Endoxan sa používa v rámci polychemoterapeutického programu alebo ako monoterapia.
Akútne a chronické nádorové bujnenie bielych krviniek (lymfatické a myeloidné leukémie).
Nádory miazgových uzlín: Morbus Hodgkin, non-Hodgkinove lymfómy, plazmocytóm.
Metastázujúce a nemetastázujúce malígne solídne nádory: nádory vaječníkov, semenníkov, prsníka, malobunkový karcinóm pľúc, nádor z nervového tkaniva, Ewingov sarkóm.
Agresívne prebiehajúce autoimúnne ochorenia vznikajúce poruchou činnosti imunitného systému, napr. reumatoidné zápaly kĺbov, psoriatická artropatia, systémový lupus, erythematosus, sklerodermia, systémové vaskulitídy (napr. s nefrotickým syndrómom), niektoré typy zápalu obličkových klbiek (napr. s nefrotickým syndrómom), myasthenia gravis, autoimmúnna haemolytická anémia, prítomnosť chladových autoprotilátok.
Liečba potláčajúca imunitnú odpoveď (imunosupresívna liečba) pri transplantáciách orgánov.
Lieky môžu mať popri požadovaných hlavných účinkoch tiež účinky neželané, takzvané nežiaduce účinky. Ďalej sú uvedené nežiaduce účinky, ktoré boli pozorované v časovej súvislosti s použitím lieku Endoxan, aj keď sa nemusia vyskytnúť u každého pacienta.
Počas liečby Endoxanom sa môžu v závislosti na dávkovaní vyskytnúť nasledujúce, prevažne prechodné nežiaduce účinky:
Hematologické nežiaduce účinky
V každom prípade sa musí počítať s nasledujúcimi nežiaducimi účinkami:
- zníženie počtu bielych krviniek s nebezpečenstvom život ohrozujúcich infekcií
- zníženie počtu krvných doštičiek s nebezpečenstvom zvýšeného rizika krvácania
- zníženie počtu červených krviniek s poklesom hemoglobínu viac ako 2 g/100 ml oproti pôvodnej hodnote.
Najnižšie hodnoty bielych krviniek a krvných doštičiek sa vyskytujú spravidla v 1. až 2. týždni po začiatku liečby a po 3 - 4 týždňoch sa vrátia na normálne hodnoty.
Pri kombinovanej liečbe s inými myelosupresívnymi liekmi sa musí dávkovanie individuálne upraviť.
Žalúdočnočrevné nežiaduce účinky
Často nevoľnosť a dávenie - zriedkavo nechutenstvo, hnačka, zápcha a zápal sliznice ústnej dutiny. Existujú ojedinelé správy o zápale hrubého čreva s krvácaním a vredoch sliznice úst.
Močovopohlavné ústrojenstvo
Po podaní Endoxanu je častý výskyt liečbou podmienených zápalov močového mechúra, často sprevádzaných krvácaním, ktoré vyžadujú prerušenie liečby.
Cyklofosfamid a jeho metabolity vyvolávajú po vylúčení do moču v mechúre zmeny ako je edém mechúra, suburetrálne krvácanie, intersticiálne zápaly so zmnožením kolagénového tkaniva ako aj prípadnú stuhnutosť steny mechúra. Zápal močového mechúra je najskôr nebakteriálny, môže nasledovať sekundárne osídlenie choroboplodnými mikroorganizmami. Existujú ojedinelé hlásenia hemoragického zápalu močového mechúra so smrteľným koncom. Poškodenia obličiek následkom vysokého dávkovania (najmä pri už existujúcej poruche funkcie obličiek) sú zriedkavé.
Silná hydratácia a alkalizácia moču, príp. užívanie uroprotektíva, môžu zreteľne znížiť častosť a stupeň prejavu týchto urotoxických nežiaducich účinkov.
Pohlavné orgány:
Už pre svoj alkylačný spôsob účinku sa dá očakávať, že cyklofosfamid bude spôsobovať čiastočne ireverzibilné poruchy spermatogenézy a z toho vyplývajúci aspermatizmus, príp. pretrvávajúcu oligospermiu. Tak isto môže spôsobovať poruchy ovulácie, niekedy ireverzibilné, a z toho vyplývajúcu amenoreu a zníženú hladinu ženských pohlavných hormónov.
Hepatotoxicita
Zriedkavo boli hlásené poruchy pečeňových funkcií, ktoré sa prejavovali
vzostupom príslušných laboratórnych hodnôt (AST, ALT, gammaglutamyltransferázy, alkalickej fosfatázy, bilirubínu).
Srdcovocievny a dýchací systém
V ojedinelých prípadoch môže vzniknúť závažné ochorenie pľúc.
Bolo referované o druhotnom, cytostatikami indukovanom ochorení srdcovej svaloviny najmä po vysokých dávkach cyklofosfamidu (120 -240 mg/kg telesnej hmotnosti), ktoré sa prejavilo ako arytmia, zmeny EKG a LVEF, v ojedinelých prípadoch infarkt myokardu. Existujú správy o zvýšenom kardiotoxickom účinku cyklofosfamidu po predchádzajúcom liečebnom ožiarení srdcovej krajiny a pri súčasnej liečbe antracyklínmi alebo pentostatínom.
V tomto kontexte je potrebné mať na mysli pravidelné kontroly elektrolytov, zvlášť je nutná obozretnosť u pacientov s preexistujúcim srdcovým ochorením.
Sekundárne nádory
Ako všeobecne pri cytostatickej liečbe aj pri podaní cyklofosfamidu existuje riziko vzniku sekundárnych nádorov ako neskorého následku liečby. Je zvýšené riziko výskytu zhubného nádoru močových ciest a akútneho nádorového bujnenia bielych krviniek, ktoré môže progredovať do akútnej leukémie. Toto riziko je možné špeciálne pri karcinóme močového mechúra významne znížiť adekvátnym podaním uroprotektíva.
Iné nežiaduce účinky
Často sa vyskytujúce padanie vlasov je spravidla reverzibilné. Vyskytli sa zmeny pigmentu dlaní, nechtov rúk a nôh.
Okrem toho sa pozorovali nasledovné nežiaduce účinky:
- SIADH (syndróm neadekvátnej sekrécie antidiuretického hormónu ADH, Schwartz- Bartterov syndróm)
- zápaly kože a slizníc
- reakcie z precitlivenosti, v ojedinelých prípadoch až šok
- prechodné nezreteľné videnie a závrate
- v zriedkavých prípadoch akútny zápal podžalúdkovej žľazy
- vo veľmi zriedkavých prípadoch boli hlásené ťažké reakcie ako Stevens Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza (kožné ochorenie)