IBUPROFEN DR.MAX 400 MG MÄKKÉ KAPSULY cps mol 12x400 mg (blis.PVC/Al)

rebné počkať, pokým neuplynie predpísaný interval dávkovania.

4.3 Kontraindikácie

Ibuprofén je kontraindikovaný u pacientov:
- s precitlivenosťou na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
- u ktorých došlo k hypersenzitívnym reakciám (napr. bronchospazmus, angioedém, rinitída, žihľavka alebo astma) spojeným s príjmom acetylsalicylovej kyseliny (ASA) alebo iných nesteroidných protizápalových liekov (NSAID).
- s aktívnym peptickým vredom/krvácaním alebo anamnézou peptického vredu/krvácania (dva alebo viac odlišných prípadov potvrdeného vredu alebo krvácania).
- s anamnézou gastrointestinálneho krvácania alebo perforácie vo vzťahu k predchádzajúcej terapii liekmi zo skupiny NSAID.
- so závažným zlyhávaním funkcie pečene, závažným zlyhávaním obličiek a závažným srdcovým zlyhávaním (NYHA trieda IV) (pozri časť 4.4).
- s cerebrovaskulárnym alebo iným aktívnym krvácaním.
- s neobjasnenými poruchami tvorby krvi.
- so závažnou dehydratáciou (spôsobenou vracaním, hnačkou alebo nedostatočným príjmom tekutín).
- počas posledného trimestra gravidity (pozri časť 4.6).


4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Nežiadúce účinky možno minimalizovať užívaním najnižšej účinnej dávky po čo najkratší čas potrebný na zvládnutie príznakov (pozri gastrointestinálne a kardiovaskulárne riziká uvedené nižšie).

Pri podávaní ibuprofénu pacientom trpiacim nasledujúcimi chorobami je nutné dbať na zvýšenú opatrnosť, pretože môže dôjsť k ich zhoršeniu:
- kongenitálna porucha metabolizmu porfyrínu (napr. akútna intermitentná porfýria),
- porucha zrážania krvi (ibuprofén môže predĺžiť dobu krvácania),
- okamžite po väčšom chirurgickom zákroku,
- systémový lupus erythematosus a zmiešané ochorenie spojivového tkaniva (napr. zvýšené riziko aseptickej meningitídy) (pozri časť 4.8),
- hypertenzia a/alebo srdcové zlyhávanie, pretože môže viesť k poškodeniu funkcie obličiek (pozri časť 4.3 a 4.8),
- u pacientov so sennou nádchou, nosnými polypmi alebo s chronickým obštrukčným respiračným ochorením, nakoľko u týchto pacientov je zvýšené riziko alergických reakcií. Tie sa môžu prejaviť ako astmatický záchvat (nazývaný tiež analgetická astma), Quinckeho edém alebo žihľavka,
- mierna až stredne závažná porucha funkcie obličiek,
- mierna až stredne závažná porucha funkcie pečene,
- u pacientov, ktorí reagujú alergicky na iné látky, pretože u nich existuje zvýšené riziko hypersenzitivity na ibuprofén.

Pediatrická populácia
Existuje riziko poškodenia obličiek u dehydratovaných detí a dospievajúcich.

Starší pacienti
Starší pacienti majú zvýšenú frekvenciu nežiaducich reakcií spôsobených užívaním NSAID, najmä gastrointestinálneho krvácania a perforácie, ktoré môžu byť fatálne.

Poruchy dýchacích ciest
Môže byť vyvolaný bronchospazmus u pacientov s bronchiálnou astmou alebo u pacientov, ktorí tieto ochorenia prekonali v minulosti, alebo s alergickým ochorením.

Iné NSAID
Je potrebné sa vyhnúť súbežnému užívaniu ibuprofénu s inými NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2, pretože sa zvyšuje riziko nežiadúcich reakcií (pozri časť 4.5).

Účinky na obličky
Porucha funkcie obličiek sa môže zhoršiť (pozri časti 4.3 a 4.8).

Všeobecne môže bežné užívanie analgetík, viesť k trvalému poškodeniu obličiek s rizikom zlyhania obličiek (analgetická nefropatia), najmä pri kombinácii niekoľkých liečiv proti bolesti. Toto riziko sa môže zvýšiť pri fyzickej záťaži spojenej so stratou soli a dehydratáciou.
Z tohto dôvodu je potrebné sa takémuto užívaniu analgetík vyhýbať.

Účinky na pečeň
Pečeňová dysfunkcia (pozri časti 4.3 a 4.8).

Liečbu ibuprofénom je vhodné prerušiť pri zhoršení pečeňových funkcií, pokiaľ sa vyskytne v súvislosti s jeho podávaním. Po prerušení liečby sa zdravotný stav zvyčajne normalizuje. Občasné sledovanie glykémie je tiež vhodné.

Kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne účinky
Opatrnosť (konzultácia s lekárom alebo lekárnikom) je potrebná pred začiatkom liečby u pacientov s anamnézou hypertenzie a/alebo srdcového zlyhávania, pretože v súvislosti s terapiou NSAID bola hlásená retencia tekutín, hypertenzia a edémy.

Pacienti s nekontrolovanou hypertenziou, kongestívnym zlyhávaním srdca (NYHA II – III), diagnostikovaným ischemickým ochorením srdca, ochorením periférnych artérií a cerebrovaskulárnym ochorením majú byť liečení ibuprofénom len po dôkladnom zvážení a nemajú sa používať vysoké dávky (2 400 mg denne). Pred začatím dlhodobej liečby pacientov s rizikovými faktormi pre vznik kardiovaskulárnych udalostí (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie) je potrebné dôsledné zváženie, najmä v prípade, že sú potrebné vysoké dávky ibuprofénu (2 400 mg denne).

Klinické štúdie naznačili, že používanie ibuprofénu, najmä vo vysokých dávkach (2 400 mg denne), môže byť spojené s malým zvýšeným rizikom arteriálnych trombotických udalostí (napríklad infarkt myokardu alebo mozgová príhoda). Epidemiologické štúdie celkovo nenaznačujú, že by nízke dávky ibuprofénu (napr. ≤ 1 200 mg denne) boli spojené so zvýšeným rizikom arteriálnych trombotických príhod.

Porucha plodnosti u žien
Pre viac informácií ohľadne možnej poruchy plodnosti u žien pozri časť 4.6.

Gastrointestinálne (GI) účinky
NSAID sa majú podávať s opatrnosťou u pacientov s anamnézou gastrointestinálnych ochorení (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), pretože by mohlo dôjsť k exacerbácii týchto ochorení (pozri časť 4.8).

GI krvácanie, ulcerácia alebo perforácia, ktoré môžu byť fatálne, sú hlásené pri všetkých liekoch zo skupiny NSAID a môžu sa vyskytnúť kedykoľvek počas liečby, a to s varovnými príznakmi aj bez nich, a takisto bez predchádzajúcej anamnézy GI príhod.

Riziko GI krvácania, ulcerácie alebo perforácie sa stupňuje so zvyšujúcou sa dávkou liekov zo skupiny NSAID, u pacientov s anamnézou vredovej choroby, zvlášť ak bola spojená s komplikáciou krvácania alebo perforácie (pozri časť 4.3) a u starších ľudí. U týchto pacientov treba začať liečbu najnižšou možnou dávkou.

Kombinovanú liečbu protektívnymi látkami (napr. mizoprostolom alebo inhibítormi protónovej pumpy) je potrebné zvážiť u týchto pacientov a tiež u pacientov liečených súbežne nízkymi dávkami kyseliny acetylsalicylovej alebo iných liečiv, ktoré môžu zvýšiť gastrointestinálne riziko (pozri nižšie a časť 4.5).

Pacienti s anamnézou GI toxicity, najmä starší ľudia, majú informovať o akýchkoľvek nezvyčajných abdominálnych príznakoch (najmä o GI krvácaní), obzvlášť v úvodných štádiách liečby.

Opatrnosť sa odporúča u pacientov súbežne dostávajúcich lieky, ktoré môžu zvyšovať riziko ulcerácie alebo krvácania, ako sú perorálne kortikosteroidy, antikoagulanciá, ako warfarín, selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu alebo antiagregačné látky, ako je kyselina acetylsalicylová (pozri časť 4.5).

Ak sa u pacientov užívajúcich ibuprofén objaví GI krvácanie alebo ulcerácia, liečba sa má ukončiť.

Kožné reakcie
V súvislosti s podávaním liekov zo skupiny NSAID boli veľmi zriedkavo hlásené závažné kožné reakcie, pričom niektoré z nich boli smrteľné, vrátane exfoliatívnej dermatitídy, Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy (pozri časť 4.8). U pacientov, u ktorých pravdepodobne existuje najvyššie riziko týchto reakcií v priebehu liečby, sa reakcia vyskytuje vo väčšine prípadov v prvom mesiaci liečby. V súvislosti s prípravkami obsahujúcimi ibuprofén bol hlásená akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP). Ibuprofén je potrebné vysadiť pri prvom výskyte prejavov a príznakov závažných kožných reakcií, ako je kožná vyrážka, lézie na slizniciach alebo akýkoľvek iný prejav precitlivenosti.

Vo výnimočných prípadoch môžu byť ovčie kiahne na počiatku závažných kožných infekčných komplikácií a infekčných komplikácií mäkkých tkanív. Doposiaľ nemožno vylúčiť, že NSAID neprispievajú k zhoršeniu týchto infekcií. Preto sa odporúča neužívať ibuprofén pri ovčích kiahniach.

Ďalšie upozornenia
Veľmi zriedkavo boli pozorované závažné akútne hypersenzitívne reakcie (napríklad anafylaktický šok). Pri výskyte prvých príznakov hypersenzitívnej reakcie po užití/podaní ibuprofénu sa musí liečba ukončiť. Na základe príznakov musí potom odborný zdravotnícky personál začať nevyhnutné liečebné opatrenia.

Ibuprofén môže maskovať príznaky infekcie (teplota, bolesť a opuch).

Ibuprofén môže prechodne inhibovať funkciu krvných doštičiek (agregáciu trombocytov). Preto sa odporúča starostlivo sledovať pacientov s poruchami koagulácie.

Pri dlhodobom podávaní ibuprofénu sa vyžadujú pravidelné kontroly pečeňových testov, obličkovej funkcie a krvného obrazu.

Dlhodobé užívanie akéhokoľvek analgetika môže spôsobiť zhoršenie bolesti hlavy. Ak tento stav nastane alebo existuje podozrenie na tento stav, je potrebné prekonzultovať to s lekárom a liečba sa má ukončiť. Diagnózu bolesti hlavy z nadmerného užívania liekov (LBH) treba očakávať u pacientov, ktorí majú časté alebo každodenné bolesti hlavy napriek (alebo kvôli) pravidelnému užívaniu liekov proti bolesti hlavy. Bolesti hlavy z nadmerného užívania liekov nesmú byť liečené zvýšením dávky lieku.

Veľmi zriedkavo boli v súvislosti s liečbou ibuprofénom zaznamenané príznaky aseptickej meningitídy vrátane stuhnutia šije, bolesti hlavy, nevoľnosti, vracania, horúčky alebo dezorientácie u pacientov s existujúcimi autoimunitnými poruchami (ako je systémový lupus erythematosus, zmiešané ochorenie spojivového tkaniva).

Je potrebné vyhnúť sa konzumácii alkoholu, pretože môže zvýšiť výskyt nežiaducich účinkov NSAID, najmä tých, ktoré sa týkajú zažívacieho ústrojenstva alebo centrálneho nervového systému.

Pacienti užívajúci ibuprofén majú svojmu lekárovi nahlásiť prípady alebo symptómy gastrointestinálnej ulcerácie alebo krvácania, rozmazaného videnia či iných očných symptómov, kožné vyrážky, prírastok hmotnosti alebo výskyt edému.

Ak sa objavia poruchy videnia, rozmazané videnie, skotómy alebo poruchy farbocitu, treba liečbu okamžite prerušiť.

Tento liek obsahuje sorbitol (E420). Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami fruktózovej intolerancie nemajú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Ibuprofén sa nemá používať v kombinácii s nasledujúcimi liekmi:

Iné NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2
Súbežné podávanie ibuprofénu s inými NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2 zvyšuje riziko nežiaducich reakcií, preto je nutné sa mu vyhnúť.

Kyselina acetylsalicylová
Súbežné podávanie ibuprofénu a kyseliny acetylsalicylovej sa všeobecne neodporúča z dôvodu možných zvýšených nežiaducich účinkov (pozri časť 4.4).

Experimentálne údaje naznačujú, že ibuprofén môže pri súčasnom dávkovaní kompetitívne inhibovať
účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej na agregáciu trombocytov. Hoci existujú nejasnosti
s ohľadom na extrapoláciu týchto údajov na klinickú situáciu, nedá sa vylúčiť možnosť, že pravidelné,
dlhodobé používanie ibuprofénu môže znížiť kardioprotektívny účinok nízkej dávky kyseliny
acetylsalicylovej. V prípade príležitostného používania ibuprofénu sa žiaden klinicky relevantný účinok nepovažuje za pravdepodobný (pozri časť 5.1).

Antikoagulanciá
NSAID môžu zvyšovať účinok antikoagulantov, ako je warfarín (pozri časť 4.4).

Diuretiká, inhibítory ACE, blokátory betareceptorov a antagonisty angiotenzínu-II
NSAID môžu znížiť účinok diuretík a iných antihypertenzív. U pacientov so zníženou funkciou obličiek (napr. dehydratovaných pacientov alebo starších pacientov so zníženou funkciou obličiek) môže súbežné použitie inhibítorov ACE, betablokátorov alebo antagonistov angiotenzínu-II s liekmi inhibujúcimi cyklooxygenázu viesť k ďalšiemu zhoršeniu funkcie obličiek a ďalej k akútnemu zlyhaniu obličiek. Tento stav je zvyčajne reverzibilný. Takéto kombinácie sa preto majú používať len opatrne, najmä u starších pacientov. Pacienti majú piť dostatočné množstvo tekutín a má sa zvážiť možnosť monitorovania funkcie obličiek po začatí súbežnej liečby a potom v pravidelných intervaloch.

Diuretiká šetriace draslík
Súčasné podávanieibuprofénu a draslík šetriacich diuretík môže viesť k hyperkalémii (odporúča sa kontrola hladín draslíka v sére).

Kortikosteroidy
Môžu zvýšiť riziko nežiaducich reakcií, predovšetkým gastrointestinálneho traktu (gastrointestinálne ulcerácia alebo krvácanie) (pozri časť 4.4).

Antiagregačné látky a selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI)
Zvýšené riziko gastrointestinálneho krvácania (pozri časť 4.4).

Digoxín
NSAID môžu spôsobiť exacerbáciu porúch srdcovej činnosti, môžu znižovať hodnotu glomerulárnej filtrácie (GFR) a zvyšovať hladinu digoxínu v plazme. Kontrola sérového digoxínu sa pri správnom užívaní zvyčajne nevyžaduje (maximálne po dobu 4 dní).

Fenytoín
Súbežné užívanie ibuprofénu s liekmi obsahujúcimi fenytoín môže zvýšiť sérovú hladinu fenytoínu. Kontrola hladiny sérového fenytoínu sa pri správnom používaní zvyčajne nevyžaduje (maximálne po dobu 4 dní).

Lítium
Existujú dôkazypre možné zvýšenie plazmatických hladín lítia. Kontrola sérového lítia sa pri správnom používaní zvyčajne nevyžaduje (maximálne po dobu 4 dní).

Metotrexát
Podávanie ibuprofénu v priebehu 24 hodín pred alebo po podaní metotrexátu môže viesť k zvýšenej koncentrácii metotrexátu a zvýšeniu jeho toxického účinku.

Cyklosporín
Riziko poškodenia obličiek cyklosporínom je zvýšené pri súbežnom podávaní niektorých nesteroidových protizápalových liekov. Tento účinok nie je možné vylúčiť ani pre kombináciu cyklosporín a ibuprofén.

Mifepristón

NSAID sa nemajú užívať 8 až 12 dní po podaní mifepristónu, pretože NSAID môžu znížiť účinnosť mifepristónu.

Sulfínpyrazón
Lieky obsahujúce sulfínpyrazón môžu oneskoriť vylučovanie ibuprofénu.

Probenecid
Lieky obsahujúce probenecid môžu znížiť klírens NSAID a zvýšiť ich koncentráciu v krvnom sére.

Takrolimus
Podávanie NSAID s takrolimom môže zvýšiť riziko nefrotoxicity.

Zidovudín
Zvýšené riziko hematotoxicity pri súbežnej liečbe zidovudínu a NSAID. Odporúča sa kontrola krvného obrazu 1 až 2 týždne po začiatku súbežnej liečby.
Existujú dôkazy o zvýšenom riziku hemartróz a hematómov u HIV (+) hemofilikov užívajúcich súčasnú liečbu zidovudínom a ibuprofénom.

Sulfonylmočoviny
NSAID môžu zvýšiť alebo znížiť hypoglykemický účinok sulfonylmočoviny. Opatrnosť sa odporúča v prípade súbežnej liečby.

Chinolónové antibiotiká
Údaje z výskumov na zvieratách naznačujú, že NSAID môžu zvýšiť riziko kŕčov súvisiacich s chinolónovými antibiotikami. Pacienti užívajúci NSAID a chinolóny môžu mať zvýšené riziko vzniku kŕčov.

Aminoglykozidy
NSAID môžu znižovať vylučovanie aminoglykozidov.

Alkohol, bisfosfonáty a oxpentifylín (pentoxifylín) a sulfinpyrazón
Môžu zhoršiť GI nežiaduce účinky a zvýšiť riziko krvácania alebo vredov.

Baklofén
Zvýšená toxicita baklofénu.

Ginkgo biloba
Súbežné užívanie NSAID s extraktom z ginkgo biloba môže zvyšovať riziko krvácania.

Inhibítory CYP2C9
Súbežné podávanie ibuprofénu s inhibítormi CYP2C9 môže zvyšovať expozíciu ibuprofénu (substrát CYP2C9). V štúdii s vorikonazolom a flukonazolom (inhibítory CYP2C9) bola zistená zvýšená expozícia S(+)-ibuprofénu o približne 80 % až 100 %. Pri súbežnom podávaní silných inhibítorov CYP2C9 sa musí zvážiť úprava dávky ibuprofénu, zvlášť v prípadoch, keď sa vysoké dávky ibuprofénu podávajú s vorikonazolom alebo flukonazolom.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Inhibícia syntézy prostaglandínov môže mať nežiaduci vplyv na tehotenstvo a/alebo embryo-fetálny vývoj. Údaje z epidemiologických štúdií naznačujú, že inhibítory syntézy prostaglandínov podávané počas ranej fázy tehotenstva zvyšujú riziko potratov, srdcových malformácií a gastroschízy. Predpokladá sa, že riziko sa zvyšuje s dávkou a trvaním liečby.

Štúdie na zvieratách preukázali, že podanie inhibítorov syntézy prostaglandínu vedie k zvýšeniu pre- a postimplantačných strát a k embryo-fetálnej letalite. Okrem toho bola hlásená zvýšená incidencia rôznych malformácií, vrátane kardiovaskulárnych, po podaní inhibítorov syntézy prostaglandínov zvieratám počas organogenetickej periódy.

V priebehu prvého a druhého trimestra tehotenstva nesmie byť ibuprofén podaný, pokiaľ to nie je úplne nevyhnutné. Ak je ibuprofén podávaný ženám, ktoré chcú otehotnieť alebo v prvom a druhom trimestri tehotenstva, musí byť dávka čo najnižšia a dĺžka liečby čo najkratšia.

Počas tretieho trimestra tehotenstva všetky inhibítory syntézy prostaglandínu môžu vystaviť
­ plod:
o kardiopulmonálnej toxicite (s predčasným uzáverom ductus arteriosus a pulmonálnou hypertenziou);
o poškodenie funkcie obličiek, ktoré môže prejsť až do zlyhania obličiek s oligohydramniónom.
­ matku a novorodenca na konci tehotenstva:
o potenciálnemu predĺženiu krvácania, znížená zrážanlivosť sa môže vyskytnúť už pri nízkych dávkach;
o inhibícii maternicových kontrakcií vedúcich k oneskoreniu alebo predĺženiu priebehu pôrodu.

Preto je ibuprofén kontraindikovaný v treťom trimestri tehotenstva.

Dojčenie
Ibuprofén a jeho metabolity prestupujú v nízkych koncentráciách do materského mlieka. Dosiaľ nie sú známe škodlivé účinky pre novorodenca, preto sa ibuprofén môže používať počas dojčenia na krátkodobé liečenie bolesti alebo horúčky v odporučených dávkach. Bezpečnosť po dlhodobom užívaní nebola stanovená.

Fertilita
Existuje dôkaz, že lieky, ktoré inhibujú cyklooxygenázu/syntézu prostaglandínov môžu mať negatívny vplyv na plodnosť žien vzhľadom na ich účinok na ovuláciu. Tento účinok je reverzibilný po prerušení liečby.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Ibuprofén nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Avšak pri užívaní vyšších dávok sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky ako únava, ospalosť, vertigo a poruchy zraku (hlásené ako menej časté), v individuálnych prípadoch môže byť narušená schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje. To platí vo zvýšenej miere v kombinácii s alkoholom.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie pozorované nežiaduce udalosti sú gastrointestinálneho charakteru. Môžu sa objaviť peptické vredy, perforácia alebo gastrointestinálne krvácanie, niekedy fatálne, najmä u starších osôb (pozri časť 4.4). Po podaní boli zaznamenané nauzea, vracanie, hnačka, flatulencia, zápcha, dyspepsia, bolesti brucha, meléna, hemateméza, ulcerózna stomatitída, a exacerbácia kolitídy a Crohnovej choroby (pozri časť 4.4). Menej často bola zaznamenaná gastritída.

Nežiaduce účinky sú predovšetkým závislé od dávky a interindividuálne sa líšia. Najmä riziko gastrointestinálneho krvácania závisí od dávky a trvania liečby. Pre ďalšie známe rizikové faktory pozri časť 4.4.

Klinické skúšanie a epidemiologické údaje naznačili, že používanie ibuprofénu, najmä vo vysokých dávkach (2 400 mg denne) a pri dlhodobom užívaní, môže byť spojené s malým zvýšeným rizikom arteriálnych trombotických udalostí (napríklad infarkt myokardu alebo mozgová príhoda) (pozri časť 4.4).
V súvislosti s liečbou NSAID bol zaznamenaný edém, hypertenzia a srdcové zlyhávanie.

Niektoré z nižšie uvedených nežiadúcich účinkov sú menej časté v prípade, že maximálna denná dávka je 1200 mg v porovnaní s liečbou u reumatických pacientov vysokými dávkami.


Nežiaduce reakcie, ktoré môžu súvisieť s ibuprofénom, sú rozdelené podľa klasifikácie MedDRA a podľa tried orgánových systémov. Frekvencia výskytu je definovaná použitím nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10); časté (³ 1/100 až < 1/10); menej časté (³ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (³ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

# Pozri časť „Popis vybraných nežiaducich reakcií“ nižšie.

Poruchy krvi a lymfatického systému
Veľmi zriedkavé: Poruchy krvotvorby (anémia, leukopénia, trombocytopénia, pancytopénia, agranulocytóza). #

Poruchy imunitného systému
Menej časté: Hypersenzitívne reakcie, ako napríklad urtikária, svrbenie, purpura, kožné vyrážky ale aj astmatické záchvaty (niekedy s poklesom krvného tlaku) (pozri časť 4.4).
Zriedkavé: Systémový lupus erythematosus syndróm
Veľmi zriedkavé: Závažné reakcie z precitlivenosti. Symptómy môžu zahŕňať: edém tváre, opuch jazyka, vnútorný edém laryngu so zúžením dýchacích ciest, dýchavičnosť, tachykardia, pokles krvného tlaku až po život ohrozujúci šok (pozri časť 4.4). Exacerbácia zápalov súvisiacich s infekciou (napr. rozvinutie nekrotizujúcej fasciitídy) prekrývajúca sa s užívaním nesteroidných protizápalových liečiv. #

Psychické poruchy
Zriedkavé: Depresia, stav zmätenosti, halucinácie, psychotické reakcie.

Poruchy nervového systému
Časté: Bolesť hlavy (pozri časť 4.4), ospalosť, vertigo, únava, agitácia, závrat, nespavosť, podráždenosť.
Veľmi zriedkavé: Aseptická meningitída. #

Poruchy oka
Menej časté: Poruchy videnia. #
Zriedkavé: Toxická amblyopia.

Poruchy ucha a labyrintu
Zriedkavé: Zvonenie v ušiach.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Veľmi zriedkavé: Palpitácie, zlyhávanie srdca (pozri časť 4.4), infarkt myokardu, akútny pľúcny edém, edém (pozri časť 4.4).'

Poruchy ciev
Veľmi zriedkavé: Arteriálna hypertenzia (pozri časť 4.4.).

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Menej časté: Rinitída, bronchospazmus.

Poruchy gastrointestinálneho traktu
Veľmi časté: Gastrointestinálne poruchy ako pálenie záhy, dyspepsia, bolesť brucha a nauzea, vracanie, flatulencia, hnačka, zápcha.
Časté: Gastrointestinálne vredy, potenciálne s krvácaním a perforáciou (pozri časť 4.4), slabé gastrointestinálne krvácanie, ktoré môže spôsobiť anémiu, meléna, hemateméza, ulcerózna stomatitída, kolitída, exacerbácia črevného zápalu, komplikácie divertikulózy hrubého čreva (perforácia, fistula).
Menej časté: Gastritída.
Veľmi zriedkavé: Ezofagitída, pankreatitída, intestinálne stiktúry.

Poruchy pečene a žlčových ciest
Veľmi zriedkavé: Dysfunkcia pečene, poškodenie pečene , najmä pri dlhodobej liečbe, zlyhávanie pečene, akútna hepatitída, žltačka.

Poruchy kože a podkožného tkaniva
Menej časté: Fotosenzitivita.
Veľmi zriedkavé: Závažné formy kožných reakcií (erythema multiforme, exfoliatívna dermatitída, bulózne reakcie, vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy), alopécia, nekrotizujúca fasciitída (pozri časť 4.4). Počas infekcie vírusom varicella sa môžu objaviť závažné infekcie kože s komplikáciami mäkkého tkaniva.
Neznáme: Lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (syndróm DRESS), akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP).

