METOPROLOL MEDREG 100 MG tbl flm 56x100 mg (blis.PVC/Al)

- Hypotenzia (systolický krvný tlak < 90 mmHg)
- Ťažká bronchiálna astma alebo chronická obštrukčná choroba pľúc
- Metabolická acidóza
- Súbežná liečba inhibítormi monoaminooxidázy (MAO) (okrem inhibítorov MAO-B)
- Súbežné intravenózne použitie antagonistu vápnikového kanála ako je verapamil alebo
diltiazem alebo iných antiarytmík (napr. dizopyramid) (s výnimkou intenzívnej starostlivosti)
- Akútny srdcový infarkt so srdcovou frekvenciou < 45 tepov/min, s intervalom PQ > 0,24
sekúnd alebo systolickým krvným tlakom < 100 mmHg

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

U pacientov s astmou sa majú betablokátory používať opatrne. Ak je pacient liečený agonistami beta2
– receptorov (perorálnymi alebo inhalačnými), musí sa ich dávkovanie prehodnotiť na začiatku liečby metoprololom a v prípade potreby sa má zvýšiť.
Metoprolol je kontraindikovaný u pacientov s ťažkými formami bronchiálnej astmy alebo s
chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (pozri časť 4.3).

Metoprolol môže ovplyvňovať liečbu cukrovky a maskovať príznaky hypoglykémie (najmä tachykardiu a tras). Riziko poruchy metabolizmu sacharidov alebo maskovania príznakov hypoglykémie je nižšie pri použití kardioselektívneho betablokátora, ako je metoprolol, ako pri použití neselektívnych betablokátorov. Napriek tomu by sa mala hladina cukru v krvi monitorovať v kratších intervaloch.

Liečba metoprololom môže maskovať príznaky hypertyreózy alebo sa môže zhoršiť po ukončení liečby metoprololom.

Zriedkavo môže pri liečbe metoprololom dôjsť k zhoršeniu poruchy AV vedenia (možná AV blokáda). Vzhľadom na negatívny vplyv na čas vedenia sa má metoprolol používať s opatrnosťou u pacientov s AV blokádou I. stupňa.

Betablokátory môžu viesť k bradykardii. Ak pokojová srdcová frekvencia klesne pod 55 tepov/min a pacient bude mať príznaky, dávka musí byť znížená alebo sa má liečba metoprololom postupne ukončiť.

Metoprolol môže kvôli antihypertenznému účinku zhoršovať príznaky porúch periférnej artériovej cirkulácie (Raynaudov syndróm, intermitentná klaudikácia). Metoprolol je kontraindikovaný pri závažných poruchách periférnej artériovej cirkulácie (pozri časť 4.3).

U pacientov s feochromocytómom sa pred a počas liečby metoprololom musí používať blokátor alfa- receptorov.

Liečba metoprololom sa nemá ukončiť náhle bez závažných dôvodov. Náhle ukončenie môže zhoršiť existujúce zlyhávanie srdca a zvýšiť riziko infarktu myokardu a náhlej srdcovej smrti.
Ak sa liečba musí ukončiť, malo by sa to vykonať postupne počas najmenej dvoch týždňov postupným znižovaním dávky, až kým sa nedosiahne dávka 25 mg metoprolólium-tartarátu. Táto posledná dávka sa má podávať najmenej 4 dni pred ukončením liečby.
Ak sa u pacienta objavia príznaky, dávka sa má znižovať pomalšie.
Pacienti by mali zostať pod prísnou kontrolou príznakov zhoršujúceho sa ochorenia a mali by sa prijať potrebné opatrenia.

U pacientov s akútnym infarktom myokardu sa pri liečbe metoprololom preukázalo zvýšené riziko kardiogénneho šoku. Pretože obzvlášť boli postihnutí hemodynamicky nestabilní pacienti, metoprolol sa má podávať až potom, ako sa pacient s infarktom hemodynamicky stabilizuje (pozri časti 4.2, 4.3 a
5.1).

Anestéziológ musí byť pred operáciou informovaný o liečbe metoprololom.

Ak sa u pacientov liečených blokátormi beta-receptorov vykonáva celková anestézia, malo by sa zvoliť anestetikum s čo najmenším negatívne inotropným účinkom.
Vysadenie blokátorov beta-receptorov počas operácie sa neodporúča.
Náhlemu začatiu podávania vysokých dávok metoprololu sa treba vyhnúť u pacientov, ktorí nepodstupujú operáciu srdca, pretože to súvisí s rizikom bradykardie, hypotenzie a cievnej mozgovej príhody vrátane smrteľných následkov u pacientov s kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi.

Ak sa ukončuje kombinovaná liečba klonidínom, najskôr sa má vysadiť blokátor beta-receptorov, a
potom má byť postupne vysadený klonidín.

Metoprolol môže zvýšiť citlivosť na alergény a závažnosť anafylaktických reakcií. Podanie adrenalínu nemusí vždy viesť k požadovanému terapeutickému účinku pri používaní blokátorov beta-receptorov (pozri časť 4.5).
Je potrebná opatrnosť u pacientov s anamnézou závažných reakcií z precitlivenosti, ako aj pri desenzibilizačnej terapii.

Betablokátory môžu zvýšiť alebo predĺžiť počet a trvanie záchvatov anginy pectoris u pacientov s Prinzmetalovou angínou v dôsledku neobmedzenej vazokonstrikcie koronárnych artérií sprostredkovanej alfa-receptormi. Metoprolol sa má preto u týchto pacientov používať opatrne.

U pacientov s psoriázou v osobnej alebo rodinnej anamnéze sa má predpisovať metoprolol iba po dôkladnom vyhodnotení pomeru rizika a prínosu.

Blokátory beta-receptorov môžu znížiť tok sĺz. To je obzvlášť dôležité pre používateľov kontaktných šošoviek.
Použitie metoprolólium-tartarátu môže viesť k pozitívnym výsledkom pri dopingových kontrolách. Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej
intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať
tento liek.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

 F ar ma kodyna mi c ké  i nt er a kc i e

Blokátory sympatikového ganglia, iné betablokátory, inhibítory MAO-B
Pacienti, ktorí sú liečení blokátormi sympatikového ganglia, inými blokátormi beta-receptorov (napr. v
očných kvapkách) alebo inhibítormi MAO-B, musia byť prísne sledovaní lekárom.

Klonidín
Ak sa má súbežná liečba klonidínom ukončiť, musí sa betablokátor vysadiť niekoľko dní pred ukončením liečby klonidínom, pretože betablokátory môžu zhoršiť prudký nárast krvného tlaku spôsobený vysadením klonidínu.

Blokátory vápnikového kanála, antiarytmiká
Pri súbežnom používaní blokátorov vápnikových kanálov ako je verapamil alebo diltiazem alebo antiarytmík je potrebné pacienta starostlivo sledovať kvôli negatívne inotropným a chronotropným účinkom.
Intravenózne podanie vápnikových antagonistov ako je verapamil a diltiazem alebo iných antiarytmík
(napr. dizopyramid) je kontraindikované (s výnimkou liekov pri intenzívnej starostlivosti) (pozri časť
4.3).

Antiarytmiká I. triedy a blokátory beta-receptorov majú aditívne negatívne inotropné účinky, ktoré môžu spôsobiť vážne hemodynamické nežiaduce účinky u pacientov so zníženou funkciou ľavej komory. Kombinácii sa treba vyhnúť u pacientov s patologickými poruchami AV kondukcie. Táto interakcia bola najrozsiahlejšie opísaná pre dizopyramid (pozri časť 4.3).

Anestetiká
Počas liečby betablokátormi je bradykardický účinok blokátorov beta-receptorov zvyšovaný inhalačnými anestetikami.

Ďalšie antihypertenzíva
Metoprolol môže zvýšiť účinok súbežne užívaných antihypertenzív.

Sympatomimetiká
Pri súbežnom užívaní metoprololu a noradrenalínu môže adrenalín alebo iné sympatomimetiká spôsobiť významné zvýšenie krvného tlaku.
Keď sa adrenalín podáva pacientom užívajúcim betablokátory, za určitých okolností majú kardioselektívne betablokátory významne menší vplyv na reguláciu krvného tlaku ako neselektívne betablokátory.
Účinky adrenalínu pri liečbe anafylaktických reakcií môžu byť znížené u pacientov liečených
betablokátormi (pozri časť 4.4).

