MEROPENEM EBERTH 1000 MG plo jof 10x1000 mg (liek.inj.skl.)

vedené nižšie. Dostupné sú obmedzené údaje podporujúce podávanie týchto upravených dávok pre jednotkovú dávku 2 g.

Klírens kreatinínu (ml/min)	Dávka (na základe “jednotkových” dávok v rozmedzí od 500 mg alebo 1 g alebo 2 g, pozri tabuľku vyššie)	Interval
26-50 10-25 <10	jedna jednotková dávka polovica jednej jednotkovej dávky polovica jednej jednotkovej dávky	každých 12 hodín každých 12 hodín každých 24 hodín

Meropeném je odstrániteľný hemodialýzou a hemofiltráciou. Požadovaná dávka sa má podať po ukončení hemodialýzy.

U peritoneálne dialyzovaných pacientov nie sú stanovené žiadne odporúčania týkajúce sa dávkovania.

Porucha funkcie pečene
U pacientov s poškodenou funkciou pečene nie je potrebná žiadna úprava dávkovania (pozri časť 4.4).

Dávky u starších pacientov
U starších pacientov s normálnou funkciou obličiek alebo s hodnotami klírensu kreatinínu nad 50 ml/min nie je potrebná žiadna úprava dávky.
Pediatrická populácia

Deti mladšie ako 3 mesiace
Bezpečnosť a účinnosť meropenému u detí mladších ako 3 mesiace nebola stanovená a nebol zistený optimálny dávkovací režim. Obmedzené farmakokinetické údaje však naznačujú, že vhodnou dávkou môže byť 20 mg/kg každých 8 hodín (pozri časť 5.2). 

Deti od 3 mesiacov do 11 rokov a s telesnou hmotnosťou do 50 kg
Odporúčané dávkovacie režimy sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Infekcia Dávka podávaná každých 8 hodín

Pneumónia, vrátane pneumónie získanej v komunite 10 alebo 20 mg/kg a nozokomiálnej pneumónie Broncho-pulmonálne infekcie v rámci cystickej fibrózy 40 mg/kg Komplikované infekcie močových ciest 10 alebo 20 mg/kg Komplikované intraabdominálne infekcie 10 alebo 20 mg/kg Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív 10 alebo 20 mg/kg Akútna bakteriálna meningitída 40 mg/kg Liečba neutropenických pacientov s horúčkou 20 mg/kg

Deti s hmotnosťou nad 50 kg
Má sa použiť dávka ako u dospelých.

Nie sú skúsenosti u detí s poškodením funkcie obličiek.

Meropeném sa zvyčajne podáva formou intravenóznej infúzie trvajúcej približne 15 až 30 minút (pozri časti 6.2, 6.3 a 6.6). Alternatívne sa dávky meropenému do 20 mg/kg môžu podávať formou intravenóznej bolusovej injekcie trvajúcej približne 5 minút. Dostupné sú obmedzené údaje o bezpečnosti podávania dávky 40 mg/kg formou intravenóznej bolusovej injekcie u detí.

Vzhľad rekonštituovaného roztoku
Pripravený roztok má byť číry až svetložltý, priehľadný a nesmie obsahovať viditeľné častice.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
Precitlivenosť na iné karbapenémové antibakteriálne látky.
Závažná precitlivenosť (napr. anafylaktická reakcia, závažná kožná reakcia) na iné typy betalaktámových antibiotík (napr. penicilíny alebo cefalosporíny).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pri výbere meropenému na liečbu individuálneho pacienta sa má vziať do úvahy vhodnosť použitia karbapenémového antibiotika založená na faktoroch ako sú závažnosť infekcie, prevalencia rezistencie na iné vhodné antibiotiká a riziko selektívnej bakteriálnej rezistencie na karbapeném.

Tak ako u všetkých betalaktámových antibiotík sa vyskytli závažné a zriedkavo aj fatálne reakcie z precitlivenosti (pozri časti 4.3 a 4.8).

Pacienti, ktorí majú v anamnéze precitlivenosť na karbapenémy, penicilíny alebo iné betalaktámové antibiotiká, môžu byť precitlivení aj na meropeném. Pred začatím liečby meropenémom je potrebné dôkladne preveriť predchádzajúce reakcie z precitlivenosti na betalaktamové antibiotiká.

