TYREZ 5 MG tbl flm 30x5 mg (blis.PVC/TE/PVDC/Al-perf.)

u pacientov s ischemickou chorobou srdca sa liečba nesmie ukončiť náhle. Odporúča sa postupné znižovanie dennej dávky.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek alebo pečene
Nie sú k dispozícii údaje o farmakokinetike bizoprololu u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním
a poškodením pečeňových a renálnych funkcií. Postupné zvyšovanie dávky titráciou u takýchto pacientov sa preto musí uplatňovať s mimoriadnou opatrnosťou.

Starší pacienti
Nie je potrebná úprava dávkovania.

Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť lieku Tyrez u detí neboli doteraz stanovené.
Nie sú k dispozícii žiadne údaje.

Spôsob podávania:
Tablety Tyrez sa majú užívať ráno a môžu sa užívať s jedlom. Odporúčanú dávku (celú/é tabletu/y
a/alebo polovicu tablety) je potrebné prehltnúť vcelku a zapiť tekutinou; tablety sa nesmú žuť či drviť.

4.3 Kontraindikácie

- precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.;
- akútne srdcové zlyhanie alebo zhoršenie srdcového zlyhania, ktoré vyžaduje i.v. inotropnú terapiu;
- kardiogénny šok;
- AV blokáda druhého alebo tretieho stupňa (bez kardiostimulátora);
- syndróm chorého sínusového uzla;
- sinoatriálna blokáda;
- symptomatická bradykardia;
- symptomatická hypotenzia;
- ťažká bronchiálna astma;
- posledné štádia periférnej arteriálnej obštrukčnej choroby a s Raynaudov syndróm;
- neliečený feochromocytóm (pozri časť 4.4);
- metabolická acidóza;

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Liečba stabilizovaného chronického srdcového zlyhania bizoprololom sa má začať  špeciálnou iniciačnou titráciou (pozri časť 4.2).

Najmä u pacientov s ischemickou chorobou srdca sa nesmie liečba bizoprololom ukončiť
náhle, pokiaľ to nie je jednoznačne indikované, pretože to môže viesť k prechodnému zhoršeniu srdcového ochorenia (pozri časť 4.2).

Začatie liečby stabilizovaného chronického srdcového ochorenia bizoprololom vyžaduje pravidelné sledovanie. Dávkovanie a spôsob užívania sú uvedené v časti 4.2.

U pacientov s ischemickou chorobou srdca hrozí riziko infarktu myokardu a náhlej smrti, ak sa liečba
bizoprololom ukončí náhle (pozri časť 4.2).

Bizoprolol sa musí užívať opatrne u pacientov trpiacich hypertenziou alebo anginou pectoris a sprievodným zlyhaním srdca.

Bizoprolol sa musí užívať opatrne pri:
- bronchospazme (bronchiálnej astme, obštrukčných chorobách dýchacích ciest)

betablokátory, tak ako všetky betablokátory, nemajú sa podávať pacientom s obštrukčnou chorobou dýchacích ciest, ak pre ich použitie nie sú závažné klinické dôvody. Ak existujú dôvody na použitie, TYREZ sa má použiť s opatrnosťou. U pacientov s obštrukčnou chorobou dýchacích ciest sa má liečba bizoprololom začínať najnižšou možnou dávkou a u pacientov sa má starostlivo sledovať výskyt nových symptómov (napr. dyspnoe, intolerancia fyzickej námahy, kašeľ). Pri bronchiálnej astme alebo iných chronických obštrukčných chorobách dýchacích ciest, ktoré môžu byť symptomatické, je potrebné podávať súbežnú bronchodilatačnú liečbu. U pacientov s astmou sa môže príležitostne vyskytnúť zvýšenie odporu dýchacích ciest, preto môže byť nutné zvýšenie dávky beta 2 agonistov.
- diabetes mellitus s veľkými výkyvmi hodnôt glukózy v krvi. Môžu sa maskovať symptómy hypoglykémie (napr. tachykardia, palpitácie alebo potenie)
- prísnom hladovaní
- pokračujúcej desenzibilizačnej liečbe. Podobne ako iné betablokátory, bizoprolol môže zvýšiť senzitivitu na alergény aj závažnosť anafylaktických reakcií. Liečba adrenalínom nemá vždy očakávaný
terapeutický efekt.
- AV blokáde prvého stupňa
- Prinzmetalovej angíne
- okluzívnom ochorení periférnych tepien (zhoršenie príznakov sa môže objaviť najmä na začiatku liečby)
- celkovej anestézii
U pacientov s celkovou anestéziou znižuje beta-blokáda výskyt arytmií a myokardiálnej ischémie počas navodenia anestézie a intubácie, ako aj v pooperačnom štádiu. V súčasnosti sa odporúča perioperačné udržiavanie betablokády. Anesteziológ si musí byť vedomý rizika betablokády kvôli možným interakciám s inými liekmi, ktoré môžu spôsobiť bradyarytmie, oslabenie reflexnej tachykardie a zníženú reflexnú schopnosť kompenzovať stratu krvi. Ak sa považuje za potrebné pred operáciou prerušiť liečbu betablokátorom, liečba sa má redukovať postupne a skončiť minimálne 48 hodín pred anestéziou.

V súčasnosti neexistujú skúsenosti s liečbou srdcového zlyhania bizoprololom u pacientov s nasledujúcimi chorobami a stavmi:
- inzulín-dependentný diabetes mellitus (typ I);
- ťažké poškodenie funkcie obličiek;
- ťažké poškodenie funkcie pečene;
- reštrikčná kardiomyopatia;
- vrodené choroby srdca;
- hemodynamicky závažné organické chlopňové chyby;
- infarkt myokardu počas posledných 3 mesiacov.

Pacientom so psoriázou alebo s anamnézou psoriázy je možné podať betablokátory (napr. bizoprolol) len
po starostlivom zvážení pomeru prínosu a rizika liečby.
Pacientom s feochromocytómom možno podať bizoprolol až po blokáde alfareceptorov.

Počas liečby bizoprololom sa môžu maskovať symptómy tyreotoxikózy.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú
Blokátory kalciových kanálov typu verapamilu a v menšom množstve typu diltiazému: majú negatívny
vplyv na kontraktilitu a atrioventrikulárne vedenie. Intravenózne podávanie verapamilu u pacientov s liečbou betablokátormi môže viesť k ťažkej  hypotenzii a k atrioventrikulárnej blokáde.

Antiarytmiká triedy I (napr. chinidín, dizopyramid, lidokaín, fenytoín, flekainid, propafenón): môže dôjsť
k zosilneniu účinku na atrioventrikulárne vedenie a k zvýšeniu negatívneho inotropného účinku.

Centrálne pôsobiace antihypertenzíva, ako klonidín a ďalšie (napr. metyldopa, moxonodín, rilmenidín): súbežným užívaním centrálne pôsobiacich antihypertenzív sa môže ďalej znížiť centrálny sympatický tonus (spomalenie frekvencie srdcovej činnosti a zníženie srdcového minútového objemu, vazodilatácia)

a následne zhoršiť zlyhanie srdca. Náhle vysadenie liečby, najmä pred vysadením betablokátorov, môže spôsobiť zvýšenie rizika tzv. rebound hypertenzie (hypertenzie spôsobenej vysadením lieku).

Kombinácie, pri ktorých je potrebná zvýšená opatrnosť
Blokátory kalciových kanálov typu dihydropyridínu, ako sú felodipín, nifedipín a amlodipín: súbežným podávaním môže dôjsť k zvýšeniu rizika hypotenzie a nie je možné vylúčiť zvýšené riziko ďalšieho zhoršovania funkcie ventrikulárnej pumpy u pacientov so zlyhaním srdca.
Antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón): môže dôjsť k potenciácii účinku na atrioventrikulárny prevod. Lokálne betablokátory (napr. očné kvapky určené na liečbu glaukómu) môžu zvýšiť systémové účinky
bizoprololu.

Parasympatikomimetiká: súbežné užívanie môže viesť k predĺženiu atrioventrikulárneho vedenia
a k zvýšeniu rizika bradykardie.

Inzulín a perorálne antidiabetiká: posilnenie účinku znižujúceho hladinu cukru v krvi. Blokáda β-
adrenergických receptorov môže maskovať symptómy hypoglykémie.

Anestetiká: potlačenie reflexnej tachykardie a zvýšenie rizika hypotenzie (ďalšie informácie o celkovej
anestézii nájdete v časti 4.4).
Digitalisové glykozidy: zníženie srdcovej frekvencie, predĺženie času atrioventrikulárneho vedenia. Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID): NSAID môžu znížiť hypotenzný účinok bizoprololu. Betasympatomimetiká (napr. izoprenalín, dobutamín): kombinácia s bizoprololom môže vzájomne znížiť
účinky oboch liekov.

Sympatomimetiká, ktoré aktivujú beta- aj alfa-adrenoceptory (napr. noradrenalín, adrenalín): kombináciou s bizoprololom môže dôjsť k prejavu účinkov týchto liekov na zúženie krvných ciev pomocou alfa-adrenoceptorov, vedúcich k zvýšeniu krvného tlaku a k exacerbácii intermitentnej klaudikácie. Takéto interakcie sú pravdepodobnejšie v prípade neselektívnych betablokátorov.

Súbežné užívanie iných antihypertenzív ako aj iných liekov s hypotenzným účinkom (napr. tricyklické antidepresíva, barbituráty, fenotiazíny) môže viesť k zvýšenému riziku hypotenzie.

Kombinácie na zváženie
Meflochín: zvýšené riziko bradykardie.

Inhibítory monoaminooxidázy (okrem MAO-B inhibítorov): zvýšený hypotenzný účinok betablokátorov, ale aj zvýšenie rizika hypertenznej krízy.

Interakčné štúdie sa uskutočnili lenu dospelých.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Bizoprolol má farmakologické účinky, ktoré môžu spôsobiť škodlivé účinky na tehotenstvo a/alebo plod/novorodenca. Betablokátory znižujú perfúziu placenty, čo sa dáva do súvislosti s retardáciou rastu, intrauterínnou smrťou, potratom a predčasným pôrodom. U plodu a novorodenca sa môžu vyskytnúť
nežiaduce účinky (napr. hypoglykémia a bradykardia). Ak je potrebná liečba betablokátormi, uprednostňujú sa beta 1-selektívne blokátory adrenoreceptorov.

Bizoprolol sa neodporúča užívať počas gravidity okrem prípadov, ak je to jasne nevyhnutné. Ak sa

plodu. V prípade škodlivých účinkov graviditu alebo na plod je potrebné zvážiť alternatívnu liečbu. Novorodenec sa musí starostlivo monitorovať. Hypoglykemické symptómy a bradykardia sa zvyčajne vyskytujú počas prvých 3 dní.

Dojčenie
Nie sú k dispozícii žiadne dáta o vylučovaní bizoprololu do materského mlieka, ani o bezpečnosti
novorodencov pri vystavení bizoprololu. Preto sa dojčenie počas podávania bizoprololu neodporúča.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

V štúdii pacientov s koronárnou chorobou srdca bizoprolol nezhoršil schopnosť viesť vozidlá . Avšak vzhľadom na individuálne rozdiely v reakciách na liek, môže sa vyskytnúť zhoršenie schopnosti viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Toto je potrebné zvážiť najmä na začiatku liečby a pri zmene liečby, ako aj pri súčasnom užití alkoholu.

4.8 Nežiaduce účinky

Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov uvedených v tejto časti je zoradená nasledovne:
veľmi časté (³1/10), časté (³1/100 až <1/10), menej časté (³1/1 000 až <1/100), zriedkavé (³1/10 000 až
<1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Psychické poruchy:
Menej časté: poruchy spánku, depresia. Zriedkavé: nočné mory, halucinácie.

Poruchy nervového systému: Časté: závrat*, bolesť hlavy*. Zriedkavé: synkopa.

Poruchy oka:
Zriedkavé: zníženie tvorby sĺz (je potrebné zobrať do úvahy, ak pacient používa kontaktné šošovky).
Veľmi zriedkavé: konjunktivitída.

