BENEMICIN 300 MG cps dur 100x300 mg (fľ.PP)

odolné voči rifampicínu a pacient nereaguje na liečbu, mala by sa pozmeniť schéma podávania lieku.

4.2. Dávkovanie a spôsob podávania
Rifampicín by sa mal podávať v kombinácii s inými antimykobakteriálnymi liekmi.
Liek by sa mal podávať na lačný žalúdok a zapiť pohárom vody, cca jednu hodinu pred jedlom alebo dve hodiny po jedle, raz denne.
Dospelí: dávkuje sa obvykle 10 mg/kg telesnej hmotnosti denne
- osobám s hmotnosťou pod 50 kg sa podáva 450 mg denne
- osobám s hmotnosťou nad 50 kg sa podáva 600 mg denne
Toto dávkovanie sa aplikuje rovnako pri súvislej, ako aj pri prerušovanej liečbe, t.j. 2 až 3-krát týždenne.
Deti: dávkuje sa obvykle 10 – 20 mg/kg telesnej hmotnosti denne
Upozornenie! Neprekračujte dávkovanie 600 mg denne. Vyššie dávky rifampicínu sú pacientmi
ťažko znášané a neprinášajú lepšie liečebné výsledky.
Pacienti so zlyhaním pečene
Dávkovanie u pacientov so zlyhaním pečene by nemalo presiahnuť 8 mg/kg telesnej hmotnosti denne.
Starší pacienti
U starších pacientov, najmä ak trpia zlyhaním pečene, by sa k liečbe malo pristupovať opatrne.

4.3. Kontraindikácie
Precitlivenosť na rifampicín alebo iné antibiotiká zo skupiny rifamycínov. Závažné zlyhanie pečene, žltačka.

4.4. Špeciálne upozornenia
- Počas podávania lieku by mal byť pacient pod dohľadom pľúcneho odborníka alebo v starostlivosti iného lekára s náležitou špecializáciou.
- Krvné a pečeňové testy sa odporúčajú u každého pacienta začínajúceho liečbu rifampicínom.
- Pacienti so zlyhaním pečene majú užívať rifampicín v znížených dávkach, prispôsobených funkcii pečene, pod prísnym lekárskym dohľadom. Odporúča sa sledovať činnosť pečene
u týchto pacientov, najmä hladiny aspartát a alanín aminotransferázy. Tieto testy by mali byť
vykonávané pred začiatkom liečby a potom každé 2 – 4 týždne liečby.
V prípade príznakov naznačujúcich poškodenie pečeňových buniek by sa liek mal vysadiť.
- Rifampicín by sa tiež mal vysadiť, ak sa počas liečby objavia závažné klinické príznaky naznačujúce zlyhanie pečene. Mala by sa zvážiť alternatívna metóda liečby tuberkulózy. Ak sa po stabilizácii funkcie pečene opäť začne podávať rifampicín, odporúča sa denne sledovať parametre funkcie pečene.
- U pacientov so správne fungujúcou pečeňou zvýšená koncentrácia bilirubínu, aktivita alkalickej fosfatázy alebo aminotransferázy na začiatku liečby nie je indikáciou pre vysadenie lieku. Spomínané príznaky sú najčastejšie prechodné. Odporúča sa počas liečby zopakovať test.
- Pri liečbe tuberkulózy sa odporúča podávať rifampicín denne. Prerušovaná liečba, vytvárajúca podmienky pre výskyt zosilnených nežiaducich účinkov, môže byť aplikovaná len u pacientov, u ktorých z rôznych dôvodov nie je zaručené pravidelné užívanie lieku. Pacienti
s prerušovanou liečbou by mali byť pod prísnym dohľadom zdravotníckeho personálu. Odporúčajú sa časté testy, aby sa predišlo komplikáciám spojeným s aplikáciou spomínanej schémy podávania lieku.
- Dávky rifampicínu nad 600 mg podávané raz alebo dvakrát za týždeň v rámci prerušovanej
liečby sú ťažko znášané. Zaznamenaný býva zosilnený výskyt nežiadúcich účinkov, medziiným: príznaky podobné chrípkovým, poruchy srdcovo-cievnej sústavy, kožné reakcie, poruchy tráviacej sústavy, poruchy funkcie pečene a (alebo) obličiek, dýchavica, lapanie po dychu, anafylaktický šok. Pripúšťa sa, že rifampicín podávaný dvakrát týždenne v 600 mg dávkach v kombinácii s izoniazidom v dávkach 15 mg/kg telesnej hmotnosti je efektívny pri liečbe tuberkulózy a oveľa lepšie znášaný.
- Počas liečby rifampicínom sa sliny, expektorácia, slzy, moč môžu sfarbiť do červena, hneda alebo oranžova. Mäkké kontaktné šošovky sa tiež môžu sfarbiť.
Pacientom, ktorí pijú alkohol, by mal byť rifampicín podávaný veľmi opatrne, kvôli zvýšenému riziku toxického účinku na pečeň.
- Hnačka, ktorá sa vyskytne počas liečby rifampicínom môže byť indikáciou pseudomembránovej kolitídy.

4.5. Liekové a iné interakcie
- Rifampicín aktivuje mikrosomatické enzýmy, čím mení metabolizmus mnohých liekov, ktoré sa pomocou týchto enzýmov eliminujú. Dodržanie správnej liečebnej koncentrácie liekov po nasadení rifampicínu môže vyžadovať primerané zmeny ich dávkovania.
- Rifampicín zrýchľuje metabolizmus nasledujúcich liekov: lieky proti kŕčom (napr. fenytoín), antiarytmiká (napr. dizopyramid, mexiletín, chinidín, tokainid), perorálne antikoagulanty, azolové antimykotiká (napr. flukonazol, itrakonazol, ketokonazol), barbituráty, beta-blokátory, blokátory kalciového kanála (napr. diltiazem, nifedipín, verapamil), cyklosporín, digitálisové glykozidy, klofibrát, hormonálne lieky (napr. perorálnu antikoncepciu, kortikosteroidy), antibiotiká [napr. dapsón, doxycyklín, chloramfenikol, klaritromycín, fluorochinolóny (napr. ciprofloxacín), zidovudín], haloperidol, perorálne deriváty sulfonylmočoviny, levotyroxín, metadón, narkotické analgetiká, progestagény, chinín, takrolimus, tricyklické antidepresíva teofylínové deriváty (napr. amitriptilín, nortriptilín).
Súčasné podávanie rifampicínu a horeuvedených liekov môže byť spojené s potrebou
zvýšenia ich dávkovania, aby bol udržaný liečebný účinok.
- Pacientky, ktoré užívajú perorálnu antikoncepciu počas liečby rifampicínom, by mali aplikovať
alternatívne, nehormonálne metódy antikoncepcie.
- V prípade súčasného podávania rifampicínu a antikoagulantov, derivátov kumarínu, sa odporúča denne značiť protrombínový čas a vhodne pozmeniť dávkovanie lieku.
- Pacienti s cukrovkou, ktorí užívajú rifampicín, môžu pozorovať ťažkosti pri dosahovaní správnych hodnôt koncentrácie glukózy v krvi (normoglykémie).

- Súčasné užívanie kyseliny paraaminosalicylovej (PAS) a rifampicínu spôsobuje zníženie koncentrácie rifampicínu v krvi. Z tohoto dôvodu sa odporúča medzi podávaním týchto dvoch liekov dodržať osemhodinový interval.
- Lieky neutralizujúce kyselinu chlorovodíkovú (napr. hydrogénuhličitan sodný – jedlá sóda, hydroxid hlinitý, trikremičitan horečnatý) znižujú vstrebávanie rifampicínu. Tieto lieky sa odporúča neužívať skôr ako jednu hodinu po užití rifampicínu.
- Súčasné užívanie rifampicínu a enalaprilu znižuje koncentráciu enalaprilu v krvi. Podľa klinických príznakov pacienta môže byť potrebné dávkovanie enalaprilu zvýšiť.
- Kotrimoxazol a probenecid zvyšujú koncentráciu rifampicínu v krvnom sére.
- Súčasné podávanie rifampicínu a halotanu alebo izoniazidu zvyšuje hepatotoxicitu.
- Súčasné podávanie rifampicínu a sulfasalazínu spôsobuje pokles koncentrácie sulfapyridínu v sére.
Vplyv na výsledky laboratórnych testov:
- U pacientov užívajúcich rifampicín boli pozorované falošne pozitívne testy na ópioidy. Za účelom rozlíšenia sa odporúča aplikovať metódu plynovej spektrometrickej chromatografie.
- Liečebné koncentrácie rifampicínu v sére môžu skresľovať výsledky testov vykonávaných podľa mikrobiologickej metódy značenia kyseliny listovej a vitamínu B12. Odporúčajú sa alternatívne metódy.
- Testy na zistenie koncentrácie bilirubínu, aktivity alkalickej fosfatázy alebo aminotransferázy, ako aj kontrastné vyšetrenie žlčníka u pacientov užívajúcich rifampicín, by sa mali vykonávať ráno pred užitím lieku.

4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Testy vykonané na hlodavcoch, ktorým boli podávané vysoké dávky rifampicínu, preukázali teratogenický účinok lieku. Vzhľadom na nedostatočný počet správne kontrolovaných testov na ťarchavých ženách, rifampicín môže byť podávaný ťarchavým ženám, iba ak je nesporné, že je tuberkulózny proces aktívny a že prínos pre matku preváži možné ohrozenie plodu.
Rifampicín užívaný v posledných mesiacoch ťarchavosti môže spôsobiť popôrodné krvácanie u matky aj u novorodenca. V takých prípadoch je možné odporúčať podávanie vitamínu K.
Rifampicín bol nájdený v materskom mlieku. Dojčiace ženy by mali rifampicín užívať iba po tom, ako lekár starostlivo zváži prínos vyplývajúci z liečby matky v porovnaní s ohrozením dieťaťa.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Neexistujú údaje týkajúce sa účinku lieku na spôsobilosť riadiť vozidlo a obsluhovať mechanické zariadenia.

4.8. Nežiaduce účinky
Počas liečby rifampicínom sa môžu vyskytnúť nasledujúce príznaky:
- príznaky neznášanlivosti tráviacou sústavou – pálenie záhy, bolesti brucha, nechutenstvo, nevoľnosť, vracanie, nadúvanie, žltačka, hnačka (môže indikovať pseudomembránovú kolitídu)
- zriedkavo hepatitída (zápal pečene)
- trombocytopénia – vyskytuje sa hlavne pri prerušovanej liečbe u pacientov užívajúcich vysoké dávky rifampicínu a ustupuje po vysadení lieku. V prípade výskytu trombocytopénie musí byť liek okamžite vysadený, pretože inak hrozí mŕtvica alebo dokonca smrť.
- dočasná leukopénia, hemolytická anémia, pokles koncentrácie hemoglobínu v krvi.
- poruchy nervovej sústavy – bolesti hlavy a (alebo) závrat, vyčerpanosť, ospanlivosť, horúčka, nekoordinované pohyby (ataxia), znížená schopnosť sústredenia, stavy zmätenosti, zmeny správania, svalová slabosť, bolesť a necitlivosť končatín, myopatia (veľmi zriedkavo).
- u žien dlhodobo liečených rifampicínom sa môžu objaviť menštruačné poruchy
- poruchy močovej sústavy (napr. hemoglobínúria, hematúria, intersticiálna nefritída, zlyhanie obličiek) sa môžu vyskytnúť sporadicky, hlavne u pacientov s prerušovanou liečbou. Tieto príznaky ustúpia po vysadení lieku a nasadení vhodnej liečby.
- mierne kožné reakcie, ktoré ustupujú sami od seba – sčervenanie, svrbenie, niekedy vyrážka
- príznaky precitlivenosti – svrbenie, žihľavka, vyrážka, eozinofília, herpetická stomatitída (zápal sliznice ústnej dutiny) a glositída (zápal jazyka), konjuktivitída (zápal spojoviek), exfoliatívna dermatitída (zápal kože spojený s olupovaním), Lyellov syndróm)'
- opuchy tváre a končatín
- oranžová farba slín, moču, sĺz, potu, stolice

- Príznaky podobné chrípkovým (horúčka, zimnica, bolesť hlavy a myalgia – bolesť svalov, závraty), dýchavica, lapanie po dychu, pokles krvného tlaku, či dokonca anafylaktický šok sa môžu prejaviť u pacientov s prerušovanou liečbou. Vyššie riziko výskytu týchto príznakov je
u pacientov užívajúcich vysoké dávky rifampicínu (nad 600 mg denne).
- poruchy videnia

4.9. Predávkovanie
Krátko po predávkovaní rifampicínom sa môže dostaviť nevoľnosť, vracanie, žltačka, a v prípade závažného zlyhania pečene, dokonca aj kóma. V prípade intoxikácie rifampicínom musí byť nevstrebané liečivo okamžite z organizmu odstránené, alebo musí byť obmedzené jeho vstrebanie
v tráviacej sústave (vyvolaním vracania, výplachom žalúdka, podaním aktívneho uhlia – ak je pacient pri vedomí).
Postup pri intoxikácii je predovšetkým symptomatický a pozostáva z monitorovania a udržiavania
základných vitálnych funkcií.
Rifampicín môže byť z organizmu odstránený hemodialýzou.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antituberkulotiká, antibiotiká
ATC kód: J 04 AB 02
Rifampicín patrí do skupiny ansamycínových antibiotík. Je to polosyntetický derivát rifamycínu B produkovaného baktériami druhu Streptomyces mediterranei. Rifampicín má baktericídny účinok, obmedzujúci aktivitu DNK-dependentnej RNK polymerázy. Má silný baktericídny účinok na tuberkulózne mykobaktérie, atypické mykobaktérie a mykobaktérie spôsobujúce lepru (malomocenstvo). V podmienkach in vitro sa tiež preukázala schopnosť obmedzovať rast grampozitívnych baktérií (najmä stafylokokov, napr. Staphylococcus aureus, Staphylococcus epidermidis) a gramnegatívnych baktérií (napr. Neisseria meningitidis, Neisseria gonorrhoeae, Haemophilus influenzae, Legionella spp.)
Počas liečby rifampicínom sa vyskytujú rôzne odolné kmene, preto by sa toto antibiotikum malo používať len pri liečbe infekcií spôsobených kmeňmi odolnými voči iným antibiotikám, po stanovení citlivosti.

5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Rifampicín podávaný perorálne sa rýchlo vstrebáva v tráviacej sústave takmer na 100%. Prítomnosť
potravy v žalúdku významne znižuje jeho vstrebávanie.
Cca 75% sa naviaže na krvné bielkoviny, maximálna koncentrácia v plazme sa dosiahne o 2 až 5
hodín. Po perorálnom podaní 600 mg dávky sa maximálna koncentrácia dosiahne cca o 3 hodiny a po
900 mg dávke sa tento čas zvýši na cca 5 hodín. Perorálne podávaný rifampicín pri dávkovaní 10 mg/kg telesnej hmotnosti dosahuje maximálnu koncentráciu v krvi, cca 10 μg/ml, po cca 2 – 4 hodinách.
Rifampicín veľmi dobre preniká do tuberkulóznych ložísk, lymfatických uzlín a telových tekutín.
Preniká do placenty a bol nájdený v materskom mlieku. V mozgovo-miechovom moku dosahuje farmaceutickú koncentráciu pri zápalových stavoch.
Rifampicín sa metabolizuje v pečeni.
Cca 60% perorálnej dávky rifampicínu sa vylučuje stolicou a 30% močom.
Malé množstvo lieku sa vylučuje slzami, potom a inými telovými tekutinami, spôsobujúc ich oranžové sfarbenie.
Zlyhanie pečenie je indikáciou pre zníženie dávky lieku a zlyhanie obličiek dovoľuje udržiavanie plnej dávky.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Žiadne údaje.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok
Talcum, magnesii stearas, natrii laurilsulfas

6.2. Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3. Čas použiteľnosti
3 roky

6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Uchovávajte pri teplote do 25°C. Chráňte pred svetlom a vlhkom. Uchovávajte mimo dosahu a dohľadu detí.

6.5. Vlastnosti a zloženie obalu
Kapsule 150 mg a 300 mg balené po 100 ks v polyetylénových vrecúškach a vložené do polypropylénových nádobiek.
Polypropylénová nádobka s etiketou citlivou na tlak je spolu s písomnou informáciou pre používateľa zabalená v kartónovej skladačke.

6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
Žiadne osobitné odporúčania okrem tých, ktoré sú uvedené v bode 4.2. Dávkovanie a spôsob podávania.

7. Držiteľ rozhodnutia o registrácii
Tarchomińskie Zakłady Farmaceutyczne „Polfa“ S. A. Ul. A. Fleminga 2, 03-176 Warszawa, Poľsko

8. Registračné číslo
15/0050/88-S

9. Dátum registrácie
19. 10. 1988

10. Dátum poslednej revízie textu
august 2006

Ďalšie lieky s rovnakým názvom

Vybrané lieky
Nevybrali ste žiadny liek.
vyber
Naposledy ste si pozerali
LiekInfo.sk používa súbory „cookie“ na zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním vyjadrujete svoj súhlas s používaním našich súborov „cookie“.