n sa neodporúča.
Prerušenie terapie
Liečba by sa nemala prudko prerušiť (pozri časť 4.4. Špeciálne upozornenia). Dávkovanie by sa malo znižovať pomaly s týždňovým intervalom zníženia dávky na polovicu.
4.3. Kontraindikácie
- Akútne zlyhanie srdca alebo počas epizód obehovej dekompenzácie vyžadujúce i. v. inotropnú terapiu.
- Kardiogénny šok.
- AV blok II. alebo III. stupňa (bez pacemakera).
- Sick sinus syndróm.
- Sinoatriálna blokáda.
- Bradykardia (menej ako 60 úderov za min.) pred začatím terapie.
- Hypotenzia (systolický krvný tlak menej ako 100 mm Hg).
- Ťažká bronchiálna astma alebo ťažká pľúcna obstrukčná choroba.
- Neskoršie štádium periférnej arteriálnej oklúznej choroby a Raynaudov syndróm.
- Závažné štádium periférnej cirkulačnej nedostatočnosti a súčasné užívanie MAO
inhibítorov(výnimka:MAO-B inhibítory).
- Metabolická acidóza.
- Hypersenzitivita na bisoprolol alebo na niektorú pomocnú zložku prípravku.
- Neliečený feochromocytón.
- Kombinácia s floktafenínom a sultopridom (pozri časť 4.5.).
- Tehotenstvo a gravidita, keďže nie sú doteraz dostatočné skúsenosti u ľudí. Pokusy na zvieratách nepotvrdzujú poškodenie v tehotenstve alebo u ľudí (pozri časť 4.6).
4.4. Špeciálne upozornenia
Pri liečbe chronického srdcového zlyhania sa používajú iné liekové formy obsahujúce bisoprolol. Použitie β-blokátorov pri tejto indikácii vyžaduje veľmi opatrný prístup a terapia by sa mala začať s veľmi prísnou titračnou fázou. Tento liek by sa nemal užívať v terapii srdcového zlyhania.
Kombinácia s amiodarónom sa neodporúča pre riziko porúch automatizmu kontraktility a poruchy vedenia srdcového vzruchu (supresia kompenzačnej reakcie sympatika).
Bisoprolol sa musí opatrne užívať pri:
- Bronchospazme (astma bronchiale, obštrukčná choroba dýchacích ciest).
Pri bronchiálnej astme alebo pri iných chronických obštrukčných chorobách dýchacích ciest, ktoré môžu vyvolávať podobné symptómy, sa môže bronchodilatačná terapia podávať súčasne. U pacientov s astmou sa občas môže objaviť zvýšenie odporu dýchacích ciest. Preto sa musí zvýšiť dávka β2-mimetík. Pred začatím liečby sa odporúča urobiť funkčné vyšetrenie.
- Súčasnej aplikácii inhalačných anestetík.
- Diabetes mellitus s nevyrovnanou hodnotou glykémie, symptómy hypoglykémie môžu byť maskované. Počas liečby bisoprololom sa má monitorovať glykémia.
- Tyreotoxikóze, adrenergné symptómy môžu byť maskované.
- Striktnom pôste.
- Práve prebiehajúcej desenzitívnej terapii.
Tak ako aj iné β-blokátory bisoprolol môže spôsobiť zvýšenie senzitivity na alergény a závažnosti anafylaktickej reakcie. V týchto prípadoch adrenalín nie vždy prináša očakávaný terapeutický efekt.
- AV blok I. stupňa.
- Prinzmetalovej angíne.
ß-blokátory môžu zvýšiť počet a trvanie anginóznych záchvatov u pacientov s prinzmetalovou angínou. Užívanie blokátorov ß-1-selektívneho adrenoreceptora je možné pri ľahkých formách a len v kombinácii s vazodilatátormi.
- U pacientov s feochromocytómom (pozri časť 4.3.) sa bisoprolol smie podávať až po dôslednej blokáde α-receptora.
- Preexistujúcej alebo floridnej psoriáze až po dôkladnom zvážení pomeru riziko versus benefit.
Na začiatku liečby bisoprololom je potrebné pravidelné monitorovanie, najmä pri liečbe starších pacientov. Prerušenie terapie bisoprololom nemá byť náhle, pokiaľ to nie je jednoznačne indikované. Existuje veľké riziko infarktu myokardu a náhlej smrti pri náhlom prerušení terapie u pacientov s ischemickou chorobou srdca (pozri časť 4.2. Dávkovanie a spôsob podávania).
Liek obsahuje aktívnu látku, ktorá môže vyvolávať pozitívny výsledok kontrolného antidopingového testu.
Liek obsahuje 65 mg monohydrátu laktózy.
4.5. Liekové a iné interakcie
Kontraindikované kombinácie
Floktafenín: betablokátory môžu zabrániť kompenzačnej kardiovaskulárnej reakcii asociovanej s hypotenziou alebo so šokom, ktorý môže byť indukovaný floctafenínom. Sultoprid: bisoprolol sa nemá súčasne podávať so sultopridom pre zvýšené riziko vzniku ventrikulárnej arytmie.
Neodporúčané kombinácie
Antagonisti kalcia (verapamil, diltiazem, bepridil): negatívne ovplyvňujú kontraktilitu, atrioventrikulárne vedenie a krvný tlak.
Klonidín: zvyšuje riziko reaktívnej „rebound“ hypertenzie, ako aj nadmerného poklesu srdcovej frekvencie a srdcového vedenia.
Inhibítory monoaminooxidázy (okrem MAO-B-inhibítorov): zvyšujú hypotenzívny účinok betablokátorov, ale aj riziko hypertenzívnej krízy.
Kombinácie so zvýšenou mierou opatrnosti
Antiarytmiká I. triedy (napr. disopyramid, quinidín): môže byť potenciovaný účinok v čase atrioventrikulárneho vedenia a môže sa zvýšiť negatívny inotropný účinok (vyžaduje sa prísne klinické a EKG monitorovanie).
Antiarytmiká III. triedy (napr. amiodaron): môže byť potenciovaný účinok v čase atrioventrikulárneho vedenia.
Antagonisti kalcia (napr. dihydropyridínové deriváty): zvyšujú riziko hypotenzie. U pacientov s latentným srdcovým zlyhaním môže súčasná liečba betablokátormi viesť k srdcovému zlyhaniu.
Parasympatomimetiká (vrátane takrínu): môžu zvýšiť čas atrioventrikulárneho vedenia.
Iné betablokátory (vrátane očných kvapiek): majú aditívne synergické účinky.
Inzulín a perorálne antidiabetiká: intenzifikujú účinky, ktoré znižujú glykémiu. Blokáda β- adrenoreceptora môže maskovať symptómy hypoglykémie.
Anestetiká: zoslabujú tachykardický reflex a zvyšujú riziko hypotenzie. Pokračovanie β- blokády redukuje riziko arytmie pri zavedení a počas intubácie. Anesteziológ by mal byť informovaný o tom, že pacient užíva bisoprolol.
Digitalis znižuje srdcovú frekvenciu, zvyšuje prevodový atrioventrikulárny čas.
Inhibítory prostagladín-syntetázy: znižujú hypotenzívny účinok.
Deriváty ergotamínu: exacerbujú poruchy periférnej cirkulácie.
Sympatomimetiká: kombinácia s bisoprololom môže znížiť účinky obidvoch látok. Môže nastať hypertenzívna kríza alebo nadmerná bradykardia.
V prípade alergie sa musia použiť vysoké dávky epinefrínu (adrenalínu).
Tricyklické antidepresíva, barbituráty, fenotiazín, ako aj ďalšie antihypertenzíva zvyšujú hypotenzívne účinky.
Rifampicín: môže nastať mierne skrátenie polčasu bisoprololu, pravdepodobne indukciou hepatálnych metabolizujúcich enzýmov. Zvyčajne nie sú potrebné úpravy dávok.
Baklofen: zvyšuje antihypertenzívny účinok.
Jódové kontrastné látky: betablokátor môže zabrániť kompenzačnej kardiovaskulárnej reakcii asociovanej s hypotenziou alebo šokom indukovaným jódovou kontrastnou látkou.
Kombinácie, ktorých použitie je nutné zvážiť
Meflochinín: zvyšuje riziko bradykardie.
Kortikosteroidy: znižujú antihypertenzívny účinok (cez mechanizmus retencie vody a sodíka). Nesteroidné antireumatiká (NSA): znižujú antihypertenzívny účinok (inhibícia vazodilatačných prostraglandínov, retencia vody a sodíka nesteroidnými antireumatikami na báze pyrazolonu).
4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Tehotenstvo
Bisoprolol má farmakologické účinky, ktoré môžu mať škodlivé následky na tehotenstvo, plod a/alebo novorodencov. Vo všeobecnosti blokátory β-adrenoreceptora redukujú placentárnu perfúziu, čo bolo asociované s retardáciou rastu, intrauterinnou smrťou, potratom
alebo predčasným pôrodom. U plodu a novorodencov môžu nastať nežiaduce účinky (napr. hypoglykémia, bradykardia).
Ak je terapia blokátormi β-adrenoreceptora nutná, v tom prípade je lepšie použiť blokátor β-
1-adrenoreceptora.
Bisoprolol sa nemá užívať počas tehotenstva, ak to nie je nevyhnutné. Ak je liečba bisoprololom potrebná, potom by sa mal pravidelne monitorovať uteroplacentárny krvný prietok a fetálny rast. V prípade vážnych účinkov na tehotenstvo a/alebo plod sa musí zvážiť alternatívna liečba. Novorodenec by mal byť prísne sledovaný. Symptómy ako hypoglykémia a bradykardia sa vo všeobecnosti objavujú počas prvých 3 dní.
Laktácia
Nie je známe, či bisoprolol prechádza do materského mlieka u ľudí. Napriek tomu sa dojčenie počas terapie bisoprololom neodporúča.
4.7. Ovplyvnenie schopnosti obsluhovať stroje a viesť motorové vozidlá
V štúdii u pacientov s koronárnou srdcovou chorobou neovplyvnil bisoprolol výkon pri riadení motorových vozidiel. Napriek tomu, zrejme pre individuálne reakcie na tento liek, môže byť schopnosť riadiť motorové vozidlo alebo obsluhovať stroje znížená. To by sa malo zvážiť predovšetkým na začiatku liečby, pri zmene liečby a pri súčasnom užití alkoholu.
4.8. Nežiaduce účinky
Nahlásené nežiaduce účinky sa všeobecne pripisujú farmakologickým vlastnostiam β- blokátorov.
Bežné:
Krvný obeh: pocit chladu alebo znecitlivenia končatín, Raynaudova choroba, zhoršenie už existujúcich intermitentných kladudikácií.
Centrálny nervový systém: únava, celková slabosť, dýchavičnosť, bolesti hlavy (najmä na začiatku liečby) všeobecne majú ľahkú intenzitu a často vymiznú do 1 až 2 týždňov. Gastrointestinálne poruchy: nauzea, vracanie, hnačka, bolesti brucha, obstipácia.
Zriedkavé:
Všeobecné: svalové kŕče a slabosť, artropatia.
Krvný obeh: bradykardia, poruchy AV uzla (spomalenie AV vedenia alebo zhoršenie existujúceho AV bloku), zhoršenie srdcového zlyhávania, ortostatická hypotenzia.
Centrálny nervový systém: poruchy spánku, depresie.
Dýchacie cesty: bronchospazmus u pacientov s bronchiálnou astmou alebo s anamnézou obštrukčnej choroby dýchacích ciest.
Vzácne:
Centrálny nervový systém: nepokojné sny, halucinácie. Koža: hypersenzitívne reakcie (rash, flush, svrbenie).
Pečeň: zvýšenie pečeňových enzýmov (ALT, AST), hepatitída. Metabolizmus: zvýšenie triglyceridov, hypoglykémia. Urogenitálny trakt: poruchy potencie.'
Uši-nos-krk/ORL: poruchy sluchu, alergická rinitída.
Oči: zníženie tvorby sĺz (na zváženie je, ak pacient používa okuliare).
Biologické poruchy: objavenie sa antinukleárnych protilátok pri relevantnej klinickej symptomatológii, ako napr. lupusový syndróm, vymizne po prerušení liečby.
Ojedinelé prípady: Oči: konjuktivitída.
Koža: β-blokátory môžu vyvolávať alebo zhoršiť psoriázu, alebo vyvolať rash podobný psoriáze, alopécia.
4.9. Predávkovanie
Najčastejšími príznakmi pri predávkovaní bisoprololom sú bradykardia, hypotenzia, bronchospazmus, akútna kardiálna insuficiencia a hypoglykémia.
V prípade predávkovania sa musí terapia bisoprololom prerušiť a treba ihneď nasadiť podpornú i symptomatickú liečbu. Musí sa zabrániť resorpcii bisoprololu v gastrointestinálnom trakte; možno použiť výplach žalúdka, adsorbenciá (živočíšne uhlie) a preháňadlá (sodium sulfát). Dýchanie sa musí monitorovať a podľa potreby použiť aj umelé dýchanie. Bronchospazmus možno dobre liečiť bronchodilatačnou terapiou, ako napr. izoprenalín alebo beta-2-sympatomimetiká. Kardiovaskulárne komplikácie by sa mali liečiť symptomaticky. AV blok (II. alebo III. stupeň) vyžaduje monitorovanie a infúziu izoprenalínu, eventuálne transvenózne zavedenie pacemakera. Bradykardia sa môže liečiť atropínom alebo M-metyl-atropínom v infúzii. Pokles krvného tlaku alebo šok sa môžu liečiť vazopresormi a náhradou plazmy alebo expandérmi. Hypoglykémiu možno liečiť i. v. roztokmi glukózy.
5. Farmakologické vlastnosti
5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: kardiaká, selektívny β1-blokátor, ATC kód: C07AB07
Bisoprolol je účinný vysoko selektívny blokátor β1–adrenoreceptora bez sympatomimetickej aktivity. Rovnako ako pri iných β1–blokátoroch je spôsob účinku pri hypertenzii neznámy. Je však známe, že bisoprolol významne znižuje aktivitu renínu v plazme.
U pacientov s angínou pectoris blokovanie β−receptorov znižuje aktivitu srdca, a tým znižuje spotrebu kyslíka.
Bisoprolol má podobné lokálne anestetické vlastnosti ako propanolol.
5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Bisoprolol sa takmer kompletne absorbuje v gastrointestinálnom trakte. Spolu s veľmi nízkym efektom prvého prechodu pečeňou je zabezpečená jeho približne 90 % dostupnosť. Väzba bisoprololu na proteíny plazmy je okolo 30 %. Distribučný objem je 3,5 l/kg. Celkový klírens je približne 15 l/h.
Polčas eliminácie z plazmy (10 – 12 hodín) umožňuje 24-hodinový účinok po podaní dávky jedenkrát za deň.
Bisoprolol sa exkretuje z tela dvoma spôsobmi, 50 % sa metabolizuje v pečeni na neaktívne metabolity, ktoré sa potom exkretujú obličkami. Zvyšných 50 % sa exkretuje obličkami
v nemetabolizovanej forme. Pretože eliminácia je zabezpečovaná pečeňou a obličkami v rovnakom rozsahu, nie je potrebná úprava dávkovania u pacientov s poškodením funkcie pečene alebo renálnou insuficienciou.
Kinetika bisoprololu je lineárna a nezávislá od veku.
U pacientov s chronickým poškodením srdca (NYHA štádium III) v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi sú vyššie plazmové hladiny bisoprololu a predĺžený polčas. Maximálna plazmatická koncentrácia v ustálenom stave je 64 ± 21 ng/ml pri dennej dávke 10 mg a polčas je 17 ± 5 hodín.
5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje získané na základe konvenčných testovaní farmakologickej bezpečnosti, opakovanej dávky toxicity, genotoxicity alebo karcinogenicity poukazujú na neprítomnosť mimoriadneho rizika pre ľudí. Podobne ako ďalšie β–blokátory bisoprolol pôsobí toxicky na matku (pokles príjmu potravy a pokles telesnej hmotnosti) a embryo/plod (nárast incidencie resorpcie, zníženie pôrodnej hmotnosti novorodencov, retardovaný fyzický vývoj) vo vysokých dávkach bez teratogénneho účinku.
6. Farmaceutické informácie
6.1. Zoznam pomocných látok
Lactosum monohydricum, cellulosum microcrystallinum, magnesii stearas, crospovidonum, yellow PB 22812 (lactosum/ferri oxidum flavum).
6.2. Inkompatibility
Žiadne.
6.3. Čas použiteľnosti
2 roky.
6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob uskladňovania
Uskladňujte pri teplote 15-25o C.
6.5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
Al/PVC/PVDC blister, papierová skladačka.
Veľkosť balenia: 20, 28, 30, 50, 56, 60 alebo 100 tabliet.
6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
Žiadne špeciálne požiadavky.
7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii
ratiopharm GmbH
89079 Ulm
SRN
8. Registračné číslo
9. Dátum prvej registrácie
10. Dátum revízie textu
Február 2002