U/ml (40 %).
Pokiaľ koagulačná aktivita FVIII (FVIII:C) nedosiahne 0,4 IU/ml (40 %), nemožno zabezpečiť hemostázu. Jednorazová injekcia von Willebrandovho faktora vyvolá maximálne zvýšenie FVIII:C najskôr o 6-12 hodín. Jednorazové podanie von Willebrandovho faktora však nemôže okamžite upraviť hladinu FVIII:C. Ak je východisková plazmatická hladina FVIII:C pacienta nižšia ako kritická hladina, je nevyhnutné podať liek s faktorom VIII spolu s prvou injekciou von Willebrandovho faktora vo všetkých situáciách, kedy je potrebné dosiahnuť rýchlu úpravu hemostázy, ako je liečba hemorágie, závažnej traumy alebo urgentný chirurgický zákrok, aby sa dosiahla hemostatická plazmatická hladina FVIII:C.
Ak nie je nevyhnutné okamžité zvýšenie FVIII:C, napr. pri plánovanej operácii alebo ak východisková hladina FVIII:C je dostatočná na zabezpečenie hemostázy, lekár sa môže rozhodnúť vynechať súbežné podanie FVIII pri prvej injekcii.
Začiatok liečbyPrvá dávka Willfactu je 40 až 80 IU/kg na liečbu hemorágie alebo traumy v kombinácii s potrebným množstvom lieku s faktorom VIII vypočítaným podľa východiskovej plazmatickej hladiny FVIII:C pacienta, na dosiahnutie vhodnej plazmatickej hladiny FVIII:C bezprostredne pred zákrokom alebo čo najskôr po nástupe krvácavej epizódy alebo závažnej traumy. V prípade chirurgického zákroku sa má podať 1 hodinu pred zákrokom.
Keď udržanie vhodných hladín vyžaduje vyššie dávky než u iných typov VWD, môže byť potrebná úvodná dávka 80 IU/kg Willfactu, predovšetkým u pacientov s von Willebrandovou chorobou 3. typu.
Pri elektívnom chirurgickom zákroku sa má liečba Willfactom začať 12‑24 hodín pred chirurgickým zákrokom a má sa zopakovať 1 hodinu pred zákrokom. V tomto prípade nie je potrebné súbežné podanie lieku s faktorom VIII, pretože endogénny FVIII:C zvyčajne dosahuje kritickú hladinu 0,4 IU/ml (40 %) pred chirurgickým zákrokom. Je to však potrebné overiť u každého pacienta.
Následné injekcieV prípade potreby má liečba pokračovať s vhodnou dávkou Willfactu, 40 – 80 IU/kg na deň v 1 alebo 2 injekciách denne počas jedného až niekoľkých dní. Dávka a trvanie liečby závisia od klinického stavu pacienta, od typu a závažnosti krvácania a od oboch hladín VWF:RCo a FVIII:C.
Dlhodobá profylaxiaWillfact sa môže podávať na dlhodobú profylaxiu v dávke, ktorá je určená individuálne pre každého pacienta. Dávky Willfactu v rozmedzí 40 a 60 IU/kg podávané dva až trikrát týždenne znížia počet hemoragických epizód.
K dispozícii nie sú dostatočné údaje z klinickej štúdie, ktoré by popisovali odpoveď na používanie Willfactu u detí vo veku do 6 rokov.
Používanie Willfactu u detí vo veku do 12 rokov je zdokumentované len v individuálnych prípadoch; používanie Willfactu u pacientov, ktorí neboli predtým liečení von Willebrandovým faktorom, nie je v klinických štúdiách zdokumentované.
Spôsob podávaniaPokyny na rozpustenie lieku, pozri časť 6.6. Liek sa má podávať intravenóznou cestou s maximálnou rýchlosťou 4 ml/minúta.
4.3 KontraindikáciePrecitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaníU pacientov s aktívnym krvácaním sa odporúča podávať liek s FVIII súbežne s von Willebrandovým faktorom s nízkym obsahom FVIII ako liečba prvej línie.
Podobne ako pri každom intravenóznom podaní proteínu vyrobeného z plazmy, môžu sa vyskytnúť reakcie z precitlivenosti alergického typu. Pacienti musia byť dôkladne monitorovaní a má sa u nich sledovať výskyt akýchkoľvek príznakov počas podávania injekcie. Pacienti majú byť informovaní o prvotných prejavoch reakcií z precitlivenosti, ako je žihľavka, generalizovaná urtikária, tlak na hrudníku, sipot, hypotenzia a anafylaxia. Ak sa vyskytnú tieto príznaky, podávanie sa má okamžite ukončiť. V prípade šoku sa má začať štandardná protišoková liečba.
Štandardné opatrenia na prevenciu infekcií spôsobených používaním liekov vyrobených z ľudskej krvi alebo plazmy zahŕňajú výber darcov, skríning jednotlivých odberov a zásob plazmy zameraný na špecifické markery infekcií a zaradenie účinných výrobných krokov na inaktiváciu/elimináciu vírusov.
Napriek tomu, pri podávaní liekov vyrobených z ľudskej krvi alebo plazmy nie je možné úplne vylúčiť možnosť prenosu infekčných agensov. Platí to aj pre neznáme alebo nové vírusy a iné patogény.
Prijaté opatrenia sa považujú za účinné pri obalených vírusoch, ako sú HIV, HBV a HCV. Prijaté opatrenia môžu mať obmedzenú účinnosť proti neobaleným vírusom, ako je HAV a parvovírus B19. Infekcia spôsobená parvovírusom B19 môže byť závažná u gravidných žien (fetálna infekcia) a u jedincov s imunodeficienciou alebo so zvýšenou erytropoézou (napr. hemolytická anémia).
U pacientov, ktorí pravidelne dostávajú von Willebrandov faktor vyrobený z ľudskej plazmy, sa má zvážiť vhodné očkovanie (hepatitída A a hepatitída B).
Pri každom podaní Willfactu sa musí zaznamenať názov a číslo šarže lieku, aby sa zachoval záznam o prepojení medzi pacientom a číslom šarže.
Predovšetkým u pacientov so známymi klinickými alebo laboratórnymi rizikovými faktormi existuje riziko výskytu trombotických príhod. Z tohto dôvodu sa majú u rizikových pacientov sledovať prvotné príznaky trombózy. Podľa súčasných odporúčaní sa má začať profylaxia proti venóznej trombembólii.
Pri používaní lieku VWF, ktorý obsahuje FVIII, si má byť ošetrujúci lekár vedomý, že pokračujúca liečba môže spôsobiť nadmerné zvýšenie FVIII:C. U pacientov, ktorí dostávajú lieky obsahujúce von Willebrandov faktor a faktor VIII, sa majú sledovať plazmatické hladiny FVIII:C, aby sa zabránilo pretrvávaniu nadmerných plazmatických hladín FVIII:C, ktoré môžu zvýšiť riziko trombotických príhod.
U pacientov s von Willebrandovou chorobou, predovšetkým u pacientov s 3. typom, sa môžu vyvinúť neutralizujúce protilátky (inhibítory) proti VWF. Ak sa nedosiahnu očakávané plazmatické hladiny aktivity VWF:RCo, alebo ak nie je možné vhodnou dávkou krvácanie zastaviť, má sa uskutočniť analýza, či nie je prítomný inhibítor VWF. U pacientov s vysokými hladinami inhibítora nemusí byť liečba von Willebrandovým faktorom účinná a majú sa zvážiť iné terapeutické možnosti.
Jedna injekčná liekovka (2000 IU) Willfactu obsahuje 0,6 mmol (13,8 mg) sodíka. Je to potrebné vziať do úvahy pri podávaní viac ako 3300 IU (viac ako 1 mmol sodíka) u pacientov s kontrolovaným príjmom sodíka.
