AMIKACIN B.BRAUN 10 MG/ML sol inf 20x100 ml/1000 mg (fľ.LDPE)

SPC
49" colspan="2" valign="top">












7,5
7,50
15,00
30,00
37,50
60,00
90,00
120,00
150,00
180,00
210,00
240,00
270,00
300,00
ml
15
15,00
30,00
60,00
75,00
120,00
180,00
240,00
300,00
360,00
420,00
480,00
540,00
600,00
20
20,00
40,00
80,00
100,00
160,00
240,00
320,00
400,00
480,00
560,00
640,00
720,00
800,00
















Telesná hmotnosť
Amikacín 5 mg / ml (100 ml = 500 mg)

2,5kg
5kg
10kg
12,5kg
20kg
30kg
40kg
50kg
60kg
70kg
80kg
90kg
100kg

Amikacín in mg














7,5
3,75
7,50
15,00
18,75
30,00
45,00
60,00
75,00
90,00
105,00
120,00
135,00
150,00
ml
15
7,50
15,00
30,00
37,50
60,00
90,00
120,00
150,00
180,00
210,00
240,00
270,00
300,00
20
10,00
20,00
40,00
50,00
80,00
120,00
160,00
200,00
240,00
280,00
320,00
360,00
400,00
















Telesná hmotnosť
Amikacín 10 mg / ml (100 ml = 1000 mg)

2,5kg
5kg
10kg
12.5kg
20kg
30kg
40kg
50kg
60kg
70kg
80kg
90kg
100kg

Amikacín in mg














7,5
1,88
3,75
7,50
9,38
15,00
22,50
30,00
37,50
45,00
52,50
60,00
67,50
75,00
ml
15
3,75
7,50
15,00
18,75
30,00
45,00
60,00
75,00
90,00
105,00
120,00
135,00
150,00
20
5,00
10,00
20,00
25,00
40,00
60,00
80,00
100,00
120,00
140,00
160,00
180,00
200,00

Presnosť dávkovania je možné zlepšiť ak je Amikacin B. Braun 2,5 mg/ml, 5 mg/ml, a 10 mg/ml infúzny roztok podávaný pomocou infúznej pumpy.

Infúzny roztok je svojím zložením určený na priame použitie, nesmie byť pred použitím riedený a je určený len na jednorazové použitie.

Aby nedošlo k predávkovaniu, hlavne u detí, treba použiť čo najviac zodpovedajúcu dostupnú silu lieku.

Špeciálne odporúčanie pri intravenóznom podávaní
Množstvo použitého zrieďovacieho roztoku u pediatrických pacientov závisí od množstva amikacínu, ktoré pacient toleruje. Obvykle sa roztok podáva pomocou infúzie počas 30 až 60 minút. U dojčiat je doba podávania infúzie 1 až 2 hodiny.

Maximálna denná dávka:
V prípade život ohrozujúcich infekcií je možné zvýšiť dávku na 1,5 g na deň počas maximálne 10 dní a len pod stálym dohľadom. Celková dávka lieku u dospelých v priebehu celej liečby nemá presiahnuť 15 g; do súčtu dávky je potrebné zahrnúť aj predchádzajúce dávky iných aminoglykozidov.  

Jedna dávka amikacínu za deň sa neodporúča podávať pacientom s oslabenou imunitou, pacientom s vážnym poškodením obličiek, cystickou fibrózou, ascites, pacientom s rozsiahlymi popáleninami (viac ako 20% kože), starším pacientom a tehotným ženám z dôvodu potreby prispôsobenia dávkovania.
 

Dĺžka liečby
Celková dĺžka liečby je 7 až 10 dní v závislosti od závažnosti infekcie. Pri ťažkých a komplikovaných infekciách, keď liečba amikacínom trvá viac ako 10 dní je nutné prehodnotiť vhodnosť liečby amikacínom. Pokračovanie v liečbe amikacínom si vyžaduje monitorovanie hladín amikacínu v sére, monitorovanie funkcie obličiek a monitorovanie sluchovej a vestibulárnej funkcie.

Reakcia pacientov, ktorí trpia infekciami vyvolanými citlivými baktériami trvá pri odporúčanom dávkovaní 24 až 48 hodín. Pokiaľ sa klinická reakcia nedostaví do troch až piatich dní je nutné zvážiť alternatívnu liečbu.

Monitorovanie koncentrácie lieku
Na konci dávkovacieho intervalu (najnižšie hodnoty) a okamžite po skončení infúzie (najvyššie hodnoty) sú odobraté krvné vzorky. Koncentrácie amikacínu v sére musia byť monitorované na druhý alebo tretí deň po začatí liečby a potom dvakrát týždenne (pozri bod 4.4). Hladina nesmie byť vyššia ako 30 - 35 mikrogramov /ml po 30 a 90 minútach po infúzii. Minimálne hodnoty musia byť menšie ako 10 mikrogramov/ml. Monitorovanie plazmatických koncentrácií sa odporúča najmä u pacientov s poškodenou funkciou obličiek.

Dávkovanie u pacientov s poškodenou funkciou obličiek
Poznámka: jednorazová denná dávka amikacínu sa neodporúča u pacientov s poškodenou funkciou obličiek (klírens kreatinínu <50 ml/min).

U pacientov s poškodenou funkciou obličiek a glomerulárnou filtráciou menšou ako 70 ml/minútu sa odporúča znížiť dávky alebo predĺžiť dávkovacie intervaly z dôvodu očakávanej akumulácie amikacínu. U pacientov s poškodenou funkciou obličiek je úvodná dávka amikacínu 7,5 mg/kg telesnej hmotnosti. Dávkovací interval pre jednotlivých pacientov je vypočítaný ako 9 násobok hladiny sérového kreatinínu. Ak je napríklad koncentrácia kreatinínu 2 mg/100 ml, potom musí byť odporúčaná individuálna dávka (7,5 mg/kg telesnej hmotnosti) podávaná každých 2 x 9 = 18 hodín.
U pacientov s chronickým poškodením obličiek a známym klírensom kreatinínu je udržiavacia dávka podávaná v intervale každých 12 hodín vypočítaná pomocou nasledujúcej rovnice:
(klírens kreatinínu pacienta v ml/minútu ÷ normálny klírens kreatinínu v ml/minútu) x amikacín 7,5 mg/kg telesnej hmotnosti.
Hodnoty uvedené v nasledujúcej tabuľke môžu byť použité ako odporúčacie hodnoty.


Klírens kreatinínu
Denná dávka amikacínu
Dávka amikacínu každých 12 hodín u pacienta vážiaceho 70 kg
[ml/min]
[mg/kg telesnej hmotnosti na deň ]
[mg]
70

80
7,6

8
266

280
60

69
6,4

7,6
224

266
50

59
5,4

6,4
186

224
40

49
4,2

5,4
147

186
30

39
3,2

4,2
112

147
20

29
2,1

3,1
77

112
15

19
1,6

2,0
56

77

Pacienti podstupujúci hemodialýzu alebo peritoneálnu dialýzu dostávajú jednu dávku s polovičnou silou na konci dialýzy.

Starší pacienti, na dosiahnutie terapeutických koncentrácií v plazme, môžu potrebovať nižšie udržiavacie dávky ako mladší dospelí.
Amikacín je vylučovaný močom. Funkcia obličiek by sa mala kontrolovať kedykoľvek je to možné a v prípade potreby je nutné upraviť dávkovanie.

Obézni pacienti
Amikacín slabo prechádza do tukového tkaniva. Vypočítať správnu dávku je možné na základe hmotnosti určenej pomocou odhadovanej ideálnej hmotnosti pacienta, ku ktorej sa priráta 40% nadváhy. Dávky sa upravujú v závislosti od monitorovania plazmy. Maximálna denná dávka nesmie byť vyššia ako 1,5 g. Dĺžka liečby nesmie byť dlhšia ako 7 až 10 dní.

Pacienti s ascitmi
Musia byť podávané vyššie dávky na dosiahnutie požadovaných sérových koncentrácií z hľadiska relatívne vyššej distribúcie v kompartmente extracelulárnej tekutiny.

4.3 Kontraindikácie

- Hypersenzitivita na amikacín alebo iné aminoglykozidy alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
- Ťažká myasténia.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Je nutné byť opatrný pri podávaní prípravku pacientom s poškodením obličiek, pacientom so sluchovým alebo vestibulárnym ochorením, pacientom s neuromuskulárnymi poruchami a pacientom, ktorí boli liečení inými aminoglykozidmi bezprostredne pred podávaním amikacínu.

Toxické účinky aminoglykozidov, vrátane amikacínu sa častejšie prejavujú u pacientov s poruchou obličiek v prípade ak sú podávané dávky vyššie ako odporúčané dávky a pri predĺžení odporúčanej dĺžky liečby. Nebola stanovená bezpečnosť liečby trvajúcej dlhšie ako 14 dní. Iné faktory, ktoré zvyšujú riziko aminoglykozidovej toxicity sú pokročilý vek a dehydratácia. Ak nastanú príznaky obličkovej dysfunkcie ako sú cylindrúria, prítomnosť leukocitov alebo červených krviniek, albuminúria, pokles klírens kreatinínu, hypodenzita, hyperazotémia, zvýšenie sérového kreatinínu a oligúria je nutné znížiť denné dávky a/alebo predĺžiť interval medzi jednotlivými dávkami. Pri zvýšenej azotémii alebo postupnom znižovaní objemu moču je nutné prerušiť liečbu. Liečba amikacínom musí byť pozastavená v prípade ak nastane tinnitus alebo subjektívna strata sluchu alebo v prípade ak následný audiogram ukáže významné zníženie vnímania vysokých tónov.

Počas liečby musí byť pacient dostatočne hydratovaný a na začiatku liečby, najmä u pacientov s poruchou obličiek je nutné stanoviť funkciu obličiek. Počas liečby je nutné starostlivo monitorovať funkciu obličiek a to najmä u starších pacientov. Hlavne u vysokorizikových pacientov sa odporúča vykonať opakované audiometrické vyšetrenia. Na predchádzanie vysokým koncentráciám, ktoré môžu byť toxické sa odporúča monitorovať sérové koncentrácie amikacínu kedykoľvek je to možné a to dvakrát týždenne. (pozri bod 4.2).

Podávanie aminoglykozidov pacientom s neuromuskulárnym ochorením ako je napríklad parkinsonizmus si vyžaduje vysokú opatrnosť, pretože amoniglykozidy pôsobia podobne ako kurare a môžu zhoršovať svalovú slabosť.

Aminoglykozidy aplikované lokálne ako súčasť chirurgického zákroku sú rýchlo a okamžite celkovo absorbované (s výnimkou močového mechúra). V súvislosti s podráždením chirurgického miesta použitím aminoglykozidových preparátov (bez ohľadu na rozsah) bol hlásený vývin ireverzibilnej hluchoty, ochorenie obličiek a smrť, ktoré boli vyvolané neuromuskulárnou blokádou.

Pediatrickí pacienti
Aminoglykozidy musia byť podávané s opatrnosťou u predčasne narodených novorodencov a novorodencov z dôvodu nezrelosti funkcie obličiek u týchto pacientov a z toho vyplývajúcej prolongácie sérového polčasu týchto liečiv.

Liek obsahuje 15 mmol (alebo 354 mg) sodíka na 100 ml. Je nutné brať túto informáciu do úvahy u pacientov so sodíkovou diétou.

4.5 Liekové a iné interakcie

Synergický antibakteriálny účinok je vyvolaný kombináciou s beta-laktámovými antibiotikami.

Je nutné predchádzať súbežnému alebo následnému podávaniu ako aj systémovému alebo lokálnemu podávaniu iných ototoxických alebo nefrotoxických látok z dôvodu možnosti sčítania účinkov. Toxicita amikacínu sa môže zvýšiť nasledujúcimi ototoxickými a/alebo nefrotoxickými látkami:
- Iné aminoglykozidy
- Iné protizápalové chemoterapeutiká napríklad bacitracín, amfotericín B, cefalosporíny, vankomycín, kanamycín, paromomycín, polymyxín B, kolistín
- Cytostatiká: karboplatina (vo vysokých dávkach), cisplatina, oxaliplatina (najmä v prípadoch existujúcej renálnej insuficiencie)
- Imunosupresíva: cyklosporín, takrolimus
- Rýchlo účinkujúce diuretiká napríklad furosemid alebo kyselina etakrynová (funkčná renálna insuficiencia vyvolaná dehydratáciou, majú samotné možný ototoxický účinok) Dôsledkom môže byť ireverzibilná hluchota.

V prípade kombinácie amikacínu s potencionálne nefrotoxickou alebo ototoxickou látkou je nutné veľmi starostlivo monitorovať sluchovú funkciu a funkciu obličiek. V prípade súbežného podávania s rýchlo účinkujúcimi diuretikami je nutné monitorovať stav hydratácie pacienta.

Amikacín/metoxyfluránová anestézia
Aminoglykozidy môžu zvýšiť škodlivý účinok metoxyfluránu na obličky. Pri súbežnom podávaní sa môžu vyskytnúť extrémne závažné nefropatie.

Amikacín/myorelaxanciá a iné látky
 Pri súbežnom podávaní amikacínu s myorelaxanciami (napríklad d-tubokurarín), kurare, botulotoxínom, polymixínovými antibiotikami, prokaínamidom, veľkým množstvom krvných citrátov alebo inhalačnou anestéziou (napríklad halotán) sa musí počítať s možnosťou, že neuromuskulárna blokáda vyvolaná týmito liečivami bude zvýšená. V prípade chirurgického zákroku musí byť anesteziológ informovaný o podávaní týchto liečivých prípravkov. Injekcia solí kalcia môže odvrátiť neuromuskulárnu blokádu vyvolanú aminoglykozidmi (pozri bod 4.9).

Indometacín môže zvýšiť plazmovú koncentráciu amikacínu u novorodencov.


