zostáva z podávania ACE-inhibítora (alebo blokátora receptorov angiotenzínu v prípade neznášanlivosti ACE-inhibítorov), betablokátora, diuretík a v prípade potreby srdcových glykozidov. Pred začiatkom liečby bisoprololom by pacienti mali byť stabilizovaní (bez akútneho zlyhania).
Odporúča sa, aby mal ošetrujúci lekár skúsenosti s liečbou chronického srdcového zlyhania.
Počas titračnej fázy i neskôr sa môže dostaviť prechodné zhoršenie srdcového zlyhania, hypotenzia alebo bradykardia.
Titračná fáza
Liečba stabilného chronického srdcového zlyhania bisoprololom si vyžaduje titračnú fázu.
Liečbu bisoprololom je potrebné začať postupným zvyšovaním dávky podľa nasledujúcej schémy:
- 1,25 mg jedenkrát denne počas 1 týždňa; ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na
- 2,5 mg jedenkrát denne počas ďalšieho týždňa, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na
- 3,75 mg jedenkrát denne počas ďalšieho týždňa, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na
- 5 mg jedenkrát denne počas nasledujúcich 4 týždňov, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na
- 7,5 mg jedenkrát denne počas nasledujúcich 4 týždňov, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na
- 10 mg jedenkrát denne, ako udržiavaciu liečebnú dávku.
Nie každé odporúčané dávkovanie je možné realizovať pomocou týchto tabliet. V takom prípade je možné použiť iné tablety.
Maximálna odporúčaná dávka je 10 mg jedenkrát denne.
Počas titračnej fázy sa odporúča dôkladne sledovať vitálne funkcie (srdcová frekvencia, krvný tlak) a známky zhoršenia srdcového zlyhania. Symptómy sa môžu objaviť už počas prvého dňa po začatí liečby.
Zmena liečby
V prípade intolerancie maximálnej odporúčanej dávky, je vhodné zvážiť postupné zníženie dávkovania.
V prípade prechodného zhoršenia srdcového zlyhania, hypotenzie alebo bradykardie sa odporúča prehodnotiť dávkovanie sprievodnej liečby. Môže byť tiež potrebné znížiť dočasne dávku bisoprololu alebo sa môže zvážiť ukončenie liečby.
Po stabilizácii pacienta je potrebné vždy zvážiť opätovné nasadenie a/alebo zvýšenie dávky bisoprololu.
Ak sa lekár rozhodne prerušiť, resp. ukončiť liečbu, odporúča sa postupné znižovanie dávky, keďže náhle ukončenie liečby môže viesť k akútnemu zhoršeniu stavu pacienta.
Liečba stabilného chronického srdcového zlyhania bisoprololom je zvyčajne dlhodobá.
Osobitné skupiny pacientov
Pacienti s poruchou funkcie obličiek alebo pečene
U pacientov trpiacich chronickým srdcovým zlyhaním a poruchou funkcie obličiek alebo pečene nie sú k dispozícii žiadne informácie týkajúce sa farmakokinetických vlastností bisoprololu. U tejto populácie je preto potrebné venovať osobitnú pozornosť pri zvyšovaní dávky.
Starší pacienti
Nie je potrebné upraviť dávkovanie.
Deti a adolescenti
Nie sú žiadne skúsenosti s použitím bisoprololu u detí a adolescentov, preto sa jeho použitie neodporúča.
4.3 Kontraindikácie
Bisoprolol je kontraindikovaný u pacientov s/so :
· akútnym zlyhaním srdca alebo počas epizód dekompenzácie zlyhania srdca vyžadujúcich intravenóznu inotropnú liečbu,
· kardiogénnym šokom,
· AV blokádou druhého alebo tretieho stupňa (bez kardiostimulátora),
· syndrómom chorého sínusového uzla (sick sinus syndróm),
· sinoartriálnou blokádou,
· symptomatickou bradykardiou,
· symptomatickou hypotenziou,
· závažnou bronchiálnou astmou alebo závažným chronickým pľúcnym obštrukčným ochorením,
· závažnou formou okluzívneho ochorenia periférnych tepien alebo závažnou formou Raynaudovho syndrómu,
· neliečeným feochromocytómom (pozri časť 4.4),
· metabolickou acidózou.
Bisoprolol je kontraindikovaný u pacientov precitlivených na bisoprolol alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok (pozri časť 6.1).
4.4Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Upozornenia
Platí len pre chronické srdcové zlyhanie:
Liečba stabilného chronického srdcového zlyhania bisoprololom sa má začať s veľmi presnou titračnou fázou (pozri časť 4.2).
Platí pre všetky indikácie:
Obzvlášť u pacientov s ischemickou chorobou srdca sa liečba bisoprololom nemá ukončiť náhle, ak to nie je jasne indikované, pretože môže dôjsť k prechodnému zhoršeniu stavu srdca (pozri odsek 4.2).
Opatrenia
Platí len pre hypertenziu alebo anginu pectoris:
Bisoprolol sa musí užívať opatrne u pacientov trpiacich hypertenziou alebo anginou pectoris a sprievodným zlyhaním srdca.
Platí len pre chronické srdcové zlyhanie:
Začiatok liečby stabilného chronického srdcového zlyhania bisoprololom si vyžaduje pravidelné sledovanie pacienta. Dávkovanie a spôsob podávania je uvedený v časti 4.2.
Nie sú žiadne terapeutické skúsenosti s použitím bisoprololu pri srdcovom zlyhaní u pacientov s nasledujúcimi ochoreniami a stavmi:
· inzulín dependentný diabetes mellitus (typ I),
· závažná porucha funkcie obličiek,
· závažná porucha funkcie pečene,
· reštriktívna kardiomyopatia,
· vrodené srdcové ochorenie,
· hemodynamicky významné organické ochorenie srdcových chlopní,
· počas prvých 3 mesiacov po prekonaní infarktu myokardu.
Platí pre všetky indikácie:
Bisoprolol sa musí opatrne užívať v nasledovných prípadoch:
· diabetes mellitus s veľkými výkyvmi hodnôt glykémie.Symptómy hypoglykémie (napr. tachykardia, palpitácie alebo potenie) môžu byť maskované.
· prísna hladovka,
· pokračujúca desenzibilizačná liečba.Bisoprolol môže podobne ako iné b-blokátory zvýšiť citlivosť na alergény, ako aj závažnosť anafylaktických reakcií. Liečba epinefrínom nemá vždy očakávaný terapeutický účinok,
· AV blokáda prvého stupňa,
· Prinzmetalova angína,
· okluzívne ochorenie periférnych tepien. Zvýraznenie ťažkostí sa môže objaviť zvlášť na začiatku liečby.
U pacientov so psoriázou, alebo s anamnézou psoriázy je nutné pred podaním betablokátorov (napr. bisoprololu) starostlivo zhodnotiť riziko a prínos tejto liečby.
Symptómy tyreotoxikózy môžu byť pri liečbe bisoprololom maskované.
U pacientov s feochromocytómom sa bisoprolol nesmie podávať až do blokády a-receptorov.
U pacientov podstupujúcich celkovú anestéziu b-blokáda znižuje riziko vzniku arytmie a ischémie myokardu počas navodenia anestézie a intubácie, a tiež v pooperačnom období. Bežne sa odporúča perioperačné udržiavanie b-blokády. Anestéziológ má byť informovaný o b-blokáde z dôvodu možných interakcií s inými liekmi, ktoré by mohli spôsobiť bradyarytmiu, útlm reflexnej tachykardie a zníženie reflexnej schopnosti kompenzácie straty krvi. Ak je nevyhnutné prerušenie betablokátorovej liečby pred chirurgickým zákrokom, prerušenie liečby má byť postupné a ukončené približne 48 hodín pred anestéziou.
Pri bronchiálnej astme alebo pri iných chronických obštrukčných ochoreniach dýchacích ciest, ktoré môžu vyvolávať symptómy, sa má súbežne podávať bronchodilatačná liečba. U pacientov s astmou sa príležitostne môže vyskytnúť zvýšená rezistencia dýchacích ciest, a preto bude možno potrebné zvýšiť dávku b2-mimetík.
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami neznášanlivosti galaktózy, lapónskou deficienciou laktázy alebo malabsorpciou glukózo-galaktózy nesmú tento liek užívať.
4.5 Liekové a iné interakcie
· Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú
Platí len pre chronické srdcové zlyhanie:
Antiarytmiká I. triedy (napr. chinidín, dizopyramid; lidokaín, fenytoín; flekainid, propafenón):účinok na čas atrioventrikulárneho vedenia môže byť zosilnený a môže byť zvýšený negatívne inotropný účinok.
