vislosti od rizika infekcie odporúča podať 30 ‑ 90 minút pred operáciou jednorazová dávka
1 ‑ 2 g. Pri kolorektálnej operácii sa má ceftriaxón podať s antibakteriálnym liečivom, ktoré pôsobí na anaeróbne mikroorganizmy.

Starší ľudia:
Ak je funkcia obličiek a pečene dostatočná, dávku pre dospelých nie je potrebné upravovať.

Novorodenci (vek 0 ‑ 14 dní):
20 ‑ 50 mg/kg telesnej hmotnosti intravenózne jedenkrát denne (každých 24 hodín). Pri závažných infekciách sa nesmie prekročiť denná dávka 50 mg/kg telesnej hmotnosti.

Deti vo veku 15 dní – 12 rokov s telesnou hmotnosťou < 50 kg:
20 ‑ 80 mg/kg telesnej hmotnosti intravenózne jedenkrát denne (každých 24 hodín).
Pri závažných infekciách sa nesmie prekročiť denná dávka 80 mg/kg telesnej hmotnosti, s výnimkou meningitídy (pozri Osobitné odporúčania pri dávkovaní v časti 4.2).

Deti s telesnou hmotnosťou 50 kg alebo vyššou dostávajú zvyčajnú dávku pre dospelých jedenkrát denne (pozri vyššie).

Renálna insuficiencia:
U pacientov s poškodenou funkciou obličiek nie je potrebné dávku cefriaxónu upravovať, ak je činnosť pečene v norme. Iba v prípadoch extrémnej renálnej insuficiencie (klírens kreatinínu < 10 ml/min) nemá dávka presiahnuť 2 g denne.
U pacientov so súčasnou závažnou renálnou a hepatálnou insuficienciou je potrebné pravidelné sledovanie plazmatických koncentrácií ceftriaxónu a náležitá úprava dávky.
Pacienti podstupujúci hemodialýzu alebo peritoneálnu dialýzu nevyžadujú po dialýze ďalšiu dávku ceftriaxónu. Je však nutné monitorovať plazmatické koncentrácie ceftriaxónu, aby sa zistilo, či je potrebná úprava dávkovania, nakoľko u týchto pacientov môže byť znížená rýchlosť eliminácie.

Hepatálna insuficiencia:
U pacientov s hepatálnou insuficienciou nie je potrebné upravovať dávku, ak je zároveň v poriadku renálna funkcia. U pacientov so súčasnou závažnou renálnou a hepatálnou insuficienciou je potrebné pravidelné sledovanie plazmatických koncentrácií ceftriaxónu a náležitá úprava dávky.

Spôsob podávania
Cefriaxón sa môže podávať ako intravenózna bolus injekcia, intravenózna infúzia alebo intramuskulárna injekcia po rekonštitúcii roztoku podľa pokynov uvedených nižšie (pozri časť 6.6).

Na rekonštitúciu ceftriaxónu ani na ďalšie riedenie pred i.v. podaním sa nemajú používať rozpúšťadlá s obsahom kalcia (napr. Ringerov roztok alebo Hartmannov roztok), pretože sa môžu vytvárať precipitáty. K precipitácii ceftriaxónovo-kalciových solí môže tiež dochádzať, keď sa ceftriaxón mieša s roztokmi obsahujúcimi kalcium pri podávaní spoločnou intravenóznou linkou. Z tohto dôvodu sa ceftriaxón nesmie miešať ani súbežne podávať a roztokmi obsahujúcimi kalcium (pozri časti 4.3, 4.4 a 6.2).

4.3 Kontraindikácie

Ceftriaxón Sandoz je kontraindikovaný u pacientov so známou precitlivenosťou na betalaktámové antibiotiká.
U pacientov precitlivených na penicilín sa musia zvážiť možné skrížené alergické reakcie.

Novorodenci s hyperbilirubinémiou a predčasne narodené deti, sa nemajú liečiť ceftriaxónom.
In vitro štúdie ukazujú, že ceftriaxón môže vytesňovať bilirubín z väzby na sérový albumín, a preto sa môže u týchto pacientov rozvinúť bilirubínová encefalopatia.

Ceftriaxón je kontraindikovaný u:
- predčasne narodených detí až do dosiahnutia 41 týždňov (gestačné týždne + týždne života),
- donosených novorodencov (do veku 28 dní)
o so žltačkou alebo u tých, ktorí sú hypoalbuminemickí alebo acidotickí, pretože ide o stavy, pri ktorých dochádza k poruchám väzbovosti bilirubínu
o ak je u nich nutná (alebo sa predpokladá, že bude nutná) i.v. liečba kalciom alebo infúziami obsahujúcimi kalcium kvôli riziku precipitácie ceftriaxónovo-kalciových solí (pozri časti 4.4, 4.8 a 6.2).

Pred súbežnou intramuskulárnou injekciou ceftriaxónu a lidokaínu sa musia zvážiť kontraindikácie lidokaínu (pozri tiež časti 4.4 a 6.6).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Tak ako pri iných cefalosporínoch, nemožno vylúčiť riziko anafylaktického šoku, i keď sa predtým nevyskytol v pacientovej anamnéze.

Každý gram Ceftriaxonu Sandoz obsahuje 3,6 mmol (alebo 83 mg) sodíka. To je potrebné zvážiť u pacientov s diétou s kontrolovaných obsahom sodíka.

Počas liečby takmer všetkými antibiotikami, vrátane Ceftriaxonu Sandoz, bola zaznamenaná hnačka vyvolaná Clostridium difficile (CDAD), ktorá môže byť rôznej závažnosti, od miernej hnačky až po fatálnu kolitídu. Pri liečbe antibiotikami dochádza k zmenám normálnej črevnej flóry, čo vedie k premnoženiu C. difficile.

C. difficile tvorí toxíny A a B, ktoré prispievajú k rozvoju CDAD.
Hypertoxín produkovaný kmeňmi C. difficile spôsobuje nárast morbidity a mortality, nakoľko tieto infekcie môžu byť rezistentné na liečbu antibiotikami a môžu vyžadovať kolektómiu. U všetkých pacientov náchylných na hnačku po antibiotickej liečbe sa musí zvážiť riziko CDAD. Keďže bolo hlásené, že CDAD sa vyskytuje neskôr ako dva mesiace po podávaní antibiotík, je nutná dôkladná lekárska anamnéza.

Ak sa predpokladá alebo je potvrdená CDAD, môže byť potrebné ukončiť prebiehajúcu antibiotickú liečbu, ktorá nie je odporúčaná proti C. difficile. Ak je to klinicky indikované, má sa začať vhodná liečba tekutinami a elektrolytmi, dopĺňanie bielkovín, antibiotická liečba C. difficile a má sa zvážiť chirurgický výkon.

Podobne ako pri iných antibiotikách, môžu sa vyskytnúť superinfekcie vyvolané rezistentnými mikroorganizmami.
U pacientov s podozrením na žlčníkové kamene sa pri echokardiografickom vyšetrení pozorovali zatienenia, obvykle po podaní dávok presahujúcich normálne odporúčané dávky. Tieto zatienenia sú však precipitáty ceftriaxónovo-kalciových solí, ktoré zvyčajne vymiznú po ukončení alebo prerušení liečby s Ceftriaxonom Sandoz. Zriedkavo sa tieto nálezy spájali so symptómami. V symptomatických prípadoch sa odporúčajú konzervatívne nechirurgické postupy.
Prerušenie liečby s Ceftriaxonom Sandoz v týchto prípadoch je na rozhodnutí ošetrujúceho lekára.

U predčasne narodených detí a donosených detí mladších ako 1 mesiac boli zaznamenané prípady fatálnych reakcií spojených s ceftriaxónovo-kalciovými precipitátmi v pľúcach a obličkách.
Minimálne jedno dieťa dostávalo ceftriaxón a kalcium v rozdielnych časoch a rozdielnymi intravenóznymi linkami. V dostupných vedeckých údajoch nie sú žiadne hlásenia o potvrdených intravaskulárnych precipitáciách u iných pacientov, než sú novorodenci, liečení s ceftriaxónom a roztokmi obsahujúcimi kalcium alebo inými liekmi obsahujúcimi kalcium. In vitro štúdie dokázali, že u novorodencov je zvýšené riziko precipitácie ceftriaxónovo-kalciových solí v porovnaní s inými vekovými skupinami.
U všetkých pacientov bez ohľadu na vek sa ceftriaxón nesmie miešať alebo podávať súbežne intravenózne s inými roztokmi obsahujúcimi kalcium, i keď cez rôzne infúzne linky alebo podaním infúzie do rôznych miest. Avšak u pacientov starších ako 28 dní sa môže ceftriaxón a roztoky obsahujúce kalcium podávať sekvenčne jeden po druhom za podmienky, že sa použijú rozdielne infúzne linky do rôznych infúznych miest alebo ak sa infúzne linky vymenia alebo prepláchnu fyziologickým roztokom medzi infúziami, aby sa vyhlo precipitácii. U pacientov vyžadujúcich kontinuálnu infúziu TPN roztokov (TPN - celková parenterálna výživa) obsahujúcich kalcium, môžu zdravotnícky pracovníci zvážiť použitie alternatívnej antibiotickej liečby, ktorá nepredstavuje podobné riziko tvorby precipitátov. Ak sa rozhodne, že liečba ceftriaxónom je nevyhnutná u pacientov na kontinuálnej výžive, môžu sa TPN roztoky a ceftriaxón podávať súbežne, i keď cez rozdielne infúzne linky do rôznych miest. Prípadne sa môže infúzia TPN roztokov prerušiť, aby bolo možné podať ceftriaxón, no má sa zvážiť odporúčané prepláchnutie infúznych liniek medzi podaním roztokov (pozri časti 4.3, 4.8, 5.2 a 6.2).

U pacientov liečených s ceftriaxónom boli zriedkavo hlásené prípady pankreatitídy, prípadne s etiológiou žlčníkovej obštrukcie. U väčšiny pacientov boli prítomné rizikové faktory stázy žlče a tvorby žlčového blata, napr. po predchádzajúcom chirurgickom zákroku, závažnom ochorení alebo celkovej parenterálnej výžive. Nie je možné vylúčiť úlohu ceftriaxónu ako spúšťača alebo pridruženého faktoru v súvislosti s precipitáciou žlče.


U pacientov so závažnou renálnou a hepatálnou insuficienciou sa vyžaduje redukcia dávky podľa odporúčaní.
Bezpečnosť a účinnosť ceftriaxónu u novorodencov, dojčiat a detí bola stanovená pri dávkovaní popísanom v časti Dávkovanie a spôsob podávania. Štúdie preukázali, že ceftriaxón, tak ako niektoré iné cefalosporíny môže vytesňovať bilirubín z väzby na sérový albumín.
Ceftriaxon Sandoz sa nesmie podávať novorodencom (najmä predčasne narodeným deťom) kvôli riziku rozvoja bilirubínovej encefalopatie.

Počas dlhodobej liečby sa má v pravidelných intervaloch kontrolovať kompletný krvný obraz.

V prípade, že sa použije lidokaín ako rozpúšťadlo pre ceftriaxón, roztoky sa musia podať len formou intramuskulárnej injekcie.

4.5 Liekové a iné interakcie

Doposiaľ sa nepozorovali žiadne poruchy renálnych funkcií po súbežnom podaní vysokých dávok ceftriaxónu a silných diuretík (napr. furosemid). Neexistuje dôkaz, že by ceftriaxón zvyšoval renálnu toxicitu aminoglykozidov. Nepozoroval sa žiadny podobný účinok ako má disulfiram, ak sa požije alkohol následne po podaní ceftriaxónu. Ceftriaxón neobsahuje polovičný podiel N-metyltiotetrazolu spojený s možnou intoleranciou etanolu a ťažkosťami s krvácaním ako niektoré iné cefalosporíny. Eliminácia ceftriaxónu nie je ovplyvnená probenecidom.
V in vitro štúdii sa po podaní kombinácie chloramfenikol a ceftriaxón pozorovali antagonistické účinky.

Na rekonštitúciu ceftriaxónu ani na ďalšie riedenie pred i.v. podaním nepoužívajte rozpúšťadlá s obsahom kalcia, ako sú Ringerov roztok alebo Hartmannov roztok, kvôli možnej tvorbe precipitátov. K precipitácii ceftriaxónovo-kalciových solí môže tiež dochádzať, keď sa Ceftriaxón Sandoz mieša s roztokmi obsahujúcimi kalcium pri podávaní spoločnou intravenóznou linkou. Ceftriaxon Sandoz sa nesmie podávať súbežne s intravenóznymi roztokmi obsahujúcimi kalcium, vrátane kontinuálnych infúzií obsahujúcich kalcium, ako je parenterálna výživa cez Y-spojku.
Avšak u ostatných pacientov, okrem novorodencov, sa môže Ceftriaxon Sandoz a roztoky obsahujúce kalcium podávať sekvenčne jeden po druhom ak sa infúzne linky medzi infúziami prepláchnu kompatibilným roztokom. In vitro štúdie u dospelých a novorodencov s plazmou získanou z krvi pupočnej šnúry preukázali, že u novorodencov je zvýšené riziko precipitácie ceftriaxónovo-kalciových solí.

Na základe literárnych údajov je ceftriaxón inkompatibilný s amsakrínom, vankomycínom, flukonazolom a aminoglykozidmi.

U pacientov liečených ceftriaxónom môžu byť v zriedkavých prípadoch falošne pozitívne výsledky Coombsovho testu.
Podobne ako pri liečbe inými antibiotikami, u pacientov liečených ceftriaxónom môžu byť testy na galaktosémiu falošne pozitívne.
Rovnako aj použitie neenzymatických metód stanovenia glukózy v moči môže viesť k falošnej pozitivite výsledkov. Z tohto dôvodu sa majú počas liečby Ceftriaxonom Sandoz použiť na stanovenie glukózy v moči enzymatické metódy.

Ceftriaxón môže nepriaznivo ovplyvňovať účinnosť hormonálnej antikoncepcie. Preto sa počas liečby a mesiac po liečbe odporúča používať dodatočné (nehormonálne) antikoncepčné prostriedky.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Ceftriaxón prechádza placentárnou bariérou. Bezpečnosť počas gravidity u ľudí nebola dokázaná. Reprodukčné štúdie na zvieratách nepreukázali žiadne embryotoxické, fetotoxické, teratogénne alebo nežiaduce účinky na mužskú alebo ženskú fertilitu, pôrod alebo perinatálny a postnatálny vývoj. U primátov sa nepozorovala žiadna embryotoxicita ani teratogenita. Z dôvodu obmedzených skúseností je potrebná opatrnosť pri predpisovaní lieku gravidným ženám.

Ceftriaxón sa v nízkych koncentráciách vylučuje do materského mlieka u ľudí. Pri podávaní Ceftriaxonu Sandoz dojčiacim matkám je potrebná opatrnosť.

V predklinickej štúdii sa pozorovalo zníženie kvality spermií. Klinický význam týchto zistení nie je známy.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Keďže ceftriaxón môže niekedy vyvolávať závraty, schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje môže byť znížená.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce účinky sú zvyčajne mierne a trvajú krátko.

Na klasifikáciu výskytu nežiaducich účinkov sa použila nasledujúca terminológia.
Veľmi časté (≥1/10)
Časté (≥1/100 až <1/10)
Menej časté (≥1/1 000 až <1/100)
Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000)
Veľmi zriedkavé (<1/10 000)
Neznáme (z dostupných údajov)

Trieda orgánových systémov	Frekvencia	Nežiaduce liekové reakcie
Infekcie a nákazy	Zriedkavé	mykóza genitálneho traktu
Poruchy krvi a lymfatického systému	Časté	leukopénia, granulocytopénia, eozinofília, hemolytická anémia, trombocytopénia
	Veľmi zriedkavé	poruchy koagulácie
	Neznáme	agranulocytóza (< 500/mm3)*
Poruchy imunitného systému	Zriedkavé	anafylaktické alebo anafylaktoidné reakcie, napr. bronchospazmus (pozri časť 4.4)+, horúčka, zimnica
Poruchy nervového systému	Zriedkavé	Bolesť hlavy, závraty, vertigo
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Časté	Diarea, nauzea, vracanie, stomatitída, glositída
	Veľmi zriedkavé	pseudomembránová kolitída (pozri časť 4.4), gastrointestinálne krvácanie
Poruchy pečene a žlčových ciest	Zriedkavé	Symptomatická precipitácia ceftriaxónovo-kalciovej soli v žlčníku/reverzibilná cholelitiáza, zvýšenie hodnôt pečeňových enzýmov
	Veľmi zriedkavé	pankreatitída
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Časté	exantém, alergická dermatitída, pruritus, urtikária a edém
	Neznáme	Stevensov-Johnsonov syndróm, Lyellov syndróm/toxická epidermálna nekrolýza, multiformný erytém
Poruchy obličiek a močových ciest
	Zriedkavé	Hematúria, oligúria, zvýšenie kreatinínu v sére
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Zriedkavé	Flebitídaº
	Neznáme	Bolesť v mieste podania$
Laboratórne a funkčné vyšetrenia	Zriedkavé	Glukozúria#, falošne pozitívne výsledky Coomsovho testu a galaktosémia
	Veľmi zriedkavé	Predĺženie protrombínového času

* vo väčšine prípadov po 10 dňoch liečby a po podaní celkových dávok 20 g alebo viac
⁺ Ťažké akútne reakcie z precitlivenosti a anafylaktický šok vyžadujú okamžité prerušenie podávania ceftriaxónu a je potrebné začať so zodpovedajúcimi mimoriadnymi opatreniami.
º po intravenóznom podávaní. Účinok je možné minimalizovať pomalým podaním injekcie počas 2 ‑ 4 minút.
^$ Intramuskulárna injekcia ceftriaxónu bez lidokaínu je bolestivá.
^# Neenzymatické metódy stanovenia glukózy v moči môžu viesť k falošne-pozitívnym výsledkom testov. Z tohto dôvodu sa majú počas liečby ceftriaxónom použiť na stanovenie glukózy v moči enzymatické metódy.

Ceftriaxón sa nesmie miešať ani podávať súbežne s inými roztokmi alebo liekmi obsahujúcimi kalcium, dokonca ani pri použití rôznych infúznych liniek.

U predčasne narodených detí a donosených novorodencov (vo veku do 28 dní), ktorí boli intravenózne liečení ceftriaxónom a kalciom boli závažné a v niektorých prípadoch fatálne prípady nežiaducich reakcií zaznamenané zriedkavo. Po smrti sa pozorovala precipitácia ceftriaxónovo-kalciových solí v pľúcach a obličkách.

Vysoké riziko precipitácie solí u novorodencov je spôsobené malým objemom krvi a dlhším biologickým polčasom ceftriaxónu v porovnaní s dospelými (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

Môže sa rozvinúť superinfekcia vyvolaná mikroorganizmami necitlivými na ceftriaxón (kandida, huby alebo iné rezistentné mikroorganizmy). Pseudomembránová kolitída je zriedkavým nežiaducim účinkom spôsobeným infekciou vyvolanou Clostridium difficile počas liečby s ceftriaxónom. Túto možnosť je nutné zvážiť u pacientov trpiacich diareou po liečbe antibiotikami.

Boli zaznamenané veľmi zriedkavé prípady precipitácie v obličkách, prevažne u detí starších ako 3 roky a u tých, ktoré boli liečené buď vysokými dennými dávkami (napr. ≥ 80 mg/kg/deň) alebo celkovými dávkami presahujúcimi 10 gramov a pri iných rizikových faktoroch (napr. obmedzený príjem tekutín, obmedzený pohyb na lôžku, atď.). Riziko tvorby precipitátov je zvýšené u imobilných a dehydrovaných pacientov. Tieto prípady môžu byť symptomatické alebo asymptomatické, môžu viesť k renálnej insuficiencii a anúrii a po ukončení liečby s Ceftriaxonom Sandoz sú reverzibilné.

Pozorovala sa precipitácia ceftriaxónovo-kalciových solí v žlčníku, najmä u pacientov liečených s vyššími dávkami, než je normálne odporúčaná dávka. Prospektívne štúdie u detí preukázali rôznu incidenciu precipitácie po intravenóznom podaní, v niektorých štúdiách vo viac ako 30 % prípadov.
Incidencia sa zdá byť nižšia pri pomalej infúzii (20‑30 minút). Účinok je zvyčajne asymptomatický, ale v zriedkavých prípadoch, tvorba precipitátov je sprevádzaná klinickými symptómami, ako sú bolesť, nauzea a vracanie. V týchto prípadoch sa odporúča symptomatická liečba. Po ukončení liečby ceftriaxónom je precipitácia väčšinou reverzibilná.

4.9 Predávkovanie

V prípade predávkovania sa môže vyskytnúť nauzea, vracanie, diarea. Koncentráciu ceftriaxónu nie je možné znížiť hemodialýzou ani peritoneálnou dialýzou. Neexistuje špecifické antidotum. Liečba je symptomatická.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Všeobecné vlastnosti

ATC kód: J01DD04

Mechanizmus účinku
Ceftriaxón má baktericídny účinok, ktorý vyplýva z inhibície syntézy bakteriálnej bunkovej steny.

Súvislosť medzi farmakokinetikou a farmakodynamikou
Rozsah baktericídneho účinku závisí od časového obdobia, počas ktorého presahujú sérové koncentrácie minimálnu inhibičnú koncentráciu (MIC) patogénu.

Mechanizmus rezistencie
Ceftriaxón môže pôsobiť na mikroorganizmy produkujúce niektoré typy betalaktamáz, napr. TEM-1. Je však inaktivovaný betalaktamázami, ktoré efektívne hydrolyzujú cefalosporíny, ako veľa betalaktamáz s rozšíreným spektrom a chromozomálne cefalosporinázy, ako sú enzýmy typu AmpC.
Nedá sa predpokladať, že by ceftriaxón pôsobil na väčšinu baktérií s proteínmi viažucimi penicilín, ktoré majú zníženú afinitu voči betalaktámových liečivám. Rezistencia môže byť tiež spôsobená bakteriálnou nepriepustnosťou alebo bakteriálnou liekovou efluxnou pumpou. V jednom mikroorganizme môže byť prítomných viac ako jeden z týchto štyroch mechanizmov rezistencie.

Citlivosť

Na skúšanie ceftriaxónu sa používajú bežné oslabené skupiny patogénov. Pre citlivé a rezistentné druhy boli definované nasledujúce minimálne inhibičné koncentrácie:

EUCAST hraničné hodnoty

patogén	citlivosť	rezistencia
Enterobacteriaceae	£ 1 mg/l	> 2 mg/l
Staphylococcus spp.	--*	--*
Streptococcus (serolog. Gr.A,B,C,G)	£ 0,5 mg/l	> 0,5 mg/l
Streptococcus pneumoniae	£ 0,5 mg/l	> 2 mg/l
Haemophilus influenzae	£ 0,12 mg/l	> 0,12 mg/l
Moraxella catarrhalis	£ 0,12 mg/l	> 0,12 mg/l
Neisseria gonorrhoeae	£ 0,12 mg/l	> 0,12 mg/l
Neisseria meningitidis	£ 0,12 mg/l	> 0,12 mg/l
Hraničné hodnoty týkajúce sa nešpecifických kmeňov**	£ 1 mg/l	> 2 mg/l

* citlivosť stafylokokov na ceftriaxón sa posudzuje podľa citlivosti na meticilín
** vychádza zvyčajne z farmakokinetiky v sére

Prevalencia získanej rezistencie sa u vybraných kmeňov môže líšiť geograficky a v čase. Informácie o lokálnej situácii rezistencie sú preto potrebné, najmä v prípadoch liečby závažných infekcií.
Keď je lokálny výskyt rezistencie taký vysoký, že účinnosť ceftriaxónu v liečbe niektorých infekcií môže byť sporná, vyžaduje sa odborné posúdenie prípadu.'

Druhy

Bežne citlivé druhy

Grampozitívne aeróby
Staphylococcus aureus^*MSSA (citlivý na meticilín)
Streptococcus agalactiae
Streptococcus pneumoniae^*
Streptococcus pyogenes^*

Gramnegatívne aeróby
Borrelia burgdorferi
Escherichia coli*
Haemophilus influenzae*
Moraxella catarrhalis^*
Neisseria gonorrhoeae^*
Neisseria meningitidis^*
Proteus mirabilis^*1

Druhy, pre ktoré získaná rezistencia môže byť problém

Grampozitívne aeróby
Staphylococcus aureus
Staphylococcus epidermidis⁺
Staphylococcus haemolyticus⁺
Staphylococcus hominis⁺

Gramnegatívne aeróby
Acinetobacter baumanii^$+
Citrobacter freundii¹
Enterobacter aerogenes
Enterobacter cloacae
Klebsiella pneumoniae^*1
Klebsiella oxytoca
Morganella morganii
Proteus vulgaris⁺
Serratia marcescens
Anaeróby
Bacteroides fragilis

Inherentne rezistentné druhy

Grampozitívne aeróby
Enterococccus spp.
Listeria monocytogenes
Staphylococcus aureusMRSA (rezistentný na meticilín)
Gramnegatívne aeróby
Pseudomonas aeruginosa
Stenotrophomonas maltophila
Anaeróby
Clostridium difficile
Iné
Chlamydia spp.
Chlamydophila spp.
Legionella pneumophila
Mycoplasma spp.
Treponema pallidum

* Klinická účinnosť sa preukázala pre citlivé izoláty v schválených klinických indikáciách.
^$ Druhy s prirodzenou intermediárnou citlivosťou
¹ Niektoré kmene produkujú inducibilné alebo stabilne odblokované, chromozomálne kódované cefalosporinázy a ESBL (extended spectrum beta-lactamases - rozšírené spektrum betalaktamáz), a teda sú klinicky rezistentné na cefalosporíny.
⁺ Miera rezistencie v minimálne jednom regióne je > 50 %.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia po intramuskulárnom podaní
Biodostupnosť ceftriaxónu po intramuskulárnom podaní je 100%.

Distribúcia
Po intravenóznom podaní ceftriaxón preniká rýchlo do tkanivových tekutín, kde – pri použití odporúčaných dávok – dosahuje baktericídne koncentrácie pretrvávajúce najmenej 24 hodín.

Infiltrácia do cerebrospinálneho moku:
Ceftriaxón preniká do zapálených meningov detí a dojčiat v množstve zodpovedajúcom v priemere 17 % plazmatickej hladiny ceftriaxónu, čo je približne 4-krát viac ako difúzia cez nezapálené meningy. Koncentrácia cefriaxónu > 1,4 µg/ml sa v cerebrospinálnej tekutine dosiahne 24 hodín po intravenóznom podaní dávky 50 ‑ 100 mg/kg.
U dospelých pacientov s meningitídou sa v likvore 2 ‑ 24 hodín po podaní dávky 50 mg/kg telesnej hmotnosti dosiahnu niekoľkokrát vyššie koncentrácie ceftriaxónu ako sú minimálne inhibičné koncentrácie rastu väčšiny bežných pôvodcov meningitídy. Po 24 hodinách klesne koncentrácia v likvore na 1 µg/ml.

Ceftriaxón prechádza rýchlo do materského mlieka. Jeho eliminačný polčas je 12 ‑ 17 hodín. Koncentrácia v materskom mlieku dosahuje približne 3 ‑ 4 % koncentrácie ceftriaxónu v sére matky (0,5 ‑ 0,7 µg/ml po podaní dávky 1 g).

Najmä kvôli nízkej perorálnej absorpcii liečiva má prechod ceftriaxónu do materského mlieka len malú klinickú závažnosť.

Ceftriaxón prechádza rýchlo do krvi v pupočnej šnúre a do amniotickej tekutiny. Dosiahnuté koncentrácie (približne 20 µg/ml v krvi pupočnej šnúry a 15 µg/ml v amniotickej tekutine po intravenóznom podaní dávky 2 g) sú pravdepodobne dostatočne vysoké na liečbu infekcií matky-plodu.

Väzba na proteíny
Cefriaxón sa reverzibilne viaže na plazmatické proteíny, najmä albumín. So stúpajúcou koncentráciou ceftriaxónu sa percento väzby na proteíny znižuje, t.j. väzba na proteíny 95 % pri koncentráciách nižších ako 100 µg/ml až 85% pri koncentráciách 300 µg/ml.

Metabolizmus
Ceftriaxón sa bakteriálnou flórou v tenkom čreve metabolizuje na neaktívne metabolity.

Eliminácia
Ceftriaxón sa v nezmenenej forme vylučuje obličkami (60 %) a pečeňou (40 %).

Koncentrácia ceftriaxónu v žlči jednu až tri hodiny po intravenóznom podaní dávky 1 g je 600 ‑ 900 µg/ml. Koncentrácia v tkanivách žlčníka je 80 µg/ml.

Farmakokinetika za osobitných klinických okolností:
Polčas ceftriaxónu v sére sa u zdravých dospelých pohybuje od 6 do 9 hodín.
U novorodencov v prvom týždni veku sa 80 % dávky vylučuje močom; v priebehu prvého mesiaca hladiny poklesnú a priblížia sa hladinám u dospelých. U dojčiat do 8 dní od narodenia je priemerný polčas eliminácie zvyčajne 2 až 3-krát dlhší ako u mladých dospelých.

Priemerný eliminačný polčas sa zvyčajne u starších ľudí nad 75 rokov dvojnásobne až trojnásobne predlžuje v porovnaní s mladými dospelými pacientmi.
Plazmatický eliminačný polčas pacientov s renálnou insuficienciou v terminálnom štádiu sa signifikantne predlžuje na približne 14 hodín. U pacientov so súčasnou insuficienciou alebo poškodením funkcie obličiek a pečene sa musia pravidelne monitorovať plazmatické koncentrácie ceftriaxónu a v prípade potreby sa má upraviť dávka.

In vitro štúdie ukazujú, že ceftriaxón môže vytesňovať bilirubín z väzby na sérový albumín. Kvôli riziku vzniku bilirubínovej encefalopatie sa pri liečbe novorodencov so žltačkou, najmä predčasne narodených detí, vyžaduje opatrnosť (pozri časť 4.4).

Pacienti s poruchou funkcie obličiek majú zvýšenú exkréciu ceftriaxónu do žlče. Pacienti s poruchou funkcie pečene majú zvýšenú renálnu exkréciu ceftriaxónu. Plazmatický eliminačný polčas sa u týchto pacientov takmer nepredlžuje. Pacienti s poruchou funkcie obličiek a pečene môžu mať predĺžený eliminačný polčas.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých štúdií akútnej toxicity, toxicity po opakovanom podaní a genotoxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí okrem tých informácií, ktoré už sú uvedené v ostatných častiach tohto SPC. U baranov sa pozorovalo zníženie hustoty a objemu ejakulátu a pohyblivosti spermií pri dávkach porovnateľných alebo nižších než sú dávky u ľudí v mg/kg. U potkanov sa nepozoroval žiadny účinok na fertilitu ani reprodukciu po podaní dávok približne
20-násobne vyšších, než sú dávky u ľudí. U myší, potkanov a opíc sa nepozorovala žiadna embryofetálna toxicita ani teratogenita po podaní dávok 20, 20 a 3-krát vyšších než sú dávky u ľudí.

Intramuskulárne podanie
Lidokaín: pozri súhrn charakteristických vlastností roztokov obsahujúcich lidokaín


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok
Žiadne.

6.2 Inkompatibility

Roztoky s obsahom ceftriaxónu sa nemajú miešať s inými látkami ani pridávať k iným roztokom. Niektoré rozpúšťadlá obsahujúce kalcium (napr. Ringerov roztok alebo Hartmanov roztok) sa nemajú používať na rekonštitúciu ceftriaxónu ani na riedenie rekonštituovaného roztoku pred i.v. podaním kvôli možnej tvorbe precipitátov. Ceftriaxón sa nesmie miešať ani podávať súbežne s roztokmi obsahujúcimi kalcium (pozri časti 4.2, 4.3, 4.4 a 4.8).
Na základe údajov z literatúry je ceftriaxón inkompatibilný s amsakrínom, vankomycínom, flukonazolom a aminoglykozidmi.

6.3 Čas použiteľnosti

Prášok na injekčný a infúzny roztok: 3 roky.
Rekonštituovaný roztok: Musí sa ihneď použiť.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Prášok na injekčný a infúzny roztok:
Uchovávajte injekčnú liekovku vo vonkajšom obale.

Rekonštituovaný roztok:
Chemická a fyzikálna stabilita bola preukázaná počas 24 hodín pri 2-8^oC.

Z mikrobiologického hľadiska sa má rekonštituovaný roztok použiť okamžite. Keď sa nepoužije okamžite, za dobu použiteľnosti a podmienky pred použitím je zodpovedný používateľ, pričom doba použiteľnosti by nemala byť dlhšia ako 24 hodín pri 2-8^oC.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Druh obalu
1,0 g prášok na injekčný a infúzny roztok:
15 ml injekčné liekovky z bezfarebného skla hydrolytickej triedy odolnosti III uzavreté gumovou zátkou z halogénovaného butylu s hliníkovým viečkom a pastovým vyklápacím uzáverom.
2,0 g prášok na injekčný a infúzny roztok:
30 ml injekčné liekovky z bezfarebného skla hydrolytickej triedy odolnosti III uzavreté gumovou zátkou z halogénovaného butylu s hliníkovým viečkom a pastovým vyklápacím uzáverom
alebo
50 ml injekčné liekovky z bezfarebného skla hydrolytickej triedy odolnosti II uzavreté gumovou zátkou z halogénovaného butylu s hliníkovým viečkom a pastovým vyklápacím uzáverom

Obsah balenia

Pre všetky sily lieku:

· jednotlivé balenie obsahujúce 1 injekčnú liekovku
· nemocničné balenie obsahujúce 5 x 1, 10 x 1 (zbalené), 10, 25, 50, 100 injekčných liekoviek

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Ceftriaxón sa nesmie miešať v tej istej injekčnej striekačke s inými liečivami, okrem 1% roztoku hydrochloridu lidokaínu (len na intramuskulárne podanie).

Na rekonštitúciu Ceftriaxonu Sandoz nepoužívajte rozpúšťadlá s obsahom kalcia, ako je Ringerov alebo Hartmannov roztok. Môžu sa vytvoriť čiastočky.

Intramuskulárna injekcia: Ceftriaxon Sandoz 1 g sa má rozpustiť v 3,5 ml a Ceftriaxon Sandoz 2 g v 7,0 ml 1 % roztoku hydrochloridu lidokaínu. Injekcia sa má podať hlboko do svalu. Dávky vyššie ako 1 g sa majú rozdeliť a podať na viaceré miesta.
Roztoky lidokaínu sa nesmú podávať intravenózne.

Intravenózna injekcia: Ceftriaxon Sandoz 1 g sa rozpustí v 10 ml vody na injekciu. Injekcia sa má podávať minimálne 2 ‑ 4 minúty priamo do žily alebo cez hadičku intravenóznej infúzie.

Intravenózna infúzia: 1 ‑ 2 g Ceftriaxonu Sandoz sa majú rozpustiť v 20 ‑ 40 ml niektorého z nasledujúcich infúznych roztokov bez obsahu kalcia: 0,9 % roztok chloridu sodného, 0,45 % roztok chloridu sodného a 2,5 % roztok glukózy, 5 % alebo 10 % roztoku glukózy, 6 % roztoku dextránu v 5 % roztoku glukózy, 6 ‑ 10 % infúzii hydroxyetylškrobu. Pozri tiež informácie v časti 6.2. Infúzia sa má podávať minimálne 30 minút.
Pri rekonštitúcii injekčného roztoku na intramuskulárne alebo intravenózne použitie sa mení biely až žltkastý kryštalický prášok na bledožltý až žltohnedý roztok.
Rekonštituovaný roztok sa musí skontrolovať vizuálne. Majú sa použiť len číre roztoky bez viditeľných čiastočiek. Rekonštituovaný roztok je určený len na jednorazové použitie a akýkoľvek nepoužitý roztok sa musí zlikvidovať.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Sandoz Pharmaceuticals d.d.

Verovškova 57

1000 Ľubľana

Slovinsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Ceftriaxon Sandoz 1 g prášok na injekčný a infúzny roztok: 15/0628/08-S

Ceftriaxon Sandoz 2 g prášok na injekčný a infúzny roztok: 15/0629/08-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

26.11.2008


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

jún 2012