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Existuje len obmedzené množstvo údajov o používaní aminoglykozidov u tehotných žien. Aminoglykozidy môžu spôsobiť poškodenie plodu. Aminoglykozidy prechádzajú placentou a boli hlásené prípady úplnej, ireverzibilnej bilaterálnej kongenitálnej hluchoty u detí, ktorých matky dostávali streptomycín počas tehotenstva. Aj keď neboli hlásené nežiaduce účinky na plod alebo novorodencov v prípade liečby tehotných žien inými aminoglykozidmy, potencionálne riziko existuje. Ak je amikacín podávaný počas tehotenstva alebo ak pacientka otehotnie počas liečby amikacínom musí byť informovaná o možnom riziku, ktoré môže mať toto liečivo na plod.
Amikacin B. Braun 2,5 mg/ml, 5 mg/ml, a 10 mg/ml infúzny roztok sa nesmie podávať počas tehotenstva pokiaľ si to nevyžaduje klinický stav pacientky. Ak je liečba nevyhnutná môže prebiehať len pod dohľadom lekára (pozri bod 4.4).

Laktácia

Neexistujú údaje o tom či amikacín/metabolity prechádzajú do materského mlieka. Je nutné rozhodnúť sa prerušiť dojčenie alebo prerušiť/zdržať sa liečby Amikacinom B. Braun 2,5 mg/ml, 5 mg/ml, a 10 mg/ml infúzny roztok po zvážení pozitívneho účinku dojčenia pre dieťa a pozitívneho účinku liečby pre matku.

Amikacín sa môže podávať tehotným ženám a novorodencom len ak je to jednoznačne potrebné a pod stálym dohľadom lekára (pozri bod 4.4).

Fertilita
V štúdiách reprodukčnej toxicity u myší a potkanov neboli zistené žiadne účinky na fertilitu.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlo a obsluhovať stroje.

V prípade podávania prípravku ambulantným pacientom, sa odporúča zvýšiť opatrnosť pri vedení vozidla a obsluhovaní strojov vzhľadom na možné vedľajšie účinky ako je strata rovnováhy.  

4.8 Nežiaduce účinky

Za určitých podmienok amikacín vykazuje ototoxické a/alebo nefrotoxické účinky. Poškodenie obličiek sa vyskytuje menej často u pacientov liečených amikacínom a je obyčajne reverzibilné po ukončení podávania liečiva.

Dôležité upozornenie o liečbe:
Poškodeniu obličiek a sluchu, ktoré sú vyvolané neurologickými účinkami je z veľkej časti možné zabrániť preventívnymi opatreniami a to kontrolou stavu obličiek, sluchu a rovnováhy pred, počas a po liečbe udržiavaním dostatočnej hydratácie a tvorbou moču ako aj monitorovaním koncentrácie liečiva v sére u rizikových pacientov a následnými úpravami dávok (pozri bod 4.2).
Vedľajšie účinky, ktoré sa môžu vzťahovať k liečbe sú uvedené nižšie v tabuľke a sú zatriedené podľa jednotlivých orgánov ľudského tela a absolútnej frekvencie. Frekvencie sú definované nasledovne:
– Veľmi časté (³1/10)
– Časté (³1/100 až <1/10)
– Menej časté (³1/1 000 až <1/100)
– Zriedkavé (³1/10 000 až <1/1000)
– Veľmi zriedkavé (<1/10 000)
– Neznáme (nie je možné stanoviť z dostupných údajov)

Infekcie a nákazy:
Zriedkavé:
Superinfekcia alebo kolonizácia (rezistentnými baktériami alebo kvasinkovými hubami)
Ochorenia krvi a lymfatického systému:
Zriedkavé:
anémia, leukopénia, granulocytopénia, trombocytopénia, eozinofília
Poruchy imunitného systému:
Zriedkavé:
Hypersenzitívne reakcie3
Veľmi zriedkavé:
Anafylaktický šok (ojedinelé prípady)
Nie je známe
Skrížená alergia medzi aminoglykozidmi
Poruchy metabolizmu a výživy:
Zriedkavé:
Hypomagneziémia
Poruchy nervového systému:
Menej časté:
Závrate1, vertigo1
Zriedkavé:
Bolesť hlavy, migréna, parestézia, tremor
Ochorenia oka:
Menej časté:
Nystagmus1
Ochorenia ucha a labyrintu:
Menej časté:
Šum v ušiach1, tlak v ušiach1, poruchy sluchu1
Veľmi zriedkavé:
Hluchota (ojedinelé prípady)
Cievne poruchy:
Zriedkavé:
Hypotenzia
Ochorenia dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:
Zriedkavé:
Pokles respiračnej funkcie4
Menej časté:
Respiračná paralýza4 (ojedinelé prípady)
Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu:
Menej časté:
Nauzea1
Zriedkavé:
Vracanie
Poruchy kože a podkožného tkaniva:
Zriedkavé:
Začervenanie kože, exantém, pruritus, urtikária (hypersenzitívne reakcie)3
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:
Zriedkavé:
Artralgia
Veľmi zriedkavé:
Neuromuskulárna blokáda
Poruchy obličiek a močovej sústavy:
Menej časté:
Poškodenie obličiek2, poškodenie funkcie obličiek2
Veľmi zriedkavé:
Toxická nefropatia, akútne zlyhanie obličiek
Celkové ochorenia a reakcie v mieste podania:
Zriedkavé:
Horúčka3
Abnormálne laboratórne a funkčné vyšetrenia:
Zriedkavé:
Zvýšená aspartátová aminotransferáza, zvýšená alanínová aminotransferáza, zvýšená alkalická fosfatáza (mierne a reverzibilné)

Dodatočné informácie o jednotlivých nežiaducich účinkoch
(1)Tieto účinky boli pozorované najmä po prekročení odporúčaného dávkovania, pri liečbe trvajúcej dlhšie ako 10 dní alebo ak dávky u pacientov s poruchou obličiek neboli náležite znížené. Počiatočné príznaky vestibulárnych porúch sú závrate, nauzea a zvracanie. Klinické testovanie často sprevádzal nystagmus. Vestibulárne poruchy sú takmer v každom prípade reverzibilné. Strata sluchu sa začína prejavovať znížením ostrosti vysokých tónov (³4,000 Hz), ktorá predchádza strate sluchu a môže byť zistená len pomocou audiometrie.
(2) Ďalší menej častý nežiaduci účinok je poškodenie obličiek. Pri opakovanom podávaní amikacínu spočíva mechanizmus poruchy obličiek v akumulácii v lyzozómoch, fosfolipázovej inhibícii a nekróze tubulárnych buniek. Jednorazová denná dávka môže znížiť riziko nefrotoxicity. Porucha obličiek je reverzibilná do rozličnej miery avšak zhoršuje riziko kumulačného procesu, ktorý môže vyvolať alebo zintenzívniť ototoxické účinky. Je možné, že dôjde k zvýšeniu koncentrácie kreatinínu v sére a objaví sa prítomnosť albumínu, červených a bielych krviniek alebo cylindrov v moči, urémie alebo oligúrie.  '
(3) Zriedkavé nežiaduce účinky sú hypersenzitívne reakcie ako napríklad exantéma, svrbenie, žihľavka a horúčka.
(4) V zriedkavých prípadoch vysoká rýchlosť intravenóznej infúzie môže vyvolať vážnu depresiu respiračnej funkcie. V ojedinelých prípadoch môže nastať respiračná paralýza; toto riziko tiež existuje ak je amikacín podávaný v kombinácii s anestéziou a myorelaxanciami (pozri bod 4.5).


4.9 Predávkovanie

Predávkovanie môže vyvolať nefrotoxicitu, ototoxicitu alebo účinky kurarového typu (neuromuskulárna blokáda).

Liečba
V prípade predávkovania alebo toxických reakcií je nutné ukončiť podávanie infúzie amikacínu a ak je to potrebné aplikovať nútenú diurézu na urýchlenie odstraňovania amikacínu z krvi. Na elimináciu amikacínu , ktorý sa kumuluje v krvi môže pomôcť peritoneálna dialýza alebo hemodialýza. Na odstránenie amikacínu z krvi je účinnejšia hemodialýza v porovnaní s peritoneálnou dialýzou.
U novorodencov je možné zvážiť výmennú transfúziu, na základe doporučenia odborníka.
Soli vápnika sú indikované na neutralizáciu účinkov kurarového typu. Pri respiračnej paralýze môže byť potrebná umelá ventilácia.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Iné aminoglykozidy, ATC kód: J01GB06

Amikacín je polosyntetické aminoglykozidové antibiotikum odvodené od kanamycínu. Získava sa acyláciou aminoskupiny C-1 v úseku 2-deoxystreptamínu kyselinou aminohydroxymaslovou.

Mechanizmus účinku

Amikacín pôsobí prostredníctvom inhibície syntézy proteínov v bakteriálnych ribozómoch cez interakciu s ribozomálnou RNA a následnou inhibíciou translácie u citlivých baktérii. To má za následok baktericídnu účinnosť.
Vzťah PK/PD
Najdôležitejšie PK/PD parametre na predikciu baktericídneho účinku amikacínu je podiel maximálnej koncentrácie v sére (Cmax) a minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) zodpovedného patogénu. Výsledkom podielu Cmax/MIC vo veľkosti 8:1 alebo 10:1 je účinné zabíjanie baktérií a prevencie proti rozmnožovaniu baktérií.
Amikacín vykazuje post antibiotický účinok in vitro a in vivo. Post antibiotický účinok dovoľuje predĺžiť dávkovací interval bez straty účinnosti na väčšinu gramnegatívnych baktérií.

Mechanizmus rezistencie
Rezistencia na amikacín môže byť spôsobená nasledujúcimi mechanizmami:
– Enzymatická inaktivácia: enzymatická modifikácia aminoglykozidových molekúl je najprevalentnejší rezistentný mechanizmus. Je sprostredkovaný acetyltransferázou, fosfotransferázou alebo nukleotidyltransferázou, ktoré sú kódované najmä plazmidmi. Ukázalo sa, že Amikacín je účinný na množstvo kmeňov, ktoré sú rezistentné na aminoglykozidy z dôvodu jeho schopnosti odolávať degradácii pomocou enzýmov, ktoré inaktivujú aminoglykozidy.
– Znížená penetrácia a aktívny eflux: Tieto mechanizmy rezistencie sú pozorované u Pseudomonas aeruginosa. Najnovšie údaje indikujú podobné rezistentné mechanizmy u Acinetobacter spp.
– Zmena cieľovej štruktúry: Modifikácie v rámci ribozómov sú príčinou rezistencie len ojedinele.
Vznik rezistencie počas liečby je neobvyklý. Čiastočná skrížená rezistencia medzi amikacínom a inými aminoglykozidovými antibiotikami existuje.

Kritické hodnoty
Podľa EUCAST sa na amikacín vzťahujú nasledovné limity:
Organizmy
EUCAST limity (mg/l)
S £
R >
Enterobacteriaceae; Pseudomonas, Acinetobacter a Staphylococcus
Limity, ktoré sa nevzťahujú na druh*




8

8




16

16
*Tieto sú predovšetkým odvodené od sérovej farmakokinetiky.

Rozsah účinku amikacínu:
Prevalencia získanej rezistencie sa môže meniť geograficky a v čase pre vybraté druhy; miestna informácia o rezistencii je nutná najmä v prípade liečby ťažkých infekcií. Aj je to potrebné je nutné vyhľadať stanovisko experta v prípade, že lokálna prevalencia rezistencie je taká, že účinnosť prostriedku v aspoň niektorých typoch infekcie je otázna.

Bežne citlivé druhy
Aeróbne gram-pozitívne mikroorganizmy
Staphylococcus aureus (MSSA)
Staphylokoky koaguláza-negatívne (MSCNS)
Aeróbne gram-negatívne mikroorganizmy
Aeromonas spp.
Campylobacter spp.
Citrobacter freundii
Citrobacter koseri
Enterobacter cloacae
Haemophilus influenzae$
Francisella tularensis
Klebsiella oxytoca
Morganella morganii
Proteus mirabilis
Proteus vulgaris
Providencia rettgeri
Providencia stuartii
Salmonella enterica
Serratia liquefaciens
Shigella spp.
Yersinia enterocolitica
Yersinia pseudotuberculosis
Atypické baktérie
Mycobacterium spp.
Kmene, pre ktoré získaná rezistencia môže byť problém.
Aeróbne gram-pozitívne mikroorganizmy
Staphylococcus aureus (MRSA)+
Staphylokoky koaguláza-negatívne (MSCNS)+

Aeróbne gram – negatívne mikroorganizmy
Acinetobacter spp.
A. baumannii
Enterobacter aerogenes
Escherichia coli
Klebsiella pneumoniae
Pseudomonas aeruginosa1
Serratia marcescens
Inherentne rezistentné organizmy
Aeróbne gram-pozitívne mikroorganizmy
Enterococci
Streptococci
- Skupina A pyogenes
- Skupina B,C,G
- S. pneumoniae
Aeróbne gram-negatívne mikroorganizmy
Burkholderia cepacia
Stenotrophomonas maltophila
Anaeróby
Bacteroides spp.
Clostridium perfringens
Clostridium difficile
Prevotella spp.
Iné mikroorganizmy
Chlamydia spp.
Chlamydophila spp.
Mycoplasma spp.
Ureaplasma urealyticum
$ Prirodzená citlivosť väčšiny baktérií sa nachádza v stredovom rozmedzí.
1 Miera rezistencie u pacientov, ktorí patria do špeciálnej skupiny napríklad pacienti s cystickou fibrózou je ≥10%.
Skratky:
MSSA = Meticilín senzitívny Staphylococcus aureus,
MRSA = Meticilín rezistentný Staphylococcus aureus
MSCNS = Meticilín senzitívny, koaguláza-negatívne staphylokoky
+Vysoký stupeň rezistencie (> 50 %) bol pozorovaný v jednej alebo vo viacerých oblastiach v rámci EU.

Iné poznámky:
Aminoglykozidy sú vhodné prípravky na kombináciu s inými antibiotikami na liečbu gram-pozitívnych kokov.


5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia:
Po perorálnom podaní je amikacín absorbovaný len vo veľmi malom množstve. Amikacín môže byť aplikovaný len parenterálnym podaním. Najvyššie sérové koncentrácie nastávajú 1 – 2 hodiny po infúzii. Sérový polčas je 2,2 – 2,4 hodín. Dlhší polčas je možné očakávať u pacientov s ochorením obličiek, u predčasne narodených novorodencov a novorodencov.
Podanie dávky o veľkosti 7,5 mg/kg kontinuálnou i.v. infúziou počas 10 minút vyvolá sérovú koncentráciu 38 µg/ml na konci infúzie. Pri podávaní 15 mg/kg zdravým dobrovoľníkom kontinuálnou i.v. infúziou počas 30 minút bola nameraná sérová koncentrácia približne 77 µg/ml na konci infúzie a 47 µg/ml a 1 µg/ml, 1 a 12 hodín na konci infúzie, respektíve.
U starších pacientov s priemerným klírens kreatinínu 64 ml/min, podanie dávky 15 mg/kg i.v. infúziou počas 30 minút má za následok sérovú koncentráciu 55 µg/ml na konci infúzie a 5,4 µg/ml a 1,3 µg/ml, 12 a 24 hodín po skončení infúzie, respektíve.
Mnohé štúdie o dávkovaní nepreukázali akumulačné účinky u ľudí s normálnou funkciou obličiek, ktorým boli podávané jednorazové denné dávky 15 až 20 mg/kg.

Distribúcia:
Distribučný objem amikacínu je približne 24 l (28% telesnej hmotnosti). Rýchlosť viazania plazmového proteínu bola stanovená na 4% - 10%.
Po podaní odporúčanej dávky, terapeutické hladiny amikacínu boli nájdené v kostiach, srdci, žlčníku pľúcnom tkanive, moči, žlči, bronchiálnej sekrécii, odkašlanom hliene, intersticiálnom moku, pleurálnom moku a synoviálnom moku.
Dostatočne prechádza do tekutiny zapálených mozgových plien. Približne 10% až 20% sérovej koncentrácie prechádza cez meningy, čo sa môže zvýšiť na 50% keď sú meningy zapálené.
Látka sa akumuluje v renálnom kortexe a tekutine vnútorného ucha a jej eliminácia z týchto častí je pomalá.
Amikacín prechádza placentovou bariérou a je vylučovaný do materského mlieka. Pri 20% koncentrácii v tele matky bola dokázaná prítomnosť látky v krvi plodu a amniotickej tekutine.

Biotransformácia:
Amikacín nie je metabolizovaný v ľudskom tele.

Eliminácia:
U pacientov s normálnou funkciou obličiek je priemerná sérová klírens amikacínu 100 ml/min a renálna klírens 94 ml/min. Prevládajúca forma eliminácie amikacínu je glomerulárna filtrácia. Väčšia časť objemu (60% - 82%) je v nezmenenej forme vylúčená močom v priebehu prvých 6 hodín. Iba veľmi malé množstvá sú vylúčené žlčou. U pacientov s normálnou funkciou obličiek je 91% až 95% dávky amikacínu (i.m.) vylúčených močom do 8 a 24 hodín, respektíve.
Amikacín môže byť eliminovaný pomocou hemodialýzy a pri nižšej rýchlosti aj peritoneálnou dialýzou. V závislosti od dialyzačnej metódy 50% (rozpätie 29% - 81%) alebo 40% - 80% podanej dávky sa odstráni do štyroch alebo ôsmych hodín, respektíve.

Pediatrickí pacienti:
Údaje z prípadov podávania viacnásobných denných dávok ukázali hladiny miechového moku u normálnych detí okolo 10 až 20% sérových koncentrácií a pri meningitíde môžu dosiahnuť 50%.

Intravenózne podávanie
U novorodencov a najmä u predčasne narodených novorodencov dochádza k poklesu renálnej eliminácie amikacínu.

V štúdii na novorodencoch (1-6 dní po narodení) boli novorodenci rozdelení do skupín podľa pôrodnej hmotnosti (<2000, 2000-3000 a >3000g). Amikacín sa podával intramuskulárne a/alebo intravenózne a veľkosť dávky bola 7,5 mg/kg. Klírens u novorodencov >3000 g bol 0,84 ml/min/kg a konečný polčas bol okolo 7 hodín. V tejto skupine bol počiatočný objem distribúcie v rovnovážnom stave 0,3 ml/kg a 0,5 mg/kg, respektíve. V skupinách s nižšou pôrodnou hmotnosťou bol klírens/kg nižší a polčas dlhší. opakované dávky každých 12 hodín vo všetkých vyššie spomenutých skupinách nevykázali akumuláciu po piatich dňoch.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách toxicity opakovaných dávok boli hlavnými účinkami nefrotoxicita a ototoxicita.
Neboli vykonané žiadne štúdie o mutagénnom a karcinogénnom potenciály amikacínu.
V štúdiách reprodukčnej toxicity bolo dokázané, že amikacín spôsobil dávkami vyvolanú nefrotoxicitu u gravidných potkanoch a ich plodoch; v štúdiách reprodukčnej toxicity na potomkoch myší, potkanov a zajacov bola dokázaná zvýšená plodová úmrtnosť. Existuje riziko poškodenia vnútorného ucha a obličiek plodu, ktoré sa vzťahuje na triedu aminoglykozidových antibiotík.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Chlorid sodný,
Hydroxid sodný (na úpravu pH),
Voda na injekcie

6.2 Inkompatibility

Amikacin B. Braun 2.5 mg/ml, 5 mg/ml, a 10 mg/ml sú roztoky určené k priamemu použitiu a nesmú sa miešať so žiadnymi inými medicínskymi prípravkami, musia byť podávané osobitne a v súlade s odporučeným dávkovaním.
Za žiadnych okolností sa aminoglykozidy nemôžu miešať v infúznom roztoku s beta-laktámovými antibiotikami (napríklad penicilíny, cefalosporíny), čo môže vyvolať chemicko-fyzikálnu inaktiváciu kombinovaných liekov.

Chemické inkompatibility sú známe pre amfotericín, chlorotiazidy, erytromycín, heparín, nitrofurantoín, novobiocín, fenytoín, sulfadiazín, tiopentón, chlortetracyklín, vitamín B, a vitamín C. Amikacín sa nesmie miešať s týmito medicínskymi prípravkami.

Inaktivácia v prípade zmiešania aminoglykozidov s beta-laktámovými antibiotikami môže pretrvávať pri odbere vzoriek na meranie hladín antibiotika v sére a môže tak v konečnom dôsledku spôsobiť podcenenie chýb v dávkovaní a riziko toxicity. Vzorky musia byť rýchlo prevedené a uložené v chlade alebo sa musí pridať beta-laktamáza.

6.3 Čas použiteľnosti

Neotvorené:

3 roky.

Čas použiteľnosti (po otvorení):
Z mikrobiologického hľadiska musí byť liek použitý okamžite.
Ak nie je použitý okamžite sú soba a podmienky uchovávania pred použitím plne v zodpovednosti podávajúceho a normálne by nemala presiahnuť 24 hodín pri teplote 2 -8° C.



6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
Podmienky uchovávania otvoreného lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

· Amikacin B. Braun 2,5 mg/ml:
LD polyetylénové fľašky obsahujúce 100 ml, dostupné v baleniach po
10 x 100 ml
20 x 100 ml

· Amikacin B. Braun 5 mg/ml:
LD polyetylénové fľašky obsahujúce 100 ml, dostupné v baleniach po
10 x 100 ml
20 x 100 ml

· Amikacin B. BRaun 10 mg/ml:
LD polyetylénové fľašky obsahujúce 100 ml, dostupné v baleniach po
10 x 100 ml
20 x 100 ml

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť zlikvidované v súlade s miestnymi požiadavkami, okamžite po použití.
Len na intravenózne použitie.
Len na jednorazové použitie.
Nepoužitý roztok má byť zlikvidovaný.
Pred podaním má byť roztok vizuálne skontrolovaný či neobsahuje častice alebo či nezmenil farbu.
Použité môžu byť len roztoky, ktoré neobsahujú častice.
Roztok má byť podávaný pomocou sterilných prístrojov a v antiseptických podmienkach. Do systému sa nesmie dostať vzduch.
Pre viac informácií, pozri časť 4.2.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

B. Braun Melsungen AG
Carl-Braun-Straße 1
34212 Melsungen, Nemecko

Poštová adresa:
34209 Melsungen, Nemecko

Telefón: +49 5661/71-0
Fax: +49 5661/71-4567

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Amikacin B. Braun 2,5 mg/ml: 15/0962/10-S
Amikacin B. Braun 5 mg/ml: 15/0963/10-S
Amikacin B. Braun 10 mg/ml: 15/0964/10-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

21.12.2010

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Máj 2011
LiekInfo.sk používa súbory „cookie“ na zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním vyjadrujete svoj súhlas s používaním našich súborov „cookie“.