SOBYCOR 10 MG FILMOM OBALENÉ TABLETY tbl flm 10x10 mg (blis.Al/Al)

v prípade ťažkej dysfunkcie obličiek alebo pečene.

Pediatrická populácia
S bisoprololom nie sú žiadne pediatrické skúsenosti, preto sa jeho používanie u pediatrických pacientov neodporúča.

Stabilizované chronické srdcové zlyhanie

Dospelí
Štandardná liečba chronického srdcového zlyhania pozostáva z ACE inhibítora (alebo blokátora receptora angiotenzínu v prípade neznášanlivosti ACE inhibítora), betablokátora, diuretika a v prípade potreby srdcového glykozidu.
Pri začatí liečby bisoprololom musia byť pacienti stabilizovaní (bez akútneho zlyhávania).
Odporúča sa, aby mal ošetrujúci lekár skúsenosti s liečbou chronického srdcového zlyhania.
Počas fázy titrácie sa môže objaviť prechodné zhoršenie srdcového zlyhania, hypotenzie alebo bradykardie.

Fáza titrácie

Liečba stabilizovaného chronického zlyhania srdca bisoprololom si vyžaduje titráciu.

Liečba bisoprololom sa má začať postupnou titráciou dávky nahor podľa nasledujúcich krokov:
- 1,25 mg raz denne počas jedného týždňa, ak je dobre tolerovaný zvýšiť na
- 2,5 mg raz denne počas ďalšieho týždňa, ak je dobre tolerovaný zvýšiť na
- 3,75 mg raz denne počas ďalšieho týždňa, ak je dobre tolerovaný zvýšiť na
- 5 mg raz denne počas nasledujúcich 4 týždňov, ak je dobre tolerovaný zvýšiť na
- 7,5 mg raz denne počas nasledujúcich 4 týždňov, ak je dobre tolerovaný zvýšiť na
- 10 mg raz denne ako udržiavaciu liečby.

Maximálna odporúčaná dávka je 10 mg raz denne.

Počas fázy titrácie sa odporúča sledovanie životných funkcií (frekvencia srdca, tlak krvi) a príznakov zhoršenia srdcového zlyhania. Príznaky sa môžu objaviť už v priebehu prvého dňa po začatí liečby.

Úprava dávky
Pokiaľ maximálna odporúčaná dávka nie je dobre tolerovaná, môže sa zvážiť postupné znižovanie dávky.

V prípade prechodného zhoršenia zlyhania srdca, hypotenzie alebo bradykardie sa odporúča opäť zvážiť dávkovanie súbežne prebiehajúcej liečby. Možno bude nevyhnutné dočasné zníženie dávky bisoprololu alebo prerušenie liečby.

Ak sa stav pacienta stabilizuje, musí sa znovu zvážiť podávanie a/alebo vytitrovanie dávky bisoprololu.

Pacienti s poškodením funkcie obličiek alebo pečene
K dispozícii nie sú žiadne údaje o farmakokinetike bisoprololu u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním a s poškodením funkcie pečene alebo obličiek. V titrácii dávky smerom nahor sa preto musí u týchto pacientov postupovať so zvýšenou opatrnosťou.

Starší pacienti
Nie je potrebná úprava dávkovania.

Pediatrická populácia
S bisoprololom nie sú žiadne pediatrické skúsenosti, preto sa jeho používanie u pediatrických pacientov neodporúča.

Liečba bisoprololom je zvyčajne dlhodobá. Liečba bisoprololom nesmie byť ukončená náhle, pretože to môže viesť k akútnemu zhoršeniu stavu pacienta. Predovšetkým u pacientov s ischemickou chorobou srdca sa liečba nesmie ukončiť náhle. V prípade zvažovania prerušenia liečby sa odporúča postupné znižovanie dávky.

Spôsob podávania

Na perorálne použitie.

Sobycor sa má užívať ráno a môže sa užívať s jedlom. Má sa prehltnúť s tekutinou a nesmie sa hrýzť.

4.3 Kontraindikácie

Bisoprolol je kontraindikovaný u pacientov s nasledujúcimi stavmi:
- precitlivenosť na bisoprolol alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,
- akútne srdcové zlyhanie alebo počas epizód dekompenzácie srdcového zlyhania, ktoré si vyžadujú i.v. inotropnú terapiu,
- kardiogénny šok,
- AV blokáda druhého alebo tretieho stupňa (bez kardiostimulátora),
- syndróm chorého sínusu,
- sinoatriálna blokáda,
- symptomatická bradykardia (frekvencia srdca nižšia ako 60 úderov/min pred začatím liečby),
- symptomatická hypotenzia (systolický tlak krvi <100 mmHg),
- ťažká bronchiálna astma alebo ťažká chronická obštrukčná choroba pľúc,
- ťažké formy periférnej arteriálnej oklúznej choroby alebo ťažké formy Raynaudovho syndrómu,
- neliečený feochromocytóm (pozri časť 4.4),
- metabolická acidóza.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Liečba stabilizovaného chronického zlyhania srdca bisoprololom sa musí začať so špeciálnou fázou titrácie (pozri časť 4.2).

Predovšetkým u pacientov s ischemickou chorobou srdca sa liečba bisoprololom nesmie ukončiť náhle, pokiaľ to nie je jasne indikované, pretože to môže viesť k prechodnému zhoršeniu stavu srdca (pozri časť 4.2).

Začatie a ukončenie liečby bisoprololom si vyžaduje pravidelné sledovanie.

K dispozícii nie sú žiadne terapeutické skúsenosti s liečbou srdcového zlyhania bisoprololom u pacientov s nasledujúcimi chorobami a stavmi:
- inzulín-dependentný diabetes mellitus (typ I),
- ťažké poškodenie funkcie obličiek,
- ťažké poškodenie funkcie pečene,
- reštrikčná kardiomyopatia,
- vrodená srdcová chyba,
- hemodynamicky závažné organické ochorenie chlopní,
- infarkt myokardu počas posledných 3 mesiacov.

Bisoprolol sa musí používať s opatrnosťou pri:
- bronchospazme (bronchiálnej astme, obštrukčných chorobách dýchacích ciest);
- diabete mellitus s veľkými výkyvmi hodnôt glukózy v krvi; symptómy hypoglykémie môžu byť maskované (napr. tachykardia, palpitácie alebo potenie);
- prísnom hladovaní;
- prebiehajúcej desenzibilizačnej liečbe. Podobne ako iné beta-blokátory, aj bisoprolol môže zvýšiť senzitivitu na alergény a závažnosť anafylaktickej reakcie. Liečba adrenalínom nemusí vždy priniesť očakávaný terapeutický efekt;
- AV blokáde prvého stupňa;
- Prinzmetalovej angíne pektoris;
- periférnej arteriálnej oklúznej chorobe (najmä na začiatku liečby môže dôjsť k intenzifikácii ťažkostí;

U pacientov podstupujúcich celkovú anestéziu znižuje beta-blokáda výskyt arytmií a myokardiálnej ischémie počas indukcie a intubácie, ako aj v pooperačnom štádiu. V súčasnosti sa odporúča perioperačné udržiavanie betablokády. Anesteziológ si musí byť vedomý beta-blokády kvôli možným interakciám s inými liekmi, ktoré môžu spôsobiť bradyarytmie, oslabenie reflexnej tachykardie a zníženú reflexnú schopnosť kompenzovať stratu krvi. Ak je potrebné pred operáciou liečbu beta-blokátorom prerušiť, táto liečba sa má postupne znižovať a skončiť minimálne 48 hodín pred anestéziou.

Kombinácia bisoprololu s blokátormi kalciových kanálov typu verapamilu a diltiazému, s antiarytmikami I. triedy a s centrálne pôsobiacimi antihypertenzívami sa všeobecne neodporúča, ďalšie informácie nájdete v časti 4.5.

Pri bronchiálnej astme alebo iných chronických obštrukčných pľúcnych chorobách, ktoré môžu spôsobovať symptómy, je potrebné súbežne podávať bronchodilatačnú liečbu. U pacientov s astmou sa môže príležitostne vyskytnúť zvýšenie odporu dýchacích ciest, preto môže byť nutné zvýšenie dávky β₂-mimetík.

Pacientom so psoriázou alebo s anamnézou psoriázy je možné podať beta-blokátory (napr. bisoprolol) len po starostlivom zvážení pomeru prínosu a rizika liečby.

Pacientom s feochromocytómom sa bisoprolol môže podať až po blokáde alfareceptorov.

Počas liečby bisoprololom sa môžu maskovať symptómy tyreotoxikózy.
Podobne ako iné beta-blokátory, aj bisoprolol môže zvýšiť senzitivitu na alergény a zhoršiť príznaky anafylaktickej reakcie.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

Blokátory kalciových kanálov typu verapamilu a v menšom množstve typu diltiazému: negatívny vplyv na kontraktilitu a atrioventrikulárne vedenie. Intravenózne podávanie verapamilu u pacientov s liečbou beta-blokátormi môže viesť k ťažkej hypotenzii a atrioventrikulárnej blokáde.

Antiarytmiká I. triedy (napr. chinidín, dizopyramid; lidokaín, fenytoín; flekainid, propafenón): môže dôjsť k zosilneniu účinku na atrioventrikulárne vedenie a k zvýšeniu negatívneho inotropného účinku.

Centrálne pôsobiace antihypertenzíva ako sú klonidín a iné (napr. metyldopa, moxonidín, rilmenidín): súbežným užívaním centrálne pôsobiacich antihypertenzív sa môže zvýšiť riziko zlyhania srdca v dôsledku zníženia centrálneho sympatického tonusu (spomalenie frekvencie srdcovej činnosti a zníženie srdcového minútového objemu, vazodilatácia). Náhle ukončenie liečby, najmä ak predchádza ukončeniu liečby beta-bokátormi, môže spôsobiť zvýšenie rizika „spätnej hypertenzie“.

Kombinácie, pri ktorých je potrebná zvýšená opatrnosť
Blokátory kalciových kanálov typu dihydropyridín, ako sú nifedipín, felodipín a amlodipín: súbežným podávaním môže dôjsť k zvýšeniu rizika hypotenzie a nie je možné vylúčiť zvýšené riziko ďalšieho zhoršovania funkcie ventrikulárnej pumpy u pacientov so zlyhaním srdca.

Antiarytmiká III. triedy (napr. amiodarón): môže dôjsť k zosilneniu účinku na dobu atrioventrikulárneho vedenia.

Lokálne beta-blokátory (napr. očné kvapky určené na liečbu glaukómu) môžu zvýšiť systémové účinky bisoprololu.

Parasympatomimetiká: súbežné užívanie môže viesť k predĺženiu času atrioventrikulárneho vedenia a k zvýšeniu rizika bradykardie.

Inzulín a perorálne antidiabetiká: Intenzifikácia účinku znižujúceho hladinu cukru v krvi. Blokáda β-adrenoreceptorov môže maskovať symptómy hypoglykémie.

Anestetiká: potlačenie reflexnej tachykardie a zvýšenie rizika hypotenzie (ďalšie informácie o celkovej anestézii nájdete v časti 4.4).

Srdcové glykozidy: zníženie frekvencie srdca, predĺženie času atrioventrikulárneho vedenia.

Nesteroidné protizápalové lieky (NSAIDs): NSAIDs môžu znížiť hypotenzný účinok bisoprololu.

Β-sympatomimetiká (napr. izoprenalín, dobutamín): kombinácia s bisoprololom môže vzájomne znížiť účinky oboch liekov.

Sympatomimetiká, ktoré aktivujú β- aj α-adrenoreceptory (napr. noradrenalín, adrenalín): kombináciou s bisoprololom môže dôjsť k prejavu účinkov týchto liekov na zúženie krvných ciev pomocou α-adrenoreceptorov, vedúcich k zvýšeniu krvného tlaku a k exacerbácii intermitentnej klaudikácie. Takéto interakcie sú pravdepodobnejšie v prípade neselektívnych β-blokátorov.

Súbežné užívanie antihypertenzív, ako aj iných liekov, ktoré môžu znižovať krvný tlak (napr. tricyklické antidepresíva, barbituráty, fenotiazíny), môže zvýšiť riziko hypotenzie.

Kombinácie, ktoré sa majú zvážiť

Meflochin: zvýšené riziko bradykardie.

Inhibítory monoaminooxidázy (okrem MAO-B inhibítorov): zvýšený hypotenzný účinok beta-blokátorov, ale aj zvýšenie rizika hypertenznej krízy.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Bisoprolol má farmakologické účinky, ktoré môžu spôsobiť škodlivé účinky na graviditu a/alebo plod/novorodenca. Beta-blokátory vo všeobecnosti znižujú placentárnu perfúziu, čo sa dáva do súvislosti s retardáciou rastu, intrauterinnou smrťou, potratom alebo predčasným pôrodom. U plodu a novorodenca sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky (napr. hypoglykémia a bradykardia). Ak je potrebná liečba beta-blokátormi, preferujú sa β₁-selektívne blokátory adrenoreceptorov.

Bisoprolol sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Ak je liečba bisoprololom nevyhnutná, má sa monitorovať uteroplacentárny prietok krvi a rast plodu. V prípade nežiaducich účinkov na graviditu alebo na plod je potrebné zvážiť alternatívnu liečbu. Novorodenec sa musí starostlivo monitorovať. Príznaky hypoglykémie a bradykardie sa zvyčajne vyskytujú počas prvých 3 dní.

Laktácia

Nie je známe, či sa tento liek vylučuje do materského mlieka. Preto sa dojčenie počas podávania bisoprololu neodporúča.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

V štúdii u pacientov s koronárnou chorobou srdca bisoprolol nezhoršil schopnosť viesť vozidlá. Avšak, keďže sú prítomné individuálne rozdiely v reakciách na liečivo, môže sa vyskytnúť zhoršenie schopnosti viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Toto je potrebné zvážiť najmä na začiatku liečby a pri zmene liečby, ako aj pri súčasnom požití alkoholu.

4.8 Nežiaduce reakcie

- Veľmi časté (≥1/10)
- Časté (≥1/100 až <1/10)
- Menej časté (≥1/1 000 až <1/100)
- Zriedkavé (≥1/10 000 až 1/1 000)
- Veľmi zriedkavé (<1/10 000)
- Neznáme (z dostupných údajov)

	Veľmi časté	Časté	Menej časté	Zriedkavé	Veľmi zriedkavé
Psychické poruchy			poruchy spánku, depresia	nočné mory, halucinácie
Poruchy nervového systému		závraty, bolesť hlavy		synkopa
Poruchy oka				zníženie tvorby sĺz (zvážiť u pacientov, ktorí používajú kontaktné šošovky)	konjunktivitída
Poruchy ucha a labyrintu				zhoršenie sluchu
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	bradykardia	zhoršenie srdcového zlyhania	poruchy AV-vedenia
Poruchy ciev		pocit chladu alebo necitlivosti v končatinách, hypotenzia	ortostatická hypotenzia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína			bronchospazmus u pacientov s bronchiálnou astmou alebo s anamnézou obštrukčnej choroby dýchacích ciest	alergická rinitída
Poruchy gastrointestinálneho traktu		gastrointestinálne ťažkosti ako nauzea, vracanie, hnačka, zápcha
Poruchy pečene a žlčových ciest				hepatitída
Poruchy kože a podkožného tkaniva				reakcie hypersenzitivity (svrbenie, sčervenanie, vyrážka)	alopécia, beta-blokátory môžu vyvolať alebo zhoršiť psoriázu alebo indukovať psoriáze podobné vyrážky
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy			svalová slabosť a kŕče
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov				poruchy potencie
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania		asténia, únava
Laboratórne a funkčné vyšetrenia				zvýšenie triglyceridov, zvýšenie pečeňových enzýmov (ALT, AST)

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Symptómy
Pri predávkovaní (napr. denná dávka 15 mg namiesto 7,5 mg) bola hlásená AV blokáda tretieho stupňa, bradykardia a závraty. Najčastejšie príznaky, ktoré možno očakávať pri predávkovaní beta-blokátorom, sú bradykardia, hypotenzia, bronchospazmus, akútna kardiálna insuficiencia a hypoglykémia. Dosiaľ bolo hlásených len niekoľko prípadov predávkovania bisoprololom (maximum: 2 000 mg) u pacientov trpiacich hypertenziou a/alebo koronárnou chorobou srdca s prejavom bradykardie a/alebo hypotenziou; všetci pacienti sa uzdravili. V senzitivite na jednu vysokú dávku bisoprololu sú veľké individuálne odchýlky a pacienti so srdcovým zlyhaním sú pravdepodobne veľmi citliví. Preto je nutné začať liečbu týchto pacientov s postupnou titráciou dávky smerom nahor podľa schémy uvedenej v časti 4.2.'

Liečba

Ak dôjde k predávkovaniu, liečba bisoprololom sa má prerušiť a má sa poskytnúť podporná symptomatická liečba. Limitované údaje naznačujú, že bisoprolol je ťažko dialyzovateľný. Na základe farmakologických účinkov a odporúčaní pre iné beta-blokátory je potrebné v prípade klinických prejavov zvážiť nasledujúce opatrenia.

Bradykardia: podať intravenózne atropín. Ak je odpoveď neadekvátna, opatrne možno podať izoprenalín alebo iný liek s pozitívnym chronotropným účinkom. Za určitých okolností môže byť potrebná transvenózna implantácia kardiostimulátora.

Hypotenzia: podať intravenózne tekutiny a vazopresory. Užitočné sa javí intravenózne podanie glukagónu.

AV blokáda (druhého alebo tretieho stupňa): pacientov je potrebné starostlivo monitorovať, podať izoprenalín v infúzii alebo transvenózne zaviesť kardiostimulátor.

Akútne zhoršenie srdcového zlyhania: podať i.v. diuretiká, inotropné látky, vazodilatačné lieky.

Bronchospazmus: podať bronchodilatačnú liečbu, ako napr. izoprenalín, β₂-sympatikomimetiká a/alebo aminofylín.

Hypoglykémia: podať i.v. glukózu.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: kardiovaskulárny systém; beta-blokátor, selektívny, ATC kód: C07AB07.

Mechanizmus účinku
Bisoprolol je vysoko β₁ selektívny blokátor adrenoreceptorov, bez vnútornej sympatikomimetickej a klinicky relevantnej membránostabilizujúcej aktivity. Má len nízku afinitu k β₂-receptorom hladkých svalov priedušiek a ciev, ako aj k β₂-receptorom spojených s reguláciou metabolizmu. Preto u bisoprololu zvyčajne neočakávame ovplyvnenie odporu dýchacích ciest a ovplyvnenie metabolických účinkov sprostredkovaných β₂-receptormi. Jeho β₁-selektivita siaha až za terapeutické rozmedzie dávok.

Farmakodynamické účinky
Rovnako ako pri iných β₁-blokátoroch nie je známy mechanizmus účinku pri hypertenzii, je však známe, že bisoprolol významne znižuje hladiny renínu v plazme.

U pacientov s angínou pektoris blokáda β1-receptorov znižuje srdcovú činnosť, a tým znižuje spotrebu kyslíka. Preto je bisoprolol účinný pri odstraňovaní alebo redukcii príznakov.

Pri akútnom podaní u pacientov s koronárnou chorobou srdca bez chronického srdcového zlyhania, bisoprolol znižuje frekvenciu srdca a vývrhový objem, a tým znižuje minútový srdcový objem a spotrebu kyslíka. Pri chronickom podávaní sa úvodná zvýšená periférna rezistencia znižuje.

Klinická účinnosť a bezpečnosť
Do štúdie CIBIS II bolo celkovo zaradených 2 647 pacientov. 83 % (n=2 202) bolo v štádiu NYHA III a 17 % (n=445) bolo v štádiu NYHA IV. Mali stabilné symptomatické systolické srdcové zlyhanie (echokardiograficky stanovená ejekčná frakcia ≤35 %). Celková mortalita bola znížená zo 17,3 % na 11,8 % (relatívne zníženie 34 %). Bol pozorovaný pokles náhlej smrti (3,6 % oproti 6,3 %, relatívne zníženie 44 %) a znížený počet epizód srdcového zlyhania, vyžadujúcich hospitalizáciu (12 % oproti 17,6 %, relatívne zníženie 36 %). Nakoniec sa dokázalo významné zlepšenie funkčného stavu podľa klasifikácie NYHA. Počas iniciácie a titrácie bisoprololu boli zaznamenané hospitalizácie pre bradykardiu (0,53 %), hypotenziu (0,23 %) a akútnu dekompenzáciu (4,97 %), avšak neboli častejšie ako v skupine s placebom (0 %, 0,3 % a 6,74 %). Počet fatálnych a invalidizujúcich mozgových príhod počas celého trvania štúdie bol 20 v skupine s bisoprololom a 15 v skupine s placebom.

V klinickej štúdii CIBIS III bolo vyšetrených 1 010 pacientov vo veku 65 rokov a viac s miernym až stredne závažným chronickým srdcovým zlyhaním (NYHA II a III) a s ejekčnou frakciou ľavej komory ≤35 %, ktorí neboli predtým liečení ACE-inhibítormi, beta-blokátormi alebo blokátormi receptoru angiotenzínu. Pacienti boli liečení kombináciou bisoprololu a enalaprilu po dobu 6 až 24 mesiacov po úvodnej 6 mesačnej liečbe bisoprololom alebo enalaprilom.

Zaznamenal sa trend smerom k vyššiemu výskytu zhoršenia chronického srdcového zlyhania, keď bol bisoprolol podávaný ako úvodná 6 mesačná liečba. V analýze protokolu nebola dokázaná „non-inferiorita“ (menejcennosť) bisoprololu podávaného ako prvého oproti enalaprilu podávaného ako prvého, hoci obe stratégie na začiatku liečby chronického srdcového zlyhania ukázali podobný výskyt primárneho kombinovaného cieľového ukazovateľa úmrtia a hospitalizácie na konci štúdie (32,4 % v skupine prvý bisoprolol oproti 33,1 % v skupine prvý enalapril, populácia per protokol). Štúdia ukázala, že bisoprolol môže byť tiež používaný u starších pacientov s miernym až stredne závažným chronickým srdcovým zlyhaním.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Bisoprolol sa po perorálnom podaní absorbuje a má biologickú dostupnosť okolo 90 %.

Distribúcia
Distribučný objem je 3,5 l/kg. Väzba bisoprololu na plazmatické bielkoviny je okolo 30 %.

Biotransformácia a eliminácia
Bisoprolol sa z organizmu vylučuje dvoma cestami. 50 % sa metabolizuje v pečeni na inaktívne metabolity, ktoré sa potom vylučujú obličkami. Zvyšných 50 % sa vylučuje obličkami v nezmenenej forme. Úplný klírens je približne 15 l/h. Polčas v plazme v trvaní 10-12 hodín poskytuje 24 hodinový účinok pri dávkovaní jedenkrát denne.

Linearita
Kinetika bisoprololu je lineárna a nezávislá od veku.

Osobitná populácia
Keďže eliminácia prebieha v rovnakej miere v obličkách a v pečeni, nie je potrebná úprava dávky u pacientov so zhoršenou funkciou pečene alebo s renálnou insuficienciou. Farmakokinetika nebola sledovaná u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním a zhoršením hepatálnych alebo renálnych funkcií. U pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním (NYHA III) sú sérové koncentrácie bisoprololu vyššie a polčas je v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi dlhší. Maximálna koncentrácia v plazme v rovnovážnom stave pri dennej dávke 10 mg je 64±21 ng/ml a polčas je 17±5 hodín.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity alebo karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Ako iné β-blokátory, bisoprolol bol vo vysokých dávkach toxický pre matku (znížený príjem jedla a znížená telesná hmotnosť) a embryo/plod (zvýšená incidencia rezorpcií, znížená pôrodná hmotnosť potomka, retardácia fyzického vývoja), ale nebol teratogénny.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety
Mikrokryštalická celulóza
Kukuričný škrob typu A
Povidón K30
Koloidný oxid kremičitý, bezvodý
Magnéziumstearát (E470b)

Filmový obal
Hypromelóza 2 910
Makrogol 400
Oxid titaničitý (E171)
Mastenec
Žltý oxid železitý (E172) – iba 5 mg a 10 mg filmom obalené tablety
Červený oxid železitý (E172) – iba 5 mg a 10 mg filmom obalené tablety

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blistre (Alu/Alu fólia): 10, 20, 28, 30, 50, 56, 60, 84, 90 a 100 tabliet v škatuľke.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky na likvidáciu.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Krka d.d., Novo Mesto, Šmarješka cesta 6, 8501 Novo Mesto, Slovinsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Sobycor 2,5 mg filmom obalené tablety: 41/0478/13-S
Sobycor 5 mg filmom obalené tablety: 41/0479/13-S
Sobycor 10 mg filmom obalené tablety: 41/0480/13-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:
Dátum posledného predĺženia:


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU