Na čo sa AMPICILIN používa?
Ampicilín je antibiotikum prvej voľby u infekcií dolných dýchacích ciest s hnisavou expektoráciou, vyvolaných pneumokokmi, hemofilmi alebo zmiešanou mikroflórou; pri akútnej bronchitíde, bronchiolitíde a pri zápaloch pľúc u detí (pokiaľ nie je dôkaz samostatnej stafylokokovej etiológie, prípadne v kombinácii s oxacilínom), pri akútnej epiglotitíde, pri zápaloch stredného ucha novorodencov a detí predškolského veku; pri zápaloch vedľajších nosových dutín. Pri liečbe akútnych exacerbácií chronickej bronchitídy je ampicilín indikovaný v prvom rade pri monoinfekcii pneumokokmi.
Pri infekciách močových ciest sa ampicilín ordinuje až v druhom rade, pokiaľ nie je vhodnejšie použiť krátkodobé sulfónamidy, kotrimoxazol alebo oxytetracyklín. Ak je mikroorganizmus citlivý, je ampicilín indikovaný pri infekciách žlčových ciest, zažívacieho traktu, pri hnisavých meningitídach (predovšetkým hemofilovej, pneumokokovej, meningokokovej, streptokokovej a enterokokovej etiológie), pri bakteriálnych endokarditídach, pri septikémiách prípadne tiež pri peritonitídach.
Ampicilín sa používa tiež na liečbu brušného týfusu alebo paratýfusu (pokiaľ nemožno použiť chloramfenikol) a na sanáciu nosičov salmonel v žlčníku a žlčových cestách v rámci komplexnej antibioticko-chirurgickej liečby.
Pri ťažkých zmiešaných infekciách (napríklad pri peritonitídach) možno ampicilín výhodne kombinovať s aminoglykozidovými antibiotikami gentamycínového typu.
Pre viac informácií si prečítajte príbalový leták...
Nežiaduce účinky
Nemožno vylúčiť riziko anafylaktickej reakcie, skríženej senzibilizácie s penicilínmi a cefalosporínmi. Nežiaduce účinky sa objavujú najčastejšie medzi 7. až 10. dňom od začiatku liečby a vyskytujú sa u 10 až 15 % pacientov. Kožné poruchy sa objavujú u 6 až 8 % (exantém, žihľavka, pruritus), výnimočne i Stevensov - Johnsonov a Lyellov syndróm. Môže dôjsť k poruchám tráviacej sústavy ako je nauzea, hnačka, vracanie, ktoré obyčajne nie sú dôvodom na prerušenie liečby a po jej ukončení spontánne ustúpia. Vzácne môže vzniknúť pseudomembranózna kolitída. Známy je aj ojedinelý výskyt psychických a nervových porúch (bolesti hlavy, poruchy spánku a osobnosti). Uvádzajú sa tiež poruchy funkcie pečene; edémy; poruchy krvotvorby (purpura, trombocytopénia). Po intravenóznej alebo intramuskulárnej aplikácii sa môže objaviť lokálne podráždenie kože, pocit bolesti či tromboflebitída v okolí miesta vpichu.