DOLIRIEF 400 MG tbl flm 24x400 mg (blis.PVC/PVDC/Al/PET-bezpeč.bal.)

NSAID v anamnéze.

Závažné zlyhávanie srdca (trieda IV podľa NYHA), zlyhávanie obličiek alebo pečene (pozri časť 4.4).

Posledný trimester gravidity (pozri časť 4.6).

Pacienti s cerebrovaskulárnym alebo iným aktívnym krvácaním.

Pacienti s neobjasnenými poruchami krvotvorby.

Pacienti s ťažkou dehydratáciou (zapríčinenou vracaním, hnačkou alebo nedostatočným príjmom tekutín).

Dospievajúci s nižšou telesnou hmotnosťou ako 40 kg a deti mladšie ako 12 rokov.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Nežiaduce účinky sa môžu minimalizovať užívaním najnižšej účinnej dávky počas čo najkratšej doby potrebnej na dosiahnutie kontroly symptómov (pozri nižšie uvedené gastrointestinálne (GI) a kardiovaskulárne riziká).

U starších pacientov sa vyskytuje zvýšená frekvencia nežiaducich reakcií na NSAID, najmä gastrointestinálne krvácanie a perforácia, ktoré môžu byť fatálne.

Dýchací systém:
Bronchospazmus môže vzniknúť u pacientov s bronchiálnou astmou alebo alergickým ochorením alebo s týmito ochoreniami v anamnéze.

Iné NSAID:
Je potrebné sa vyhnúť súbežnému užívaniu ibuprofénu s NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2 (pozri časť 4.5).

SLE a zmiešané ochorenie spojivového tkaniva:
Systémový lupus erythematosus (SLE) a zmiešané ochorenie spojivového tkaniva – zvýšené riziko aseptickej meningitídy (pozri časť 4.8).

Účinky na obličky:
Porucha funkcie obličiek, keďže obličková funkcia sa môže ešte viac zhoršiť (pozri časti 4.3 a 4.8).

Účinky na pečeň:
Pečeňová dysfunkcia (pozri časti 4.3 a 4.8).

Účinky na kardiovaskulárny a cerebrovaskulárny systém:
Opatrnosť (diskusia s lekárom alebo lekárnikom) sa vyžaduje pred začatím liečby pacientov, ktorí majú v anamnéze hypertenziu a/alebo zlyhávanie srdca, keďže v spojitosti s liečbou NSAID boli zaznamenané zadržiavanie tekutín, hypertenzia a edém.
Klinické štúdie naznačili, že užívanie ibuprofénu, najmä vo vysokých dávkach (2 400 mg denne) môže byť spojené s malým zvýšeným rizikom arteriálnych trombotických príhod (napríklad infarkt myokardu alebo mozgová príhoda). Epidemiologické štúdie celkovo nenaznačujú, že by nízke dávky ibuprofénu (napr. ≤  1 200 mg denne) boli spojené so zvýšeným rizikom arteriálnych trombotických príhod.
Pacienti s nekontrolovanou hypertenziou, kongestívnym zlyhávaním srdca (triedy II – III podľa NYHA), diagnostikovanou ischemickou chorobou srdca, ochorením periférnych artérií a/alebo cerebrovaskulárnym ochorením majú byť liečení ibuprofénom len po dôkladnom zvážení a nemajú sa používať vysoké dávky (2 400 mg denne).
Pred začatím dlhodobej liečby pacientov s rizikovými faktormi pre vznik kardiovaskulárnych príhod (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie) je potrebné dôsledné zváženie, najmä v prípade, ak sú potrebné vysoké dávky ibuprofénu (2 400 mg denne).

Porucha ženskej plodnosti:
Existujú dôkazy, že liečivá, ktoré inhibujú cyklooxygenázu/syntézu prostaglandínov môžu spôsobiť poruchu ženskej plodnosti vplyvom na ovuláciu. Tento účinok je reverzibilný po prerušení liečby.