Ak sa objaví závažná alergická reakcia, má sa podávanie lieku prerušiť a prijať vhodné opatrenia.

Kolitída v dôsledku antibiotickej terapie a pseudomembranózna kolitída sa vyskytla takmer po všetkých antibakteriálnych liekoch vrátane meropenému a môže mať rozsah závažnosti od miernej až po život ohrozujúcu. Preto je dôležité zvážiť túto diagnózu u pacientov s výskytom hnačky počas alebo následne po podaní meropenému (pozri časť 4.8). Je potrebné zvážiť ukončenie liečby meropenémom a podanie špecifickej liečby infekcie vyvolanej Clostridium difficile. Lieky inhibujúce peristaltiku sa nemajú podávať.

Zriedkavo sa vyskytli záchvaty počas liečby karbapenémami vrátane meropenému (pozri časť 4.8).

Počas liečby meropenémom sa má starostlivo monitorovať funkcia pečene vzhľadom na riziko hepatálnej toxicity (hepatálna dysfunkcia s cholestázou a cytolýzou) (pozri časť 4.8).

Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene: u pacientov s predchádzajúcimi ochoreniami pečene sa má počas liečby meropenémom monitorovať funkcia pečene. Nie je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 4.2).

Počas liečby meropenémom môžu byť výsledky priameho alebo nepriameho Coombsovho testu pozitívne.

Súbežné použitie meropenému a kyseliny valproovej/valproátu sodného sa neodporúča (pozri časť 4.5).

Meropenem Eberth obsahuje sodík.

Meropenem Eberth 500 mg: tento liek obsahuje približne 2,0 mmol sodíka na 500 mg dávku, čo je potrebné vziať do úvahy u pacientov s diétou s regulovaním obsahu sodíka.

Meropenem Eberth 1000 mg: tento liek obsahuje približne 4,0 mmol sodíka na 1 g dávku, čo je potrebné vziať do úvahy u pacientov s diétou s regulovaním obsahu sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Neuskutočnili sa špecifické štúdie týkajúce sa interakcií s inými liekmi ako s probenecidom. Probenecid vstupuje s meropenémom do kompetície o aktívnu tubulárnu sekréciu, a tým spomaľuje vylučovanie meropenému obličkami, čo sa prejavuje zvýšením eliminačného polčasu a plazmatickej koncentrácie meropenému. Opatrnosť je potrebná, ak sa probenecid podáva súbežne s meropenémom.

Potenciálny účinok meropenému na väzobné proteíny iných liekov alebo metabolizmus sa neskúmal. Väzba na proteín je však taká malá, že sa neočakávajú interakcie s inými zlúčeninami, u ktorých sa predpokladá tento mechanizmus.

Pri súbežnom používaní kyseliny valproovej a karbapenémových antiobiotík sa vyskytlo zníženie hladín kyseliny valproovej v krvi o 60-100 % počas približne dvoch dní. Vzhľadom na rýchly nástup a veľký rozsah zníženia sa súbežné podávanie kyseliny valproovej a karbapenému považuje za nevhodné, a preto sa mu treba vyhnúť (pozri časť 4.4).

Perorálne antikoagulanciá

Súbežné podávanie antibiotík s warfarínom môže zvýšiť jeho antikoagulačný účinok. Bolo mnoho hlásení o zvýšení antikoagulačného účinku perorálne podávaných antikoagulancií vrátane warfarínu u pacientov, ktorí súbežne užívali antibiotiká. Riziko sa môže líšiť v závislosti od infekcie, veku a celkového stavu pacienta tak, že podiel antibiotika na zvýšení medzinárodného normalizovaného pomeru (INR) je ťažké posúdiť. Odporúča sa, aby sa INR monitorovalo často počas a krátko po súbežnom podaní antibiotík a perorálneho antikoagulancia.
4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú dostupné alebo sú známe iba obmedzené údaje o použití meropenému u gravidných žien.

Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky s ohľadom na reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Preventívnym opatrením je vyhnúť sa použitiu meropenému počas gravidity.
Laktácia
Nie je známe, či sa meropeném vylučuje do materského mlieka. Meropeném je možné detekovať vo veľmi nízkych koncentráciách v materskom mlieku zvierat. Je potrebné rozhodnúť, či sa ukončí dojčenie alebo liečba meropenémom vzhľadom na prínos liečby pre ženu.
Fertilita
Nie sú dostupné informácie o účinku meropenému na fertilitu. V prípade akýchkoľvek pochybností sa obráťte prosím na svojho lekára alebo lekárnika.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
4.8 Nežiaduce účinky

Pri zhodnotení 4872 pacientov s 5026 meropenémom liečenými expozíciami boli najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami súvisiacimi s meropenémom: hnačka (2,3 %), vyrážka (1,4 %), nauzea/vracanie (1,4 %) a zápal v mieste podania injekcie (1,1 %). Najčastejším laboratórnym nežiaducim účinkom súvisiacim s meropenémom bola trombocytóza (1,6 %) a zvýšenie pečeňových enzýmov (1,5-4,3 %).

Nežiaduce účinky uvedené v tabuľke s frekvenciou výskytu “neznáme” neboli zaznamenané u 2367 pacientov, ktorí sa zúčastnili predregistračných klinických štúdií o intravenózne a intramuskulárne podávanom meropenéme, ale vyskytli sa počas postmarketingového obdobia.

V tabuľke nižšie sú uvedené všetky nežiaduce účinky zoradené podľa triedy orgánových systémov a frekvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté ≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov). V rámci každej skupiny frekvencie sú nežiaduce účinky zoradené na základe znižovania závažnosti.

Trieda orgánových systémov	Frekvencia	Nežiaduci účinok
Infekcie a nákazy Poruchy krvi a lymfatického systému	Menej časté Časté Menej časté Neznáme	perorálne a vaginálna kandidóza trombocytémia eozinofília, trombocytopénia, leukopénia, neutropénia, agranulocytóza, hemolytická anémia
Poruchy imunitného systému	Neznáme	angioedém, anafylaxia (pozri časti 4.3 a 4.4)
Poruchy nervového systému	Časté Menej časté Zriedkavé	bolesť hlavy parestézia kŕče (pozri časť 4.4)
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Časté Neznáme	hnačka, vracanie, nauzea, abdominálna bolesť kolitída súvisiaca s antibiotikami(pozri časť 4.4)
Poruchy pečene a žlčových ciest	Časté Menej časté	zvýšenie transamináz, zvýšenie alkalickej fosfatázy v krvi, zvýšenie laktát-dehydrogenázy v krvi zvýšenie bilirubínu v krvi
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Časté Menej časté Neznáme	vyrážka, svrbenie žihľavka toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm, multiformný erytém
Poruchy obličiek a močových ciest	Menej časté	zvýšenie kreatinínu v krvi, zvýšenie urey v krvi
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Časté Menej časté Neznáme	zápal, bolesť tromboflebitída bolesť v mieste podania

4.9 Predávkovanie
 
Relatívne predávkovanie je možné u pacientov s poruchou funkcie obličiek, ak nie je dávka podávaná tak, ako je uvedené v časti 4.2. Obmedzené postmarketingové skúsenosti naznačujú, že ak sa v dôsledku predávkovania vyskytnú nežiadúce reakcie, sú zhodné s profilom nežiaducich reakcií opísaným v časti 4.8, majú spravidla ľahký priebeh a po vysadení lieku alebo znížení dávky vymiznú. Je potrebné zvážiť symptomatickú liečbu.

U osôb s normálnou funkciou obličiek dochádza k rýchlemu vylučovaniu obličkami.

Meropeném a jeho metabolit je možné odstrániť hemodialýzou.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antibakteriálne látky na systémové použitie, karbapenémy
ATC kód: J01DH02


Mechanizmus účinku


Meropeném dosahuje svoju baktericídnu aktivitu inhibíciou syntézy bunkovej steny grampozitívnych a gramnegatívnych baktérií naviazaním sa na proteíny viažuce penicilín (PVP).


Farmakokinetický a farmakodynamický (PK/PD) profil

Podobne ako v prípade iných betalaktámových antibakteriálnych látok sa ukázalo, že čas, kedy plazmatické koncentrácie meropenému presahujú minimálnu inhibičnú koncentráciu (T > MIC) najlepšie koreluje s účinnosťou. V predklinických modeloch meropeném preukázal účinnosť, keď plazmatické koncentrácie presiahli MIC infikovaného organizmu v rozmedzí približne 40 % dávkovacieho intervalu. Tento cieľ nebol klinicky potvrdený.


Mechanizmus rezistencie


Bakteriálna rezistencia na meropeném môže byť dôsledkom: (1) zníženej priepustnosti vonkajšej membrány gramnegatívnych baktérií (kvôli zníženej produkcii porínov), (2) zníženej afinity k cieľovým PVP, (3) zvýšenej expresie zložiek efluxnej pumpy a (4) produkcie betalaktamáz, ktoré môžu hydrolyzovať karbapenémy.

V Európskej únii boli hlásené lokalizované skupiny infekcií spôsobených baktériami rezistentnými voči karbapenému.

Medzi meropenémom a skupinami liečiv ako sú chinolóny, aminoglykozidy, makrolidy a tetracyklíny neexistuje skrížená rezistenia, čo sa týka zamerania na cieľové miesto. Baktérie však môžu vykazovať rezistenciu na viac ako na jednu skupinu antibakteriálnych látok, ak príslušný mechanizmus zahŕňa nepriepustnosť a/alebo efluxnú pumpu (pumpy).


Hraničné hodnoty
 
Hraničné hodnoty minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) definované Európskym výborom pre
testovanie antimikrobiálnej citlivosti (European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing,
EUCAST) sú uvedené nižšie.








EUCAST klinické hraničné hodnoty pre meropenem (2009-06-05, v 3.1)

Mikroorganizmus	Citlivý (S) (mg/l)	Rezistentný (R) (mg/l)
Enterobacteriaceae Pseudomonas Acinetobacter Streptococcus skupinyA, B, C, G Streptococcus pneumoniae1 Iné streptokoky Enterococcus Staphylococcus2 Haemophilus influenzae1a Moraxella catarrhalis Neisseria meningitidis2,4 Grampozitívne anaeróby Gramnegatívne anaeróby Druhovo nesúvisiace hraničné hodnoty5	≤2 ≤2 ≤2 ≤2 ≤2 2 --- poznámka 3 ≤2 ≤ 0,25 ≤2 ≤2 ≤2	>8 >8 >8 >2 >2 2 --- poznámka 3 >2 > 0,25 >8 >8 >8

¹ Hraničné hodnoty meropenému pre Streptococcus pneumoniae a Haemophilus influenzae pri meningitíde sú 0,25/1 mg/l.
² Kmene s hodnotami MIC vyššími ako je hraničná hodnota S/l sú zriedkavé a dosiaľ neboli hlásené. Testy na identifikáciu a antimikrobiálnu citlivosť akéhokoľvek takéhoto izolátu sa musia zopakovať a ak sa výsledok potvrdí, izolát je potrebné poslať do referenčného laboratória. Pokiaľ neexistuje dôkaz týkajúci sa klinickej odpovede pre potvrdené izoláty s MIC vyššími ako sú súčasné hraničné hodnoty rezistencie (kurzívou), majú sa nahlásiť ako rezistentné.
³ Citlivosť stafylokokov na meropeném je odvodená od citlivosti na meticilín.
⁴ Hraničné hodnoty citlivosti na meropeném u Neisseria meningitidis sa vzťahujú iba na meningitídu.
⁵ Druhovo nesúvisiace hraničné hodnoty sa stanovili najmä z PK/PD údajov a sú nezávislé od rozdelenia MIC u špecifických druhov. Používajú sa pre tie druhy, ktoré nie sú uvedené v tabuľke ani v poznámkach pod čiarou.
-- = Testovanie citlivosti sa neodporúča, keďže druh predstavuje slabý cieľ pre liečbu týmto liekom.

Výskyt získanej rezistencie môže kolísať v závislosti od geografickej polohy a času pre vybrané druhy a lokálne informácie o rezistencii sú potrebné najmä pri liečbe ťažkých infekcií. Ak je lokálny výskyt rezistencie taký, že prínos liečiva je prinajmenšom u niektorých typov infekcií sporný, je potrebné sa poradiť s odborníkom.

Nasledujúca tabuľka obsahuje zoznam patogénov zistených na základe klinických skúseností a terapeutických pokynov.

Bežne citlivé kmene

Grampozitívne aeróby
Enterococcus faecalis^$
Staphylococcus aureus (kmene citlivé na meticilín) ^£
Staphylococcus species (kmene citlivé na meticilín)vrátane Staphylococcus epidermidis
Streptococcus agalactiae (skupina B)
skupina Streptococcus milleri (S. anginosus, S. constellatus a S. intermedius)
Streptococcus pneumoniae
Streptococcus pyogenes (skupina A)

Gramnegatívne aeróby
Citrobacter freudii
Citrobacter koseri
Enterobacter aerogenes
Enterobacter cloacae
Escherichia coli
Haemophilus influenzae
Klebsiella oxytoca
Klebsiella pneumoniae
Morganella morganii
Neisseria meningitidis
Proteus mirabilis
Proteus vulgaris
Serratia marcescens

Grampozitívne anaeróby
Clostridium perfringens
Peptoniphilus asaccharolyticus
kmene Peptostreptococcus (vrátane P. micros, P anaerobius, P. magnus)

Gramnegatívne anaeróby
Bacteroides caccae
skupina Bacteroides fragilis
Prevotella bivia
Prevotella disiens

Druhy, pri ktorých môže byť získaná rezistencia problémom

Grampozitívne aeróby
Enterococcus faecium^$†

Gramnegatívne aeróby
kmene Acinetobacter
Burkholderia cepacia
Pseudomonas aeruginosa

Inherentne rezistentné mikroorganizmy

Gramnegatívne aeróby
Stenotrophomonas maltophilia
kmene Legionella

Iné mikroorganizmy
Chlamydophila pneumoniae
Chlamydophila psittaci
Coxiella burnetii
Mycoplasma pneumoniae

 ^$ Kmene vykazujúce prirodzenú intermediárnu citlivosť
 ^£ Všetky stafylokoky rezistentné na meticilín sú rezistentné na meropeném
 ^† Pomer rezistencie > 50 % v jednej alebo viacerých krajinách EÚ


5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Priemerný plazmatický polčas u zdravých jedincov je približne 1 hodina, priemerný distribučný objem je približne 0,25 l/kg (11-27 l) a priemerný klírens je 287 ml/min pri 250 mg s poklesom na 205 ml/min pri 2 g. Dávkami 500, 1000 a 2000 mg pri infúznom podaní v trvaní 30 minút sa dosiahnu priemerné hodnoty C_max približne 23, 49 a 115 μg/ml, čo v tomto poradí zodpovedá hodnotám AUC 39,3, 62,3 a 153 μg.h/ml. Hodnoty C_max po infúzii trvajúcej 5 minút sú 52 a 112 μg/ml po dávkach 500 a 1000 mg. Po dávkach opakovaných v 8‑hodinových intervaloch nedochádza u osôb s normálnou funkciou obličiek ku kumulácii meropenému.

V štúdii s 12 pacientmi, ktorým sa podával meropeném 1000 mg v 8‑hodinových intervaloch po chirurgickom zásahu z dôvodu intraabdominálnych infekcií boli hodnoty C_max a polčas porovnateľné ako u zdravých osôb, zaznamenal sa však vyšší distribučný objem 27 l.

Distribúcia
Priemerná väzba meropenému na plazmatické proteíny bola približne 2 % a nezávisela od koncentrácie. Po rýchlom podaní (5 minút alebo menej) je farmakokinetika biexponenciálna, čo je oveľa menej zreteľné po 30-minútovej infúzii. Meropeném dobre prechádza do jednotlivých telesných tekutín a tkanív: vrátane pľúc, bronchiálnych sekrétov, žlče, cerebrospinálnej tekutiny, gynekologických tkanív, kože, fascie, svalov a do peritoneálnych exsudátov.

Metabolizmus
Meropeném sa metabolizuje hydrolýzou beta-laktámového kruhu, vytvorením mikrobiologicky neaktívneho metabolitu. V podmienkach in vitro meropeném vykazuje zníženú citlivosť na hydrolýzu ľudskou dehydropeptidázou-I (DHP-I) v porovnaní s imipenémom a súbežné podanie DHP-I inhibítora sa vôbec nevyžaduje.

Eliminácia
Meropeném sa primárne vylučuje nezmenený obličkami; približne 70 % (50-75 %) sa v nezmenej forme vylúči v priebehu 12 hodín. Ďalších 28 % sa zachytáva v podobe mikrobiologicky neaktívneho metabolitu. Vylučovanie stolicou predstavuje približne iba 2 % dávky. Nameraný renálny klírens a vplyv probenecidu poukazujú na to, že meropeném prechádza tak filtráciou ako aj tubulárnou sekréciou.

Porucha funkcie obličiek
Poškodenie funkcie obličiek spôsobuje zvýšenú AUC v plazme a dlhší polčas meropeménu. AUC meropenému sa zvýšila 2,4-násobne u pacientov so stredne ťažkým poškodením renálnej funkcie (CrCl 33-74 ml/min), 5-násobne u pacientov s ťažkým poškodením funkcie obličiek (CrCl 4-23 ml/min) a 10-násobne u hemodialyzovaných pacientov (CrCl <2 ml/min) v porovnaní so zdravými osobami (CrCl > 80 ml/min). AUC mikrobiologicky neaktívnych metabolitov s otvoreným kruhom bola tiež výrazne zväčšená u pacientov s poškodenou funkciou obličiek. Úprava dávky sa odporúča u pacientov so stredne ťažkým až ťažkým poškodením funkcie obličiek (pozri časť 4.2).

Meropeném je odstrániteľný hemodialýzou s klírensom počas hemodialýzy približne 4-krát vyšším ako u anurických pacientov. '

Porucha funkcie pečene
Skúšanie u pacientov s alkoholovou cirhózou nepoukazuje na žiadny vplyv ochorenia pečene na farmakokinetiku meropenému po opakovaných dávkach.

Dospelí pacienti
Farmakokinetické štúdie uskutočnené u pacientov nepreukázali významné rozdiely vo farmakokinetike v porovnaní so zdravými osobami s rovnakou funkciou obličiek. Populačný model odvodený z údajov u 79 pacientov s intraabdominálnou infekciou alebo pneumóniou poukázal na závislosť stredného objemu od hmotnosti a klírensu od klírensu kreatinínu a veku.

Pediatrickí pacienti
Farmakokinetikau dojčiat a detí s infekciou mala pri dávkach10, 20 a 40 mg/kghodnoty C_max približujúce sa hodnotám u dospelých po dávkach500, 1000 a 2000 mg. Porovnanie poukázalo na zhodu vo farmakokinetike medzi dávkami a polčasmi celkovo podobnými u dospelých, s výnimkou najmladších jedincov (<6 mesiacov t1/2 1,6 h). Priemerné hodnoty klírensu meropenému boli 5,8 ml/min/kg (6-12 rokov), 6,2 ml/min/kg (2-5 rokov), 5,3 ml/min/kg (6-23 mesiacov) and 4,3 ml/min/kg (2-5 mesiacov). Približne 60 % dávky sa vylučuje močom v priebehu 12 hodín ako meropeném a ďalších 12 % ako metabolit. Koncentrácie meropenému v cerebrospinálnej tekutine u detí s meningitídou dosahujú približne 20 % súbežných hladín v plazme, hoci individuálne rozdiely sú výrazné.

Farmakokinetika meropenému u novorodencov, u ktorých sa vyžaduje antiinfekčná liečba, sa prejavila vyšším klírensom u novorodencov s vyšším chronologickým alebo gestačným vekom s celkovým priemerným polčasom 2,9 hodín. Simulácia Monte Carlo na základe populačného FK modelu ukázala, že dávkovací režim s dávkou 20 mg/kg v 8‑hodinových intervaloch dosiahol hodnotu 60 % T>MIC pre P. aeruginosa u 95 % predčasne narodených a u 91 % riadne donosených novorodencov.

Starší pacienti
Farmakokinetické štúdie u zdravých starších osôb (65-80 rokov) poukázali na zníženie klírensu v plazme, čo zodpovedalo zníženiu klírensu kreatinínu v súvislosti s vekom a menšiemu poklesu nerenálneho klírensu. U starších pacientov sa nevyžaduje žiadna úprava dávky s výnimkou stredne ťažkého až ťažkého poškodenia funkcie obličiek (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie na zvieratách preukázali, že meropeném je dobre tolerovaný obličkami. Histologický dôkaz renálneho tubulárneho poškodenia u myší a psov bol zistený len pri dávkach 2000 mg/kg a viac po jednorazovom podaní a u opíc pri 500 mg/kg počas 7-dňového skúšania.

