DEXADOL 50 MG/2 ML SOL IJF sol ijf 10x2 ml/50 mg (amp.skl)

, roztok sa má podať okamžite po jeho natiahnutí do injekčnej striekačky z farebnej ampulky (pozri tiež časti 6.2 a 6.6).
Pri aplikovaní ako intravenózna infúzia sa má roztok asepticky rozriediť a chrániť pred denným svetlom (pozri tiež časti 6.3 a 6.6). Pre pokyny na nariedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

4.3Kontraindikácie

Dexadol injekčný/infúzny roztok sa nesmie podávať v nasledujúcich prípadoch:
- pacientom s precitlivenosťou na liečivo, na iné NSAID alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
- pacientom, u ktorých liečivá s podobným účinkom (napr. kyselina acetylsalicylová a iné NSAID) vyvolali záchvaty astmy, bronchospazmus, akútnu rinitídu alebo spôsobili nosové polypy, urtikáriu alebo angioneurotický edém,
- známe fotoalergické alebo fototoxické reakcie počas liečby ketoprofenom alebo fibrátmi,
- pacientom s gastrointestinálnym krvácaním alebo perforáciou v anamnéze v súvislosti s predchádzajúcou terapiou NSAID,
- pacientom s aktívnym peptickým vredom/gastrointestinálnym krvácaním alebo akýmkoľvek gastrointestinálnym krvácaním, ulceráciou alebo perforáciou v anamnéze,
- pacientom s chronickou dyspepsiou,
- pacientom s iným aktívnym krvácaním alebo poruchou zrážavosti krvi,
- pacientom s Crohnovou chorobou alebo ulceratívnou kolitídou,
- pacientom so závažným zlyhávaním srdca,
- pacientom so stredne závažnou až závažnou dysfunkciou obličiek (klírens kreatinínu < 59 ml/min),
- pacientom so závažnou poruchou funkcie pečene (Childovo-Pughovo skóre 10-15),
- pacientom s hemoragickou diatézou a s inými koagulačnými poruchami,
- pacientom s ťažkou dehydratáciou (spôsobenou vracaním, hnačkou alebo nedostatočným príjmom tekutín),
- počas tretieho trimestra gravidity a počas laktácie (pozri časť 4.6).

Dexadol injekčný/infúzny roztok je kontraindikovaný pre neuroaxiálnu (intratekálnu alebo epidurálnu) aplikáciu vzhľadom na jeho obsah etanolu.

4.4Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

U pacientov, ktorí majú v anamnéze alergické ochorenia, je nutné podávať liek s opatrnosťou.
 
Je potrebné sa vyhnúť súbežnému podávaniu Dexadol s inými NSAID, vrátane selektívnych inhibítorov cyklooxygenázy-2.

Nežiaduce účinky sa môžu minimalizovať použitím najnižšej účinnej dávky počas čo najkratšieho obdobia, ktoré je potrebné na kontrolu symptómov (pozri časť 4.2 a gastrointestinálne a kardiovaskulárne riziká uvedené nižšie).

Gastrointestinálna bezpečnosť
Gastrointestinálne krvácanie, ulcerácia alebo perforácia, ktoré môžu byť fatálne, boli hlásené pre všetky NSAID kedykoľvek počas liečby s alebo bez varovných symptómov alebo predchádzajúcej anamnézy závažných gastrointestinálnych príhod. Ak sa u pacientov užívajúcich Dexadol vyskytne gastrointestinálne krvácanie alebo ulcerácia, liečbu treba ukončiť.
Riziko gastrointestinálneho krvácania, ulcerácie alebo perforácie je vyššie so zvyšujúcimi sa dávkami NSAID u pacientov s vredom v anamnéze, hlavne ak bol skomplikovaný hemorágiou alebo perforáciou (pozri časť 4.3) a u starších ľudí.

Starší pacienti: U starších pacientov je všeobecne zvýšený sklon k výskytu nežiaducich reakcií na NSAID, ako sú predovšetkým gastrointestinálne krvácanie a perforácia, ktoré môžu byť fatálne (pozri časť 4.2). U týchto pacientov sa má liečba začať s najnižšou možnou dávkou.

Rovnako ako u všetkých NSAID, je potrebné preveriť akúkoľvek anamnézu ezofagitídy, gastritídy a/alebo peptického vredu, aby sa zabezpečilo ich úplné vyliečenie ešte pred začatím liečby s dexketoprofén. Pacienti s gastrointestinálnymi symptómami alebo s gastrointestinálnym ochorením v anamnéze majú byť monitorovaní, či u nich nedochádza k tráviacim poruchám, hlavne ku gastrointestinálnemu krvácaniu.

NSAID sa majú podávať s opatrnosťou u pacientov s anamnézou gastrointestinálnych ochorení (ulceratívna kolitída, Crohnova choroba), pretože ich stav sa môže zhoršiť (pozri časť 4.8).
U týchto pacientov sa má zvážiť kombinovaná liečba ochrannými látkami (napr. misoprostol alebo inhibítory protónovej pumpy) a tiež u pacientov, ktorí vyžadujú súbežnú liečbu nízkymi dávkami kyseliny acetylsalicylovej alebo inými liekmi, ktoré môžu zvyšovať gastrointestinálne riziko (pozri nižšie a časť 4.5).
Pacienti, u ktorých sa v minulosti vyskytla gastrointestinálna toxicita, najmä ak sú starší, majú hlásiť akékoľvek nezvyčajné abdominálne príznaky (najmä gastrointestinálne krvácanie) obzvlášť na začiatku liečby.

Opatrnosť je potrebná u pacientov užívajúcich súbežne lieky, ktoré môžu zvýšiť riziko ulcerácie alebo krvácania ako sú perorálne kortikosteroidy, antikoagulanciá ako je warfarín, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu alebo antiagreganciá, ako je kyselina acetylsalicylová (pozri časť 4.5).

Renálna bezpečnosť
Opatrnosť je potrebná u pacientov s poruchou funkcie obličiek. U týchto pacientov, užívanie NSAID môže mať za následok zhoršenie funkcie obličiek, retenciu tekutín a edém. Opatrnosť je tiež potrebná u pacientov, ktorí užívajú diuretiká alebo u tých, u ktorých môže vzniknúť hypovolémia, keďže u nich existuje zvýšené riziko nefrotoxicity.
Počas liečby sa má zabezpečiť dostatočný príjem tekutín, aby sa zabránilo dehydratácii a prípadne súvisiacej zvýšenej renálnej toxicite.

Rovnako ako u všetkých NSAID sa môže zvýšiť hladina dusíka močoviny a kreatinínu v plazme. Ako u iných inhibítorov syntézy prostaglandínov, liečba môže byť spojená s nežiaducimi účinkami na renálny systém, čo môže viesť ku glomerulárnej nefritíde, intersticiálnej nefritíde, renálnej papilárnej nekróze, nefrotickému syndrómu a akútnemu renálnemu zlyhaniu.

Starší pacienti majú vyššiu pravdepodobnosť zhoršenia funkcie obličiek (pozri časť 4.2).

Hepatálna bezpečnosť
Opatrnosť je potrebná u pacientov s poruchou funkcie pečene. Rovnako ako iné NSAID, aj dexketoprofén môže spôsobiť prechodné mierne zvýšenie niektorých parametrov funkcie pečene a tiež významné zvýšenia ALT a AST. V prípade relevantného zvýšenia týchto parametrov sa musí liečba ukončiť.

Starší pacienti majú vyššiu pravdepodobnosť zhoršenia funkcie pečene (pozri časť 4.2).

Kardiovaskulárna a cerebrovaskulárna bezpečnosť
Vhodné monitorovanie a poradenstvo je potrebné u pacientov s hypertenziou a/alebo s mierne závažným až stredne závažným zlyhaním srdca v anamnéze. Osobitná opatrnosť je potrebná u pacientov so srdcovým ochorením v anamnéze, najmä u tých s predchádzajúcimi epizódami srdcového zlyhania, keďže u nich existuje zvýšené riziko srdcového zlyhania, pretože v súvislosti s liečbou s NSAID boli hlásené retencia tekutín a edém.

Klinické skúšky a epidemiologické údaje naznačujú, že užívanie niektorých NSAID (obzvlášť pri vysokých dávkach a pri dlhodobej liečbe) môže byť spojené s miernym zvýšením rizika arteriálnych trombotických príhod (napr. infarkt myokardu alebo mozgová mŕtvica). Nie sú dostatočné údaje na vylúčenie takéhoto rizika pri dexketoproféne.

Preto pacienti s nekontrolovanou hypertenziou, kongestívnym srdcovým zlyhaním, so stanovenou ischemickou chorobou srdca, chorobami periférnych ciev a/alebo cerebrovaskulárnym ochorením majú byť liečení dexketoprofénom len po starostlivom zvážení. Podobne by sa malo zvážiť začatie dlhodobejšej liečby u pacientov s rizikovými faktormi pre kardiovaskulárne ochorenie (napr. hypertenzia, hyperlipidémia, diabetes mellitus, fajčenie).

Všetky neselektívne NSAID môžu inhibovať agregáciu krvných doštičiek a predlžovať čas krvácania cez inhibíciu syntézy prostaglandínu. Súbežné užívanie dexketoprofénu a profylaktických dávok nízkomolekulárneho heparínu v pooperačnom období bolo hodnotené v kontrolovaných klinických štúdiách, pričom nebol pozorovaný žiadny účinok na koagulačné parametre. Avšak pacienti, ktorí užívajú iné lieky, ktoré zasahujú do hemostázy, ako je warfarín alebo iné kumaríny alebo heparíny, musia byť starostlivo sledovaní, ak im je podávaný dexketoprofen (pozri časť 4.5).

Starší pacienti majú vyššiu pravdepodobnosť zhoršenia kardiovaskulárnej funkcie (pozri časť 4.2).

Kožné reakcie
V súvislosti s užívaním NSAID boli veľmi zriedkavo hlásené závažné kožné reakcie (niektoré z nich fatálne), vrátane exfoliatívnej dermatitídy, Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy. Najväčšie riziko týchto reakcií sa objavuje u pacientov na začiatku liečby, tieto reakcie sa vo väčšine prípadov vyskytujú v prvom mesiaci liečby. Dexadolinjekčný/infúzny roztok sa musí vysadiť pri objavení prvých príznakov kožnej vyrážky, lézií na slizniciach alebo akýchkoľvek iných príznakov hypersenzitivity.

Ďalšie informácie
Osobitná opatrnosť je potrebná u pacientov:
- s kongenitálnou poruchou metabolizmu porfyrínu (napr. akútna intermitentná porfýria)
- s dehydratáciou
- priamo po veľkom chirurgickom zákroku

Ak lekár rozhodne, že dlhodobá liečba dexketoprofénom je nevyhnutná, majú byť pravidelne kontrolované pečeňové a obličkové funkcie a krvný obraz.

Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa pozorovali závažné akútne reakcie hypersenzitivity (napr. anafylaktický šok). Pri prvých príznakoch závažných reakcií hypersenzitivity po podaní Dexadolu sa liečba musí ukončiť. V závislosti od príznakov musí byť akýkoľvek medicínsky potrebný postup zahájený odbornými zdravotníckymi pracovníkmi.

U pacientov s astmou kombinovanou s chronickou rinitídou, chronickou sinusitídou a/alebo nazálnou polypózou je vyššie riziko alergie na kyselinu acetylsalicylovú a/alebo NSAID ako u ostatnej populácie. Užívanie tohto lieku môže vyvolať astmatické záchvaty alebo bronchospazmus, najmä u ľudí alergických na kyselinu acetylsalicylovú alebo NSAID (pozri časť 4.3).

Výnimočne môžu ovčie kiahne spôsobiť závažné infekčné komplikácie kože a mäkkých tkanív. Doteraz nemožno vylúčiť, že NSAID neprispievajú k zhoršeniu týchto infekcií. Preto sa odporúča, aby sa Dexadol neužíval v prípade ovčích kiahní.

Dexadol injekčný/infúzny roztok sa má podávať s opatrnosťou u pacientov s poruchami krvotvorby, systémovým lupus erythematosus alebo zmiešaným ochorením spojivového tkaniva.

Rovnako ako iné NSAID, dexketoprofen môže maskovať symptómy infekčných ochorení. V ojedinelých prípadoch bolo popísané zhoršenie infekcie mäkkých tkanív v časovej súvislosti s podávaním NSAID. Preto sa odporúča pacientom, aby sa pri prejavoch výskytu bakteriálnej infekcie alebo zhoršenia stavu počas liečby ihneď poradili s lekárom.

Každá ampulka (2 ml) Dexadolu injekčného/infúzneho roztoku obsahuje 12,35 obj. % etanolu (alkohol), t.j. až do 200 mg na dávku, čo zodpovedá 5 ml piva alebo 2,08 ml vína na dávku.
Škodlivé pre tých, ktorí trpia alkoholizmom.
Musí sa vziať do úvahy u dojčiacich a tehotných žien, detí a vysoko rizikových skupín, ako sú pacienti s poškodenou funkciou pečene alebo epilepsiou.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Pediatrická populácia
Bezpečnosť použitia u detí a dospievajúcich nebola stanovená.

4.5 Liekové a iné interakcie

Nasledujúce interakcie platia všeobecne pre nesteroidné protizápalové lieky (NSAID):

Nevhodné kombinácie:
- Iné NSAID (vrátane selektívnych inhibítorov cyklogenázy-2) a vysokých dávok salicylátov (³ 3 g/deň): podanie niekoľkých NSAID súbežne môže zvýšiť riziko gastrointestinálnej ulcerácie a krvácania na základe synergického účinku.
- Antikoagulanciá:NSAID môžu zvýšiť účinky antikoagulancií ako je warfarín (pozri časť 4.4) v dôsledku výrazného viazania dexketoprofénu na plazmatické bielkoviny a inhibície funkcie trombocytov a poškodenia gastroduodenálnej sliznice. Ak sa nedá predísť tejto kombinácii, je potrebné starostlivé klinické sledovanie a monitorovanie laboratórnych hodnôt.
- Heparíny: zvýšené riziko krvácania (následkom inhibície funkcie krvných doštičiek a poškodenia gastroduodenálnej sliznice). Ak sa nedá predísť tejto kombinácii, je potrebné starostlivé klinické sledovanie a monitorovanie laboratórnych hodnôt.
- Kortikosteroidy:zvýšené riziko gastrointestinálnej ulcerácie alebo krvácania (pozri časť 4.4).
- Lítium (popísané s niekoľkými NSAID): NSAID zvyšujú hladinu lítia v krvi, ktorá môže dosiahnuť toxické hodnoty (zníženie renálnej exkrécie lítia). Tento parameter sa preto musí monitorovať na začiatku liečby, pri úprave dávkovania a pri ukončení liečby dexketoprofénom.
- Metotrexátvo vysokých dávkach 15 mg/týždeň alebo vyšších: zvyšuje sa hematologická toxicita metotrexátu, pretože protizápalové liečivá vo všeobecnosti znižujú jeho renálny klírens.
- Hydantoíny a sulfónamidy: toxické účinky týchto liečiv sa môžu zvýšiť.

Kombinácie vyžadujúce opatrnosť:
- Diuretiká, ACE inhibítory, antibakteriálne aminoglykozidy a antagonisty receptorov angiotenzínu II: Dexketoprofénom môže znížiť účinok diuretík a iných antihypertenzív. U niektorých pacientov so zníženou renálnou funkciou (napr. u dehydrovaných pacientov alebo starších pacientov so zníženou renálnou funkciou) môže súbežné podávanie látok, ktoré inhibujú cyklo-oxygenázu a ACE inhibítorov, antagonistov receptorov angiotenzínu II alebo antibakteriálnych aminoglykozidov spôsobiť ďalšie zhoršenie renálnej funkcie, ktoré je zvyčajne reverzibilné. Pri kombinovanej liečbe dexketoprofénom a diuretikami je nevyhnutné zabezpečiť adekvátnu hydratáciu pacienta a monitorovanie jeho renálnych funkcií na začiatku terapie (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).
- Metotrexát, užívaný v nízkych dávkach, menej ako 15 mg/týždeň: zvýšená hematologická toxicita metotrexátu znížením jeho renálneho klírensu protizápalovými látkami. Počas prvých týždňov liečby s takouto kombináciou je potrebné týždenne monitorovať krvný obraz. Zvýšený dohľad je potrebný u pacientov aj s miernou poruchou renálnych funkcií, rovnako ako u starších pacientov.
- Pentoxifylín: zvýšené riziko krvácania. Potrebné zvýšené klinické monitorovanie a častejšia kontrola doby krvácania.
- Zidovudín: riziko zvýšenej toxicity na erytrocyty v dôsledku pôsobenia na retikulocyty, so závažnou anémiou vyskytujúcou sa jeden týždeň po začatí terapie NSAID. Kontrola celkového krvného obrazu a počtu retikulocytov je nutná v priebehu prvého až druhého týždňa po začiatku terapie s NSAID.
- Deriváty sulfonylmočoviny: NSAID môžu zvyšovať hypoglykemický účinok derivátov sulfonylmočoviny vytesnením z väzobných miest na plazmatických proteínoch.

Kombinácie, ktoré je potrebné vziať do úvahy:
- Beta-blokátory: terapia s NSAID môže znížiť ich antihypertenzný účinok inhibíciou syntézy prostaglandínov.
- Cyklosporín a takrolimus: NSAID môžu zvýšiť nefrotoxicitu v dôsledku účinkov sprostredkovaných renálnymi prostaglandínmi. Počas kombinovanej terapie sa musia sledovať renálne funkcie.
- Trombolytiká: zvýšené riziko krvácania.
- Lieky proti zhlukovaniu krvných doštičiek a selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI): zvýšené riziko gastrointestinálneho krvácania (pozri časť 4.4).
- Probenecid: plazmatická koncentrácia dexketoprofénu môže byť zvýšená; táto interakcia môže byt spôsobená inhibičným mechanizmom na mieste renálnej tubulárnej sekrécie a pri konjugácii glukuronidov a vyžaduje úpravu dávky dexketoprofénu.
- Srdcové glykozidy: NSAID môžu zvýšiť plazmatickú koncentráciu glykozidov.
- Mifepristón: existuje teoretické riziko, že inhibítory syntetázy prostaglandínu môžu zmeniť účinnosť mifepristónu. Limitované dôkazy naznačujú, že súbežné podanie NSAIDs v rovnaký deň, kedy je podaný prostaglandín, neovplyvňuje nepriaznivo účinky mifepristónu alebo prostaglandínu na cervikálne dozrievanie alebo na kontraktilitu maternice, a ani neznižuje klinickú účinnosť medikamentózneho ukončenia gravidity.Chinolónové antibiotiká: údaje zo štúdií na zvieratách ukazujú, že vysoké dávky chinolónov v kombinácii s NSAID môžu zvýšiť riziko vzniku kŕčov.
- Tenofovir: súbežné užívanie s NSAID môže viesť k zvýšeniu dusíka močoviny a kreatinínu v plazme. Má sa monitorovať renálna funkcia, aby sa kontroloval potenciálny synergický vplyv na renálnu funkciu.
- Deferasirox: súbežné užívanie s NSAID môže zvýšiť riziko gastrointestinálnej toxicity. Pri súbežnom užívaní deferasiroxu s týmito liečivami je potrebné starostlivé klinické sledovanie.
- Pemetrexed: súbežné podávanie s NSAID môže znížiť elimináciu pemetrexedu, preto pri podávaní vyšších dávok NSAID sa má postupovať s opatrnosťou. U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu od 45 do 79 ml/min) je potrebné vyhnúť sa súbežnému podávaniu pemetrexedu s dávkami NSAID 2 dni pred a 2 dni po podaní pemetrexedu.


4.6Fertilita, gravidita a laktácia

Dexadol injekčný/infúzny roztok je počas tretieho trimestra gravidity a laktácie kontraindikovaný (pozri časť 4.3).

Gravidita
Inhibícia syntézy prostaglandínov môže negatívne ovplyvniť graviditu a/alebo vývin embrya/plodu. Údaje z epidemiologických štúdií naznačujú zvýšené riziko potratu a srdcových malformácií a gastroschízy po užívaní inhibítorov syntézy prostaglandínov na začiatku gravidity. Absolútne riziko kardiovaskulárnych malformácií bolo zvýšené z menej ako 1 % na približne 1,5 %.Predpokladá sa, že riziko sa zvyšuje s dávkou a dĺžkou terapie. U zvierat podávanie inhibítorov syntézy prostaglandínov malo za následok zvýšenie pre- a post- implantačných strát a letality embrya/plodu. Navyše, zvýšený výskyt rôznych malformácií, vrátane kardiovaskulárnych, bol hlásený v súvislosti s podávaním inhibítorov syntézy prostaglandínov zvieratám počas obdobia organogenézy. Napriek tomu, štúdie na zvieratách s dexketoprofénom nepreukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Dexketoprofén nemá byť podávaný počas prvého a druhého trimestra gravidity, pokiaľ to nie je vyslovene nevyhnutné.
Ak dexketoprofen užívajú ženy, ktoré sa pokúšajú otehotnieť alebo počas prvého a druhého trimestra gravidity, dávka má byť čo najnižšia a dĺžka terapie čo najkratšia ako je len možné.

Počas tretieho trimestra gravidity môžu všetky inhibítory syntézy prostaglandínov vystaviť
plod:
- kardiopulmonálnej toxicite (s predčasným uzavretím ductus arteriosus a pľúcnou hypertenziou);
- renálnej dysfunkcii, ktorá môže vyústiť do renálneho zlyhania s oligohydroamniózou;

matku a novorodenca na konci gravidity:
- možnému predĺženiu doby krvácania, antiagregačnému účinku, ktorý sa môže vyskytnúť aj pri veľmi nízkych dávkach
- inhibícii sťahov maternice, čo môže viesť k oneskorenému alebo predĺženému pôrodu.

Dojčenie
Nie je známe, či sa dexketoprofén vylučuje do materského mlieka ľudí. Dexadol je kontraindikovaný počas dojčenia (pozri časť 4.3).

Fertilita
Rovnako ako u iných NSAID, užívanie Dexadolu môže zhoršiť plodnosť žien a neodporúča sa u žien, ktoré sa pokúšajú otehotnieť. U žien, ktoré majú problémy s otehotnením alebo podstupujú vyšetrenie na neplodnosť, treba zvážiť ukončenie liečby dexketoprofénom.


4.7Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Dexadol injekčný/infúzny roztok môže mať nežiaduce účinky ako sú závrat, poruchy videnia alebo ospalosť. V týchto prípadoch môže byť znížená schopnosť reagovať a aktívne sa podieľať na cestnej premávke a obsluhovať stroje.


4.8Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky hlásené v klinických štúdiách, u ktorých bola aspoň minimálna možná súvislosť s dexketoprofénom, ako aj nežiaduce účinky hlásené z postmarketingových skúseností s Dexadolom 50 mg/2 ml injekčným/infúznym roztokom sú uvedené v tabuľke nižšie a sú rozdelené podľa tried orgánových systémov a frekvencie ich výskytu:

Triedy orgánových systémov	Časté (≥ 1/100 až < 1/10)	Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100)	Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000)	Veľmi zriedkavé (< 1/10 000)
Poruchy krvi a lymfatického systému	- - -	Anémia	- - -	Neutropénia, trombocytopénia
Poruchy imunitného systému	- - -	- - -	Opuch hrtana	Anafylaktická reakcia, vrátane anafylaktického šoku
Poruchy metabolizmu a výživy	- - -	- - -	Hyperglykémia, hypoglykémia, hypertriglyceridémia, anorexia	- - -
Psychické poruchy	- - -	Nespavosť	- - -	- - -
Poruchy nervového systému	- - -	Bolesť hlavy, závraty, ospalosť	Parestézia, synkopa	- - -
Poruchy oka	- - -	Rozmazané videnie	- - -	- - -
Poruchy ucha a labyrintu	- - -	- - -	Tinitus	- - -
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	- - -	- - -	Extrasystola, tachykardia	- - -
Poruchy ciev	- - -	Hypotenzia, sčervenanie	Hypertenzia, povrchová tromboflebitída	- - -
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína	- - -	- - -	Bradypnoe	Bronchospazmus, dyspnoe
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Nauzea, vracanie	Abdominálna bolesť, dyspepsia, hnačka, zápcha, hemateméza, sucho v ústach	Peptický vred, krvácanie peptického vredu alebo perforácia peptického vredu (pozri časť 4.4)	Pankreatitída
Poruchy pečene a žlčových ciest	- - -	- - -	Hepatocelulárne poškodenie
Poruchy kože a podkožného tkaniva		Dermatitída, pruritus, vyrážka, zvýšené potenie	Žihľavka, akné	Stevensov-Johnsonov syndróm, toxická epidermálna nekrolýza (Lyellov syndróm), angioedém, edém tváre, fotosenzitívne reakcie
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	- - -	- - -	Stuhnutosť svalov, stuhnutosť kĺbov, svalové kŕče, bolesť chrbta'	- - -
Poruchy obličiek a močových ciest	- - -	- - -	Akútne renálne zlyhanie, polyúria, renálna bolesť, ketonúria, proteinúria	Nefritída alebo nefrotický syndróm
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov	- - -	- - -	Menštruačné poruchy, poruchy prostaty	- - -
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Bolesť v mieste aplikácie injekcie, reakcia v mieste podania injekcie, vrátane zápalu, modrín alebo krvácania	Pyrexia, únava, bolesť, pocit chladu	Rigor, periférny edém	- - -
Laboratórne a funkčné vyšetrenia	- - -	- - -	Abnormálne výsledky testov funkcie pečene	- - -

Najčastejšie hlásené nežiaduce účinky sú gastrointestinálne. Najmä u starších pacientov sa môže vyskytnúť peptický vred, perforácia alebo gastrointestinálne krvácanie, niekedy s fatálnym koncom (pozri časť 4.4). Po podaní lieku bola hlásená nauzea, vracanie, hnačka, nadúvanie, zápcha, dyspepsia, bolesť brucha, meléna, hemateméza, ulceratívna stomatitída, zhoršenie kolitídy a Crohnovej choroby (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pre používaní). Menej často sa vyskytla gastritída. V spojitosti s liečbou NSAID bol hlásený edém, hypertenzia a srdcové zlyhanie.
Tak ako u iných NSAID sa môžu vyskytnúť nasledovné nežiaduce účinky: aseptická meningitída, ktorá sa môže vyskytnúť najmä u pacientov so systémovým lupus erythematosus alebo zmiešanými ochoreniami spojivových tkanív; hematologické reakcie (purpura, aplastická a hemolytická anémia, zriedkavo agranulocytóza a medulárna hypoplázia).

Bulózne reakcie, vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxická epidermálna nekrolýza (veľmi zriedkavo).

Klinické štúdie a epidemiologické údaje naznačujú, že užívanie niektorých NSAID (najmä pri vysokých dávkach a dlhodobej liečbe) môže byť spojené s miernym zvýšením rizika arteriálnej trombotickej príhody (napr. infarktu myokardu alebo mŕtvice) (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedenév Prílohe V.

4.9Predávkovanie

Symptómy predávkovania nie sú známe. Podobné lieky spôsobili gastrointestinálne ťažkosti (vracanie, anorexia, bolesť brucha) a neurologické poruchy (somnolencia, závrat, dezorientácia, bolesť hlavy).

Po náhodnom užití alebo podaní nadmernej dávky treba ihneď začať symptomatickú terapiu podľa klinického stavu pacienta.
Dexketoprofén trometamol môže byť odstránený dialýzou.


5. farmakologické vlastnosti

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: deriváty kyseliny propiónovej, ATC kód: M01AE17.

Dexketoprofén trometamol je trometamínová soľ S-(+)-2-(3-benzoylfenyl) propiónovej kyseliny s analgetickým, protizápalovým a antipyretickým účinkom, ktorá patrí do skupiny nesteroidných protizápalových liekov (M01AE).

Mechanizmus účinku
Mechanizmus účinku nesteroidných protizápalových liekov súvisí so znížením syntézy prostaglandínov inhibíciou cyklooxygenázy. Predovšetkým je to inhibícia transformácie arachidónovej kyseliny na cyklické endoperoxidy, PGG₂ a PGH₂, ktoré vytvárajú prostaglandíny PGE₁, PGE₂, PGF_2a a PGD₂ a tiež prostacyklíny PGI₂ a tromboxany (TxA₂ a TxB₂). Inhibícia syntézy prostaglandínov môže navyše ovplyvniť iné mediátory zápalu ako sú kiníny, ktoré pôsobia nepriamo a toto pôsobenie by bolo dodatočné k priamemu účinku. .

Farmakodynamické účinky
V štúdiách na zvieratách a u ľudí sa preukázalo, že dexketoprofén je inhibítorom COX-1 a COX-2 aktivity.

Klinická účinnosť a bezpečnosť
Klinické štúdie, ktoré sa robili na niekoľkých modeloch bolesti, dokázali účinnú analgetickú aktivitu dexketoprofénu.
Analgetický účinok intramuskulárne a intravenózne podaného dexketoprofenu v manažmente strednej až závažnej bolesti bol skúmaný v niekoľkých chirurgických modeloch bolesti (ortopedické a gynekologicko – brušné chirurgické zákroky) ako aj u svalovo-kostrovej bolesti (model akútnej bolesti v dolnej časti chrbta) a u renálnej koliky.

V uskutočnených štúdiách bol nástup analgetického účinku rýchly a pík analgetického účinku sa dosiahol do prvých 45 minút. Trvanie analgetického účinku po podaní 50 mg dexketoprofenu je zvyčajne 8 hodín.

Klinické štúdie v manažmente pooperačnej bolesti preukázali, že keď sa Dexadol injekčný/infúzny roztok používal v kombinácii s opioidmi, významne znížil spotreba opioidu. V štúdiách pooperačnej bolesti, v ktorých pacienti dostávali morfium pomocou pacientom riadeného analgetického zariadenia, pacienti liečení dexketoprofenom požadovali významne menej morfínu (menej o 30-45 %) než pacienti v skupine s placebom.

5.2Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Po intramuskulárnom podaní dexketoprofen trometamolu ľuďom sa maximálna hladina C_max dosiahne v priemere za 20 minút (v rozsahu 10 až 45 minút). Pre jednorazové dávky 25 až 50 mg sa ukázalo, že pri intramuskulárnej aj intravenóznej aplikácii je plocha pod krivkou AUC úmerná dávke.

Distribúcia
Rovnako ako u iných liekov s vysokou väzbou na plazmatické proteíny (99 %), distribučný objem má strednú hodnotu nižšiu ako 0,25 l/kg. Hodnota distribučného polčasu bola približne 0,35 hod a eliminačného polčasu v rozmedzí 1-2,7 hod.
Vo farmakokinetických štúdiách s opakovaným podávaním sa zistilo, že C_max a AUC po poslednom intramuskulárnom alebo intravenóznom podaní sa nelíšili od hodnôt, získaných po jednorazovej dávke, čo ukazuje, že nedochádza k akumulácii lieku.

Biotransformácia a eliminácia
Po podaní dexketoprofén trometamolu sa v moči nachádza len S-(+) enantiomér, čo dokazuje, že u ľudí nedochádza ku konverzii na R-(-) enantiomér.
Dexketoprofén sa eliminuje hlavne glukuronidovou konjugáciou, následne sa vylučuje obličkami.

Starší ľudia
U zdravých starších dobrovoľníkov (65 rokov a starší) bola expozícia významne vyššia než u mladých dobrovoľníkov po jednorazových a opakovaných perorálnych dávkach (do 55 %), zatiaľ čo žiaden štatisticky významný rozdiel nebol v maximálnych koncentráciách a v dobe dosiahnutia maximálnej koncentrácie. Stredný eliminačný polčas bol predĺžený po jednorazovej a opakovaných dávkach (do 48 %) a znížil sa celkový klírens.

5.3Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, genotoxicity a imunofarmakológie neodhalili žiadne osobitné riziko u ľudí. Štúdie chronickej toxicity uskutočnené na myšiach a opiciach určili hodnotu hladiny, pri ktorej sa nepozorujú žiadne nežiaduce účinky (No Observed Adverse Effect Level – NOAEL) pri dávkach 2-krát vyšších ako je maximálna odporúčaná dávka u ľudí. U opíc hlavným nežiaducim účinkom pozorovaným pri vyšších dávkach bola krv v stolici, zníženie telesnej hmotnosti, a pri najvyššej dávke erozívne gastrointestinálne lézie. Tieto účinky sa objavili pri dávkach určujúcich expozíciu lieku 14 až 18-krát vyššiu ako je maximálna odporúčaná dávka u ľudí. Neexistujú štúdie karcinogénneho potenciálu u zvierat.

Ako bolo zistené pre celú farmakologickú skupinu NSAID, tak aj dexketoprofén môže u zvieracích modelov zmeniť prežívanie embrya a plodu, a to nepriamo toxickým pôsobením na gastrointestinálny trakt gravidných samíc, ako aj priamo ovplyvnením vývinu plodu.


6. farmaceutické informácie

6.1Zoznam pomocných látok

etanol (96 %)
chlorid sodný
hydroxid sodný (na úpravu pH)
voda na injekciu

6.2Inkompatibility

Dexadol injekčný/infúzny roztok sa nesmie miešať v malom objeme (napr. v striekačke) s roztokmi dopamínu, prometazínu, pentazocínu, petidínu alebo hydroxyzínu, pretože to spôsobí vyzrážanie roztoku.
Zriedené roztoky pre infúziu pripravené podľa časti 6.6 sa nesmú miešať s prometazínom alebo pentazocínom.
Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3Čas použiteľnosti

4 roky

Po zriedení podľa pokynov uvedených v časti 6.6 je rozriedený roztok chemicky stabilný po dobu 24 hodín, ak je uchovávaný pri teplote 25 ^°C a dostatočne chránený pred prirodzeným denným svetlom.
Z mikrobiologického hľadiska sa má injekčný roztok ihneď použiť. Ak sa nepoužije ihneď, čas uchovávania a podmienky pred použitím sú na zodpovednosti používateľa a nemajú byť dlhšie ako 24 hodín pri 2-8 ^°C v prípade, že sa zrieďovanie uskutočnilo za kontrolovaných a validovaných aseptických podmienok.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Ampulky uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Podmienky na uchovávanie po zriedení lieku, pozri časť 6.3.

6.5Druh obalu a obsah balenia

Sklenené farebné ampulky typu I s obsahom 2 ml injekčného/infúzneho roztoku.
Balenie obsahuje: 1, 5, 6, 10, 20, 50 alebo 100 ampuliek.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Dexadol injekčný/infúzny roztok sa preukázal ako kompatibilný pri zmiešavaní v malých objemoch (napr. v striekačke) s injekčnými roztokmi heparínu, lidokaínu, morfínu a teofylínu.
Pre podanie intravenóznej infúzie sa má obsah jednej ampulky (2 ml) Dexadolu injekčného/infúzneho roztoku rozriediť v objeme 30 až 100 ml fyziologického, glukózového alebo Ringerovho laktátového roztoku. Roztok sa má rozrieďovať za aseptických podmienok a chrániť pred prirodzeným denným svetlom (pozri časť 6.3). Rozriedený roztok je číry.
Dexadol injekčný/infúzny roztok rozriedený v objeme 100 ml fyziologického alebo glukózového roztoku sa ukázal byť kompatibilným s týmito liekmi: dopamín, heparín, hydroxyzín, lidokaín, morfín, petidín a teofylín.
Nebola zistená žiadna sorpcia liečiva, keď boli rozriedené roztoky Dexadolu injekčného/infúzneho roztoku skladované v plastických vakoch alebo aplikačných zariadeniach z etylvinylacetátu (EVA), propionátu celulózy (CP), polyetylénu nízkej hustoty (LDPE) a polyvinylchloridu (PVC).
Dexadol injekčný/infúzny roztok je určený len pre jednorazové použitie a akýkoľvek nepoužitý roztok sa má zlikvidovať. Pred podaním sa má roztok vizuálne skontrolovať, či je číry a bezfarebný: ak sa zistí prítomnosť akýchkoľvek častíc, nesmie sa použiť.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.


7. držiteľ rozhodnutia o registrácii

Menarini International Operations Luxembourg S.A.
1, Avenue de la Gare
L-1611 Luxemburg
Luxembursko


8. registračné číslo

07/0450/06-S


9. Dátum PRVEJ registrácie/predĺženia registrácie
 
Dátum prvej registrácie lieku: 18. októbra 2006
Dátum posledného predĺženie registrácie lieku: 23. apríla 2009


10. dátum revízie textu

03/2019