Poruchy ucha a labyrintu:
Zriedkavé: poškodenie sluchu.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:
Veľmi časté: bradykardia u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním.
Časté: exacerbácia srdcového zlyhania u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním. Menej časté: poruchy AV vedenia. Zhoršenie existujúceho srdcového zlyhania (u pacientov
s hypertenziou alebo angínou pectoris); bradykardia (u pacientov s hypertenziou alebo angínou pektoris).

Poruchy ciev:
Časté: pocit chladu alebo znecitlivenia končatín, hypotenzia u pacientov s chronickým srdcovým
zlyhaním.
Menej časté: hypotenzia u pacientov s angínou pektoris alebo hypertenziou.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:
Menej časté: bronchospazmus u pacientov s bronchiálnou astmou alebo s anamnézou obštrukčného
ochorenia dýchacích ciest.
Zriedkavé: alergická rinitída.

Poruchy gastrointestinálneho traktu:
Časté: gastrointestinálne ťažkosti ako nauzea, vracanie, hnačka a zápcha.

Poruchy pečene a žlčových ciest:

Zriedkavé: hepatitída.

Poruchy kože a podkožného tkaniva:
Zriedkavé: reakcie z precitlivenosti (svrbenie, erytém, vyrážka).
Veľmi zriedkavé: beta-blokátory môžu vyprovokovať alebo zhoršiť psoriázu, alebo vyvolať vyrážku podobnú psoriáze, alopécia.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:
Menej časté: svalová slabosť a kŕče.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:
Zriedkavé: poruchy potencie.

Celkové poruchy:
Časté: unavenosť*, asténia u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním.
Menej časté: asténia u pacientov s hypertenziou alebo angínou pektoris.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia:
Zriedkavé: zvýšená hladina triglyceridov, zvýšená hladina pečeňových enzýmov (ALT, AST).

* Tieto symptómy sa objavujú najmä na začiatku terapie u pacientov trpiacich hypertenziou alebo
angínou pectoris. Vo všeobecnosti sú mierne a zvyčajne ustúpia do 1-2 týždňov.

Hláseniepodozrenínanežiaducereakcie
Hlásenie  podozrení  na  nežiaduce  reakcie  po  registrácii  lieku  je  dôležité.  Umožňuje  priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili
akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Príznaky
Vo všeobecnosti najčastejšie príznaky, ktoré je možné očakávať pri predávkovaní β-blokátorom, sú:
bradykardia, hypotenzia, bronchospazmus, akútna kardiálna insuficiencia a hypoglykémia. Doposiaľ bolo hlásených len málo prípadov predávkovania bizoprololom u pacientov trpiacich hypertenziou a/alebo
koronárnou chorobou srdca s prejavom bradykardie a/alebo hypotenzie; všetci pacienti sa uzdravili.
V senzitivite na jednu vysokú dávku bizoprololu sú veľké interindividuálne odchýlky a pacienti so srdcovým zlyhaním sú pravdepodobne veľmi citliví. Preto sa liečba týchto pacientov povinne začína postupným zvyšovaním dávky titráciou podľa schémy uvedenej v časti 4.2.

Liečba
Ak dôjde k predávkovaniu, je potrebné liečbu bizoprololom prerušiť a pacientovi poskytnúť podpornú a symptomatickú liečbu. Limitované údaje naznačujú, že bizoprolol je ťažko dialyzovateľný. Na základe očakávaných farmakologických účinkov a odporúčaní pre iné β-blokátory je v prípade klinického dohľadu nutné zvážiť nasledujúce celkové opatrenia.

Bradykardia: intravenózne podať atropín. Ak je odpoveď neadekvátna, opatrne možno podať izoprenalín alebo iný liek s pozitívnym chronotropným účinkom. Za určitých okolností môže byť potrebná transvenózna implantácia kardiostimulátora.

Hypotenzia: intravenózne podať tekutiny a vazopresory. Užitočné sa javí aj intravenózne podanie'
glukagónu.
AV blokáda (druhého alebo tretieho stupňa): Pacientov je potrebné starostlivo monitorovať, podať izoprenalín v infúzii alebo transvenózne zaviesť kardiostimulátor.

Akútne zhoršenie srdcového zlyhania: podať i.v. diuretiká, inotropné látky, vazodilatačné lieky.

Bronchospazmus: podať bronchodilatačnú liečbu, ako napr. izoprenalín, β2–sympatikomimetiká a/alebo aminofylín.

Hypoglykémia: podať i.v. glukózu.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: selektívne betablokátory
ATC kód: C07AB07

Mechanizmus účinku a farmakodynamické účinky
Bizoprolol je vysoko beta 1-selektívny blokátor adrenoreceptorov, bez vnútornej sympatikomimetickej
a klinicky relevantnej membránostabilizujúcej aktivity. Má len nízku afinitu k beta 2-receptorom
hladkých svalov priedušiek a ciev, ako aj k beta 2-receptorom spojeným s reguláciou metabolizmu. Preto u bizoprololu zvyčajne neočakávame ovplyvnenie odporu dýchacích ciest a ovplyvnenie metabolických účinkov sprostredkovaných beta 2-receptormi. Jeho beta 1 selektivita siaha až za terapeutické rozmedzie dávok.
Spôsob účinku pri hypertenzii je nejasný podobne ako u iných beta 1-blokátorov. Avšak je známe, že
bizoprolol výrazne potláča plazmatickú renínovú aktivitu.
Antianginózny mechanizmus účinku: bizoprolol blokádou srdcových betareceptorov inhibuje reakciu
spôsobenú aktiváciou sympatického systému. V dôsledku toho dochádza k zníženiu srdcovej frekvencie
a kontraktility myokardu, a tým sa znižuje potreba kyslíka v srdcovom svale.

Klinická účinnosť a bezpečnosť
Bizoprolol sa používa na liečbu hypertenzie, angíny pectoris a srdcového zlyhania. Bizoprolol dosahuje
maximálny účinok v priebehu 3 – 4 hodín po perorálnom podaní. Eliminačný plazmatický polčas je 10-12
hodín a poskytuje 24-hodinový účinok pri dávkovaní jedenkrát denne. Maximálny antihypertenzívny účinok bizoprololu sa zvyčajne dosiahne po 2 týždňoch.

Indikácia srdcového zlyhania bola predmetom skúmania v klinickom skúšaní CIBIS II. Celkovo bolo doň zaradených 2 647 pacientov, 83 % (n = 2 202) bolo v štádiu NYHA III a 17 % (n = 445) v štádiu NYHA IV. Mali stabilné symptomatické  systolické srdcové  zlyhanie (echokardiograficky stanovená ejekčná frakcia ≤ 35 %). Celková mortalita bola znížená zo 17,3% na 11,8 % (relatívne zníženie 34 %). Bol sledovaný pokles náhlej smrti (3,6 % vs. 6,3 %, relatívne zníženie o 44 %) a znížený počet epizód srdcového zlyhania vyžadujúcich hospitalizáciu (12 % vs. 17,6 %, relatívne zníženie o 36 %). Nakoniec sa dokázalo významné zlepšenie funkčného stavu podľa klasifikácie NYHA. Počas iniciácie a titrácie bizoprololu  boli  sledované  hospitalizácie  pre  bradykardiu  (0,53%),  hypotenziu  (0,23  %)  a  akútnu dekompenzáciu  (4,97 %), avšak neboli častejšie než u placebovej skupiny (0 %, 0,3 %, a 6,74 %). Počet fatálnych  a  invalidizujúcich  mozgových  príhod  počas  celého  trvania  štúdie  bol  20  v skupine s bizoprololom a 15 v placebovej skupine.

V klinickom skúšaní CIBIS III bolo vyšetrených 1 010 pacientov vo veku ≥ 65 rokov s miernym až stredne závažným srdcovým zlyhaním (CHF - chronické srdcové zlyhanie: NYHA II alebo III) a s ľavou ejekčnou ventrikulárnou frakciou ≤ 35 %, ktorí neboli predtým liečení s ACE inhibítormi, betablokátormi alebo blokátormi receptoru angiotenzínu. Pacienti boli liečení kombináciou bizoprololu a enalaprilu po dobu 6 až 24 mesiacov po úvodnej 6-mesačnej liečbe bizoprololom alebo enalaprilom.

Keď bol bizoprolol podávaný ako úvodná 6-mesačná liečba, bol zaznamenaný trend smerom k vyššiemu výskytu zhoršenia chronického srdcového zlyhávania. V analýze protokolu nebola dokázaná „non inferiorita“ bizoprololu podávaného v prvej línii oproti enalaprilu podávanému v prvej línii, hoci obe stratégie na začatie liečby chronického srdcového zlyhávania ukázali na konci štúdie podobný výskyt primárneho kombinovaného cieľového ukazovateľa úmrtia a hospitalizácie (32,4 % v skupine bizoprolol

môže používaný aj u starších pacientov s miernym až stredne závažným chronickým srdcovým zlyhávaním.

Bizoprolol pri akútnom podaní u pacientov s koronárnou chorobou srdca bez chronického srdcového zlyhania znižuje srdcovú frekvenciu a vývrhový objem a teda aj minútový srdcový objem a spotrebu kyslíka. Pri chronickom podávaní sa na začiatku zvýšená periférna rezistencia znižuje.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Bizoprolol  sa po perorálnom podaní absorbuje a má biologickú dostupnosť asi 90 %.

Distribúcia
Asi 30 %  bizoprololu sa viaže na plazmatické proteíny. Distribučný objem je 3,5 l/kg.

Biotransformácia a eliminácia
Úplný klírens je približne 15 1/ h. Polčas v plazme v trvaní 10-12 h poskytuje 24-hodinový účinok pri dávkovaní raz denne.

Bizoprolol sa vylučuje z tela dvoma cestami. 50 % sa metabolizuje v pečeni na inaktívne metabolity, ktoré sa potom vylučujú obličkami. Ostávajúcich 50 % sa vylučuje obličkami v nezmenenej forme. Keďže eliminácia sa v rovnakej miere odohráva v obličkách a pečeni, nie je potrebná u pacientov so zhoršenou hepatálnou funkciou alebo s renálnou insuficienciou úprava dávky. Farmakokinetika u pacientov so stabilizovaným chronickým srdcovým zlyhaním a so zhoršením pečeňovej alebo renálnej funkcie nebola skúmaná.

Linearita/nelinearita
Kinetika bizoprololu je lineárna a nezávisí od veku pacienta.

U pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním (NYHA III) sú sérové koncentrácie bizoprololu vyššie a polčas je v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi dlhší. Maximálna sérová koncentrácia v rovnovážnom stave je pri dennej dávke 10 mg 64±21 ng/ml a polčas je 17±5 hodín.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity, karcinogenity, neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Ako iné betablokátory, bizoprolol bol vo vysokých dávkach toxický pre matku (znížený príjem jedla a znížená telesná hmotnosť) a embryo/plod (zvýšená incidencia rezorpcií, znížená pôrodná hmotnosť potomka, retardácia psychického vývoja), ale nebol teratogénny.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:
silicifikovaná mikrokryštalická celulóza (mikrokryštalická celulóza a bezvodý koloidný oxid kremičitý)
krospovidón typ B (E1202);
glycerol-dibehenát.

Filmovýobaltablety:
hypromelóza (hydroxypropylmetylcelulóza, substitúcia typu 2910) (E464);
oxid titaničitý (E171);
makrogol 400;
žltý oxid železitý (E172).

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Tablety sú dostupné v perforovaných PVC/TE/PVDC/hliníkových blistrových baleniach dávkovacích jednotiek. Jedno blistrové balenie obsahuje 10 tabliet. Potlačená kartónová škatuľa obsahuje 30 tabliet (3 blistrové balenia) alebo 90 tabliet (9 blistrových balení) a písomná informácia pre používateľa.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Ak sa filmom obalená tableta umiestni na tvrdú podložku deliacou ryhou hore, je možné ju rozdeliť na
dve polovice. Miernym stlačením stredu tablety palcom sa tableta rozlomí na polovice.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

ALKALOID-INT d.o.o.
Šlandrova 4
1231 Ljubljana - Črnuče
Slovinsko
Tel.: 01- 300 - 42 90
Fax: 01- 300 - 42 91
E-mail: info@alkaloid.si



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

TYREZ 5 mg: 41/0253/12-S
TYREZ 10 mg: 41/0254/12-S



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 31. máj 2012
Dátum posledného predĺženia registrácie: 14. marec 2018



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

September 2022