GENTAMICIN B. BRAUN 1 MG/ML INFÚZNY ROZTOK sol inf 10x80 ml/80 mg (fľ. LDPE )

liečby (napr. s beta-laktámovými antibiotikami pri normálnom dávkovaní) je tiež možné podať celkovú dennú dávku jednorázovo.

Jedna dávka gentamicínu za deň sa neodporúča podávať pacientom s oslabenou imunitou (napr. neutropénia), pacientom s ťažkým zlyhaním obličiek, ascitom, bakteriálnou endokarditídou, pacientom s rozsiahlymi popáleninami (viac ako 20% kože) a tehotným ženám kvôli potrebe prispôsobenia dávkovania.

Dĺžka liečby je limitovaná na 7 – 10 dní. Dlhšia doba liečby môže byť potrebná pri ťažkých a komplikovaných infekciách. (pozri časť 4.4).

Na konci dávkovacieho intervalu (najnižšie hodnoty) a okamžite po skončení infúzie (najvyššie hodnoty) sú odobraté krvné vzorky. Maximálne množstvá sú 5 - 10 µg/ml v rámci terapeutického rozmedzia obvyklého dávkovania. Je nutné zvážiť možnosť toxických účinkov ak maximálne množstvá prekročia 10 µg/ml. Nadmerne vysoké minimálne hodnoty - väčšie ako 2 µg/ml gentamicínu indikujú akumuláciu a môžu viesť k nefrotoxicite. V takomto prípade predĺžte dávkovacie intervaly alebo znížte dávky (pozri časť 4.4).


Pediatrickí pacienti

Dávka u detí je 4.5 – 7.5 mg/kg na deň ( 1.5 až 2.5 mg/kg každých 8 hodín). Z tohto dôvodu Gentamicín B. Braun 1 mg/ml infúzny roztok a Gentamicín B. Braun 3 mg/ml infúzny roztok sa neodporúča podávať deťom s telesnou hmotnosťou menšou ako 18 kg (jednorazová denná dávka) a 55 kg (viacnásobné [trikrát] denné dávkovanie).

Dávkovanie u pacientov s poškodením obličiek

Pacienti s poškodením funkcie obličiek musia byť monitorovaní, aby mohli byť upravené terapeutické koncentrácie v plazme buď znižovaním dávok alebo predlžovaním dávkovacieho intervalu (pozri časť 4.4).

Znižovanie dávok a predlžovanie intervalu sú ekvivalentne vhodné riešenia. Napriek tomu je dôležité pripomenúť, že dávky určené spôsobom uvedeným nižšie sú iba približné a že rovnaká dávka môže viesť k rozdielnym koncentráciám v organizmoch rozdielnych pacientov. Preto je dôležité určiť množstvá gentamicínu v sére a tak upraviť dávkovanie pre konkrétneho pacienta.

1) Predĺženie dávkovacieho intervalu pri normálnej dávke:
Keďže klírens gentamicínu je priamo úmerný klírensu kreatinínu, môže byť použitá nasledujúca približná rovnica:
Interval normálnej dávky x normálny klírens kreatinínu /klíren kreatinínu pacienta = nasledovný dávkovací interval.
Na základe normálneho klírenu kreatinínu 100 ml/min a klírenu kreatinínu 30 ml/min pacienta aplikačný interval s konštantnou dávkou by v tomto prípade bol 26 hodín (8 x 100/30 [h]).

2) Redukcia dávky pri normálnom dávkovacom intervale:
Po zvyčajnej počiatočnej dávke je možné hrubo vypočítať zníženú dávku podávanú každých 8 hodín a to tak, že vydelíme normálnu odporúčanú dávku kreatínom v sére.
Pacient, ktorý váži 60 kg s množstvom kreatínu v sére 2,0 mg/100 ml môže teda dostať 30 mg každých 8 hodín po počiatočnej dávke 60 mg (1mg/kg; 60:2).
Alternatívne, po zvyčajnej počiatočnej dávke môžu byť následné dávky každých 8 hodín vypočítané nasledovnou rovnicou:
Normálne dávka × klírens kreatínu pacienta/normálny klírens kreatínu (100 ml/min) = následná dávka.

Znížená dávka pri normálnom dávkovacom intervale (8 hodín)

Kreatín v sére  (mg/100 ml)	Približný klírens kreatínu	Percento normálnej dávky
£ 1.0 1.1 – 1.3 1.4 – 1.6 1.7 – 1.9 2.0 – 2.2 2.3 – 2.5 2.6 – 3.0 3.1 – 3.5 3.6 – 4.0 4.1 – 5.1 5.2 – 6.6 6.7 – 8.0	> 100 70 – 100 55 – 70 45 – 55 40 – 45 35 – 40 30 – 35 25 – 30 20 – 25 15 – 20 10 – 15 < 10	100 80 65 55 50 40 35 30 25 20 15 10

Normálna dávka (80mg) pri rozšírenom intervale dávky:
Urea v krvi Klírens kreatinínu Dávka a interval dávky
 (mmol/l) (ml/s)
< 6,7 >1,2 80* mg každých 8 hodín
6,7 - 16,7 0,5 – 1,2 80* mg každých 12 hodín
16,7 - 33,3 0,2 – 0,5 80* mg každých 24 hodín
>33,3 0,1 – 0,2 80* mg každých 48 hodín
*Pacientom, ktorý vážia < 60 kg treba dávku znížiť na 60 mg.



Parameter klírensu kreatínu je dôležitý najmä u starších pacientov a pacientov s premenlivými koncentráciami kreatínu v sére ako je to pri vážnych infekciách (napr. sepse).
Treba zdôrazniť, že funkcia obličiek sa môže meniť počas liečby gentamicínom.
 
Dávkovanie u pacientov podstupujúcich hemodialýzu
Gentamicín je dialyzovateľný. V prípade 4 – 5 hodinovej hemodialýzy je očakávaná 50% - 60% redukcia koncentrácie a v prípade 8 – 12 hodinovej hemodialýzy je očakávaná 70% - 80% redukcia koncentrácie. Dávkovanie musí byť individuálne upravené po každej dialýze v závislosti od koncentrácie gentamicínu v sére v tom čase.
Normálne odporúčaná dávka po dialýze je 1 – 1.7 mg/kg telesnej hmotnosti.

Starší pacienti  môžu potrebovať nižšie udržiavacie dávky ako mladší ľudia pre poruchu funkcie obličiek.

Pre obéznych pacientov je počiatočná dávka odvodená od ideálnej telesnej hmotnosti, ku ktorej sa priráta 40% nadváhy.

U pacientov s poškodenou funkciou pečene nie je potrebné upravovať dávky.

4.3 Kontraindikácie

– Precitlivenosť na gentamicín alebo iné aminoglykozidy alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
– Myasténia gravis

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Gentamicín môže byť podaný pacientom s pokočilým poškodením obličiek alebo existujúcou hluchotou vnútorného ucha iba ak lekár zváži nutnosť jeho podania. Frekvencia podávania alebo dávka musia byť znížené u pacientov s poškodenou funkciou obličiek (pozri časť 4.2).

Keďže gentamicín má vlastnosti neuromuskulárnej blokády musí byť vyvinutá zvýšená opatrnosť pri pacientoch s existujúcimi neuromuskulárnymi chorobami. (napr. Parkinsonova choroba). Platí to aj pre pacientov, ktorým sú súčasne podávané myorelaxanciá (napr. pri perioperatívnom podávaní gentamicínu).

S užívaním gentamicínu boli hlásené hnačky a pseudomembránová kolitída. Tieto diagnózy musia byť zvážené u pacientov, u ktorých sa objavia hnačky počas alebo krátko po liečbe. V prípade silných a/alebo krvavých hnačiek počas liečby musí byť podávanie gentamicínu zastavené a musí byť ustanovená vhodná liečba. Lieky, ktoré potláčajú peristaltiku nemôžu byť podávané (pozri časť 4.8).

Jednorázová dávka u starších pacientov:
Sú obmedzené skúsenosti s podávaním jednorázovej dávky gentamicinu u starších pacientov. Jednodenná dávka gentamicinu nemusí byť vhodná a preto je potrebný monitoring u týchto pacientov.

Gentamicin B. Braun 1 mg/ml:
Tento liek obsahuje 283 mg sodíka na fľašku infúzneho roztoku. Túto skutočnosť treba brať do úvahy pri pacientoch s obmedzeným prísunom sodíka.
Gentamicin B. Braun 3 mg/ml:
Tento liek obsahuje 283 mg/425 mg sodíka na 80 ml/120 ml fľašku infúzneho roztoku. Túto skutočnosť treba brať do úvahy pri pacientoch s obmedzeným prísunom sodíka.

Môže sa objaviť skrížená rezistencia a precitlivenosť na aminoglykozidy.