Účinky na gastrointestinálny trakt:
NSAID sa musia podávať pacientom s gastrointestinálnym ochorením v anamnéze (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba) s opatrnosťou, keďže sa tieto stavy môžu zhoršiť (pozri časť 4.8).
Gastrointestinálne (GI) krvácanie, ulcerácia alebo perforácia, ktoré môžu byť fatálne, boli zaznamenané so všetkými NSAID kedykoľvek počas liečby s alebo bez varovných symptómov alebo predchádzajúcou anamnézou GI príhod.
Riziko GI krvácania, ulcerácie a perforácie sa zvyšuje s rastúcimi dávkami u pacientov s vredom v anamnéze, najmä ak bol komplikovaný hemorágiou alebo perforáciou (pozri časť 4.3) a u starších pacientov. Títo pacienti majú začať liečbu najnižšou možnou dávkou.
Pacienti s anamnézou GI toxicity, najmä starší pacienti, majú hlásiť akékoľvek neobvyklé abdominálne symptómy (najmä GI krvácanie), zvlášť v úvodných štádiách liečby.
Opatrnosť je potrebná u pacientov súbežne liečených perorálnymi kortikosteroidmi, antikoagulanciami ako je warfarín; selektívnymi inhibítormi spätného vychytávania sérotonínu alebo antiagreganciami ako je kyselina acetylsalicylová, pretože môže byť zvýšené riziko ulcerácie alebo krvácania (pozri časť 4.5).  
Ak sa u pacientov liečených ibuprofénom vyskytne GI krvácanie alebo ulcerácia, liečba sa musí ukončiť.

Kožné prejavy:
V spojitosti s užívaním NSAID boli veľmi zriedkavo zaznamenané závažné kožné reakcie, z ktorých niektoré boli fatálne, ako exfoliatívna dermatitída, Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza (pozri časť 4.8). Pacienti sú najviac vystavení riziku týchto reakcií v skorom štádiu liečby: vo väčšine prípadov sa začiatok tejto reakcie objaví v priebehu prvého mesiaca liečby. Pri prvom prejave kožnej vyrážky, lézií na slizniciach alebo iných prejavoch precitlivenosti sa podávanie ibuprofénu musí ukončiť.

Výnimočne môže byť infekcia vírusom varicella dôvodom vzniku závažných komplikácií infekcií kože a mäkkých tkanív. V súčasnosti nie je možné vylúčiť úlohu NSAID v zhoršení týchto infekcií. V prípade infekcie vírusom varicella sa preto odporúča vyhnúť sa užívaniu Doliriefu.

Ďalšie informácie:
Opatrnosť sa vyžaduje u pacientov:
• s vrodenou poruchou metabolizmu porfyrínu (napr. akútna intermitentná porfýria),
• bezprostredne po väčšom chirurgickom zákroku,
• s dehydratáciou,
• ktorí boli precitlivení alebo mali alergické reakcie na iné liečivá, keďže môže byť zvýšené riziko reakcií z precitlivenosti na Dolirief,
• so sennou nádchou, nosovými polypmi alebo chronickou obštrukčnou poruchou dýchania, keďže u nich existuje zvýšené riziko alergických reakcií. Môžu sa prejaviť ako astmatické záchvaty (tzv. analgetická astma), Quinckeho edém alebo urtikária.

Ťažké akútne reakcie z precitlivenosti (napr. anafylaktický šok) sú pozorované veľmi zriedkavo. Pri prvých náznakoch reakcie z precitlivenosti po užití Doliriefu sa musí liečba ukončiť. Zdravotnícki pracovníci musia podľa príznakov začať potrebné liečebné opatrenia.

Ibuprofén, liečivo v Doliriefe, môže dočasne inhibovať funkciu krvných doštičiek (agregáciu trombocytov). Preto sa odporúča starostlivé sledovanie pacientov s poruchami koagulácie.

Pri dlhodobom podávaní Doliriefu je potrebná pravidelná kontrola testov funkcie pečene, obličiek ako aj krvného obrazu.