Poruchy obličiek a močových ciest
Menej časté: Tvorba edémov, predovšetkým u pacientov s arteriálnou hypertenziou alebo renálnou insuficienciou, nefrotický syndróm, intersticiálna nefritída, ktorá môže byť sprevádzaná zlyhávaním obličiek. #
Zriedkavé: Renálna papilárna nekróza. #

Tehotenstvo, puerperium, perinatálne obdobie
Veľmi zriedkavé: Menštruačné ťažkosti.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Zriedkavé: Nárast dusíka močoviny v krvi, sérových transamináz a alkalickej fosfatázy, pokles hemoglobínu a hodnôt hematokritu, inhibícia agregácie trombocytov, predĺžená doba krvácania, pokles sérového vápnika, nárast sérovej kyseliny močovej.

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Poruchy krvi a lymfatického systému
Prvé symptómy alebo prejavy môžu zahŕňať: horúčku, bolesť hrdla, vredy na povrchu ústnej dutiny, chrípke podobné príznaky, silné vyčerpanie, nosové a kožné krvácanie. Tieto krvné dyskrázie sa môžu vyskytnúť najmä po dlhodobom užívaní vysokých dávok. Pri dlhodobej terapii má byť pravidelne kontrolovaný krvný obraz (pozri časť 4.4) .

Poruchy imunitného systému
To môže byť spojené s mechanizmom účinku NSAID. Ak sa vyskytnú alebo zhoršia prejavy infekcie počas podávania ibuprofénu, pacientovi sa odporúča bezodkladne ísť k lekárovi. Je potrebné vyšetrenie, či existuje indikácia pre antiinfekčnú/antibiotickú liečbu.

Poruchy nervového systému
V priebehu liečby ibuprofénom boli pozorované príznaky aseptickej meningitídy, ako je stuhnutá šija, bolesť hlavy, nevoľnosť, vracanie, horúčka alebo porucha vedomia. Pacienti s autoimunitnými kolagénovými ochoreniami (SLE, zmiešané ochorenie spojivového tkaniva) sa zdajú byť predisponovaní.

Poruchy oka
Boli hlásené reverzibilné poruchy oka, ako je toxická amblyopia, rozmazané videnie, zmeny vo vnímaní farieb. V prípade týchto reakcií je nutné prestať ibuprofén užívať.

Poruchy obličiek a močových ciest
Môžu sa vyskytnúť rôzne stupne poškodenia obličiek, zvlášť pri dlhodobom užívaní. Náhle zhoršenie renálneho poškodenia môže byť tiež spojené so všeobecnou hypersenzitívnou reakciou.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

U detí môže požitie viac ako 400 mg/kg vyvolať symptómy predávkovania. U dospelých je účinok odpovede na dávku menej zreteľný. Polčas nadmernej dávky je 1,5–3 hodiny.

Symptómy
U väčšiny pacientov, ktorí požili klinicky významné množstvá NSAID, sa nerozvinie viac príznakov, ako nauzea, vracanie, bolesť v oblasti epigastria a zriedkavejšie hnačka. Môže sa tiež objaviť tinnitus, bolesť hlavy, a gastrointestinálne krvácanie. V prípade závažnejšej otravy sa toxicita prejaví na centrálnom nervovom systéme, kde sa manifestuje ako závraty, ospalosť, niekedy ako vzrušenie a dezorientácia strata vedomia (u detí taktiež myoklonický záchvat) alebo kóma. Občas sa u pacientov vyvinú kŕče. U závažných otráv sa môže vyskytnúť metabolická acidóza a predĺžený protrombinový čas/INR, pravdepodobne v dôsledku interferencie s účinkami obehových koagulačných faktorov. Môže sa objaviť akútne zlyhanie obličiek a poškodenie pečene. U astmatikov je možná exacerbácia astmy. Môže sa vyskytnúť aj hypotenzia, respiračná depresia a cyanóza.

Liečba
Liečba musí byť symptomatická a podporná a musí zahŕňať udržiavanie voľných dýchacích ciest a sledovanie kardiálnych a vitálnych funkcií dovtedy, pokiaľ sa nestabilizujú. Výplach žalúdka alebo perorálne podanie aktívneho uhlia je indikované ak sa pacient prihlási do 1 hodiny po požití viac než 400 mg na kg telenej hmotnosti. Ak už došlo k vstrebaniu ibuprofénu, majú byť podané alkalické látky na zvýšenie exkrécie ibuprofénu močom. V prípade častých alebo dlhších kŕčov je potrebné tieto liečiť intravenózne podávaným diazepamom alebo lorazepamom. V prípade astmy poskytnite bronchodilatanciá. Neexistuje špecifické antidotum.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: protizápalové látky a antireumatiká, nesteroidné; deriváty kyseliny propiónovej.
ATC kód: M01A E01

Mechanizmus účinku
Ibuprofén je nesteroidná protizápalová látka (NSAID), u ktorej sa na konvenčných experimentálnych modeloch na zvieratách dokázalo, že účinok spočíva v inhibícii syntézy prostaglandínov. U ľudí ibuprofén znižuje bolesť pri zápaloch, opuch a horúčku. Okrem toho reverzibilne inhibuje agregáciu krvných doštičiek indukovanú adenozíndifosfátom (ADP) a kolagénom.

Experimentálne údaje naznačujú, že ibuprofén môže pri súčasnom dávkovaní kompetitívne inhibovať účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej na agregáciu trombocytov. Niektoré farmakodynamické štúdie preukázali, že pri jednorazovej dávke ibuprofénu 400 mg užitého v priebehu 8 hodín pred alebo v priebehu 30 minút po užití dávky kyseliny acetylsalicylovej s okamžitým uvoľňovaním (81 mg) došlo k zníženému účinku kyseliny acetylsalicylovej na tvorbu tromboxánu alebo agregáciu trombocytov. Hoci existujú nejasnosti s ohľadom na extrapoláciu týchto údajov na klinickú situáciu, nedá sa vylúčiť možnosť, že pravidelné, dlhodobé užívanie ibuprofénu môže znížiť kardioprotektívny účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej. V prípade príležitostného používania ibuprofénu sa žiaden klinicky relevantný účinok nepovažuje za pravdepodobný (pozri časť 4.5).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Ibuprofén mäkké kapsuly pozostáva z ibuprofénu rozpusteného v hydrofilnom rozpúšťadle vo vnútri želatínového obalu. Po užití sa želatínová kapsula rozpadá v žalúdkovej šťave a okamžite uvoľňuje solubilizovaný ibuprofén pre absorpciu.  
Po perorálnom podaní sa ibuprofén čiastočne absorbuje v žalúdku a následne úplne absorbuje v tenkom čreve.
Priemerná maximálna plazmatická koncentrácia je dosiahnutá približne do 30 až 60 minút po podaní. Na rozdiel od toho priemerná maximálna plazmatická koncentrácia po užití liekovej formy s normálnym uvoľňovaním ibuprofénu je dosiahnutá približne za 1 – 2 hodiny po perorálnom užití.

Distribúcia
Väzba na plazmatické bielkoviny je približne 99 %.

Biotransformácia a eliminácia
Po metabolizácii v pečeni (hydroxylácii, karboxylácii) sa farmakologicky neaktívne metabolity úplne eliminujú, predovšetkým obličkami (90 %), taktiež však žlčou. Polčas eliminácie u zdravých jedincov a u pacientov s ochoreniami pečene a obličiek je 1,8 – 3,5 hodín.

Žiadne špecifické rozdiely vo farmakokinetickom profile neboli pozorované u starších jedincov.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Subchronická a chronická toxicita ibuprofénu sa v pokusoch so zvieratami prejavovala predovšetkým ako lézie a ulcerácie v gastrointestinálnom trakte. Ibuprofén nevykazoval žiadny klinicky významný dôkaz o mutagénnom potenciále v in vitro a in vivo štúdiách. V štúdiách na potkanoch a myšiach sa nezistil žiadny dôkaz o karcinogénnych účinkoch ibuprofénu. Ibuprofén viedol k inhibícii ovulácie u králikov, rovnako ako k poruche implantácie u rôznych živočíšnych druhov (králik, potkan, myš). V experimentálnych štúdiách sa zistilo, že ibuprofén prechádza placentárnou bariérou, pri dávkach toxických pre matku sa pozoroval zvýšený výskyt malformácií (defektov ventrikulárneho septa).


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Náplň kapsuly:
makrogol 400 (E1521)
sorbitan-oleát (E494)
povidón K-30
hydroxid draselný (E525)

Obal kapsuly:
želatína (E441)
makrogol 400 (E1521)
roztok sorbitolu (E420)
triacylglyceroly so stredne dlhým reťazcom

Potlač kapsúl:
izopropylalkohol
Opacode Čierny (S-1-17823) obsahujúci:
šelakovú glazúru
izopropylalkohol
čierny oxid železitý (E172)
N-butanol
propylénglykol
hydroxid amónny

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Priehľadný PVC/hliníkový blister, kartónová škatuľka.

Veľkosť balenia: 10, 12, 20, 24, 30, 48 a 50 kapsúl.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia .

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu <a iné zaobchádzanie s liekom>

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Dr. Max Pharma s.r.o.
Na Florenci 2116/15
Nové Město
110 00 Praha 1
Česká republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Reg.č.: 07/0025/20-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

01/2020