Nesteroidné protizápalové lieky
Súbežné podávanie s indometacínom alebo iným inhibítorom syntézy prostaglandínov môže znížiť účinok betablokátorov na zníženie krvného tlaku.

Rezerpín, alfa-metyldopa, klonidín, guanfacín, a srdcové glykozidy
Súbežné užívanie metoprololu a rezerpínu, alfa-metyldopy, klonidínu, guanfacínu alebo srdcových glykozidov môže spôsobiť ťažkú bradykardiu a môže dôjsť k oneskoreniu srdcovej kondukcie.

Antidiabetiká a inzulín
Metoprolol môže znižovať príznaky hypoglykémie, najmä tachykardiu spôsobenú hypoglykémiou. Betablokátory môžu inhibovať uvoľňovanie inzulínu u diabetikov typu II. Hypoglykemická liečba (inzulínom alebo perorálnymi antidiabetikami) by sa mala zodpovedajúcim spôsobom upraviť a je potrebná pravidelná kontrola hladiny cukru v krvi.

Liečivá obsahujúce xantíny
Súbežné užívanie liekov obsahujúcich xantín (amino-, teofylín) vedie k vzájomnému oslabeniu účinku.

 F ar ma kokinet i c ké  i nt er a kc i e

Inhibíroty a induktory CYP 2D6
Metoprolol je substrátom CYP2D6, izoenzýmu cytochrómu P450.
Látky indukujúce enzýmy alebo inhibujúce enzýmy môžu ovplyvňovať plazmatickú koncentráciu metoprololu. Rifampicín znižuje plazmatickú koncentráciu metoprololu, zatiaľ čo cimetidín, alkohol a hydralazín môžu zvyšovať plazmatickú koncentráciu metoprololu.
Metoprolol sa prevažne, ale nie výlučne, metabolizuje pečeňovým enzýmom cytochrómomu (CYP)
2D6 (pozri tiež časť 5.2).
Látky s inhibičným účinkom na CYP2D6, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania
sérotonínu (SSRI), ako sú paroxetín, fluoxetín a sertralín, difenhydramín, hydroxychlorochín, celekoxib, terbinafín, neuroleptiká (napr. chlórpromazín, triflupromazín, chlórprotixén) a pravdepodobne aj propafenón môžu zvýšovať plazmatickú koncentráciu metoprololu. Inhibičný účinok na CYP2D6 bol tiež hlásený pre amiodarón a chinidín (antiarytmiká).

Klírens ďalších liečiv (napr. lidokaínu) môže byť metoprololom znížený.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

G ra v i dita
Pretože neexistujú kontrolované štúdie o použití metoprololu v tehotenstve, metoprolol sa má používať počas tehotenstva, iba ak prínos pre matku preváži riziko pre embryo/plod.

Betablokátory spôsobujú znížený prietok krvi do placenty a môžu viesť k smrti plodu a predčasnému pôrodu. Po dlhodobom užívaní u tehotných žien s miernou až stredne ťažkou hypertenziou boli hlásené poruchy vnútromaternicového rastu. Bolo hlásené, že betablokátory spôsobujú predĺžený pôrod a bradykardiu u plodu a novorodenca. Bola taktiež hlásená hypoglykémia, hypotenzia, zvýšené hladiny bilirubínu v krvi a obmedzená reakcia novorodenca na anoxiu.
Liečba metoprololom sa má ukončiť 48-72 hodín pred očakávaným dátumom narodenia. Ak to nie je možné, musia sa u novorodenca sledovať príznaky betablokády (napr. srdcové a pľúcne komplikácie)
48-72 hodín po narodení.

 Dojč eni e
Metoprolol dosahuje asi trikrát vyššie koncentrácie v materskom mlieku ako v plazme matky. Aj keď sa riziko nežiaducich účinkov u dojčených detí zdá byť pri použití terapeutických dávok metoprololu nízke, mali by sa u dojčených detí sledovať príznaky betablokády.

Fertilita
Účinky metoprololu na plodnosť u človeka sa neskúmali.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pri vedení motorového vozidla alebo obsluhe strojov je potrebné vziať do úvahy, že sa môžu vyskytnúť závraty alebo únava, najmä na začiatku liečby, pri zvýšení dávky, zmene lieku alebo pri súbežnej konzumácii alkoholu.

4.8 Nežiaduce účinky

Počas liečby metoprololom boli hlásené nežiaduce účinky s nasledujúcimi frekvenciami: veľmi časté
(≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1
000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (nedá sa odhadnúť z dostupných údajov).

 P or uchy  kr vi  a  lymfa t ic kého  syst ému
Veľmi zriedkavé: trombocytopénia, agranulocytóza

Poruchy metabolizmu a výž i vy
Menej časté: zvýšenie telesnej hmotnosti
Zriedkavé: môže sa objaviť latentný diabetes mellitus alebo sa môže zhoršiť manifestný diabetes mellitus, zvýšená hypoglykémia vyvolaná inzulínom, zníženie HDL cholesterolu, zvýšenie triacylglycerolov
Veľmi zriedkavé: zvýšenie VLDL cholesterolu

 P sychi cké  p or uc hy
Menej časté: depresia, ťažkosti so sústredením, znížená úroveň vedomia, ospalosť alebo
nespavosť, nočné mory
Zriedkavé: nervozita, úzkosť
Veľmi zriedkavé: amnézia, strata pamäte, zmätenosť, halucinácie

 P or uchy  ner vového  s yst ému
Veľmi časté: únava
Časté: závrat, bolesť hlavy
Menej časté: parestézie

Poruchy oka
Zriedkavé: poruchy videnia, suché oko, podráždenie očí, zápal spojoviek

P o r uchy ucha a labyrintu
V e ľ m i zriedkavé: tinitus, poruchy sluchu, reverzibilná strata sluchu

Poruchy srdca
Časté: bradykardia, hypotenzia, ortostatická hypotenzia (príležitostne so synkopou), palpitácie
Menej časté: dočasné zhoršenie zlyhávania srdca, kardiogénny šok u pacientov s akútnym infarktom myokardu (pozri časť 5.1), AV blokáda I stupňa, edém, bolesť na hrudníku
Zriedkavé: poruchy kondukcie, arytmie

Poruchy ciev
Časté: studené končatiny, Raynaudov syndróm
Veľmi zdriedkavé: zintenzívnenie existujúcich porúch periférneho obehu až po gangrénu

 P or uchy  dýc ha c ej  sús t a vy,  hr udníka  a  media st ína
Časté: námahové dyspnoe Menej časté: bronchospazmus Zriedkavé: rinitída

 Ga str oi nt est i ná l ne  p or uchy
Časté: nevoľnosť, bolesť brucha, hnačka, zápcha
Menej časté: vracanie
Zriedkavé: sucho v ústach
Veľmi zriedkavé: poruchy vnímania chuti

 P or uchy  peč ene  a  žlč ovýc h  c i est
Zriedkavé: odchýlky v testoch pečeňových funkcií
Veľmi zriedkavé: hepatitída

 P or uchy  kož e  a  podkož ného  t ka ni va
Menej časté: vyrážka (vo forme psoriaziformnej urtikárie a dystrofických kožných lézií), zvýšené potenie
Zriedkavé: alopécia
Veľmi zriedkavé: fotosenzitívne reakcie, zhoršenie alebo vznik psoriázy alebo psoriatiformného
exantému

 P or uchy  kost r ovej  a  sva lovej  sús t a vy  a  spoji vového  t ka ni va
Menej časté: svalová slabosť, svalové kŕče
Veľmi zriedkavé: artralgia

 P or uchy  r epr odu kč ného  syst ému  a  pr sní kov
Zriedkavé: impotencia, sexuálna dysfunkcia

 Hlá seni e  p odozr ení  na  než ia duc e  r ea kc i e
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Symptómy
Predávkovanie môže viesť k závažnej hypotenzii, sínusovej bradykardii, bradyarytmii, poruchám srdcového vedenia, zlyhaniu srdca, kardiogénnemu šoku a zastaveniu srdca. Ďalej sa môžu vyskytnúť dýchacie ťažkosti s bronchospazmom, zhoršením vedomia, kóma, nevoľnosť, vracanie, cyanóza, hypoglykémia a tiež generalizované záchvaty a hyperkaliémia.

barbiturátov.
Prvé príznaky predávkovania sa zvyčajne objavia 20 minút až 2 hodiny po užití lieku.

Liečba
Monitorovanie vitálnych parametrov v podmienkach intenzívnej starostlivosti.'
Terapeutické opatrenia zahŕňajú podávanie aktívneho uhlia, laxatív a v prípade potreby gastrickú laváž. Atropín, sympatomimetiká alebo dočasný kardiostimulátor na liečbu bradykardie a porúch vedenia.
V prípade šoku, akútneho zlyhania srdca a hypotenzie, sa podáva plazma alebo náhrady plazmy, bolusová injekcia glukagónu (po ktorej nasleduje intravenózna infúzia glukagónu, ak je to potrebné), sympatomimetiká, ako je napr. intravenózny dobutamín a navyše sa počas vazodilatácie podávajú agonisty α1-receptora.
Môže sa tiež zvážiť podanie vápenatých iónov.
Pri bronchospazme sa môže podať bronchodilatancium (beta2-sympatomimetikum).
Pri generalizovaných záchvatoch sa odporúča pomalé intravenózne podanie diazepamu.
Dávky potrebné na liečbu predávkovania môžu byť oveľa vyššie ako bežné terapeutické dávky, pretože beta-receptory sú blokované betablokátorom.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: selektívne betablokátory, ATC kód: C07AB02

 Mec ha ni z mus  úči nku
Metoprolol je selektívny blokátor beta1-receptorov; t.j. srdcové beta1-receptory sú blokované pri významne nižších koncentráciách ako beta2-receptory. Malo by sa však vziať do úvahy, že kardioselektivita klesá s rastúcou dávkou.

Metoprolol má iba nevýznamné účinky na stabilizáciu membrány a nemá agonistické účinky. Metoprolol znižuje alebo inhibuje účinky katecholamínov na srdce (uvoľňujú sa najmä vo fyzicky a psychicky stresových situáciách).
Metoprolol znižuje tachykardiu, znižuje srdcový výdaj a kontraktilitu a znižuje krvný tlak.

Ak je to potrebné, metoprolol sa môže podávať pacientom s obštrukčnou chorobou pľúc v kombinácii
s beta2-agonistom (pozri časti 4.3 a 4.4).

 Úč i nok  pr i  a kút nom  i nfa r kt e myoka r du
Čínska štúdia (štúdia COMMIT) skúmala 45 852 pacientov suspektných na akútny srdcový infarkt so zmenami EKG (napr. elevácia ST, depresia ST alebo blokáda vetvy ľavého zväzku), ktorí boli prijatí do nemocnice do 24 hodín od nástupu príznakov. V randomizovanej štúdii dostávali pacienti metoprolol (až do 15 mg intravenózne, potom 200 mg perorálne) alebo placebo, až do prepustenia alebo do 28 dní v nemocnici. V porovnaní s placebom metoprolol neovplyvňoval úmrtnosť ani primárny kombinovaný cieľový ukazovateľ - úmrtie, opätovný infarktu alebo zastavenie srdca. Opätovné infarkty a ventrikulárna fibrilácia boli pri liečbe metoprololom menej časté, ale miera kardiogénneho šoku počas prvých dvoch dní po akútnom infarkte sa zvýšila, najmä u hemodynamicky nestabilných pacientov.

V štúdii COMMIT bol kardiogénny šok signifikantne častejší pri liečbe metoprololom (5,0 %) ako pri
placebe (3,9 %). Tento rozdiel bol zreteľný najmä v nasledujúcich skupinách pacientov:

Relatívna frekvencia kardiogénneho šoku v určitých skupinách pacientov v štúdii COMMIT:

Charakteristika pacienta	Liečebná skupina
	metoprolol	placebo
starší ≥ 70 rokov	8,4 %	6,1 %
krvný tlak <120 mmHg	7,8 %	5,4 %
srdcový tep ≥ 110/min	14,4 %	11 %
Killip III. Triedy	15,6 %	9,9 %

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Po perorálnom podaní sa metoprolol úplne vstrebáva.
Maximálna plazmatická koncentrácia sa dosiahne po 1,5 až 2 hodinách.
V dôsledku efektu po prvom prechode pečeňou („first-pass“) je systémová biologická dostupnosť jednej perorálnej dávky metoprololu približne 50 %. Systémová dostupnosť perorálnej dávky sa môže zvýšiť na približne 65 – 70 % súbežným príjmom potravy.

 Dist r ibúcia
Väzba metoprololu na plazmatické bielkoviny je nízka (približne 5 – 10 %).

 Bi ot r a nsfor má c ia
Metoprolol sa v pečeni metabolizuje oxidáciou. Tri známe hlavné metabolity nevykazovali žiadny
klinicky významný beta-blokujúci účinok.
Metoprolol sa prevažne, ale nie výlučne, metabolizuje pečeňovým enzýmom cytochrómom (CYP)
2D6. Rýchlosť premeny sa môže individuálne líšiť v dôsledku polymorfizmu génu CYP2D6, pričom
pomalí metabolizátori (približne 7 – 8 %) vykazujú vyššie plazmatické koncentrácie a pomalšiu elimináciu ako rýchli metabolizátori. Avšak plazmatické koncentrácie u jednotlivých pacientov sú stabilné a reprodukovateľné.
U menej ako 10 % pacientov môže genetická porucha oxidačného metabolizmu (genetický
polymorfizmus) vzhľadom na dávku viesť k abnormálne vysokým plazmatickým koncentráciám so
zvýšeným výskytom nežiaducich účinkov (pozri časť 4.8).

 Eli mi ná c ia
Viac ako 95 % perorálnej dávky sa vylučuje močom. Približne 5 % dávky, v niektorých prípadoch až
30 %, sa vylúči v nezmenenom stave. Plazmatický eliminačný polčas metoprololu je v priemere 3,5
hodiny (1 – 9 hodín). Celkový klírens je približne 1 l/min.

Osobit né  p opulá c i e
Starší pacienti
Farmakokinetika metoprololu sa medzi mladšími a staršími pacientmi významne nelíši.

Pacienti s renálnou insufucienciou
Systémová biologická dostupnosť a eliminácia metoprololu sa taktiež nemení u pacientov s renálnou insuficienciou, ale eliminácia metabolitov je pomalšia. Významná akumulácia metabolitov sa zistila u pacientov s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie (GFR) pod 5 ml/min. To však nevedie k zvýšeniu beta - blokujúceho účinku metoprololu.

Pacienti s hepatálnou insuficienciou
U pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene môže byť zvýšená biologická dostupnosť
metoprololu a znížený celkový klírens. Zvýšenie biologickej dostupnosti sa však považuje za klinicky významné iba u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene alebo s portokaválnym skratom. U pacientov s portokaválnym skratom je celkový klírens približne 0,3 l/min a hodnoty AUC sú približne
6-krát vyššie ako u zdravých osôb.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, reprodukčnej toxicity, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.
V štúdiách na zvieratách betablokátory nevykazovali žiadny teratogénny potenciál, ale viedli k zníženiu prietoku krvi cez pupočnú šnúru, spomaleniu rastu, zníženiu osifikácie a zvýšenému výskytu úmrtí plodu a postnatálnych úmrtí.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety
laktóza, monohydrát celulóza, mikrokryštalická karboxymetylškrob A, sodná soľ oxid kremičitý, koloidný, bezvodý kroskarmelóza, sodná soľ
kukuričný škrob, predželatinovaný (E 1401)
stearát horečnatý

Obal tablety
Metoprolol Medreg 50 mg:
hypromelóza
oxid titaničitý (E 171)
mastenec makrogol
červený oxid železitý (E 172)

Metoprolol 100 mg:
hypromelóza
oxid titaničitý (E 171)
mastenec makrogol

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Číry bezfarebný PVC-Al blister obsahujúci 10, 14, 28, 30, 50, 56, 60, 84, 90, 98, alebo 100 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Medreg s.r.o.
Na Florenci 2116/15
Nové Město
110 00 Praha 1
Česká republika



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Metoprolol Medreg 50 mg: 58/0103/21-S Metoprolol Medreg 100 mg: 58/0104/21-S



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

03/2021