Platí pre všetky indikácie:
Antagonisty kalcia (verapamil, v menšej miere diltiazem):negatívny vplyv na kontraktilitu a atrioventrikulárne vedenie.Intravenózna aplikácia verapamilu pacientom užívajúcim betablokátorovú liečbu môže viesť k závažnej hypotenzii a atrioventrikulárnemu bloku.
Centrálne pôsobiace antihypertenzíva (napr. klonidín, metyldopa, moxonidín, rilmenidín): súbežné užívanie centrálne pôsobiacich antihypertenzív môže ešte viac znížiť centrálny sympatický tonus, čo môže viesť k poklesu srdcovej frekvencie, zníženiu minútového srdcového objemu (srdcového výdaja) a k vazodilatácii.Náhle vysadenie liečby, najmä po prerušení podávania betablokátorov, môže zvýšiť riziko „rebound hypertenzie“.
· Kombinácie, pri ktorých je nutná zvýšená opatrnosť
Platí len pre hypertenziu alebo anginu pectoris:
Antiarytmiká I. triedy (napr. chinidín, dizopyramid; lidokaín, fenytoín; flekainid, propafenón):
môže dôjsť k zosilneniu účinku na dobu atrioventrikulárneho vedenia a môže sa zvýšiť negatívne
inotropný účinok.
Platí pre všetky indikácie:
Antagonisty kalcia (deriváty dihydropyridínu – napr. felodipín a amlodipín):súbežné užívanie môže zvýšiť riziko hypotenzie. U pacientov so srdcovým zlyhaním nie je možné vylúčiť zvýšené riziko ďalšieho narušenia činnosti srdcových komôr (funkcia ventrikulárnej pumpy).
Antiarytmiká III. Triedy (napr. amiodarón):môže dôjsť k zosilneniu účinku na dobu atrioventrikulárneho vedenia.
Parasymptomimetiká:súčasné užívanie môže predĺžiť čas atrioventrikulárneho vedenia a zvýšiť riziko bradykardie.
Lokálne betablokátory (napr. očné kvapky podávané pri liečbe glaukómu) môžu zvýšiť systémové účinky bisoprololu.
Inzulín a perorálne antidiabetiká:zosilnenie účinku znižujúceho glykémiu.Blokáda betaadrenoreceptorov môže maskovať hypoglykemické symptómy.
Anestetiká:potlačenie reflexnej tachykardie a zvýšenie rizika hypotenzie (ďalšie informácie o celkovej anestézii sú uvedené v časti 4.4).
Digitálisové glykozidy:predĺženie času atrio-ventrikulárneho prevodu, zníženie srdcovej frekvencie.
Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID):NSAID môžu znížiť hypotenzný účinok bisoprololu.
Beta-sympatomimetiká (napr. izoprenalín, dobutamín):kombinácia s bisoprololom môže znížiť účinky oboch liekov.
Sympatomimetiká, ktoré aktivujú ß- aj α-adrenoceptory (napr. norepinefrín, epinefrín): kombináciou s bisoprololom môže dôjsť k prejavu účinkov týchto látok na zúženie krvných ciev pomocou α-adrenoceptorov, vedúcich k zvýšeniu krvného tlaku a k exacerbácii intermitentnej klaudikácie. Takéto interakcie sú pravdepodobnejšie v prípade neselektívnych ß-blokátorov.
Užívaním spolu s antihypertenzívami, ako aj s inými liekmi, ktoré môžu spôsobiť zníženie krvného tlaku (napr. tricyklické antidepresíva, barbituráty, fenotiazíny) môže dôjsť k zvýšeniu rizika hypotenzie.
· Kombinácie, ktoré treba zvážiť
Meflochinín:zvýšené riziko bradykardie.
Inhibítory monoamínoxidázy (okrem MAO-B inhibítorov): zvýšený hypotenzný účinok betablokátorov, ale aj vyššie riziko hypertenznej krízy.
Rifampicín: mierne zníženie polčasu rozpadu bisoprololu, pravdepodobne pôsobením pečeňových enzýmov metabolizujúcich lieky. Za normálnych okolností nie je nutné upravovať dávkovanie.
Deriváty ergotamínu: zhoršenie porúch periférneho krvného obehu.
4.6Gravidita a laktácia
Gravidita
Bisoprolol má farmakologické účinky, ktoré môžu spôsobiť škodlivé účinky na graviditu a/alebo plod/novorodenca. Betareceptorové blokátory vo všeobecnosti znižujú perfúziu placenty, čo bolo dávané do súvislosti s retardáciou rastu, intrauterínnou smrťou, potratom a predčasným pôrodom. U plodu a novorodenca sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky ( napr. hypoglykémia a bradykardia). Ak je potrebná liečba betareceptorovými blokátormi, uprednostňujú sa β1-selektívne blokátory adrenoreceptorov.
Bisoprolol sa nemá užívať počas gravidity okrem prípadov, ak je to nevyhnutné. Ak sa zváži, že je potrebná liečba bisoprololom, je potrebné monitorovať uteroplacentárny prietok krvi a rast plodu. V prípade škodlivých účinkov na graviditu alebo na plod je potrebné zvážiť alternatívnu liečbu. Novorodenec sa musí starostlivo monitorovať. Hypoglykemické symptómy a bradykardia sa zvyčajne vyskytujú počas prvých 3 dní života.
Laktácia
Nie je známe, či sa bisoprolol vylučuje do materského mlieka. Taktiež nie je známe, či je bezpečné vystaviť dojča účinkom bisoprololu. Počas podávania bisoprololu sa preto neodporúča dojčiť.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
V štúdii skúmajúcej pacientov s koronárnym ochorením srdca bisoprolol nenarušil schopnosť viesť vozidlá. Keďže sú prítomné individuálne rozdiely v reakciách na liek, môže sa vyskytnúť zhoršenie schopnosti vedenia vozidla alebo používať stroj. Toto je potrebné zvážiť najmä na začiatku liečby a pri zmene liečby, ako aj pri súčasnom požití alkoholu.
4.8Nežiaduce účinky
Veľmi časté (≥10%), časté (≥1% a <10%), menej časté (≥0,1% a <1%), zriedkavé (≥0,01% a <0,1%), veľmi zriedkavé (<0,01%).
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Zriedkavé: zvýšená hladina triglyceridov, zvýšená hladina pečeňových enzýmov
(ALAT, ASAT).
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Veľmi časté: bradykardia (u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním)
Časté: zhoršenie existujúceho srdcového zlyhania (u pacientov s chronickým
srdcovým zlyhaním)
Menej časté: poruchy AV-vedenia, zhoršenie existujúceho srdcového zlyhania
(u pacientov s hypertenziou alebo anginou pectoris); bradykardia (u pacientov s hypertenziou alebo angínou pektoris)
Poruchy nervového systému
Časté: závraty*, bolesť hlavy*
Zriedkavé: mdloby
Poruchy oka
Zriedkavé: zníženie tvorby sĺz (je potrebné zobrať do úvahy, ak pacient používa
kontaktné šošovky)
Veľmi zriedkavé: konjunktivitída
Poruchy ucha a labyrintu
Zriedkavé: poruchy sluchu
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Menej časté: bronchospazmus u pacientov s bronchiálnou astmou alebo
s anamnézou obštrukčného ochorenia dýchacích ciest
Zriedkavé: alergická rinitída
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté: gastrointestinálne ťažkosti ako nauzea, vracanie, hnačka,zápcha
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Zriedkavé: hypersenzitívne reakcie (svrbenie, sčervenanie, vyrážka)
Veľmi zriedkavé: alopécia.Beta-blokátory môžu vyprovokovať alebo zhoršiť
psoriázu, alebo vyvolaťvyrážku podobnú psoriáze
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Menej časté: svalová slabosť a kŕče
Poruchy ciev
Časté: pocit chladu alebo znecitlivenia končatín, hypotenzia,najmä
u pacientov so srdcovým zlyhaním
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Časté: asténia (u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním), únava*
Menej časté: asténia (u pacientov s hypertenziou alebo anginou pectoris)
Poruchy pečene a žlčových ciest
Zriedkavé: hepatitída
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Zriedkavé: poruchy potencie
Psychické poruchy
Menej časté: depresia, poruchy spánku
Zriedkavé: nočné mory, halucinácie
Platí len pre hypertenziu alebo anginu pectoris:
*Tieto symptómy sa objavujú najmä na začiatku terapie. Vo všeobecnosti sú mierne a zvyčajne ustúpia do 1-2 týždňov.
4.9Predávkovanie
Najčastejšie príznaky, ktoré je možné očakávať pri predávkovaní beta-blokátorom, sú bradykardia, hypotenzia, bronchospazmus, akútne srdcové zlyhanie a hypoglykémia.Skúsenosti s predávkovaním bisoprololom sú obmedzené, bolo hlásených len niekoľko prípadov predávkovania bisoprololom. Bola zaznamenaná bradykardia a/alebo hypotenzia. Všetci pacienti sa uzdravili. V senzitivite na jednu vysokú dávku bisoprololu sú veľké individuálne odchýlky a pacienti so srdcovým zlyhaním sú pravdepodobne veľmi citliví.'
Celkovo je pri predávkovaní potrebné prerušiť liečbu bisoprololom a postihnutému poskytnúť podpornú a symptomatickú liečbu.
Na základe farmakologických účinkov a odporúčaní pre iné β-blokátory je v prípade klinického dohľadu nutné zvážiť nasledujúce celkové opatrenia.
Bradykardia: Podať atropín intravenózne. Ak je odpoveď neadekvátna, opatrne možno podať izoprenalín alebo iný liek s pozitívnym chronotropným účinkom. Za určitých okolností môže byť potrebná transvenózna implantácia kardiostimulátora.
Hypotenzia: Treba intravenózne podať tekutiny a vazopresory. Užitočný môže byť intravenózny glukagón.
AV blokáda (druhého alebo tretieho stupňa): Pacientov je potrebné starostlivo monitorovať a liečiť infúziou izoprenalínu alebo zaviesť kardiostimulátor.
Akútne zhoršenie srdcového zlyhania: Intravenózne podanie diuretík, inotropných látok, vazodilatačných liekov.
Bronchospazmus: Podať bronchodilatačnú liečbu, napr. izoprenalín, β2-sympatomimetiká a/alebo aminofylín.
Hypoglykémia: Intravenózne podanie glukózy.
Limitované údaje naznačujú, že bisoprolol je ťažko dialyzovateľný.
5.FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: selektívne beta-blokátory
ATC kód: C07AB07
Bisoprolol je vysoko β-selektívny blokátor adrenoreceptorov, bez vnútornej sympatikomimetickej a relevantnej membránostabilizujúcej aktivity. Má len nízku afinitu k β2-receptorom hladkých svalov priedušiek a ciev, ako aj k β2-receptorom spojených s reguláciou metabolizmu. Preto u bisoprololu sa zvyčajne neočakáva ovplyvnenie odporu dýchacích ciest a ovplyvnenie metabolických účinkov sprostredkovaných β2-receptormi. Jeho β1-selektivita siaha až za terapeutické rozmedzie dávok.
Bisoprolol sa používa na liečbu hypertenzie, anginy pectoris a srdcového zlyhania. Spôsob účinku pri hypertenzii je nejasný podobne ako u iných β1-blokátorov. Avšak je známe, že bisoprolol výrazne potláča plazmatickú renínovú aktivitu.
Mechanizmus účinku pri angine pectoris: Bisoprolol blokádou srdcových β -receptorov inhibuje reakciu spôsobenú aktiváciou sympatického systému. V dôsledku toho dochádza k zníženiu srdcovej frekvencie a kontraktility myokardu, a tým sa znižuje potreba kyslíka srdcového svalu.
Indikácia lieku pri srdcovom zlyhaní bola predmetom štúdie CIBIS II (Cardiac Insufficiency Bisoprol). Z celkového počtu 2 647 pacientov 83% (n = 2 202) malo štádium triedy NYHA III a 17% (n = 445) malo triedu NYHA IV. Pacienti mali stabilné symptomatické systolické srdcové zlyhanie (echokardiograficky stanovená ejekčná frakcia £ 35%). Celková úmrtnosť sa znížila zo 17,3% na 11,8% (relatívne zníženie o 34%). Bol sledovaný pokles náhlej smrti (3,6% vs 6,3%, relatívne zníženie o 44%) a znížený počet epizód srdcového zlyhania vyžadujúcich hospitalizáciu (12% vs 17,6%, relatívne zníženie o 36%). Taktiež bolo dokázané významné zlepšenie funkčného stavu podľa klasifikácie NYHA. Počas iniciácie a titrácie bisoprololu boli sledované hospitalizácie pre bradykardiu (0,53%), hypotenziu 0,23%) a akútnu dekompenzáciu (4,97%), avšak neboli častejšie než u placebovej skupiny (0%, 0,3%, a 6,74%). Počet fatálnych a mozgových príhod s trvalým poškodením počas celého trvania štúdie bol 20 v skupine s bisoprololom a 15 v placebovej skupine.
Do štúdie CIBIS III bolo zaradených 1 010 pacientov vo veku ³65 rokov s ľahkým až stredným chronickým srdcovým zlyhaním (CHSZ; podľa klasifikácie NYHA II alebo III) a mali ejekčnú frakciu ľavej komory £35%, ktorí neboli predtým liečení ACE-inhibítormi, β -blokátormi alebo blokátormi receptorov angiotenzínu. Pacienti podstúpili kombinovanú liečbu bisoprololom a enalaprilom po dobu 6 až 24 mesiacov, po úvodnej 6-mesačnej liečbe bisoprololom alebo enalaprilom.
Pri použití bisoprololu počas úvodnej 6-mesačnej liečby bol pozorovaný výskyt častejšieho zhoršenia chronického srdcového zlyhania. Pri hodnotení výsledkov bolo zistené, že primárna liečba bisoprololom je porovnateľná s primárnou liečbou enalaprilom, i keď celková mortalita a hospitalizácia bola podobná (32,4% v skupine liečenej bisoprololom vs 33,1% v skupine liečenej enalaprilom).
Štúdia dokazuje, že bisoprolol je možné používať aj u starších pacientov s ľahkou až strednou formou chronického srdcového zlyhania.
Bisoprolol sa tiež používa pri liečbe hypertenzie a angíny pektoris.
U pacientov s anginou pectoris blokáda b-receptorov znižuje srdcovú frekvenciu a spotrebu kyslíka.
Pri akútnom podaní u pacientov s koronárnou chorobou srdca bez chronického srdcového zlyhania znižuje srdcovú frekvenciu a systolický objem a teda aj minútový srdcový objem a spotrebu kyslíka. Pri chronickom podávaní sa na začiatku zvýšená periférna rezistencia znižuje.
5.2Farmakokinetické vlastnosti
Bisoprolol je takmer úplne absorbovaný z gastrointestinálneho traktu. Spolu s veľmi malým účinkom prvého prechodu pečeňou vedie k vysokej, približne 90% biologickej dostupnosti. Väzba bisoprololu na plazmatické proteíny je približne 30 %. Distribučný objem je 3,5 l/kg. Celkový klírens je približne 15 l/h.
Polčas plazmatickej eliminácie (10-12 hodín) pri dávkovaní raz denne poskytuje 24-hodinovú účinnosť.
Bisoprolol sa z tela vylučuje dvomi cestami, 50 % sa metabolizuje v pečeni na inaktívne metabolity, ktoré sa potom vylúčia obličkami. Zvyšných 50 % sa vylúči obličkami v nemetabolizovanej forme. Keďže eliminácia prebieha v obličkách a v pečeni v rovnakom rozsahu, u pacientov s poškodením funkcie pečene alebo s renálnou insuficienciou nie je potrebné upraviť dávkovanie.
Kinetika bisoprololu je lineárna a nezávisí od veku.
U pacientov s chronickým zlyhaním srdca (III. stupeň podľa NYHA) sú plazmatické hladiny bisoprololu v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi vyššie a polčas je predĺžený. Maximálna plazmatická koncentrácia v rovnovážnom stave pri dennej dávke 10 mg je 64±21 ng/ml a polčas je 17±5 hodín.
Farmakokinetika u pacientov so stabilným chronickým srdcovým zlyhaním a so zhoršením pečeňovej alebo renálnej funkcie nebola študovaná.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Predklinické údaje na základe obvyklých štúdií farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Bisoprolol vo vysokých dávkach, podobne ako iné b-blokátory, zapríčinil toxicitu u matiek (znížený príjem potravy a pokles telesnej hmotnosti) a embrya/plodu (zvýšený výskyt resorpcií, znížená pôrodná hmotnosť, retardovaný fyzický vývoj), ale nebol teratogénny.
6.FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1Zoznam pomocných látok
Monohydrát laktózy
Mikrokryštalická celulóza E 460
Stearan horečnatý E 572
Krospovidón E 1201
Žlté farbivo PB 22812 (monohydrát laktózy, žltý oxid železitý (E 172)
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné
6.3Čas použiteľnosti
3 roky
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávať pri teplote do 30°C.
6.5Druh obalu a obsah balenia
BISOBELA 5 mg tablety sú balené v:
PVC/PVdC/Al blister v papierovej škatuľke s potlačou. Každá škatuľke obsahuje
30 tabliet alebo 50 tabliet.
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.
6.6Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Belupo, s.r.o., Cukrová 14,
811 08 Bratislava, Slovenská republika
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
41/0045/08-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
25.02.2008/
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU