oratadínom u takýchto malých detí neodporúča.
Vo všeobecnosti dĺžka liečby závisí od klinického stavu pacienta a nemala by prekročiť
6 mesiacov.
Pri liečbe žihľavky sa prípravok podľa klinických skúseností odporúča podávať počas 4 týždňov. Dĺžka liečby u detí od 2 do 12 rokov je 2 týždne.
Ak sa loratadín podáva súčasne s potravou, môže sa mierne spomaliť absorpcia, ale bez ovplyvnenia liečebného účinku.
U pacientov so závažnou hepatálnou poruchou sa odporúča začínať s polovicou odporúčanej dávky, alebo sa môže podávať odporúčaná dávka každý druhý deň.
Dávka sa postupne môže zvýšiť.
Tablety sa užívajú celé a zapíjajú pohárom vody.
4.3. Kontraindikácie
Loratadin – ratiopharm® 1 mg/ml sa nesmie podávať pacientom precitliveným na loratadín alebo ktorúkoľvek zložku lieku.
4.4. Špeciálne upozornenia
V prípade príznakov anafylaktickej reakcie (pozri aj odsek 4.8.) sa pacientovi musí ihneď poskytnúť
lekárska starostlivosť.
Pre falošne negatívny výsledok treba liečbu loratadínom prerušiť najmenej 48 hodín pred vykonaním kožných testov.
4.5. Liekové a iné interakcie
Kontrolované klinické skúšky dokázali zvýšenú plazmatickú koncentráciu loratadínu pri súčasnom podávaní ketokonazolu, erytromycínu alebo cimetidínu, bez klinicky významného účinku. Platí to aj pre EKG. Ostatné lieky, o ktorých je známe, že inhibujú hepatálny metabolizmus, treba súčasne
podávať s opatrnosťou, pokiaľ sa neuzavrú výsledky štúdií.
Súčasné užívanie loratadínu a alkoholických nápojov nezvyšuje účinok alkoholu.
4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Hoci v štúdiách na zvieratách sa nedokázal teratogénny účinok loratadínu, nie sú k dispozícii potrebné údaje o jeho bezpečnom použití v gravidite a počas laktácie. Tehotným ženám sa preto nemá podávať
s výnimkou prípadu, ak potenciálny úžitok prevyšuje možné riziko pre plod.
Loratadín preniká do materského mlieka a dosahuje v ňom porovnateľné koncentrácie, aké sú v plazme matky. Preto sa dojčiacim ženám nemá podávať.
4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Nie sú známe údaje o vplyve lieku na vedenie vozidla alebo obsluhu strojov.
4.8. Nežiaduce účinky
Pri odporúčanom dávkovaní 10 mg sa nezistil sedatívny účinok lieku.
Výskyt nežiaducich účinkov, ktoré sa môžu vyskytnúť pri liečbe, napr. bolesť hlavy, gastrointestinálne problémy, únava, zvýšený apetít a alergické reakcie, bol porovnateľný
s placebom. Zriedkavo sa môže vyskytnúť sucho v ústach.
V izolovaných prípadoch sa vyskytla alopécia, anafylaxia, abnormálne pečeňové testy a alergické kožné reakcie (exantém, pruritus).
4.9. Predávkovanie
Najčastejšími príznakmi predávkovania sú ospalosť, tachykardia a bolesť hlavy. V prípade potreby je treba predávkovanie liečiť symptomaticky.
U pacientov pri vedomí treba vyvolať vracanie a podať živočíšne uhlie vo forme vodnej suspenzie, aby sa absorbovalo zvyšné množstvo účinnej látky. U pacientov v bezvedomí sa vracanie nesmie
indukovať. Môže sa vykonať aj výplach žalúdka. Pacienta treba sústavne monitorovať; mimoriadne opatrne treba postupovať u detí, so zreteľom na riziko aspirácie.
Pri výplachu žalúdka sa odporúča podať izotonický roztok chloridu sodného, najmä u detí. Dospelým
sa môže podať malé množstvo vody.
Fyziologický roztok jako preháňadlo znižuje opätovné vstrebávanie vody v čreve osmózou a prispieva k dosiahnutiu rýchleho zriedenia obsahu čriev.
Loratadín nie je možné eliminovať hemodialýzou. Nie je známe, či je eliminovateľný peritoneálnou dialýzou. Počas podpornej liečby pacient musí byť pod stálym lekárskym dohľadom.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1. Farmakodynamické vlastnosti Farmakoterapeutická skupina: antihistaminikum. ATC kód: R06 AX 13
Loratadín je tricyklické antihistaminikum so selektívnym periférnym účinkom na
H1-receptory. Okrem toho loratadín inhibuje degranuláciu žírnych buniek a sekundárne tým blokuje mediátory zápalu, ako sú prostaglandíny a leukotriény.
Týmto mechanizmom nastáva redukcia expresie adhezívnych molekúl v respiračnom epiteli, endoteli, keratínocytoch a ostatných imunologicky aktívnych bunkách, ako sú Langerhansove bunky
a eozinofilné granulocyty. Adhezívnosť molekúl má veľký význam pri chronických alergických zápalových reakciách, pri ktorých migrujú eozinofily cez steny kapilár a postupujú na miesto zápalu.
Dokázalo sa to počas liečby loratadínom vo včasnej a neskorej fáze alergickej reakcie resp. in vivo,
keď boli významne redukované granulocyty a mastocyty. Naviac boli významne redukované eozinofilmi indukované mediatory ako eozinofilná peroxidáza (EPO) a eozinofilný katiónový proteín (ECP).
Loratadín má veľmi nízku afinitu k membránovým receptorom v mozgovej kôre a len minimálne prechádza hematoencefalickou bariérou. Celotelové autorádiografické štúdie na myšiach a potkanoch s rádioaktívne značeným loratadínom ukázali, že loratadín ani jeho metabolity neprechádzajú signifikantne cez hematoencefalickú bariéru. Väzobné štúdie sledovali väzbu na H1- receptory v pľúcach a mozgových bunkách morčat, zistili, že väzba na H1 receptory periférnych neurocytov je porovnateľná s väzbou v CNS.
Štúdie nepotvrdili depresívny, ani anticholínergický účinok loratadínu na CNS. Sedatívny účinok loratadínu v dennej dávke 10 mg je porovnateľný s placebom.
Počas dlhodobého podávania sa nepozorovali žiadne významné zmeny vitálnych funkcií, laboratórnych výsledkov, zmeny fyzikálnych vyšetrení, ani zmeny EKG. V štúdiach s niekoľkonásobne zvýšenou dávkou sa zistila somnolencia, v závislosti od vzostupu dávky.
Loratadín nemá významnú aktivitu na receptoroch H2 a neinhibuje vychytávanie noradrenalínu a nemá vplyv na funkciu prevodového systému a pacemakerovú aktivitu srdca.
V štúdiách , v ktorých sa loratadín podával v 4-násobku terapeutickej dávky, sa nezistili zmeny QT
intervalu na EKG.
5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Po perorálnom podaní sa loratadín rýchlo absorbuje a pri prvom prechode pečeňou sa takmer kompletne metabolizuje. Distribučný polčas loratadínu a jeho aktívnych metabolitov u zdravých
dobrovoľníkov je l resp. 2 hodiny. Priemerný koncový polčas pre loratadín je
12,4 hodiny a 19,6 hodiny pre jeho aktívne metabolity.
Veľká variabilita polčasu je spôsobená rozdielnou účinnosťou materskej látky a metabolitov 3 až 20 hodín pre loratadín a 8,8 až 92 hodín pre aktívne metabolity. U väčšiny pacientov bola hodnota AUC metabolitov vyššia, ako hodnota AUC loratadínu.
