dávka zvýšiť na 75 mg denne. Pacientom, ktorí neodpovedajú na túto dávku, môžu byť prospešné vyššie dávky až do maximálnej dávky 225 mg denne. Dávka sa môže zvýšiť v 2 a viac týždňových intervaloch..
Vzhľadom k výskytu nežiaducich reakcií závislých od dávky, sa má dávka zvýšiť len po klinickom posúdení (pozri časť 4.4). Má sa podávať najnižšia účinná dávka.
Pacienti sa majú liečiť dostatočne dlhý čas, zvyčajne niekoľko mesiacov alebo dlhšie. Priebeh liečby sa má pravidelne vyhodnocovať individuálne.
Použitie u starších pacientov
Pri podávaní starším pacientom nie je ich vek dôvodom pre úpravu dávkovania. U starších pacientov je napriek tomu potrebná opatrnosť (napríklad vzhľadom k možnosti poruchy funkcie obličiek, potenciálneho výskytu zmien citlivosti neurotransmiterov a afinity v súvislosti so starnutím). Vždy je nutné podávať najnižšiu účinnú dávku, a pokiaľ je potrebné ju zvýšiť, musia byť pacienti pod starostlivým dohľadom.
Deti a dospievajúci vo veku do 18 rokov.
Venlafaxín sa neodporúča podávať deťom a dospievajúcim.
Kontrolované klinické štúdie vykonané u detí a dospievajúcich s veľkou depresívnou poruchou nepreukázali účinnosť liečby a nie sú odôvodnením pre použitie venlafaxínu u týchto pacientov (pozri časti 4.4 a 4.8).
Účinnosť a bezpečnosť venlafaxínu v iných indikáciách u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov nebola stanovená.
Použitie u pacientov s poškodením pečene
U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene možno vo všeobecnosti zvážiť 50% zníženie dávky. Kvôli interindividuálnej variabilite hodnoty klírensu u jednotlivých pacientov je však potrebný individuálny prístup pri stanovení dávok.
U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene sú k dispozícii len obmedzené údaje. Odporúča sa opatrnosť a zvážiť podávanie dávok znížených o viac ako 50 %. U týchto pacientov je potrebné zvážiť pomer potenciálneho prínosu a rizika liečby.
Použitie u pacientov s poškodením obličiek
Aj keď u pacientov s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie (GFR) v rozpätí 30 – 70 ml/min nie je nutné upravovať dávkovanie, odporúča sa opatrnosť. Dávkovanie je potrebné znížiť o 50 % u pacientov vyžadujúcich hemodialýzu a u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min). Vzhľadom k interindividuálnej variabilite hodnôt klírensu medzi jednotlivými pacientmi môže byť nutný individuálny prístup pri stanovení dávok.
Symptómy z vysadenia zaznamenané po prerušení liečby venlafaxínom
Je potrebné vyvarovať sa náhleho prerušenia liečby. Pred ukončením liečby venlafaxínom sa má dávka postupne znižovať najmenej počas 1 alebo 2 týždňov, aby sa znížilo riziko príznakov z vysadenia (pozri časti 4.4 a 4.8). Pokiaľ sa napriek tomu vyskytnú neznesiteľné príznaky pri znižovaní dávky alebo pri ukončení liečby, má sa zvážiť pokračovanie liečby s predtým predpísanou dávkou. Následne potom môže lekár začať so znižovaním dávky, avšak s nižšou rýchlosťou.
Na vnútorné použitie.
Odporúča sa, aby sa kapsuly venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním užívali s jedlom približne v rovnakom čase každý deň. Kapsuly sa musia prehltnúť celé s tekutinou a nie rozdeliť, drviť, hrýzť ani rozpúšťať vo vode.
Pacienti užívajúci venlafaxín v tabletách s okamžitým uvoľňovaním sa môžu previesť na liečbu kapsulami s predĺženým uvoľňovaním s najbližšou ekvivalentnou dennou dávkou. Napríklad liečba venlafaxínom v tabletách s okamžitým uvoľňovaním podávaných v dávke 37,5 mg dvakrát denne sa môže zmeniť na podávanie kapsúl s predĺženým uvoľňovaním v dávke 75 mg raz denne. Niekedy môže byť potrebné upraviť dávkovanie individuálne.
Venlafaxín kapsuly s predĺženým uvoľňovaním obsahuje guľôčky, z ktorých sa v zažívacom trakte pomaly uvoľňuje liečivo. Nerozpustená časť týchto guľôčok sa vylúči a možno ich spozorovať v stolici.
4.3 Kontraindikácie
· Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
● Súbežné podávanie s ireverzibilnými inhibítormi monoaminooxidázy (IMAO) je kontraindikované
z dôvodu rizika serotonínového sydrómu s príznakmi agitácie, tremoru a prehriatia organizmu.
Liečba venlafaxínom sa nesmie začať skôr ako 14 dní po ukončení liečby ireverzibilným IMAO.
Venlafaxín sa musí vysadiť najmenej 7 dní pred začatím liečby ireverzibilným IMAO (pozri časti
4.4 a 4.5).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Samovražda/samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie
Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodením a samovraždou (udalosti spojené so samovraždou). Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej remisie. Nakoľko sa zlepšenie nemusí ukázať počas niekoľkých alebo viacerých týždňoch liečby, pacienti musia byť starostlivo monitorovaní, až kým nenastane zlepšenie. Vo všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.
Iné psychiatrické stavy, na liečbu ktorých sa venlafaxín predpisuje, môžu byť tiež spojené so zvýšeným rizikom suicidálneho správania. Okrem toho, tieto stavy môžu byť spojené s veľkou depresívnou poruchou. Rovnaké opatrenia dodržiavané pri liečbe pacientov s veľkou depresívnou poruchou majú byť dodržované aj pri liečbe pacientov s inými psychiatrickými poruchami.
