PAPHADEX COMBI tbl flm 12x500 mg/15 mg/5 mg (blis.PVC/Al)

1.
· Ťažká porucha funkcie pečene, akútne zlyhanie pečene
· Kašeľ s nadmernou tvorbou hlienu
· Arteriálna hypertenzia, ťažké kardiovaskulárne ochorenie
· Hypertyreóza
· Diabetes mellitus
· Glaukóm so zatvoreným uhlom
· Retencia moču
· Feochromocytóm
· Liečba inhibítormi MAO a obdobie minimálne 2 týždňov po ich vysadení
· Liečba tricyklickými antidepresívami, betablokátormi, liekmi poškodzujúcimi funkciu pečene.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

PAPHADEX COMBI treba používať so zvýšenou opatrnosťou u pacientov s Raynaudovým syndrómom, astmou bronchiale, hemolytickou anémiou, granulocytopéniou, u mužov s hypertrofiou prostaty, pri deficite enzýmu glukózo-6-fosfátdehydrogenázy a pri alkoholizme.

Opatrnosť je tiež potrebná u pacientov s poškodením pečene alebo obličiek. Pri renálnej insuficiencii sa odporúča predĺžiť dávkovací interval (pozri časť 4.2) Pri dlhodobej liečbe nemožno vylúčiť poškodenie obličiek.
U pacientov so zmenami pečeňových funkcií a u pacientov dlhodobo (nad 10 dní) užívajúcich vyššie dávky paracetamolu sa odporúča pravidelná kontrola pečeňových testov.
Užívanie vyšších ako odporučených dávok môže viesť k riziku závažného poškodenia pečene.
U pacientov s ochorením pečene je vyššie nebezpečenstvo predávkovania. Po dobu liečby sa nesmú piť alkoholické nápoje.

Na základe postmarketingových skúseností s používaním paracetamolu bolo zistené, že hepatotoxicita paracetamolu sa môže vyskytnúť aj pri použití terapeutických dávok, najmä pri použití dávky 4 g denne (maximálna terapeutická dávka), pri krátkodobom použití a u pacientov bez predchádzajúceho poškodenia funkcie pečene.

Poškodenie pečene sa však môže vyvinúť aj pri omnoho nižších dávkach, ak spolupôsobí alkohol, induktory pečeňových enzýmov alebo iné hepatotoxické látky (pozri časť 4.5). Dlhodobá konzumácia alkoholu významne zvyšuje riziko hepatotoxicity paracetamolu. Najvyššie riziko bolo zaznamenané u chronických alkoholikov, ktorí pred použitím paracetamolu abstinujú krátko (12 h).

Pri terapii perorálnymi antikoagulanciami a pri súčasnom dlhodobom podávaní vyšších dávok paracetamolu, najmä v kombinácii s dextropropoxyfenom či kodeínom je nutná kontrola
protrombínového času.

Opatrnosť sa odporúča u pacientov s precitlivenosťou na kyselinu acetylsalicylovú alebo nesteroidné protizápalové lieky (NSAIDs) v anamnéze.

Závažné kožné nežiaduce reakcie:
V súvislosti s užívaním lieku PAPHADEX COMBI boli hlásené život ohrozujúce kožné reakcie Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS) a toxická epidermálna nekrolýza (TEN). Pacienti majú byť poučení o prejavoch a príznakoch a starostlivo sledovaní kvôli kožným reakciám. Ak sa vyskytnú prejavy alebo príznaky SJS a TEN (napr. progredujúca kožná vyrážka často s pľuzgiermi alebo léziami sliznice), pacienti musia okamžite ukončiť liečbu liekom PAPHADEX COMBI a vyhľadať lekársku pomoc.

Pacientov treba upozorniť, aby súčasne s týmto liekom neužívali iné lieky na chrípku a prechladnutie alebo dekongestíva, iné sympatomimetiká a ďalšie lieky obsahujúce paracetamol.

Lekár alebo farmaceut by mal skontrolovať, či pacient neužíva súčasne niekoľkými spôsobmi podania sympatomimeticky pôsobiace lieky napr. perorálne a topické (nosné, očné a ušné lieky).

Boli hlásené prípady zneužitia liekov obsahujúcich dextrometorfán, vrátane prípadov u detí a mladistvých. Väčšina hlásení sa týkala pacientov s anamnézou zneužívania drog a/alebo alkoholu a/alebo duševných chorôb.

Liek nie je určený pre deti do 12 rokov.

4.5 Liekové a iné interakcie

Paracetamol
· Rýchlosť absorpcie paracetamolu môže byť zvýšená metoklopramidom alebo domperidónom, znížená cholestyramínom.
· Riziko vzniku toxických účinkov paracetamolu môže byť zvýšené u pacientov užívajúcich iné potenciálne hepatotoxické lieky alebo lieky, ktoré indukujú pečeňové mikrozomálne enzýmy, ako sú niektoré antiepileptiká (ako glutetimid, fenobarbital, fenytoín, primidón, karbamazepín, topiramát), barbituráty, inhibítory MAO a tricyklické antidepresíva, ľubovník bodkovaný, rifampicín a alkohol. Indukovaný metabolizmus vedie k zvýšenej produkcii hepatotoxických oxidatívnych metabolitov paracetamolu. Hepatotoxicita sa prejaví, ak metabolity presiahnu normálnu väzbovú kapacitu glutatiónu.
· Antikoagulačný efekt warfarínu a antagonistov vitamínu K môže byť zosilnený pri dlhodobom pravidelnom dennom užívaní paracetamolu s týmito liekmi spolu so zvýšeným rizikom krvácania. Uvedené interakcie nie sú klinicky signifikantné, pokiaľ sa liek užíva podľa odporúčaného dávkovania a dĺžky liečby. Pacienti užívajúci paracetamol a anti-vitamín K majú byť sledovaní na príslušné koagulačné a krvácavé komplikácie.
· Súbežné užívanie flukloxacilínu a paracetamolu môže viesť k metabolickej acidóze, najmä u pacientov s prítomnými rizikovými faktormi deplécie glutatiónu, ako je sepsa, malnutrícia alebo chronický alkoholizmus.
· Pri súbežnom užívaní paracetamolu a zidovudínu sa pozoruje zvýšený sklon k rozvoju neutropénie a hepatotoxicity. Tento liek by preto mal byť súčasne so zidovudínom užívaný len po starostlivom zvážení prínosu a rizika liečby.
· Pri súbežnom podávaní paracetamolu a lamotrigínu bolo zistené zníženie účinnosti lamotrigínu pri zvýšení jeho pečeňového klírensu.
· Súbežné dlhodobé podávanie paracetamolu a NSA (predovšetkým kyseliny acetylsalicylovej) vo vyšších dávkach zvyšuje riziko analgetickej nefropatie a ďalších renálnych nežiaducich účinkov.
· Požívanie alkoholu počas liečby paracetamolom vedie k tvorbe toxického metabolitu, ktorý vyvoláva nekrózu pečeňových buniek a môže prípadne viesť až k zlyhaniu pečene.
· Súbežné užívanie liekov ktoré spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka ako napr. propantelín, môže viesť k spomaleniu absorpcie a oneskoreniu účinku paracetamolu.
· Perorálne kontraceptíva môžu zvýšiť rýchlosť klírens paracetamolu.

FenyleFrin
· Inhibítory MAO zvyšujú účinok fenylefrínu. Fenylefrín môže znížiť antihypertenzné účinky beta-blokátorov a antihypertenzív, metyldopy a rezerpínu. Súbežné užívanie fenylefrínu s týmito liekmi môže vyvolať hypertenznú krízu. Stavy pri ktorých sa tieto lieky užívajú sú kontraindikáciami pre podávanie tohto lieku (pozri časť 4.3).
· Súbežné použitie s digitalisovými glykozidmi zvyšuje riziko porúch srdcového rytmu.
· Súbežné použitie s námelovými alkaloidmi (ergotamín, metylsergid) zvyšuje riziko ergotizmu.
· Fenylefrín môže zvýšiť anticholinergný účinok tricyklických antidepresív.
· Fenylefrín môže nepriaznivo interagovať s inými sympatomimetikami a vazodilatanciami.

Dextrometorfan
· Významné interakcie boli zaznamenané pri súbežnom užívaní MAO inhibítorov (pozri bod 4.3).
· Pri súbežnom podávaní liekov tlmiacich centrálny nervový systém, môže byť ich účinok zosilnený.
· Tento liek by nemal byť kombinovaný s expektoranciami.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Epidemiologické štúdie realizované počas gravidity nepreukázali škodlivé účinky paracetamolu užívaného v odporúčaných dávkach. Krátkodobé podanie paracetamolu sa považuje za bezpečné. Žiadne nežiaduce účinky neboli pozorované u dojčiat dokonca ani pri dlhodobej liečbe paracetamolom s výnimkou jedného prípadu makulopapulárnej vyrážky.
Vzhľadom na vazokonstrikčné vlastnosti fenylefrínu ba mal byť liek používaný s opatrnosťou u žien s výskytom preklampsie v minulosti. Fenylefrín môže znížiť placentárnu perfúziu a preto by mal byť používaný v tehotenstve len ak prínosy prevážia riziká.
Údaje o bezpečnosti dextromethorfánu v gravidite sú obmedzené.
Užívanie lieku PAPHADEX COMBI v gravidite sa neodporúča.

Laktácia
Paracetamol sa síce vylučuje do materského mlieka, ale v množstvách, ktoré nie sú z klinického hľadiska signifikantné. Počas krátkodobej liečby nie je potrebné prerušiť dojčenie za predpokladu starostlivého sledovania dojčaťa.
Fenylefrín znižuje tvorbu mlieka u zvierat, preto jeho užívanie nie je vhodné na začiatku laktácie, pri dojčení novorodencov najmä nedonosených.
O podávaní dextrometorfanu počas dojčenia nie sú dostupné žiadne údaje.

Vzhľadom na to, že nie sú dostupné žiadne údaje o používaní kombinovaného lieku PAPHADEX COMBI počas dojčenia, užívanie sa neodporúča. Je vhodnejšie voliť jednozložkové lieky, ktoré sú počas dojčenia overené ako bezpečné.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Liek PAPHADEX COMBI nemá vplyv na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje U citlivých jedincov však môže vyvolať nežiaduce účinky (bolesť hlavy, únava, malátnosť, závrat), ktoré môžu túto schopnosť nepriaznivo ovplyvniť.
Pacienti by mali byť upozornení, aby sa vyvarovali činností vyžadujúcich rýchle reakcie a motorickú koordináciu (napr. vedenie vozidiel, obsluha strojov, práce vo výškach atd.), ak sa u nich takéto stavy vyskytnú.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky sa v terapeutických dávkach vyskytujú len zriedkavo a s miernym klinickým priebehom.
Pri poruchách krvi a žltačky, uvádzaných medzi nežiaducimi účinkami paracetamolu, nebola vždy preukázaná kauzalita vo vzťahu k paracetamolu.
Fenylefrín môže spôsobiť zvýšenie krvného tlaku sprevádzané bolesťou hlavy, závratom, vracaním, hnačkou, nespavosťou a zriedka palpitáciami. Tieto účinky boli zaznamenané pri užívaní terapeutických dávok fenylefrínu len ojedinele.
Pri vyšších dávkach dextrometorfanu boli pozorované bolesti hlavy, nystagmus a zhoršená výslovnosť.

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté nežiaduce účinky rozdelené do skupín podľa terminológie MedDRA s uvedením frekvencie výskytu: Veľmi časté (³1/10), Časté (³1/100 až <1/10), Menej časté (³1/1 000 až <1/100), Zriedkavé (³1/10 000 až <1/1 000), Veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov):


Nežiaduce účinky paracetamolu;

Trieda orgánových systémov podľa databázy MedDRA	Frekvencia	Nežiaduci účinok
Poruchy krvi a lymfatického systému	veľmi zriedkavé	poruchy krvného obrazu, (celkový krvný obraz abnormálny) vrátane trombocytopénie a agranulocytózy
	neznáme	Hemolytická anémia u pacientov s nedostatkom glukózo-6-fosfátdehydrogenázy v anamnéze
Poruchy imunitného systému	veľmi zriedkavé	anafylaxia (vrátane anafylaktického šoku), kožné alergické reakcie, vyrážka, angioedém Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza
Psychické poruchy	zriedkavé	nepokoj
Poruchy nervového systému	zriedkavé	bolesť hlavy
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	neznáme	Kounisov syndróm
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	neznáme	bronchospazmus
Gastrointestinálne poruchy	zriedkavé	nauzea
Poruchy pečene a žlčových ciest	veľmi zriedkavé	hepatotoxicita
	neznáme	cytolytická hepatitída, ktorá môže viesť k akútnemu zlyhaniu pečene
Poruchy kože a podkožného tkaniva	neznáme	akútna generalizovaná exantematózna pustulóza, fixný liekový exantém (pozri časť 4.4)
Poruchy obličiek a močových ciest	veľmi zriedkavé	nefropatia

Nežiaduce účinky dextromethorphanu;

Trieda orgánových systémov podľa databázy MedDRA	Frekvencia	Nežiaduci účinok
Poruchy imunitného systému	neznáme	Alergické kožné reakcie ako je vyrážka so svrbením, žihľavka, fixný liekový exantém, angioedém, bronchospazmus, anafylaxia
Poruchy nervového systému	časté	bolesti hlavy
	veľmi zriedkavé	nystagmus
	neznáme	Neurologické nálezy vrátane ospanlivosti, alebo vertigo, závrat, točenie hlavy, únava, zhoršená výslovnosť a nystagmus, dystónia najmä u detí
Gastrointestinálne poruchy	veľmi zriedkavé	vracanie, hnačka
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	časté	únava, malátnosť
Psychické poruchy	menej časté	zhoršená výslovnosť
	neznáme	Psychotické poruchy vrátane halucinácií a zmätenosti

Nežiaduce účinky fenylefrínu;

Trieda orgánových systémov podľa databázy MedDRA	Frekvencia	Nežiaduci účinok
Psychické poruchy	zriedkavé	nervozita
Poruchy nervového systému	časté	bolesti hlavy, závraty (točenie hlavy), nespavosť
Poruchy oka	neznáme	bolesť oka, pichanie v očiach, rozmazané videnie, fotofóbia, akútny glaukóm s uzavretým uhlom
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	veľmi zriedkavé	palpitácia
	neznáme	arytmia, tachykardia
Poruchy gastrointestinálneho traktu	veľmi zriedkavé	nauzea, vracanie, hnačka
Poruchy ciev	veľmi zriedkavé	zvýšenie krvné ho tlaku

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Paracetamol
Pri predávkovaní už relatívne nízkymi dávkami paracetamolu (8 – 15 g v závislosti na telesnej hmotnosti) môže mať za následok závažné poškodenie pečene a niekedy akútnu renálnu tubulárnu nekrózu.
Do 24 hodín sa môže objaviť nauzea, vracanie, anorexia, bledosť, letargia a potenie. Bolesť v bruchu môže byť prvým príznakom poškodenia pečene a vzniká v priebehu prvých 24 hodín od predávkovania paracetamolom. Môže dôjsť k vzniku pečeňovej cytolýzy, ktorá môže viesť k zlyhaniu pečene, encefalopatii, kóme až smrti. Komplikáciu zlyhania pečene predstavuje metabolická acidóza, edém mozgu, krvácavé prejavy, hypoglykémia, hypotenzia, infekcia a renálne zlyhanie. 12 až 48 hodín po akútnom predávkovaní sa zvyšujú hladiny pečeňových transamináz, laktátdehydrogenázy a bilirubínu spolu s poklesom hladiny protrombínu. Predĺženie protrombínového času je indikátorom zhoršenia funkcie pečene a preto sa odporúča jeho monitorovanie. Pacienti, ktorí užívajú induktory enzýmov (karbamazepín, fenytoín, barbituráty, rifampicín) alebo majú abúzus alkoholu v anamnéze, sú viac náchylní na poškodenie pečene. K akútnemu renálnemu zlyhaniu môže dôjsť aj bez prítomnosti závažného poškodenia pečene. Inými prejavmi intoxikácie sú poškodenie myokardu a pankreatitída a pancytopénia.

Liečba predávkovania: Je nutná hospitalizácia. Vyvolanie vracania, výplach žalúdka, najmä ak sa paracetamol užil pred menej ako 4 hodinami, potom je nutné podať metionín (2,5 g p.o.), ďalej sú vhodné podporné opatrenia. Podanie aktívneho uhlia je z dôvodov zníženia gastrointestinálnej absorpcie sporné. Odporúča sa monitorovanie plazmatickej koncentrácie paracetamolu. Špecifické antidotum acetylcysteín je nutné podať do 8 - 15 hodín po otrave, priaznivé účinky sa však pozorovali aj pri neskoršom podaní. Acetylcysteín sa väčšinou podáva dospelým a deťom i.v. v 5 % glukóze v počiatočnej dávke 150 mg/kg telesnej hmotnosti počas 15 minút. Potom 50 mg/kg v infúzii 5 % glukózy počas 4 hodín a ďalej 100 mg/kg do 16. resp. 20. hodiny od začiatku terapie. Acetylcysteín je možné podať aj p.o. do 10 hodín od požitia toxickej dávky paracetamolu v dávke 70 - 140 mg/kg 3 razy denne. Pri veľmi ťažkých otravách je možná hemodialýza či hemoperfúzia.'

Fenylefrín
Predávkovanie fenylefrínom môže spôsobiť podráždenosť, bolesť hlavy, zvýšenie tlaku krvi a niekedy poruchy srdcového rytmu. Tiež môže vyvolať nauzeu a vracanie. Liečba má byť symptomatická v súlade s klinickými prejavmi.

Dextrometorfán
Dextrometorfán môže ojedinele vyvolať únavu a malátnosť, pri vyšších dávkach (t.j. až do 10 mg/kg/deň) sa pozorovali bolesti hlavy, nystagmus a zhoršená výslovnosť.

Príznaky predávkovania:
účinky na CNS zahŕňajú ospanlivosť, závrat, točenie hlavy, únava, zhoršená výslovnosť a nystagmus (pozri časť 4.8).
Psychotické poruchy vrátane halucinácií a zmätenosť (pozri časť 4.8).

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: paracetamol, kombinácia okrem psycholeptík
ATC kód: N02BE51

Účinok lieku PAPHADEX COMBIje daný kombináciou analgetického a antipyretického pôsobenia paracetamolu, antitusického účinku dextrometorfánu (dextrometorfániumbromidu) a dekongestívneho účinku fenylefrínu (fenylefríniumchloridu).

Paracetamol pravdepodobne pôsobí inhibíciou syntézy enzýmu cyklooxygenázy na úrovni centrálneho nervového systému. Týmto mechanizmom je potlačená produkcia prostaglandínov, ktoré spôsobujú bolesť a horúčku. Doba nástupu analgetického účinku je 1/2 hodiny po perorálnom podaní, maximálny antipyretický účinok je dosiahnutý za 2-4 hodiny. Antipyretický a analgetický účinok trvá podľa veľkosti dávky spravidla 4-6 hodín po perorálnom podaní.
Paracetamol neovplyvňuje glykémiu, je vhodný pre diabetikov. Neovplyvňuje krvnú zrážavosť, nemá vplyv na hladinu kyseliny močovej a jej vylučovanie do moču. Paracetamol možno podať vo všetkých prípadoch, kde sú kontraindikované salicyláty.

Podstata antitusického účinku dextrometorfánu nie je úplne jasná, je však isté že nepôsobí opioidným mechanizmom. Jedná sa o potlačenie kašľa centrálnym mechanizmom, jednou z možností je ovplyvnenie glutamátových receptorov.

Fenylefrín je sympatomimetikum, ktoré pôsobí dekongesciu hyperemických slizníc bez výrazných ostatných efedrínových účinkov (tachykardia, eufória). Je to selektívny antagonista α1-adrenergných receptorov, niektorí autori mu prisudzujú tiež slabé agonizujúce účinky na iné adrenergné receptory.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Paracetamol sa rýchlo a takmer úplne absorbuje z gastrointestinálneho traktu a po perorálnom podaní dosahuje maximálnu koncentráciu v krvnej plazme za 0,5 - 2 hodiny. Absolútna biologická dostupnosť je asi 80% a nie je závislá na dávke pri normálnych terapeutických dávkach (5-20 mg/kg). Nie je viazaný na plazmatické proteíny. Distribučný objem je asi 0,9 l/kg. Biologický polčas v plazme je 1 – 3 hodiny a nie je ovplyvnený vekom. Je metabolizovaný v pečeni a vylučovaný do moču predovšetkým vo forme glukoronidových a sulfátových konjugátov. Pri predávkovaní sa objavuje saturácia hlavného detoxikačného metabolitu N-acetyl-p-benzoquinoneiminu konjugáciou s glutatiónom. To vedie k jeho kumulácii a možnému poškodeniu pečene.

Dextrometorfán je po perorálnom podaní dobre absorbovaný s výrazným first-pass efektom v pečeni. V dôsledku presystémového metabolizmu má variabilnú hodnotu plazmatických koncentrácií. V pečeni vzniká hlavný a účinný metabolit dextrofán, ktorý je zodpovedný za výraznú časť účinku dextrometorfánu. Maximálny klinický účinok je možno pozorovať medzi 5. – 6. hodinou od podania.
Biologický polčas eliminácie je pre dextrometorfán medzi 1,5 až 4 hodinami, pre dextrofán je
3,5 – 6 hodín.

Fenylefrín je absorbovaný z gastrointestinálneho traktu nepravidelne s významným presystémovým metabolizmom (60%). Maximálnu plazmatickú koncentráciu dosahuje medzi 1 až 2 hodinami. Hematoencefalickou bariérou preniká len veľmi malé množstvo podanej dávky. Nebol popísaný žiaden farmakologicky aktívny metabolit fenylefrínu. Biologický polčas eliminácie fenylefrínu je 2-3 hodiny.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje týkajúce sa bezpečnosti kombinovaného lieku nie sú k dispozícii.

Paracetamol
Toxicita paracetamolu bola rozsiahlo študovaná na mnohých zvieracích druhoch.

a) Akútna toxicita
LD₅₀ per os je u potkana 3,7 g/kg, u myši 338 mg/kg.

b) Chronická toxicita
V štúdiách subchronickej a chronickej toxicity paracetamolu u laboratórnych potkanov a myší, bolo pozorované poškodenie gastrointestinálneho traktu, zmeny hodnôt krvného obrazu alebo degenerácia parenchýmu pečene a obličiek, vedúca až k nekróze. Tieto zmeny sú dávané do súvislosti ako s mechanizmom účinku, tak s metabolizmom paracetamolu. Metabolity paracetamolu, ktorým sa toxické účinky prisudzujú, a súvisiace zmeny orgánov boli preukázané tiež u človeka. Preto by sa paracetamol nemal užívať dlhodobo a vo vyšších dávkach.

c) Mutagénny a karcinogénny potenciál
Výsledky genotoxických štúdií s paracetamolom sú nejednoznačné. Účinok paracetamolu je značne závislý od použitej koncentrácie a tiež od spôsobu podania. Kancerogénne pôsobenie paracetamolu bolo pozorované len po podaní vysokých, hepatotoxických dávok. V normálnych terapeutických dávkach nie je užívanie paracetamolu spojené s rizikom genotoxicity a kancerogenity.

d) Reprodukčná toxicita
Štúdie na laboratórnych zvieratách neposkytli dôkaz o embryotoxicite alebo fetotoxicite paracetamolu.

DextrometorFÁn
Akútna toxicita – LD₅₀ po per orálnom podaní u myši je165 mg/kg; u potkana 350 mg/kg, a u morčaťa 366 mg/kg.
Dávky 120 a 150 mg/kg, výrazne prevyšujúce štandardnú klinickú dávku, podávané per orálne potkanom (samiciam a samcom) viedli k výrazným zmenám v správaní, bez toho, aby boli detegované akékoľvek neuropatologické zmeny. Štúdie genotoxicity s dextrometorfánom viedli k negatívnym výsledkom.
Karcinogénny potenciál nebol u hlodavcov po podaní dextrometorfánu pozorovaný.
Údaje o reprodukčnej toxicite a fetotoxicite po podaní dextrometorfánu zvieratám nie sú k dispozícii.

FenylefrÍn
Akútna toxicita fenylefrínu (LD ₅₀) je 120 mg/kg telesnej hmotnosti u myší, ale 350 mg/kg telesnej hmotnosti u potkanov. Špecifické prejavy toxicity neboli po podaní fenylefrínu u zvierat pozorované. Štúdie genotoxicity s fenylefrínom viedli k nejednoznačným výsledkom. Karcinogénny potenciál nebol u hlodavcov po podaní fenylefrínu pozorovaný.
Údaje o reprodukčnej toxicite a fetotoxicite po podaní fenylefrínu zvieratám nie sú k dispozícii.
Pre viac informácií pozri časť 4.6.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Mikrokryštalická celulóza
Predželatinovaný kukuričný škrob
Sodná soľ kroskarmelózy
Povidón 30
Kyselina stearová 50%

Obalová vrstva:
Hypromelóza 2910/5
Makrogol 6000
Oxid titaničitý (E 171)
Simetikonová emulzia SE4
Mastenec
Hlinitý lak chinolínovej žlti (E 104)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky uchovávania.
Uchovávajte v pôvodnom obale, na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blister (bezfarebný priehľadný PVC/Al), škatuľka
Veľkosť balenia: 12 a 24 filmom obalených tabliet PAPHADEX COMBI
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

TAMARA, s.r.o., Rošického 4, 841 06 Bratislava, Slovenská republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

07/0293/14-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU