CEFTAZIDIM ACTAVIS 1 G plv ino 5x1 g (liek.inj.skl.)

SPC
dávka maximálne 6 g denne) v troch rozdelených dávkach
Novorodenci a deti < 2 mesiace

25-60 mg/kg/deň v dvoch rozdelených dávkach2

1 U akútne chorých starších pacientov je klírens ceftazidímu zvyčajne znížený.
2 Polčas eliminácie ceftazidímu v plazme môže byť 3-4-krát dlhší ako u dospelých pacientov.
 
Trvanie liečby závisí od odpovede pacienta na liečbu. Všeobecne liečba má pokračovať aspoň 48 hodín po klinickom zotavení.

Poškodenie funkcie obličiek
Ceftazidím sa nemetabolizuje a vylučuje sa takmer výhradne glomerulárnou filtráciou. Dávka sa má znížiť, ak rýchlosť glomerulárnej filtrácie (GFR) je nižšia ako 50 ml/min.

U dospelých pacientov s poškodenou funkciou obličiek je možné podať začiatočnú nárazovú dávku 1 g ceftazidímu, nasledovanú príslušnými udržiavacimi dávkami, ako je uvedené v tabuľke:

Klírens kreatinínu
ml / min

Približný kreatinín v sére*
μmol/l (mg/dl)
Odporúčaná jednotková dávka ceftazidímu (g)
Frekvencia dávkovania
(hodinová)
50‑31
150‑200 (1,7‑2,3)
1
12
30‑16
200‑350 (2,3‑4,0)
1
24
15‑6
350‑500 (4,0‑5,6)
0,5
24
<5
>500 (>5,6)
0,5
48

* Tieto hodnoty sú smernicami a nemusia presne predpovedať funkciu obličiek u všetkých pacientov, obzvlášť u starších pacientov, u ktorých koncentrácia kreatinínu v sére môže nadhodnocovať renálnu funkciu.

U pacientov s renálnou insuficienciou a závažnými infekciami, najmä u neutropenikov, ktorým by normálne bola podaná dávka 6 g ceftazidímu denne, čo ale nie je možné z dôvodu renálnej insuficiencie, môže byť jednotková dávka uvedená vo vyššej tabuľke zvýšená o 50 % alebo sa môže primerane zvýšiť frekvencia dávkovania. U takýchto pacientov sa odporúča monitorovanie sérových
hladín ceftazidímu a hladiny na konci dávkovacieho intervalu (trough) nemajú prekročiť 40 mg/l.

U detí s renálnou insuficienciou má byť klírens kreatinínu upravený na plochu telesného povrchu alebo podľa čistej svalovej hmoty a frekvencia dávkovania sa má znížiť ako pre dospelých.

U hemodialyzovaných pacientov:
Sérový polčas ceftazidímu počas hemodialýzy sa pohybuje v rozmedzí od 3 do 5 hodín. Po každom hemodialýzovom cykle je potrebné zopakovať podanie príslušnej udržiavacej dávky ceftazidímu.
U pacientov so zlyhaním obličiek na kontinuálnej artériovenóznej hemodialýze alebo vysokoprietokovej hemofiltrácii na jednotkách intenzívnej starostlivosti sa odporúča dávkovanie 1 g denne v rozdelených dávkach. Pri nízkoprietokovej hemofiltrácii sa odporúča riadiť sa dávkovaním odporúčaným pri poruche funkcie obličiek.

U pacientov na veno-venóznej hemofiltrácii alebo veno-venóznej hemodialýze sa odporúča nasledovné dávkovanie:

Reziduálna funkcia obličiek
(klírens kreatinínu
ml/min)
Udržiavacia dávka (mg) pri rýchlosti ultrafiltrácie (ml/min)a
5
16,7
33,3
50
0
250
250
500
500
5
250
250
500
500
10
250
500
500
750
15
250
500
500
750
20
500
500
500
750
a Udržiavacia dávka sa podáva po 12 hodinách

Smernice dávkovania ceftazidímu počas kontinuálnej venóznej hemodialýzy:
Reziduálna funkcia obličiek
(klírens kreatinínu ml/min)
Udržiavacia dávka (mg) pri rýchlosti dialýzy a
1,0 l/hod
2,0 l/hod
Rýchlosť ultrafiltrácie (l/hod)
Rýchlosť ultrafiltrácie (l/hod)

0,5
1,0
2,0
0,5
1,0
2,0
0
500
500
500
500
500
750
5
500
500
750
500
500
750
10
500
500
750
500
750
1000
15
500
750
750
750
750
1000
20
750
750
1000
750
750
1000
a Udržiavacia dávka sa podáva po 12 hodinách

U pacientov na peritoneálnej dialýze:
Ceftazidím sa môže používať aj u pacientov podstupujúcich peritoneálnu dialýzu a kontinuálnu ambulantnú peritoneálnu dialýzu (CAPD) v dávke upravenej na základe renálnej funkcie. U takýchto pacientov je možné podať nárazovú dávku 1 g ceftazidímu, nasledovanú dávkou 500 mg každých 24 hodín. Okrem toho, pri intra-peritoneálnych infekciách sa ceftazidím môže zaviesť do dialyzačného
roztoku (zvyčajne 125 až 250 mg na 2 litre dialyzačného roztoku).

Dávkovanie pri insuficiencii pečene:
Nie je potrebná žiadna úprava dávky, pokiaľ nie je súčasne prítomná renálna insuficiencia.

Spôsob podávania

Ceftazidim Actavis 1 g prášok na injekčný roztok sa má podať intravenózne bolusovou injekciou po dobu niekoľko minút alebo hlbokou intramuskulárnou injekciou do rozsiahlej svalovej hmoty, akou je horný vonkajší kvadrant veľkého sedacieho svalu (gluteus maximus) alebo laterálna časť stehna. Intramuskulárne podanie je obmedzené len na výnimočné klinické prípady a má byť zvážený pomer riziko/prospech.
Intramuskulárne podanie sa neodporúča pri dávkach vyšších ako 1 g.
Ceftazidim Actavis 1 g prášok na infúzny roztok sa má podať intravenózne infúziou po dobu 20-30 minút. Táto dávka nie je vhodná na použitie u detí.

Pozri časť 6.2 a 6.6 pre informácie o inkompatibilitách a príprave roztokov na intravenózne alebo intramuskulárne podanie.


4.3 Kontraindikácie

- Precitlivenosť na ceftazidím, na akýkoľvek cefalosporín alebo na uhličitan sodný.
- Predchádzajúca okamžitá a/alebo závažná reakcia z precitlivenosti na penicilín alebo na akékoľvek betalaktámové liečivo.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Ceftazidím sa má podávať s opatrnosťou u pacientov, ktorí mali akýkoľvek iný typ reakcie z precitlivenosti na penicilín alebo na akékoľvek iné betalaktámové liečivo (pre kontraindikácie v dôsledku známej precitlivenosti pozri časť 4.3).

Tak ako pri iných širokospektrálnych cefalosporínoch a penicilínoch, počas liečby ceftazidímom sa u niektorých pôvodne citlivých kmeňoch Enterobacter spp. a Serratia spp. môže vyvinúť rezistencia (pozri časť 5.1). Ak je to klinicky vhodné, počas liečby takýchto infekcií sa má zvážiť pravidelné stanovenie citlivosti.

Hnačka spojená s antibiotickou liečbou, kolitída a pseudomembranózna kolitída spojená s Clostridum Difficile boli zaznamenané pri použití ceftazidímu. Tieto diagnózy treba zvážiť u každého pacienta, u ktorého sa rozvinie hnačka počas liečby alebo krátko po jej ukončení. Liečba ceftazidímom sa má ukončiť, ak sa počas liečby vyskytne závažná a/alebo krvavá hnačka, a je potrebné zahájiť primeranú liečbu. Antiperistaltiká sú kontraindikované.

Ceftazidím sa má používať s opatrnosťou u jedincov s anamnézou gastrointestinálneho ochorenia, obzvlášť kolitídy.

Ceftazidím sa nepreukázal nefrotoxický. Avšak ak sa ceftazidím podáva pacientom s akútnou alebo chronickou renálnou insuficienciou, celkové denné dávky sa majú znížiť, aby sa zabránilo potenciálnym klinickým následkom, ako sú záchvaty (pozri časť 4.2).

Cefalosporínové antibiotiká sa majú podávať s opatrnosťou pacientom so súbežnou liečbou nefrotoxickými liekmi, ako sú aminoglykozidové antibiotiká alebo silné diuretiká (ako je furosemid), keďže tieto kombinácie môžu nepriaznivo ovplyvniť funkciu obličiek a mali súvislosť s ototoxicitou (pozri časť 4.5).

Ceftazidím a aminoglykozidy sa nesmú miešať v injekčnom roztoku z dôvodu rizika precipitácie (pozri časť 6.2).

Eméza a hnačka v dôsledku liečby Ceftazidimom Actavis (pozri časť 4.8) môže ovplyvniť účinnosť súbežne podávaného lieku, napr. perorálnej antikoncepcie.

Tak ako pri iných cefalosporínoch, dlhodobé používanie ceftazidímu môže viesť k pomnoženiu necitlivých organizmov, ako sú enterokoky a Candida spp.

Počas dlhodobej liečby ceftazidímom sa odporúča, aby sa krvný obraz a testy renálnych a hepatálnych funkcií vykonávali v pravidelných intervaloch.

Obsah sodíka
Ceftazidim Actavis 1 g prášok na injekčný roztok obsahuje bezvodý uhličitan sodný, čo zodpovedá 51 mg (2,22 mmol)sodíka.
Ceftazidim Actavis 2 g prášok na infúzny roztok obsahuje bezvodý uhličitan sodný, čo zodpovedá 101 mg (4,39 mmol) sodíka.

Obsah sodíka je potrebné vziať do úvahy u pacientov na diéte s kontrolovaným obsahom sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Po súbežnom podaní cefalosporínov a aminoglykozidových antibiotík alebo silných diuretík, ako je furosemid, sa zaznamenala nefrotoxicita. Renálne funkcie sa majú starostlivo monitorovať, obzvlášť v prípade podania vysokých dávok aminoglykozidov alebo predĺženia liečby, z dôvodu potenciálnej nefrotoxicity a ototoxicity aminoglykozidových antibiotík.

Rozvinutie pozitívneho Coombsovho testu v súvislosti s použitím ceftazidímu u približne 5% pacientov môže interferovať s krížovou skúškou krvi.

Ukázalo sa, že chloramfenikol, makrolidy a tetracyklíny pôsobia in vitro antagonisticky voči ceftazidímu a ostatným cefalosporínom. Klinická závažnosť tohto poznatku nie je známa, ale ak sa uvažuje o súbežnom podávaní ceftazidímu s chloramfenikolom (alebo iným bakteriostatickým liečivom, napr. tetracyklínom, makrolidom, alebo sulfónamidom), je treba zvážiť možnosť antagonizmu.

Môže sa pozorovať mierna interferencia s metódami na princípe redukcie medi (s Benediktovým
činidlom, Fehlingovým roztokom alebo s tabletami Clinitest). Enzymatické testy na glykozúriu nie sú ovplyvnené a ceftazidím nezasahuje do stanovenia kreatinínu alkalickým pikrátom.

4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita
Reprodukčné štúdie neodhalili žiaden dôkaz zníženej fertility alebo poškodenia plodu v dôsledku ceftazidímu. Avšak reprodukčné štúdie na zvieratách nie vždy predvídajú reakciu na liečbu u ľudí. Preto sa má ceftazidím počas gravidity podávať len po starostlivom posúdení pomeru rizika a prínosu liečby, obzvlášť počas prvého trimestra.

Laktácia
Ceftazidím sa v nízkych koncentráciách vylučuje do materského mlieka. V dôsledku toho u dojčiat existuje riziko hnačky, indukcie precitlivenosti a fungálnych infekcií mukóznych membrán. Ceftazidím sa má podávať dojčiacim matkám len v prípade, ak je to jednoznačne nevyhnutné.
 
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov je potrebné uvážiť možnosť možného výskytu závratov a kŕčov.

4.8 Nežiaduce účinky

Veľmi častá až menej častá frekvencia výskytu nežiaducich účinkov bola stanovená na základe klinických skúšok. Veľmi zriedkavá frekvencia výskytu nežiaducich účinkov bola stanovená prevažne na základe postmarketingových informácií.

Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov je zoradená podľa nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100, < 1/10), menej časté (≥ 1/1000, < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10000, < 1/1000) a veľmi zriedkavé (< 1/10000), neznáme (z dostupných údajov).

MedDRA triedy orgánových systémov
Veľmi časté
Časté
Menej časté
Veľmi zriedkavé
Neznáme
Laboratórne a funkčné vyšetrenia


Pozitívny Coombsov test sa vyskytuje asi u 5% pacientov a môže
interferovať s krížovou skúškou krvi.
Prechodné zvýšenie
močoviny v krvi, dusíka močoviny v krvi a/alebo sérového kreatinínu.


Poruchy krvi a lymfatického systému


Eozinofília, trombocytóza
Leukopénia, neutropénia a
trombocytopénia
Lymfocytóza., agranulocytóza, hemolytická anémia

Poruchy nervového systému



Bolesť hlavy, závraty
Parestézia
U pacientov s poškodením obličiek,
u ktorých nebola dávka adekvátne zredukovaná, boli hlásené neurologické zmeny
vrátane tremoru, myoklónie, konvulzií a encefalopatie.
Poruchy gastrointestinálneho traktu


Hnačka
Nauzea, zvracanie, bolesť brucha a kolitída
pachuť
Podobne ako pri iných cefalosporínoch môže
kolitída prebiehať s Clostridium difficile pod obrazom pseudomembranóznej
kolitídy.
Poruchy kože a podkožného tkaniva

Vyrážka, urtikária

Pruritus
Angioedém, multiformný erytém, Stevens-Johnsonov
syndróm, toxická epidermálna nekrolýza.

Infekcie a nákazy



Kandidóza, (vrátane vaginitídy a stomatitídy)


Celkové poruchy a reakcie v mieste podania


Flebitída alebo tromboflebitída
(i. v), a/alebo
zápal v mieste podania injekcie (i.m.)
Horúčka



Poruchy imunitného systému





Anafylaktické reakcie (vrátane bronchospazmu a/alebo hypotenzie)

Poruchy pečene a žlčových ciest


zvýšenie hladiny jedného alebo viacerých hepatálnych enzýmov, ALT
(SGPT), AST(SGOT), LDH, GGT a alkalickej fosfatázy.

Žltačka



4.9 Predávkovanie

Predávkovanie ceftazidímom môže byť spojené s bolesťou, zápalom a flebitídou v mieste podania injekcie.
Predávkovanie alebo podanie neprimerane vysokých dávok v prítomnosti renálnej insuficiencie môže viesť k neurologickým následkom, vrátane závratov, parestézie, bolestí hlavy, encefalopatie, kŕčov a kómy.

Laboratórne odchýlky, ktoré sa môžu vyskytnúť po predávkovaní, zahŕňajú zvýšené hladiny kreatinínu, BUN (dusík močoviny v krvi), pečeňových enzýmov a bilirubínu, pozitívny Coombsov test, trombocytózu, trombocytopéniu, eozinofíliu, leukopéniu a predĺženie protrombínového času.

Je potrebné zabezpečiť všeobecné symptomatické a podporné prostriedky, spolu so špecifickými opatreniami na kontrolu akýchkoľvek záchvatov. V prípade závažného predávkovania, obzvlášť u pacientov so zlyhaním obličiek, je možné zvážiť kombinovanú hemodialýzu a hemoperfúziu, ak odpoveď na miernejšiu liečbu zlyhá.


5 FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Cefalosporíny tretej generácie.

ATC kód: J01DD02

Mechanizmus účinku
Ceftazidím je semisyntetické baktericídne antibakteriálne liečivo z triedy cefalosporínov. Tak ako iné betalaktámové liečivá, ceftazidím vykazuje antibakteriálnu aktivitu prostredníctvom väzby na a inhibície aktivity určitých enzýmov (transpeptidázy) zodpovedných za syntézu steny bakteriálnej bunky. Inhibícia jedného alebo viacerých týchto nevyhnutných proteínov viažucich penicilín vedie k narušeniu biosyntézy bunkovej steny vo finálnej fáze produkcie peptidoglykánu, čo má za následok rozpad a smrť bakteriálnej bunky.

Vzťah PK/PD
Antibakteriálna účinnosť závisí na dobe kedy voľná koncentrácia v sére/moči presiahne hodnotu MIC.

Mechanizmus rezistencie
Bakteriálna rezistencia na ceftazidím môže byť spôsobená jedným alebo viacerými z nasledovných mechanizmov:
- hydrolýza betalaktamázami. Ceftazidím môže byť účinne hydrolyzovaný niektorými
širokospektrálnymi betalaktamázami (ESBLs) objavujúcimi sa v Escherischia coli a Klebsiella pneumonia a chromozomálne zakódovanými (AmpC) enzýmami, ktoré môžu byť indukované alebo trvalo odblokované u určitých aeróbnych gramnegatívnych bakteriálnych kmeňoch (napr. Enterobacter spp.).
- znížená afinita proteínov viažucich penicilín k ceftazidímu. Získaná rezistencia u Streptococcus pneumoniaea iných streptokokov je spôsobená mutáciou PBP; rezistencia na MRSA je spôsobená produkciou dodatočného PBP so zníženou afinitou na ceftazidím.
- impermeabilita vonkajšej membrány, ktorá zabraňuje prieniku ceftazidímu k proteínom viažucim penicilín u gramnegatívnych organizmov.
- pumpy pre eflux liečiva.

V jednej bakteriálnej bunke môže byť súbežne prítomný viac ako jeden z týchto mechanizmov rezistencie. V závislosti od prítomného mechanizmu (ov), baktéria môže prejaviť krížovú rezistenciu voči viacerým alebo všetkým ostatným betalaktámovým a/alebo antibakteriálnym liečivám iných tried.

Hranice citlivosti
Klinické MIC hranice citlivosti rozlišujúce citlivé (S) patogény od rezistentných (R) patogénov podľa EUCAST (31.03.2006) sú:
- Enterobacteriaceae: S ≤ 1.0 mg/l a R > 8 mg/l
- Pseudomonas spp.: S ≤ 8 mg/l a R > 8 mg/l
- Hranice citlivosti nesúvisiace s druhom: S ≤ 4 mg/l a R > 8 mg/l
- Acinetobacter: --
- Staphylococcus: --
- Enterococcus: --
- Streptococcus A, B, C, G: --
- S. pneumoniae: --
- H. influenzae/M. catarrhalis: --
- N. gonorrhoeae: --
- N. meningitidis: --
- Gramnegativne anaeróby: --
- Enterobacteriaceae: S  1,0 mg/l; R > 8 mg/l.
-- Stanovenie citlivosti sa neodporúča, keďže druhy nie sú dostatočným cieľom pre terapiu.

Citlivosť
Prevalencia rezistencie sa môže meniť v závislosti od zemepisnej polohy a postupne aj s časom pre vybrané druhy, pričom je žiaduce poznať miestne informácie o rezistencii, najmä pri liečbe závažných infekcií. Miera rezistencia bola odvodená z percenta citlivosti, a preto boli zahrnuté i prechodné a
rezistentné kmene.
Bežne citlivé kmene, to je rezistencia < 10% vo všetkých členských štátoch EÚ *
Grampozitívne mikroorganizmy:
Streptococcus agalactiae (skupina B)
Streptococcus pyogenes

Gramnegatívne mikroorganizmy:
Escherichia coli**
Haemophilus influenzae
Moraxella catarrhalis
Proteus mirabilis**
Proteus vulgaris
Serratia liquefaciens

Kmene, pri ktorých získaná rezistencia môže byť problémom, to je rezistencia >
10% aspoň v jednom členskom štáte EÚ *
Grampozitívne mikroorganizmy:
Staphylococcus aureus MSSA
Streptococcus pneumoniae#

Gramnegatívne mikroorganizmy:
Acinetobacter spp.
Burkholderia cepacia
Citrobacter freundii
Enterobacter aerogenes a Enterobacter cloacae
Klebsiella pneumoniae**
Klebsiella oxytoca**
Morganella morganii
Pseudomonas aeruginosa
Serratia marcescens
Stenotrophomonas maltophilia**
Streptococcus pneumoniae (prechodne rezistentný a rezistentný na penicilín)

Inherentne rezistentné organizmy
Grampozitívne mikroorganizmy:
Enterococcus spp.
Staphylococcus aureus, rezistentný na meticilín (MRSA)
Staphylococcus – negatívny na koagulázu, rezistentný na meticilín

Anaeróby:
Bacteroides fragilis
Clostridium difficile

Iné:
Chlamydia spp.
Chlamydophila spp.
Legionella spp.
Mycoplasma spp.
Treponema pallidum

* Na základe publikovaných údajov z viacerých rozličných zdrojov
** Kmene produkujúce ESBL sú vždy rezistentné
*** Minimálne v 1 regióne miera rezistencie vyššia ako 50%.
# Preukazuje určitú in vitro aktivitu voči kmeňom citlivým na penicilín, avšak nie je spoľahlivý na liečbu pneumokokových infekcií

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Približné hodnoty Cmax ceftazidímu po rozličných dávkach a spôsoboch podania jedincom s normálnou funkciou obličiek boli nasledovné:
Ceftazidim
Intramuskulárna injekcie
(po 1 hodine)
Intravenózna bolusová injekcia
(po 5 minútach)
1 g'
39 mg/l
90 mg/l

Sérové koncentrácie po intravenóznej infúzii:
Ceftazidim
Intravenźna dávka
Sérové koncentrácie (μg/ml)
0,5 hod
1 hod
2 hod
4 hod
8 hod
2 g
129
75
42
13
5

Po opakovanom podaní intravenóznych dávok 1 g a 2 g každých 8 hodín po dobu 10 dní sa nedokázala kumulácia ceftazidímu v sére u jedincov s normálnou funkciou obličiek.

Distribúcia
Menej ako 10% ceftazidímu sa viaže na proteíny a stupeň väzby na bielkoviny je nezávislý od koncentrácie.
Koncentrácie ceftazidímu prevyšujúce MIC (minimálne inhibičné koncentrácie) pre bežné patogény môžu byť dosiahnuté v tkanivách, ako sú kosti, srdce, žlč, spútum, komorový mok, synoviálna, pleurálna a peritoneálna tekutina.
K transplacentárnemu prechodu antibiotika dochádza okamžite.
Penetrácia ceftazidímu neporušenou hematoencefalickou bariérou je slabá, a v neprítomnosti zápalu sa v cerebrospinálnej tekutine (CSF) dosahujú nízke hladiny. Pri meningitíde však ceftazidím dosahuje v CSF terapeutické hladiny 4 až 20 mg/l alebo aj vyššie.

Eliminácia
Približne 80 až 90% dávky ceftazidímu sa vylúči v nezmenenej forme močom počas 24 hodín, čo vedie k vysokým koncentráciám v moči.
U jedincov s normálnou funkciou obličiek je polčas ceftazidímu po intravenóznom alebo intramuskulárnom podaní približne 2 hodiny.

Prítomnosť poruchy funkcie pečene nemala žiadny vplyv na farmakokinetiku ceftazidímu u jedincov, ktorým bolo podané 2 g každých 8 hodín po dobu 5 dní. Preto úprava dávky nie je potrebná u pacientov s poruchou funkcie pečene, pokiaľ nie je porušená i funkcia obličiek.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Dlhodobé štúdie na zvieratách na odhalenie karcinogénneho potenciálu sa neuskutočnili. Testy na mikronukleoch myší a test Ames boli negatívne na mutagénne účinky.
Teratogenicita ceftazidímu bola skúmaná na králikoch (i.m.) a myšiach (s.c.). Embryotoxicita a toxicita králikov bola objavená, ale bez teratogénnych účinkov.


6 FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Bezvodný uhličitan sodný.

6.2 Inkompatibility

Ceftazidim sa nesmie miešať s inými liekmi s výnimkou liekov uvedených v časti 6.6.

Ceftazidim je menej stabilný v injekciách bikarbonátu sodného ako v iných intravenóznych roztokoch. Preto sa nemá používať ako rozpúšťadlo.

Ceftazidím a aminoglykozidy sa nesmú miešať v jednom sete alebo striekačke z dôvodu rizika vzniku precipitácie.

Medzi podaním ceftazidímu a vankomycínu je potrebné intravenózne kanyly a katétre prepláchnuť fyziologickým soľným roztokom, aby sa zabránilo precipitácii.

6.3 Čas použiteľnosti

Neotvorený: 2 roky

Rekonštituovaný roztok:
Z mikrobiologického hľadiska sa však má liek použiť ihneď. Ak sa nepoužije ihneď, počas používania sú čas a podmienky uchovávania pred použitím zodpovednosťou používateľa a normálne nemajú byť dlhšie ako 24 hodín pri teplote 2°C až 8°C, pokiaľ sa rekonštitúcia neuskutočnila za kontrolovaných a
validovaných aseptických podmienok.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Neotvorený: Uchovávajte pri teplote do 25°C. Injekčnú liekovku uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.
Podmienky na uchovávanie rekonštituovaného lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Obal
Ceftazidim Actavis 1 g prášok na injekčný roztok
20 ml injekčná liekovka zo skla typu I, uzavretá sivou chlorobutylovou gumovou zátkou a vyklápacím farebným viečkom.

Ceftazidim Actavis 2 g prášok na infúzny roztok
100 ml liekovka zo skla typu I, uzavretá sivou chlorobutylovou gumovou zátkou a vyklápacím farebným viečkom.

Veľkosti balenia:
Ceftazidim Actavis 1 g, prášok na injekčný roztok
1 x 1 g injekčná liekovka
5 x 1 g injekčná liekovka
10 x 1 g injekčná liekovka

Ceftazidim Actavis 2 g, prášok na infúzny roztok
1 x 2 g liekovka
5 x 2 g liekovka
10 x 2 g liekovka

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Len na jednorazové použitie. Nepoužitý roztok má byť zlikvidovaný.
Rekonštituujte priamo pred použitím.
Riedenie musí byť vykonané v aseptických podmienkach. Roztok sa musí pred podaním vizuálne skontrolovať, či neobsahujú častice alebo či nedošlo k zmene farby. Môžu byť použité len číre roztoky bez častíc.

Pokyny na prípravu injekčného/infúzneho roztoku:

Nasledujúca tabuľka uvádza množstvo rozpúšťadla, ktoré sa dopĺňajú v príprave injekcie /
infúzie a približné koncentrácie roztoku:

Ceftazidim
Rozpúšťadlo pre intramuskulárnu injekciu
Rozpúšťadlo pre intravenóznu injekciu
Rozpúšťadlo pre intravenóznu infúziu

Množstvo rozpúšťadla, ktoré treba pridať
Približná koncentrácia (mg/ml)
Množstvo rozpúšťadla, ktoré treba pridať
Približná koncentrácia (mg/ml)
Množstvo rozpúšťadla, ktoré treba pridať
Približná koncentrácia (mg/ml)
1 g
3,0 ml
260
10,0 ml
90


2 g




50 ml*
40
* pridanie rozpúšťadla sa má vykonať v 2 stupňoch (pozri nižšie pokyny na rekonštitúciu)

Príprava roztoku Ceftazidimu pre použitie u detí

Dávkovanie: 25 až 60 mg/kg telesnej hmotnosti podaných v dvoch rozdelených dávkach
1000 mg na injekciu (900 mg v 10 ml)

2 dávky denne
Objem jednej dávky
Telesná hmotnosť [kg]
25 mg
60 mg
3
0,45 ml
1,00 ml
4
0,55 ml
1,30 ml
5
0,70 ml
1,65 ml
6
0,85 ml
2,00 ml

Dávkovanie: 30 až 100 mg/kg telesnej hmotnosti podaných v dvoch alebo troch rozdelených dávkach
1000 mg na injekciu (900 mg v 10 ml)
Telesná hmotnosť [kg]
2 dávky denne
Objem jednej dávky
3 dávky denne
Objem jednej dávky

30 mg
100 mg
30 mg
100 mg
10
1,65 ml
5,55 ml
1,10 ml
3,70 ml
20
3,30 ml
11,10 ml
2,20 ml
7,40 ml
30
5,00 ml
16,65 ml
3,30 ml
11,10 ml
40
6,65 ml
22,20 ml
4,40 ml
14,80 ml
50
8,30 ml
27,75 ml
5,55 ml
18,50 ml
60
10,00 ml
33,30 ml
6,65 ml
22,20 ml

Kompatibilné rozpúšťadlá:
Ceftazidim Actavis prášok na injekčný roztok pre intramuskulárnu a intravenóznu injekciu môže byť rekonštituovaný v:
Sterilnej vode na injekciu

Ceftazidim Actavis prášok na infúziu 40 mg/ml sa preukázal byť kompatibilný s nasledujúcimi rozpúšťadlami:
Glukóza 50 mg/ml (5%) injekčný roztok
Glukóza 100 mg/ml (10%) injekčný roztok
Zložená injekcia mliečnanu sodného BP (Hartmanov roztok)
Dextran 70 injekcia BP 6% v 5% dextrózovej injekcii BP.

Rekonštituovaný roztok má byť svetložltý až jantárový, číry.

Obsah liekoviek všetkých veľkostí je pod stálym tlakom. Keď sa prípravok rozpustí, uvoľní sa oxid uhličitý a vzniká pretlak. Pre jednoduchšie použitie sa riaďte nasledovnými pokynmi pre rekonštitúciu.

Pokyny pre rekonštitúciu

Pre 1 g intramuskulárne a intravenózne:

1. Vstreknite rozpúšťadlo a dobre pretrepte, aby sa rozpustili.
2. Oxid uhličitý sa uvoľňuje a antibiotikum sa rozpúšťa, vytvára tlak vo vnútri liekovky. Roztok sa stane číry v priebehu 1-2 minút.
3. Prevráťte injekčnú liekovku. Prepichnite ihlou uzáver injekčnej liekovky pri
plne zasunutom pieste striekačky.
4. Nasajte celý objem roztoku do striekačky a dbajte, aby ihla zostala v roztoku. Tlak v liekovke môže urýchliť nasávanie.
5. Natiahnutý objem môže obsahovať malé bublinky oxidu uhličitého; tie je nutné vytlačiť zo striekačky pred injekciou.

Pre 2 g infúziu:

1. Vstreknite 10 ml rozpúšťadla a dobre pretrepte, aby sa rozpustili.
2. Oxid uhličitý sa uvoľňuje a antibiotikum sa rozpúšťa, vytvára tlak vo vnútri liekovky. Roztok sa stane číry v priebehu 1-2 minút.
3. Zaveďte odvzdušňovaciu ihlu cez uzáver injekčnej liekovky, aby sa znížil tlak pred pridaním dodatočného rozpúšťadla do liekovky. Pridajte dodatočné rozpúšťadlo a vytiahnite odvzdušňovaciu ihlu.
4. Prebytočný tlak, ktorý sa môže vytvoriť v liekovke, hlavne po skladovaní, musí byť uvoľnený pred podaním pacientovi.

Poznámka: Pre zachovanie sterility prípravku je dôležité, aby sa odvzdušňovacia ihla nezavádzala cez uzáver injekčnej liekovky, pokým sa prípravok nerozpustí.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Actavis Group PTC ehf, Reykjavikurvegi 76-78, 220 Hafnarfjordur, Island

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Ceftazidim Actavis 1 g: 15/0119/09-S
Ceftazidim Actavis 2 g: 15/0120/09-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Vybrané lieky
Nevybrali ste žiadny liek.
vyber
Naposledy ste si pozerali
LiekInfo.sk používa súbory „cookie“ na zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním vyjadrujete svoj súhlas s používaním našich súborov „cookie“.