Pacienti s anamnézou suicidálnych príhod alebo významnými prejavmi samovražedných myšlienok pred začatím liečby, majú väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo samovražedných pokusov, a preto majú byť starostlivo sledovaní počas liečby. Meta-analýza placebom-kontrolovaných
klinických štúdií antidepresívnych liekov u dospelých pacientov s psychiatrickými poruchami ukázala zvýšené riziko samovražedného správania s antidepresívami v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov.
Pacientov, obzvlášť s vysokým rizikom suicidálnych myšlienok, je potrebné hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania starostlivo monitorovať. Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovania výskytu klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok a neobyčajných zmien v správaní a vyhľadať lekársku pomoc hneď, ako sa tieto príznaky objavia.
Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov
Velaxin tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním sa nesmie používať na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Samovražedné správanie (pokus o samovraždu a samovražedné myšlienky) a hostilita (predovšetkým agresia, protichodné správanie a zlosť) boli v klinických štúdiách častejšie pozorované medzi deťmi a dospievajúcimi liečenými antidepresívami, než u pacientov, ktorí boli liečení placebom. Ak sa rozhodnutie o liečbe založené na klinickej potrebe predsa len urobí, pacient by mal byť starostlivo sledovaný kvôli výskytu samovražedných symptómov. Navyše, chýbajú dlhodobé údaje o bezpečnosti u detí a dospievajúcich týkajúce sa rastu, dospievania a kognitívneho a behaviorálneho vývoja.
Serotonínový syndróm
Podobne, ako u iných serotonínergných látkach, môže sa pri liečbe venlafaxínom, vyskytnúť serotonínový syndróm, potenciálne život ohrozujúci stav, zvlášť pri súbežnom užívaní iných liekov ako sú inibítory MAO, ktoré môžu ovplyvniť sérotonínergné neurotransmiterové systémy (pozri časti 4.3 a 4.5).
Medzi príznaky serotonínového syndrómu patria zmeny mentálneho stavu (napr. agitácia, halucinácie, kóma), autonómna nestabilita (napr. tachykardia, nestály krvný tlak, hypertermia), neuromuskulárne aberácie (napr. vystupňovanie reflexov, nekoordinovanosť) a/alebo gastrointestinálne symptómy (napr. nauzea, vracanie, hnačka).
Glaukóm s ostrým uhlom
Pri užívaní venlafaxínu sa môže vyskytnúť mydriáza. Odporúča sa preto, aby pacienti so zvýšeným vnútroočným tlakom alebo pacienti, u ktorých je riziko glaukómu s ostrým uhlom (glaukóm so zatvoreným uhlom), boli pod starostlivým lekárskym dohľadom.
Krvný tlak
Pri užívaní venlafaxínu sa môže často, v závislosti od dávky, prejaviť zvýšenie krvného tlaku. V niektorých prípadoch sa pri postmarketingovom sledovaní pozorovalo závažné zvýšenie krvného tlaku vyžadujúce okamžitú liečbu. U všetkých pacientov preto treba sledovať , či sa u nich nevyskytne hypertenzia a už existujúcu hypertenziu treba regulovať ešte pred začiatkom liečby. Krvný tlak treba pravidelne sledovať po začatí liečby a pri zvýšení dávky. Opatrnosť je potrebná u pacientov, u ktorých by základné ochorenie mohol zhoršiť zvýšený krvný tlak, napríklad u pacientov s poruchou srdcovej funkcie.
Srdcová frekvencia
Môže sa vyskytnúť zvýšená srdcová frekvencia, najmä pri podávaní vyšších dávok. Opatrnosť je potrebná u pacientov, u ktorých by základné ochorenie mohla zhoršiť zvýšená srdcová frekvencia.
Ochorenia srdca a riziko arytmie
Podávanie venlafaxínu sa nehodnotilo u pacientov, ktorí v nedávnej dobe prekonali infarkt myokardu alebo majú nestabilné srdcové ochorenie. Preto sa u týchto pacientov má liek používať s opatrnosťou.
Počas postmarketingového sledovania sa zaznamenali fatálne prípady srdcovej arytmie v súvislosti s používaním venlafaxínu, zvlášť pri predávkovaní. Pred podaním venlafaxínu pacientom s vysokým rizikom srdcovej arytmie je potrebné zvážiť pomer rizika a benefitu.
Kŕče
Pri liečbe venlafaxínom sa môžu vyskytnúť kŕče. Podobne, ako pri iných antidepresívach, sa má venlafaxín u pacientov s anamnézou kŕčov zavádzať opatrne a pod starostlivým lekárskym dohľadom. Liečba sa musí prerušiť u každého pacienta, u ktorého sa vyskytne epileptický záchvat.
Hyponatriémia
Pri liečbe venlafaxínom sa môžu vyskytnúť prípady hyponatriémie a/alebo syndrómu nedostatočnej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH). Tieto príznaky boli najčastejšie zaznamenané u pacientov s depléciou objemu alebo u dehydratovaných pacientov. Zvýšené riziko výskytu týchto
prípadov možno predpokladať u starších pacientov, pacientov užívajúcich diuretiká a u pacientov s depléciou objemu rôzneho pôvodu.
Abnormálne krvácanie
Lieky, ktoré inhibujú vychytávanie serotonínu, môžu spôsobiť zníženie funkcie krvných doštičiek. U pacientov užívajúcich venlafaxín môže byť zvýšené riziko krvácania do kože a slizníc, vrátane gastrointestinálnej hemorágie. Tak ako v prípade iných látok, ktoré inhibujú spätné vychytávanie serotonínu, venlafaxín sa má podávať s opatrnosťou pacientom so zvýšeným rizikom vzniku krvácania, vrátane pacientov užívajúcich antikoagulanciá a inhibítory krvných doštičiek.
Sérový cholesterol
Klinicky významné zvýšenie sérového cholesterolu sa zaznamenalo u 5,3% pacientov liečených venlafaxínom a u 0,0 % pacientov, ktorým sa podávalo placebo počas najmenej 3 mesiacov v placebom kontrolovanej klinickej štúdii. Pri dlhodobej liečbe treba zvážiť kontrolovanie sérových hladín cholesterolu.
