h dávkach, ráno a večer, znižuje riziko smrti (vrátane náhlej smrti) a znižuje riziko reinfarktov (tiež u pacientov s diabetom).
Funkčné srdcové poruchy s palpitáciami
Odporučené dávkovanie je 100 mg raz denne ráno. Ak je to potrebné, možno dávku zvýšiť na 200
mg.
Profylaxia migrény
Odporučené dávkovanie je 100 až 200 mg denne v rozdelených dávkach, ráno a večer.
Hypertyreóza
Odporučené dávkovanie je 150 až 200 mg denne v 3 až 4 rozdelených dávkach. V prípade potreby je možné dávku zvýšiť.
U pacientov s renálnou insuficienciou nie je potrebná úprava odporučeného dávkovania.
U pacientov s hepatálnou insuficienciou nie je zvyčajne potrebné upravovať odporučené dávkovanie. Úprava dávkovania (zníženie dávky metoprololu) je však vhodná u pacientov s veľmi ťažkou poruchou funkcie pečene (napr. u pacientov s ťažkou cirhózou pečene a portokaválnou anastomózou).
U starších pacientov nie je potrebná úprava odporučeného dávkovania.
Skúsenosti s podávaním lieku VASOCARDIN deťom sú obmedzené, z tohto dôvodu sa im neodporúča liek podávať.
Maximálna denná dávka lieku VASOCARDIN je 450 mg.
4.3. Kontraindikácie
Vasocardin je kontraindikovaný u pacientov so známou precitlivenosťou na liečivo alebo na iné ß- blokátory, alebo na ktorúkoľvek pomocnú látku.
Atrioventrikulárna blokáda II. alebo III. stupňa, dekompenzované srdcové zlyhanie, klinicky významná sínusová bradykardia (< 50/min), syndróm chorého sínusového uzla, kardiogénny šok, ťažká ischemická choroba dolných končatín, hypotenzia (TK systolický pod 100 mm Hg), astma bronchiale a chronická obštrukčná bronchopulmonálna choroba ťažkého stupňa, neliečený feochromocytóm, metabolická acidóza.
Metoprolol sa nesmie podávať pacientom so suspektným akútnym infarktom myokardu, ak je srdcová frekvencia < 50/min, PQ interval > 0,24 sekúnd, alebo ak je hodnota systolického tlaku krvi nižšia ako
100 mm Hg.
POZNÁMKA: U pacientov s dekompenzovaným srdcovým zlyhaním, ktorí sú optimálne liečení inými liekmi, je možné použiť špeciálny plán titrácie dávok metoprololu.
4.4. Špeciálne upozornenia
Pacientom, ktorí sú liečení ß-blokátormi, sa nesmú intravenózne podávať inhibítory vápnikového kanála verapamilového typu.
Pri liečbe pacientov s astmou alebo chronickou bronchopulmonálnou obštrukčnou chorobou (v prípadoch, kedy iné vhodné lieky nie sú dobre tolerované alebo sú málo účinné) by mali byť súčasne
podávané β2-sympatomimetiká (vo forme tabliet alebo aerosólu). Ak sa začala liečba metoprololom, môže sa ukázať ako potrebné zvýšiť dávku β2-sympatomimetika. Vždy je potrebné podať najnižšiu ešte účinnú dávku metoprololu.
V priebehu liečby metoprololom je riziko ovplyvnenia metabolizmu cukrov alebo maskovanie hypoglykémie nižšie v porovnaní s neselektívnymi betablokátormi.
Pacienti liečení pre srdcové zlyhanie by mali byť liečení pre túto chorobu pred začatím liečby metoprololom i v priebehu tejto liečby.
Veľmi vzácne sa môže zhoršiť už existujúca mierna porucha A-V vedenia a môže viesť až k A-V blokáde vyššieho stupňa. Liek sa môže podať pacientom s A-V blokom prvého stupňa len so zvýšenou opatrnosťou.
Ak sa v priebehu podávania metoprololu vyvíja bradykardia, dávka metoprololu by mala byť znížená a/alebo by mal byť postupne vysadený úplne.
VASOCARDIN môže, v dôsledku svojho antihypertenzívneho účinku, zhoršovať symptómy porúch periférneho prekrvenia.
