MYALEPTA 3 MG PRÁŠOK NA INJEKČNÝ ROZTOK plv ino 1x3 mg (liek.inj.skl.)

U pacientov liečených Myaleptou, ktorí používajú antidiabetickú liečbu, existuje riziko vzniku hypoglykémie. V začiatočných fázach liečby môže byť potrebné rozsiahle zníženie počiatočnej dávky inzulínu o 50 % alebo viac. Po stabilizovaní požadovaného množstva inzulínu môžu byť u niektorých pacientov tiež potrebné úpravy dávok iných antidiabetických liečob na minimalizovanie rizika hypoglykémie (pozri časti 4.4 a 4.8).

Ukončenie liečby u pacientov s rizikom vzniku pankreatitídy

Pri ukončení liečby Myaleptou u pacientov s rizikovými faktormi pre pankreatitídu (napr. pankreatitída v anamnéze, závažná hypertriglyceridémia) sa odporúča postupné znižovanie dávky počas dvoch týždňov v spojení s diétou s nízkym obsahom tukov. Počas postupného znižovania dávky sa majú sledovať hladiny triglyceridov a má sa podľa potreby zvážiť začatie podávania alebo úprava dávky liekov znižujúcich hladiny lipidov. Pri prejavoch a/alebo príznakoch zodpovedajúcich pankreatitíde sa má urýchlene vykonať klinické vyšetrenie (pozri časť 4.4).

Vynechaná dávka

Ak pacient vynechá dávku, dávka sa má podať ihneď, ako sa zaznamená jej vynechanie, a ďalší deň sa má pokračovať v normálnom dávkovacom rozvrhu.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti

Klinické skúšania s metreleptínom nezahŕňali dostatočné počty pacientov vo veku 65 rokov a starších na stanovenie toho, či odpovedajú na liečbu inak ako mladší pacienti. Vo všeobecnosti je potrebná opatrnosť pri výbere a úprave dávky pre staršieho pacienta, aj keď sa nevyžaduje žiadna špecifická úprava dávky.

Porucha funkcie obličiek a pečene

Metreleptín sa neskúmal u pacientov s poruchou funkcie obličiek ani pečene. Nie je možné uviesť odporúčania na dávkovanie.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť metreleptínu u detí vo veku 0 až 2 roky s generalizovanou LD a detí vo veku
0 až 12 rokov s čiastočnou LD neboli stanovené. Sú dostupné iba veľmi obmedzené údaje pre deti
s generalizovanou LD, hlavne mladšie ako 6 rokov.

Spôsob podávania

Subkutánne použitie.

Zdravotnícki pracovníci majú poskytnúť pacientom a opatrovateľom školenie zamerané na rekonštitúciu lieku a správnu techniku subkutánneho injikovania, aby sa zabránilo intramuskulárnemu injikovaniu u pacientov s minimálnym podkožným tukovým tkanivom.

Pacienti a/alebo opatrovatelia majú pripraviť a podať prvú dávku lieku pod dozorom kvalifikovaného zdravotníckeho pracovníka.

Injekcia sa má podávať každý deň v rovnakom čase. Môže sa podávať v akúkoľvek dennú dobu bez ohľadu na načasovanie jedál.

Rekonštituovaný roztok sa má injikovať do tkanív brucha, stehna alebo nadlaktia. Ak si pacienti injekciu podávajú do rovnakej oblasti, odporúča sa, aby na injikovanie používali každý deň iné miesto. Dávky prevyšujúce 1 ml sa môžu podávať ako dve injekcie (celková denná dávka rozdelená na

rovnaké časti) na minimalizáciu možného diskomfortu v mieste podania injekcie spôsobeného objemom injekcie. Pri rozdelení dávky kvôli jej objemu sa dávky môžu podávať za sebou do rôznych miest injekcie.

Pri predpisovaní nízkych dávok/objemov (napr. pre deti) zostanú injekčné liekovky po odobratí požadovanej dávky lieku skoro úplne plné. Zvyšný rekonštituovaný liek sa má po použití zlikvidovať.

Pokyny na rekonštitúciu lieku pred podaním, pozri časť 6.6 a informácie určené pre pacientov v písomnej informácii pre používateľov (časť 7).

Tabuľka 2 Výpočet dávky

Telesná hmotnosť a pohlavie	Výpočet začiatočnej dávky
Pre mužov a ženy ≤ 40 kg dávka jedenkrát denne	Telesná hmotnosť (kg) x 0,06 mg/kg = individuálna denná začiatočná dávka pacienta v mg Telesná hmotnosť (kg) x 0,012 ml/kg = individuálny denný začiatočný objem na injekciu v ml Príklad: U 25 kg pacienta je začiatočná dávka 0,06 mg/kg Myalepty. Individuálna dávka pacienta = 1,5 mg U 25 kg pacienta je začiatočná dávka 0,012 ml/kg = 0,3 ml roztoku Myalepta na injekciu
Pre mužov > 40 kg dávka jedenkrát denne	Individuálna dávka pacienta jedenkrát denne v mg = 2,5 mg Množstvo na injekciu dávky jedenkrát denne = 0,5 ml
Pre ženy > 40 kg dávka jedenkrát denne	Individuálna dávka pacienta jedenkrát denne v mg = 5 mg Množstvo na injekciu dávky jedenkrát denne = 1 ml

Tabuľka 1 Striekačka potrebná na rekonštitúciu Myalepty s vodou na injekcie

Striekačka	Veľkosť ihly (gauge) a dĺžka
Myalepta3mgprášoknainjekčnýroztok
1,0 ml	21 gauge 40 mm ihla
Myalepta5,8mgprášoknainjekčnýroztok
3,0 ml	21 gauge 40 mm ihla
Myalepta11,3mgprášoknainjekčnýroztok
3,0 ml	21 gauge 40 mm ihla

Striekačka Veľkosť ihly (gauge) a dĺžka Rozsah podávanej dávky Myalepty 0,3 ml U100 inzulínová striekačka 31 gauge 8 mm ihla Pre dávky: ≤ 1,5 mg /≤ 0,3 ml objemu denne 1,0 ml 30 gauge 13 mm ihla Pre dávky: > 1,5 mg - 5 mg / 0,3 - 1,0 ml objemu denne 2,5 ml 30 gauge 13 mm ihla Pre dávky: > 5 mg - 10 mg / > 1,0 ml objemu denne

Tabuľka 2 Striekačka potrebná na podanie každej dávky Myalepty

U pacientov s telesnou hmotnosťou menej ako 40 kg sa má na výpočet dávky použiť skutočná telesná hmotnosť na začiatku liečby. U týchto pacientov pozri pri pacientoch s telesnou hmotnosťou menej ako alebo rovnou 25 kg tabuľku 5 ohľadne začiatočnej dávky.

Telesná hmotnosť dieťaťa Dávka Myalepty Skutočné množstvo roztoku* Zaokrúhlené množstvo roztoku „Jednotkový“ meraný objem na injekciu v 0,3 ml striekačke 9 kg 0,54 mg 0,108 ml 0,10 ml 10 10 kg 0,60 mg 0,120 ml 0,12 ml 12 11 kg 0,66 mg 0,132 ml 0,13 ml 13 12 kg 0,72 mg 0,144 ml 0,14 ml 14 13 kg 0,78 mg 0,156 ml 0,15 ml 15 14 kg 0,84 mg 0,168 ml 0,16 ml 16 15 kg 0,90 mg 0,180 ml 0,18 ml 18 16 kg 0,96 mg 0,192 ml 0,19 ml 19 17 kg 1,02 mg 0,204 ml 0,20 ml 20 18 kg 1,08 mg 0,216 ml 0,21 ml 21 19 kg 1,14 mg 0,228 ml 0,22 ml 22 20 kg 1,20 mg 0,240 ml 0,24 ml 24 21 kg 1,26 mg 0,252 ml 0,25 ml 25 22 kg 1,32 mg 0,264 ml 0,26 ml 26 23 kg 1,38 mg 0,276 ml 0,27 ml 27 24 kg 1,44 mg 0,288 ml 0,28 ml 28 25 kg 1,50 mg 0,300 ml 0,30 ml 30

Tabuľka 3 Konverzná tabuľka pre inzulínovú striekačku 0,3 ml U100


































*Poznámka: Začiatočná dávka a zvýšenia dávky sa majú zaokrúhliť nadol k najbližšiemu 0,01 ml

Dávka Myalepty jedenkrát denne sa môže zvyšovať postupne na maximálnu dennú dávku, ako je uvedené v tabuľke 6.

T abuľka 6 Výpočet úpravy dávky

D ávka sa má upraviť nasledovne ( ak je to potrebné)	O patrenie
Muži a ženy ≤ 40 kg	Telesná hmotnosť (kg) x 0,02 mg/kg = výška úpravy dávky v mg Príklad: U 15 kg pacienta je začiatočná dávka 0,06 mg/kg Myalepty. Individuálna dávka pacienta = 0,9 mg. Pri zvýšení dávky o 0,02 mg/kg sa zvýši denná dávka na 0,08 mg/kg = 1,2 mg. Celkový denný objem na injekciu je celková dávka v mg/5, v tomto prípade to je 1,2 mg/5 = 0,24 ml, čo sa rovná 24 jednotkám na 0,3 ml inzulínovej striekačke.
Muži aj ženy > 40 kg	Pre všetkých pacientov s telesnou hmotnosťou viac ako 40 kg bude vzostupná úprava zvýšenia dennej dávky 1,25 mg alebo 0,25 ml objemu injekcie. Celkový denný objem na injekciu je celková dávka v mg/5. Príklad: U mužského pacienta je začiatočná dávka 2,5 mg Myalepty denne. Pri zvýšení dávky o 1,25 mg sa zvýši denná dávka na 3,75 mg. Celkový denný objem na injekciu je 3,75 mg/5 = 0,75 ml. Maximálna denná dávka pre mužov a ženy je 10 mg alebo 2 ml objemu injekcie

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Údaje z klinických skúšaní nepodporujú bezpečnosť a účinnosť u pacientov s LD súvisiacou s HIV. Reakciezprecitlivenosti

U pacientov používajúcich Myaleptu sa hlásili prípady generalizovanej precitlivenosti (napr.
anafylaxia, žihľavka alebo generalizovaná vyrážka). Anafylaktické reakcie môžu nasledovať okamžite po podaní lieku. Ak sa objaví anafylaktická reakcia alebo iná závažná alergická reakcia, podávanie sa má natrvalo ukončiť a má sa začať vhodná liečba.

Akútna pankreatitída spojená s ukončením používania Myalepty

Nedodržiavanie alebo náhle prerušenie používania Myalepty môže viesť k zhoršeniu
hypertriglyceridémie a súvisiacej pankreatitíde, a to hlavne u pacientov s rizikovými faktormi pankreatitídy (napr. pankreatitída v anamnéze, závažná hypertriglyceridémia) (pozri časť 4.8). Ak sa u pacienta počas liečby metreleptínom vyvinie pankreatitída, odporúča sa neprerušene pokračovať
v používaní metreleptínu, pretože náhle ukončenie liečby môže stav zhoršiť. Ak sa z nejakého dôvodu musí používanie metreleptínu ukončiť, odporúča sa postupné znižovanie dávky počas dvojtýždňového
obdobia v spojení s diétou s nízkym obsahom tukov, pozri časť 4.2. Počas postupného znižovania dávky sa majú sledovať hladiny triglyceridov a má sa podľa potreby zvážiť začatie podávania alebo
úprava dávky liekov znižujúcich hladinu lipidov. Pri prejavoch a/alebo príznakoch zodpovedajúcich pankreatitíde sa má urýchlene vykonať klinické vyšetrenie.

Hypoglykémia so súbežnýmpoužívaníminzulínuainýchantidiabetík

U pacientov liečených Myaleptou, ktorí používajú antidiabetiká, a to hlavne inzulín alebo analógy
inzulínovej sekrécie (napr. sulfonylurea), existuje riziko vzniku hypoglykémie. V prvých 2 týždňoch

liečby môže byť potrebné výrazne znížiť počiatočnú dávku inzulínu o 50 % alebo viac. Po stabilizovaní požadovaného množstva inzulínu môžu byť u niektorých pacientov potrebné aj úpravy dávok iných antidiabetík na minimalizovanie rizika vzniku hypoglykémie.

U pacientov súbežne liečených inzulínom používajúcich analógy inzulínovej sekrécie a kombinovanú liečbu, a to hlavne u pacientov s vysokými dávkami, sa má dôkladne sledovať glukóza v krvi. Pacientov a opatrovateľov treba upozorniť, aby si všímali prejavy a príznaky hypoglykémie.

V klinických štúdiách sa hypoglykémia liečila podaním jedla/nápojov a úpravou dávky antidiabetika. V prípade hypoglykemických príhod nezávažnej povahy sa môže v závislosti od názoru ošetrujúceho lekára zvážiť liečba podaním jedla ako alternatíva k úprave dávky antidiabetík.

U pacientov so súbežným podávaním inzulínu (alebo iných subkutánne podávaných liekov)
a Myalepty sa odporúča rotácia miest podania injekcie.

Lymfóm z  T-buniek

Prípady lymfómu z T-buniek (pozri časť 4.8) sa hlásili pri používaní Myalepty v klinických štúdiách.
Nestanovil sa kauzálny vzťah medzi liečbou týmto liekom a rozvojom a/alebo progresiou lymfómu.

Prínosy a riziká liečby sa majú starostlivo zvážiť u pacientov so získanou generalizovanou LD a/alebo u pacientov s významnými hematologickými abnormalitami (vrátane leukopénie, neutropénie, abnormalít kostnej drene, lymfómov a/alebo lymfadenopatie).

Imunogenita

V klinických skúšaniach sa u pacientov veľmi často (88 %) vyskytovali protilátky (Antidrug
Antibodies, ADA) proti metreleptínu. In vitro sa v krvi väčšiny pacientov pozorovala blokujúca aktivita reakcie medzi metreleptínom a rekombinantným leptínovým receptorom, avšak vplyv na účinnosť metreleptínu sa nedal jasne stanoviť (pozri časť 4.8).

U pacientov so závažnými a ťažkými infekciami má o pokračovaní liečby metreleptínom rozhodnúť predpisujúci lekár. Spojenie medzi rozvojom blokujúcej aktivity voči metreleptínu a závažnými
a ťažkými infekciami sa nedá vylúčiť (pozri časť 4.8).

Aj keď sa to nepotvrdilo v klinických skúšaniach, neutralizačná aktivita protilátok môže teoreticky ovplyvniť endogénne hladiny leptínu.

Gravidita

Môže dôjsť k neplánovaným graviditám z dôvodu obnovenia uvoľňovania luteinizačného hormónu
(LH), pozri časť 4.6.

Pomocné látky

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v dávke, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo
sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Neuskutočnili sa žiadne interakčné štúdie u ľudí.

Leptín je cytokín a má potenciál ovplyvňovať tvorbu enzýmov cytochrómu P450 (CYP450). Keďže nie je možné vylúčiť, že metreleptín nezníži expozíciu substrátom CYP3A prostredníctvom enzýmovej indukcie, účinnosť hormonálnej antikoncepcie môže byť pri súbežnom podávaní
s metreleptínom znížená. Preto sa má počas liečby zvážiť používanie dodatočnej nehormonálnej antikoncepčnej metódy. Účinok metreleptínu na enzýmy CYP450 môže byť klinicky relevantný pre

substráty CYP450 s úzkym terapeutickým indexom, pri ktorých sa dávka upravuje individuálne. Pri začatí alebo ukončení liečby metreleptínom u pacientov liečených týmito typmi látok sa má sledovať liečebný účinok (napr. warfarínu) alebo koncentrácia lieku (napr. cyklosporínu alebo teofylínu)
a podľa potreby sa má upraviť dávka tejto látky. Pri začatí liečby Myaleptou existuje u pacientov používajúcich antidiabetiká, a to hlavne inzulín alebo analógy inzulínovej sekrécie, riziko vzniku hypoglykémie (pozri časť 4.4).

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Myaleptu sa neodporúča užívať počas gravidity a u žien vo fertilnom veku nepoužívajúcich
antikoncepciu. U žien vystavených metreleptínu počas gravidity sa hlásili potraty, pôrody mŕtvych detí a predčasné pôrody, aj keď v súčasnosti nie je k dispozícii dôkaz, ktorý by naznačoval kauzálny vzťah
s liečbou. Štúdie na zvieratách preukázali určité dôkazy reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).

Dojčenie

Nie je známe, či sa metreleptín alebo jeho metabolity vylučujú do ľudského mlieka. Endogénny leptín
je prítomný v ľudskom mlieku.

Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené.

Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo či ukončiť/prerušiť liečbu Myaleptou sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Fertilita

K dispozícii sú údaje, ktoré naznačujú, že metreleptín môže zvyšovať fertilitu účinkom na LH, čo
môže mať za následok potenciál neplánovanej gravidity (pozri časť 4.4).

Štúdie na zvieratách nepreukázali žiadne nežiaduce účinky na mužskú ani ženskú fertilitu (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Myalepta má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje z dôvodu únavy a závratu.

4.8 Nežiaduce účinky

Zhrnutie bezpečnostného profilu

Počas klinických štúdií dostávalo celkovo 148 pacientov s generalizovanou a čiastočnou LD
metreleptín.

Údaje o bezpečnosti a účinnosti sa analyzovali v podskupine pacientov s čiastočnou LD
s nasledujúcimi charakteristikami: vek 12 rokov a starší s hladinami leptínu < 12 ng/ml, TG
≥ 5,65 mmol/l a/alebo HbA1c ≥ 8 %.

Nežiaduce reakcie hlásené u pacientov s generalizovanou LD a u tejto podskupiny pacientov
s čiastočnou LD sú uvedené v tabuľke 7. Dodatočne sú uvedené aj nežiaduce reakcie zo zdrojov po uvedení lieku na trh. Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce reakcie v klinických štúdiách boli hypoglykémia (14 %) a pokles telesnej hmotnosti (17 %).

T abuľkový zoznamnežiaducichreakcií

Nežiaduce účinky sú klasifikované podľa tried orgánových systémov MedDRA a absolútnej
frekvencie v tabuľke 7. Frekvencie sú definované ako veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov). Kvôli počtu pacientov s generalizovanou a čiastočnou LD liečených v klinických skúšaniach nie je možné s istotou zaznamenať príhody, ktoré sa vyskytujú s frekvenciou
< 1 %.

Tabuľka 7 Nežiaduce reakcie hlásené s Myaleptou u > 1 pacienta počas klinických štúdií
u pacientov s generalizovanou LD a u podskupiny pacientov s čiastočnou LD a zo skúseností po
uvedení lieku na trh

Trieda orgánových systémov	Veľmi časté	Časté	Neznáma frekvencia*
Infekcie a nákazy			Chrípka, Zápal pľúc
Poruchy imunitného systému			Anafylaktická reakcia
Poruchy metabolizmu a výživy	Hypoglykémia	Znížená chuť do jedla	Diabetes mellitus, Hyperfágia, Inzulínová rezistencia
Poruchy nervového systému		Bolesť hlavy
Poruchy srdca a srdcovej činnosti			Tachykardia
Poruchy ciev			Hlboká žilová trombóza
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína			Kašeľ, Dyspnoe, Pleurálny výpotok
Poruchy gastrointestinálneho traktu		Bolesť brucha, Nevoľnosť	Bolesť hornej časti brucha, Hnačka, Pankreatitída, Vracanie
Poruchy kože a podkožného tkaniva		Alopécia	Svrbenie, Vyrážka, Žihľavka
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva			Artralgia, myalgia
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov		Menorágia
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania		Únava, Podliatiny v mieste podania injekcie, Erytém v mieste podania injekcie, Reakcia v mieste podania injekcie	Zvýšený podiel tukového tkaniva, Krvácanie v mieste podania injekcie, Bolesť v mieste podania injekcie, Svrbenie v mieste podania injekcie, Opuch v mieste podania injekcie, Nevoľnosť, Periférny opuch
Laboratórne a funkčné vyšetrenia	Pokles telesnej hmotnosti	Neutralizačné protilátky	Abnormálne hladiny glukózy v krvi, Zvýšené hladiny triglyceridov v krvi, Prítomnosť protilátok špecifických na liek, Zvýšené hladiny glykolyzovaného hemoglobínu, Nárast telesnej hmotnosti

*Globálne skúsenosti po uvedení lieku na trh

Akútna pankreatitída spojená s ukončením používania metreleptínu

V klinických štúdiách sa u 6 pacientov (4 s generalizovanou LD a 2 s čiastočnou LD) vyskytla počas liečby pankreatitída. Všetci pacienti mali v anamnéze pankreatitídu a hypertriglyceridémiu. Existovalo podozrenie, že náhle ukončenie a/alebo nedodržiavanie dávkovania metreleptínu prispelo k výskytu pankreatitídy u 2 pacientov. Za predpokladaný mechanizmus vzniku pankreatitídy u týchto pacientov sa považoval návrat hypertriglyceridémie a tým zvýšené riziko vzniku pankreatitídy pri ukončení účinnej liečby hypertriglyceridémie.

Hypoglykémia

Metreleptín môže znížiť inzulínovú rezistenciu u diabetických pacientov, čo má za následok hypoglykémiu u pacientov s LD a súčasným diabetom. Hypoglykémia považovaná za súvisiacu
s liečbou metreleptínom sa vyskytla u 14,2 % skúmaných pacientov. Všetky hlásenia hypoglykémie u pacientov s generalizovanou LD a u podskupiny pacientov s čiastočnou LD mali mierny charakter
bez známok nárastu alebo klinických následkov. Vo všeobecnosti bolo väčšinu príhod možné liečiť podaním jedla len s relatívne nízkymi zmenami dávok antidiabetík.

Lymfóm z T-buniek

Počas používania metreleptínu v klinických štúdiách sa hlásili 3 prípady lymfómu z T-buniek. Všetci traja pacienti mali získanú generalizovanú LD. U 2 z týchto pacientov bol počas používania lieku diagnostikovaný periférny lymfóm z T-buniek. Obaja mali pred začatím liečby imunodeficienciu
a významné hematologické abnormality, vrátane ťažkých abnormalít kostnej drene. Samostatný prípad anaplastického veľkobunkového lymfómu sa hlásil u pediatrického pacienta dostávajúceho liek, ktorý
pred začatím liečby nemal hematologické abnormality.

Imunogenita

V klinických skúšaniach (štúdie NIH 991265/20010769 a FHA101) bol výskyt ADA pre skúmaných pacientov s generalizovanou LD a s čiastočnou LD s dostupnými údajmi 88 % (65 zo 74 pacientov).
In vitro sa v krvi väčšiny pacientov z rozšírenej skupiny (98 zo 102 pacientov alebo 96 %) pozorovala
blokujúca aktivita reakcie medzi metreleptínom a rekombinantným leptínovým receptorom, avšak vplyv na účinnosť metreleptínu sa nedal jasne stanoviť.
Závažné a/alebo ťažké infekcie, ktoré sa prechodne spájali s > 80 % blokujúcou aktivitou voči
metreleptínu, sa vyskytli u 5 pacientov s generalizovanou LD. Tieto príhody zahŕňali 1 udalosť závažného a ťažkého zápalu slepého čreva u 1 pacienta, 2 udalosti závažného a ťažkého zápalu pľúc u pacientov, jednorazovú udalosť závažnej a ťažkej sepsy a nezávažného ťažkého zápalu ďasien
u 1 pacienta ako aj 6 udalostí závažnej a ťažkej sepsy alebo bakterémie a 1 udalosť nezávažnej ťažkej infekcie ucha u 1 pacienta. Jedna závažná a ťažká infekcia zápalu slepého čreva sa prechodne spájala
s blokujúcou aktivitou voči metreleptínu u pacienta s čiastočnou LD, ktorý nebol v podskupine
s čiastočnou LD. Aj keď sa tieto prechodne spájali, na základe aktuálne dostupných dôkazov nie je možné jednoznačne potvrdiť alebo vylúčiť priamy vzťah s liečbou metreleptínom. Pacienti s LD
s blokujúcou aktivitou voči metreleptínu a súbežnými infekciami reagovali na štandardnú liečbu (pozri
časť 4.4).

Reakcie v mieste podania injekcie

Reakcie v mieste podania injekcie sa hlásili u 3,4 % pacientov s LD liečených metreleptínom. Závažnosť všetkých príhod hlásených v klinických štúdiách u pacientov s LD bola mierna alebo stredná a žiadna príhoda neviedla k ukončeniu liečby. Väčšina príhod sa vyskytla počas prvého až druhého mesiaca po začatí liečby.

Pediatrická populácia

V rámci dvoch ukončených klinických štúdií (NIH 991265/20010769 a FHA101) bolo zahrnutých
52 pediatrických pacientov (4 v podskupine pacientov s čiastočnou LD a 48 s generalizovanou LD)

s expozíciou metreleptínu. Pre deti mladšie ako 2 roky s generalizovanou LD a mladšie ako 12 rokov s čiastočnou LD sú dostupné obmedzené klinické údaje.

Vo všeobecnosti je bezpečnosť a znášanlivosť metreleptínu u detí a dospelých podobná.

U pacientov s generalizovanou LD je celkový výskyt nežiaducich reakcií podobný nezávisle od veku. Závažné nežiaduce reakcie, zhoršenie hypertenzie a anaplastický veľkobunkový lymfóm sa hlásili
u 2 pacientov.

U pacientov s čiastočnou LD je vyhodnotenie v rámci všetkých vekových skupín obmedzené kvôli malej veľkosti vzorky. U pediatrických pacientov v podskupine pacientov s čiastočnou LD sa nehlásili žiadne nežiaduce reakcie.

Hláseniepodozrenínanežiaducereakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili
akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

V jednom prípade po uvedení lieku na trh bolo dieťa počas 8 mesiacov vystavované 10-násobnej dávke metreleptínu. V tomto prípade bolo dlhodobé predávkovanie spojené s ťažkou anorexiou spôsobujúcou nedostatok vitamínov a zinku, anémiu spôsobenú nedostatkom železa, podvýživu proteínových kalórií a slabý nárast telesnej hmotnosti, ktoré sa vyriešili následnou podpornou liečbou a úpravou dávky.

V prípade predávkovania je potrebné u pacientov pozorne sledovať prejavy a príznaky nežiaducich reakcií a začať podpornú liečbu.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Iné liečivá pre tráviaci trakt a metabolizmus, aminokyseliny a deriváty, ATC kód: A16AA07

Mechanizmus účinku

Metreleptín napodobňuje fyziologický účinok leptínu väzbou na ľudský leptínový receptor a jeho
aktiváciou. Tento receptor patrí do skupiny receptorov cytokínov triedy I so signalizáciou prostredníctvom transdukčnej cesty JAK/STAT.

Skúmal sa len metabolický účinok metreleptínu. Neočakávajú sa žiadne účinky na distribúciu podkožného tuku.

Klinická účinnosť abezpečnosť

Účinnosť a bezpečnosť liečby metreleptínom sa vyhodnocovali v otvorenej, jednoramennej štúdii
(štúdia NIH 991265/20010769) u pacientov s vrodenou alebo získanou generalizovanou LD alebo
dedičnou alebo získanou čiastočnou LD. Pacienti boli vhodní na zaradenie do štúdie, ak boli vo veku
> 6 mesiacov, s hladinami leptínu < 12 ng/ml a mali aspoň 1 z nasledujúcich 3 metabolických abnormalít:
● prítomnosť diabetes mellitus, alebo
● koncentrácie inzulínu nalačno > 30 μU/ml, alebo
● koncentrácie TG nalačno > 2,26 mmol/l alebo postprandiálne zvýšené triglyceridy
> 5,65 mmol/l.

Koprimárne koncové body účinnosti v tejto štúdii boli definované ako:
● skutočná zmena počiatočnej hodnoty HbA1c v 12. mesiaci a
● percentuálna zmena počiatočnej hodnoty sérových TG nalačno v 12. mesiaci.

Štúdia NIH 991265/20010769 prebiehala 14 rokov a hodnotila sa primárna účinnosť u pacientov
s generalizovanou LD aj čiastočnou LD po 12 mesiacoch liečby. Počas štúdie NIH sa skúmalo viacero dávkovacích režimov, čo viedlo k odporúčanému dávkovaniu uvedenému v časti 4.2.

Súbežné používanie antidiabetík a režimov znižujúcich hladinu lipidov sa počas štúdie neudržiavalo konštantné, ale analýzy nepreukázali žiadny významný rozdiel v účinnosti medzi pacientmi, u ktorých sa nezvýšili ani nepridali antidiabetiká alebo liečby znižujúce hladinu lipidov oproti celkovej populácii štúdie.

Generalizovaná LD

Zo 66 zahrnutých pacientov s generalizovanou LD malo 45 (68 %) vrodenú generalizovanú LD a 21 (32 %) malo získanú generalizovanú LD. Celkovo 51 (77 %) pacientov boli ženy, 31 (47 %) bolo belochov, 11 (17 %) bolo hispánskej rasy a 16 (24 %) bolo černochov. Medián veku na začiatku štúdie bol 15 rokov (rozsah. 1 - 68 rokov), so 45 (68 %) pacientmi vo veku menej ako 18 rokov. Medián počiatočnej koncentrácie leptínu nalačno bol 1,0 ng/ml u mužov (rozsah: 0,3 - 3,3 ng/ml) a 1,1 ng/ml
u žien (rozsah: 0,2 - 5,3 ng/ml) pri použití testovacej metódy LINCO RIA.

Medián trvania liečby metreleptínom bol 4,2 rokov (rozsah: 3,4 mesiacov - 13,8 rokov). Liek sa podával subkutánne buď jedenkrát denne alebo dvakrát denne (v dvoch rovnakých dávkach). Vážená priemerná denná dávka (t. j. priemerná dávka, pričom do úvahy sa bralo trvanie liečby pri rôznych dávkach) pre 48 pacientov s počiatočnou telesnou hmotnosťou vyššou ako 40 kg bola 2,6 mg pre mužov a 5,2 mg pre ženy počas prvého roku liečby a 3,7 mg pre mužov a 6,5 mg pre ženy počas celého obdobia štúdie. Pre 18 pacientov s počiatočnou telesnou hmotnosťou menej ako 40 kg alebo rovnakou bola vážená priemerná denná dávka 2,0 mg pre mužov a 2,3 mg pre ženy počas prvého roku liečby a 2,5 mg pre mužov a 3,2 mg pre ženy počas celého obdobia štúdie.

Tabuľka 8 Primárne výsledky otvorenej jednoramennej štúdie (NIH 991265/20010769)
u hodnotiteľných pacientov s generalizovanou LD liečených metreleptínom v 12. mesiaci

Parameter	n	Počiatočná hodnota	Zmena od počiatočnej hodnoty v 12. mesiaci
HbA1c (%)	59
Priemer (SD)		8,6 (2,33)	-2,2 (2,15)
P		'	< 0,001
TG nalačno (mmol/l)	58
Priemer (SD)		14,7 (25,6)	-32,1% (71,28)
P			0,001

SD = štandardná odchýlka

U 45 pacientov s generalizovanou LD, u ktorých bola počiatočná hodnota HbA1c 7 % alebo vyššia
a u ktorých boli dostupné údaje v 12. mesiaci, bola priemerná (SD) počiatočná hodnota HbA1c 9,6 %
(1,63) a priemerné zníženie HbA1c v 12. mesiaci bolo 2,8 %. U 24 pacientov s generalizovanou LD, u ktorých bola počiatočná hladina TG 5,65 mmol/l alebo vyššia a u ktorých boli dostupné údaje
v 12. mesiaci, bola priemerná (SD) počiatočná hladina TG 31,7 mmol/l (33,68) a priemerné
percentuálne zníženie triglyceridov v 12. mesiaci bolo 72 %.

Z 39 pacientov s generalizovanou LD, ktorí dostávali inzulín na začiatku liečby, bolo u 16 (41 %) možné úplne ukončiť používanie inzulínu po začatí liečby metreleptínom. U väčšiny z týchto pacientov (13 zo 16) bolo možné ukončiť používanie inzulínu do prvého roka liečby metreleptínom. Z 32 pacientov s generalizovanou LD, ktorí na začiatku liečby dostávali perorálne antidiabetiká, bolo pre 7 (22 %) možné ukončiť ich používanie. Celkovo 8 (24 %) z 34 pacientov s generalizovanou LD, ktorí dostávali liečbu znižujúcu hladiny lipidov na začiatku liečby, ukončili jej používanie počas liečby metreleptínom.

U pacientov s generalizovanou LD liečených metreleptínom sa dokázalo zlepšenie funkcie obličiek a pečene. U 24 pacientov s dostupnými údajmi o funkcii obličiek bola priemerná zmena miery vylučovania proteínov v 12. mesiaci -906,1 mg/24h oproti počiatočnej hodnote (1 675,7 mg/24h).
U 43 pacientov s dostupnými údajmi o funkcii pečene boli v 12. mesiaci priemerné zmeny hladín alanínaminotransferázy -53,1 U/l oproti počiatočnej hodnote (112,5 U/l)
a aspartátaminotransferázy -23.8 U/l oproti počiatočnej hodnote (75,3 U/l).

Podskupina s čiastočnou LD

Analyzovala sa podskupina pacientov s čiastočnou LD, u ktorých boli počiatočné hladiny TG
≥ 5,65 mmol/l a/alebo HbA1c ≥ 6,5 %. Z podskupiny 31 hodnotených pacientov s čiastočnou LD malo
27 (87 %) dedičnú čiastočnú LD a 4 (13 %) mali získanú čiastočnú LD. Celkovo 30 (97 %) pacientov boli ženy, 26 (84 %) bolo belochov, 2 (7 %) bolo hispánskej rasy a 0 bolo černochov. Medián veku na
začiatku štúdie bol 38 rokov (rozsah. 15 - 64 rokov), so 5 (16 %) pacientmi vo veku menej ako
18 rokov. Medián počiatočnej koncentrácie leptínu nalačno bol 5,9 ng/ml (1,6 - 16,9) pri použití testovacej metódy LINCO RIA.

Medián trvania liečby metreleptínom bol 2,4 rokov (rozsah: 6,7 mesiacov - 14,0 rokov). Liek sa podával subkutánne buď jedenkrát denne alebo dvakrát denne (v dvoch rovnakých dávkach). Vážená priemerná denná dávka (t. j. priemerná dávka, pričom do úvahy sa bralo trvanie liečby pri rôznych dávkach) u všetkých 31 pacientov s počiatočnou telesnou hmotnosťou vyššou ako 40 kg bola 7,0 mg počas prvého roku liečby a 8,4 mg počas celého obdobia štúdie.

Tabuľka 9 Primárne výsledky otvorenej jednoramennej štúdie (NIH 991265/20010769)
u hodnotiteľných pacientov v podskupine s čiastočnou LD liečených metreleptínom v 12. mesiaci

Parameter	n	Počiatočná hodnota	Zmena od počiatočnej hodnoty v 12. mesiaci
HbA1c (%)	27
Priemer (SD)		8,8 (1,91)	-0,9 (1,23)
P			-<0,001
Triglyceridy nalačno (mmol/l)	27
Priemer (SD)		15,7 (26,42)	-37,4% (30,81)
P			< 0,001

SD = štandardná odchýlka

U 15 pacientov v podskupine s čiastočnou LD, u ktorých bola počiatočná hladina TG 5,65 mmol/l alebo vyššia a u ktorých boli dostupné údaje v 12. mesiaci, bola priemerná (SD) počiatočná hladina triglyceridov 27,6 mmol/l (32,88) a priemerné percentuálne zníženie TG v 12. mesiaci bolo 53,7 %.

U 18 pacientov v podskupine s čiastočnou LD, u ktorých bola počiatočná hodnota HbA1c 8 % alebo vyššia a u ktorých boli dostupné údaje v 12. mesiaci, bola priemerná (SD) počiatočná hladina HbA1c
9,9 % (1,59) a priemerné zníženie HbA1c v 12. mesiaci bolo 1,3 %.

Pediatrická populácia

V skupine s generalizovanou LD bol počet pacientov rozdelených podľa vekových skupín nasledujúci:
5 pacientov vo veku < 6 rokov (vrátane jedného pacienta < 2 roky), 12 pacientov vo veku ≥ 6 až
< 12 rokov a 28 pacientov vo veku ≥ 12 až < 18 rokov. V podskupine s čiastočnou LD nebol žiadny pacient vo veku < 12 rokov a 4 pacienti boli vo veku ≥ 12 až < 18 rokov.

V skupine s generalizovanou LD bolo priemerné zníženie hladín HbA1c oproti počiatočnej hodnote zaznamenané pre všetky vekové skupiny ≥ 6 rokov. Priemerné zníženie do 12. mesiaca/posledného sledovania presunutého dopredu bolo podobné v dvoch starších vekových skupinách (-1,1 %
a -2,6 %). Priemerná zmena u 5 pacientov vo veku < 6 rokov bola 0,2 %. Tieto rozdiely medzi vekovými skupinami pravdepodobne súvisia s rozdielmi priemerných počiatočných hladín HbA1c, ktoré boli v normálnom rozsahu u pacientov vo veku < 6 rokov (5,7 %) a nižšie u pacientov vo veku
≥ 6 až < 12 rokov (6,4 %) v porovnaní so staršími vekovými skupinami (9,7 %). Priemerné zníženie počiatočných hladín TG do 12. mesiaca/posledného sledovania presunutého dopredu pri skupine
s generalizovanou LD sa zaznamenalo pre všetky vekové skupiny, pričom priemerné zmeny pozorované u starších vekových skupín (-42,9 %) boli vyššie v porovnaní s mladšími vekovými skupinami (-10,5 % a -14,1 %).

U 4 pacientov v podskupine s čiastočnou LD vo veku medzi 12 a 18 rokmi bola do
12. mesiaca/posledného sledovania presunutého dopredu priemerná zmena HbA1c -0,7 %
a TG -55,1 %.

Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Myaleptou
v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie pri liečbe lipodystrofie (informácie
o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).

Tento liek bol registrovaný za tzv. mimoriadnych okolností. To znamená, že pre zriedkavosť výskytu ochorenia nebolo možné získať všetky informácie o tomto lieku.

Európska agentúra pre lieky každý rok posúdi nové dostupné informácie o tomto lieku a tento súhrn charakteristických vlastností lieku bude podľa potreby aktualizovať.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Údaje o farmakokinetických vlastnostiach metreleptínu u pacientov s lipodystrofiou sú obmedzené a preto sa nevykonala žiadna formálna analýza expozície a odpovede.

Absorpcia

K maximálnym sérovým koncentráciám (Cmax) leptínu (endogénny leptín a metreleptín) dochádzalo približne 4,0 hodiny po subkutánnom podaní jednorazových dávok v rozsahu od 0,1 do 0,3 mg/kg
zdravým dospelým jedincom. V podpornom skúšaní u pacientov s LD bol medián Tmax po podaní jednorazovej dávky metreleptínu 4 hodiny (rozsah: 2 až 6 hodín, N = 5).

Distribúcia

V štúdiách u zdravých dospelých jedincov bol objem distribúcie leptínu (endogénny leptín
a metreleptín) po intravenóznom podaní metreleptínu približne 4- až 5-násobkom plazmatického objemu. Objemy (priemer ± SD) boli 370 ± 184 ml/kg, 398 ± 92 ml/kg a 463 ± 116 ml/kg pre dávky
0,3, 1,0, a 3,0 mg/kg/deň, v uvedenom poradí.

Biotransformácia

Nevykonali sa žiadne formálne štúdie metabolizmu.

E l i mi n ácia

Predklinické údaje naznačujú, že hlavnou cestou eliminácie metreleptínu je renálny klírens, bez
viditeľného prispievania systémového metabolizmu alebo odbúravania. Po jednorazových subkutánnych dávkach 0,01 až 0,3 mg/kg metreleptínu zdravým dospelým jedincom bol polčas 3,8 až
4,7 hodiny. Po podaní i. v. bol preukázaný klírens metreleptínu 79,6 ml/kg/h u zdravých dobrovoľníkov. Klírens metreleptínu v prítomnosti ADA sa zdá byť oneskorený. Pri vyšších hladinách ADA sa pozoruje vyššie nahromadenie. Dávky sa majú upravovať na základe klinickej odpovede
(pozri časť 4.4).

Farmakokinetika v osobitnýchskupináchpacientov

Porucha funkcie pečene

Nevykonali sa formálne farmakokinetické štúdie u pacientov s poruchou funkcie pečene.

Porucha funkcie obličiek

Nevykonali sa formálne farmakokinetické štúdie u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Predklinické údaje naznačujú, že hlavnou cestou eliminácie metreleptínu je renálny klírens, bez viditeľného prispievania systémového metabolizmu alebo odbúravania. Preto môžu byť farmakokinetické vlastnosti u pacientov s poruchou funkcie obličiek zmenené.

Vek, pohlavie, rasová príslušnosť, index telesnej hmotnosti

Nevykonali sa špecifické klinické štúdie na vyhodnotenie účinku veku, pohlavia, rasovej príslušnosti alebo indexu telesnej hmotnosti na farmakokinetické vlastnosti metreleptínu u pacientov
s lipodystrofiou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní a genotoxicity neodhalili iné riziká ako riziká pripisované nadmerným očakávaným farmakodynamickým odpovediam, ako je strata chuti do jedla a pokles telesnej hmotnosti.

Dvojročné štúdie karcinogenity na hlodavcoch sa nevykonali. Metreleptín nepreukazuje genotoxický potenciál a po liečbe trvajúcej až 6 mesiacov sa nepozorovali žiadne proliferatívne ani preneoplastické lézie u myší a psov.

Štúdie reprodukčnej toxicity vykonané na myšiach neodhalili žiadne nežiaduce účinky na párenie, fertilitu ani embryofetálny vývoj až do maximálnej testovanej dávky predstavujúcej približne
15-násobok maximálnej odporúčanej klinickej dávky vypočítanej na základe telesného povrchu pacienta s telesnou hmotnosťou 60 kg.

V štúdiách pre- a postnatálneho vývoja na myšiach spôsoboval metreleptín predĺžené obdobie gravidity a dystokiu pri všetkých testovaných dávkach začínajúc približne rovnakou dávkou, ako je maximálna odporúčaná klinická dávka vypočítaná na základe telesného povrchu pacienta s telesnou hmotnosťou 60 kg. Predĺžené obdobie gravidity malo za následok úmrtie niektorých samíc počas pôrodu a nižšiu mieru prežívania mláďat v bezprostrednom postnatálnom období. Tieto nálezy sa považujú za nepriamo súvisiace s farmakologickými vlastnosťami metreleptínu vedúcimi
k nutričnému nedostatku u testovaných zvierat, ako aj možno súvisiace s inhibičným účinkom na spontánne a oxytocínom indukované kontrakcie, ako sa pozorovalo na pásoch ľudského myometria
vystaveného leptínu. Znížená telesná hmotnosť matky sa pozorovala od gravidity cez dojčenie pri
všetkých dávkach a viedla k zníženej telesnej hmotnosti mláďat pri narodení, ktorá sa udržala až do dospelosti. Pri žiadnej dávke sa však nepozorovali vývojové abnormality ani vplyv na reprodukčný výkon prvej alebo druhej generácie.

Štúdie reprodukčnej toxicity nezahŕňali toxikokinetickú analýzu. Avšak oddelené štúdie odhalili nízku expozíciu myších plodov na metreleptín (< 1 %) po subkutánnom podaní metreleptínu gravidným myšiam. Hodnota AUC expozície po subkutánnom podaní 10 mg/kg metreleptínu bola u gravidných myší približne 2- až 3-násobne vyššia ako hodnota pozorovaná u negravidných myší. U gravidných myší v porovnaní s negravidnými myšami sa tiež pozorovalo 4- až 5-násobné zvýšenie hodnôt t1/2. Vyššie expozície metreleptínu a dlhší t1/2 pozorované u gravidných zvierat môžu súvisieť zníženou kapacitou eliminácie väzbou na rozpustný leptínový receptor, ktorý sa u gravidných myší nachádza vo vyšších množstvách.

Nevykonali sa žiadne štúdie priameho podávania metreleptínu mláďatám. Avšak v publikovaných údajoch viedla liečba leptínom u euleptinomických prepubertálnych samíc myší k skoršiemu nástupu puberty.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

glycín sacharóza polysorbát 20 kyselina glutámová
hydroxid sodný (na úpravu pH)

6.2 Inkompatibility

Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti v časti 6.6.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky.

Po rekonštitúcii s vodou na injekcie sa liek musí použiť okamžite a nesmie sa skladovať na neskoršie
použitie.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v chladničke (2 °C - 8 °C). Injekčnú liekovku uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Podmienky na uchovávanie po rekonštitúcii lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Myalepta3mgprášoknainjekčnýroztok
Injekčná liekovka zo skla typu I (3 ml) s chlórbutylovou gumovou zátkou a hliníkovým uzáverom/červeným plastovým odtrhávacím viečkom.

Myalepta5,8mgprášoknainjekčnýroztok
Injekčná liekovka zo skla typu I (3 ml) s chlórbutylovou gumovou zátkou a hliníkovým uzáverom/modrým plastovým odtrhávacím viečkom.

Myalepta11,3mgprášoknainjekčnýroztok
Injekčná liekovka zo skla typu I (5 ml) s brómbutylovou gumovou zátkou a hliníkovým uzáverom/bielym plastovým odtrhávacím viečkom.

Veľkosti balenia po 1 alebo 30 injekčných liekovkách. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Pacient dostane škatuľu obsahujúcu 1 alebo 30 injekčných liekoviek Myalepty v závislosti od veľkosti balenia, ktorá sa má uchovávať v chladničke až do dňa použitia.

Pacient tiež dostane samostatné rozpúšťadlo na rekonštitúciu (t. j. vodu na injekcie), striekačky/ihly na rekonštitúciu, striekačky/ihly na podanie injekcie, alkoholové tampóny na čistenie a nádobu na likvidáciu ostrých predmetov.

Návod narekonštitúciu

1. Pred rekonštitúciou vyberte injekčnú liekovku z chladničky a nechajte ju 10 minút zohriať na
izbovú teplotu (20 °C - 25 °C).
2. Vizuálne skontrolujte injekčnú liekovku obsahujúcu liek. Koláč lyofilizovaného prášku má byť neporušený a bielej farby.
3. Myalepta3mgprášoknainjekčnýroztok
Použitím 1 ml striekačky s ihlou s priemerom 21 gauge alebo menšou odoberte 0,6 ml vody na injekciu. Nerekonštituujte s inými rozpúšťadlami.

Myalepta5,8mgprášoknainjekčnýroztok
Použitím 3 ml striekačky s ihlou s priemerom 21 gauge alebo menšou odoberte 1,1 ml vody na injekciu. Nerekonštituujte s inými rozpúšťadlami.

Myalepta11,3mgprášoknainjekčnýroztok
Použitím 3 ml striekačky s ihlou s priemerom 21 gauge alebo menšou odoberte 2,2 ml vody na injekciu. Nerekonštituujte s inými rozpúšťadlami.

4. Cez stred zátky vsuňte ihlu do injekčnej liekovky obsahujúcej lyofilizovaný prášok a namierte prúd rozpúšťadla na stenu injekčnej liekovky, aby sa zabránilo nadmernej tvorbe peny.
5. Vytiahnite ihlu a striekačku z injekčnej liekovky a jemne krúžte obsahom na rekonštitúciu, až
kým nie je tekutina číra. Netraste ani energicky nemiešajte. Rekonštituovaný roztok sa stane čírym za menej ako 5 minút. Ak sa liek správne zmieša, rekonštituovaný roztok Myalepty má byť číry, bezfarebný a bez zhlukov alebo suchého prášku, bubliniek alebo peny. Nepoužívajte, ak je roztok sfarbený alebo zakalený, alebo ak v ňom zostali pevné častice.
6. Po rekonštitúcii obsahuje jeden ml 5 mg metreleptínu.
7. Pokyny na podávanie pozri časť 4.2.

Likvidácia

Myalepta rekonštituovaná s vodou na injekcie je určená len na jednorazové použitie a má sa podať
okamžite. Nepoužitý rekonštituovaný roztok sa nemôže skladovať na neskoršie použitie. Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Amryt Pharmaceuticals DAC
90 Harcourt Street
Dublin 2
Írsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Myalepta 3 m g prášok na injekčný roztok
EU/1/18/1276/003
EU/1/18/1276/004

Myalepta5,8mgprášoknainjekčnýroztok
EU/1/18/1276/005
EU/1/18/1276/006

Myalepta11,3mgprášoknainjekčnýroztok
EU/1/18/1276/001
EU/1/18/1276/002



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 30. júla 2018



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky http://www.ema.europa.eu.