CEFTRIAXON KABI 1 G plo ijf 10x1 g (liek.skl.)

td>
Špeciálne odporúčané dávky:

Meningitída:
Liečba sa začína 100 mg na kg telesnej hmotnosti raz denne – neprekročiť 4 g denne. Po určení citlivosti patogénu je možné dávku adekvátne znížiť.
U novorodencov vo veku 0-14 dní by dávka nemala prekročiť 50 mg/kg/24 h.

Perioperačná profylaxia:
Bežná denná dávka ceftriaxonu by mala byť podávaná 30-90 minút pred operáciou. Obyčajne postačuje podanie jednej dávky.

Kvapavka:
V nekomplikovaných prípadoch u dospelých pacientov a mladistvých nad 12 rokov alebo s telesnou hmotnosťou nad 50 kg má byť podaná jedna dávka 250 mg ceftriaxonu intramuskulárne. V prípade nízkej senzitivity mikroorganizmov môže byť potrebné zvýšenie dávky. Pre tieto dávkovacie odporúčania sú dostupné iné dávkovacie formy. Pred začatím liečenia ceftriaxonom je potrebné vylúčiť koincidentnú infekciu mikroorganizmom Treponema pallidum (lues)

Lymská borelióza (štádiá II a III):
U dospelých a mladistvých nad 12 rokov je terapeutická dávka 2g/deň ceftriaxonu a liečba by mala trvať aspoň 14 dní. V ťažkých prípadoch sú údaje o užití dávok až do 4 g na deň.
U detí do 12 rokov je dávka 50 až 100 mg/kg telesnej hmotnosti raz denne až do maximálnej dávky 2 g počas najmenej 14 dní.

Renálna insuficiencia:
U pacientov so zhoršenou funkciou obličiek s klírensom kreatinínu >10 ml/min nie je potrebné upravovať dennú dávku ceftriaxonu za predpokladu, že funkcia pečene je v norme. Pri renálnej insuficiencii s klírensom kreatinínu ≤10 ml/min nesmie denná dávka u dospelých pacientov prekročiť 2 g.
 
Hepatálna insuficiencia:
U pacientov s ochorením pečene nemusí byť denná dávka ceftriaxonu zmenená za predpokladu, že funkcia obličiek je normálna (pozri časť 4.8).

Renálna a hepatálna insuficiencia:
Pri ťažkej renálnej a súčasnej hepatálnej insuficiencii treba pravidelne monitorovanať sérovú koncentráciu ceftriaxonu a dávkovanie treba príslušne upraviť pre deti a dospelých (pozri časť 4.4 a 5.2).

Hemodialýza alebo peritoneálna dialýza::
Nakoľko iba veľmi malý objem ceftriaxonu prechádza dialyzačnou membránou, nie je po dialýze potrebná prídavná dávka ceftriaxonu. Keďže eliminačná rýchlosť u týchto pacientov môže byť znížená, treba monitorovať sérové koncentrácie ceftriaxonu, aby bolo možné určiť, či je potrebné upraviť dávky.
U pacientov s kontinuálnou ambulatórnou peritoneálnou dialýzou(CAPD), je možné ceftriaxon podať buď intravenózne, alebo v prípade infekcií asociovaných s CAPD je možné pridať ho priamo do dialyzačného roztoku (napr. 1-2 g ceftriaxonu do prvého dialyzačného roztoku v patričný deň) (pozri časť 6.6).

Spôsob podávania

Z dôvodu možného vzniku precipitátov sa na rozpúštanie ceftriaxonu a jeho ďalšie riedenie na podanie infúzie nemajú používať roztoky obsahujúce kalcium (napr. Ringerov a Hartmannov roztokov). Precipitáty ceftriaxonu a kalcia môžu vznikať taktiež pri zmiešaní ceftriaxonu a roztokov obsahujúcich kalcium v jednej infúznej linke. Z tohto dôvodu sa nesmie ceftriaxon a roztoky obsahujúce kalcium miešať a/alebo podávať zároveň (pozri časti 4.3, 4.4 a 6.2).

Ceftriaxon sa obvykle podáva intravenózne. Intravenózna injekcia sa má podávať najmenej 2-4 minúty priamo do žily alebo prostredníctvom hadičky formou intravenóznej infúzie obsahujúcej 0,9% roztok chloridu sodného na infúziu alebo 5% roztok glukózy na infúziu.

Intramuskulárny spôsob podania ceftriaxonu je vyhradený pre ojedinelé intervencie a výnimočné klinické situácie a má byť podrobený zhodnoteniu pomeru benefit/riziko. Nie je indikovaný pri lymskej borelióze a ťažkých stavoch ako je sepsa alebo meningitída a u detí mladších ako 12 rokov. (pozri tiež časť 4.3).
Z dôvodu potreby riedenia s lidokaínom nie je intramuskulárna injekcia lieku Ceftriaxon Kabi 1 g indikovaná v tehotenstve a počas laktácie.(Pozri tiež časť 4.6)


Intravenózna injekcia:
Na prípravu intravenóznej injekcie sa Ceftriaxon Kabi 1 g rozpustí v 10ml vody na injekciu. Trvanie injekcie má byť 2 až 4 minúty. Ak sa Ceftriaxon Kabi injikuje príliš rýchlo (počas menej ako 1 minúty) prostredníctvom centrálneho venózneho katétra, môže sa vyskytnúť ťažká arytmia.

Zriedený roztok na injekciu má bledožltú farbu, ktorá nenarúša účinnosť ani znášanlivosť Ceftriaxon Kabi 1g.
Zriedený roztok treba vizuálne skontrolovať. Použitý má byť iba číry roztok bez viditeľných častíc.
Zriedený prípravok je iba na jedno použitie a akékoľvek množstvo nepoužitého roztoku musí byť znehodnotené.

Intramuskulárna injekcia:
Pre intramuskulárne podanie treba rozpustiť Ceftriaxone Kabi 1g, prášok na injekčný roztok, v 3,5 ml 1% roztoku hydrochloridu lidokaínu (pozri tiež časť 6.6) a vpichnúť hlboko do gluteálneho svalu. Na jednu stranu tela sa nemá vpichnúť viac ako 1 g ceftriaxonu. Maximálna denná dávka podaná intramuskulárne nemá presiahnuť 2 g.
Prísne sa treba vyhnúť intravazálnej injekcii, pretože intravazálne podaný lidokaín môže byť príčinou závažných nežiaducich účinkov. Do úvahy treba vziať Súhrn charakteristických vlastností lieku daného 1% roztoku hydrochloridu lidokaínu.

Intramuskulárne podanie Ceftriaxonu Kabi 1 g je kontraindikované pri liečbe lymskej boreliózy (štádiá II a III), ťažkých stavoch ako je sepsa alebo meningitída a u detí mladších ako 12 rokov.


Trvanie liečby

Normálne trvanie terapie závisí od charakteru infekcie. Vo všeobecnosti by podávanie ceftriaxonu malo pokračovať najmenej 48-72 hodín po normalizácii telesnej teploty a získaní dôkazu o eradikácii baktérií. Do úvahy treba zobrať odporúčané dávkovania pri špeciálnych indikáciách.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivú látku ceftriaxon alebo na ďalšie cefalosporíny.

V minulosti zaznamenaná okamžitá alebo ťažká reakcia precitlivenosti na penicilín alebo akékoľvek ďalšie beta-laktámové lieky (pozri časť 4.4).

Ceftriaxon je kontraindikovaný u:
• nedonosených novorodencov až do prepočítaneho veku 41 týždňov (týždne tehotenstva plus týždne po narodení)
• donosených novorodencov (do veku 28 dní) so

= žltačkou, hypoalbuminémiou alebo acidózou, pretože pri týchto stavoch je pravdepodobné, že dochádza k poruche viazania bilirubínu
- pokiaľ vyžadujú (alebo sa predpokladá, že budú vyžadovať) intravenózne podanie kalcia alebo roztokov s obsahom kalcia, pretože existuje riziko zrážania ceftiaxonu s kalciom (pozri časti 4.4, 4.8 a 6.2)


-



4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Môžu sa vyskytnúť reakcie precitlivenosti všetkých stupňov závažnosti až po anafylaktický šok (pozri časť 4.8).
Osobitnú pozornosť vyžaduje rozpoznanie ktoréhokoľvek typu reakcií precitlivenosti na penicilín alebo iné beta-laktámové liečivá v minulosti kvôli možnej skríženej alergii.
Reakcie precitlivenosti na ceftriaxon sú pravdepodobnejšie u pacientov s akýmkoľvek iným typom precitlivenosti alebo astmou bronchiale.
S osobitnou opatrnosťou majú byť použité injekcie ceftriaxonu u pacientov s alergickou diatézou, pretože reakcie precitlivenosti sa u nich vyskytujú rýchlejšie a ich priebeh je ťažší po intravenóznej injekcii (pozri časť 4.8).
Závažné akútne reakcie precitlivenosti a anafylaktický šok vyžadujú okamžité prerušenie podávania ceftriaxonu a začatie príslušných pohotovostných zásahov.
 
Pri ťažkom renálnom poškodení sprevádzanom hepatálnou insuficienciou sa odporúča zníženie dávky, ako je popísané v časti 4.2.
V prípade súbežného poškodenia funkcií obličiek a pečene treba v pravidelných intervaloch monitorovať sérovú hladinu ceftriaxonu.

Každé podávanie antibiotík môže viesť k zmnoženiu patogénov rezistentných na použité liečivo. Je potrebné všímať si príznaky následnej infekcie takýmito patogénmi (včítane kvasiniek a húb). Sekundárne infekcie je potrebné primerane liečiť (pozri tiež časť 5.1).
U pacientov u ktorých sa vyvinie ťažká a pretrvávajúca hemoragická hnačka počas alebo po liečbe ceftriaxonom, treba myslieť na potenciálne život ohrozujúcu pseudomembranóznu kolitídu, spôsobenú väčšinou Clostridium difficile (pozri časť 4.8).
V závislosti od základnej indikácie treba zvážiť prerušenie terapie ceftriaxonom a učiniť príslušné terapeutické zásahy : príjem špecifických antibiotík/chemoterapeutík s klinicky dokázaným účinkom. Antiperistaltiká sú kontraindikované.



Interakcie s prípravkami obsahujúcimi kalcium

Boli popísané prípady fatálnych výskytov precipitátov ceftriaxonu a kalcia v pľúcach a obličkách u nedonosených novorodencov mladších než 1 mesiac. Najmenej jeden z nich dostal ceftriaxon a kalcium v iný čas a inou intravenóznou cestou. Prípady intravaskulárnej precipitácie u iných pacientov než u novorodencov liečených ceftriaxonom a roztokmi obsahujúcimi kalcium, či inými prípravkami s obsahom kalcia neboli z dostupných vedeckých údajov potvrdené. Výsledky in vitro štúdií ukázali, že novorodenci majú v porovnaní s ostatnými vekovými skupinami zvýšené riziko vzniku týchto precipitátov.
 
Ceftriaxon sa nesmie miešať či podávať zároveň s akýmkoľvek intravenóznym roztokom obsahujúcim kalcium, a to ani v rozdielnych infúznych linkách alebo na rôznych miestach a to u všetkých pacientov bez ohľadu na vek. Avšak u pacientov starších ako 28 dní je možné ceftriaxon a roztoky obsahujúce kalcium podávať následne jeden po druhom za predpokladu, že sa budú podávať infúznymi linkami na odlišných miestach alebo po výmene infúzneho setu, či po dôkladnom prepláchnutí infúzneho setu fyziologickým roztokom medzi jednotlivými infúziami, aby sa zabránilo vzniku precipitátov. U pacientov vyžadujúcich kontinuálnu infúziu roztokov totálnej parenterálenj výživy (TPV) obsahujúcich kalcium, môže ošetrujúci lekár zvážiť podať alternatívnej bakteriálnej terapie, ktorá so sebou nenesie riziko vzniku precipitátov. Pokiaľ sa podanie ceftriaxonu u takýchto pacientov považuje za nevyhnutné, môžu byť ceftriaxon a roztoky totálnej parenterálnej výživy podané súčasne, avšak odlišnými infúznymi linkami na odlišných miestach. Inou možnosťou je pozastavenie infúzie TPV po dobu podávania ceftriaxonu a následne prepláchnuť infúzne linky medzi obidvomi infúziami.

Kvôli riziku fyzikálnych alebo chemických inkompatibilít musí byť Ceftriaxon Kabi 1 griedený a zmiešavaný iba s roztokmi špecifikovanými v časti 4.2.

Ceftriaxon sa môže vyzrážať v žlčníku a obličkách a vtedy je detekovateľný v podobe tieňov na ultrazvuku (pozri časť 4.8). To sa môže vyskytnúť u pacientov každého veku, ale s vyššou pravdepodobnosťou u dojčiat a malých detí, ktoré obyčajne dostanú väčšiu dávku ceftriaxonu vzhľadom na telesnú hmotnosť.
U detí sa treba vyhýbať dávkam vyšším ako 80mg/kg telesnej hmotnosti – okrem indikácie pri meningitíde – kvôli zvýšenému riziku tvorby biliárnych precipitátov. Hoci v skutočnosti nie je jednoznačný dôkaz o vývoji žlčníkových kameňov alebo akútnej cholecystitídy u detí alebo novorodencov liečených ceftriaxonom,odporúča sa pri výskyte precipitátov ceftriaxonu v žlčníku konzervatívny postup (pozri tiež časť 4.8).

Pacienti s rizikovými faktormi pre stázu žlče/žlčovým kalom, napr. pred nasadením hlavnej terapie, závažným ochorením a úplnou parenterálnou výživou, majú zvýšené riziko pankreatitídy (pozri tiež časť 4.8). Úloha ceftriaxonu ako spúšťača precipitácie žlče nemôže byť potvrdená.

Cefalosporíny ako skupina majú tendenciu k adsorbcii na povrch membrán červených krviniek a reaguovať s protilátkami nasmerovanými proti liečivu a tak vyvolať pozitívny Coombsov test a príležitostne aj skôr miernou hemolytickou anémiou. Po tejto stránke môže vznikať skrížená reaktivita s penicilínmi.

Pri podozrení na infekciu alebo dokázanej infekcii spôsobenej Pseudomonas aeruginosa treba vziať do úvahy vysoké hodnoty rezistencie na ceftriaxon (> 60 %) v niektorých európskych krajinách (pozri časť 5.1). Pri infekciách spôsobených Pseudomonas aeruginosa s dokázanou citlivosťou na ceftriaxon zaručuje kombinácia s aminoglykozidmi zabránenie vzniku sekundárnej rezistencie.
Pri infekciách spôsobených inými baktériami u pacientov s neutropenickou horúčkou by mala byť intervenčná liečba ceftriaxonom kombinovaná s aminoglykozidmi.

V prípade konkomitantého podávania cefalosporínov a aminoglykozidov treba zvážiť fyzikálnu a chemickú inkompatibilitu a zvýšené riziko oto- a nefrotoxicity.

Počas dlhodobého liečenia je indikované monitorovanie renálnych a hepatálnych funkcií a hematologických parametrov v pravidelných intervaloch (pozri časť 4.8).

Tento liek obsahuje 3,6 mmol (alebo 83 mg) sodíka na jednu dávku, čo treba vziať do úvahy u pacientov s diétou s kontrolovaným príjmom sodíka.

Pri intramuskulárnom podaní ceftriaxonu sa musí brať do úvahy Súhrn charakteristických vlastností lieku daného zrieďovacieho produktu obsahujúceho lidokaín.

4.5 Liekové a iné interakcie

Baktériostatické antibiotiká
Baktériostatické antibiotiká, ako je chloramfenikol a tetracyklín, môžu pôsobiť proti aktivite baktericídnych antibiotík typu ceftriaxonu, zvlášť pri akútnych infekciách sprevádzaných rýchlou proliferáciou mikroorganizmov.
Preto sa simultánne užívanie ceftriaxonu a baktériostatických antibiotík neodporúča.

Ceftriaxon / probenecid:

V protiklade k iným cefalosporínom, probenecid nebráni tubulárnej sekrécii ceftriaxonu.

Perorálne kontraceptíva:
Ceftriaxon môže nepriaznivo ovplyvniť účinnosť hormonálnych kontraceptív. Preto je vhodné použiť doplnkové nehormonálne kontraceptívne prostriedky.

Iné:

Laboratórne-diagnostické testy
Coombsov test môže byť počas liečenia ceftriaxonom falošne pozitívny (pozri časť 4.4).

Neenzymatické metódy na určovanie glukózy v moči môžu viesť k falošne pozitívnym výsledkom. Z tohto dôvodu by určovanie glukózy v moči počas terapie ceftriaxonom malo byť vykonané enzymaticky.

Ceftriaxon môže viesť k falošne pozitívnym výsledkom pri určovaní galaktózy v krvi.

4.6 Gravidita a laktácia

Ceftriaxon prechádza placentou k embryu/plodu. Nie sú dostatočné skúsenosti pri použití ceftriaxonu u človeka: údaje z pokusov na zvieratách neodhalili žiadne nepriaznivé účinky na reprodukciu (pozri časť 5.3 predklinické údaje).
V rámci preventívnych opatrení má byť ceftriaxon počas tehotenstva užívaný po zvážení pomeru benefit/riziko, najmä počas prvého trimestra.
Ceftriaxon je v nízkych koncentráciách vylučovaný do materského mlieka. Ceftriaxon sa má užívať iba po stanovení pomeru benefit/riziko.
U dojčených detí sa môže vyskytnúť hnačka a hubová infekcia mukóznych membrán, takže dojčenie sa má prerušiť. Treba myslieť na možnosť precitlivenosti.

Dodatočne pre prášok a injekčný roztok- intramuskulárne podávanie:
Ceftriaxon a lidokain sa nesmú požívať počas gravidity (pozri časť 4.3). Kontrolované klinické pokusy a údaje pre tehotné ženy nie sú dostupné. Údaje o ceftriaxone pri pokusoch na zvieratách neodhalili nežiaduce účinky na reprodukciu. V pokusoch na zvieratách liečených lidokainom sa zistili niektoré dôkazy o neurobehavioristických zmenách, ale nezistili sa embryotoxické alebo teratogénne účinky.
Lidokain je v nízkych koncentráciách vylučovaný do materského mlieka. Ceftriaxon s lidokainom sa nesmie používať počas laktácie (pozri časť 4.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje

Ceftriaxon nemá žiadny alebo len zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Treba však vziať do úvahy nežiaduce účinky ako je napríklad hypotenzia alebo vertigo (pozri časť 4.8).

4.8 Nežiaduce účinky
Boli hlásené vzácné, závažné a v niektorých prípadoch fatálne nežiaduce účinky u nedonosených novorodencov a donosených novorodencov (mladších ako 28 dní), ktorí sa liečili intravenózne podávaným ceftriaxonom a kalciom. Post-mortem boli v pľúcach a ľadvinách pozorované precipitáty vápenatej soli ceftriaxonu. Vysoké riziko precipitácie u novorodencov je spôsobené ich nízkym objemom krvi a dlhším polčasom ceftriaxonu v porovnaní s dospelými (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).


Nasledujúce nežiaduce účinky sa pozorovali pri podávaní ceftriaxonu.

Veľmi časté	( >1/10)
Časté	( ≥1/100 to <1/10)
Menej časté	( ≥1/1000 to <1/100)
Zriedkavé	( ≥1/10 000 to <1/1000)
Veľmi zriedkavé,	( <1/10 000)
Neznáme (nie je možné určiť z dostupných zdrojov)

V každej triede orgánových systémov sa , nežiaduce účinky uvádzajú podľa klesajúcej závažnosti.

Ochorenia krvi a lymfatického systému
Zriedkavé:
Eozinofília, leukopénia, granulocytopénia.

Veľmi zriedkavé:
Agranulocytóza (<500/mm3), väčšinou po 10-dňovej liečbe a celkovej dávke 20 g ceftriaxonu a viac.
Poruchy koagulácie, trombocytopénia. Bolo popísané nepatrné predĺženie protrombínového času.
Anémia (včítane hemolytickej anémie).

Poruchy nervového systému
Menej časté:
Bolesť hlavy, mdloba, vertigo.

Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu
Menej časté:
Stomatitída, glositída, anorexia, nauzea, eméza, bolesť brucha, redšia stolica alebo hnačka. Tieto nežiaduce účinky sú väčšinou mierne a často ustúpia počas alebo po prerušení liečby.

Veľmi zriedkavé:
Pseudomembranózna enterokolitída (pozri časť 4.4).
Ak sa počas alebo po liečbe vyskytne pretrvávajúca ťažká hnačka, treba myslieť na pseudomembranóznu kolitídu, ktorá je závažnou, dokonca život ohrozujúcou komplikáciou, väčšinou spôsobenou Clostridium difficile. (pozri tiež časť 4.4).

Poruchy obličiek a močovej sústavy
Menej časté:
Oligúria, vzostup hladiny sérového kreatinínu.

Zriedkavé:
Precipitáty ceftriaxonu v obličkách u pediatrických pacientov, väčšinou u detí starších ako 3 roky, liečených buď vysokými dennými dávkami (napr. 80 mg/kg telesnej hmotnosti na deň a viac), alebo celkovými dávkami nad 10 g ceftriaxonu (čo je viac ako maximálna denná dávka 4 g) a ktorí vykazovali prítomnosť závažných rizikových faktorov (napr. obmedzený prívod tekutín). Tento symptóm je však reverzibilný po vysadení ceftriaxonu.

Infekcie a nákazy
Menej časté:
Fungálne infekcie reprodukčného systému.
Superinfekcia necitlivými mikroorganizmami.

Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania
Časté:
Flebitída v dôsledku intravenózneho podania, ktorej vznik je možné minimalizovať pomalou injekciou (nad 2-4 minúty).

Bolesť v mieste podania injekcie.

Pri rýchlej intravenóznej injekcií sa môžu vyskytnúť reakcie inkompability, ako sú pocit tepla alebo nauzea, čomu sa možno vyhnúť pomalou injekciou (2-4 minúty).
V mieste intramuskulárnej injekcie sa môže vyskytnúť bolesť a indurácia tkaniva.

Poruchy imunitného systému

Časté:
Kožné alergické reakcie (napr. dermatitída, urtikária, exantém), pruritus, edémový opuch kože a kĺbov.
Liečba spirochetózy, ako je lymská borelióza, môže vyvolať „Herxheimerovu reakciu“, ktorá sa prejavuje horúčkou, chvením, bolesťami hlavy a kĺbov. Je to následok baktericídneho účinku ceftriaxonu na Borrelia burgdorferi. Pacientov treba informovať o tom, že ide o častý následok antibiotickej liečby lymskej boreliózy, ktorý zvyčajne spontánne vymizne.
Po dlhodobej liečbe lymskej boreliózy ceftriaxonom boli často hlásené príznaky, ako sú kožné reakcie, pruritus, horúčka, leukopénia, zvýšenie pečeňových enzýmov, respiračné poruchy a bolesť kĺbov. Tieto poruchy sa čiastočne zhodujú s príznakmi lymskej boreliózy.

Lieková horúčka, chvenie.

Zriedkavé:
Ťažké reakcie akútnej precitlivenosti až anafylaktický šok.
Lyellov syndróm toxickej epidermolýzy, Stevens-Johnsonov syndróm alebo erythema multiforme.
Pre pohotovostné opatrenia pozri časť 4.4.

Ochorenia pečene a žlčových ciest
Veľmi časté:
Symptomatická precipitácia ceftriaxon-kalciových solí v žlčníku u detí/reverzibilná cholelitiáza u detí. Táto porucha je u dospelých zriedkavá (pozri nižšie).

Časté:
Vzostup hladiny pečeňových enzýmov v sére (AST, ALT, alkalická fosfatáza).

Zriedkavé:
Pankreatitída (pozri časť 4.4).

Boli zaznamenané údaje o sonografických abnormalitách v žlčníku u pacientov liečených ceftriaxonom; niektorí z týchto pacientov tiež mali príznaky ochorenia žlčníka. Tieto abnormality sa na sonografii javia ako hyperechogénne bez akustického tieňa alebo ako hyperechogénne s akustickým tieňovaním naznačujúcim žlčový kal, čo môže byť chybne interpretované ako žlčové kamene. Chemickú podstatu sonograficky detekovaného materiálu predominantne určuje ceftriaxon-kalciová soľ. Stav sa javí ako prechodný a reverzibilný po vysadení ceftriaxonu a začatí konzervatívnej starostlivosti o pacienta.

4.9 Predávkovanie

Neboli zaznamenané žiadne prípady predávkovania.

Príznaky intoxikácie

Očakávané typické príznaky predávkovania sa zhodujú s profilom nežiaducich účinkov.
Veľmi zriedkavo sa vyskytli koliky pri súčasnej nefropatii alebo cholelitiáze pri použití vysokých dávok podávaných častejšie a rýchlejšie než sa odporúča.

Liečba intoxikácie

Nadmerná sérová koncentrácia ceftriaxonu nemôže byť zredukovaná hemodialýzou alebo peritoneálnou dialýzou. Neexistuje špecifické antidotum. Indikované sú symptomatické terapeutické zásahy.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Ceftriaxon je parenterálne podávané, baktericídne β–laktámové antibiotikum patriace do farmakoterapeutickej skupiny cefalosporínov.

ATC-Code: J01DD04

Spôsob účinku

Baktericídna aktivita ceftriaxonu vyplýva z inhibície syntézy bakteriálnej bunkovej steny (počas fázy rastu) spôsobenej inhibíciou penicilín-viažucich proteínov (PBP) typu transpeptidáz.

Spojenie farmakokinetiky a farmakodynamiky

Rozsah baktericídnej aktivity závisí od trvania času, počas ktorého sérová hladina presahuje minimálnu inhibičnú koncentráciu (MIC) pre daný patogén.

Mechanizmus rezistencie

- inaktivácia β-laktamázami. Ceftriaxon môže byť hydrolyzovaný určitými β-laktamázami, zvlášť širokým spektrom β-laktamáz (ESBLs), ktoré je možné nájsť u kmeňov Escherichia coli alebo Klebsiella pneumoniae, alebo chromozomálne kódovanými induktívnymi alebo konštitutívnymi β-laktamázami typu AmpC, ktoré je možné nájsť u kmeňov Enterobacter cloacae. Z toho dôvodu infekcie spôsobené patogénmi s chromozomálne zakódovanými induktívnymi AmpC- β-laktamázami by nemali byť liečené ceftriaxonom ani v prípade dokázanej in vitro citlivosti, kvôli riziku selekcie zmutovaných baktérií s konštitutívnou, odbrzdenou expresiou AmpC- β-laktamáz.

- znížená afinita penicilín-viažucich proteínov (PBP) k ceftriaxonu. Získaná rezistencia u pneumokokov a iných streptokokov je spôsobená modifikáciou už existujúcich PBP, ako následok procesu mutácie. V protiklade k tomuto, čo sa týka meticilín – (oxacilin) rezistentného u stafylokokov, je za rezistenciu zodpovedná tvorba prídavných PBP so zníženou afinitou k ceftriaxonu.

- nedostatočná penetrácia ceftriaxonu cez vonkajšiu bunkovú stenu gram-negatívnych baktérií, takže inhibícia PBP je nepostačujúca.

- prítomnosť transportného mechanizmu (výtokové pumpy), schopné aktívne transportovať ceftriaxon von z bunky.

V jednej bakteriálnej bunke sa môže súčasne objaviť viac ako jeden z vyššie spomenutých mechanizmov rezistencie.

Čiastočná alebo kompletná skrížená rezistencia na ceftriaxon sa vyskytuje pri ďalších cefalosporínoch ako je cefotaxim alebo ceftazidim.

Citlivosť

Na testovanie ceftriaxonu sa používajú bežné dilučné sety. Pre citlivé a rezistentné mikróby boli definované nasledovné minimálne inhibičné koncentrácie:

EUCAST (European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing) break points:

Patogén	Citlivý	Rezistentný
Enterobacteriaceae	£ 1 mg/l	> 2 mg/l
Staphylococcus spp.	--*	--*
Streptococcus (serolog. Gr. A, B, C, G)	£ 0.5 mg/l	> 0.5 mg/l
Streptococcus pneumoniae	£ 0.5 mg/l	> 2 mg/l
Haemophilus influenzae	£ 0.12 mg/l	> 0.12 mg/l'
Moraxella catarrhalis	£ 0.12 mg/l	> 0.12 mg/l
Neisseria gonorrhoeae	£ 0.12 mg/l	> 0.12 mg/l
Neisseria meningitidis	£ 0.12 mg/l	> 0.12 mg/l
Nešpecifické - špecifické break points**	£ 1 mg/l	> 2 mg/l

*Pre Staphylococcus sú použité výsledky testu pre oxacilín. Oxacilín-rezistentný Staphylococcus je hodnotený ako rezistentný voči cefalosporínom.
** vo všeobecnosti založené na farmakokinetike séra

Prevalencia získanej rezistencie sa u vybraných kmeňov môže líšiť geograficky a v čase, je žiaduca miestna informácia o rezistencii, obzvlášť pri liečbe závažných infekcií. Podľa potreby treba vyhľadať odbornú radu vtedy, ak je lokálna prevalencia rezistencie taká, že použitie prostriedku minimálne pri niektorých typoch infekcií je otázne. Predovšetkým v prípade závažných infekcií alebo zlyhania terapie sa treba usilovať o mikrobiologickú diagnózu zahŕňajúcu overenie mikróba a jeho citlivosti.

Bežne citlivé druhy

Gram pozitívne aeróbne mikróby
 Staphylococcus aureus* MSSA
Streptococcus agalactiae
Streptococcus pneumoniae*
Streptococcus pyogenes*

Gram-negatívne aeróbne mikróby
Borrelia burgdorferi
Escherichia coli*¹
Haemophilus influenzae*
Moraxella catarrhalis*
Morganella morganii¹
Neisseria gonorrhoeae
Neisseria meningitidis*
Proteus mirabilis*¹

Druhy u ktorých môže byť problémom získaná rezistencia

Gram-pozitívne aeróbne mikróby
Staphylococcus aureus
Staphylococcus epidermidis⁺
Staphylococcus haemolyticus⁺
Staphylococcus hominis⁺

Gram-negatívne aeróbne mikróby
Acinetobacter baumannii^$+
Citrobacter freundii¹
Enterobacter aerogenes
Enterobacter cloacae
Klebsiella pneumoniae*¹
Klebsiella oxytoca
Proteus vulgaris
Serratia marcescens

Anaeróby
Bacteroides fragilis

Prirodzene rezistentné druhy

Gram-pozitívne aeróbne mikróby
Enterococcus spp.
Listeria monocytogenes
Staphylococcus aureus MRSA

Gram-negatívne aeróbne mikróby
Pseudomonas aeruginosa
Stenotrophomonas maltophilia

Anaeróby
Clostridium difficile

Ďalšie
Chlamydia spp.
Chlamydophila spp.
Legionella pneumophila
Mycoplasma spp.
Treponema pallidum

* Klinická účinnosť bola demonštrovaná u citlivých izolátov v schválených klinických indikáciách
^$ Druhy s prirodzene intermediárnou citlivosťou
¹ Niektoré kmene produkujú induktívne alebo stabilné odbrzdené chromozomálne kódované cefalosporinázy a ESBL (širokospektrálne beta-laktamázy) a teda sú klinicky rezistentné na cefalosporíny.
⁺ Druhy, pre ktoré sa pozoroval 50%-ný podiel rezistencie v jednej alebo viacerých oblastiach/ krajinách v rámci EÚ.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Ceftriaxon je cefalosporín na parenterálne, intravenózne a intramuskulárne podávanie. Ceftriaxon sa nevstrebáva po perorálnej aplikácii.
Po dávke 1–2 g, koncentrácie zotrvávali nad hodnotami MIC pre väčšinu infekciu-spôsobujúcich patogénov počas viac ako 24 hodín vo viac ako 60 rôznych tkanivách (včítane pľúc, srdca, žlčových ciest, pečene, tonzíl, stredného ucha, nosovej sliznice, kostí) a vo viacerých telesných tekutinách (zahŕňajúc cerebrospinálny mok, pleurálnu tekutinu, ako aj prostatickú a synoviálnu tekutinu).

Absorpcia
Ceftriaxon je kompletne biologicky dostupný po intramuskulárnom podaní s oneskoreným vrcholom plazmatických koncentrácií (okolo 80 mg/l) vyskytujúcim sa po 2 až 3 hodinách po aplikácii.

Distribúcia
Ceftriaxon je dobre distribuovaný do rôznych kompartmentov a tiež prechádza placentárnou bariérou. Stredný distribučný objem u zdravých dospelých je 0.13 l/kg.

Ceftriaxon sa reverzibilne viaže na albumín. Viaže sa na 95% pri plazmatických koncentráciách nižších ako 100 mg/l s percentom viazanosti klesajúcim pri stúpajúcej koncentrácii (do 85% pri plazmatickej koncentrácii ceftriaxonu 300 μg/ml ).

Sérové hladiny
Po 30-minútovej intravenóznej infúzii 1 g ceftriaxonu boli sérové hladiny ihneď po zastavení infúzie 123,2 μg/ml, a 94,81 μg/ml po 1,5 h, 57,8 μg/ml po 4 h, 20,2 μg/ml po 12 h a 4,6 μg/ml po 24 hodinách od začiatku infúzie.
Následne po intramuskulárnej injekcii 1 g ceftriaxonu dosahovali sérové koncentrácie množstvo 79,2 μg/ml po 1.5 hodine a neskoršie 58,2 µg/ml 4 h, 35,5 µg/ml 12 h a 7,8 μg/ml 24 h po injekcii.

Ceftriaxon prechádza cez zapálené mozgové obaly novorodencov, dojčiat a detí. V cerebrospinálnom likvore sú v čase približne do 4 hodín dosahované vrcholové koncentrácie 18 mg/l po dávke 50-100 mg/kg intravenózne. U dospelých pacientov s meningitídou sú terapeutické koncentrácie dosahované po 2-24 hodinách pri dávke 50 mg/kg.

Ceftriaxon prechádza cez placentu a je v nízkych koncentráciách vylučovaný do materského mlieka.

Biotransformácia
Ceftriaxon nie je metabolizovaný systémovo, ale je rozkladaný v tenkom čreve činnosťou baktérií.

Eliminácia
V rozsahu dávky od 0,15 do 3 g sa hodnoty eliminačného polčasu pohybujú od 6 do 9 hodín, celkový plazmatický klírens od 0,6–1,4 l/h a renálny klírens od 0,3–0,7 l/h.
50–60 % ceftriaxonu sa eliminuje v podobe nezmeneného liečiva do moču, kdežto zvyšok sa vylučuje prostredníctvom žlče do stolice v podobe mikrobiologicky inaktívnych metabolitov.
Ceftriaxon sa koncentruje v moči. Močové koncentrácie sú 5-10-krát vyššie ako plazmatické.
Ceftriaxon nemôže byť odstránený dialýzou. To platí tak pre hemodialýzu ako aj pre peritoneálnu dialýzu.

Vylučovanie močom prebieha prostredníctvom glomerulárnej filtrácie. Neuplatňuje sa žiadna tubulárna sekrécia. Z tohto dôvodu sa neočakáva vzostup sérových hladín pri súčasnom podaní probenecidu a v skutočnosti nebol zistený ani pri vysokom dávkovaní, napr. 1-2 g probenecidu.

Nelineárnosť
Farmakokinetika ceftriaxonu nie je lineárna so zreteľom na dávku. Táto nelineárnosť sa vysvetľuje od koncentrácie závislým poklesom väzbovosti na plazmatické proteíny, čo vedie k príslušnému vzostupu distribúcie a eliminácie.
S výnimkou eliminačného polčasu sú všetky farmakokinetické parametre dávkovo závislé. Opakované dávkovanie od 0,5 do 2 g vedie k 15 % –36 % nárastu hodnôt oproti jednej dávke.

Osobitné skupiny pacientov

Starší nad 75rokov:
Plazmatický eliminačný polčas ceftriaxonu je asi 2-3 násobne dlhší v porovnaní s mladými dospelými.

Novorodenci
U novorodencov od veku 3 dní dosahuje polčas ceftriaxonu v sére hodnoty približne 16 hodín, u novorodencov vo veku od 9 do 30 dní približne 9 hodín.

Pacienti so zhoršenou funkciou obličiek a/alebo pečene:
Pacienti so zhoršenou funkciou obličiek majú zvýšenú exkréciu ceftriaxonu do žlče. Pacienti so zhoršenou funkciou pečene vykazujú zvýšenú exkréciu ceftriaxonu obličkami. Plazmatický eliminačný polčas ceftriaxonu nie je v týchto skupinách pacientov takmer vôbec predĺžený.
Pacienti so súčasným zhoršením funkcií obličiek aj pečene môžu mať predĺžený plazmatický eliminačný polčas ceftriaxonu.
V terminálnom štádiu renálnej insuficiencie je polčas charakteristicky dlhší a dosahuje približne 14 hodín.

Farmakokinetika v špeciálnych klinických situáciách

V prvom týždni života je 80% dávky vylučovanej močom. Po prvom mesiaci života toto percento klesá na podobnú úroveň ako majú dospelí. U detí mladších než 8 dní je priemerný polčas eliminácie zvyčajne 2-3 krát dlhších než u mladých dospelých.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Nežiaduce účinky (napr. gastrointestinálne poruchy a nefrotoxicita) spojené s vysokými parenterálnymi dávkami cefalosporínov sa ukázali byť reverzibilnými u zvierat počas opakovaného dávkovania. Po vysokých dávkach boli u opíc a psov pozorované hnačky, tvorba žlčových kamienkov v žlčníku a nefropatia.
Ceftriaxon nemá účinok na plodnosť alebo reprodukciu. Ceftriaxon nevykázal žiaden mutagénny potenciál.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Ceftriaxon Kabi 1 g neobsahuje žiadne pomocné ani konzervačné látky.

6.2 Inkompatibility

Ceftriaxon Kabi 1 g nesmie byť riedený s inými roztokmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6. Zriedený roztok sa nesmie pridávať k infúznym roztokom (cez hadicu infúznej súpravy) okrem tých roztokov, ktoré sú uvedené v časti 4.2 !
Roztoky obsahujúce ceftriaxon sa nesmú miešať alebo pridávať k iným látkam. Z dôvodu možného vzniku precipitátov sa nemajú pre rozpúštanie a ďalšie riedenie ceftriaxonu na intravenózne podanie používať roztoky obsahujúce kalcium (napr. Ringerov či Hartmannov roztok) Ceftriaxon sa nesmie miešať alebo podávať súčasne s roztokmi obsahujúcimi kalcium (pozri časti 4.2, 4.3, 4.4 a 4.8).

Nasledovné lieky nie sú kompatibilné s liekom Ceftriaxon Kabi 1 g:

- Aminoglykozidy. Kvôli fyzikálno-chemickej inkompatibilite so všetkými aminoglykozidmi by nemal byť ceftriaxon podávaný v jednej striekačke alebo infúzii spolu s aminoglykozidmi. Oboje antibiotiká musia byť vpichnuté na odlišných miestach s použitím samostatných aplikačných súprav.
- Roztoky obsahujúce iné antimikrobiálne prostriedky; ak sú použité súčasne, musia byť podávané oddelene. Boli zaznamenané údaje o inkompatibilite ceftriaxonu s amsakrínom, vankomycínom a flukonazolom.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

Zriedený roztok:
Chemická a fyzikálna stabilita bola preukázaná počas 12 hodín pri 25°C a počas 2 dní pri 2°C až 8 °C. Z mikrobiologického hľadiska by mal byť prípravok užitý ihneď. Ak nie je ihneď užitý, čas uchovávania a vonkajšie podmienky sú na zodpovednosti používateľa a bežne by nemali presiahnuť 24 h pri 2-8°C, pokiaľ riedenie prebiehalo v kontrolovaných a validovaných aseptických podmienkach.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Liekovky uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie zriedeného lieku pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

15 ml sklenená liekovka hydrolytickej triedy 2 alebo 3 (Ph. Eur.), zátka vyrobená z butylovej gumy s hliníkovým uzáverom.
veľkosti balenia: 5, 10 liekoviek.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu použitého lieku a zaobchádzanie s ním

Ceftriaxon sa nesmie miešať v jednej striekačke s akýmkoľvek iným liekom okrem 1% roztoku hydrochloridu lidokaínu (iba na intramuskulárnu injekciu).

Zriedený roztok má byť pretrepaný až do 60 sekúnd aby bolo zaistené kompletné rozpustenie ceftriaxonu.

Intramuskulárna injekcia:
Ceftriaxone Kabi 1 g sa rozpustí v 3,5 ml 1% roztoku hydrochloridu lidokaínu. Roztok treba podať hlbokou intragluteálnou injekciou.
Roztoky lidokaínu sa nemajú podávať intravenózne.

Intravenózna injekcia:
Ceftriaxone Kabi 1 g sa rozpustí v 10 vody na injekciu. Injekciu treba podávať najmenej počas 2-4 minút, priamo do žily alebo v hadičke na intravenóznu infúziu. Pre kompatibilitu pozri časť 4.2.

Zriedený roztok na injekciu je bledožltej farby, ktorá nenarúša účinnosť ani znášanlivosť lieku Ceftriaxon Kabi 1 g.
Zriedené roztoky treba vizuálne skontrolovať. Použité majú byť iba číre roztoky bez viditeľných častíc. Zriedený prípravok je iba na jedno použitie a akýkoľvek nepoužitý roztok musí byť znehodnotený.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad sa musí zlikvidovať v súlade s miestnymi požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Fresenius Kabi s.r.o., Praha, Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO (ČÍSLA)
15/0402/07-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Január 2012