UNASYN P.O.S. 250 MG/5 ML plu por 1x60 ml (fľ.HDPE)

Použitie u detí a dojčiat

Na liečbu väčšiny infekcií u detí, ktoré vážia menej ako 30 kg, sa podáva sultamicilín
v dávke 25 – 50 mg/kg/deň perorálne, rozdelenej do dvoch dávok podľa závažnosti infekcie a odporúčania lekára. U detí vážiacich 30 kg a viac, sa odporúčajú obvyklé dávky ako u dospelých.

Použitie pri poruche obličkových funkcií

U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≤ 30 ml/min) je
eliminačná kinetika sulbaktámu a ampicilínu ovplyvnená rovnako, a preto sa ich plazmatický pomer nemení. Dávky sultamicilínu sa týmto pacientom podávajú
v dlhších intervaloch podobne, ako je bežné pri podávaní samotného ampicilínu.

4. 3. Kontraindikácie

Použitie sultamicilínu je kontraindikované u pacientov so známou precitlivenosťou na akékoľvek penicilínové antibiotikum.

4. 4. Špeciálne upozornenia

U pacientov liečených penicilínovými antibiotikami vrátane sultamicilínu boli opísané prípady závažných a ojedinele aj fatálnych hypersenzitívnych (anafylaktických) reakcií. Tieto reakcie sú častejšie u osôb so známou precitlivenosťou na penicilín a/alebo viaceré alergény. U pacientov s anamnézou precitlivenosti na penicilíny boli hlásené aj prípady závažných hypersenzitívnych reakcií, ku ktorým došlo pri liečbe cefalosporínmi. Pred začiatkom liečby penicilínovými antibiotikami je potrebné starostlivo preskúmať možné predchádzajúce alergické reakcie na penicilíny, cefalosporíny alebo na iné alergény. Pri vzniku alergickej reakcie sa má ihneď prerušiť ďalšie podávanie lieku a začať príslušnú liečbu.

Závažné anafylaktické reakcie vyžadujú urgentnú aplikáciu adrenalínu, zabezpečenie voľných dýchacích ciest, prípadne intubáciu, aplikáciu kyslíka a intravenózne podanie steroidov.

Podobne ako pri ostatných antibiotikách je nutné počas liečby sústavne sledovať, či nedochádza k nežiaducemu premnoženiu rezistentných mikroorganizmov vrátane kvasiniek. Pri superinfekcii sa má podávanie lieku prerušiť a začať príslušnú liečbu.

Keďže infekčná mononukleóza je vírusovej etiológie, ampicilín sa nemá v liečbe používať. U pacientov s infekčnou mononukleózou, ktorí dostali ampicilín, sa vyvinul vo vysokom percente kožný exantém.

Pri dlhodobej liečbe sa odporúča pravidelne kontrolovať možné poruchy funkcie orgánov, t.z. vrátane funkcie obličiek, pečene a hematopoetického systému.

Hlavná cesta vylučovania ampicilínu a sulbaktámu po perorálnom podaní sultamicilínu je močom. Pri indikovaní sultamicilínu novorodencom treba pamätať na to, že u nich ešte nie sú kompletne vyvinuté obličkové funkcie.

4. 5. Liekové a iné interakcie

Alopurinol: Súčasné podávanie alopurinolu a ampicilínu významne zvyšuje pravdepodobnosť výskytu kožného exantému v porovnaní s pacientami, ktorí užívajú len samotný ampicilín.

Antikoagulanciá: Penicilíny môžu spôsobiť zmenu v agregácii krvných doštičiek a v hemokoagulačných testoch. Tento účinok môžu zvyšovať antikoagulanciá.

Bakteriostatické lieky (chloramfenikol, erytromycín, sulfónamidy a tetracyklíny): Bakteriostatické lieky môžu interferovať s baktericídnymi účinkami penicilínov, preto je lepšie sa vyhnúť ich súčasnému podávaniu.

Perorálne kontraceptíva obsahujúce estrogény: Boli hlásené prípady zníženia účinku perorálnych kontraceptív u žien, ktoré užívali ampicilín, výsledkom čoho bolo neplánované tehotenstvo. I keď táto súvislosť je málo pravdepodobná, pacientky treba upozorniť, aby užívali alternatívnu alebo kombinovanú kontraceptívnu metódu, ak sú liečené ampicilínom.

Metotrexát: Súčasné podávanie s penicilínmi viedlo k zníženiu klírensu metotrexátu a k zodpovedajúcemu zvýšeniu jeho toxicity. Pacientov treba pozorne monitorovať. Môže byť potrebné zvýšiť dávku leukovorínu a podávať ho dlhší čas.

Probenecid: Probenecid znižuje renálnu tubulárnu sekréciu ampicilínu a sulbaktámu, ak sa používajú súčasne. Tento účinok vedie k zvýšeniu a predĺženiu sérových koncentrácií, predĺženiu eliminačného polčasu a zvýšeniu rizika toxicity.

Ovplyvnenie výsledkov laboratórnych testov: Stanovenie cukru v moči pomocou Benedictovho činidla, Fehlingovho činidla a Clinitestu™ môže dávať falošné pozitívne výsledky. Boli zaznamenané prechodné zníženia plazmatickej koncentrácie celkového konjugovaného estriolu, estriol–glukuronidu, konjugovaného estrónu a estradiolu u ťarchavých žien, ktoré užívali ampicilín. Takýto účinok sa môže dostaviť aj pri podávaní sulbactamum natricum/ampicillinum natricum IM/IV.

4. 6. Užívanie počas gravidity a laktácie

Použitie v ťarchavosti

Štúdie reprodukčných procesov u zvierat nepotvrdili nepriaznivé ovplyvnenie fertility,
ani poškodenie plodu v dôsledku podávania sulbaktámu a ampicilínu. Sulbaktám prestupuje cez placentárnu bariéru. Avšak bezpečnosť použitia u žien počas tehotenstva nebola stanovená.

Použitie počas dojčenia

Opatrnosť sa vyžaduje pri aplikácii sultamicilínu dojčiacim ženám. Do materského
mlieka sa vylučuje ampicilín a sulbaktám v nízkych koncentráciách. Pri expozícii novorodenca treba brať do úvahy zvlášť skutočnosť, že nemá úplne vyvinuté renálne funkcie.

4. 7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje

Nie je známe.

4. 8. Nežiaduce účinky

Liečba sultamicilínom sa dobre znáša. Väčšina zaznamenaných nežiaducich účinkov bola miernej alebo stredne závažnej povahy a nevyžadovala prerušenie liečby.

Celkové poruchy– alergická reakcia, anafylatický šok a anafylaktoidná reakcia

Poruchy centrálneho a periférneho nervového systému– závraty

Gastrointestinálne poruchy– najčastejšie pozorovaným nežiaducim účinkom je hnačka alebo riedka stolica. Môže sa vyskytnúť nevoľnosť, vracanie, dyskomfort v oblasti epigastria, meléna, abdominálna bolesť alebo kŕče. Podobne ako pri iných ampicilínových antibiotikách môže ojedinele dôjsť k enterokolitíde a pseudomembranóznej kolitíde.

Poruchy dýchacej sústavy– dyspnoe

Poruchy kože a podkožného tkaniva – vzácne sa pozoroval raš a pruritus spolu s angioedémom, dermatitídou a urtikáriou

Iné nežiaduce účinky– občas bola zaznamenaná ospalosť, sedácia, únava, nepokoj a bolesti hlavy

Nežiaduce účinky spojené s užívaním samotného ampicilínu možno pozorovať aj pri sultamicilíne. Nežiaduce účinky spojené s užívaním ampicilínu a/alebo sulbaktám/ampicilínu IM/IV zahŕňajú:

Poruchy centrálneho a periférneho nervového systému– vzácne prípady kŕčov

Gastrointestinálne poruchy– čierny jazyk, glositída, stomatitída

Poruchy krvi a lymfatického systému– anémia, hemolytická anémia, trombocytopénia, trombocytopenická purpura, eozinofília, leukopénia, neutropénia, agranulocytóza, porucha agregácie trombocytov

Poruchy pečene a žlčových ciest– prechodné zvýšenie ALT (SGPT) a AST (SGOT)
transamináz, hyperbilirubinémia, porucha hepatálnych funkcií a ikterus

Poruchy kože a podkožného tkaniva– vzácne prípady exfoliatívnej dermatitídy, toxickej epidermálnej nekrolýzy, erythema multiforme a Stevensov-Johnsonovho syndrómu

Poruchy obličiek a močových ciest– vzácne prípady intersticiálnej nefritídy

4. 9. Predávkovanie

K dispozícii sú len obmedzené informácie týkajúce sa akútnej toxicity sodnej soli ampicilínu a sodnej soli sulbaktámu u ľudí. Predpokladá sa, že predávkovanie liekom vyvolá prejavy, ktoré sú v podstate zvýraznením nežiaducich účinkov udávaných pri použití lieku. Je potrebné si uvedomiť, že vysoké koncentrácie betalaktámových antibiotík v mozgovomiechovom moku môžu spôsobiť neurologické prejavy vrátane kŕčov. Nakoľko ampicilín i sulbaktám sú odstrániteľné z cirkulácie hemodialýzou, dá sa týmto spôsobom zvýšiť eliminácia lieku z organizmu v prípade predávkovania u pacientov so zhoršenými renálnymi funkciami.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5. 1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina:
antibiotikum / kombinácia penicilínu vrátane inhibítora betalaktamáz / sultamicilín
ATC kod: J01CR04

V biochemických štúdiách s použitím nebunkových bakteriálnych systémov sa potvrdilo, že sulbaktám ireverzibilne inhibuje najdôležitejšie betalaktamázy, ktoré tvoria mikroorganizmy rezistentné na penicilín. Sulbaktám samotný má významnú antibakteriálnu aktivitu len voči Neisseriaceae, Acinetobacter calcoaceticus, Bacteroides sp., Moraxella catarrhalis a Pseudomonas cepacia. V štúdiách s použitím rezistentných kmeňov mikroorganizmov sa potvrdilo, že sodná soľ sulbaktámu chráni penicilíny a cefalosporíny pred deštrukciou betalaktamázami, ktoré tvoria rezistentné mikroorganizmy, a zároveň pôsobí s penicilínovými a cefalosporínovými antibiotikami významne synergicky. Pretože sulbaktám sa tiež viaže na niektoré proteíny viažuce penicilín v bakteriálnych bunkách, niektoré kmene, ktoré sú citlivé na samotné betalaktámové antibiotikum, sú ešte citlivejšie na jeho kombináciu so sulbaktámom.'

Baktericídnou zložkou kombinácie je ampicilín, ktorý podobne ako benzylpenicilín pôsobí na citlivé mikroorganizmy počas štádia aktívneho rozmnožovania inhibíciou biosyntézy mukopeptidov v povrchovej vrstve bunkovej steny.

Sultamicilín je účinný voči širokému spektru grampozitívnych a gramnegatívnych
baktérií vrátane: Staphylococcus aureus a S. epidermidis (vrátane kmeňov rezistentných na penicilín a niektorých kmeňov rezistentných na meticilín); Streptococcus pneumoniae, Streptococcus faecalis a iné kmene Streptococcus sp.;
Haemophilus influenzae a H. parainfluenzae (kmene produkujúce aj neprodukujúce
betalaktamázy); Moraxella catarrhalis; anaeróbne baktérie vrátane Bacteroides fragilis a príbuzné druhy; Escherichia coli; Klebsiella sp.; Proteus sp. (indolpozitívne aj indolnegatívne kmene); Enterobacter sp.; Morganella morganii; Citrobacter sp.; Neisseria meningitidis a Neisseria gonorrhoeae.

5. 2. Farmakokinetické vlastnosti

Po perorálnom podaní u ľudí dochádza počas absorpcie k hydrolýze sultamciilínu na ampicilín a sulbaktám, obidve látky sa dostávajú do systémovej cirkulácie v molárnom pomere 1:1.
Biologická dostupnosť perorálnej dávky zodpovedá 80 % rovnakej dávky sulbaktámu a ampicilínu podanej intravenózne. Podanie po jedle nemá na systémovú biologickú dostupnosť vplyv. Maximálne sérové koncentrácie ampicilínu uvoľneného zo
sultamicilínu sú približne 2-krát vyššie ako pri rovnakej dávke perorálne podaného
samotného ampicilínu. Biologické polčasy u zdravých dobrovoľníkov sú približne
0,75 h pre sulbaktám a 1 h pre ampicilín, pričom 50 – 75 % z každej látky sa vylúči močom v nezmenenej aktívnej forme. Biologický polčas je predĺžený u starších pacientov a u pacientov s poruchou obličkovej funkcie.
Probenecid znižuje renálnu tubulárnu sekréciu ampicilínu a sulbaktámu. Súčasné podávanie probenecidu a sultamicilínu vedie k zvýšeniu a predĺženiu hladín ampicilínu a sulbaktámu v krvi (pozri časť 4.5. Liekové a iné interakcie).


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6. 1. Zoznam pomocných látok

saccharosum, silica colloidalis anhydrica, aroma cerasi R–1230/S, dinatrii hydrogenophosphas anhydricus, natrii dihydrogenophosphas anhydricus

6. 2. Inkompatibility

Žiadne.

6. 3. Čas použiteľnosti

Prášok: 2 roky
Suspenzia: 14 dní pri uchovávaní v chladničke

6. 4. Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

6. 5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia

Biela okrúhla 120 ml HDPE fľaška (na prípravu 60 ml suspenzie) s červenou ryskou a modrým okrúhlym bezpečnostným PP uzáverom (vnútorná výstelka LDPE + EPE/Al/PES), biela odmerná lyžička kalibrovaná na 125 mg/250 mg/500 mg, písomná informácia pre používateľa, papierová skladačka

Veľkosť balenia: plu por 1 x 60 ml (250 mg/5 ml)

6. 6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom

Príprava perorálnej suspenzie
Obsah fľašky s práškom na prípravu 60 ml perorálnej suspenzie (12 dávok) pretrepte, aby sa prášok prevzdušnil. Pridajte prevarennú a ochladenú vodu a objem doplňte po
červenú rysku vyznačenú na fľaške. Fľašku zatvorte a jej obsah poriadne premiešajte
do vzniku homogénnej suspenzie obsahujúcej 250 mg sultamicilínu v 5 ml (3 g sultamicilínu/60 ml suspenzie).

Pripravená suspenzia na perorálne použitie sa musí uchovávať v chladničke a nespotrebované množstvo sa po 14 dňoch musí znehodnotiť.

6. 7. Podmienky a spôsob likvidácie nepoužitého lieku, ak je to potrebné

Nepoužitý liek vráťte do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII PFIZER Europe MA EEIG
Ramsgate Road, Sandwich, Kent, CT13 9NJ Veľká Británia


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

15/0272/93 – S


9. DÁTUM REGISTRÁCIE / DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum registrácie: 20.12.1993 Predĺženie registrácie do: 30.12.2008


10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU

Marec 2006



* Ochranná známka Pfizer