OLIMESTRA 20 MG FILMOM OBALENÉ TABLETY tbl flm 28x20 mg (blis.OPA/Al/PVC/Al)

ávky lieku. U pacientov so stredne ťažkým poškodením funkcie pečene sa odporúča iniciálna dávka olmesartan medoxomilu 10 mg jedenkrát denne a maximálna dávka nemá prekročiť 20 mg jedenkrát denne. Odporúča sa starostlivé sledovanie krvného tlaku a funkcie obličiek u pacientov s poškodenou funkciou pečene, ktorí sú súčasne liečení diuretikami a/alebo inými antihypertenzívami.
Nie sú skúsenosti s olmesartan medoxomilom u pacientov s ťažkým poškodením pečene, preto sa jeho podávanie tejto skupine pacientov neodporúča (pozri časť 4.4 a 5.2).Olmesartan medoxomil sa nemá používať u pacientov s biliárnou obštrukciou (pozri časť 4.3).

Deti a mladiství
Na základe nedostatočných údajov o bezpečnosti a účinnosti Olimestry u detí a mladistvých (mladších ako 18 rokov) sa tejto skupine pacientov liečba Olimestrou neodporúča.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo ktorúkoľvek z pomocných látok.
Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časť 4.4 a 4.6).
Biliárna obštrukcia (pozri časť 5.2).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Deplécia intravaskulárneho objemu:
U pacientov s depléciou objemu tekutín a/alebo sodíka, ktorý vznikol ako dôsledok intenzívnej diuretickej liečby, dietetickým obmedzením príjmu solí, hnačkou alebo vracaním, môže vzniknúť zvlášť po prvej dávke symptomatická hypotenzia. Pred podaním olmesartan medoxomilu je potrebné tieto zmeny upraviť.

Iné podmienky, ktoré stimulujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém:
U pacientov, ktorých vaskulárny tonus a renálne funkcie závisia hlavne od aktivity renín-angiotenzín-aldosterónového systému (napríklad pacienti s ťažkým kongestívnym srdcovým zlyhaním alebo vážnymi ochoreniami obličiek vrátane arteriálnej stenózy) terapia inými liečivami, ktoré ovplyvňujú tento systém, býva spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou, zriedkavo aj s akútnym renálnym zlyhaním. Možnosť podobných účinkov sa nedá vylúčiť ani u antagonistov receptorov angiotenzínu II.

Renovaskulárna hypertenzia:
Počas terapie liečivami ovplyvňujúcimi renín-angiotenzín-aldosterónový systém vzniká zvýšené riziko vzniku ťažkej hypotenzie a renálnej insuficiencie u pacientov s bilaterálnou stenózou renálnych artérií alebo so stenózou renálnej artérie u pacientov s jednou funkčnou obličkou.

Poškodenie funkcie obličiek a transplantácia obličiek:
Pokiaľ sa olmesartan medoxomil podáva pacientom s poškodením funkcie obličiek, odporúča sa pravidelné monitorovanie hladiny draslíka a kreatinínu v sére. Aplikácia olmesartan medoxomilu sa neodporúča u pacientov s ťažkým poškodením obličiek (klírens kreatinínu < 20 ml/min) (pozri časť 4.2, 5.2). Nie sú žiadne skúsenosti s podávaním olmesartan medoxomilu pacientom, ktorým sa v krátkom čase pred uvažovanou liečbou transplantovala oblička alebo pacientom v konečnom štádiu poškodenia obličiek (t.j. klírens kreatinínu < 12 ml/min).

Poškodenie funkcie pečene:
Nie sú skúsenosti u pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene a preto sa u tejto skupiny pacientov použitie olmesartan medoxomilu neodporúča (pozri časť 4.2 pre odporučené dávkovanie u pacientov s miernym alebo stredne ťažkým poškodením funkcie pečene).

Hyperkaliémia:
Použitie liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, môže spôsobiť hyperkaliémiu.
Toto riziko, ktoré môže byť fatálne, je zvýšené u starších pacientov, u pacientov s renálnou insuficienciou, diabetikov, u pacientov súčasne liečených inými liekmi, ktoré môžu zvyšovať hladinu draslíka a/alebo u pacientov s pridruženými príhodami.
Pred použitím liekov, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém, sa má zvážiť pomer rizika a prínosu a iné alternatívy liečby.
Hlavné riziká hyperkaliémie, ktoré treba brať do úvahy, sú:
- Diabetes mellitus, poškodenie obličiek, vek (> 70 rokov).
- Kombinácia s jedným alebo viacerými liekmi, ktoré ovplyvňujú renín-angiotenzín-aldosterónový systém a/alebo náhrady draslíka. Niektoré lieky alebo terapeutické skupiny liekov môžu podnietiť hyperkaliémiu. Náhrady soli obsahujúce draslík, diuretiká šetriace draslík, ACE inhibítory, antagonisty receptoru angiotenzínu II, nesteroidové protizápalové lieky (vrátane selektívnych COX-2 inhibítorov), heparín, imunosupresíva ako cyklosporín alebo takrolimus, trimetoprim.
- Pridružené príhody, najmä dehydratácia, akútna srdcová dekompenzácia, metabolická acidóza, zhoršenie funkcie obličiek, náhle zhoršenie stavu obličiek (napr. infekciou), lýza buniek (napr. akútna ischémia končatín, rabdomyolýza, rozsiahle poranenia).
U rizikových pacientov sa odporúča starostlivé monitorovanie hladín draslíka (pozri časť 4.5).

Lítium:
Kombinácia olmesartan medoxomilu s lítiom sa rovnako ako u iných antagonistov receptorov angiotenzínu II neodporúča (pozri časť 4.5).

Stenóza aortálnej alebo mitrálnej chlopne; obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia:
Rovnako ako u iných liečiv s vazodilatačným účinkom, mimoriadnu pozornosť treba venovať pacientom s aortálnou stenózou alebo stenózou mitrálnej chlopne alebo obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou.

Primárny aldosteronizmus:
Pacienti s primárnym aldosteronizmom obvykle neodpovedajú na antihypertenzíva, ktorých mechanizmom účinku je inhibícia renín-angiotenzínového systému. Použitie olmesartan medoxomilu sa preto u týchto pacientov neodporúča.

Etnické rozdiely:
Znižovanie krvného tlaku olmesartan medoxomilom rovnako ako inými antagonistami angiotenzínu II je o niečo nižšie u čiernej populácie ako u ostatných pacientov. Príčinou je pravdepodobne vyššia prevalencia nízkorenínového statusu u čiernej populácie s hypertenziou.

Gravidita:
Terapia antagonistami angiotenzínu II sa nemá začať počas tehotenstva. Ak nie je pokračovanie terapie blokátormi angiotenzínových receptorov považované za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú otehotnieť, majú prejsť na terapiu inými antihypertenzívami, ktoré majú potvrdené bezpečné použitie v gravidite. Ak je potvrdená gravidita, liečba antagonistami angiotenzínu II má byť okamžite ukončená a začatá vhodná alternatívna terapia (pozri časť 4.3 a 4.6).

Iné:
Príliš prudké zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo ischemickým cerebrovaskulárnym ochorením môže vyvolať rovnako ako u iných antihypertenzívnych liečiv infarkt myokardu alebo mozgovú príhodu.

Olimestra obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavou dedičnou intoleranciou galaktózy, deficitom laktázy laponského typu alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou tento liek nemajú užívať.

4.5 Liekové a iné interakcie

Štúdie interakcie boli realizované len na dospelých.

Vplyv iných liekov na olmesartan medoxomil:

Náhrada draslíka a draslík šetriace diuretiká:
Zo skúseností s používaním iných liečiv ovplyvňujúcich renín-angiotenzínový systém spolu s diuretikami šetriacimi draslík, náhradami draslíka, náhradami solí s obsahom draslíka alebo inými liečivami, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka v sére (napr. heparín) vyplýva, že môže dôjsť k zvýšeniu hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.4). Súčasné užívanie takýchto liečiv sa preto neodporúča.

Iné antihypertenzíva:
Súčasným užívaním iných antihypertenzív sa antihypertenzívny účinok olmesartan medoxomilu môže zosilniť.

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID):
NSAID (vrátane kyseliny acetylsalicylovej v dávkach > 3 g/deň a tiež COX‑2 inhibítorov) a antagonisty receptorov angiontezínu II môžu pôsobiť synergicky znižovaním glomerulárnej filtrácie. Rizikom ich súčasnej aplikácie je preto výskyt akútneho renálneho zlyhania. Odporúča sa preto monitorovanie renálnych funkcií na začiatku terapie, ako aj pravidelná hydratácia pacienta.
Okrem toho súčasná aplikácia môže znížiť antihypertenzívny účinok antagonistov receptorov angiotenzínu II, čo vedie k čiastočnej strate účinnosti.

Iné liečivá:
Po terapii antacidom (hydroxid hlinito‑horečnatý) sa pozorovala mierna redukcia biologickej dostupnosti olmesartan medoxomilu. Súčasná aplikácia warfarínu a digoxínu nemala žiaden vplyv na farmakokinetiku olmesartanu.

Vplyv olmesartan medoxomilu na iné liečivá:

Lítium:
Popísané je reverzibilné zvýšenie sérových koncentrácií a toxicity lítia počas jeho súbežnej aplikácie s inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín a antagonistami angiotenzínu II. Používanie olmesartan medoxomilu v kombinácii s lítiom sa preto neodporúča (pozri časť 4.4). Pokiaľ je táto kombinácia potrebná, odporúča sa starostlivé monitorovanie hladín lítia v sére.

Iné liečivá:
V špecifických klinických štúdiách sa u zdravých dobrovoľníkov študovali kombinácie s warfarínom, digoxínom, antacidom (hydroxid hlinito-horečnatý), hydrochlorotiazidom a pravastatinom. Nezistili sa žiadne klinicky významné interakcie a najmä olmesartan medoxomil nemá signifikantný vplyv na farmakokinetiku alebo farmakodynamiku warfarínu alebo farmakokinetiku digoxínu.

Olmesartan nemá klinicky významný inhibičný efekt in vitro na enzýmy 1A1/2, 2A6, 2C8/9, 2C19, 2D6, 2E1 a 3A4 ľudského cytochrómu P450 a žiadny, alebo minimálny indukčný efekt na aktivitu cytochrómu P450 u potkana. Na základe týchto výsledkov sa in vivo interakčné štúdie so známymi inhibítormi a induktormi enzýmov cytochrómu P450 nerobili, pretože sa nepredpokladajú žiadne klinicky významné interakcie medzi olmesartanom a liečivami, ktoré sa metabolizujú horeuvedenými enzýmami cytochrómu P450.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita


Epidemiologický dôkaz rizika teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity nebol presvedčivý, napriek tomu malé zvýšenie rizika nemôže byť vylúčené. I keď nie sú kontrolované epidemiologické dáta o riziku antagonistov angiotenzínu II, podobné riziko môže existovať pre túto skupinu liekov. Iba ak nie je pokračovanie terapie blokátormi angiotenzínových receptorov považované za nevyhnutné, pacientky plánujúce otehotnieť majú prejsť na alternatívnu antihypertenzívnu terapiu, ktorá má potvrdené bezpečné použitie v gravidite. Ak je potvrdená gravidita, liečba antagonistami angiotenzínu II má byť okamžite ukončená a zahájená vhodná alternatívna terapia.

Je známe, že terapia antagonistami angiotenzínu II v druhom a treťom trimestri pôsobí toxicky na plod (znižuje funkciu obličiek, spôsobuje oligohydramnión, spomaľuje osifikáciu kostí) a novorodenca (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri aj časť 5.3).
Ak došlo k expozícii antagonistom angiotenzínu II od druhého trimestra, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie obličiek a lebky.
Deti matiek, ktoré užívali antagonisty angiotenzínu II, majú byť starostlivo monitorované kvôli vzniku hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).

Laktácia
Nakoľko nie sú dostupné informácie o používaní Olimestry počas laktácie, Olimestra sa v tomto období neodporúča a uprednostňuje sa liečba liekmi, ktoré majú potvrdené bezpečné použitie počas laktácie, najmä ak ide o dojčenie novorodenca alebo predčasne narodeného dieťaťa.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Vo vzťahu k uvedeným činnostiam treba vziať do úvahy, že u pacientov, ktorí užívajú antihypertenzíva, sa občas môžu vyskytnúť závraty alebo únava.

4.8 Nežiaduce účinky

Nasledujúce nežiaduce účinky boli zaznamenané v rámci postmarketingového sledovania.
Nežiaduce účinky sú uvedené v nasledujúcej tabuľke podľa WHO klasifikácie a frekvencie ich výskytu:
- veľmi časté (≥1/10)
- časté (≥1/100 až <1/10)
- menej časté (≥1/1000 až <1/100)
- zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000)
- veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (nedajú sa zistiť z dostupných údajov)

V rámci každej frekvencie sú nežiaduce účinky zoradené podľa klesajúcej závažnosti.

Trieda orgánových systémov	Veľmi zriedkavé
Poruchy krvi a lymfatického systému	Trombocytopénia
Poruchy metabolizmu a výživy	Hyperkaliémia
Poruchy nervového systému	Závraty a bolesti hlavy
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	Kašeľ
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Abdominálna bolesť, nauzea, vracanie
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Exantém, pruritus, vyrážka. Alergické reakcie ako sú angioneurotický edém, alergická dermatitída, edém tváre a urtikária
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	Svalové kŕče, bolesť svalov
Poruchy obličiek a močových ciest	Akútne poškodenie a insuficiencia obličiek (pozri Laboratórne a funkčné vyšetrenia)
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Astenické stavy ako asténia, únava, letargia, nepokojnosť
Laboratórne a funkčné vyšetrenia	Abnormálne funkčné testy obličiek ako je zvýšenie kreatinínu a urey v krvi. Zvýšenie hepatálnych enzýmov

Ojedinelé prípady rabdomyolýzy boli opísané v čase liečby blokátormi receptorov angiotenzínu II, príčinná súvislosť však nebola dokázaná.

Klinické štúdie
V dvojito zaslepených placebom kontrolovaných monoterapeutických štúdiách, incidencia nežiaducich účinkov spojených s liečbou bola 42,4 % u olmesartan medoxomilu a 40,9 % u placeba.
V placebom kontrolovaných monoterapeutických štúdiách jediným nežiaducim účinkom, ktorý bol jednoznačne dôsledkom terapie, boli závraty (2,5 % u olmesartan medoxomilu, 0,9 % u placeba).

Počas dlhodobej terapie (2 roky), incidencia prerušenia liečby v dôsledku výskytu nežiaducich účinkov pri podávaní olmesartanu medoxomilu 10 – 20 mg raz denne bola 3,7 %. Nasledujúce nežiaduce účinky boli zaznamenané počas všetkých klinických štúdií s olmesartan medoxomilom (vrátane štúdií ako s aktívnou kontrolou tak s placebom), bez ohľadu na kauzalitu alebo incidenciu vzhľadom na placebo. Nežiaduce účinky sú zoradené podľa orgánových systémov a frekvencie ich výskytu ako boli uvedené vyššie.

Trieda orgánových systémov	Časté	Menej časté	Zriedkavé
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Poruchy srdca a srdcovej činnosti		Angína pektoris
Poruchy nervového systému	Závrate	Vertigo
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	Bronchitída Kašeľ Pharyngitída Rinitída
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Bolesť brucha Hnačka Dyspepsia Gastroenteritída Nauzea
Poruchy obličiek a močových ciest	Hematúria Infekcia močového traktu
Poruchy kože a podkožného tkaniva		Vyrážka
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	Artritída Bolesť chrbta Bolesť chrbtice
Poruchy ciev			hypotenzia
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Bolesť na hrudi Únava Príznaky podobné chrípke Periferálny edém Bolesť

Laboratórne parametre
V placebom kontrolovaných štúdiách bola v skupine, ktorá dostávala olmesartan medoxomil v monoterapii, o niečo vyššia hypertriglyceridémia (2,0 % oproti 1,1 %) a kreatinín - fosfokináza
(1,3 % oproti 0,7 %) v porovnaní so skupinou, ktorá dostávala placebo.

Nežiaduce účinky týkajúce sa laboratórnych parametrov, zaznamenané v klinických štúdiách s olmesartan medoxomilom (vrátane štúdií bez kontroly placebom), bez ohľadu na príčinnú súvislosť alebo incidenciu k placebu, boli nasledovné:

Poruchy metabolizmu a výživy:
Časté: Zvýšená keratín-fosfokináza, hypertriglyceridémia, hyperurikémia
Zriedkavé: Hyperkaliémia

Poruchy pečene a žlčových ciest:
Časté: zvýšenie pečeňových enzýmov.

Ďalšie informácie o špeciálnych populáciách
U starších pacientov sa frekvencia hypotenzie mierne zvýšila zo zriedkavej na menej častú.

4.9 Predávkovanie

S predávkovaním u ľudí sú len malé skúsenosti. Najpravdepodobnejším príznakom predávkovania je hypotenzia. V prípade predávkovania pacienta treba starostlivo monitorovať a začať symptomatickú a podpornú liečbu.
Zatiaľ nie sú dostupné informácie, či je olmesartan dialyzovateľný.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antagonista angiotenzínu II, ATC kód: C09CA08

Olmesartan medoxomil je silný, perorálne účinný selektívny antagonista receptora angiotenzínu II (typ AT₁). Predpokladá sa, že blokuje všetky účinky angiotenzínu II sprostredkované AT₁ receptormi, bez ohľadu na zdroj alebo cestu syntézy angiotenzínu II. Dôsledkom selektívneho antagonizmu AT₁ receptorov angiotenzínu II je zvýšenie plazmatickej hladiny renínu, koncentrácie angiotenzínu I a angiotenzínu II a určité zníženie plazmatickej koncentrácie aldosterónu. '

Angiotenzín II je primárne vazoaktívny hormón renín – angiotenzín – aldosterónového systému a má signifikantnú úlohu v patofyziológii hypertenzie, ktorá vzniká cez typ 1 (AT₁) receptory.

U pacientov s hypertenziou vyvolá aplikácia olmesartan medoxomilu dlhotrvajúce zníženie krvného tlaku v artériách, ktoré závisí od dávky. Doposiaľ nie sú informácie, že by došlo k hypotenzii po prvej dávke, tachyfylaxii počas dlhodobej liečby alebo k rebound hypertenzii po prerušení liečby.

Dávkovaním olmesartan medoxomilu jedenkrát denne sa dosiahne účinný plynulý pokles krvného tlaku v intervale 24 hodín. Pri dávkovaní jedenkrát denne sa dosiahol podobný pokles krvného tlaku ako pri aplikácii rovnakej dennej dávky rozdelenej na 2 denné dávky.

Pri kontinuálnej liečbe sa maximálny pokles krvného tlaku dosiahne do 8 týždňov po začatí liečby, hoci podstatný pokles krvného tlaku sa pozoruje po 2 týždňoch. Súbežná terapia s hydrochlorotiazidom má aditívny efekt na pokles krvného tlaku, pacienti ju dobre tolerujú.

Vplyv olmesartanu na morbiditu a mortalitu nie je doteraz známy.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia a distribúcia
Olmesartan medoxomil je prodrug, rýchle sa konvertuje na farmakologicky aktívny metabolit olmesartan esterázami v črevnej sliznici a v portálnej krvi počas absorpcie z gastrointestinálneho traktu.

V plazme alebo exkrétoch sa nenašiel intaktný olmesartan medoxomil alebo intaktný bočný reťazec medoxomilu. Priemerná absolútna biologická dostupnosť olmesartanu z tabletovej formy je 25,6 %.

Priemerná vrcholová plazmatická koncentrácia (C_max) olmesartanu sa dosiahne približne do 2 hodín po perorálnom podaní olmesartan medoxomilu, plazmatická koncentrácia olmesartanu sa zvyšuje približne lineárne so zvyšujúcimi sa jednorazovými perorálnymi dávkami až do dávky asi 80 mg.

Potrava mala minimálny vplyv na biologickú dostupnosť olmesartanu, preto sa olmesartan medoxomil môže podávať s jedlom ale aj bez jedla.

Nezistili sa klinicky závažné rozdiely vo farmakokinetike olmesartanu vo vzťahu k pohlaviu.

Olmesartan sa pevne viaže na plazmatické proteíny (99,7 %), ale potenciál pre klinicky významné interakcie podmienené vytesňovaním z väzby na proteíny medzi olmesartanom a inými súčasne podávanými liečivami, ktoré sa pevne viažu na plazmatické proteíny, je nízky (ako sa potvrdilo chýbaním klinicky signifikantných interakcií medzi olmesartan medoxomilom a warfarínom). Väzba olmesartanu na krvné bunky je zanedbateľná. Priemerný distribučný objem po intravenóznom podaní je nízky (16 – 29 l).

Metabolizmus a eliminácia
Celkový plazmatický klírens bol typicky 1,3 l/h (CV, 19 %) a bol relatívne mierne porovnateľný s prietokom krvi pečeňou (cca 90 l/h). Po jednej perorálnej dávke ¹⁴C značeného olmesartan medoxomilu sa 10 – 16 % podanej izotopom značenej látky vylúčilo močom (veľká väčšina podanej dávky do 24 hodín) a zvyšná časť zachytenej izotopom značenej látky sa vylúčila stolicou. Na základe systémovej dostupnosti 25,6 % sa dá vypočítať, že olmesartan sa eliminuje obličkami (cca 40 %) a hepatobiliárne (cca 60 %). V rádioaktívnom materiáli, ktorý sa získal po eliminácii, sa identifikoval len olmesartan, žiadne iné signifikantné metabolity sa nedetegovali. Enterohepatálne recyklovanie olmesartanu je minimálne. Vzhľadom na to, že veľká časť olmesartanu sa vylučuje žlčovými cestami, u pacientov s biliárnou obštrukciou je jeho použitie kontraindikované (pozri časť 4.3).

Terminálny polčas eliminácie olmesartanu sa pohyboval medzi 10 a 15 hodinami po viacnásobnom perorálnom dávkovaní. Rovnovážny stav sa dosiahol po prvých niekoľkých dávkach, po 14 dňoch opakovaného podávania sa nedokázala ďalšia akumulácia. Renálny klírens bol približne 0,5 –0,7 l/h a nebol závislý od dávky.

Farmakokinetika u špeciálnych populácií
Starší pacienti:
AUC v rovnovážnom stave sa u hypertenzívnych pacientov vo veku 65 ‑ 75 rokov zvýšila približne o 35 %, u pacientov vo veku nad 75 rokov približne o 44 % v porovnaní s mladšou vekovou skupinou U tejto skupiny pacientov to môže súvisieť s priemerným znížením funkcie obličiek.

Poškodenie funkcie obličiek:
U pacientov, ktorí mali poškodenie funkcie obličiek, sa AUC v rovnovážnom stave zvýšila o 62 %, 82 % a 179 % u mierneho, stredne ťažkého alebo ťažkého poškodenia v porovnaní so zdravými kontrolami (pozri časti 4.2 a 4.4).

Poškodenie funkcie pečene:
Po jednorazovej perorálnej dávke boli hodnoty AUC olmesartanu vyššie o 6 % a 65 % u pacientov s miernym a stredne ťažkým poškodením funkcie pečene v porovnaní so zdravou kontrolnou skupinou. Nenaviazaná časť olmesartanu po dvoch hodinách po podaní zdravým subjektom, pacientom s miernym a stredne ťažkým poškodením funkcie pečene bola 0,26 %, 0,34 % a 0,41 %. Priemerná hodnota AUC bola po opakovanom dávkovaní u pacientov so stredne ťažkým poškodením funkcie pečene opäť o 65 % vyššia, než u porovnávaných kontrolovaných zdravých jedincov. Priemerné C_max hodnoty olmesartanu boli u pacientov so zmenenou funkciou pečene a zdravých jedincov podobné. Olmesartan medoxomil sa nestanovoval u pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene (pozri časti 4.2 a 4.4).


5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách chronickej toxicity na potkanoch a psoch mal olmesartan medoxomil podobné účinky ako iné antagonisty AT₁ receptorov a ACE inhibítory: v krvi bola zvýšená hodnota močoviny a kreatinínu (vyvolaná funkčnými zmenami na obličkách zapríčinenými blokovaním AT₁ receptorov), redukcia hmotnosti srdca, zníženie parametrov červených krviniek (erytrocyty, hemoglobín, hematokrit), histologické nálezy poškodenia obličiek (regeneratívne lézie renálneho epitelu, zhrubnutie bazálnej membrány, dilatácia tubulov). Tieto nežiaduce reakcie spôsobené farmakologickou aktivitou olmesartan medoxomilu sa vyskytli aj v predklinických štúdiách s inými antagonistami AT₁ receptorov a ACE inhibítormi, dajú sa redukovať simultánnym perorálnym podávaním chloridu sodného.

U obidvoch druhov sa zistilo zvýšenie renínovej aktivity v plazme a hypertrofia /hyperplázia juxtaglomerulárnych buniek v obličkách. Zistené zmeny sú typické pre skupinu ACE inhibítorov a pre iné antagonisty AT₁ receptorov, zdá sa však, že nemajú žiadnu klinickú významnosť.

Rovnako ako iné antagonisty AT₁ receptorov, aj olmesartan medoxomil zvyšoval incidenciu chromozómových zlomov v bunkových kultúrach in vitro. V niekoľkých in vivo štúdiách s olmesartanom medoxomilom podávaným vo veľmi vysokých dávkach, až do 2 000 mg/kg perorálne, sa nezistil žiaden významný efekt. Celkové údaje z testovania komplexnej genotoxicity svedčia o tom, že je veľmi nepravdepodobné, aby v klinických podmienkach mal olmesartan genotoxický efekt.

Olmesartan medoxomil nebol karcinogénny ani u potkanov v štúdii trvajúcej 2 roky, ani u myší v dvoch 6 mesačných štúdiách karcinogenity za použitia transgénnych modelov.

V reprodukčných štúdiách na potkanoch olmesartan medoxomil neovplyvňoval fertilitu a nezistil sa žiaden teratogénny účinok. Rovnako ako u iných antagonistov angiotenzínu II, aj po expozícii olmesartan medoxomilu sa znížilo prežívanie potomstva, a došlo k dilatácii panvičky obličiek po expozícii samíc v neskorých štádiách gravidity a počas laktácie. Všeobecne sa dá konštatovať, že rovnako ako iné antihypertenzíva, aj olmesartan medoxomil bol toxickejší pre gravidné králiky ako pre gravidné potkany, avšak bez žiadnej indikácie fetotoxicity.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro:
Mikrokryštalická celulóza
Monohydrát laktózy
Čiastočne substituovaná hyprolóza
Magnézium stearát
Obalová vrstva:
Oxid titaničitý
Mastenec
Makrogol 3000
Čiastočne hydrolyzovaný polyvinylalkohol

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Blistre (OPA/Al/PVC fólia, Al fólia): 10, 14, 28, 30, 56, 60, 84, 90, 98 a 100 filmom obalených tabliet v škatuľke.

Nádoba na tablety (HDPE), plastový uzáver (PP) s vysušovadlom: 100 filmom obalených tabliet v škatuľke.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.5 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť zlikvidované v súlade s národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

KRKA, d.d., Novo mesto, Šmarješka cesta 6, 8501 Novo mesto, Slovinsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Olimestra 10 mg filmom obalené tablety: 58/0311/10-S
Olimestra 20 mg filmom obalené tablety:58/0312/10-S
Olimestra 40 mg filmom obalené tablety: 58/0313/10-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU