a bakteriálnej meningitídy, pokiaľ testy preukážu dobrú citlivosť. Penicilín G je vysoko efektívny v liečbe rôznych štádií syfilisu aj u pacientov s HIV a syfilisom.
Liečba hepatotoxických otráv 1. typu (otravy muchotrávkou zelenou a ďalšími 27 druhmi húb, ktoré
obsahujú amatoxíny).
4.2. Dávkovanie a spôsob podávania
Z farmakokinetických údajov vyplýva, že draselnú soľ benzylpenicilínu je nutné podávať každú štvrtú alebo najneskôr každú šiestu hodinu, preto sa liek hodí len pre ústavnú liečbu. Dávkovanie závisí od druhu a lokalizácie infekčného procesu, od citlivosti etiologického agensa a veku pacienta. Pri liečbe bežných infekcií sa podáva 25 000 -100 000 I.U./kg/deň rozdelených do 4 - 6 čiastkových dávok. Obvyklé denné dávky sú:
deti do 1 roka 100 000 I.U.
deti od 1 roka do 6 rokov 400 000 až 1 000 000 I.U. deti nad 6 rokov a dospelí 800 000 až 2 400 000 I.U.
Tieto dávky sa podávajú ešte najmenej 3 dni po poklese teploty a vymiznutí klinických príznakov ochorenia. Na ukončenie liečby streptokokových infekcii je potrebné podať injekciu Pendepon alebo Pendepon compositum. Pri liečbe subakútnej bakteriálnej endokarditídy a pri bakteriálnych meningitídach sa používajú megadávky, t.j. 15 - 30 - 60, maximálne 80 miliónov I.U. denne. Pri podávaní megadávok nemá jednotlivá dávka prekročiť 10 miliónov jednotiek a má sa aplikovať v intravenóznej infúzii najmenej jednu hodinu. Pri dávkach nad 5 miliónov jednotiek je potrebná kontrola funkcie obličiek najneskôr od druhého dňa terapie. Pri dennej dávke nad 20 miliónov jednotiek treba počítať s výskytom neurotoxických reakcií, ktoré sa objavujú pri prekročení hladiny penicilínu 12
I.U./ml likvoru. Pri ďalšom zvýšení dávok treba sledovať i hladiny penicilínu v krvi a cerebrospinálnom
moku. Deťom je možné podávať aj megadávky 0,5 - 1,0 miliónov I.U. na kg telesnej hmotnosti denne, ale musí sa pamätať na zvýšený prívod draslíka. Pri prejavoch podráždenia CNS sa musí aplikácia
prerušiť, poprípade podať antikonvulzívum. Pri liečbe subakútnej bakteriálnej endokarditidy sa majú
podávať megadávky benzylpenicilínu 4 - 6 týždňov. Pri aplikácii megadávok draselnej soli benzylpenicilínu je nutné kontrolovať kaliémiu. Takúto liečbu je preto možné prevádzať len v zariadeniach, kde je možná ich priebežná kontrola.
Pri lokálnej aplikácii (instilácia a výplachy dutín) sa má vždy súčasne podávať penicilín parenterálne
alebo perorálne.
V oftalmológii na liečbu infekcií vyvolaných citlivými mikróbmi subkonjunktiválne 200 000 I.U. rozpustených v 1 ml fyziologického roztoku. Túto aplikáciu je nutné kombinovať s parenterálnym podaním.
Na liečbu otráv hubami (hepatotoxické otravy) je potrebné podávať megadávky penicilínu G t.j. 300
000 až 2 000 000 I.U. na kg telesnej hmotnosti a deň i.v. počas troch dní dospelým, deťom i gravidným ženám. Liečbu je vhodné kombinovať s podávaním silymarínu v dávke 20 mg na kg telesnej hmotnosti a deň v i.v. infúzií 3 až 4 dni.
4.3. Kontraindikácie
Absolútnou kontraindikáciou je hypersenzitivita na penicilíny a cefalosporíny.
Opatrnosť je potrebná pri podávaní osobám, ktoré majú v anamnéze alergiu, bronchiálnu astmu, sennú nádchu a žihľavku. Mimoriadne opatrne sa musia podávať megadávky deťom do 6 týždňov a osobám nad 60 rokov so zhoršenými tubulárnymi funkciami obličiek. Podávanie benzylpenicilínu nie je kontraindikované v gravidite, šestonedelí, v laktácii a ani u chorých s insuficienciou obličiek (pokiaľ sa nepodávajú megadávky).
4.4. Špeciálne upozornenie
Pri aplikácii megadávok draselnej soli benzylpenicilínu sa musí počítať so značným prívodom draslíka do organizmu, a preto sa nesmú podávať megadávky pri systémových neurologických ochoreniach, pri hyperkaliémii a stavoch, ktoré ju vyvolávajú. Penicilín G je možné podávať i ľuďom s alergiou na penicilín, ak si ochorenie vyžaduje liečbu penicilínom a to po desenzibilizácii podávaním postupne zvyšujúcich sa dávok penicilínu. Desenzibilizáciu je možné vykonávať len na jednotke intenzívnej starostlivosti, pretože táto procedúra nesie riziko ohrozenia života.
4.5. Liekové a iné interakcie
Pri súčasnom podávaní s bakteriostatickými antibiotikami (tetracyklínmi, chloramfenikolom, erytromycínom) nastáva vzájomné zníženie účinku. Benzylpenicilín znižuje účinnosť perorálnych antikoagulancii. Chlórpromazín znižuje účinnosť benzylpenicilínu. Súčasné podávanie probenecidu spôsobuje vzájomné zvýšenie plazmatických hladín. Hladinu penicilínu v krvi zvyšuje súčasná aplikácia salicylátov, aminofenazónu a vitamínu C. Benzylpenicilín zvyšuje hyperkaliemickú účinnosť iných látok, vyvoláva falošnú pozitivitu testov na prítomnosť bielkovín a cukru v moči.
4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Dlhodobými skúsenosťami s podávaním benzylpenicilínu sa potvrdila bezpečnosť pre plod. V bežných dávkach nie je prípravok kontraindikovaný. Penicilín sa vylučuje do materského mlieka a môže byť príčinou senzibilizácie i alergickej reakcie. Preto počas podávania penicilínu sa má dojčenie radšej prerušiť.
4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlo a obsluhovať stroje
Prípravok je bezpečný a nie je predpoklad ovplyvnenia pozornosti.
4.8. Nežiadúce účinky
Najzávažnejším a najčastejším nežiaducim účinkom sú alergické reakcie, ktorých výskyt je častejší u osôb s alergickou dispozíciou (1 - 10 % pacientov). Najťažším prejavom je anafylaktická reakcia, ktorá sa dostaví o 1 - 2 minúty po podaní (niekedy do pol hodiny, ojedinelo i neskôr) formou kolapsu až kardiorespiračného zlyhania s prípadným letálnym koncom. Ďalšie alergické prejavy sú: žihľavka, horúčka, bolesti kĺbov, angioneurotický edém. Vážnou komplikáciou môže byť Lyellovv alebo Stevensov - Johnsonovv syndróm. Vyskytuje sa nauzea, zvracanie, hnačka; hemorágia, hemolytická anémia, eozinofília, trombocytopénia, ojedinelo cholestatická žltačka a rozvoj lupus erythematodes. Pri liečbe syfilisu vzniká až v 50 % prípadov Jarischova-Herxheirnerova reakcia, ktorá sa prejavuje
horúčkou, potením, bolesťami hlavy až kolapsom. Príčinou je uvoľnenie endotoxínov. Pri
kardiovaskulárnom syfilise môže mať táto reakcia veľmi ťažký priebeh (primárna atrofia n. optici, nervová hluchota) a môže skončiť až letálne.
Podávanie megadávok vyvoláva vyšší výskyt nežiaducich účinkov. Môžu sa dostaviť poruchy funkcie
obličiek, pečene krvotvorby a CNS. Najčastejšie sa po aplikácii megadávok benzylpenicilínu dostavuje prechodná horkosť v ústach, bolesti hlavy, niekedy zvracaní a taktiež príznaky podráždenia CNS: lokalizované kŕče svalov tváre alebo končatín, epileptiformné záchvaty až generalizované tonicko- klonické kŕče prípadne až kóma. Pri anafylaktickom šoku po aplikácii benzylpenicilínu treba predovšetkým zvládnuť zlyhanie krvného obehu a prípadné poruchy dýchania adrenalínom, noradrenalínom, hydrokortizónom, podať antihistaminiká a vápnik. Postupuje sa podľa zásad pre zvládnutie týchto reakcií.
4.9. PredávkovanieBenzylpenicilín je antibiotikum s veľmi nízkou toxicitou. LD50 u myší a krýs je vyššie ako 5 000 mg / kg,
čo je možné považovať prakticky za netoxickosť.
Nepriama toxicita: po podaní vysokých dávok draselnej soli benzylpenicilínu môže u pacientov so zníženou funkciou obličiek dôjsť ku kumulatívnej otrave draslíkom. Iným prejavom nepriamej toxicity sú zmeny normálnej bakteriálnej flóry s premnožením penicilínrezistentnej flóry a prejavy superinfekcie.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI5.1. Farmakodynamické vlastnosti Farmakoterapeutická skupina: antibiotikum ATC klasifikácia: JOlCEO1
Penicilín G je prvé antibiotikum zavedené do klinickej praxe. Pôsobí mechanizmom spoločným pre všetky betalaktámové antibiotiká, inhibíciou syntézy bunkovej steny baktérií. Väzbou na bielkoviny bunkovej steny inhibuje transpeptidáciu peptidoglykánu, inhibuje syntézu mureínu. Následne dochádza k aktivácii autolytických enzýmov a deštrukcii bunkovej steny. Draselná soľ benzylpenicilínu pre parenterálnu aplikáciu je základné baktericídne antibiotikum stredne širokého spektra s krátkodobým účinkom. Je veľmi dobre rozpustné vo vode.
A n t i m i k r o b i á l n e s p e k t r u m : pôsobí veľmi dobre proti pyogénnym a ostatným
hemolytickým streptokokom pneumokokom, gonokokom a meningokokom, korynebaktériám, listériám,
Erysipelothrix insidiosa, bacil antraxu, aktinomycétam,
Clostridium letani a klostrídiám anaeróbnych traumatóz; a taktiež proti moraxelám,
Treponema pallidum a väčšine kmeňov leptospir. Menej pôsobí na viridujúce streptokoky (asi na 70 - 80 % kmeňov), na enterokoky (len 20 - 40 % kmeňov) a zo stafylokokov len na kmene, ktoré netvoria penicilinázu (asi 15 % kmeňov). Ak sú dosiahnuté vyššie koncentrácie (v sére podaním vysokých dávok, v moči i bežnými dávkami) pôsobí benzylpenicilín i na niektoré gramnegatívne črevné paličky, napr. na Escherichia coli, plazivé formy protea a salmonely. Toto je možné využiť klinicky, napr. u niektorých infekcií močových ciest. Necitlivé sú pseudomonády, brucely, francisely, bordetely, hemofily (s výnimkou
Haemophilus hemolyticus) a mykobaktérie, ale tiež mykoplazmy, riketsie, bedsonie, huby a prvoky.'
5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Benzylpenicilín je v kyslom prostredí nestabilný, dochádza k hydrolýze betalaktámového kruhu. Absorpcia z gastrointestinálneho traktu je nepravidelná a nespoľahlivá, preto sa podáva výhradne parenterálne. Draselná soľ benzylpenicilínu sa po intramuskulárnej aplikácii veľmi rýchlo vstrebáva a maximálna koncentrácia v krvi je dosiahnutá už o 15 - 30 minút. Hladina potom rýchlo klesá a už o 4 hodiny sa zníži pod účinnú koncentráciu.
Distribúcia do telových tekutín a tkanív v relácii k séru:
Likvor < 5 % CNS < 3 % Bronchiálny sekrét 15 - 50 % Kosti < 10% Materské mlieko 3 -10 % Pasáž placentou 25 - 50 % Pleurálny výpotok 20 - 65 % Peritoneálna tekutina 18 - 50 % Synoviálna tekutina 40 % Tkanivá a orgány 30 - 50 % Žlč 180 - 500 %
Dobre preniká do väčšiny tkanív, perikardiálnej a pleurálnej dutiny, do žlče, slín, mlieka. Prechádza tiež placentou. Nachádza sa predovšetkým v extracelulárnej tekutine. Na bielkoviny sa viaže 40 - 50 % dávky. Do cerebrospinálneho moku a komorovej vody oka preniká málo. Pri zápaloch (meningitis) však preniká do cerebrospinálneho moku (a tiež do iných telových tekutín) v podstatne väčšej miere a rýchlejšie. Nedostatočne preniká do hnisavých ložísk, ischemických oblastí a nekrotických tkanív. Polčas v plazme je 0,4 - 0,65 h. Vylučuje sa prevažne obličkami, tubulárnou sekréciou
80 %, glomerulárnou sekréciou 20 %. Inhibítor tubulárnej sekrécie probenecid predlžuje polčas a zvyšuje plazmatickú hladinu, čo sa tiež terapeuticky využíva. Biologický polčas sa pri anúrii predlžuje na 7 - 10 hodín. Vylučuje sa do materského mlieka a u dojčiat môže vyvolať exantém a pri lues congenita Jarischovu-Herxheimerovu reakciu.
1 milión jednotiek obsahuje 65,7 mg (1,68 mmol) draslíka.
6. FARMACEUTICKÉ ÚDAJE
6.1. Zoznam pomocných látok
Liek neobsahuje žiadne pomocné látky.
6.2. Inkompatibility
V infúznych roztokoch je benzylpenicilín inkompatibilný s metaraminolom, tiopentalom, amobarbitalom, kyselinou askorbovou, prometazínom, oxytetracyklínom, tetracyklínom, vankomycínom, chloramfenikolom a sulfadiazínom.
6.3. Čas použiteľnosti
36 mesiacov
6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Pri obyčajnej teplote, v suchu, chrániť pred svetlom.
6.5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
Injekčná liekovka s nalepeným štítkom, gumová zátka s hliníkovou obrubou, príbalová informácia, skladačka, kartónová krabica.
Veľkosť balenia:
1,10 a 50 injekčných liekoviek s obsahom 500 000 I.U., 1 000 000 I.U. alebo 5 000 000 I.U.
6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
Liek sa musí pred podaním rozpustiť. Draselná soľ benzylpenicilínu je dobre rozpustná už v malom objeme kvapaliny (vody na injekciu, izotonickom roztoku chloridu sodného, 5% roztoku glukózy), ktorá sa pridáva do liekovky v množstve prepočítanom podľa požadovanej koncentrácie roztoku. Na aplikáciu megadávok sa antibiotikum rozpustí v 50 - 250 ml vody na injekciu. Pri príprave roztoku je nutné sa vyvarovať kontaktu roztoku benzylpenicilínu s kožou alebo sliznicou pre vysoké nebezpečenstvo senzibilizácie. Z tohto dôvodu sa nesmie pred aplikáciou vystrekovať nasatý vzduch z injekčnej striekačky do vzduchu, ale vždy len späť do prázdnej liekovky.
Roztok draselnej soli benzylpenicilínu sa aplikuje intramuskulárne, intravenózne, subkutánne,
subkonjunktiválne alebo aj lokálne (instilácia a výplachy dutín). Pri lokálnej aplikácii sa má vždy súčasne podávať penicilín parenterálne alebo perorálne.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
BIOTIKA a.s., 97613 Slovenská Ľupča, Slovenská republika
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
15 / 0156 / 69 - S
9. DÁTUM REGISTRÁCIE / DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
1969 /
10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
október 2002