TENKASI 400 MG PRÁŠOK NA PRÍPRAVU INFÚZNEHO KONCENTRÁTU plc ifc 3x400 mg (liek.inj.skl.)

Ukázalo sa, že oritavancín umelo predlžuje aPTT na 48 hodín a PT a INR na 24 hodín, a to tak, že sa viaže
na fosfolipidové činidlá, ktoré aktivujú koaguláciu v bežne používaných laboratórnych koagulačných testoch a bráni ich pôsobeniu. U pacientov, u ktorých je do 48 hodín od podania oritavancínu potrebné sledovať aPTT, možno zvážiť koagulačný test nezávislý od fosfolipidov, ako je (chromatogénny) test na faktor Xa, alebo alternatívny antikoagulant nevyžadujúci sledovanie aPTT.

Keďže fosfolipidové činidlá sa používajú aj v tomto koagulačnom teste, očakáva sa, že oritavancín bude mať vplyv na aktivovaný čas zrážania (activated clotting time, ACT). Aj keď mal oritavancín vplyv na určité testy na monitorovanie koagulácie, nepozoroval sa žiaden vplyv na koagulačný systém.

Hnačkasúvisiacasbaktériou Clostridium difficile
Kolitída súvisiaca s antibakteriálnymi látkami a pseudomembranózna kolitída boli hlásené pre oritavancín, a čo sa týka závažnosti, môže ísť o miernu až život ohrozujúcu hnačku. Preto je u pacientov, u ktorých sa po podaní oritavancínu vyskytne hnačka, dôležité zvážiť túto diagnózu (pozri časť 4.8). V takejto situácii sa má zvážiť použitie podporných opatrení s podaním špecifickej liečby pre Clostridium difficile.

Superinfekcia
Použitie antibakteriálnych látok môže zvýšiť riziko premnoženia necitlivých mikroorganizmov. V prípade výskytu superinfekcie treba prijať náležité opatrenia.

Osteomyelitída
V klinických skúšaniach ABSSSI vo fáze 3 bolo viac prípadov osteomyelitídy hlásených v skupine liečenej oritavancínom ako v skupine liečenej vankomycínom (pozri časť 4.8). Po podaní oritavancínu sa u pacientov majú sledovať znaky a príznaky osteomyelitídy. V prípade podozrenia na osteomyelitídu alebo diagnózy osteomyelitídy je potrebné začať s vhodnou alternatívnou antibakteriálnou liečbou.

Absces
V klinických skúšaniach fázy 3 bolo v skupine liečenej oritavancínom hlásených o niečo viac prípadov novo vznikajúcich abscesov ako v skupine liečenej vankomycínom (4,6 % oproti 3,4 %, v tomto poradí) (pozri časť 4.8). V prípade výskytu novo vznikajúcich abscesov sa majú prijať náležité opatrenia.

Obmedzenosťklinickýchúdajov
V dvoch hlavných klinických skúšaniach ABSSSI boli typy liečených infekcií obmedzené len na celulitídu, abscesy a infekcie rán. Ďalšie typy infekcií sa neskúmali. V klinických štúdiách u pacientov s bakterémiou, ochorením periférnych ciev alebo neutropéniou, u imunokompromitovaných pacientov, pacientov vo veku
> 65 rokov a v klinických štúdiách týkajúcich sa infekcií spôsobených baktériou S. pyogenes sú len
obmedzené skúsenosti.

4.5 Liekové a iné interakcie

LátkymetabolizovanécytochrómomP450
Interakčná štúdia kombinácie („koktailu“) liekov sa vykonávala u zdravých dobrovoľníkov (n = 16)
a vyhodnocovala súbežné podávanie jednej 1 200 mg dávky oritavancínu s modelovými substrátmi pre niekoľko enzýmov CYP450. Oritavancín sa preukázal ako nešpecifický, slabý inhibítor (CYP2C9
a CYP2C19) alebo slabý induktor (CYP3A4 a CYP2D6) niekoľkých izoforiem CYP.

Pri súbežnom podávaní oritavancínu s liekmi s úzkym terapeutickým oknom, ktoré sú prevažne metabolizované jedným z ovplyvnených enzýmov CYP450 (napr. warfarín), je potrebná opatrnosť, pretože súčasné podávanie môže zvýšiť (napr. pre substráty CYP2C9) alebo znížiť (napr. pre substráty CYP2D6) koncentrácie lieku s úzkym terapeutickým rozmedzím. Ak bol pacientom podaný oritavancín, kým sa liečili potenciálne ovplyvnenou zlúčeninou, majú sa u nich starostlivo sledovať známky toxicity alebo nedostatočnej účinnosti (napr. ak je pacientom súčasne podávaný oritavancín a warfarín, majú sa u nich sledovať známky krvácania) (pozri časť 4.4).

Interakcieliekovslaboratórnymitestami

Ukázalo sa, že oritavancín umelo predlžuje aPTT na 48 hodín a PT a INR až na 24 hodín, a to tak, že sa viaže na fosfolipidové činidlá, ktoré aktivujú koaguláciu v bežne používaných laboratórnych koagulačných testoch a bráni ich pôsobeniu. Keďže fosfolipidové činidlá sa používajú aj v tomto koagulačnom teste, očakáva sa, že oritavancín bude mať vplyv na aktivovaný čas zrážania (activated clotting time, ACT (pozri časť 4.4).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití oritavancínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie sa vyhnúť používaniu oritavancínu počas gravidity, pokiaľ potenciálny prínos neprevýši potenciálne riziko pre plod.

Laktácia
Dostupné farmakodynamické/toxikologické údaje u zvierat preukázali vylučovanie oritavancínu do mlieka
(pozri časť 5.3). Nie je známe, či sa oritavancín/metabolity vylučujú do ľudského mlieka. Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené.

Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť liečbu oritavancínom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Fertilita
Štúdie na zvieratách neodhalili žiadne dôkazy poškodenia fertility v dôsledku podania oritavancínu
v najvyšších koncentráciách, avšak o účinkoch oritavancínu na ľudskú fertilitu neexistujú žiadne údaje.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Oritavancín má mierny vplyv na schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Môžu sa objaviť závraty a to
môže mať vplyv na vedenie vozidiel a obsluhu strojov (pozri časť 4.8).

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrnbezpečnostnéhoprofilu
Bezpečnosť oritavancínu sa vyhodnocovala v klinických štúdiách u viac ako 2 400 pacientov s akútnymi bakteriálnymi infekciami kože a kožných štruktúr.

Združené klinické skúšania ABSSSI vo fáze 3 zahŕňali 976 dospelých pacientov, ktorí boli liečení jednou
1 200 mg dávkou oritavancínu.

Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami (≥ 5 %) boli: nauzea, reakcie z precitlivenosti, reakcie
v mieste podania infúzie a bolesť hlavy. Najčastejšie hlásenou závažnou nežiaducou reakciou bola celulitída
(1,1 %, 11/976). Najčastejšie hlásenými dôvodmi na prerušenie infúzie boli celulitída (0,4 %, 4/976)
a osteomyelitída (0,3 %, 3/976). Pacientky mali vyššiu frekvenciu hlásenia nežiaducich reakcií ako pacienti mužského pohlavia.

Tabuľkovýzoznamnežiaducichreakcií
Nežiaduce reakcie pre oritavancín získané zo združených klinických skúšaní ABSSSI vo fáze 3 s jednou dávkou oritavancínu sú uvedené podľa triedy orgánových systémov v nasledujúcej tabuľke.

Frekvencie sú definované nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté
(≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme
(z dostupných údajov). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky uvádzané v poradí klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 1: Frekvencia nežiaducich reakcií podľa triedy orgánových systémov

Trieda orgánových systémov	Frekvencia	Nežiaduce reakcie
Infekcie a nákazy
	časté	celulitída, absces (končatiny a subkutánny)
	menej časté	osteomyelitída
P oruchy krvi a lymfatického systému
	časté	anémia
	menej časté	eozinofília, trombocytopénia
P oruchy imunitného systému
	menej časté	precitlivenosť (pozri časti 4.3. a 4.4)
P oruchy metabolizmu a výživy
	menej časté	hypoglykémia, hyperurikémia
P oruchy nervového systému
	časté	bolesť hlavy, závrat
P oruchy srdca a srdcovej činnosti
	časté	tachykardia
P oruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
	menej časté	bronchospazmus, sipot
P oruchy gastrointestinálneho traktu
	časté	nauzea, vracanie, hnačka, zápcha
P oruchy pečene a žlčových ciest
	časté	abnormálne výsledky pečeňových testov (zvýšená hladina alanínaminotransferázy, zvýšená hladina aspartátaminotransferázy)
	menej časté	zvýšená hladina bilirubínu v krvi
P oruchy kože a podkožného tkaniva
	časté	urtikária, vyrážka, pruritus
	menej časté	leukocytoklastická vaskulitída, angioedém, multiformný erytém, sčervenanie
P oruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
	časté	myalgia
	menej časté	tendosynovitída
C elkové poruchy a reakcie v mieste podania
	časté	reakcie v mieste podania infúzie vrátane týchto príznakov: flebitída v mieste podania infúzie, erytém v mieste podania infúzie, extravazácia, indurácia, pruritus, vyrážka, periférny edém

H l ásenie podozrení na nežiaduce r eakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek
podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.


4.9 Predávkovanie

V klinickom programe zahrňujúcom 3 017 účastníkov liečených oritavancínom sa nevyskytol žiaden prípad náhodného predávkovania oritavancínom.

Oritavancín sa neodstraňuje z krvi hemodialyzačnými procedúrami. V prípade predávkovania je potrebné prijať podporné opatrenia.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antibakteriálne látky na systémové použitie, glykopeptidové antibiotiká, ATC
kód: J01XA05

Mechanizmusúčinku
Oritavancín má tri mechanizmy účinku: (i) inhibícia transglykoylačného (polymerizácia) kroku biosyntézy bunkovej steny väzbou na kmeňový peptid peptidoglykanových prekurzorov; (ii) inhibícia transpeptidačného (sieťovanie) kroku biosyntézy bunkovej steny väzbou na časti bunkovej steny s peptidovými mostíkmi; a (iii) narušenie integrity bakteriálnej membrány vedúcej k depolarizácii, permeabilizácii a rýchlej bunkovej smrti.

Rezistencia
Gramnegatívne organizmy sú vo svojej podstate rezistentné voči všetkým glykopeptidom vrátane
oritavancínu.

Rezistencia voči oritavancínu bola pozorovaná in vitro pri izolátoch Staphylococcus aureus rezistentným voči vankomycínu. Medzi oritavancínom a neglykopeptidovými skupinami antibiotík neexistuje žiadna známa skrížená rezistencia.

Oritavancín prejavuje in vivo zníženú účinnosť proti určitým grampozitívnym organizmom rodu
Lactobacillus, Leuconostoc a Pediococcus, ktoré sú skutočne rezistentné voči glykopeptidom.

Hraničnéhodnotypritestovanícitlivosti
Hraničné hodnoty minimálnej inhibičnej koncentrácie (minimum inhibitory concentration, MIC) stanovené Európskym výborom pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing, EUCAST) sú nasledovné:

Tabuľka 2: Interpretačné kritériá citlivosti pre oritavancín

Skupina organizmov	Hraničné hodnoty MIC(mg/l)
	C ≤	R >
Staphylococcus aureus	0,125	0,125
Beta-hemolytické streptokoky skupiny A, B, C, G	0,25	0,25
Skupina streptokokov viridans (len skupina S. anginosus)	0,25	0,25

C = citlivé, R = rezistentné

Farmakokineticko-farmakodynamický(FK-FD)vzťah
Pomer plochy pod krivkou (AUC) závislosti koncentrácie od času k minimálnej inhibičnej koncentrácii
(MIC) oritavancínu pre infikujúci organizmus sa preukázal ako parameter, ktorý najlepšie koreluje s účinnosťou.

Klinickáúčinnosťprotišpecifickýmpatogénom
V klinických štúdiách bola preukázaná účinnosť proti nasledujúcim patogénnom, ktoré boli in vitro citlivé na oritavancín.

Grampozitívne mikroorganizmy:
• Staphylococcus aureus
• Streptococcus pyogenes
• Streptococcus agalactiae
• Streptococcus dysgalactiae
• skupina Streptococcus anginosus (zahŕňa S. anginosus, S. intermedius, a S. constellatus)

O použití oritavancínu na liečbu infekcií spôsobených baktériou S. aureus rezistentnou na daptomycín alebo vankomycín nie sú žiadne klinické skúsenosti.

Antibakteriálnaaktivitaprotiinýmrelevantnýmpatogénom

Proti nasledujúcim patogénom:
• beta-hemolytické streptokoky skupiny G
• Clostridium perfringens
• druh Peptostreptococcus
nebola stanovená klinická účinnosť, hoci štúdie in vitro naznačujú, že v neprítomnosti získaných mechanizmov rezistencie by boli na oritavancín citlivé.

Pediatrickápopulácia
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s oritavancínom v jednej
alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie pri liečbe akútnych bakteriálnych infekcií kože a kožných štruktúr (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Oritavancín prejavuje lineárne farmakokinetické vlastnosti pri dávke do 1 200 mg. U pacientov s ABSSSI dostávajúcich jednu dávku 1 200 mg je priemerná hodnota (CV %) maximálnej koncentrácie (Cmax) oritavancínu 138 (23) μg/ml a hodnota AUC0-∞ 2 800 (28,6) μg•h/ml.

Distribúcia
Oritavancín je približne na 85 % viazaný na ľudské plazmatické proteíny. Vychádzajúc z populačnej FK analýzy, priemerný celkový distribučný objem populácie sa odhaduje na približne 87,6 l, čo svedčí o tom, že oritavancín sa extenzívne distribuuje do tkanív.'

Expozície (AUC0-24) oritavancínu v tekutine kožných pľuzgierov predstavovali 20 % expozície v plazme po jednej dávke 800 mg u zdravých účastníkov.

Biotransformácia
V plazme psov ani žlči potkanov liečených oritavancínom neboli pozorované žiadne metabolity. Štúdie in vitro vykonané na ľudských pečeňových mikrozómoch ďalej naznačujú, že oritavancín sa nemetabolizuje.

Eliminácia
U ľudí nebola vykonaná žiadna štúdia hmotnostnej bilancie. U ľudí sa menej ako 1 % dávky vylúčilo po
2 týždňoch od odberu ako materská látka v stolici a menej ako 5 % v moči, čo naznačuje, že oritavancín sa pomaly vylučuje v nezmenenej podobe.

Priemerný terminálny plazmatický polčas eliminácie oritavancínu založený na populačnej FK analýze u pacientov s ABSSSI, ktorým je podaná jedna dávka 1 200 mg, je 245 hodín (14,9 % CV). Priemerný celkový klírens populácie sa odhaduje na 0,445 l/h (27,2 % CV).

V populačnej FK analýze sa zistil vzťah medzi výškou a klírensom, kde sa klírens zvyšoval so zvyšujúcou sa výškou. Úprava dávky na základe výšky nie je potrebná.

Osobitné skupiny pacientov

Poškodenie funkcie obličiek
Farmakokinetické vlastnosti oritavancínu boli skúmané v štúdiách fázy 3 skúmajúcich ABSSSI s jednou dávkou u pacientov s normálnou funkciou obličiek (CrCL ≥ 90 ml/min, n = 213), miernym poškodením obličiek (CrCL 60 – 89 ml/min, n = 59), stredne ťažkým poškodením obličiek (CrCL 30 – 59 ml/min,
n = 22) a ťažkým poškodením obličiek (CrCL < 30 ml/min, n = 3). Populačná farmakokinetické analýza
naznačila, že poškodenie funkcie obličiek nemalo žiaden klinicky významný vplyv na expozíciu oritavancínu. U dialyzovaných pacientov neboli vykonané žiadne špecializované štúdie.

U pacientov s miernym až stredne ťažkým poškodením funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávkovania oritavancínu. Farmakokinetické vlastnosti oritavancínu u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek neboli sledované.

Poškodenie funkcie pečene
Farmakokinetické vlastnosti oritavancínu boli vyhodnocované v štúdii pacientov s miernym poškodením funkcie pečene (trieda B podľa Child-Pughovej klasifikácie, n = 20) v porovnaní so zdravými účastníkmi (n = 20) so zodpovedajúcim pohlavím, vekom a hmotnosťou. U pacientov so stredne ťažkým poškodením funkcie pečene neboli vo farmakokinetických vlastnostiach oritavancínu žiadne významné zmeny.

U pacientov s miernym a stredne ťažkým poškodením funkcie pečene nie je potrebná úprava dávkovania oritavancínu. Farmakokinetické vlastnosti oritavancínu u pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene neboli sledované.

Vplyv veku, hmotnosti, pohlavia a rasy
Populačná FK analýza zo štúdií fázy 3 skúmajúcich ABSSSI s jednorazovou dávkou u pacientov naznačila, že pohlavie, vek, hmotnosť ani rasa nemali žiaden klinicky významný vplyv na expozíciu oritavancínu.
V týchto podskupinách populácie nie je potrebná žiadna úprava dávkovania.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Hlavným nežiaducim účinkom podávania oritavancínu potkanom a psom bola s dávkou súvisiaca akumulácia eozinofilných granúl v tkanivových makrofágoch vrátane hepatocytov, renálnych kortikálnych epiteliálnych buniek, buniek nadobličiek a makrofágov v retikulo-endoteliálnom systéme. K výskytu eozinofilných granúl nedošlo po podaní jednej dávky a výskyt eozinofilných granúl významne neovplyvnil in vitro prirodzenú funkciu makrofágov na intracelulárnej úrovni očakávanú od jednorazovej dávky
1 200 mg.

U potkanov a psov boli pozorované mierne zvýšenia pečeňových enzýmov (alaníntransaminázy
a aspartátransaminázy) v závislosti od dávky a bolo preukázané, že po skončení liečby sú reverzibilné. Biochemické zmeny spojené s funkciou obličiek vrátane zníženia hustoty moču meranej urometrom
a hodnoty pH, mierneho zvýšenia močoviny v krvi a sporadického zvýšenia kreatinínu boli prítomné u potkanov aj psov po dvoch týždňoch liečby. U potkanov bola v slezine pozorovaná extramedulárna hematopoéza. Tento histopatologický nález koreloval so zväčšením a zvýšením hmotnosti sleziny. Expozícia u potkanov na úrovni žiadneho pozorovaného nežiaduceho účinku (no observed adverse effect level, NOAEL) bola nižšia alebo len mierne vyššia ako expozícia u ľudí založená na hodnote AUC.

K reakciám na infúziu podobným histamínovým reakciám nasledujúcim bezprostredne alebo krátko po podaní dávky oritavancínu došlo u potkanov aj psov. Tieto reakcie boli v štúdiách s jednorazovou dávkou spojené s mortalitou pri nižších dávkach u samcov ako u samíc potkanov, avšak rovnaké rozdiely súvisiace s pohlavím sa nepozorovali u iných druhov. Štúdie u novonarodených potkanov a psov vykonávané 30 dní
preukázali rovnaké účinky na tkanivá ako tie, ktoré boli pozorované u dospelých zvierat vrátane citlivosti na reakcie na infúziu podobné histamínovým reakciám spôsobené oritavancínom. Mortalita bola pozorovaná
u novonarodených potkanov pri mierne nižšej úrovni dávok ako u dospelých.

Štandardný rad in vitro a in vivo testov genotoxického potenciálu neodhalil žiadne klinicky významné nálezy. Celoživotné štúdie na zvieratách na vyhodnotenie karcinogénneho potenciálu oritavancínu neboli vykonané.

Pri intravenóznom podaní oritavancínu v dávkach do 30 mg/kg nemal oritavancín vplyv na fertilitu ani reprodukčné schopnosti samcov ani samíc potkanov. Štúdie u gravidných potkanov a králikov nenaznačujú priame ani nepriame škodlivé účinky na graviditu, embryonálny/fetálny vývoj, pôrod ani postnatálny vývoj. O transplacentálnom prenose oritavancínu u gravidných potkanov neexistujú žiadne dôkazy. Expozícia
u potkanov na NOAEL bola nižšia alebo len mierne vyššia ako expozícia u ľudí založená na AUC.

Po podaní jednorazovej intravenóznej infúzie dojčiacim potkanom bol do mlieka vylúčený rádioaktívne označený [14C]oritavancín a absorbovaný dojčenými mláďatami.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

manitol
kyselina fosforečná (na úpravu pH)

6.2 Inkompatibility

Na riedenie sa nemá používať roztok chloridu sodného, pretože je nekompatibilný s oritavancínom a môže spôsobiť precipitáciu lieku. Preto sa iné intravenózne látky, prísady ani iné lieky zmiešané v roztoku chloridu sodného nemajú pridávať do jednorazových injekčných liekoviek oritavancínu ani podávať súbežne infúziou cez rovnakú intravenóznu kanylu alebo spoločný intravenózny port. Lieky pripravené so zásaditým alebo neutrálnym pH môžu byť okrem toho s oritavancínom nekompatibilné (pozri časť 6.6).

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

Porekonštitúcii
Rekonštituovaný roztok sa má ďalej ihneď zriediť v intravenóznom infúznom vaku s 5 % (50 mg/ml)
roztokom glukózy.

Pozriedení
Zriedený roztok sa má použiť okamžite.

Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite. Ak sa nepoužije okamžite, doba a podmienky uchovávania lieku pred jeho použitím sú zodpovednosťou používateľa a po zriedení v intravenóznom infúznom vaku s 5 % roztokom glukózy to zvyčajne nie je viac ako 12 hodín pri teplote 25 °C a 24 hodín pri teplote 2 – 8 °C, pokiaľ rekonštitúcia a riedenie neprebehlo za kontrolovaných a validovaných aseptických podmienok.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 25 °C.

Podmienky na uchovávanie po rekonštitúcii a riedení lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Jednorazové 50 ml sklenené (typ 1) injekčné liekovky s gumenými zátkami a hliníkovým vyklápacím viečkom.

3 samostatné injekčné liekovky sú balené v škatuli.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Len na jednorazové použitie. Orbactiv sa má pripraviť aseptickými postupmi v lekárni.

Pred použitím sa prášok musí rekonštituovať s vodou na injekciu a výsledný koncentrát sa musí riediť v intravenóznom infúznom vaku s 5 % roztokom glukózy. Rekonštituovaný roztok aj zriedený infúzny roztok má byť čírym, bezfarebným až svetložltým roztokom. Parenterálne lieky sa po rekonštitúcii majú vizuálne skontrolovať na prítomnosť častíc. Na prípravu Orbactivu sa majú použiť aseptické postupy.

Rekonštitúcia: Na rekonštitúciu troch injekčných liekoviek Orbactivu 400 mg sa má použiť aseptický postup.

• Pomocou sterilnej injekčnej striekačky sa má pridať 40 ml vody na injekciu (water for injections, WFI) na rekonštitúciu každej injekčnej liekovky, ktorá poskytne 10 mg/ml roztoku na injekčnú liekovku.
• Aby sa zabránilo nadmernému peneniu, WFI sa odporúča pridávať opatrne pozdĺž stien injekčných
liekoviek.
• Každou injekčnou liekovkou sa má jemne krúžiť, aby sa zabránilo peneniu a zabezpečiť, aby sa v roztoku úplne rekonštituoval všetok prášok.

Riedenie: Na podanie jednorazovej 1 200 mg intravenóznej infúzie sú na riedenie potrebné tri rekonštituované injekčné liekovky. Na riedenie sa má použiť len intravenózny vak s 5 % roztokom glukózy (D5W). Na riedenie sa nemá používať roztok chloridu sodného (pozri časť 6.2).

Na riedenie:
• Z 1 000 ml intravenózneho vaku D5W natiahnite a zlikvidujte 120 ml.
• Z každej z troch rekonštituovaných injekčných liekoviek natiahnite 40 ml roztoku a pridajte ho do intravenózneho vaku D5W tak, aby bol objem vaku opäť 1 000 ml. To dáva koncentráciu 1,2 mg/ml oritavancínu. Na prípravu podávania sa majú použiť vaky z PP (polypropylénu) alebo PVC (polyvinylchloridu).

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

The Medicines Company UK Ltd
115L Milton Park Abingdon Oxfordshire
OX14 4SA
VEĽKÁ BRITÁNIA



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

EU/1/15/989/001



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: {DD. mesiac RRRR}



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky http://www.ema.europa.eu.