Pokiaľ sa VASOCARDIN podáva pacientom s feochromocytómom, musí byť podané súčasne alfa- sympatolytikum.
Pred podaním celkovej anestézie, by mal byť lekár - anesteziológ informovaný o tom, že pacient užíva
VASOCARDIN. Neodporúča sa prerušovať liečbu počas operácie.
Liečba liekom VASOCARDIN by sa nemala prerušovať náhle. Ak je potrebné liečbu prerušiť a je to možné, postupne ju vysadzujeme v priebehu 10-14 dní, až na 25 mg jedenkrát denne v priebehu posledných 6 dní. V priebehu tohoto obdobia by mali byť zvlášť starostlivo sledovaní pacienti s ischemickou chorobou srdca. Riziko koronárnej príhody, vrátane náhlej smrti, môže byť v priebehu
prerušovania liečby betablokátorom zvýšené. Zvýšená opatrnosť je potrebná najmä u pacientov s
Prinzmetalovou anginou pectoris.
Anafylaktický šok má, u pacientov liečených betablokátormi, ťažší priebeh.
Pacientom s anamnézou ťažkej alergickej reakcie je možno podávať metoprolol len so zvýšenou opatrnosťou. Zvýšená opatrnosť je tiež potrebná u alergikov liečených vakcínami (desenzibilizačná terapie).
Pacienti s psoriázou alebo depresívnym ochorením v anamnéze by mali byť liečení metoprololom len po starostlivom zvážení pomeru rizika k prospechu liečby.
4.5. Liekové a iné interakcie
Zvýšený lekársky dohľad si vyžadujú všetci pacienti, ktorí užívajú súčasne iné lieky s obsahom beta1- sympatolytík (napr. očné kvapky) a ganglioplegík. Súčasné užívanie inhibítorov MAO sa neodporúča pre nebezpečenstvo zosilnenia hypotenzívneho účinku metoprololu, a takisto pre riziko vzniku hypertenznej krízy, ku ktorej môže dôjsť až do 14 dní po vysadení I-MAO.
Betablokátory môžu zvýrazniť "rebound hypertenziu", ku ktorej môže dôjsť po vysadení klonidínu. Pri plánovanom prerušení liečby klonidínom je nevyhnutné vysadiť liečbu betablokátorom niekoľko dní pred očakávaným vysadením klonidínu.
Je treba mať na zreteli negatívne inotropný a negatívne chronotropný účinok metoprololu v prípadoch, kedy sa užíva súčasne s blokátormi kalciového kanála typu verapamilu a diltiazemu a/alebo antiarytmikami. Pacientom, ktorí sú liečení betablokátormi by nemali byť intravenózne podávané lieky s obsahom antagonistov kalcia verapamilového typu. Betablokátory môžu zvyšovať negatívne inotropný a negatívne dromotropný účinok antiarytmík chinidínového typu a amiodarónu. Pri súčasnom užívaní so srdcovými glykozidmi môže dôjsť k prehĺbeniu negatívne chronotropného účinku a k predĺženiu AV prevodu.
Kardiodepresívny účinok metoprololu sa zvyšuje v kombinácii s inhalačnými anestetikami.
Enzýmové induktory a enzýmové inhibítory môžu ovplyvňovať plazmatické koncentrácie metoprololu. Plazmatickú koncentráciu metoprololu znižuje rifampicín a môže sa zvýšiť pri súčasnom podávaní cimetidínu, chinidínu, alkoholu a hydralazínu a ďalej pri súčasnom podávaní so selektívnymi inhibítormi spätného vychytávania serotonínu (SSRI), tj. paroxetínom, fluoxetínom a sertralínom. Súčasná liečba indometacínom a inými inhibítormi prostaglandínsyntetázy môže znižovať účinok betablokátorov.
Pri súčasnom užívaní s ďalšími antihypertenzívami, tricyklickými antidepresívami, barbiturátmi alebo fenotiazínom dochádza k prehĺbeniu hypotenzného účinku.
Súčasné užívanie so sympatomimetikami a xantínmi vedie k vzájomnej inhibícii účinku. Dávkovanie perorálnych antidiabetík u pacientov užívajúcich betablokátory musí byť niekedy upravené. Užívanie betablokátorov vedie k zosilneniu hypoglykemického účinku.
4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Podobne ako iné lieky, Vasocardin sa nesmie podávať počas ťarchavosti a dojčenia, ak sa to nepovažuje za potrebné. Podobne ako ostatné antihypertenzíva, aj ß-blokátory môžu spôsobovať vedľajšie účinky, napr. bradykardiu u plodu, novorodenca alebo dojčeného dieťaťa.
Všeobecne betablokátory znižujú placentárnu perfúziu, čo môže viesť k retardácii intrauterinného rastu. Vzhľadom na možnosť výskytu bradykardie, hypotenzie, hypoglykémie a útlmu dýchania
u novorodencov, terapia metoprololom by mala byť ukončená 48-72 hodín pred predpokladaným termínom pôrodu. Pokiaľ toto opatrenie nie je možné, je potrebné starostlivo sledovať novorodenca
48-72 hodín po pôrode.
Na druhej strane, množstvo metoprololu prijaté spolu s materským mliekom sa zdá byť zanedbateľné z hľadiska možného ß-receptory blokujúceho účinku u dojčaťa, ak matka užíva metoprolol v normálnych terapeutických dávkach. Dojčatá je treba starostlivo sledovať z hľadiska možného betablokujúceho efektu.
4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Vzhľadom na občasný výskyt závratov alebo únavy je potrebné, aby pacienti vedeli, ako reagujú na
Vasocardin ešte pred vedením motorového vozidla alebo obsluhou stroja.
4.8. Nežiaduce účinky
Vasocardin vo všeobecnosti pacienti tolerujú dobre; nežiaduce účinky bývajú mierne a prechodné. V klinických štúdiách a pri rutinnom používaní, najmä konvenčnej formy (metoprolol tartarát) sa zistili nasledovné nežiaduce účinky. V mnohých prípadoch ale bolo možné potvrdiť súvislosť s liečbou
metoprololom. Používajú sa nasledovné definície výskytu: veľmi časté (≥10%), časté (1-9,9%), menej
časté (0,1-0,9%), vzácne (0,01-0,09%) a veľmi vzácne (< 0,01%).
Kardiovaskulárny systém: Časté: bradykardia, ortostatická reakcia (veľmi zriedkavo ju sprevádza synkopa), chladné ruky a nohy, palpitácie. Menej časté: prechodné zhoršenie príznakov srdcového zlyhania, atrioventrikulárna blokáda I. stupňa, opuchy, bolesti na prekordiu. Vzácne: poruchy prevodu srdcového vzruchu, srdcové arytmie. Veľmi vzácne: gangréna u pacientov s preexistujúcou ischemickou chorobou dolných končatín.
Centrálny nervový systém: Veľmi časté: únava. Časté: závraty, bolesti hlavy. Menej časté: tŕpnutie, svalové kŕče.
Gastrointestinálny systém: Časté: nevoľnosť, bolesti brucha, hnačka, zápcha. Menej časté: dávenie. Vzácne: sucho v ústnej dutine.
Krvný systém: Veľmi vzácne: trombocytopénia. Pečeň: Vzácne: zmeny testov pečeňovej funkcie Metabolizmus: Menej časté: zvýšenie telesnej hmotnosti.
Psychika: Menej časté: depresia, narušená koncentrácia, spavosť alebo nespavosť, nočné mory. Vzácne: nervozita, úzkosť, impotencia/ sexuálna dysfunkcia. Veľmi vzácne: amnézia, porucha pamäti, zmätenosť, halucinácie.
Dýchací systém: Časté: dýchavica pri námahe. Menej časté: bronchospazmus. Vzácne: nádcha. Zmyslové orgány: Vzácne: poruchy zraku, suché alebo podráždené oči, konjunktivitída. Veľmi vzácne: hučanie v ušiach, poruchy vnímania chuti.
Koža: Menej časté: vyrážka (vo forme urtikárie, psoriaziformných a dystrofických kožných lézií), zvýšené potenie. Vzácne: vypadávanie vlasov. Veľmi vzácne: fotosenzitívne reakcie, zhoršenie psoriázy.
4.9. Predávkovanie
Príznaky :
Predávkovanie liekom Vasocardin môže viesť k závažnej hypotenzii, sínusovej bradykardii, atrioventrikulárnej blokáde, srdcovému zlyhaniu, kardiogénnemu šoku, zastaveniu činnosti srdca, bronchospazmu, poruche vedomia, kóme, nevoľnosti, vracaniu a cyanóze.
Súčasné požitie alkoholu, antihypertenzív, chinidínu alebo barbiturátov môže zhoršiť stav pacienta. Prvé prejavy predávkovania sa spozorujú o 20-120 minút po požití lieku.
Liečba:
Vyvolanie vracania alebo výplach žalúdka. V prípade ťažkej hypotenzie, bradykardie alebo prehlbujúceho sa srdcového zlyhania sa má podať ß1-sympatomimetikum (napr. prenaltrenol) intravenózne v 2-5 minútových intervaloch alebo formou kontinuálnej infúzie, kým sa nedostaví želaný účinok. Ak nie je dostupné selektívne ß1-sympatomimetikum, je možné použiť dopamín i.v. alebo atropín sulfát i.v. za účelom blokády n. vagus.
Ak sa uvedenou liečbou nedocieli uspokojivý účinok, je možné podať iné sympatomimetiká ako napr. dobutamín alebo noradrenalín.
Okrem toho sa môže podať glukagón v dávke 1-10 mg, čo si môže vyžadovať nutnosť použitia kardiostimulátora. Na potlačenie bronchospazmu sa môže podať ß2-sympatomimetikum intravenózne. Všimnite si, že dávkovania liekov (antidot) potrebné na liečbu predávkovania ß-blokátormi sú oveľa vyššie ako normálne odporučené terapeutické dávkovania. To je z toho dôvodu, že ß-receptory sú obsadené ß-blokátormi.
5. Farmakologické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antihypertenzívum
ATC skupina: C07AB02
5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Metoprolol je ß1-selektívny ß-blokátor, t.j. inhibuje ß1-receptory v dávkach podstatne nižších, ako je potrebné na blokádu ß2-receptorov.
Metoprolol má minimálny stabilizujúci účinok na membránu a nevykazuje parciálnu agonistickú aktivitu.
Metoprolol znižuje alebo ruší agonistický účinok katecholamínov (ktoré sa uvoľňujú počas fyzického a psychického stresu) na srdce. Znamená to, že bežné zvýšenie srdcovej frekvencie, srdcového výdaja, kontraktility srdca a tlaku krvi navodené akútnym zvýšením katecholamínov sa zníži pod vplyvom metoprololu. Pri vysokých hladinách endogénnych katecholamínov (adrenalínu), metoprolol narušuje reguláciu tlaku krvi podstatne menej ako neselektívne ß-blokátory.
V prípade potreby je možné podať pacientom s príznakmi obštrukčného ochorenia pľúc Vasocardin v
kombinácii s ß2-sympatomimetikom. V tejto kombinácii Vasocardin podaný v terapeutických dávkach ovplyvňuje bronchodilatáciu navodenú ß2-účinkom menej ako neselektívny ß-blokátor.
V porovnaní s konvenčnými formami ß1-selektívnych inhibítorov vykazuje Vasocardin rovnomerný
časový profil plazmatickej koncentrácie a 24 hodinový účinok (ß1-blokády).
V dôsledku chýbania výraznejších vzostupov plazmatickej koncentrácie je klinická ß1-selektivita lieku
Vasocardin lepšia ako u konvenčných tabliet ß1-selektívnych inhibítorov. Okrem toho sa znižuje riziko
nežiaducich účinkov súvisiacich s maximálnymi plazmatickými koncentráciami, ako je napr.
bradykardia a únavnosť dolných končatín.
Vasocardin má v porovnaní s neselektívnymi ß-blokátormi menší vplyv na uvoľnenie inzulínu a metabolizmus cukrov.
Vasocardin menej ovplyvňuje odozvu kardiovaskulárneho systému na hypoglykémiu ako neselektívne ß-blokátory.
V krátkodobých štúdiách sa ukázalo, že metoprolol môže spôsobovať mierne zvýšenie hladín triglyceridov a zníženie hladín voľných mastných kyselín v krvi. Opísali sa prípady mierneho zníženia frakcie lipoproteínov s vysokou denzitou (HDL), hoci menšieho stupňa ako po podaní neselektívnych ß-blokátorov. V jednej štúdii trvajúcej niekoľko rokov sa však potvrdilo významné zníženie hladín celkového cholesterolu v sére po liečbe metoprololom .
Počas liečby liekom Vasocardin zostáva kvalita života zachovaná alebo sa zlepšuje
Po liečbe metoprololom sa pozorovalo zlepšenie kvality života u pacientov po infarkte myokardu a s idiopatickou dilatačnou kardiomyopatiou.'
Vplyv na hypertenziu
Vasocardin znižuje zvýšený tlak krvi v stoji aj v polohe ležmo. Po začatí liečby metoprololom môže dôjsť ku krátkotrvajúcemu (niekoľko hodín) a klinicky nezávažnému vzostupu periférnej cievnej rezistencie. Počas dlhodobej liečby sa môže celková periférna cievna rezistencia znížiť v dôsledku ústupu hypertrofie v arteriálnom odporovom riečisku. Okrem toho sa zistilo, že dlhodobá antihypertenzná liečba metoprololom znižuje hypertrofiu ľavej komory a zlepšuje jej diastolickú funkciu a plnenie.
U mužov s miernou až stredne závažnou hypertenziou sa zistilo, že metoprolol znižuje riziko úmrtia
na kardiovaskulárne ochorenie najmä v dôsledku zníženia rizika náhleho kardiovaskulárneho úmrtia a riziko fatálneho a nefatálneho infarktu myokardu a náhlej cievnej mozgovej príhody.
Vplyv na anginu pectoris
U pacientov s anginou pectoris sa zistilo, že metoprolol znižuje frekvenciu, trvanie a závažnosť atakov anginy pectoris a epizód bezpríznakovej ischémie a zvyšuje fyzickú výkonnosť pacienta.
Vplyv na srdcový rytrmus
Vasocardin je vhodným liekom na úpravy porúch srdcového rytmu u pacientov so supraventrikulárnou tachykardiou, predsieňovou fibriláciou a komorovými extrasystolami.
Vplyv na infarkt myokardu
U pacientov so suponovaným alebo potvrdeným infarktom myokardu metoprolol znižuje mortalitu najmä následkom zníženia rizika náhleho úmrtia. Predpokladá sa, že tento účinok je dôsledkom prevencie komorovej fibrilácie. Antifibrilačný účinok metoprololu je pravdepodobne sprostredkovaný duálnym mechanizmom: vagovým účinkom v rámci hematoencefalickej bariéry, ktorý priaznivo ovplyvňuje elektrickú stabilitu srdca a priamym sympatomimetickým antiischemickým účinkom na srdce, ktorý priaznivo ovplyvňuje srdcovú kontraktilitu a frekvenciu a tlak krvi. Zníženie mortality sa taktiež pozorovalo u vysoko rizikových pacientov s preexistujúcim kardiovaskulárnym ochorením a u pacientov s diabetes mellitus.
Okrem toho sa dokázalo, že metoprolol znižuje riziko nefatálneho infarktu myokardu. Vplyv na srdcové ochorenia s palpitáciami
Vasocardin je vhodným prípravkom na liečbu funkčných ochorení srdca s palpitáciami. Vplyv na migrénu
Vasocardin je vhodným prípravkom na profylaktickú liečbu migrény.
5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Absorbcia a distribúcia
Vasocardin sa úplne vstrebáva po perorálnom podaní. V dôsledku významného first-pass efektu pri prechode pečeňou je systémová biologická dostupnosť metoprololu po podaní jednorazovej perorálnej dávky približne 50%. Biologická dostupnosť metoprololu po podaní tablety s riadeným uvoľňovaním je približne o 20-30% nižšia ako po podaní konvenčnej tablety. Dokázalo sa však, že tento jav nemá žiadny klinický význam, pretože plocha pod krivkou závislosti účinku od srdcovej frekvencie (AUEC) je rovnaká ako pri konvenčných tabletách. Väzba metoprololu na plazmatické bielkoviny je nízka (približne 5-10%).
Tableta s riadeným uvoľňovaním obsahuje niekoľko stoviek guľôčok obsahujúcich metoprolol sukcinát. Každá guľôčka je obalená membránou z polyméru, ktorá reguluje rýchlosť uvoľňovania metoprololu.
Po perorálnom podaní sa tableta rýchlo rozkladá, guľôčky sa rozptyľujú v zažívacom trakte a nepretržite uvoľňujú metoprolol približne 20 hodín. Priemerný polčas eliminácie metoprololu je 3,5 hodiny (pozri časť Metabolizmus a eliminácia). Takto sa dosiahnu rovnomerné plazmatické koncentrácie metoprololu počas dávkovacieho intervalu 24 hodín. Rýchlosť uvoľňovania nezávisí od fyziologických faktorov ako je pH a peristaltika.
Metabolizmus a eliminácia
V pečeni prebieha oxidatívny metabolizmus metoprololu. Objavili sa tri hlavné metabolity metoprololu, pričom žiadny z nich nemá klinický významný ß-blokujúci účinok.
Vo všeobecnosti platí, že viac ako 95% z podanej perorálnej dávky sa zachytí v moči. Približne 5% (v ojedinelých prípadoch až 30%) z podanej dávky sa vylúči do moča v nezmenenej forme. Priemerný polčas eliminácie metoprololu je 3,5 hodiny (extrémne hodnoty: 1-9 hodín). Hodnota celkového clearance je približne 1 l/min.
Pokiaľ ide o farmakokinetiku metoprololu, nezistili sa žiadne rozdiely medzi staršími a mladšími pacientmi. Systémová biologická dostupnosť a eliminácia metoprololu sa nemení u pacientov so zníženou funkciou obličiek, avšak vylučovanie metabolitov je znížené. U pacientov s hodnotou glomerulárnej filtrácie < 5 ml/min sa pozorovala významná akumulácia metabolitov, ktorá však nezvýrazňuje ß-blokujúci účinok metoprololu.
Vzhľadom na nízku väzbu metoprololu na plazmatické bielkoviny je farmakokinetika metoprololu minimálne ovplyvnená dysfunkciou pečene. Na druhej strane, u pacientov s ťažkou cirhózou pečene alebo portokaválnou anastomózou sa biologická dostupnosť metoprololu môže zvýšiť a hodnota celkového clearance sa môže znížiť. U pacientov s portokaválnou anastomózou je hodnota celkového clearance približne 0,3 l/min a plocha pod krivkou (AUC) môže dosiahnuť až 6-násobok hodnôt u zdravých osôb.
5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
V tomto smere sa nezistili žiadne významné nálezy.
6. Farmaceutické vlastnosti
6. 1. Zoznam pomocných látok
lactosum monohydricum, maydis amylum , cellulosum microcrystallisatum, silicia methylata, silica colloidalis anhydrica, povidonum K 25, carboxymethylamylum natricum, calcii stearas
6.2. Inkompatibility
Nie sú známe
6. 3. Čas použiteľnosti VASOCARDIN® 50 : 3 roky VASOCARDIN® 100 : 3 roky
6. 4. Upozornenie na podmienky a spôsob skladovania
V suchu, pri teplote 15 až 25 °C, chrániť pred svetlom.
6. 5. Vlastnosti a zloženie obalu
VASOCARDIN® 50
blister (PVC fólia, hliníková fólia s potlačou), písomná informácia pre používateľa, papierová skladačka
Veľkosťbalenia:
20 tabliet (2 x 10 tabliet)
50 tabliet (5 x 10 tabliet)
VASOCARDIN® 100
a/ blister (PVC fólia, hliníková fólia s tlačou), papierová skladačka, písomná informácia pre používateľa
b/ sklenená liekovka (DZL 3), PE uzáver, etiketa, papierová, skladačka, písomná informácia pre používateľa
c/ in bulk – PE vrece, plechová krabica, etiketa
Veľkosťbalenia :
a/ 20 tabliet ( 2 x 10 tabliet )
50 tabliet (5 x 10 tabliet)
b/ 50 tabliet
c/ 13,5 kg = 27 000 tabliet
6.6. Upozornenie na spôsob zaobchádzania s liekom
Nie je potrebné špeciálne zaobchádzanie s liekom.
7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii
ZENTIVA, a. s. Hlohovec
Slovenská republika
8. Registračné číslo
VASOCARDIN® 50 41/0025/90-S VASOCARDIN® 100 41/0025/90-S
9. Dátum registrácie/dátum predĺženia registrácie
VASOCARDIN® 50 28.12.1990
VASOCARDIN® 100 28.12.1990
10. Dátum poslednej revízie textu
Jún 2004