Meropeném je všeobecne dobre tolerovaný centrálnym nervovým systémom. Účinky boli pozorované v štúdiách akútnej toxicity u hlodavcov v dávkach presahujúcich 1000 mg/kg.

LD₅₀ pri intravenóznej dávke meropenému u hlodavcov je väčšia ako 2000 mg/kg.

V štúdiách s opakovaným podávaním v trvaní do 6 mesiacov boli pozorované iba nepatrné účinky, vrátane malého poklesu počtu erytrocytov u psov.

V konvenčných testoch vykonaných u potkanov s dávkami do 750 mg/kg a u opíc s dávkami do 360 mg/kg sa neprejavili žiadne mutagénne účinky a neboli zistené žiadne známky reprodukčnej toxicity vrátane teratogénneho potenciálu.

Pri dávke 500 mg/kg v predbežnej štúdii u opíc bol pozorovaný zvýšený výskyt potratov.

Nebol zistený žiadny dôkaz zvýšenej citlivosti na meropeném u mladých zvierat v porovnaní s dospelými.

Intravenózna lieková forma bola pri skúšaniach na zvieratách dobre tolerovaná.

Jediný metabolit meropenému mal v štúdiách na zvieratách podobný profil toxicity.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Meropenem Eberth 500 mg: bezvodý uhličitan sodný
Meropenem Eberth 1000 mg: bezvodý uhličitan sodný

6.2 Inkompatibility

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

Po rekonštitúcii:
Rekonštituované roztoky na intravenóznu injekciu alebo infúziu sa majú použiť okamžite. Časový interval medzi začiatkom rekonštitúcie a ukončením podávania intravenóznej injekcie alebo infúzie nemá prekročiť jednu hodinu.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.
Pripravený roztok neuchovávajte v mrazničke.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Meropenem Eberth 500 mg
674 mg prášku v 10 ml sklenenej injekčnej liekovke typu I s uzáverom (sivá butylová gumová zátka s hliníkovým obrubovacím uzáverom).

Meropenem Eberth 1000 mg
1348 mg prášku v 20 ml sklenenej injekčnej liekovke typu I s uzáverom (sivá butylová gumová zátka s hliníkovým obrubovacím uzáverom).

Liek sa dodáva vo veľkostiach balenia obsahujúcich 10 injekčných liekoviek.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Ako pripraviť tento liek
i. Umyte si ruky a dôkladne ich vysušte. Pripravte si čistý pracovný priestor.

ii. Vyberte fľašu (injekčnú liekovku) Meropenemu Eberth z obalu. Skontrolujte injekčnú liekovku a dátum exspirácie uvedený na škatuľke a na etikete injekčnej liekovky. Skontrolujte, či je injekčná liekovka neporušená a či nebola poškodená.

iii. Odstráňte farebné viečko a očistite sivú gumovú zátku alkoholovým tampónom. Nechajte gumovú zátku vyschnúť.

iv. Novú sterilnú ihlu nasaďte na novú sterilnú injekčnú striekačku bez toho, aby ste sa dotkli jej koncov.

v. Do injekčnej striekačky natiahnite odporúčané množstvo sterilnej „vody na injekciu“. Množstvo tekutiny, ktorú potrebujete, nájdete v nižšie uvedenej tabuľke:

Meropenem 500 mg prášok na injekčný alebo infúzny roztok je zabalený v injekčnej liekovke o veľkosti 10 ml a za účelom podania injekcie sa môže nariediť s 10 ml vody na injekcie.

Meropenem 1000 mg prášok na injekčný alebo infúzny roztok je zabalený v injekčnej liekovke o veľkosti 20 ml a za účelom podania injekcie sa môže nariediť s 20 ml vody na injekcie.

Dávka Meropenemu Eberth	Množstvo „vody na injekciu“ potrebné na nariedenie
500 mg (miligramov)	10 ml (mililitrov)
1 g (gram)	20 ml
1,5 g	30 ml
2 g	40 ml

Prosím všimnite si: Ak je Vaša predpísaná dávka Meropenemu Eberth väčšia ako 1 g, budete musieť použiť viac ako 1 injekčnú liekovku Meropenemu Eberth. Potom môžete nabrať tekutinu z oboch injekčných liekoviek do jednej injekčnej striekačky.

vi. Ihlou injekčnej striekačky prepichnite stred sivej gumovej zátky a vstreknite odporúčané množstvo vody na injekciu do injekčnej liekovky alebo injekčných liekoviek Meropenemu Eberth.

vii. Vyberte ihlu z injekčnej liekovky a injekčnú liekovku dobre potrepte asi 5 sekúnd alebo dovtedy, kým sa všetok prášok nerozpustí. Sivú gumovú zátku ešte raz očistite novým alkoholovým tampónom a nechajte ju vysušiť.

viii. S piestom injekčnej striekačky zatlačeným na doraz prepichnite ihlou sivú gumovú zátku. Pritom musíte zároveň držať injekčnú striekačku aj injekčnú liekovku a následne obrátiť injekčnú liekovku hore dnom.

ix. Dajte pozor na to, aby hrot ihly zostal v tekutine a následne vytiahnite piest. Natiahnite (naberte) všetku tekutinu z injekčnej liekovky do injekčnej striekačky.

x. Vyberte ihlu a injekčnú striekačku z injekčnej liekovky a prázdnu injekčnú liekovku zahoďte na bezpečné miesto.

xi. Injekčnú striekačku držte kolmo tak, aby ihla smerovala nahor. Poklepte po injekčnej striekačke, aby vzduchové bubliny v tekutine vystúpili do vrchnej časti striekačky.

xii. Jemným stlačením piestu odstráňte všetok vzduch zo striekačky.

xiii. Ak Meropenem Eberth používate v domácom prostredí, zlikvidujte všetky použité ihly a infúzne sety primeraným spôsobom. Ak Váš lekár rozhodne o ukončení Vašej liečby, zlikvidujte všetok nepoužitý Meropenem Eberth vhodným spôsobom.

Všimnite si prosím:

Intravenóznu infúziu meropenému je možné pripraviť priamo zriedením obsahov injekčných liekoviek s 0,9% roztokom chloridu sodného na infúziu alebo s 5% roztokom glukózy na infúziu. Dodržte prosím nasledujúce pokyny:

1. Zrieďte Meropenem 500 mg s 10 ml infúzneho roztoku, potom dobre pretrepte kvôli rozpusteniu a pridajte ho do infúzneho vaku.

2. Zrieďte Meropenem 1 g s 20 ml infúzneho roztoku, potom dobre pretrepte kvôli rozpusteniu a pridajte ho do infúzneho vaku.

Keď je infúzia pripravená, v infúznom vaku je dosiahnutá nasledovná koncentrácia:

Meropenem Eberth	Infúzny roztok	Koncentrácia infúzie
500 mg	100 ml 0,9% NaCl	5 mg/ml
500 mg	100 ml 5 % glukóza	5 mg/ml
1 gram	100 ml 0,9% NaCl	10 mg/ml
1 gram	100 ml 5 % glukóza	10 mg/ml

Vzhľad nariedeného roztoku
Pripravený roztok má byť číry až svetložltý, priehľadný a nesmie obsahovať viditeľné častice.

Pripravený roztok v injekčnej liekovke je potrebné pretrepať, aby sa celý obsah injekčnej liekovky rozpustil.

Injekcia
Meropeném používaný ako bolusová intravenózna injekcia sa má nariediť so sterilnou vodou na injekciu, ako je uvedené vyššie.

Infúzia

Na prípravu intravenóznej infúzie sa injekčné liekovky meropenému môžu priamo nariediť s 0,9% roztokom chloridu sodného na infúziu alebo 5% roztokom glukózy na infúziu, ako je uvedené vyššie.

Každá injekčná liekovka je určená iba na jednorázové použitie.

Pri príprave roztoku a podávaní sa majú dodržiavať štandardné aseptické postupy.
Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť zlikvidované v súlade s národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Dr. Friedrich Eberth Arzneimittel GmbH
Am Bahnhof 2
92289 Ursensollen
Nemecko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Meropenem Eberth 500 mg 15/0589/11-S
Meropenem Eberth 1000 mg 15/0590/11-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU


ZATRIEDENIE LIEKU PODĽA SPÔSOBU VÝDAJA

Výdaj lieku viazaný na lekársky predpis.