srdcové zlyhanie nekontrolované liečbou;
kardiogénny šok;
syndróm chorého sínusu (vrátane SA bloku);
AV blokáda druhého alebo tretieho stupňa (bez implantovaného kardiostimulátora);
významná bradykardia;
feochromocytóm (s výnimkou po predchádzajúcom podaní alfa-blokátorovej liečby);
závažné formy Raynaudovho fenoménu a závažné ochorenie periférnych artérií;
metabolická acidóza
v kombinácii so sultopridom
Hydrochlorotiazid
Hydrochlorotiazid je kontraindikovaný v nasledujúcich prípadoch:
ťažké poškodenie funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≤ 30 ml/min).
ťažké poškodenie funkcie pečene
refraktérna hypokaliémia
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Varovania
Bisoprolol
U pacientov s ischemickou chorobou srdca (angína pektoris) nikdy neukončujte liečbu náhle. Náhle
ukončenie liečby môže spôsobiť závažné poruchy rytmu, infarkt myokardu alebo náhle úmrtie.
Hydrochlorotiazid
U pacientov s ochorením pečene môžu tiazidové diuretiká a im príbuzné lieky spustiť hepatálnu
encefalopatiu. Ak k tomu dôjde, musí sa diuretická liečba okamžite ukončiť. Tento liek nemajú užívať dojčiace ženy (pozri časť 4.6).
Upozornenia
Bisoprolol
Astma a chronická obštrukčná choroba pľúc
Beta-blokátory sa môžu používať iba pri ľahkých formách astmy alebo CHOCHP, majú sa používať β- selektívne adrenergné blokátory v nízkej počiatočnej dávke. Pred začatím liečby sa odporúča vykonať funkčné vyšetrenie pľúc. U symptomatických pacientov sa odporúča súčasné podávanie bronchodilatačnej liečby.
U pacientov s astmou alebo CHOCHP sa môže občas vyskytnúť zvýšenie odporu v dýchacích cestách, preto sa má zvýšiť dávka β2-sympatomimetík.
Srdcové zlyhanie
Pacientom so srdcovým zlyhaním kontrolovaným liečbou, ktorí potrebujú liečbu beta-blokátorom, sa má podávať bisoprolol vo veľmi nízkej počiatočnej dávke, ktorá sa postupne zvyšuje pod starostlivým lekárskym dozorom.
AV blokáda prvého stupňa
Vzhľadom na ich negatívny dromotropný účinok sa majú beta-blokátory podávať u pacientov s AV
blokádou prvého stupňa opatrne.
Prinzmetalova angína
Beta-blokátory môžu u pacientov s Prinzmetalovou angínou zvýšiť frekvenciu alebo predĺžiť trvanie vazospastických epizód. β1-selektívny blokátor sa môže použiť u miernych alebo zmiešaných klinických foriem Prinzmetalovej angíny za predpokladu, že sa súčasne užíva aj vazodilatans.
Okluzívne ochorenie periférnych artérií
Beta-blokátory môžu zhoršiť prejavy okluzívneho ochorenia periférnych artérií alebo Raynaudovho syndrómu. Takýmto pacientom sa má prednostne predpísať β1-selektívny blokátor.
Feochromocytóm
Pacientom s feochromocytómom sa nesmie podať Lodoz pred podaním alfa-blokátorovej liečby. Tlak krvi je potrebné starostlivo sledovať.
Starší pacienti
Úprava dávky sa obvykle nevyžaduje. Avšak, starších pacientov je potrebné starostlivo sledovať (pozri
časť: Vodná a elektrolytová rovnováha)
Diabetici
Diabetických pacientov je potrebné upozorniť na riziko hypoglykemických epizód a na zvýšenú potrebu starostlivého domáceho monitorovania glykémie v začiatočnej fáze liečby. Varovné príznaky hypoglykémie, najmä tachykardia, palpitácie a potenie, môžu byť maskované.
Psoriáza
Objavili sa správy o súvislosti beta-blokátorov so zhoršením psoriázy, preto majú pacienti s psoriázou užívať bisoprolol, iba ak je to skutočne potrebné.
Alergické reakcie
U pacientov, u ktorých existuje riziko vzniku závažnej anafylaktickej reakcie na akýkoľvek alergén, najmä po podaní jódových kontrastných látok (pozri časť 4.5) alebo počas špecifickej imunoterapie (desenzibilizácia), môžu beta-blokátory zhoršiť anafylaktickú reakciu a spôsobiť nedostatočnú odpoveď na zvyčajné dávky adrenalínu, ktoré sa používajú na liečbu takýchto reakcií.
Celková anestézia
U pacientov, ktorí podstúpia celkovú anestéziu, redukuje podanie beta-blokátorov výskyt arytmií a myokardiálnej ischémie na začiatku a počas intubácie, a v období po operácii. V súčasnosti sa odporúča pokračovanie v udržiavaní beta-blokády perioperačne. Anesteziológ musí byť oboznámený s tým, že pacient je liečený beta-blokátormi, a to z dôvodu možných interakcií s inými liekmi, ktoré môžu viesť ku bradyarytmiám, útlmu reflexnej tachykardie a zníženej reflexnej schopnosti kompenzovať stratu krvi. V prípade, kde je vysadenie liečby beta-blokátorom pred chirurgickým výkonom nevyhnutné, sa má prerušenie vykonať postupne a má sa ukočniť približne 48 hodín pred anestéziou.
Tyreotoxikóza
Beta-blokátory môžu maskovať kardiovaskulárne príznaky hypertyreózy.
Športovci
Športovcov je potrebné upozorniť, že tento liek obsahuje látku, ktorá môže dávať pozitívnu reakciu v dopingových testoch.
Prísna diéta
Lodoz sa musí používať opatrne u pacientov s prísnou diétou.
Kombinácia s verapamilom, diltiazemom alebo bepridilom
Tieto kombinácie vyžadujú starostlivé klinické a EKG monitorovanie, zvlášť u starších pacientov a na začiatku liečby (pozri časť 4.5).
Hydrochlorotiazid
Vodná a elektrolytová rovnováha
Počas dlhodobej terapie liekom Lodoz sa odporúča pravidelné monitorovanie hladín elektrolytov v sére (najmä draslíka, sodíka a vápnika), kreatinínu a urey, sérových lipidov (cholesterolu a triacylglycerolov), kyseliny močovej ako aj hladiny glukózy v krvi.
Dlhodobé, kontinuálne podávanie hydrochlorotiazidu môže viesť ku poruchám vodného a minerálneho metabolizmu, predovšetkým ku hypokaliémii a hyponatriémii, taktiež ku hypomagneziémii, hypochloriémii a hyperkalciémii.
Nátrium v krvi
Pred začatím liečby a v pravidelných intervaloch počas liečby je potrebné stanoviť nátrium v krvi. Každá diuretická liečba môže spôsobiť hyponatriémiu, v niektorých prípadoch s vážnymi následkami.
Vzhľadom na to, že pokles koncentrácie nátria v krvi môže byť spočiatku asymptomatický, je pravidelná kontrola nevyhnutná a má sa vykonávať častejšie vo vysoko-rizikových skupinách, t.j. u starších pacientov a pacientov s cirhózou pečene.
Kálium v krvi
Strata kália vedúca ku hypokaliémii je najväčším rizikom liečby tiazidovými diuretikami a príbuznými liekmi.
Riziko hypokaliémie (< 3,5 mmol/l) sa má predvídať v určitých vysoko-rizikových skupinách, t.j. u starších a/alebo podvýživených pacientov, a/alebo u pacientov liečených viacerými
liekmi, u pacientov s ischemickou chorobou srdca, srdcovým zlyhaním, kde hypokaliémia zvyšuje kardiotoxicitu srdcových glykozidov (digoxín) a riziko vzniku poruchy srdcového rytmu.
Ohrození sú takisto pacienti s predĺženým QT intervalom, s vrodeným aj iatrogénnym. Hypokaliémia (rovnako ako bradykardia) podporuje rozvoj závažných porúch rytmu, najmä torsades de pointes, ktoré môžu byť fatálne.
Vo všetkých uvedených skupinách je indikované častejšie monitorovanie kália v krvi, s prvou kontrolou v týždni nasledujúcom po začatí liečby.
Kalcium v krvi
Tiazidové diuretiká a im príbuzné lieky môžu znižovať vylučovanie kalcia močom, čo vedie ku ľahkej, prechodnej hyperkalciémii. Výrazná hyperkalciémia môže súvisieť s nepoznaným hyperparatyreoidizmom.
Pred vyšetrením funckie prištítnych teliesok treba liečbu prerušiť.
Kombinácia s lítiom
Kvôli prítomnosti diuretika je nutné vyhnúť sa tejto kombinácii (pozri časť 4.5).
Glukóza v krvi
Je dôležité kontrolovať glukózu v krvi u diabetikov, najmä ak je prítomná hypokaliémia.
Kyselina močová
U pacientov s hyperurikémiou sa môže zvýšiť riziko záchvatov dny. Dávkovanie je potrebné upraviť
podľa aktuálnych plazmatických koncentrácií kyseliny močovej.
Funkcia obličiek a diuretiká
Tiazidové diuretiká sú plne účinné len v prípade, ak je činnosť obličiek normálna alebo iba ľahko znížená (sérový kreatinín <25 mg/l alebo 220 µmol/l u dospelých).
Hodnotu sérového kreatinínu je potrebné upraviť vzhľadom na vek, hmotnosť a pohlavie za použitia
Cockroftovho vzorca, napríklad:
ClCr = (140 – vek) x telesná hmotnosť/0,814 x sérový kreatinín, kde: vek je vyjadrený v rokoch
hmotnosť v kg a sérový kreatinín v µmol/l.
Uvedený vzorec platí pre starších mužov a musí sa upraviť pre staršie ženy vynásobením výsledku 0,85.
Sekundárna hypovolémia zapríčinená diuretikom navodenou stratou vody a nátria na začiatku liečby znižuje glomerulárnu filtráciu, čo môže viesť k vzostupu urey a kreatinínu v krvi.
Táto prechodná funkčná renálna porucha nie je významná u pacientov s normálnou funkciou obličiek, ale môže zhoršiť existujúcu renálnu insuficienciu.
Kombinácia s ďalšími antihypertenzívnymi liekmi
Ak sa tento liek podáva spolu s ďalším antihypertenzívnym liekom, odporúča sa redukovať dávku, prinajmenšom na začiatku liečby.
Fotosenzitivita
V zriedkavých prípadoch sa objavili fotosenzitívne reakcie na tiazidové diuretiká (pozri časť 4.8). Ak sa fotosenzitívna reakcia vyskytne počas liečby, odporúča sa liečbu ukončiť. V prípade, ak je podávanie liečby potrebné, odporúča sa ochrana častí tela vystavených slnku alebo umelému UVA-svetlu.
Športovci
Športovcov je potrebné upozorniť, že tento liek obsahuje látku, ktorá môže dávať pozitívnu reakciu v dopingových testoch.
4.5 Liekové a iné interakcie
1 – Interakcie súvisiace s bisoprololom
Kontraindikácia
+ Sultoprid
Zvýšené riziko komorových porúch rytmu, najmä torsades de pointes (pozri časť 4.3).
Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú
+ Verapamil, diltiazem
Riziko bradykardie ako aj negatívny vplyv na kontraktilitu myokardu a predsieňovo-komorové vedenie. Táto kombinácia vyžaduje starostlivé klinické a EKG monitorovanie, najmä u starších pacientov a na začiatku liečby (pozri časť 4.4).
+ Bepridil
Riziko bradykardie ako aj negatívny vplyv na kontraktilitu myokardu a predsieňovo-komorové vedenie. Navyše zvýšené riziko komorových porúch rytmu, najmä torsades de pointes.
Táto kombinácia vyžaduje starostlivé klinické a EKG monitorovanie, najmä u starších pacientov a na začiatku liečby (pozri časť 4.4).
Kombinácie vyžadujúce zvýšenú opatrnosť
+ Centrálne pôsobiace antihypertenzívne lieky (napr. klonidín, metyldopa, moxonidín, rilmenidín):
Súčasné užívanie centrálne pôsobiacich antihypertenzív s bisoprololom môže ďalej znižovať centrálne tonus sympatika a tak viesť ku prídavnej redukcii srdcovej frekvencie a srdcového výdaja, a ku vazodilatácii/hypotenzii.
Náhle vysadenie, zvlášť pred prerušením liečby beta-blokátorom, môže zvyšovať riziko výskytu
‘rebound hypertenzie‘.
Vyhnite sa náhlemu prerušeniu podávania centrálne pôsobiacej antihypertenzívnej látky.
+ Propafenón, cibenzolín, flekainid
Riziko bradykardie ako aj negatívny vplyv na kontraktilitu myokardu a predsieňovo-komorové vedenie. V prípade potreby sa vyžaduje klinické a EKG monitorovanie.
+ Lidokaín
Vzostup plazmatických hladín lidokaínu s možným nárastom nežiaducich neurologických a kardiálnych účinkov kvôli zníženému prietoku krvi pečeňou spôsobeného látkou s beta-blokujúcim účinkom
a následnému zníženému vylučovaniu lidokaínu.
V prípade potreby sa vyžaduje klinické a EKG monitorovanie s úpravou dávkovania lidokaínu, ak je to potrebné.
+ Antidiabetiká (inzulín, sulfonylurea, glinidy)
Všetky beta-blokátory môžu maskovať varovné príznaky hypoglykémie, najmä palpitácie a tachykardiu. Diabetickí pacienti majú byť informovaní o riziku hypoglykemických epizód a o zvýšenej potrebe starostlivého domáceho monitorovania hladiny glukózy, zvlášť v počiatočnej fáze liečby.
+ Iné lieky vyvolávajúce bradykardiu (inhibítory cholínesterázy, digoxín, srdcové glykozidy, meflochin...)
Zvýšené riziko bradykardie.
Má sa vykonávať pravidelné monitorovanie.
+ Kalciové blokátory dihydropyridínového typu (napr. nifedipín, amlodipín)
Súčasné užívanie môže zvýšovať riziko hypotenzie a nedá sa vylúčiť riziko ďalšej deteriorácie funkcie komorovej pumpy u pacientov so srdcovým zlyhaním.
+ Lokálne používané beta-blokátory (napr. očné kvapky na liečbu glaukómu) Ich účinok sa môže kombinovať so systémovými účinkami bisoprololu.
2 - Interakcie súvisiace s hydrochlorotiazidom
Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú
+ Lítium
Vzostup hladín lítia v krvi so známkami predávkovania, ako na diéte s nízkym obsahom nátria,
v dôsledku zníženého vylučovania lítia močom. Ak sa tejto kombinácii nie je možné vyhnúť, treba starostlivo monitorovať hladiny lítia v krvi a v prípade potreby upraviť dávkovanie.
Kombinácie vyžadujúce zvýšenú opatrnosť
+ NSAID (systémové), kyselina acetylsalicylová v protizápalovom dávkovacom režime Akútna renálna insuficiencia u dehydratovaných pacientov (NSAID redukujú glomerulárnu filtráciu inhibíciou vazodilatačných prostaglandínov).
Pacientov treba rehydratovať a na začiatku liečby monitorovať funkciu obličiek.
+ Kálium-šetriace diuretiká (samostatne alebo v kombinácii)
Táto kombinácia, možno prospešná, nevylučuje výskyt hypo- alebo hyperkaliémie. Hyperkaliémia sa vyskytuje častejšie u pacientov s diabetom alebo renálnym poškodením.
Treba monitorovať kaliémiu a v prípade potreby aj EKG. Liečbu je možné niekedy znovu prehodnotiť.
+ Lieky znižujúce hladinu kália (i.v. amfotericín, systémové kortikosteroidy, tetrakosaktid, stimulujúce laxatíva);
Zvýšené riziko hypokaliémie.
Kálium v krvi sa má monitorovať a ak je to nevyhnutné, upraviť. Je potrebné na to myslieť najmä v súvislosti s užívaním srdcových glykozidov. Používajte radšej nestimulujúce laxatíva.
+ Inhibítory angiotenzín-konvertujúceho enzýmu (ACEI),
+ Antagonisty receptorov pre angiotenzín II (AIIA):
Riziko náhleho poklesu krvného tlaku a/alebo akútnej renálnej insuficiencie na začiatku liečby ACEI
u pacientov s depléciou nátria (najmä u pacientov so stenózou renálnej artérie).
U pacientov, u ktorých predchádzajúca diuretická liečba mohla spôsobiť depléciu nátria, je potrebné prerušiť diuretickú liečbu 3 dni pred začatím liečby ACEI alebo AIIA a znovu nasadiť diuretikum neskôr, ak je to nutné, alebo začať u pacienta liečbu ACEI alebo AIIA zníženou dávkou, ktorá sa bude postupne zvyšovať.
+ Karbamazepín
Riziko symptomatickej hyponatriémie.
Vyžaduje sa klinické a biologické monitorovanie. Nakoniec sa má použiť iný druh diuretík.
+ Jódové kontrastné látky
V prípade diuretikom indukovanej dehydratácie existuje zvýšené riziko akútnej renálnej insuficiencie, zvlášť pri vysokých dávkach jódovej látky.
Pacienti majú byť pred podaním jódových kontrastných látok rehydratovaní.
+ Živice
Redukcia absorpcie hydrochlorotiazidu.
Medzi užitím rezínu a Lodozu má byť dodržaný časový interval najmenej dvoch hodín.
+ Látky znižujúce hladinu kyseliny močovej
Ich účinok môže byť oslabený pri súčasnom podávaní hydrochlorotiazidu.
+ Kalciové soli
Riziko hyperkalciémie ako následok zníženého vylučovania močom.
+ Cyklosporín
Riziko zvýšenej kreatinémie bez zmeny hladín cyklosporínu, dokonca mimo deplécie nátria.
3 – Interakcie súvisiace s bisoprololom aj hydrochlorotiazidom
Kombinácie vyžadujúce zvýšenú opatrnosť
+ Antiarytmické lieky, ktoré môžu vyvolať torsades de pointes (antiarytmiká triedy IA: chinidín, hydrochinidín, disopyramid a triedy III: amiodaron, sotalol, dofetilid, ibutilid):
Zvýšené riziko komorových porúch rytmu, najmä torsades de pointes, podporované bradykardiou a/alebo hypokaliémiou.
Vyžaduje sa klinické a EKG monitorovanie.
+ Lieky bez antiarytmického účinku, ktoré môžu vyvolať torsades de pointes
(napr. astemizol, bepridil, cisaprid, difemanil, i.v. erytromycín, halofantrín, lumefantrín, metadon, moxifloxacín, pentamidín, sotalol, i.v. spiramycín, sparfloxacín, terfenadín, vinkamín, niektoré antipsychotiká ako pimozid, haloperidol, benzamidy):
Zvýšené riziko komorových porúch rytmu, najmä torsades de pointes, podporované bradykardiou a/alebo hypokaliémiou.
Vyžaduje sa klinické a EKG monitorovanie.
+ Srdcové glykozidy
Kvôli hydrochlorotiazidu existuje riziko hypokaliémie, ktorá môže zosilňovať toxické účinky srdcových glykozidov. Kvôli bisoprololu existuje riziko bradykardie a negatívneho vplyvu na AV vedenie.
Má sa vykonávať pravidelné klinické monitorovanie. Potrebné je sledovať aj plazmatickú hladinu kália a v prípade potreby aj EKG.
Kombinácie, ktoré treba uvážiť
+ Iné antihypertenzívne lieky, tricyklické antidepresíva, fenotiazíny, baklofén, amifostin
Súčasné užívanie s týmito liekmi, ktoré v rámci ich hlavného alebo vedľajšieho účinku znižujú tlak krvi, môže zvýšovať riziko hypotenzie.
+ NSAID
Znížená antihypertenzívna účinnosť inhibíciou vazodilatačných prostaglandínov (deriváty pyrazolu taktiež indukujú retenciu nátria).
+ Kortikosteroidy, tetrakosaktid
Znížená antihypertenzívna účinnosť kvôli účinku na retenciu nátria.
4.6 Gravidita a laktácia
Gravidita
Vzhľadom na to, že tento liek obsahuje tiazidové diuretikum, jeho používanie počas gravidity sa neodporúča.
Bisoprolol
Štúdie na zvieratách nepreukázali žiaden teratogénny účinok.
Prospektívne, placebom kontrolované štúdie niektorých beta-blokátorov nezistili u novorodencov žiadne malformácie. U novorodencov matiek liečených beta-blokátormi pretrváva beta-blokátorový účinok niekoľko dní po narodení a môže zapríčiniť bradykardiu, dychovú tieseň a hypoglykémiu. Vo väčšine prípadov pretrvávanie tohto účinku nemá klinické následky. Môže sa ale vyskytnúť zlyhanie srdca, vyžadujúce prijatie na jednotku intenzívnej starostlivosti. V takýchto prípadoch je potrebné vyhnúť sa plazma-expandérom (riziko akútneho pľúcneho edému).
Hydrochlorotiazid
Diuretiká môžu spôsobiť fetoplacentárnu ischémiu prinášajúcu riziko hypotrofie plodu. Boli hlásené zriedkavé prípady závažnej trombocytopénie u novorodencov.
Laktácia
Nie je známe, či sa bisoprolol vylučuje do materského mlieka. Tiazidové diuretiká sa do materského mlieka vylučujú, preto sa liek nemá podávať dojčiacim ženám (pozri časť 4.4)
Bisoprolol
Riziko hypoglykémie a bradykardie u dojčených novorodencov nebolo vyhodnotené. Hydrochlorotiazid
Tiazidovú diuretiká môžu mať nasledujúce účinky:
- redukcia alebo úplné potlačenie sekrécie mlieka
- nežiaduce biologické účinky (hypokaliémia)
- hemolýza (defekt G6PD) a precitlivenosť na sulfonamidy.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
V závislosti na individuálnej odpovedi pacienta na terapiu liekom LODOZ, môže byť ovplyvnená schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Toto treba zvážiť najmä na začiatku liečby ako aj
v súvislosti s alkoholom.
4.8 Nežiaduce účinky
Časté (≥ 1 % až < 10 %), menej časté (≥ 0,1 % až < 1 %), zriedkavé (≥ 0,01 % až < 0,1 %), veľmi zriedkavé (< 0,01 %) vrátane izolovaných prípadov.
Ochorenia krvi a lymfatického systému Zriedkavé: leukopénia, trombocytopénia Veľmi zriedkavé: agranulocytóza
Poruchy metabolizmus a výživy
Menej časté: nechutenstvo, hyperglykémia, hyperurikémia, poruchy vodného a minerálneho metabolizmu najmä hypokaliémia a hyponatriémia, tiež hypomagneziémia a hypochloriémia, ako aj hyperkalciémia)'
Veľmi zriedkavé: metabolická alkalóza
Psychiatrické poruchy a ochorenia Menej časté: depresia, poruchy spánku Zriedkavé: nočné mory, halucinácie
Poruchy nervového systému
Časté: závraty*, bolesť hlavy*
Ochorenia oka
Zriedkavé: znížené slzenie (treba brať do úvahy u pacientov, ktorí nosia kontaktné šošovky), poruchy zraku
Veľmi zriedkavé: konjunktivitída
Ochorenia ucha a labyrintu zriedkavé: poruchy sluchu
Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti
Menej časté: bradykardia, poruchy AV vedenia, zhoršenie existujúceho srdcového zlyhania
Cievne poruchy
Časté: pocity chladu alebo necitlivosti končatín
Menej časté: ortostatická hypotenzia
Ochorenia dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Menej časté: bronchospazmus u pacientov s bronchiálnou astmou alebo anamnézou obštrukčnej choroby
Zriedkavé: alergická rinitída
Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu
Časté: gastrointestinálne ťažkosti ako nauzea, vracanie, hnačka, obstipácia
Menej časté: abdominálne ťažkosti
Veľmi zriedkavé: pankreatitída
Ochorenia pečene a žlčových ciest
Zriedkavé: hepatitída, žltačka
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Zriedkavé: hypersenzitívne reakcie ako svrbenie, sčervenanie, vyrážky, fotodermatitída, purpura, urtikária.
Veľmi zriedkavé: anafylaktická reakcia, toxická epidermálna nekrolýza (Lyellov syndróm), alopécia, kožný lupus erythematosus. Beta-blokátory môžu provokovať alebo zhoršiť psoriázu alebo spôsobiť vyrážky podobné psoriáze.
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Menej časté: svalová slabosť, svalové kŕče
Ochorenia reprodukčného systému a prsníkov
Zriedkavé: poruchy potencie
Celkové ochorenia Časté: slabosť* Menej časté: asténia
Veľmi zriedkavé: bolesť na hrudníku
Abnormálne laboratórne a funkčné vyšetrenia
Menej časté: vzostup amyláz, reverzibilný vzostup sérového kreatinínu a urey, zvýšené hladiny triacylglycerolov a cholesterolu, glykozúria
Zriedkavé: vzostup hepatálnych enzýmov (AST, ALT)
* Tieto symptómy sa vyskytujú najmä na začiatku liečby. Bývajú mierne a väčšinou vymiznú v priebehu 1-2 týždňov.
4.9 Predávkovanie
Najčastejšími prejavmi predávkovania beta-blokátormi sú bradykardia, hypotenzia, bronchospazmus, akútne srdcové zlyhanie a hypoglykémia. Medzi jednotlivcami existujú výrazné rozdiely v citlivosti na jednorazovú vysokú dávku bisoprololu, pričom pravdepodobne veľmi citliví sú pacienti so srdcovým zlyhaním.
Klinický obraz akútneho alebo chronického predávkovania hydrochlorotiazidom je charakteristický rozvojom straty tekutín a elektrolytov.
Najčastejšími prejavmi sú závraty, nauzea, somnolencia, hypovolémia, hypotenzia, hypokaliémia.
Vo všeobecnosti, ak dôjde k predávkovaniu, odporúča sa prerušenie terapie liekom Lodoz ako aj podporná a symptomatická liečba.
Bradykardia: Podajte intravenózne atropín. V prípade neprimeranej odpovede je možné opatrne podať izoprenalín alebo inú látku s pozitívnym chronotropným účinkom. Za niektorých okolností je potrebné transvenózne zavedenie kardiostimulátora.
Hypotenzia: treba intravenózne podať tekutiny a vazopresorické látky.
AV blokáda (druhého alebo tretieho stupňa): Pacientov je potrebné starostlivo monitorovať a liečiť
infúziou izoprenalínu alebo transvenóznym zavedením kardiostimulátora.
Akútne zhoršenie srdcového zlyhania: Podajte i.v. diuretiká, látky s inotropným účinkom, vazodilatačné látky.
Bronchospazmus: Podajte bronchodilatačnú liečbu ako je izoprenalín, beta2-sympatomimetiká a/alebo aminofylín.
Hypoglykémia: podajte i.v. glukózu.
Obmedzené množstvo údajov naznačuje, že bisoprolol je ťažko dialyzovateľný. Množstvo hydrochlorotiazidu, ktoré je možné odstrániť hemodialýzou sa neurčovalo.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Kombinácia adrenergného blokátora (β1-selektívneho) a tiazidového diuretika
Kód ATC: C07BB07
Klinické štúdie ukázali, že antihypertenzívny účinok týchto dvoch liekov je aditívny. Bola dokázaná účinnosť najnižšej dávky 2,5 mg/6,25 mg v liečbe miernej až stredne závažnej esenciálnej hypertenzie.
Farmakodynamické účinky zahŕňajúce hypokaliémiu (hydrochlorotiazid), bradykardiu, asténiu a bolesť
hlavy (bisoprolol) sú dávkovo závislé.
Cieľom kombinácie 2 účinných zložiek v štvrtinových/polovičných dávkach používaných v monoterapii
(2,5 mg/6,25 mg) je znížiť tieto účinky.
Bisoprolol je vysoko β1-selektívny adrenergný blokátor, ktorý nemá žiadnu vnútornú sympatomimetickú aktivitu ani signifikantné membránu-stabilizujúce účinky.
Rovnako ako v prípade ďalších blokátorov β1-receptorov, mechanizmus antihypertenzívneho účinku bisoprololu nie je celkom jasný. Ukázalo sa však, že liek spôsobuje výrazné zníženie plazmatickej hladiny renínu a spomaľuje frekvenciu srdca.
Hydrochlorotiazid je tiazidové diuretikum s antihypertenzívnym účinkom. Jeho diuretický účinok je spôsobený inhibíciou aktívneho transportu Na+ z renálnych tubulov do krvi, čo ovplyvňuje reabsorpciu Na+.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Bisoprolol
- Absorpcia: Tmax sa pohybuje od 1 do 4 hodín.
Biologická dostupnosť je vysoká (88 %); prvostupňový metabolizmus v pečeni je veľmi slabý;
a absorpcia nie je ovplyvnená príjmom potravy. Kinetické správanie je lineárne v rozmedzí dávok od 5
do 40 mg.
- Distribúcia: 30 % bisoprololu sa viaže na plazmatické bielkoviny a distribučný objem je vysoký
(približne 3 l/kg).
- Biotransformácia: 40 % podaného bisoprololu sa metabolizuje v pečeni. Metabolity bisoprololu sú inaktívne.
- Eliminácia: Plazmatický eliminačný polčas je 11 hodín.
Hodnoty hepatálneho a renálneho klírensu sú približne porovnateľné a polovica podanej dávky sa vylúči močom v nezmenenej forme, spolu s metabolitmi. Celkový klírens je približne 15 l/h.
Hydrochlorotiazid
- Absorpcia: Biologická dostupnosť hydrochlorotiazidu sa u jednotlivcov líši a pohybuje sa v rozmedzí 60-80 %. Tmax je v rozmedzí 1,5 až 5 hodín (s priemerom približne 4 hodiny).
- Distribúcia: Väzba na plazmatické bielkoviny predstavuje približne 40 %.
- Eliminácia: Hydrochlorotiazid sa nemetabolizuje a prakticky všetok sa vylúči v nezmenej forme glomerulárnou filtráciou a aktívnou tubulárnou sekréciou. Konečný eliminačný polčas hydrochlorotiazidu je približne 8 hodín.
- U pacientov s renálnou insuficienciou a/alebo srdcovým zlyhaním je renálny klírens
a eliminačný polčas hydrochlorotiazidu znížený. To isté platí pre starších pacientov, ktorí navyše vykazujú vzostup Cmax.
- Hydrochlorotiazid prechádza placentárnou bariérou a vylučuje sa do materského mlieka.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Štandardné predklinické skúšky toxicity (testy dlhodobej toxicity, mutagenicity, genotoxicity
a karcinogenity) nepreukázali škodlivosť bisoprololu a hydrochlorotiazidu pre človeka. Rovnako ako ostatné beta-blokátory, mal bisoprolol podávaný vo vysokých dávkach pri skúškach na zvieratách toxické účinky na samice (zníženie príjmu potravy a pokles hmotnosti) a na embryo/plod (nárast počtu neskorých abortov, zníženie pôrodnej hmotnosti, retardácia fyzického vývinu do konca obdobia dojčenia). Bisoprolol a rovnako hydrochlorotiazid však neukázali žiadne teratogénne účinky. Nebol pozorovaný vzostup toxicity, keď sa obe liečivá podávali spolu.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Lodoz 2,5 /6,25 filmom obalená tableta
Jadro tablety
Magnéziumstearát, krospovidón, kukuričný škrob, predželatínovaný kukuričný škrob, mikrokryštalická celulóza, hydrogénfosforečnan vápenatý.
Obal tablety
Polysorbát 80, žltý oxid železitý (E172), makrogol 400, oxid titaničitý (E171), hypromelóza
Lodoz 5 /6,25 filmom obalená tableta
Jadro tablety
Magnéziumstearát, koloidný oxid kremičitý, kukuričný škrob, mikrokryštalická celulóza, hydrogénfosforečnan vápenatý.
Obal tablety
Polysorbát 80, žltý oxid železitý (E172), červený oxid železitý (E172),makrogol 400, oxid titaničitý
(E171), hypromelóza
Lodoz 10 /6,25 filmom obalená tableta
Jadro tablety
Magnéziumstearát, koloidný oxid kremičitý, kukuričný škrob, mikrokryštalická celulóza, hydrogénfosforečnan vápenatý.
Obal tablety
Polysorbát 80, makrogol 400, hypromelóza, oxid titaničitý (E171).
6.2 Inkompatibility
Nie sú známe.
6.3 Čas použiteľnosti
3 roky
6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 25°C.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Blister: PP/Al alebo PVC/Al, papierová škatuľa, písomná informácia pre používateľov. Balenia obsahujú 30, 60 alebo 90 tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
6.6. Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Merck KGaA Frankfurter Strasse 250
64293 Darmstadt
Nemecko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
Lodoz 2,5/6,25: 58/0290/03-S Lodoz 5/6,25: 58/0291/03-S Lodoz 10/6,25: 58/0292/03-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIE REGISTRÁCIE
3.10.2003
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Júl 2008