4.5 Liekové a iné interakcieNie sú známe žiadne interakcie ľudského von Willebrandovho faktora s inými liekmi.
4.6 Fertilita, gravidita a laktáciaŠtúdie na zvieratách neposkytujú dostatok údajov na posúdenie jeho bezpečnosti z hľadiska fertility, reprodukcie, gravidity, embryonálneho/fetálneho vývoja alebo perinatálneho a postnatálneho vývoja.
Bezpečnosť Willfactu počas gravidity a laktácie sa neskúmala v kontrolovaných klinických štúdiách.
Willfact sa má podávať gravidným a dojčiacim ženám s deficitom von Willebrandovho faktora len v prípade jednoznačnej indikácie.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať strojeNepozorovali sa žiadne účinky na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
4.8 Nežiaduce účinkyHoci sa Willfact považuje za bezpečný, môžu sa vyskytnúť alergické alebo anafylaktické reakcie.
Nežiaduce účinky vymenované nižšie boli posudzované na základe nasledujúcich špecifikácii frekvencie výskytu:
Veľmi časté (³ 1/10)
Časté (³ 1/100 až < 1/10)
Menej časté (³ 1/1 000 až < 1/100)
Zriedkavé (³ 1/10 000 až < 1/1 000)
Veľmi zriedkavé (< 1/10 000),
neznáme (z dostupných údajov)
Poruchy imunitného systémuMenej časté: Hypersenzitivita alebo alergické reakcie. V niektorých prípadoch sa môžu vyvinúť do závažnej anafylaxie (vrátane šoku).
Psychické poruchyMenej časté: Nepokoj
Poruchy nervového systémuMenej časté: Bolesť hlavy, brnenie, letargia
Poruchy srdca a srdcovej činnostiMenej časté: Tachykardia
Poruchy cievMenej časté: Hypotenzia, sčervenanie
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastínaMenej časté: Sipot
Poruchy gastrointestinálneho traktuMenej časté: Nauzea, vracanie
Poruchy kože a podkožného tkanivaMenej časté: Angioedém, generalizovaná urtikária, žihľavka
Celkové poruchy a reakcie v mieste podaniaMenej časté: Pálenie a bodanie v mieste infúzie, zimnica, tlak na hrudníku
Zriedkavé: Horúčka
Laboratórne a funkčné vyšetreniaVeľmi zriedkavé: Neutralizujúce protilátky (inhibítory) proti VWF
U pacientov s von Willebrandovou chorobou, predovšetkým u pacientov s 3. typom, sa môžu veľmi zriedkavo vyvinúť neutralizujúce protilátky (inhibítory) proti VWF. Pacienti liečení s VWF majú byť pozorne sledovaní na vznik inhibítorov primeraným klinickým pozorovaním a laboratórnymi testami. Ak sa objavia takéto inhibítory, bude sa to prejavovať ako nedostatočná klinická odpoveď. Tieto protilátky sú precipitačné a vyskytujú sa v úzkej súvislosti s anafylaktickými reakciami. Vo všetkých týchto prípadoch sa odporúča kontaktovať špecializované centrum hemofílie.
U pacientov, u ktorých sa vyskytla anafylaktická reakcia, sa má preto vyšetriť prítomnosť inhibítora.
Po úprave deficitu von Willebrandovho faktora sa má zabezpečiť sledovanie prvotných príznakov trombózy alebo diseminovanej intravaskulárnej koagulácie a prevencia trombembolických komplikácií podľa súčasnej praxe z dôvodu rizika trombotickej epizódy v určitých rizikových situáciách.
U pacientov liečených VWF liekmi obsahujúcimi FVIII môžu pretrvávajúce nadmerné plazmatické hladiny FVIII:C zvýšiť riziko trombotických príhod.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcieHlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v
Prílohe V.
4.9 PredávkovanieNebol hlásený žiaden prípad predávkovania s Willfactom.
V prípade závažného predávkovania sa môžu vyskytnúť trombembolické udalosti.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI5.1 Farmakodynamické vlastnostiFarmakoterapeutická skupina: antihemoragiká (hemostatiká): von Willebrandov faktor
ATC kód: B02BD10
Willfact sa správa rovnakým spôsobom ako endogénny von Willebrandov faktor.
Podávanie von Willebrandovho faktora umožňuje úpravu hemostatických abnormalít, ktoré sa vyskytujú u pacientov trpiacich deficitom von Willebrandovho faktora na dvoch úrovniach:
· VWF obnovuje adhéziu krvných doštičiek k vaskulárnemu subendotelu v mieste vaskulárneho poškodenia (pretože sa viaže na vaskulárny subendotel aj na membránu krvnej doštičky), čo spôsobuje primárnu hemostázu, čo sa prejaví skrátením doby krvácania. O tomto účinku je známe, že do značnej miery závisí od úrovne multimerizácie liečiva.
· Von Willebrandov faktor vyvoláva oneskorenú úpravu súvisiaceho deficitu faktora VIII. Po intravenóznom podaní sa von Willebrandov faktor viaže na endogénny faktor VIII (ktorý pacient normálne produkuje) a stabilizáciou tohto faktora zabraňuje jeho rýchlej degradácii. Z toho dôvodu podávanie čistého von Willebrandovho faktora (VWF liek s nízkou hladinou FVIII) obnovuje hladinu FVIII:C na normálnu úroveň ako sekundárny účinok po prvej infúzii. Podávaním lieku VWF s obsahom FVIII:C sa obnovuje hladina FVIII:C na normálnu úroveň bezprostredne po prvej infúzii.
5.2 Farmakokinetické vlastnostiFarmakokinetická štúdia s Willfactom sa uskutočnila u 8 pacientov s von Willebrandovou chorobou 3. typu. Preukázala, že pre VWF:RCo:
· Priemerné AUC
0-∞ je 3 444 IU.h/dl po jednorazovej dávke 100 IU/kg Willfactu,
· Plazmatické maximum sa dosahuje v rozmedzí 30 minút a 1 hodina po injekcii,
· Priemerné obnovenie je 2,1 [IU/dl]/[IU/kg] injikovaného prípravku,
· Eliminačný polčas je v rozmedzí 8 a 14 hodín s priemernou hodnotou 12 hodín,
· Priemerný klírens je 3,0 ml/h/kg.
Normalizácia hladiny FVIII je postupná, mení sa a zvyčajne si vyžaduje 6 až 12 hodín. Tento účinok pretrváva po dobu 2 až 3 dní.
Zvýšenie hladiny FVIII je postupné a vráti sa na normálnu úroveň po 6 až 12 hodinách. Hladina FVIII sa zvyšuje priemerne o 6 % (IU/dl) za hodinu. A tak sa dokonca aj u pacientov s počiatočnou hladinou FVIII:C menej ako 5 % (IU/dl) hladina FVIII:C zvyšuje na približne 40 % (IU/dl) 6 hodín po injekcii a táto hladina sa udržiava počas 24 hodín.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnostiNa základe údajov získaných z niekoľkých predklinických štúdií so zvieracími modelmi neexistuje žiadny dôkaz o iných toxických účinkoch Willfactu ako sú tie, ktoré sa týkajú imunogenicity ľudských proteínov u laboratórnych zvierat. Skúmanie toxicity po opakovaných dávkach je neuskutočniteľné z dôvodu rozvoja protilátok proti heterológnemu proteínu u zvieracích modelov.'
Predklinické údaje o bezpečnosti nenaznačujú, že by Willfact vykazoval akýkoľvek mutagénny potenciál.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE6.1 Zoznam pomocných látokPrášok:
ľudský albumín
arginíniumchlorid
glycín
nátriumcitrát
dihydrát chloridu vápenatého
Rozpúšťadlo:
voda na injekciu.
6.2 InkompatibilityWillfact sa nesmie miešať s inými liekmi okrem koagulačného FVIII vyrobeného z plazmy od spoločnosti LFB-BIOMEDICAMENTS, s ktorým bola vykonaná štúdia kompatibility. Tento koagulačný faktor FVIII však nie je dostupný na trhu všetkých európskych štátov.