Dlhodobé užívanie akýchkoľvek liekov proti bolesti hlavy, môže bolesti zhoršiť. Ak dôjde k tejto situácii, alebo ak je podozrenie, že k tejto situácii došlo, musí sa pacient poradiť s lekárom a liečba sa musí ukončiť. Na bolesť hlavy z nadužívania liekov („Medication Overuse Headache“ - MOH) by sa malo myslieť u pacientov, ktorí majú časté alebo každodenné bolesti hlavy napriek (alebo kvôli) pravidelnému užívaniu liekov proti bolesti hlavy.

Návykové užívanie analgetík, najmä kombinácie viacerých analgetík, môže vo všeobecnosti viesť k trvalému poškodeniu obličiek s rizikom ich zlyhania (analgetická nefropatia). Toto riziko sa môže zvýšiť pri fyzickej záťaži spojenej so stratou soli a dehydratáciou.

Súbežné užívanie NSAID a alkoholu môže zvýšiť výskyt nežiaducich účinkov spojených s liekom, najmä takých, ktoré sa týkajú gastrointestinálneho traktu alebo centrálneho nervového systému.

NSAID môžu maskovať príznaky infekcie a horúčky.

Pediatrická populácia
U dehydrovaných dospievajúcich existuje riziko poškodenia obličiek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kyselina acetylsalicylová
Súbežné podávanie ibuprofénu a kyseliny acetylsalicylovej sa vo všeobecnosti neodporúča z dôvodu možných zvýšených nežiaducich účinkov, výnimka je lekárom predpísaná nízka dávka (kyseliny acetylsalicylovej (nepresahujúca 75 mg denne) (pozri časť 4.4).
Experimentálne údaje naznačujú, že ibuprofén môže kompetitívne inhibovať účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej na agregáciu trombocytov, ak sa podávajú súbežne. Hoci existujú nejasnosti extrapolácie týchto údajov do klinickej praxe, nedá sa vylúčiť možnosť, že pravidelné, dlhodobé používanie ibuprofénu môže znížiť kardioprotektívny účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej. V prípade príležitostného používania ibuprofénu sa nepredpokladá žiaden klinicky relevantný účinok (pozri časť 5.1).
Iné NSAID vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2:
Je nutné vyhýbať sa súbežnému užívaniu dvoch alebo viacerých NSAID, keďže to môže zvýšiť riziko nežiaducich účinkov (pozri časť 4.4).
Kortikosteroidy: môže sa zvýšiť riziko ulcerácie v gastrointestinálnom trakte alebo krvácania (pozri časť 4.4).
Antihypertenzíva (ACE inhibítory, blokátory beta-receptorov a antagonisty angiotenzínu-II) a diuretiká:  NSAID môžu znížiť účinok diuretík a iných antihypertenzív. U niektorých pacientov so zhoršenou funkciou obličiek (napr. u dehydrovaných pacientov alebo starších pacientov s oslabenou funkciou obličiek) súbežné podávanie ACE inhibítora, blokátora beta-receptorov alebo antagonistu angiotenzínu-II a liečiv, ktoré inhibujú cyklooxygenázu, môže mať za následok ďalšie zhoršenie funkcie obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, ktoré je obvykle reverzibilné. Preto sa tieto kombinácie musia podávať s opatrnosťou najmä starším pacientom. Pacienti musia byť adekvátne hydratovaní a po začatí súbežnej liečby sa musí zvážiť pravidelné monitorovanie obličkových funkcií. Súbežné podávanie Doliriefu a diuretík šetriacich draslík môže viesť k hyperkaliémii.
Antikoagulanciá: NSAID môžu zvýšiť účinok antikoagulancií, ako napríklad warfarínu (pozri časť 4.4).
Antiagreganciá a selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI): zvýšené riziko gastrointestinálneho krvácania (pozri časť 4.4).
Digoxín, fenytoín, lítium: súbežné užívanie Doliriefu s digoxínom, fenytoínom alebo liekmi s obsahom lítia môže zvýšiť sérové koncentrácie týchto liečiv. Kontrola koncentrácií sérového lítia, sérového digoxínu a sérového fenytoínu sa spravidla nevyžaduje pri správnom užívaní (maximálne počas 3 dní).
Metotrexát: podávanie Doliriefu počas 24 hodín pred alebo po podaní metotrexátu môže viesť k zvýšeniu koncentrácie metotrexátu a k zvýšeniu jeho toxického účinku.
Probenecid a sulfinpyrazón: lieky, ktoré obsahujú probenecid alebo sulfinpyrazón, môžu oddialiť vylučovanie ibuprofénu.
Deriváty sulfonylmočoviny: klinické štúdie preukázali interakcie medzi NSAID a antidiabetikami (deriváty sulfonylmočoviny). Boli zaznamenané zriedkavé prípady hypoglykémie u pacientov pri ich súbežnom užívaní derivátov sulfonylmočoviny a ibuprofénu. Ako preventívne opatrenie sa odporúča kontrola krvných hodnôt glukózy.
Cyklosporín: zvýšené riziko nefrotoxicity.
Mifepristón: lieky zo skupiny NSAID sa nesmú používať 8–12 dní po podaní mifepristónu, keďže NSAID môžu znížiť účinok mifepristónu.
Takrolimus: podávanie NSAID s takrolimom môže zvýšiť riziko nefrotoxicity.
Zidovudín: podávanie NSAID so zidovudínom zvyšuje hematologickú toxicitu. Je dokázané zvýšené riziko hemartrózy a hematómu u HIV (+) hemofilikov súbežne liečených zidovudínom a ibuprofénom.
Chinolónové antibiotiká: údaje získané pokusmi na zvieratách naznačujú, že NSAID môžu zvýšiť riziko kŕčov spojených s chinolónovými antibiotikami. Pacienti, ktorí užívajú NSAID a chinolóny, môžu byť vystavení zvýšenému riziku, že sa u nich rozvinú kŕče.
Rastlinné extrakty:ginkgo biloba môže zvýšiť riziko krvácania pri kombinácii s NSAID.
Inhibítory CYP2C9: súbežné podávanie ibuprofénu s inhibítormi CYP2C9 môže zvýšiť expozíciu ibuprofénu (substrát CYP2C9). V štúdii s vorikonazolom a flukonazolom (inhibítormi CYP2C9) sa preukázala zvýšená expozícia S(+)-ibuprofénu o približne 80 až 100 %. Pri súbežnom podávaní silných inhibítorov CYP2C9 sa musí zvážiť zníženie dávky ibuprofénu, najmä ak sa podáva vysoká dávka ibuprofénu s vorikonazolom alebo flukonazolom.
 
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Inhibícia syntézy prostaglandínov môže nepriaznivo pôsobiť na graviditu a/alebo vývin embrya/plodu. Údaje získané z epidemiologických štúdií naznačujú zvýšenie rizika spontánneho potratu alebo malformácie srdca a gastroschízy po užití inhibítora syntézy prostaglandínov v ranom štádiu gravidity. Absolútne riziko kardiovaskulárnej malformácie sa zvýšilo z menej ako 1 % na približne 1,5 %. Predpokladá sa, že toto riziko sa zvyšuje s dávkou a dĺžkou liečby.
Skúšania na zvieratách preukázali, že podávanie inhibítorov syntézy prostaglandínov viedlo k zvýšeniu pred- a postimplantačných strát a odumretiu embrya/plodu. Okrem toho bol u zvierat, ktorým bol počas organogenézy podávaný inhibítor syntézy prostaglandínov, zaznamenaný zvýšený výskyt rôznych malformácií, vrátane kardiovaskulárnych.
Počas prvého a druhého trimestra gravidity sa Dolirief nemá podávať, ak to nie je jednoznačne nevyhnutné. Ak Dolirief užíva žena, ktorá sa snaží otehotnieť, alebo počas prvého alebo druhého trimestra gravidity, dávka má byť čo najnižšia a dĺžka liečby čo najkratšia.
Počas tretieho trimestra gravidity všetky inhibítory syntézy prostaglandínov môžu vystaviť
• plod:
- kardiopulmonálnej toxicite (s predčasným uzavretím ductus arteriosus a pulmonálnou hypertenziou);
- renálnej dysfunkcii, ktorá môže progredovať až do renálneho zlyhania s oligohydramniónom;
• matku a novorodenca na konci gravidity:
- možnému predĺženiu doby krvácania, antiagregačnému účinku, ktorý sa môže vyskytnúť dokonca aj pri veľmi nízkych dávkach;
- inhibícii kontrakcií maternice, ktorá môže spôsobiť oneskorenie alebo predĺženie pôrodu.
V dôsledku toho je Dolirief počas tretieho trimestra gravidity kontraindikovaný.

Dojčenie
V obmedzenom počte štúdií sa ibuprofén vylučoval do materského mlieka vo veľmi nízkych koncentráciách, ale nie je pravdepodobné, že by mal na dojča nežiaduci účinok.

Fertilita
Pozri časť 4.4 týkajúcu sa ženskej plodnosti.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Ibuprofén nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri užívaní vyšších dávok Doliriefu sa však môžu vyskytnúť nežiaduce účinky postihujúce centrálny nervový systém, ako únava a závrat, v ojedinelých prípadoch môže byť ovplyvnená schopnosť reagovať a schopnosť aktívne sa zúčastňovať cestnej premávky a obsluhovať stroje. To platí vo zvýšenej miere pri kombinácii s alkoholom.

4.8 Nežiaduce účinky

Zoznam nasledujúcich nežiaducich účinkov pozostáva zo všetkých nežiaducich účinkov, ktoré boli hlásené pri liečbe ibuprofénom, vrátane takých, ktoré sa prejavili u pacientov s reumatizmom pri dlhodobej liečbe vysokými dávkami. Uvedené frekvencie, ktoré presahujú veľmi zriedkavé hlásenia, sa vzťahujú na krátkodobé užívanie denných dávok až do maximálne 1 200 mg ibuprofénu v perorálnych liekových formách a maximálne do 1 800 mg pri čapíkoch.

Je potrebné vziať do úvahy, že nasledujúce nežiaduce účinky prevažne závisia od dávky a medzi jednotlivcami sa líšia.

Najčastejšie pozorované nežiaduce účinky ovplyvňujú gastrointestinálny trakt. Môžu sa vyskytnúť peptické vredy, perforácia alebo GI krvácanie, niekedy fatálne, najmä u starších pacientov (pozri časť 4.4). Po podaní ibuprofénu boli zaznamenané: nauzea, vracanie, hnačka, flatulencia, zápcha, dyspepsia, bolesť brucha, meléna, hemateméza, ulcerózna stomatitída, zhoršenie kolitídy a Crohnovej choroby (pozri časť 4.4). Menej často bola pozorovaná gastritída. Riziko gastrointestinálneho krvácania závisí najmä od rozsahu dávky a trvania liečby.

V spojitosti s liečbou NSAID boli zaznamenané: edém, hypertenzia a zlyhanie srdca.

Klinické štúdie naznačili, že užívanie ibuprofénu, najmä vo vysokých dávkach (2 400 mg/deň) môže byť spojené s malým zvýšením rizika arteriálnych trombotických príhod (napríklad infarktu myokardu alebo mozgovej príhody) (pozri časť 4.4).

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí podľa klesajúcej závažnosti.

Veľmi časté (³ 1/10)
Časté (³ 1/100 až < 1/10)
Menej časté (³ 1/1 000 až < 1/100)
Zriedkavé (³ 1/10 000 až < 1/1 000)
Veľmi zriedkavé (< 1/10 000)
Neznáme (frekvencia sa nedá určiť z dostupných údajov)

Infekcie a nákazy	Veľmi zriedkavé	Počas užívania nesteroidných protizápalových liečiv bola opísaná exacerbácia zápalov súvisiacich s infekciou (napr. vznik nekrotizujúcej fasciitídy). Pravdepodobne to súvisí s mechanizmom účinku nesteroidných protizápalových liečiv. Ak sa počas užívania Doliriefu vyskytne alebo zhorší infekcia, pacient má bezodkladne vyhľadať lekára. Je nutné pacienta vyšetriť, či nie je indikovaná protiinfekčná/antibiotická liečba.
Poruchy krvi a lymfatického systému	Veľmi zriedkavé	Poruchy hematopoézy (anémia, leukopénia, trombocytopénia, pancytopénia, agranulocytóza). Prvými prejavmi môžu byť: horúčka, bolesť hrdla, povrchové vredy v ústach, príznaky podobné chrípke, ťažká únava, krvácanie z nosa a kože. V týchto prípadoch je potrebné pacientovi odporúčať, aby ukončil užívanie tohto lieku, aby sa vyhýbal akejkoľvek samoliečbe analgetikami alebo antipyretikami a poradil sa s lekárom. V prípade dlhodobej liečby sa musí pravidelne kontrolovať krvný obraz.
Poruchy imunitného systému	Menej časté	Reakcie precitlivenosti s kožnými vyrážkami a svrbením, ako aj záchvaty astmy (s možným poklesom krvného tlaku), zhoršenie astmy, bronchospazmus, dyspnoe. Pacienta je potrebné inštruovať, aby okamžite informoval lekára a v takom prípade prestal užívať Dolirief.
	Veľmi zriedkavé	Závažné celkové reakcie precitlivenosti. Môžu sa prejaviť ako edém tváre, opuch jazyka, edém vnútorného hrtana so zúžením dýchacích ciest, respiračná tieseň, tachykardia, pokles krvného tlaku až po život ohrozujúci šok. Ak sa objaví ktorýkoľvek z týchto symptómov, čo sa môže stať už pri prvom užití lieku, je nutná okamžitá lekárska pomoc. Pri užívaní ibuprofénu boli pozorované symptómy aseptickej meningitídy so stuhnutou šijou, bolesťou hlavy, nauzeou, vracaním, horúčkou alebo zníženou úrovňou vedomia. Predpokladá sa, že pacienti s autoimunitnými ochoreniami (SLE, zmiešaným ochorením spojivového tkaniva) majú predispozíciu.
Psychické poruchy	Veľmi zriedkavé	Psychotické reakcie, depresia.
Poruchy nervového systému	Menej časté	Poruchy centrálneho nervového systému, ako bolesť hlavy, závrat, nespavosť, agitácia, podráždenosť alebo únava.
Poruchy oka	Menej časté	Poruchy zraku.
Poruchy ucha a labyrintu	Zriedkavé	Tinitus.
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	Veľmi zriedkavé	Palpitácie, zlyhanie srdca, infarkt myokardu.
Poruchy ciev'	Veľmi zriedkavé	Arteriálna hypertenzia, vaskulitída.
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Časté	Gastrointestinálne ťažkosti, ako pyróza, bolesť brucha, nauzea, vracanie, flatulencia, hnačka, zápcha a malé straty krvi v gastrointestinálnom trakte, ktoré môžu vo výnimočných prípadoch spôsobiť anémiu.
	Menej časté	Gastrointestinálne vredy, s možným krvácaním a perforáciou. Ulceratívna stomatitída, zhoršenie kolitídy a Crohnovej choroby (pozri časť 4.4), gastritída.
	Veľmi zriedkavé	Ezofagitída, pankreatitída, vytváranie intestinálnych membránozných striktúr. Pacient musí byť inštruovaný, aby ukončil užívanie tohto lieku a okamžite vyhľadal lekára, ak sa dostaví silná bolesť v hornej časti brucha alebo meléna alebo hemateméza.
Poruchy pečene a žlčových ciest	Veľmi zriedkavé	Dysfunkcia pečene, poškodenie pečene najmä v prípade dlhodobej liečby, zlyhanie pečene, akútna hepatitída.
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Menej časté	Rôzne kožné vyrážky.
	Veľmi zriedkavé	Bulózne reakcie vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy/Lyellovho syndrómu, alopécia. Vo výnimočných prípadoch sa môžu objaviť závažné infekcie kože a komplikácie mäkkého tkaniva počas infekcie vírusom varicella (pozri tiež „Infekcie a nákazy").
Poruchy obličiek a močových ciest	Zriedkavé	Poškodenie obličkového tkaniva (papilárna nekróza) a zriedkavo sa môžu vyskytnúť aj zvýšené koncentrácie kyseliny močovej v krvi.
	Veľmi zriedkavé	Tvorba edémov, najmä u pacientov s arteriálnou hypertenziou alebo renálnou insuficienciou, nefrotický syndróm, intersticiálna nefritída, ktorá môže byť sprevádzaná akútnou renálnou insuficienciou. Z tohto dôvodu je nutné pravidelne kontrolovať obličkové funkcie.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie  na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Pri dávkach nižších ako 100 mg/kg je výskyt príznakov nepravdepodobný.

Symptómy
U väčšiny pacientov, ktorí požili klinicky významné množstvá NSAID, sa prejaví iba nauzea, vracanie, bolesť v oblasti epigastria a zriedkavo hnačka. Môže sa tiež objaviť tinitus, bolesť hlavy a gastrointestinálne krvácanie. V prípade závažnejšej otravy sa toxicita prejaví na úrovni centrálneho nervového systému, keď sa manifestuje ako ospalosť, niekedy ako vzrušenie a dezorientácia alebo kóma. Občas sa u pacientov vyvinú kŕče. U detí sa môžu tiež rozvinúť myoklonické kŕče. Pri závažných otravách sa môže vyskytnúť metabolická acidóza a predĺžený protrombínový čas/INR, pravdepodobne v dôsledku interferencie s účinkami obehových koagulačných faktorov. Môže sa objaviť akútne zlyhanie obličiek, poškodenie pečene, hypotenzia, respiračná depresia a cyanóza. U astmatikov je možná exacerbácia astmy.

Liečba
Špecifické antidotum neexistuje. Liečba musí byť symptomatická a podporná a musí zahŕňať udržiavanie voľných dýchacích ciest a sledovanie kardiálnych a vitálnych funkcií dovtedy, kým sa stabilizujú. Ak sa pacient prihlási do 1 hodiny po požití potenciálne toxického množstva, je potrebné zvážiť perorálne podanie aktívneho uhlia. Ak sú kŕče časté alebo predĺžené, je potrebné ich liečiť intravenóznym podaním diazepamu alebo lorazepamu. Pri astme sa podávajú bronchodilatátory.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: nesteroidové antiflogistiká a antireumatiká, deriváty kyseliny propiónovej
ATC kód: M01AE01

Ibuprofén-lyzín je soľ ibuprofénu s lyzínom.

Mechanizmus účinku
Ibuprofén je derivát kyseliny propiónovej, NSAID, ktorý má potvrdený účinok v inhibícii syntézy prostaglandínov. U ľudí ibuprofén znižuje bolesť spôsobenú zápalom, opuchy a horúčku. Okrem toho ibuprofén reverzibilne inhibuje agregáciu krvných doštičiek. Po perorálnom podaní sa ibuprofén-lyzín štiepi na kyselinu ibuprofénovú a lyzín. Lyzín nemá farmakologický účinok. Preto sú farmakologické vlastnosti ibuprofénu-lyzínu rovnaké ako vlastnosti kyseliny ibuprofénovej.

Klinické dôkazy potvrdzujú, že po užití 1 tablety s obsahom 684 mg ibuprofénu-lyzínu (čo zodpovedá 400 mg ibuprofénu) môže trvať úľava od bolesti až 8 hodín.

Klinická účinnosť a bezpečnosť
Experimentálne údaje naznačujú, že ibuprofén môže kompetitívne inhibovať účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej na agregáciu trombocytov, ak sa podávajú súbežne. Niektoré farmakodynamické štúdie preukázali, že ak sa jedna dávka ibuprofénu 400 mg užije v priebehu 8 hodín pred alebo v priebehu 30 minút po užití kyseliny acetylsalicylovej s okamžitým uvoľňovaním v dávke (81 mg) došlo k zníženiu účinku kyseliny acetylsalicylovej na tvorbu tromboxánu alebo agregáciu trombocytov. Hoci existujú nejasnosti ohľadom extrapolácie týchto údajov do klinickej praxe, nedá sa vylúčiť možnosť, že pravidelné, dlhodobé používanie ibuprofénu môže znížiť kardioprotektívny účinok nízkej dávky kyseliny acetylsalicylovej. V prípade príležitostného používania ibuprofénu sa nepredpokladá žiaden klinicky relevantný účinok (pozri časť 4.5).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Väčšina farmakokinetických údajov získaných po podaní kyseliny ibuprofénovej platí aj pre ibuprofén-lyzín.

Absorpcia
Po perorálnom podaní sa ibuprofén čiastočne absorbuje v žalúdku, a potom kompletne v tenkom čreve. Maximálne plazmatické koncentrácie sa dosahujú 1–2 hodiny po podaní kyseliny ibuprofénovej v tuhej perorálnej forme s okamžitým uvoľňovaním. Ibuprofén sa však rýchlejšie absorbuje z gastrointestinálneho traktu po podaní Doliriefu nalačno (s odvolaním sa do štúdie bioekvivalencie UBI-540-16 z roku 2016), keď sa maximálna koncentrácia v sére dosiahla približne po 30 minútach (medián T_max).

Distribúcia
Väzba na plazmatické proteíny je okolo 99 %.

Biotransformácia
Ibuprofén sa metabolizuje v pečeni (hydroxyláciou, karboxyláciou).

Eliminácia
Eliminačný polčas u zdravých jedincov a eliminačný polčas u jedincov s ochoreniami pečene alebo obličiek je 1,8–3,5 h. Farmakologicky neúčinné metabolity sa kompletne vylúčia prevažne obličkami (90 %), ale aj žlčou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Subchronická a chronická toxicita ibuprofénu v testoch na zvieratách bola pozorovaná hlavne ako lézie a ulcerácie v gastrointestinálnom trakte.
Štúdie in vitro a in vivo neposkytli klinicky relevantný dôkaz o mutagénnom potenciáli ibuprofénu. V štúdiách na potkanoch a myšiach nebol zistený žiaden dôkaz karcinogénnych účinkov. Ibuprofén viedol k inhibícii ovulácie u králikov, ako aj k narušeniu implantácie u rôznych zvieracích druhov (králik, potkan, myš). Experimentálne štúdie preukázali, že ibuprofén prechádza placentou. Pri dávkach toxických pre matku bol pozorovaný zvýšený výskyt malformácií (defekty ventrikulárneho septa).

Ibuprofén môže byť škodlivý pre vodné organizmy.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:
silicifikovaná mikrokryštalická celulóza
kopovidón
karboxymetylškrob A
stearan horečnatý

Filmový obal:
Opadry II biela (hypromelóza, oxid titaničitý (E171), polydextróza, mastenec, maltodextrín, triacylglyceroly so stredne dlhým reťazcom)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 30 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Filmom obalené tablety sú balené v blistroch s bielou PVC/PVDC/Al fóliou alebo, alternatívne, s bielou detskou bezpečnostnou fóliou z PVC/PVDC/Al, zosilnenej vrstvou PET.
Dolirief je dostupný v baleniach obsahujúcich 10, 12, 20 alebo 24 tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

ALKALOID-INT d.o.o.
Šlandrova ulica 4
Ljubljana-Črnuče, 1231, Slovinsko
email: info@alkaloid.si


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

07/0028/18-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie:


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

01/2018