Loratadín sa takmer kompletne viaže na plazmatické bielkoviny (97 – 99 % ), aktívne metabolity sa
viažu 73 – 76 %.
Biologická dostupnosť loratadínu a jeho metabolitov je dávkovo závislá.
Do 10 dní sa vylúči močom 40 % celkovej dávky a 42 % stolicou ako konjugované metabolity.'
Približne 27 % podanej dávky sa eliminuje močom počas prvých 24 hodín. Zvyšok nezmeneného loratadínu a jeho aktívne metabolity sú v stopových množstvách detekovateľné v moči. Farmakokinetický profil loratadínu a jeho metabolitov u zdravých dospelých a zdravých geriatrických osôb je porovnateľný.
U pacientov s poškodenými funkciami obličiek sa zistili zvýšené hodnoty AUC a Cmax loratadínu a jeho metabolitov v porovnaní s hodnotami pacientov s normálnymi renálnymi funkciami. Priemerný polčas eliminácie loratadínu a jeho metabolitov sa významne nelíšil od hodnôt u zdravých
dobrovoľníkov. Hemodialýza neovplyvňuje farmakokinetiku loratadínu a jeho metabolitov u pacientov
s chronickou renálnou insuficienciou.
U alkoholikov s poškodenou pečeňou hodnoty AUC a Cmax loratadínu boli dvojnásobné, ale farmakokinetický profil jeho aktívnych metabolitov nebol významne zmenený v porovnaní s pacientmi s normálnou funkciou pečene.
Eliminačný polčas loratadínu a jeho metabolitov bol od 24 do 37 hodín, ale v prípade pacientov so závažným ochorením pečene bol predĺžený.
Loratadín a jeho metabolity prechádzajú placentou a vylučujú sa do materského mlieka.
48 hodín od podania sa len veľmi malé množstvo (0,029 %) z aplikovanej dávky loratadínu vylučuje do materinského mlieka.
5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Štúdie chronickej toxicity sa realizovali na potkanoch a opiciach. 360-násobná terapeutická dávka potkanom vyvolala degeneráciu a fibrózu myokardu. Zistila sa centrilobulárna hypertrofia hepatocytov. Pozorovala sa aj testikulárna atrofia. Pri potkanoch a opiciach sa zaznamenali reverzibilné príznaky
fosfolipidózy (pri 80, resp. 40-násobných terapeutických dávkach), ktoré neboli potvrdené u ľudí.
Štúdie na karcinogenitu sa vykonali na myšiach a potkanoch. Zaznamenal sa zvýšený výskyt hepatocelulárnej hyperplázie a hepatocelulárnych adenómov.
V rôznych in vivo a in vitro testoch na potkanoch a králikoch sa nezistil mutagénny ani teratogénny účinok loratadínu.
Pri použití terapeutických dávok loratadín nevyvolal embryotoxický účinok, ani poruchy fertility
potkanov a králikov. Prvotne sa toxické účinky zistili u samíc. Loratadín a jeho metabolity prechádzajú placentou potkanov; vo všeobecnosti sa dosahujú nižšie koncentrácie v tkanivách plodu ako v plazme matiek.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1. Zoznam pomocných látok
Macrogolum 35 000, natrii saccharinum, aroma, aqua purificata, glycerolum, propylenglycolum, natrii benzoas, acidum citricum monohydricum, natrii hydroxidum,
acidum hydrochloricum.
6.2. Inkompatibility
Nie sú známe.
6.3. Čas použiteľnosti Neotvorená fľaška: 36 mesiacov. Po prvom otvorení: 1 mesiac.
6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Nie sú špeciálne upozornenia.
6.5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
Fľaška z hnedého skla III. triedy, s umelohmotným uzáverom, odmerka, písomná informácia pre používateľa, papierová skladačka.
Balenie: 50, 60, 100, 120 a 150 ml sirupu.
6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
Nie sú.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Merckle GmbH Blaubeuren
Nemecko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIE REGISTRÁCIE:
10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
Júl 2002