Majú sa používať len oficiálne schválené polypropylénové injekčné sety, pretože môže dôjsť ku zlyhaniu liečby ako následok adsorpcie ľudského von Willebrandovho faktora na vnútorný povrch niektorého injekčného zariadenia.
6.3 Čas použiteľnosti3 roky
Chemická a fyzikálna stabilita pri používaní bola preukázaná na dobu 24 hodín pri 25 °C.
Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť ihneď. Ak sa nepoužije ihneď, za čas použiteľnosti a podmienky pred použitím je zodpovedný používateľ.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanieUchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom. Neuchovávajte v mrazničke.
6.5 Druh obalu a obsah balenia1 balenie obsahuje: prášok v injekčnej liekovke (sklo typu I) s brómbutylovou zátkou + 20 ml rozpúšťadla v injekčnej liekovke (sklo typu I) s chlórbutylovou zátkou a prenosným systémom.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekomRekonštitúcia:Je nevyhnutné postupovať podľa v súčasnosti platných smerníc pre aseptické procesy. Prenosný systém sa používa len na rekonštitúciu liečiva tak, ako je to popísané nižšie. Nie je určený na podávanie lieku pacientovi.  
 
 

 

|
· Nechajte ohriať dve injekčné liekovky (prášok a rozpúšťadlo), nie však na teplotu vyššiu ako 25 °C.
· Odstráňte ochranný kryt z injekčnej liekovky s rozpúšťadlom (voda na injekciu) aj z injekčnej liekovky s práškom.
· Dezinfikujte povrch každej zátky.
· Odstráňte kryt zo zariadenia Mix2Vial. Bez toho, aby ste zariadenie vybrali z obalu, pripojte modrý koniec zariadeniaMix2Vial ku zátke injekčnej liekovky s rozpúšťadlom.
· Odstráňte a zlikvidujte obal. Dávajte pozor, aby ste sa nedotkli novo odkrytej časti zariadenia.
· Injekčnú liekovku s rozpúšťadlom a nasadeným zariadením otočte do zvislej polohy a pripojte k injekčnej liekovke s práškom pomocou priehľadnej časti zariadenia. Rozpúšťadlo automaticky prejde do injekčnej liekovky s práškom. Zostavu držte a jemným krúživým pohybom miešajte, aby sa liek úplne rozpustil.
· Teraz, držiac diel s rozpusteným liekom v jednej ruke a diel s rozpúšťadlom v druhej, odskrutkujte zariadenie Mix2Vial, aby sa injekčné liekovky oddelili.
|
Prášok sa zvyčajne rozpustí okamžite a má sa rozpustiť za menej ako 10 minút.
Roztok má byť číry alebo slabo opaleskujúci, bezfarebný alebo slabo žltkastý.
Podávanie:
| · Injekčnú liekovku s rozpusteným liekom držte vo zvislej polohe a súčasne naskrutkujte sterilnú injekčnú striekačku na zariadenie Mix2Vial. Potom pomaly natiahnite liek do injekčnej striekačky. · Po natiahnutí lieku do injekčnej striekačky, striekačku pevne uchopte (s piestom smerujúcim nadol), odskrutkujte zariadenie Mix2Vial a nahraďte ho intravenóznou alebo krídelkovou ihlou. · Vytlačte vzduch z injekčnej striekačky a po vydezinfikovaní povrchu vpichnite do žily. · Podávajte pomaly intravenózne vo forme jednorazovej dávky bezprostredne po rekonštitúcii maximálnou rýchlosťou 4 ml/minútu.
|
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku zlikvidujte v súlade s národnými požiadavkami.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCIILFB BIOMEDICAMENTS
3, avenue des Tropiques
BP 305 - LES ULIS
91958 Courtabœuf Cedex
Francúzsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO16/0151/15-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIEDátum prvej registrácie:
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTUMáj 2015