Na zníženie rizika nefrotoxicity a ototoxicity musia byť dodržiavané nasledujúce inštrukcie:
– Je obzvlášť dôležité pravidelne stanoviť sluchovú, vestibulárnu a renálnu funkciu u pacientov s dodatočnými rizikovými faktormi. Poškodenie funkcie pečene alebo sluchu, bakterémia a teploty zvyšujú riziko ototoxicity. Objemová deplécia alebo hypotenzia a ochorenie pečene boli hlásené ako dodatočné rizikové faktory nefrotoxicity.
– Monitorovať renálnu funkciu pred, počas a po liečbe.
– Dávkovať presne podľa klírensu kreatinínu (alebo koncentrácie kreatinínu v sére). U pacientov s poškodím obličiek musí byť dávkovanie upravené podľa funkčnosti obličiek (pozri časť 4.2).
– U pacientov s poškodením obličiek dodatočne prijímajúcich gentamicín lokálne (inhalačne, intratracheálne, instiláciou) sa množstvo absorbovaného gentamicínu absorbovaného po lokálnom podaní musí zobrať tiež do úvahy pre potreby úpravy dávok pri systémovej liečbe.
– Monitorovať koncentrácie gentamicínu v sére počas terapie, aby sa zabránilo dosiahnutiu maximálnych hladín 10-12 µg/ml (toxická prahová hodnota pre kochleovestibulárny systém) konvenčným viacnásobným dávkovaním za deň alebo minimálne hodnoty neprekročili 2 µg/ml (pozri časť 4.2).
– Pacientom s existujúcim poškodením vnútorného ucha (poškodenie sluchu, poškodenie funkcie rovnováhy) alebo v prípade dlhodobej liečby je nutné dodatočne monitorovať funkciu rovnováhy a sluchovú funkciu.
– Liečba sa nemá predlžovať.V prípade, ak je to možné, dĺžka liečby má byť limitovaná na 7 – 10 dní (pozri časť 4.2).
– Po liečbe s aminoglykozidmi nesmie okamžite nasledovať následná liečba aminoglykozidmi; ak je to možné, musí existovať minimálny interval 7 – 14 dní medzi liečbami.
– Ak je to možné; vylúčte súčasné podávanie iných potencionálnych ototoxických alebo nefrotoxických prípravkov. V prípade ak to nie je možné je nutné starostlivo a presne monitorovať funkciu obličiek (pozri časť 4.5).
– Je dôležitý dostatočný prísun tekutín a tvorba moču.

4.5 Liekové a iné interakcie

Myorelaxanciá a éter
Činnosť neuromuskulárnej blokády aminoglykozidov je posilnená étermi a myorelaxanciami.
Ak je gentamicín podávaný počas alebo ihneď po operácii môže byť posilnená a predĺžená neuromuskulárna blokáda ak sú použité nedepolarizačné myorelaxanciá. Tieto interakcie môžu spôsobiť neuromuskulárnu blokádu a respiračnú paralýzu.Pre zvýšené riziko musia títo pacienti byť starostlivo monitorovaní.
Injekcia kalcium chloridu môže odvrátiť neuromuskulárnu blokádu spôsobenú aminoglykozidmi.

Methoxyfluránová anestézia
Aminoglykozidy môžu zvýšiť škodlivý účinok metoxyfluránu na obličky. Pri súčasnom podávaní sú možné veľmi závažné nefropatie. Anesteziológ si musí byť vedomý použitia aminoglykozidov pred chirurgickým zákrokom.

Potencionálne nefrotoxické alebo ototoxické lieky
Pre zvýšené riziko vedľajších účinkov pacienti, ktorí sú súčasne alebo následne liečení potencionálne nefrotoxickými alebo ototoxickými liekmi ako sú amfotericín B, kolistín, ciklosporín, cisplatina, vankomycín, streptomycín, viomycín, aminoglykozidy, niektoré cefalosporíny a slučkové diuretiká ako je kyselina etakrynová a furosemid musia byť starostlivo monitorovaní.
V prípade liekov obsahujúcich cisplatínu je dôležité poznamenať, že nefrotoxicita gentamicínu môže byť zvýšená aj 3 – 4 týždne po podaní týchto prípravkov.

Iné antibiotiká
Bolo zaznamenané zníženie polčasu gentamicínu v sére u pacientov s vážnym ochorením obličiek, ktorým bol súčasne podávaný karbenicilín a gentamicín.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití gentamicínu u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Gentamicín prechádza placentou. Gentamicín sa v tehotenstve môže používať iba v prípade život ohrozujúcej indikácie alebo v prípade, že neexistujú iné možnosti liečby, pretože existuje riziko poškodenia vnútorného ucha a obličiek plodu. V prípade expozície gentamicínom počas gravidity sa odporúča u novorodencov monitoring funkcie sluchu a funkcie obličiek.

Laktácia
Gentamicín prechádza do materského mlieka a bol zistený v malých koncentráciách v sére dojčených detí. Je nutné rozhodnúť sa. či prerušiť dojčenie alebo prerušiť/zastaviť liečbu gentamicínom. Dojčenie musí byť prerušené, pretože sa môžu vyskytnúť hnačky a hubovité infekcie slizníc u dojčených detí. Treba mať na zreteli, že existuje možnosť senzibilizácie.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Ambulantní pacienti musia byť upozornení o možných vedľajších účinkoch ako sú závrate a vertigo v prípade riadenia vozidla a obsluhy stroja.

4.8 Nežiaduce účinky

Za určitých podmienok gentamicín vykazuje ototoxické a/alebo nefrotoxické účinky. Všeobecne sa u pacientov liečených gentamicínom vyskytuje porucha obličiek, ktorá je obyčajne reverzibilná po vysadení lieku. Vo väčšine prípadov je nefrotoxicita spojená s nadmerne vysokými dávkami, s predĺžením liečby, s existujúcimi abnormalitami na obličkách alebo je spojená s inými prostriedkami, ktoré sú nefrotoxické.

Vedľajšie účinky, ktoré sa môžu vzťahovať k liečbe sú uvedené nižšie v tabuľke a sú zatriedené podľa jednotlivých orgánov ľudského tela a absolútnej frekvencie. Frekvencie sú definované ako
veľmi časté (³1/10);
časté (≥1/100 až <1/10);
menej časté (≥1/1000 až <1/100);
zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000);
veľmi zriedkavé (<1/10 000)
neznáme (z dostupných údajov)

Laboratórne a funkčné vyšetrenia:
Zriedkavé		zvýšená aspartátová aminotransferáza (AST), zvýšená alanínová
		aminotransferáze(ALT), zvýšená alkalická phophatáza (ALP),
		zvýšný dusík v krvi( všetko vratné), úbytok na váhe
Poruchy srdca a srdcovej činnosti:
Veľmi zriedkavé		hypotenzia, hypertenzia
Poruchy krvi a lymfatického systému:
Menej časté:		dyskrázia
Veľmi zriedkavé:		trombocytopénia, retikulocytopénia, leukopénia, eozinofília, granulocytopénia, anémia
Poruchy nervového systému:
Zriedkavé:		polyneuropatia, periferálna parestézia
Veľmi zriedkavé:		encefalopatia, konvulzie, neuromuskulárna blokáda1, závrat1, vertigo2 , porucha rovnováhy3, bolesti hlavy
Poruchy oka:
Velmi zriedkavé:		poruchy videnia
Poruchy ucha alabyrintu:
Velmi zriedkavé:		Vestibulárne poškodenie, strata sluchu, Menierova choroba, tinitus3
Poruchy gastrointestinálneho traktu:
Zriedkavé:		Vomitus, nausea, zvýšené slinennie, stomatitída, pseudomembranózna kolitída4
Poruchy obličiek a močových ciest:
Časté:		Poškodenie renálnych funkcií5
Veľmi zriedkavé:		Akútne renálne zlyhanie5 hyperfosfatúria6 Aminoacidúria6
Poruchy kože a podkožného tkaniva:
Menej časté:	Alergický exantém na pokožke
Zriedkavé:	Začervenanie pokožky
Veľmi zriedkavé:		Alopécia, Multiformný erytém7 Steven-Johnson syndróm7
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:
Zriedkavé:		Bolesti svalov (myalgia)
Veľmi zriedkavé:		Amyostázia
Poruchy metabolizmu a výživy:
Zriedkavé:		Hypokalémia, hypokalcémia,hypomagnesémia3 , strata chuti
Veľmi zriedkavé:		Hypofosfatémia6
Infekcie a nákazy:
Veľmi zriedkavé:		Superinfekcia (s gentamicín – rezistentnými kmeňmi)
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:
Zriedkavé:		Zvýšená telesná teplota
Veľmi zriedkavé:		bolesť v mieste vpichu
Poruchy imunitného systému:
Velmi zriedkavé:		Hypesenzitívne reakcie7
Psychické poruchy:
Veľmi zriedkavé:		Konfúzia, halucinácie, mentálna depresia

¹ Pretože gentamicin má vlastnosti vytvárania neuromuskulárnych blokov, pacienti so svalovými poruchami (napr. Myastenia gravis, Parkinsonova choroba) a takí, ktorísúčasne berú myorelaxanciá, musia byť starostlivo kontrolovaní.Neuromuskulárna blokáda a respiračná paralýza sa môže vyskytnúť po podaní amynoglykosidov pacientom, ktorí dostávali kurárový typ myorelaxancií počas anestézie.

² Poškodenie vestibulokochleárneho nervu (ôsmy kraniálny nerv), čím môže byť poškozená
rovnováha a sluch. Vestibulárne poškodenie je najčastejšou ototoxickou reakciou. Strata sluchu sa prejavuje z počiatku znížením počutia vysokých tónov, ktoré je ireverzibilné. Dôležitými rizikovými faktormi sú náchylnosť k renálnemu poškodeniu alebo poškodenie z minulosti kraniálneho nervu, okrem toho, riziko zvyšuje aj hladina celkovej a dennej dávky alebo v spojení s potenciálnymi ototoxickými látkami. Symptómy ototoxických účinkov sú: závrate, zvonenie v ušiach (tinnitus), vertigo a menej častá strata sluchu. Nepriaznivý účinok gentamicínu na vestibulárny mechanizmus nastane, ak je dávka vyššia ako 2 ug/ml. Toto je však reverzibilné, ak sa to spozoruje včas a keď sa upraví dávkovanie.

³ V zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť Barterov-like syndróm prejavujúci sa hypokalémiou, hypokalcémiou a hypomagnesémiou u pacientov, ktorí sa liečia vysokými dávkami počas dlhšieho obdobia (viac než 4 týždne).

⁴ V týchto prípadoch sa použijú iné antibiotiká

⁵ Približne u 10% pacientov liečených gentamicínom sa vyskytne renálne poškodenie, ako je reštrikcia glomelurálnej filtrácie, ktorá je obyčajne reverzibilná. Najdôležitejšími rizikovými faktormi sú vysoká celková dávka, dlhé obdobie terapie, zvýšená sérová hladina (vysoká hladina), okrem toho, iné potencionálne rizikové faktory sú vek, hypovolémia a šok. Klinické príznaky renálneho poškodenia sú: proteinúria, cylindrúria, hematúria, oligúria, zvýšený kreatinín a zvýšená močovina v sére. Vo zvláštnych prípadoch sa môže vyskytnúť akútne renálne poškodenie.

⁶ V jednotlivých prípadoch sa môže vyskytnúť Fankoniho - like syndróm s hypofosfatémiou, hyperfosfatúriou, hypokalciémiou a aminoacidúriou u pacientov liečených s predĺženými vysokými dávkami.

⁷ Môžu sa vyskytnúť hypersenzitívne reakcie rôznych stupňov závažnosti, rozpätie od vyrážky a svrbenia, liekovú teplotu až po ťažké akútne hypersenzitivně reakcie (anafylaxiu).
 
4.9 Predávkovanie

Gentamicín má úzke terapeutické okno. V prípade akumulácie (napr. v dôsledku poškodenia funkcie obličiek), môže nastať poškodenie obličiek a poškodenie vestibulokochleárneho nervu.

Liečba v prípade predávkovania
Treba prerušiť liečbu. Neexistuje špecifické antidotum. Gentamicín môže byť odstránený z krvi pomocou hemodialýzy (eliminácia je pomalšia a nesúvislá s peritoneálnou dialýzou).

Liečba neuromuskulárnej blokády:
V prípade neuromuskulárnej blokády (obyčajne zapríčinenou interakciami, pozri časť 4.5) sa odporúča podať chlorid vápenatý a umelé dýchanie, ak je to nutné.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Iné aminoglykozidy, ATC kód: J01GB03

Gentamicín je aminoglykozidové antibiotikum extrahované z Micromonospora purpurea. Je to zmes štrukturálne veľmi podobných homológov gentamicínu C1, C1a a C2. Homológ gentamicínu C2 je klasifikovaný ako komponent s najvyššou toxicitou. Antibakteriálna účinnosť gentamicín sulfátu je určovaná na základe jednotiek ako aj na základe hmotnosti. Platí nasledujúci vzťah:
1 mg je ekvivalent 628 I.U. alebo 1 I.U. je ekvivalent 0.00159 mg gentamicín sulfát.

Pre jeho medzinárodný štandard SZO definuje špecifickú účinnosť 614 I.U./mg gentamicín sulfát.

Spôsob účinku:
Gentamicín má baktericídnu účinnosť aj pri proliferácii aj pri pokojovom štádiu baktérií. Vytvára väzbu s proteínmi 30S subjednotiek bakteriálnych ribozómov, ktoré „zabraňujú čítaniu“ mRNA.

Vzťah PK/PD
Aminoglykozidy vykazujú antibakteriálnu účinnosť závislú na koncentrácii.
Gentamicín a iné aminoglykozidy vykazujú jasný post antibiotický účinok in vitro a in vivo v najrozličnejších experimentálnych modeloch infekcie. V prípade ak sú podané dostatočne vysoké dávky, tieto lieky sú účinné na infekcie spôsobené mnohými citlivými mikroorganizmami aj keď koncentrácia v plazme a v tkanive ostáva pod MIC počas dávkovacieho intervalu. Post antibiotický efekt dovoľuje predĺžiť dávkovací interval bez straty účinnosti na väčšinu gramnegatívnych baktérií.

Mechanizmus rezistencie
Rezistencia môže byť spôsobená zlyhaním priepustnosti, nízkou afinitou pre bakteriálny ribozóm alebo inaktiváciou gentamicínu mikrobiálnymi enzýmami. Výskyt rezistencie počas liečby je neobvyklý.

Kritické hodnoty

Podľa EUCAST sa na gentamicín vzťahujú nasledovné limity:

Limity vzťahujúce sa na druh (S</R>)				Nešpecifický bod (S</R>)
Enterobac- teriaceae	Pseudo-monas	Acineto-bacter	Staphylo- coccus
2/4	4/4	4/4	1/1	2/4

Senzitívni: ≤ 4 μg/ml'
Rezistentni: ≥ 16 μg/ml


Prevalencia získanej rezistencie sa môže meniť geograficky a s časom pre vybrané druhy; miestna informácia o rezistencii je nutná najmä v prípade liečby ťažkých infekcií. Ak je to potrebné je nutné vyhľadať stanovisko experta v prípade, že lokálna prevalencia rezistencie je taká, že účinnosť prostriedku v aspoň niektorých typoch infekcie je otázna. Najmä za takýchto okolností je nutné odobrať vzorky, aby bolo možné identifikovať približný mikroorganizmus a zmerať jeho citlivosť na gentamicín.

Bežne citlivé druhy (podľa EUCAST)

Aeróbne Gram-pozitívne mikroorganizmy

Listeria monocytogenes

Staphylococcus aureus (MSSA)

Aeróbne Gram-negatívne mikroorganizmy

Campylobacter coli

Campylobacter jejuni

Citrobacter koseri

Enterobacter aerogenes

Enterobacter cloacae

Escherichia coli

Francisella tularensis

Klebsiella oxytoca

Klebsiella pneumoniae

Proteus vulgaris

Salmonella enterica subsp.enterica

Serratia marcescens

Yersinia enterolitica

Yersinia pseudotuberculosis

Kmene, pre ktoré získaná rezistencia môže byť problém.

Aeróbne Gram-pozitívne mikroorganizmy

Staphylococcus aureus (MRSA)

Staphylococcus epidermidis

Staphylococcus haemolyticus

Aeróbne Gram-negatívne mikroorganizmy

Acinetobacter spp.

Citrobacter freundii

Morganella morganii

Proteus mirabilis

Pseudomonas aeruginosa

Inherentne rezistentné organizmy

Aeróbne Gram-pozitívne mikroorganizmy

Enteroccocus faecalis

Enterococcus faecium

Streptococcus spp.

Aeróbne Gram-negatívne mikroorganizmy

Burkholderia cepacia

Legionella pneumophila

Stenotrophomonas maltophilia

Iné

Atypické patogény

Chlamydia spp.

Chlamidophila spp

Mycoplasma spp.

Ureaplasma urealyticum

Anaeróbne mikroorganizmy

Skratky:
MSSA = Methicillin- senzitívny Staphylococcus aureus
MRSA = Methicillin – resistentný Staphylococcus aures

Infekcie zapríčinené Streptokokom a Enterokokom:
Aminoglykozidy sú vhodné prípravky na kombináciu s inými antibiotikami na liečbu grampozitívnych kokov.
Synergický efekt s beta-laktámovými antibiotikami bol popísaný pre niektoré indikácie (septikémia, endokarditída). Ak streptokoky alebo enterokoky vykazujú vysoký stupeň získanej rezistencie na gentamicin, synergia sa stratí.

Iné poznámky:
Popísal sa synergický účinok s acylamino penicilínmi (e.g. piperacilín) na Pseudomonas aeruginoza a s cefalosporínmi na Klebsiella pneumoniae.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Ako všetky aminoglykozidové antibiotiká, gentamicín je po orálnom podaní len vo veľmi malom množstve absorbovaný zdravou črevnou sliznicou. Preto terapeutická aplikácia je parenterálna, t.j. intravenózna alebo intramuskulárna.

Vyššie maximálne a nižšie minimálne množstvá sa vyskytnú, ak je celková denná dávka podaná ako jedna infúzia. Pri intravenóznom podávaní gentamicínu infúziou počas 30 minút po 4 mg/kg telesnej hmotnosti na deň v troch rozdelených dávkach, namerané maximálne a minimálne koncentrácie gentamicínu u dospelých pacientov boli 4.7 µg/ml and 1.0 µg/ml. Pri rovnakej dennej dávke podanej raz denne namerané maximálne a minimálne koncentrácie boli 9.5 µg/ml a 0.4 µg/ml.

Terapeutické koncentrácie v sére sa bežne pohybujú medzi 2 a 8 µg/ml. Maximálne terapeutické koncentrácie v sére sú v rozmedzí 5 – 10 µg/ml pre viacnásobné denné dávkovanie a 20 -30 µg/mlpre jednorazové denné dávkovanie.Maximálne koncentrácie v sére 10 – 12 µg/ml nesmú byť prekročené pri obvyklom spôsobe podávania čiže v niekoľkých dávkach za deň. Pred podaním ďalšej dávky koncentrácia v sére pri obvyklom spôsobe podávania v niekoľkých dávkach za deň musí klesnúť pod 2 µg/ml.

Distribúcia

Pri 0.25 l/kg objemu distribúcie gentamicínu je zhruba ekvivalentný objemu extracelulárnej vode. U novorodencov je objem distribúcie 60% telesnej hmotnosti a klesá s postupujúcim vekom.

Distribúcia gentamicínu do jednotlivých orgánov vedie k rozdielnej koncentrácií v tkanivách; najvyššia koncentrácia je v tkanive obličiek. Nižšie koncentrácie sú v pečeni, žlčníku, pľúcach a slezine.

Gentamicín prechádza do placenty, fetálna koncentrácia môže byť 30% koncentrácie v plazme matky. Gentamicín prechádza v malých množstvách do materského mlieka (bola tu zistená 1/3 koncentrácie ako v prípade plazmy matky).

Po opakovaných injekciách gentamicínu, približne 50% koncentrácií dosiahnutých v plazme je nameraných v synoviálnej, pleurálnej, perikardiálnej a peritoneálnej tekutine. Prienik gentamicínu do cerebrospinálneho moku je pri nezápalovej meningitíde veľmi slabý. Pri zápale mozgových plien dosiahnu koncentrácie až 30% koncentrácií nameraných v plazme.

Väzba na plzmatické proteíny: menej ako 10%.

Biotransformácia

Gentamicín nie je metabolizovaný v organizme.

Vylučovanie

Gentamicín je vylučovaný nezmenený v mikrobiologicky aktívnej forme najmä močom a to glomerulárnou filtráciou. Prevládajúci eliminačný polčas u pacientov s normálnou funkciou obličiek je okolo 2-3 hodín. Starší pacienti eliminujú gentamicín pomalšie ako mladší pacienti. Deti majú kratší polčas a v porovnaní s dospelými vyššiu rýchlosť klírensu. U novorodencov do veku troch týždňov je sérový polčas predĺžený asi o 1/3 kvôli nezrelosti funkcie obličiek.

Akumulácia gentamicínu sa objaví v tubulárnych bunkách kôry obliečiek. Terminálny polčas 100 – 150 hodín je dôsledkom uvoľňovania gentamicínu z týchto hlbokých častí.

Eliminácia prebieha nezávisle od dávky. Obličkami je vylúčených viac ako 90% látky. Iba 2% dávky je pri normálnej funkcii ľadvín vylúčených extrarenálne. Celkový klírens je približne 0,73 ml x min^-1 × kg^-1. U pacientov s poškodením funkcie obličiek je eliminačný polčas predĺžený v závislosti od stupňa poškodenia obličiek. Dodržiavanie štandardného liečebného programu vedie k akumulácii lieku. Gentamicín je plne odstrániteľný hemodialýzou.

Počas extrakorporálnej hemodialýzy, v závislosti od dĺžky jej trvania, je zo séra odstránených 50 – 80% gentamicínu. Peritoneálna dialýza je tiež možná; tu je eliminačný polčas medzi 12,5 a 28,5 hodinami a počas 48 až 72 hodín je odstránených 25% dávky.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Akútna toxicita
Štúdie akútnej toxicity prevedené na rôznych zvieracích druhoch nepreukázali žiadnu špecifickú senzitivitu.
Chronická toxicita
V štúdiách chronickej toxicity (i.m. podanie) prevedených na rôznych zvieracích druhoch, boli pri vysokých dávkach pozorované nefrotoxické a ototoxické účinky.
Mutagénny a karcinogénny potenciál
Gentamicín nebol mutagénny v in vitro a in vivo testoch.Neexistujú dlhodobé štúdie na zvieratách na karcinogénny potenciál gentamicínu.
Reprodukčná toxicita
Existuje potenciálne riziko poškodenia vnútorného ucha a obličiek plodu rovnako ako to bolo pozorované v triede aminoglykozidových antibiotík. U plodov potkanov a morčiat boli po podaní gentamicínu dokumentované renálne abnormality.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Gentamicín B. Braun 1 mg/ml infúzny roztok
Chlorid sodný
Voda na injekciu

Gentamicín B. Braun 3 mg/ml infúzny roztok
Dinatrium-edetát
Chlorid sodný
Voda na injekcie

6.2 Inkompatibility

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi. V žiadnom prípade nesmú byť aminoglykozidy miešané v infúznom roztoku s beta-laktámovými antibiotikami (napr. penicilíny, cefalosporíny), erytromycínom alebo lipifysanom, keďže ich môžu chemicko-fyzikálne inaktivovať. Platí to tiež pre kombináciu gentamicínu s diazepamom, furosemidom, flekainid-acetátom alebo sodnou soľou heparínu.

Nasledujúce liečivá alebo roztoky na rekonštitúciu/riedenie nesmú byť podávané súčasne:
Gentamicín nie je kompatibilný s amfotericínom B, sodnou soľou cefalotínu, sodnou soľou nitrofurantoínu, sodnou soľou sulfadiazínu a s tetracyklínami.
Pridanie gentamicínu do roztokov obsahujúcich bikarbonát môže viesť k uvoľneniu oxidu uhličitého.

 6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

Z mikrobiologického hľadiska musí byť liek použitý okamžite.
Ak nie je použitý okamžite, čas a podmienky uchovávania pred použitím sú plne v zodpovednosti podávajúceho a normálne nesmú presiahnuť 24 hodín pri teplote 2 -8° C.


6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Fľašky z polyetylénu s nízkou hustotou obsahujúce 80 ml (1mg/ml), 80 ml (3mg/ml) a 120ml (3mg/ml).

Gentamicín B. Braun 1 mg/ml:
10 x 80 ml
20 x 80 ml

Gentamicín B. Braun 3 mg/ml:
10 x 80 ml
20 x 80 ml
10 x 120 ml
20 x 120 ml

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Gentamicín B. Braun 1 mg/ml infúzny roztok a Gentamicín B. Braun 3 mg/ml infúzny roztok sú roztoky určené k priamemu použitiu a nemajú sa pred podaním riediť.
Roztoky musia byť podávané sterilnými prostriedkami pri aseptických podmienkach. Prostriedky musia byť zaistené tak, aby zabránili vniknutiu vzduchu do systému.

Iba na jednorazové použitie.
Nepoužitý roztok musí byť zlikvidovaný.
Pred použitím musí byť roztok vizuálne skontrolovaný či neobsahuje častice a nedošlo k zmene farby. Použitý môže byť len číry roztok bez viditeľných častíc.
Ďalšie informácie pozri časť 4.2

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

B. Braun Melsungen AG
Carl-Braun-Straße 1
34212 Melsungen, Nemecko

Poštová adresa:
34209 Melsungen, Nemecko
Tel.: +49/5661/71-0
Fax: +49/5661/71-4567

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Gentamicín B. Braun 1 mg/ml infúzny roztok: 15/0540/09-S
Gentamicín B. Braun 3 mg/ml infúzny roztok: 15/0541/09-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
09/2009