Súbežné podávanie s liekmi znižujúcimi telesnú hmotnosť
Bezpečnosť a účinnosť liečby venlafaxínom v kombinácii s liekmi na redukciu telesnej hmotnosti, vrátane fentermínu, neboli stanovené. Súbežné podávanie venlafaxínu a liekov na zníženie telesnej hmotnosti sa neodporúča. Venlafaxín samotný, alebo v kombinácii s inými liekmi, nie je indikovaný
na zníženie telesnej hmotnosti.
Mánia / hypománia
Mánia / hypománia sa môžu vyskytnúť u malej skupiny pacientov trpiacich poruchami nálad, ktorí užívajú antidepresíva, vrátane venlafaxínu. Podobne, ako u iných antidepresív, venlafaxín sa má podávať s opatrnosťou pacientom s bipolárnou poruchou v anamnéze alebo v rodinnej anamnéze.
Agresia
U malej skupiny pacientov, ktorí užívajú antidepresíva, vrátane venlafaxínu, sa môže vyskytnúť agresia. Tento výskyt sa zaznamenal na začiatku liečby, pri zmenách dávkovania a pri skončení liečby.
Podobne, ako u iných antidepresívach, venlafaxín sa má používať s opatrnosťou u pacientov s agresiou v anamnéze.
Ukončenie liečby
Ak sa liečba ukončí abstinenčné príznaky sú časté, najmä ak je ukončenie liečby náhle (pozri časť 4.8). V klinických štúdiách sa zaznamenali nežiaduce udalosti pri vysadení lieku (počas znižovania dávky alebo po vysadení) približne u 31 % pacientov liečených venlafaxínom a u 17 % pacientov užívajúcich placebo.
Riziko abstinenčných príznakov môže závisieť od niekoľkých faktorov, vrátane dĺžky liečby a dávky použitej v liečbe a od rýchlosti znižovania dávky. Medzi najčastejšie hlásené reakcie patria závraty, zmyslové poruchy (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane nespavosti a intenzívnych snov), agitácia alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, triaška a bolesť hlavy; vo všeobecnosti sú tieto symptómy mierne až stredne závažné; no u niektorých pacientov môže byť ich intenzita závažná. Zvyčajne sa vyskytujú počas niekoľkých prvých dní po prerušení liečby, ale vyskytli sa aj veľmi zriedkavé hlásenia o týchto príznakoch u pacientov, ktorí neúmyselne vynechali dávku. Tieto symptómy sú vo všeobecnosti prechodné a zvyčajne spontánne vymiznú do dvoch týždňov, hoci u niektorých pacientov môžu pretrvávať aj dlhšie (2 – 3 miesiace alebo dlhšie). Preto sa odporúča, aby sa pri ukončovaní liečby dávky venlafaxínu znižovali postupne v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov, a to v závislosti od potrieb pacienta (pozri časť 4.2).
Akatízia /psychmotorický nepokoj
Užívanie venlafaxínu je spojené so vznikom akatízie, ktorá je charakterizovaná subjektívne nepríjemným alebo úzkostným nepokojom a potrebou hýbať sa, často spojenej s neschopnosťou
pokojne sedieť alebo stáť. Tieto príznaky sa najčastejšie vyskytujú počas niekoľkých prvých týždňov liečby. U pacientov, u ktorých sa rozvinuli tieto príznaky, môže byť zvyšovanie dávky škodlivé.
Sucho v ústach
Sucho v ústach sa zaznamenalo u 10 % pacientov liečených venlafaxínom. Týmto môže dochádzať k zvýšenému riziku vzniku zubných kazov a preto treba pacientov upozorniť na dôležitosť dodržiavania ústnej hygieny.
4.5 Liekové a iné interakcie
Inhibítory monoaminooxidázy (IMAO):
Ireverzibílné neselektívne IMAO
Venlafaxín sa nesmie používať v kombinácii s ireverzibilnými neselektívnymi inhibítormi MAO. Venlafaxín sa nesmie podať skôr ako 14 dní po ukončení liečby ireverzibilným neselektívnym inhibítorom MAO. Venlafaxín sa musí vysadiť najmenej 7 dní pred začatím liečby ireverzibilným neselektívnym inhibítorom MAO (pozri časti 4.3 a 4.4).
Reverzibilný selektívny inhibítor MAO-A (moklobemid)
Vzhľadom k existujúcemu riziku vzniku serotonínového syndrómu sa kombinácia venlafaxínu s reverzibilným selektívnym inhibítorom MAO, napr. moklobemidom, neodporúča. Pred začiatkom liečby venlafaxínom sa môže vysadiť reverzibilný selektívny inhibítor MAO v odstupe kratšom ako 14 dní. Odporúča sa, aby sa liečba venlafaxínom ukončila najmenej 7 dní pred začiatkom liečby reverzibilným inhibítorom MAO (pozri časť 4.4).
Reverzibilný neselektívny inhibítor MAO (linezolid)
Antibiotikum linezolid je slabý reverzibilný a neselektívny inhibítor MAO a nemá sa podávať pacientom liečených venlafaxínom (pozri časť 4.4).
Závažné nežiaduce reakcie sa zaznamenali u pacientov, u ktorých sa nedávno vysadil inhibítor MAO a začala sa liečba venlafaxínom alebo ktorí skončili liečbu venlafaxínom pred začatím liečby inhibítorom MAO. Tieto reakcie zahŕňali tremor, myoklonus, diaforézu, nauzeu, vracanie, návaly, závraty a hypertemiu so znakmi podobnými malígnemu neuroleptickemu syndrómu, záchvaty a smrť.
Serotonínový syndróm
Podobne, ako pri iných sérotonínergných látkach, pri užívaní venlafaxínu môže vzniknúť serotonínový syndróm, najmä pri jeho súbežnom užívaní s inými látkami, ktoré pôsobia na systém serotonergného neurotransmiteru (vrátane triptánov, inhibítorov SSRI, SNRI, lítia, sibutramínu, tramadolu alebo ľubovníku bodkovaného [Hypericum perforatum]) s liekmi, ktoré ovplyvňujú metabolizmus serotonínu (vrátane inhibítorov MAO), alebo s prekurzormi serotonínu (napr. doplnky obsahujúce tryptofán).
Ak je z klinického hľadiska odôvodnené súbežne podávať venlafaxín s SSRI, SNRI alebo agonistom serotonínového receptora (triptánom), odporúča sa starostlivo sledovať pacienta, zvlášť počas iniciálnej fázy liečby a počas zvyšovania dávok. Súbežné užívanie venlafaxínu s prekurzormi serotonínu (napríklad s doplnkami obsahujúcimi tryptofán) sa neodporúča (pozri časť 4.4).
Lieky pôsobiace na CNS
Riziko podávania venlafaxínu v kombinácii s inými liekmi pôsobiacimi na CNS nebolo systematicky hodnotené. Z týchto dôvodov sa pri súbežnom podávaní venlafaxínu s liekmi pôsobiacimi na CNS vyžaduje opatrnosť.
Etanol
Ukázalo sa, že venlafaxín nezhoršuje poškodenie mentálnych a motorických schopností spôsobených konzumáciou alkoholu. Napriek tomu, podobne ako pri iných liekoch pôsobiacich na CNS, teba pacientov upozorniť, aby sa počas liečby vyvarovali konzumácii alkoholu.
Účinok iných liekov na venlafaxín
Ketokonazol (inhibítor CYP3A4)
Výsledkom farmakokinetickej štúdie vplyvu ketokonazolu u extenzívnych (EM) a slabých (PM) metabolizérov za katalýzy CYP2D6 boli vyššie hodnoty AUC venlafaxínu (70 % u EM a 21 % u PM) a O‑demetylvenlafaxínu (33 % u EM a 23 % u PM). Súbežné užívanie inhibítorov CYP3A4 (napr. atazanavir, klaritromycín, indinavir, itrakonazol, vorikonazol, posakonazol, ketokonazol, nelfinavir, ritonavir, sachinavir, telitromycín) a venlafaxínu môže viesť ku zvýšeniu hladín venlafaxínu a O‑demetylvenlafaxínu. Preto je potrebná opatrnosť, ak sa pacient lieči súbežne inhibítorom CYP3A4 a venlafaxínom.
Účinok venlafaxínu na iné lieky
Lítium
Pri súbežnom podávaní venlafaxínu a lítia sa môže vyskytnúť serotonínový syndróm (pozri Serotonínový syndróm)
Diazepam
Venlafaxín nemá žiadny vplyv na farmakokinetické a farmakodynamické vlastnosti diazepamu a jeho aktívneho metabolitu, demetyldiazepamu. Nezdá sa, že diazepam ovplyvňuje farmakokinetiku buď venlafaxínu, alebo O‑demetylvenlafaxínu. Nie je známe, či existuje akákoľvek farmakokinetická a/alebo farmakodynamická interakcia s inými liekmi zo skupiny benzodiazepínov.
Imipramín
Venlafaxín neovplyvňuje farmakokinetiku imipramínu a 2‑OH‑imipramínu. Pri podávaní venlafaxínu v dávke 75 mg až 150 mg denne sa zistilo 2,5 až 4,5-násobné zvýšenie AUC pre 2‑OH‑desipramín v závislosti od dávky. Imipramín neovplyvňuje farmakokinetiku venlafaxínu a O‑demetylvenlafaxínu. Klinický význam tejto interakcie nie je známy. Pri súbežnom podávaní venlafaxínu a imipramínu sa odporúča opatrnosť.
Haloperidol
Farmakokinetická štúdia s haloperidolom ukázala pokles celkového perorálneho klírensu o 42 %, zvýšenie AUC o 70 %, zvýšenie Cmax o 88 %, zatiaľ čo biologický polčas haloperidolu sa nezmenil. Toto treba brať do úvahy u pacientov liečených súbežne venlafaxínom a haloperidolom. Klinický význam tejto interakcie nie je známy.
Risperidon
Venlafaxín zvýšil hodnotu AUC risperidonu o 50 %, ale nezmenil významne farmakokinetický profil celkovej aktívne pôsobiacej substancie (risperidon plus 9‑hydroxyrisperidon). Klinický význam tejto interakcie nie je známy.
Metoprolol
Súbežné podávanie venlafaxínu a metoprololu zdravým dobrovoľníkom vo farmakokinetickej interakčnej štúdii s obidvoma liekmi malo za následok zvýšenie plazmatických koncentrácií metoprololu približne o 30-40% bez zmeny plazmatických koncentrácií jeho aktívneho metabolitu, a‑hydroxymetoprololu. Klinický význam tohto zistenia u hypertenzných pacientov nie je známy. Metoprolol neovplyvnil farmakokinetický profil venlafaxínu ani jeho aktívneho metabolitu, O-demetylvenlafaxínu. Opatrnosť je potrebná pri súbežnom podávaní venlafaxínu a metoprololu.
Indinavir
Pri farmakokinetickej štúdii s indinavirom sa zistilo zníženie AUC o 28 % a zníženie Cmax o 36 % pre indinavir. Indinavir nemal žiadny vplyv na farmakokinetické vlastnosti venlafaxínu a O‑demetylvenlafaxínu. Klinický význam tejto interakcie nie je známy.
4.6 Gravidita a laktácia
Gravidita
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o užívaní venlafaxínu u gravidných žien.
Štúdie u zvierat ukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe. Venlafaxín sa môže podať gravidným ženám len ak očakávaný prínos prevýši akékoľvek možné riziko.
Podobne ako pri iných inhibítorov spätného vychytávania serotonínu (SSRI/SNRI), u novorodencov sa môžu vyskytnúť abstinenčné príznaky, ak sa venlafaxín užíva až doby tesne pred pôrodom. U niektorých novorodencov, ktorí boli vystavení účinkom venlafaxínu v poslednej fázetretieho trimestra, sa vyskytli komplikácie vyžadujúce enterálnu výživu, podporu dýchania alebo predĺženú hospitalizáciu. Takéto komplikácie môžu vzniknúť hneď po pôrode.
Nasledovné symptómy sa môžu pozorovať u novorodencov, ak matka v poslednom štádiu gravidity užívala SSRI/ SNRI: podráždenosť, tremor, hypotónia, pretrvávajúci plač a problémy pri saní alebo spánku. Tieto symptómy sa môžu vyskytnúť v dôsledku sérotonínergných účinkov alebo aj
symptómov expozície. Vo väčšine prípadov sa tieto komplikácie objavia hneď alebo do 24 hodín po pôrode.
Epidemiologické štúdie naznačujú, že použitie SSRI počas tehotenstva, najmä počas pokročilého tehotenstva, môže zvýšiť riziko vzniku perzistujúcej pľúcnej hypertenzie novorodencov (PPHN). Aj keď sa v žiadnych štúdiách neskúmal vzťah medzi PPHN a užívaním blokátorov spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu, potenciálne riziko vzniku PPHN pri používaní venlafaxínu nemôže byť vylúčené vzhľadom na mechanizmus účinku podobný so SSRI (inhibícia spätného vychytávania serotonínu).
Dojčenie
Venlafaxín a jeho aktívny metabolit, O‑demetylvenlafaxín, sa vylučujú do materského mlieka. Riziko pre dojčatá nie je možné vylúčiť. Z týchto dôvodov je pri rozhodovaní, či pokračovať/prerušiť dojčenie, alebo či pokračovať/prerušiť terapiu Velaxinom s predĺženým uvoľňovaním, nutné zvážiť prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby pre matku.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Každý psychoaktívny liek môže nepriaznivo ovplyvniť úsudok, uvažovanie a motorické schopnosti. Preto každého pacienta je potrebné upozorniť, že jeho schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje je znížená.
4.8 Nežiaduce účinky
Najčastejšie hlásené (>1/10) nežiaduce účinky v klinických štúdiách boli nauzea, sucho v ústach, bolesť hlavy a potenie (vrátane nočného potenia).
Nežiaduce účinky uvedené nižšie sú rozdelené podľa orgánových systémov a frekvencie výskytu.
Podľa frekvencie výskytu sú definované ako veľmi časté (³1/10), časté (³1/100 až <1/10), menej časté (³1/1 000 až <1/100), zriedkavé (³1/10 000 až <1/1 000) a neznáme (frekvencia nie je možná odhadnúť z dostupných údajov).
Poruchy krvi a lymfatického systému
Menej časté: ekchymóza, gastrointestinálna hemorágia.
Neznáme: krvácanie do slizníc, predĺžený čas krvácania trombocytopénia, dyskrázia krvi (vrátane agranulocytózy, aplastickej anémie, neutropénie a pancytopénie).
Poruchy imunitného systému
Neznáme: anafylaktická reakcia
Poruchy endokrinného systému
Neznáme: zvýšenie hladiny prolaktínu v krvi.
Poruchy metabolizmu a výživy
Časté: zvýšený sérový cholesterol, úbytok telesnej hmotnosti
Menej časté: prírastok telesnej hmotnosti.
Neznáme: hyponatriémia, syndróm nedostatočnej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH).
Psychické poruchy
Časté: abnormálne sny, znížené libido, nespavosť, nervozita, sedácia, zmätenosť, depersonalizácia. Menej časté: apatia, halucinácie, agitácia.
Zriedkavé: mánické reakcie.
Neznáme: delírium, suicidálne predstavy a správanie*.
Poruchy nervového systému
Veľmi časté: bolesť hlavy (30,3%)**.
Časté: závraty, zvýšené svalové napätie (hypertonia), parestézie, tremor.
Menej časté: myoklonus, poruchy koordinácie a rovnováhy.
Zriedkavé: akatízia/psychomotorický nepokoj, konvulzie.
Neznáme: neuroleptický malígny syndróm (NMS), serotonínový syndróm, extrapyramídové reakcie (vrátane dystónie a dyskinézy), tardívna dyskinéza.
Poruchy oka
Časté: abnormality akomodácie, mydriáza, poruchy videnia.
Neznáme: glaukóm so zatvoreným uhlom.
Poruchy ucha a labyrintu
Menejčasté: tinitus.
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Časté: palpitácie.
Menej časté: tachykardia.
Neznáme: predĺženie QT intervalu, ventrikulárna fibrilácia, ventrikulárna tachykardia (vrátane Torsade de pointes).
Poruchy ciev
Časté: hypertenzia, vazodilatácia (prevažne návaly horúčavy/sčervenanie).
Menej časté: posturálna hypotenzia, synkopa.
Neznáme: hypotenzia.
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Časté: zívanie.
Neznáme: pľúcna eozinofília.
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Veľmičasté: nauzea (20%), sucho v ústach (10%).
Časté: znížená chuť do jedla (anorexia), konstipácia, vracanie.
Menej časté: zmeny vnímania chuti, bruxizmus, hnačka.
Neznáme: pankreatitída.
Poruchy pečene a žlčových ciest
Neznáme: hepatitída.
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Veľmi časté: potenie (vrátane nočného potenia) (12,2%).
Menej časté: výsyp, alopécia, fotosenzitívne reakcie.
Neznáme: multiformný erytém, toxická epidermálna nekrolýza, Stevens Johnsonov syndróm, pruritus, urtikária.
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Neznáme: rabdomyolýza.
Poruchy obličiek a močovej sústavy
Časté: poruchy močenia (zadržiavanie moču), polakizúria.
Menej časté: retencia moču.
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Časté: abnormálna ejakulácia/orgazmus (muži), chýbanie orgazmu, erektilná dysfunkcia (impotencia), poruchy menštruačného cyklu so zvýšeným krvácaním alebo zvýšeným nepravidelným krvácaním(menorágia, metrorágia).
Menej časté: abnormálny orgazmus (ženy).
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Časté: asténia (únava), triaška.
Laboratórne a funkčné testy
Neznáme: abnormálne funkčné pečeňové testy.
* Prípady suicidálnych predstáv a suicidálneho správania boli hlásené počas liečby venlafaxínom alebo krátko po ukončení liečby (pozri časť 4.4).
** Pri zhrnutí výsledkov všetkých klinických štúdií bol výskyt bolesti hlavy 30,3 % pri podávaní venlafaxínu v porovnaní s placebom 31,3%.
Ukončenie liečby venlafaxínom (najmä pokiaľ je náhle) vedie často k abstinenčným príznakom. Medzi najčastejšie zaznamenané reakcie patria závraty, poruchy zmyslov (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane nespavosti a intenzívnych snov), agitácia alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, tremor, bolesť hlavy a chrípkový syndróm. Vo všeobecnosti sú tieto príhody mierne až stredne závažné a spontánne vymiznú; u niektorých pacientov však môžu byť závažné a/alebo trvať dlhšie. Preto sa odporúča, ak už liečba venlafaxínom nie je potrebná, liek postupne vysadiť znižovaním denných dávok (pozri časti 4.2 a 4.4).
Pediatrickí pacienti
Vo všeobecnosti bol profil nežiaducich reakcií pri podávaní venlafaxínu (v placebom kontrolovaných klinických štúdiách) u detí a dospievajúcich (vek 6-17 rokov) podobný profilu zistenému u dospelých. Podobne, ako u dospelých, boli pozorované znížená chuť do jedla, úbytok telesnej hmotnosti, zvýšený krvný tlak a zvýšená hladina cholesterolu v sére (pozri časť 4.4).
V pediatrických klinických štúdiách sa pozorovala nežiaduca reakcia suicidálne myšlienky. Zaznamenalo sa tiež viac správ o výskyte nepriateľského správania a, zvlášť pri veľkej depresívnej poruche, sebapoškodenie.
U pediatrických pacientov sa pozorovali predovšetkým nasledovné nežiaduce reakcie: bolesť brucha, agitácia, dyspepsia, ekchymóza, epistaxa a myalgia.
4.9 Predávkovanie
Počas postmarketingového sledovania sa zaznamenali prípady predávkovania venlafaxínom prevažne v kombinácii s alkoholom a/alebo inými liekmi. Najčastejšie zaznamenané reakcie pri predávkovaní sú tachykardia, zmeny na úrovni vedomia (od spavosti po kómu), mydriáza, kŕče a vracanie. Medzi ďalšie hlásené príznaky patria zmeny EKG (napr. predĺženie QT intervalu, blokáda ramienka, prolongácia QRS), ventrikulárna tachykardia, bradykardia, hypotenzia, vertigo a smrť.'
Publikované retrospektívne štúdie hlásili, že predávkovanie venlafaxínom môže byť spojené so zvýšeným rizikom fatálnych následkov porovnateľných s rizikom zisteným u SSRI antidepresív, ale nižším ako u tricyklických antidepresív. Pri epidemiologických štúdiách sa zistilo, že pacienti liečení venlafaxínom sú pod vyššou záťažou suicidálnych rizikových faktorov ako pacienti liečení SSRI. Miera, do akej možno nález zvýšeného rizika fatálnych následkov prisúdiť toxicite pri predávkovaní venlafaxínu v protiklade k niektorým charakteristikám pacientov liečených venlafaxínom, nie je jasná. Aby sa znížilo riziko predávkovania, je potrebné vždy predpisovať venlafaxín v najmenších množstvách zodpovedajúcich jeho liečebnému účinku.
Odporúčaná liečba
Odporúčané sú všeobecné podporné a symptomatické opatrenia; musí sa monitorovať srdcový rytmus a vitálne znaky. Pri riziku aspirácie sa neodporúča vyvolávať vracanie. Výplach žalúdka sa môže indikovať ak sa vykoná krátko po požití lieku alebo u symptomatických pacientov. Absorpciu liečiva možno tiež obmedziť podaním aktívneho uhlia. Nútená diuréza, dialýza, hemoperfúzia a transfúzia krvi pravdepodobne nebudú prospešné. Nie je známe špecifické antidotum venlafaxínu.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Iné antidepresíva, ATC kód: N06A X16
Predpokladá sa, že mechanizmus antidepresívneho účinku venlafaxínu u ľudí sa spája s potencovaním jeho neurotransmiterovej aktivity v centrálnom nervovom systéme. Predklinické štúdie dokázali, že venlafaxín a jeho hlavný metabolit, O-desmetylvenlafaxín (ODV), sú inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu. Venlafaxín tiež mierne inhibuje vychytávanie dopamínu.
Venlafaxín a jeho aktívny metabolit znižujú β‑adrenergnú odpoveď po jeho akútnom (jednorazovom) ako aj chronickom podávaní. Venlafaxín a ODV sú veľmi podobné vzhľadom k ich celkovému pôsobeniu na spätné vychytávanie neurotransmiterov a väzbe na receptory.
Venlafaxín nemá v skutočnosti žiadnu afinitu in vitro k muskarínovému, cholinergnému, H1‑histaminergnému alebo a1‑adrenergnému receptoru v mozgu potkanov. Farmakologická aktivita u týchto receptorov môže byť spojená s rôznymi vedľajšími účinkami – anticholinergný, sedatívny a kardiovaskulárny – pozorovanými u iných antidepresív.
Venlafaxín nevykazuje žiadny inhibičný účinok na monoaminooxidázu (MAO).
Štúdie in vitro ukázali, že venlafaxín nemá v skutočnosti žiadnu afinitu k receptorom citlivým na opiáty alebo benzodiazepín.
Epizódy veľkej depresie
Účinnosť venlafaxínu v liekovej forme s okamžitým uvoľňovaním pri liečbe epizód veľkej depresie
bola demonštrovaná v piatich randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných krátkodobých klinických štúdiách trvajúcich od 4 do 6 týždňov, s dávkami do 375 mg denne. Účinnosť venlafaxínu v liekovej forme s predĺženým uvoľňovaním sa stanovila v dvoch placebom kontrolovaných krátkodobých klinických štúdiách, trvajúcich 8 a 12 týždňov, s rozpätím dávok od 75 do 225 mg/deň.
V jednej dlhodobej štúdii boli dospelí ambulantní pacienti, u ktorých sa zaznamenávala odpoveď na liečbu v 8 týždňovej otvorenej štúdii s venlafaxínom s predĺženým uvoľňovaním (dávka 75, 150 alebo 225 mg), randomizovaní do skupín, v ktorých sa pokračovalo podávaním rovnakej dávky alebo sa podávalo placebo, štúdia pokračovala 26 týždňov, a pozorovalo sa, či nastane relaps.
V druhej dlhodobej štúdii bola účinnosť venlafaxínu pri prevencii rekurencie depresívnych epizód počas 12 mesiacov stanovená pomocou dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdie u dospelých ambulantných pacientov s rekurentnými epizódami veľkej depresie, ktorí odpovedali na liečbu venlafaxínom (100 až 200 mg denne, v režime dvoch dávok denne) pri poslednej epizóde depresie.
Generalizovaná anxiózna porucha
Účinnosť venlafaxínu podávaného vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním pri liečbe generalizovanej anxióznej poruchy (GAD) sa stanovila v dvoch 8‑týždňových, placebom kontrolovaných štúdiách s fixnou dávkou (75 až 225 mg denne), v jednej 6‑mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii s fixnou dávkou (75 až 225 mg denne) a v jednej 6‑mesačnej, placebom kontrolovanej štúdii s flexibilnou dávkou (37,5; 75 a 150 mg denne) u dospelých ambulantných pacientov.
Aj keď sa dokázala prevaha v porovnaní s placebom aj pri dávke 37,5 mg denne, táto dávka nebola taká účinná ako vyššie dávky.
Sociálna anxiózna porucha
Účinnosť venlafaxínu podávaného vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním pri liečbe sociálnej anxióznej poruchy bola demonštrovaná v štyroch dvojito zaslepených 12‑týžňových multicentrických, placebom kontrolovaných klinických štúdiách s flexibilnými dávkami a s paralelnou skupinou a v jednej dvojito zaslepenej 6-mesačnej placebom kontrolovanej štúdii s paralelnými skupinami a fixnou/flexibilnou dávkou u dospelých ambulantných pacientov. Pacienti užívali dávky v intervale 75 až 225 mg denne. V 6‑mesačnej štúdii v skupine s podávanými dávkami od 150 do 225mg denne nebola dokázaná vyššia účinnosť ako v skupine s podávanou dávkou 75 mg denne.
Panická porucha
Účinnosť venlafaxínu podávaného vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním v liečbe panickej poruchy sa stanovila v dvoch dvojito zaslepených, 12‑týždňových, multicentrických, placebom kontrolovaných klinických štúdiách u dospelých ambulantných pacientov s panickou poruchou s agorafóbiou alebo bez nej. Počiatočná dávka v štúdiách s panickou poruchou bola 37,5 mg denne počas 7 dní. Potom pacienti dostávali fixné dávky 75 alebo 150 mg denne v jednej štúdii a 75 alebo 225 mg denne v druhej štúdii.
Účinnosť sa tiež stanovila v jednej dlhodobej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii s paralelnými skupinami zameranej na dlhodobú bezpečnosť, účinnosť a prevenciu relapsu u dospelých ambulantných pacientov, ktorí odpovedali na otvorenú liečbu. Pacienti ďalej pokračovali v užívaní rovnakej dávky venlafaxínu s predĺženým uvoľňovaním, ktorú dostávali už predtým na konci otvorenej fázy (75, 150 alebo 225 mg).
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Venlafaxín sa extenzívne metabolizuje, primárne na aktívny metabolit, O‑demetylvenlafaxín (ODV). Stredná ± SD hodnota biologického polčasu venlafaxínu je (5 ± 2) hodiny a ODV (11 ± 2) hodiny. Rovnovážne koncentrácie venlafaxínu a ODV sa dosahujú za 3 dni po opakovanom perorálnom podaní. Venlafaxín a ODV preukazujú v intervale dávok 75 až 450 mg denne lineárnu kinetiku.
Absorpcia
Po jednorazovom perorálnom podaní liekovej formy s okamžitým uvoľňovaním sa venlafaxín absorbuje najmenej z 92 %. Absolútna biologická dostupnosť je 40 až 45 % v dôsledku presystémového metabolizmu. Po podaní venlafaxínu v liekovej forme s okamžitým uvoľňovaním sa dosahujú maximálne plazmatické koncentrácie venlafaxínu za 2 hodiny a ODV za 3 hodiny. Po podaní venlafaxínu vo forme kapsúl s predĺženým uvoľňovaním sa dosahujú maximálne plazmatické koncentrácie venlafaxínu za 5,5 hodiny a ODV za 9 hodín. Pokiaľ sa podávajú rovnaké dávky venlafaxínu v tabletách s okamžitým uvoľňovaním alebo v kapsulách s predĺženým uvoľňovaním, kapsuly s predĺženým uvoľňovaním preukazujú nižšiu rýchlosť, avšak rovnaký stupeň absorpcie ako tablety s okamžitým uvoľňovaním. Príjem potravy neovplyvňuje biologickú dostupnosť venlafaxínu ani ODV.
Distribúcia
Venlafaxín a ODV sa pri terapeutických koncentráciách minimálne viažu na ľudské plazmatické proteíny (27 % venlafaxínu a 30 % ODV). Distribučný objem venlafaxínu po intravenóznom podaní je v rovnovážnom stave 4,4 ± 1,6 l/kg.
Metabolizmus
Venlafaxín sa extenzívne metabolizuje v pečeni. Štúdie in vitro a in vivo ukazujú, že venlafaxín sa transformuje na hlavný aktívny metabolit, ODV, prostredníctvom CYP2D6. Podľa in vitro a in vivo štúdií sa predpokladá, že sa venlafaxín metabolizuje na minoritný, menej účinný metabolit N-demetylvenlafaxín prostredníctvom CYP3A4. V štúdiách in vitro a in vivo sa ukázalo, že venlafaxín je slabým inhibítorom CYP2D6. Venlafaxín neinhiboval CYP1A2, CYP2C9 a CYP3A4.
Eliminácia
Venlafaxín a jeho metabolity sa vylučujú primárne obličkami. Približne 87% podanej dávky venlafaxínu sa vylúči močom počas 48 hodín buď ako nezmenený venlafaxín (5%), nekonjugovaný ODV (29%), konjugovaný ODV (26%) alebo ostatné minoritné inaktívne metabolity (27%). Priemerný ± SD rovnovážny plazmatický klírens venlafaxínu je 1,3 ± 0,6 l/h/kg a ODV 0,4 ± 0,2 l/h/kg.
Špeciálne populácie
Vek a pohlavie
Vek a pohlavie pacienta neovplyvňujú významne farmakokinetické vlastnosti venlafaxínu a ODV.
Pacienti s extenzívnym/slabým metabolizmom CYP2D6
U pacientov so slabým metabolizmom katalyzovaným CYP2D6 sú vyššie koncentrácie venlafaxínu v plazme ako u pacientov so silným metabolizmom. Pretože celková expozícia (AUC) venlafaxínu a ODV je podobná u obidvoch skupín pacientov, nie sú potrebné rozdielne dávkovacie režimy.
Pacienti s poruchou funkcie pečene
Pacienti s Child‑Pughovým skóre A (mierna porucha funkcie pečene) a Child‑Pughovým skóre B (stredne závažná porucha funkcie pečene) mali predĺžené biologické polčasy venlafaxínu v porovnaní s normálnymi pacientmi. Hodnoty perorálneho klírensu boli znížené pre venlafaxín, aj pre ODV. Zaznamenal sa vysoký stupeň variability medzi pacientmi. U pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene sú k dispozícii len obmedzené údaje (pozri časť 4.2).
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
U pacientov na dialýze bol polčas eliminácie venlafaxínu predĺžený približne o 180 % a klírens znížený o 57 % v porovnaní so zdravými pacientmi, zatiaľ čo polčas eliminácie ODV bol predĺžený približne o 142 % a klírens znížený o 56 %. U pacientov so závažným poškodením obličkovej funkcie a u pacientov vyžadujúcich hemodialýzu je potrebné upraviť dávkovanie (pozri časť 4.2).
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Štúdie s venlafaxínom u myší a potkanov nedokázali karcinogenézu. Pri širokom spektre vykonaných testov in vitro a in vivo nebola dokázaná mutagenita venlafaxínu.
V štúdiách reprodukčnej toxicity na zvieratách bola zistená u potomstva potkanov znížená hmotnosť, zvýšený počet mŕtvo narodených potomkov a zvýšenie úmrtnosti počas prvých 5 dní laktácie. Príčina týchto úmrtí nie je známa. Tieto účinky sa pozorovali pri dávkach 30 mg/kg/deň, čo je 4‑násobok dávky 375 mg venlafaxínu pre ľudských pacientov (mg/kg). Dávka, ktorá nevyvolávala žiadne účinky na plod, zodpovedala 1,3-násobku dávky pre ľudských pacientov. Potenciálne riziko týchto zistení pre ľudí nie je známe.
Znížená fertilita sa pozorovala v štúdii u samčekov aj samičiek potkanov vystavených ODV. Táto expozícia bola približne 1 až 2 násobná v porovnaní s dávkou venlafaxínu 37,5 mg/deň používanou u ľudí. Význam tohto zistenia pre ľudí nie je známy.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Velaxin37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
mikrokryštalická celulóza
chlorid sodný
etylcelulóza
mikronizovaný mastenec
dimetikón
chlorid draselný
kopovidón
koloidný oxid kremičitý bezvodý
xantánová guma
žltý oxid železitý (E172)
Kapsula: tvrdá želatínová kapsula CONI-SNAP-3
želatína, žltý oxid železitý (E172), indigokarmín (E132), erytrozín (E127), oxid titaničitý (E171).
Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
mikrokryštalická celulóza
chlorid sodný
etylcelulóza
mikronizovaný mastenec
dimetikón
chlorid draselný
kopovidón
koloidný oxid kremičitý bezvodý
xantánová guma
žltý oxid železitý (E172)
Kapsula: tvrdá želatínová kapsula CONI-SNAP-2
želatína, žltý oxid železitý (E172), červený oxid železitý (E172), oxid titaničitý (E171).
Velaxin150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
mikrokryštalická celulóza
chlorid sodný
etylcelulóza
mikronizovaný mastenec
dimetikón
chlorid draselný
kopovidón
koloidný oxid kremičitý bezvodý
xantánová guma
žltý oxid železitý (E172)
Kapsula: tvrdá želatínová kapsula CONI-SNAP-0EL
želatína, žltý oxid železitý (E172), červený oxid železitý (E172), oxid titaničitý (E171).
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
5 rokov
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 30°C, na suchom mieste.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Velaxin37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
28, 30 alebo 56 kapsúl v PVC/PVDC//Al blistri, papierová skladačka.
Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
28, 30 alebo 56 kapsúl v PVC/PVDC//Al blistri, papierová skladačka.
Velaxin150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním
28, 30 alebo 56 kapsúl v PVC/PVDC//Al blistri, papierová skladačka.
6.6 Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
EGIS Pharmaceuticals PLC
1106 Budapešť, Keresztúri út 30-38.
MAĎARSKO
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO / ČÍSLA
Velaxin 37,5 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním: 30/0246/07-S
Velaxin 75 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním: 30/0247/07-S
Velaxin 150 mg tvrdé kapsuly s predĺženým uvoľňovaním: 30/0248/07-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Júl 2007
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
August 2010