IBUPROFEN DR.MAX 20 MG/ML PERORÁLNA SUSPENZIA sus por1x100 ml/2000 mg (fľ.skl.hnedá+PP uzáver s bezpeč.kruž.+striekačka)

Ibuprofén sa má podávať len po prísnom zvážení pomeru prínosu a rizika v prípade nasledujúcich
stavov:
- Systémový lupus erythematosus (SLE) alebo iné autoimunitné ochorenia
- Vrodená porucha metabolizmu porfyrínov (napríklad akútna intermitentná porfýria)
- Prvý a druhý trimester gravidity (pozri časť 4.6)
- Laktácia (pozri časť 4.6)

Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať v nasledujúcich prípadoch:
- Gastrointestinálne ochorenia vrátane chronického zápalového ochorenia čriev (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba)
- Srdcová nedostatočnosť a hypertenzia
- Znížená funkcia obličiek
- Porucha funkcie pečene
- Porušená hematopoéza
- Alergie, senná nádcha, chronický opuch nosovej sliznice, mandlí, chronická obštrukčná choroba dýchacích ciest alebo bronchiálna astma z dôvodu zvýšeného rizika alergických reakcií u týchto
pacientov. Tieto alergické reakcie sa môžu prejaviť ako astmatické záchvaty (takzvaná analgetická astma), Quinckeho edém alebo urtikária
- Bezprostredne po veľkých chirurgických zákrokoch

Gastrointestinálne krvácanie, ulcerácia a perforácia
Pri všetkých NSAID bolo hlásené GI krvácanie, ulcerácia alebo perforácia, ktoré môžu byť fatálne, a to kedykoľvek počas liečby, s varovnými príznakmi alebo bez nich alebo bez predchádzajúcej
anamnézy závažných gastrointestinálnych príhod.

Riziko gastrointestinálneho krvácania, ulcerácie alebo perforácie je vyššie so zvyšujúcimi sa dávkami NSAID, u pacientov s vredom v anamnéze, najmä ak bol komplikovaný krvácaním alebo perforáciou (pozri časť 4.3), a u starších pacientov. Títo pacienti majú začať liečbu najnižšou dostupnou dávkou. U týchto pacientov a tiež u pacientov vyžadujúcich súbežnú nízku dávku kyseliny acetylsalicylovej alebo iných liekov, ktoré pravdepodobne zvyšujú gastrointestinálne riziko, sa má zvážiť kombinovaná liečba protektívnymi látkami (napr. mizoprostol alebo inhibítory protónovej pumpy) (pozri nižšie a časť 4.5).

Pacienti s GI toxicitou v anamnéze, najmä starší, majú hlásiť akékoľvek nezvyčajné abdominálne symptómy (najmä GI krvácanie), hlavne v počiatočných štádiách liečby.

Opatrnosť je potrebná u pacientov, ktorí súbežne užívajú lieky, ktoré by mohli zvýšiť riziko ulcerácie alebo krvácania, ako sú perorálne kortikosteroidy, antikoagulanciá ako je warfarín alebo heparín, selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu alebo antiagregačné latky, ako je kyselina acetylsalicylová (pozri časť 4.5).
Keď sa u pacientov užívajúcich ibuprofén objaví GI krvácanie alebo ulcerácia, liečba sa má ukončiť. NSAID sa majú podávať opatrne pacientom s gastrointestinálnym ochorením v anamnéze (ulcerózna
kolitída, Crohnova choroba), pretože ich stav sa môže zhoršiť (pozri časť 4.8).

Starší pacienti
Starší pacienti majú zvýšenú frekvenciu nežiaducich reakcií na NSAID, najmä gastrointestinálneho krvácania a perforácie, ktoré môžu byť smrteľné (pozri časť 4.2).

Kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne účinky
Pred začatím liečby u pacientov s hypertenziou a/alebo srdcovým zlyhávaním v anamnéze je potrebná opatrnosť (konzultácia s lekárom alebo lekárnikom), pretože v súvislosti s liečbou NSAID bola hlásená retencia tekutín, hypertenzia a edém.

Klinické štúdie naznačujú, že užívanie ibuprofénu, najmä vo vysokej dávke (2 400 mg/deň), môže byť spojené s malým zvýšením rizika arteriálnych trombotických príhod (napríklad infarktu myokardu

alebo mozgovej príhody). Celkovo epidemiologické štúdie nenaznačujú, že by nízka dávka ibuprofénu
(napr. ≤ 1 200 mg/deň) bola spojená so zvýšeným rizikom arteriálnych trombotických príhod.

Pacienti s nekontrolovanou hypertenziou, kongestívnym zlyhávaním srdca (NYHA trieda II-III), potvrdenou ischemickou chorobou srdca, ochorením periférnych artérií a/alebo cerebrovaskulárnym ochorením sa majú liečiť ibuprofénom len po starostlivom zvážení a je potrebné sa vyhnúť vysokým dávkam (2 400 mg/deň).

Je tiež potrebné starostlivé zváženie pred začatím dlhodobej liečby pacientov s rizikovými faktormi pre kardiovaskulárne príhody (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie), najmä ak sú potrebné vysoké dávky ibuprofénu (2 400 mg/deň).

Závažné kožné reakcie
V súvislosti s podávaním liekov zo skupiny NSAID boli veľmi zriedkavo hlásené závažné kožné reakcie, pričom niektoré z nich boli smrteľné, vrátane exfoliatívnej dermatitídy, Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy (pozri časť 4.8). U pacientov, u ktorých pravdepodobne existuje najvyššie riziko týchto reakcií v priebehu liečby, sa reakcia vyskytuje vo väčšine prípadov v prvom mesiaci liečby. V súvislosti s prípravkami obsahujúcimi ibuprofén bol hlásená akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP). Ibuprofén je potrebné vysadiť pri prvom výskyte prejavov a príznakov závažných kožných reakcií, ako je kožná vyrážka, lézie na slizniciach alebo akýkoľvek iný prejav precitlivenosti.

Vo výnimočných prípadoch môžu byť ovčie kiahne na počiatku závažných kožných infekčných komplikácií a infekčných komplikácií mäkkých tkanív. Doposiaľ nemožno vylúčiť, že NSAID neprispievajú k zhoršeniu týchto infekcií. Preto sa odporúča neužívať ibuprofén pri ovčích kiahniach.

Účinky na obličky
Ibuprofén môže spôsobiť zadržiavanie sodíka, draslíka a tekutín u pacientov, ktorí predtým netrpeli poruchami obličiek, kvôli jeho účinku na renálnu perfúziu. To môže spôsobiť edém alebo dokonca viesť k srdcovej nedostatočnosti alebo hypertenzii u predisponovaných pacientov.

Tak ako pri iných NSAID, dlhodobé podávanie ibuprofénu zvieratám viedlo k renálnej papilárnej nekróze a iným patologickým renálnym zmenám. U ľudí boli hlásené prípady akútnej intersticiálnej nefritídy s hematúriou, proteinúriou a príležitostne nefrotický syndróm. Prípady renálnej toxicity sa pozorovali aj u pacientov, u ktorých zohrávajú prostaglandíny kompenzačnú úlohu pri udržiavaní perfúzie obličiek. U týchto pacientov môže podávanie NSAID spôsobiť od dávky závislé zníženie tvorby prostaglandínov a sekundárne aj prietoku krvi obličkami, čo môže vyvolať zjavnú renálnu dekompenzáciu. Pacienti s najväčším rizikom výskytu tejto reakcie sú pacienti s dysfunkciou obličiek, srdcovým zlyhávaním, dysfunkciou pečene, pacienti užívajúci diuretiká a ACE inhibítory a starší pacienti. Po ukončení liečby NSAID zvyčajne nasleduje návrat do stavu pred liečbou.

U dehydrovaných detí, dospievajúcich a starších ľudí existuje riziko poruchy funkcie obličiek.

Alergické reakcie
Závažné akútne reakcie z precitlivenosti (napríklad anafylaktický šok) sú pozorované veľmi zriedkavo. Pri prvých prejavoch reakcie z precitlivenosti po užití/podaní ibuprofénu sa musí liečba
ukončiť. Je potrebné, aby odborný personál začal nutné lekárske opatrenia v súlade so symptómami.

Opatrnosť je potrebná u pacientov, ktorí mali reakcie z precitlivenosti alebo alergické reakcie, pretože by mohli mať zvýšené riziko hypersenzitívnych reakcií vyskytujúcich sa pri podaní ibuprofénu.

Maskovanie symptómov existujúcich infekcií
Ibuprofen Dr.Max môže maskovať symptómy infekcie, čo môže viesť k oneskorenému začatiu vhodnej liečby, a tým aj k zhoršeniu výsledku infekcie. Táto skutočnosť sa pozorovala v prípade bakteriálnej pneumónie získanej v komunite a bakteriálnych komplikácií súvisiacich s ovčími kiahňami. Ak sa Ibuprofen Dr.Max 400 mg podáva na zníženie horúčky alebo zmiernenie bolesti

súvisiacej s infekciou, odporúča sa sledovanie infekcie. V podmienkach mimo nemocnice je potrebné, aby sa pacient obrátil na lekára, pokiaľ symptómy pretrvávajú alebo sa zhoršujú.

Ďalšie upozornenia
U pacientov s prebiehajúcou bronchiálnou astmou, chronickou rinitídou, sinusitídou, nosovými
polypmi, zápalom mandlí alebo alergickými ochoreniami alebo týmito stavmi v anamnéze sa môže vyvolať bronchospazmus, urtikária alebo angioedém.

Dlhodobé užívanie akéhokoľvek druhu liekov proti bolesti na bolesti hlavy ich môže zhoršiť. Ak sa takáto situácia vyskytne alebo je na ňu podozrenie, treba vyhľadať lekársku pomoc a liečbu ukončiť. U pacientov, ktorí majú časté alebo každodenné bolesti hlavy napriek (alebo kvôli) pravidelnému užívaniu liekov proti bolesti hlavy má byť zvážené podozrenie na diagnózu bolesti hlavy z
nadmerného užívania liekov (medication overuse headache, MOH).

Vo všeobecnosti môže habituálny príjem liekov proti bolesti, najmä v kombinácii niekoľkých účinných látok tlmiacich bolesť, viesť k trvalému poškodeniu obličiek s rizikom zlyhania obličiek. Toto riziko sa môže zvýšiť pri fyzickej námahe spojenej so stratou soli a dehydratáciou. Preto je potrebné sa mu vyhýbať.

Počas liečby ibuprofénom sa u pacientov s existujúcimi autoimunitnými poruchami (ako je systémový lupus erythematosus, zmiešané ochorenie spojivového tkaniva) pozorovali niektoré prípady s príznakmi aseptickej meningitídy, ako je stuhnutý krk, bolesť hlavy, nevoľnosť, vracanie, horúčka alebo dezorientácia.

Ibuprofén môže dočasne inhibovať agregáciu krvných doštičiek a predĺžiť čas krvácania.

V prípade dlhodobej liečby ibuprofénom je potrebné pravidelné sledovanie funkcie pečene a obličiek, ako aj krvného obrazu, najmä u vysokorizikových pacientov.

Je potrebné vyhnúť sa konzumácii alkoholu, pretože môže zosilniť vedľajšie účinky NSAID, najmä ak ovplyvňujú gastrointestinálny trakt alebo centrálny nervový systém.

Pacienti užívajúci ibuprofén majú svojmu lekárovi hlásiť prejavy alebo príznaky gastrointestinálnej ulcerácie alebo krvácania, rozmazané videnie alebo iné očné príznaky, kožnú vyrážku, prírastok hmotnosti alebo edém.

Pre informácie o ženskej fertilite, pozri časť 4.6.

Tento liek obsahuje 210 mg sorbitolu v 1 ml. Musí sa vziať do úvahy aditívny účinok súbežne podávaných liekov obsahujúcich sorbitol (alebo fruktózu) a príjem sorbitolu (alebo fruktózy) v strave. Obsah sorbitolu v liekoch na perorálne použitie môže ovplyvniť biologickú dostupnosť iných liekov na perorálne použitie podávaných súbežne.
Pacienti s hereditárnou intoleranciou fruktózy (HFI) nesmú užiť/nesmie im byť podaný tento liek. Sorbitol môže spôsobiť tráviace ťažkosti a môže mať mierny preháňací účinok.

Tento liek obsahuje 0,038 mg aspartámu v 1 ml. Aspartám je zdrojom fenylalanínu. Môže byť škodlivý pre pacientov s fenylketonúriou. Keď sa aspartám prijme perorálne, je hydrolyzovaný v gastrointestinálnom trakte. Jeden z hlavných produktov hydrolýzy je fenylalanín.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v 10 ml (maximálna individuálna dávka) , t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Tento liek obsahuje 0,1 mg aspartámu v 1 ml.

Tento liek obsahuje 2,4 mg propylénglykolu (E1520) v 1 ml.

4.5 Liekové a iné interakcie

 I buprof énu je potre bné s a  vyhnúť  v k ombi nácii  s:
Kyselinou acetylsalicylovou: Súbežné podávanie ibuprofénu a kyseliny acetylsalicylovej sa vo všeobecnosti neodporúča z dôvodu možného zvýšenia nežiaducich účinkov, pokiaľ neboli nízke dávky
kyseliny acetylsalicylovej (nie viac ako 75 mg denne) odporúčané lekárom.
Experimentálne údaje naznačujú, že ibuprofén môže kompetitívne inhibovať účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej na agregáciu krvných doštičiek, ak sa podávajú súbežne. Hoci existuje neistota týkajúca sa extrapolácie týchto údajov na klinickú situáciu, nemožno vylúčiť možnosť, že pravidelné, dlhodobé užívanie ibuprofénu môže znížiť kardioprotektívny účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej. Pri príležitostnom užívaní ibuprofénu sa klinicky relevantný účinok nepovažuje za pravdepodobný (pozri časť 5.1).

Inými NSAID vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2: Vyhnite sa súčasnému užívaniu dvoch alebo viacerých NSAID, pretože môžu zvýšiť riziko nežiaducich účinkov (pozri časť 4.4).

 I buprof én  sa má používať  opat rne v  kombi nácii  s:
Antikoagulanciami: NSAID môžu zvýšiť účinok antikoagulancií, ako je warfarín (pozri časť 4.4).

Antihypertenzívami (ACE-inhibítory, beta-blokátory, antagonisty receptora angiotenzínu II) a diuretikami: NSAID môžu znižovať účinok týchto liekov. Diuretiká môžu zvýšiť riziko nefrotoxicity NSAID. Súbežné podávanie ibuprofénu a draslík šetriacich diuretík alebo ACE-inhibítorov môže viesť k hyperkalémii. Je potrebné starostlivé sledovanie hladín draslíka.

Kaptoprilom: Experimentálne štúdie naznačujú, že ibuprofén pôsobí proti účinku kaptoprilu na zvýšené vylučovanie sodíka.
Kortikosteroidmi: Zvýšené riziko gastrointestinálnej ulcerácie alebo krvácania (pozri časť 4.4). Antiagregačnými látkami a selektívnymi inhibítormi spätného vychytávania serotonínu (SSRI):
zvýšené riziko gastrointestinálneho krvácania (pozri časť 4.4). NSAID sa nemajú kombinovať
s antiagregačnými látkami, ako je tiklopidín kvôli aditívnej inhibícii funkcie krvných doštičiek.

Srdcovými glykozidmi: NSAID môžu zhoršiť srdcové zlyhávanie, znížiť glomerulárnu filtráciu
a zvýšiť plazmatické hladiny srdcových glykozidov (napr. digoxínu).

Lítiom: Existujú dôkazy o potenciálnom zvýšení plazmatických hladín lítia.

Metotrexátom: NSAID inhibujú tubulárnu sekréciu metotrexátu a môžu sa vyskytnúť určité metabolické interakcie vedúce k zníženiu klírensu metotrexátu. Podanie ibuprofénu do 24 hodín pred alebo po podaní metotrexátu môže viesť k zvýšenej koncentrácii metotrexátu a zvýšeniu jeho toxických účinkov. Z tohto dôvodu je potrebné sa vyhnúť súbežnému užívaniu NSAID a vysokých dávok metotrexátu. Tiež sa má zvážiť potenciálne riziko interakcií pri liečbe nízkou dávkou metotrexátu, a to najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Pri kombinovanej liečbe sa má sledovať funkcia obličiek.

Cyklosporínom: Zvýšené riziko nefrotoxicity.

Mifepristónom: NSAID sa nemajú používať 8 - 12 dní po podaní mifepristónu, pretože NSAID môžu znížiť účinok mifepristónu.

Takrolimom: Možné zvýšené riziko nefrotoxicity pri podávaní NSAID s takrolimom.

Zidovudínom: Zvýšené riziko hematologickej toxicity pri podávaní NSAID so zidovudínom. Existujú dôkazy o zvýšenom riziku hemartróz a hematómov u HIV(+) hemofilikov, ktorí sú súbežne liečení zidovudínom a ibuprofénom.

Chinolónovými antibiotikami: Údaje získané u zvierat naznačujú, že NSAID môžu zvyšovať riziko kŕčov spojených s chinolónovými antibiotikami. Pacienti užívajúci NSAID a chinolóny môžu mať zvýšené riziko vzniku kŕčov.

Derivátmi sulfonylmočoviny: NSAID môžu zvýšiť hypoglykemický účinok derivátov sulfonylmočoviny. V prípade súbežnej liečby sa odporúča sledovanie hladín glukózy v krvi.
Aminoglykozidmi: NSAID môžu spomaliť elimináciu aminoglykozidov a zvýšiť ich toxicitu. Inhibítormi CYP2C9 (napr. vorikonazol alebo flukonazol): Súbežné podávanie ibuprofénu s
inhibítormi CYP2C9 môže zvýšiť expozíciu ibuprofénu (substrát CYP2C9). V štúdii s vorikonazolom
a flukonazolom (inhibítory CYP2C9) sa preukázala zvýšená expozícia S(+)-ibuprofénu približne o 80
až 100 %. Zníženie dávky ibuprofénu sa má zvážiť, ak sa súčasne podávajú silné inhibítory CYP2C9, najmä ak sa vysoké dávky ibuprofénu podávajú buď s vorikonazolom alebo flukonazolom.

Kolestyramínom: Súbežná liečba kolestyramínom a ibuprofénom vedie k predĺženej a zníženej (25 %)
absorpcii ibuprofénu. Lieky sa majú podávať v intervale najmenej dvoch hodín.
Bylinnými extraktmi: Ginkgo biloba môže zvýšiť riziko krvácania pri podávaní NSAID. Alkoholom: Je potrebné sa vyhnúť užívaniu ibuprofénu u jedincov s chronickou konzumáciou
alkoholu (14 - 20 nápojov/týždeň alebo viac) kvôli zvýšenému riziku významných gastrointestinálnych nežiaducich účinkov vrátane krvácania.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Inhibícia syntézy prostaglandínov môže nepriaznivo ovplyvniť graviditu a/alebo vývoj embrya/plodu. Údaje z epidemiologických štúdií naznačujú zvýšené riziko potratu a srdcovej malformácie a gastroschízy po užití inhibítora syntézy prostaglandínov na začiatku tehotenstva. Absolútne riziko kardiovaskulárnych malformácií sa zvýšilo z menej ako 1 % na približne 1,5 %. Predpokladá sa, že riziko sa zvyšuje s dávkou a dĺžkou liečby.

U zvierat sa ukázalo, že podávanie inhibítora syntézy prostaglandínov vedie k zvýšeným preimplantačným a postimplantačným stratám a embryo/fetálnej letalite. Okrem toho bol hlásený zvýšený výskyt rôznych malformácií, vrátane kardiovaskulárnych, u zvierat, ktorým bol počas organogenetického obdobia podávaný inhibítor syntézy prostaglandínov.

Počas prvého a druhého trimestra gravidity sa má ibuprofén podávať iba v nevyhnutných prípadoch. Ak ibuprofén užíva žena, ktorá sa pokúša otehotnieť alebo počas prvého a druhého trimestra, dávka má byť čo najnižšia a dĺžka liečby čo najkratšia.

Počas tretieho trimestra gravidity môžu všetky inhibítory syntézy prostaglandínov vystaviť:
Plod:
- Kardiopulmonálej toxicite (s predčasným uzáverom ductus arteriosus a pľúcnou hypertenziou)
- Renálnej dysfunkcii, ktorá môže progredovať do zlyhania obličiek s oligohydramniónom.

Matku a novorodenca na konci tehotenstva:
- Možnému predĺženiu doby krvácania, antiagregačnému účinku, ktorý sa môže vyskytnúť aj pri veľmi nízkych dávkach
- Inhibícii kontrakcií maternice, čo vedie k oneskorenému alebo predĺženému pôrodu.

Z tohto dôvodu je ibuprofén počas posledného trimestra gravidity kontraindikovaný.

 Doj če ni e

Ibuprofén sa vylučuje do materského mlieka, ale pri terapeutických dávkach počas krátkodobej liečby sa riziko vplyvu na dojča zdá nepravdepodobné. Ak je však predpísaná dlhšia liečba, malo by sa zvážiť predčasné odstavenie.

Fertilita
Užívanie ibuprofénu môže narušiť plodnosť a neodporúča sa ženám, ktoré sa snažia otehotnieť. U žien, ktoré majú problémy s otehotnením alebo ktoré sa podrobujú vyšetrovaniu neplodnosti, sa má zvážiť vysadenie ibuprofénu.
Existujú určité dôkazy, že lieky, ktoré inhibujú cyklooxygenázu/syntézu prostaglandínov, môžu spôsobiť poškodenie ženskej plodnosti vplyvom na ovuláciu. Toto poškodenie je reverzibilné po
prerušení liečby.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Ibuprofén vo všeobecnosti nemá žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Keďže sa však pri vysokých dávkach môžu vyskytnúť vedľajšie účinky, ako je únava, ospalosť, vertigo (hlásené ako časté) a poruchy videnia (hlásené ako menej časté), schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje môže byť v jednotlivých prípadoch narušená. Tento účinok je zosilnený súbežnou konzumáciou alkoholu.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie pozorované nežiaduce účinky sú gastrointestinálneho charakteru. Môžu sa vyskytnúť peptické vredy, perforácia alebo gastrointestinálne krvácanie, niekedy smrteľné, najmä u starších pacientov (pozri časť 4.4). Po podaní boli hlásené nauzea, vracanie, hnačka, plynatosť, zápcha, dyspepsia, bolesť brucha, meléna, hemateméza, ulcerózna stomatitída, exacerbácia kolitídy a Crohnovej choroby (pozri časť 4.4). Menej často bola pozorovaná gastritída.

Nežiaduce účinky sú väčšinou závislé od dávky. Najmä riziko výskytu gastrointestinálneho krvácania
závisí od rozsahu dávkovania a trvania liečby. Ďalšie známe rizikové faktory, pozri časť 4.4.

Boli hlásené reakcie z precitlivenosti, ktoré môžu zahŕňať:
a)  nešpecifické alergické reakcie a anafylaxiu
b)  reaktivitu dýchacích ciest, napr. astmu, zhoršenú astmu, bronchospazmus, dyspnoe
c)  rôzne kožné reakcie, napr. pruritus, žihľavku, purpuru, angioedém a veľmi zriedkavo exfoliatívne a bulózne dermatózy (vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu, toxickej epidermálnej
nekrolýzy).

Bola popísaná exacerbácia zápalov súvisiacich s infekciou (napr. rozvoj nekrotizujúcej fasciitídy), ktoré sa vyskytujú súbežne s užitím NSAID. Ak sa počas užívania ibuprofénu objavia prejavy infekcie alebo sa zhoršia, pacientovi sa odporúča bezodkladne vyhľadať lekára.

Vo výnimočných prípadoch sa pri infekcii ovčími kiahňami môžu vyskytnúť závažné kožné infekcie a komplikácie postihujúce mäkké tkanivá.

Klinické štúdie naznačujú, že užívanie ibuprofénu, najmä vo vysokej dávke 2 400 mg/deň, môže byť spojené s malým zvýšením rizika arteriálnych trombotických príhod (napríklad infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhody) (pozri časť 4.4).

V súvislosti s liečbou NSAID boli hlásené edémy, hypertenzia a srdcové zlyhávanie.

Nežiaduce udalosti, ktoré aspoň s malou pravdepodobnosťou súvisia s ibuprofénom, sú uvedené podľa klasifikácie MedDRA a podľa tried orgánových systémov. Používajú sa nasledujúce skupiny frekvencie: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000) a neznáme (nedá sa určiť z dostupných
údajov).

T rieda orgánových
systémov F r ekvencia Nežiaduce účinky
Infekcie a nákazy Menej časté Rinitída
Veľmi zriedkavé Aseptická meningitída
Leukopénia, trombocytopénia, neutropénia,

P oruchy krvi a lymfatického systému



Veľmi zriedkavé

agranulocytóza, aplastická anémia a hemolytická anémia. Prvé príznaky alebo prejavy môžu zahŕňať: horúčku, bolesť hrdla, povrchové vredy v ústach, príznaky podobné chrípke, ťažké vyčerpanie, nevysvetliteľné krvácanie a modriny.

P oruchy imunitného systému

Menej časté Hypersenzitívne reakcie ako žihľavka, pruritus, purpura a exantém, ako aj astmatické záchvaty (niekedy s hypotenziou).
Zriedkavé Syndróm lupus erythematosus
Závažné reakcie z precitlivenosti. Symptómy môžu

Veľmi zriedkavé

zahŕňať: edém tváre, opuch jazyka, vnútorný opuch hrtana so stiahnutím dýchacích ciest, dyspnoe, tachykardiu, pokles krvného tlaku až po život ohrozujúci šok.

P sychické poruchy Menej časté Úzkosť
Zriedkavé Depresia, stavy zmätenosti, halucinácie
Bolesť hlavy, somnolencia, nepokoj, závrat, nespavosť,

P oruchy nervového

Časté

podráždenosť

systému

Menej časté Parestézia
Zriedkavé Optická neuritída

P oruchy oka Menej časté Poruchy zraku
Zriedkavé Toxická optická neuropatia

P oruchy ucha a labyrintu

P oruchy srdca

Časté Vertigo
Menej časté Zhoršený sluch'
Veľmi zriedkavé Tinnitus
Palpitácie, srdcové zlyhávanie, infarkt myokardu, akútny

a srdcovej činnosti Veľmi zriedkavé

pľúcny edém, edém

P oruchy ciev Veľmi zriedkavé Hypertenzia
Poruchy dýchacej

sústavy, hrudníka a mediastína


P oruchy gastrointestinálneho traktu




P oruchy pečene a žlčových ciest

Menej časté Astma, bronchospazmus, dyspnoe


Časté Dyspepsia, hnačka, nevoľnosť, vracanie, bolesť brucha, plynatosť, zápcha
Menej časté Gastritída, dvanástnikový vred, žalúdočný vred, vredy v
ústach, gastrointestinálna perforácia
Veľmi zriedkavé Ezofagitída, pankreatitída, intestinálne striktúry, meléna, hemateméza, gastrointestinálne krvácanie
Neznáme Kolitída a Crohnova choroba
Menej časté Hepatitída, žltačka, abnormálna funkcia pečene
Zriedkavé Poškodenie pečene
Veľmi zriedkavé Zlyhanie pečene
Menej časté Vyrážka, žihľavka, pruritus, purpura, fotosenzitívna
reakcia
Bulózne dermatózy, vrátane Stevensovho-Johnsonovho

P oruchy kože a podkožného tkaniva


Veľmi zriedkavé



Neznáme

syndrómu, toxickej epidermálnej nekrolýzy a multiformného erytému exfoliatívna dermatitída, alopécia, nekrotizujúca fasciitída
Hypersenzitivný syndróm s eozinofíliou a systémovými symptómami (DRESS syndróm), akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP)

P oruchy obličiek a močových ciest	Veľmi zriedkavé	Tubulointersticiálna nefritída, nefrotický syndróm a zlyhanie obličiek, akútne zlyhanie obličiek, papilárna nekróza (najmä pri dlhodobom užívaní spojenom so zvýšenou hladinou močoviny v sére)
C elkové poruchy a reakcie v mieste podania	Časté	Únava
	Zriedkavé	Edém

 Hl ás eni e  podozr ení  na  nežiaduc e  r ea kcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

U detí môže požitie viac ako 400 mg/kg spôsobiť symptómy toxicity. U dospelých je vzťah medzi dávkou a odozvou (účinkom) menej jasný. Polčas pri predávkovaní je 1,5 - 3 hodiny.

Symptómy
Väčšina pacientov, ktorí užili klinicky významné množstvá NSAID, prejaví symptómy do 4 až 6
hodín. Medzi najčastejšie hlásené príznaky patrí nevoľnosť, vracanie, bolesť v epigastriu alebo zriedkavejšie hnačka. Možné sú aj tinnitus, bolesti hlavy, závrat, zmätenosť a gastrointestinálne
krvácanie. Pri závažnejšej otrave je pozorovaná toxicita v centrálnom nervovom systéme, ktorá sa
prejavuje ospalosťou, občas excitáciou a dezorientáciou alebo kómou. U pacientov sa občas vyvinú kŕče. U detí sa môžu vyvinúť aj myoklonické kŕče. Pri závažnej otrave sa môže vyskytnúť metabolická acidóza a môže sa predĺžiť protrombínový čas/INR, pravdepodobne v dôsledku interferencie s pôsobením cirkulujúcich faktorov zrážanlivosti. Môže sa vyskytnúť akútne zlyhanie obličiek, poškodenie pečene, mdloby, hypotenzia, nystagmus, hypotermia, útlm dýchania a cyanóza. U astmatikov je možná exacerbácia astmy.

Liečba
Špecifické antidotum neexistuje. Liečba má byť symptomatická a podporná a zahŕňa udržiavanie priechodnosti dýchacích ciest a monitorovanie srdcových a vitálnych funkcií až do stabilizácie. Ak sa
pacient dostaví do 1 hodiny po požití potenciálne toxického množstva, zvážte perorálne podanie aktívneho uhlia. Alternatívne sa má u dospelých zvážiť výplach žalúdka do jednej hodiny po požití potenciálne život ohrozujúcej dávky. V prípade častých alebo dlhotrvajúcich kŕčov je potrebné ich
liečiť intravenóznym diazepamom alebo lorazepamom. Pri astme podávajte bronchodilatanciá. Je potrebné zabezpečiť dobrý výdaj moču.
Funkcia obličiek a pečene sa má dôkladne sledovať.
Pacienti majú byť pozorovaní najmenej štyri hodiny po požití potenciálne toxického množstva.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: nesteroidové antiflogistiká a antireumatiká; deriváty kyseliny propiónovej, ATC kód: M01AE01

 Me chani zmus úč i nku
Ibuprofén je derivát kyseliny propiónovej s analgetickým, protizápalovým a antipyretickým účinkom. Predpokladá sa, že terapeutické účinky liekov ako sú NSAID, sú výsledkom ich inhibičného účinku na enzým cyklooxygenázu, čo vedie k výraznému zníženiu syntézy prostaglandínov.

 K li ni cká úč innosť a  bezpečnos ť
Experimentálne údaje naznačujú, že ibuprofén môže kompetitívne inhibovať účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej na agregáciu krvných doštičiek, ak sa podávajú súbežne. Niektoré

farmakodynamické štúdie ukazujú, že keď sa jednotlivé dávky ibuprofénu 400 mg užili do 8 hodín pred alebo do 30 minút po podaní kyseliny acetylsalicylovej s okamžitým uvoľňovaním (81 mg), došlo k zníženiu účinku kyseliny acetylsalicylovej na tvorbu tromboxánu alebo agregáciu krvných doštičiek. Hoci existujú neistoty týkajúce sa extrapolácie týchto údajov na klinickú situáciu, nemožno vylúčiť možnosť, že pravidelné, dlhodobé užívanie ibuprofénu môže znížiť kardioprotektívny účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej. Pri príležitostnom užívaní ibuprofénu sa nepovažuje za pravdepodobný žiadny klinicky významný účinok (pozri časť 4.5).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Ibuprofén sa rýchlo vstrebáva z gastrointestinálneho traktu s biologickou dostupnosťou 80–90 %.
Maximálne sérové koncentrácie sa dosiahnu jednu až dve hodiny po podaní. Ak sa podáva s jedlom, maximálne sérové koncentrácie sú nižšie a dosahujú sa pomalšie ako pri užití nalačno. Jedlo výrazne
neovplyvňuje celkovú biologickú dostupnosť.

 Di str i búcia
Ibuprofén sa vo veľkej miere viaže na plazmatické bielkoviny (99 %). Ibuprofén má malý distribučný
objem, ktorý je u dospelých asi 0,12 – 0,2 l/kg.

 Bi otr ansf or mác ia
Ibuprofén sa rýchlo metabolizuje v pečeni cez cytochróm P450, prednostne CYP2C9, na dva primárne neaktívne metabolity, 2-hydroxyibuprofén a 3-karboxyibuprofén. Po perorálnom požití lieku je možné
nájsť v moči o niečo menej ako 90 % perorálnej dávky ibuprofénu ako oxidačné metabolity a ich glukurónové konjugáty. Veľmi málo ibuprofénu sa vylučuje v nezmenenej forme močom.

 Eli mi náci a
Vylučovanie obličkami je rýchle a úplné. Polčas eliminácie je približne 2 hodiny. Vylučovanie ibuprofénu je prakticky úplné 24 hodín po poslednej dávke.

Zvláštne skupiny pacientov

Starší pacienti
V prípade, že neexistuje žiadna porucha funkcie obličiek, existujú len malé, klinicky nevýznamné
rozdiely vo farmakokinetickom profile a vylučovaní močom medzi mladými a staršími pacientmi.

Pediatrická populácia
Zdá sa, že systémová expozícia ibuprofénu po terapeutickej dávke upravenej podľa hmotnosti (5 mg/kg až 10 mg/kg telesnej hmotnosti) u detí vo veku 1 rok alebo starších je podobná ako u dospelých.

Zdá sa, že deti vo veku od 3 mesiacov do 2,5 roka majú vyšší distribučný objem (l/kg) a klírens
(l/kg/h) ibuprofénu ako deti vo veku od 2,5 až do 12 rokov.

Porucha funkcie obličiek
U pacientov s miernou poruchou funkcie obličiek bolo hlásené zvýšenie neviazaného (S)-ibuprofénu, vyššie hodnoty AUC pre (S)-ibuprofén a zvýšené enantiomérne pomery AUC (S/R) v porovnaní so
zdravými kontrolnými dobrovoľníkmi.

U dialyzovaných pacientov v konečnom štádiu ochorenia obličiek bola priemerná voľná frakcia ibuprofénu približne 3 % v porovnaní s približne 1 % u zdravých dobrovoľníkov. Závažná porucha funkcie obličiek môže viesť k akumulácii metabolitov ibuprofénu. Význam tohto účinku nie je známy. Metabolity možno odstrániť hemodialýzou (pozri časti 4.2, 4.3 a 4.4).

Porucha funkcie pečene
Poškodenie pečene spôsobené alkoholom s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene
nemalo za následok podstatnú zmenu farmakokinetických parametrov.

U cirhotických pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (Childovo-Pughovo skóre
6 - 10) liečených racemickým ibuprofénom sa pozorovalo priemerne 2-násobné predĺženie polčasu a enantiomérny pomer AUC (S/R) bol významne nižší v porovnaní so zdravými kontrolami, čo
naznačuje porucha metabolickej inverzie (R)-ibuprofénu na aktívny (S)-enantiomér (pozri časti 4.2,
4.3 a 4.4).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Neexistujú žiadne predklinické údaje relevantné pre hodnotenie bezpečnosti okrem tých, ktoré už boli zohľadnené v tomto súhrne charakteristických vlastností lieku.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Glycerol
Sorbitol, 70 % nekryštalizujúci roztok (E420) Xantánová guma
Celulóza, mikrokryštalická a kroskarmelóza, sodná soľ
Polysorbát 80
Edetan disodný
Sachrín, sodná soľ
Kyselina citrónová, monohydrát
Citrónan sodný, dihydrát Benzoát sodný (E211) Marhuľová príchuť obsahuje:
Propylénglykol (E1520) Aróma
Prírodná aróma
Pomarančový olej, citrónový olej
Ochucovadlo obsahuje: Zemiakový maltodextrín Aróma
Aspartám (E951) Acesulfám, draselná soľ
Simetikónová emulzia 30% Chlorid sodný
Voda, čistená

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

Neotvorená suspenzia: 3 roky.
Po prvom otvorení môže byť suspenzia uchovávaná po dobu 3 mesiacov.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

100 ml perorálnej suspenzie je balených v 125 ml hnedej fľaške z neutrálneho skla dodávanej s polypropylénovým skrutkovacím uzáverom s polyetylénovým uzáverom alebo alternatívnym polypropylénovým skrutkovacím uzáverom s detským bezpečnostným krúžkom proti poškodeniu s vyrazením a vložkou.
Kartónová škatuľka obsahuje jednu (1) fľašu, jednu plastovú 5 ml kalibrovanú perorálnu striekačku na dávkovanie a písomnú informáciu pre používateľa. 5 ml plastová perorálna striekačka na dávkovanie
je odstupňovaná po 2,5 ml a 5 ml na odmeranie dávok.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Pred každým použitím fľašku s liekom dobre pretrepte.
Odmerná plastová perorálna striekačka sa používa na odmeranie požadovaného množstva suspenzie. Plastová striekačka je súčasťou balenia.

Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Dr. Max Pharma s.r.o. Na Florenci 2116/15
Nové Město
110 00 Praha 1
Česká republika



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Reg.č.: 07/0002/22-S



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

01/2022