avovať.
U pacientov so stredne ťažkou renálnou insuficienciou (GF 10 - 30 ml/min) alebo stredne ťažkou hepatálnou insuficienciou (PT 14-18 sek) má byť denná dávka zredukovaná na polovicu. Má byť
podaná v jednej dávke za deň vzhľadom na dlhší biologický polčas venlafaxínu a O- desmetylvenlafaxínu (ODV) u týchto pacientov.
Nie sú k dispozícii dostačujúce údaje o používaní venlafaxínu u pacientov s ťažkou renálnou
insuficienciou (GF<10 ml/min) alebo ťažkou hepatálnou (PT>18 sek) insuficienciou.
Starší pacienti
U starších pacientov sa neodporúča upravovať zvyčajné dávkovanie. Avšak ako aj pri inej liečbe u starších pacientov, je potrebná zvýšená opatrnosť (vzhľadom na možnosť renálneho poškodenia. Pozri tiež odporúčané dávkovanie pri renálnej insuficiencii). Má sa použiť najnižšia účinná dávka a ak sa vyžaduje zvýšenie dávky, pacienti majú byť starostlivo monitorovaní.
Deti /mladiství
Bezpečnosť a účinnosť u detí mladších ako 18 rokov v liečbe depresie nebola preukázaná a preto sa v tejto populácii neodporúča (pozri časť 4.3 Kontraindikácie a 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).
Udržiavacia liečba
Lekár má pravidelne prehodnotiť užitočnosť dlhodobej liečby venlafaxínom u individuálneho pacienta. Všeobecne sa uznáva, že akútne epizódy veľkej depresie vyžadujú niekoľko mesiacov a viac pokračujúcej farmakologickej liečby.
Venlafaxín je účinný v dlhodobej liečbe depresií (sledovania do 12 mesiacov).
V klinických skúškach sa dokázala účinnosť venlafaxínu v prevencii rekurencií alebo opätovných návratov nových epizód u pacientov odpovedajúcich na liečbu venlafaxínom počas doznievania predchádzajúcej epizódy.
Prerušenie liečby
Má sa vyhnúť náhlemu prerušeniu liečby (Pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní a 4.8 Nežiaduce účinky). Pri liečbe s dennou dávkou venlafaxínu vyššou ako 75 mg viac ako jeden týždeň sa odporúča prerušenie liečby postupným znižovaním dávky najmenej v priebehu ďalšieho týždňa. Ak sa vysoké dávky užívajú dlhšie ako 6 týždňov, odporúča sa postupné znižovanie dávky najmenej v priebehu dvojtýždňového obdobia. Ak sa po znížení dávky alebo prerušení liečby vyskytnú netolerovateľné symptómy, má sa zvážiť pokračovanie v predtým predpísanom dávkovaní. Následne môže lekár pokračovať v znižovaní dávky, ale viac postupne.
4.3 Kontraindikácie
– známa precitlivenosť na venlafaxín alebo niektorú zložku lieku,
– súbežné užívanie venlafaxínu s inhibítormi monoaminooxidázy (pozri časť 4.5 Liekové a iné interakcie),
– deti a mladiství mladší ako 18 rokov s veľkou depresívnou poruchou,
– pacienti s ochorením srdca, napr. srdcové zlyhanie, ochorenie koronárnych artérii, EKG abnormality vrátane pre-existujúceho predĺženého QT intervalu, pacienti s elektrolytovou nerovnováhou alebo pacienti s hypertenziou (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia
pri používaní).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
1. Samovražda/samovražedné myšlienky
Depresia býva spojená so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodzovaním a samovraždou (so samovraždou súvisiacimi udalosťami). Toto riziko pretrváva, pokiaľ sa
nevyskytne dočasný ústup príznakov. Keďže zlepšenie stavu nemusí nastať počas prvých alebo niekoľkých týždňov liečby, pacienti majú byť starostlivo monitorovaní, kým nedôjde k zlepšeniu.
Všeobecnou klinickou skúsenosťou je, že riziko sebapoškodzovania býva najvyššie krátko po
začatí terapie a riziko samovraždy sa môže opäť zvýšiť v skorých štádiách uzdravovania. Je dokázané, že u malej skupiny pacientov antidepresíva môžu zvyšovať riziko samovražedných myšlienok a sebapoškodzovania.
Ďalšie psychiatrické stavy, pri ktorých je predpísaný venlafaxín, môžu byť spojené so zvýšeným rizikom so samovraždou súvisiacich udalostí. Tieto stavy môžu byť ko-morbídne s veľkou depresívnou poruchou. Rovnaká opatrnosť ako pri liečbe pacientov s veľkou depresívnou poruchou je preto potrebná aj pri liečbe pacientov s inými psychiatrickými poruchami.
U pacientov so samovraždou súvisiacimi udalosťami v anamnéze, u ktorých sa prejavuje významný stupeň samovražedného zmýšľania pred začiatkom liečby a u mladistvých je najvyššie riziko samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu, a preto majú byť počas liečby
starostlivo monitorovaní.
Použitie u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov:
Venlafaxín sa nesmie používať na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Samovražedné správanie (pokusy o samovraždu a samovražedné myšlienky) a hostilita (predovšetkým agresia, protichodné správanie) boli v klinických štúdiách častejšie pozorované
medzi deťmi a dospievajúcimi liečenými antidepresívami, než u pacientov, ktorí boli liečení
placebom. Ak sa rozhodnutie o liečbe založené na objektívnej potrebe predsa len urobí, pacient by mal byť starostlivo sledovaný kvôli výskytu samovražedných symptómov. Navyše, chýbajú dlhodobé údaje o bezpečnosti u detí a dospievajúcich týkajúce sa rastu, dospievania a kognitívneho a behaviorálneho vývoja.
Pacienti (a opatrovatelia pacientov) majú byť upozornení na potrebu monitorovania výskytu samovražedných myšlienok a okamžite majú vyhľadať lekársku pomoc, ak sa vyskytnú takéto symptómy.
2. Symptómy z vysadenia po prerušení liečby venlafaxínom
Symptómy z vysadenia po prerušení liečby sú bežné, obzvlášť ak je prerušenie liečby náhle (pozri časť 4.8 Nežiaduce účinky). V klinických skúškach sa nežiaduce účinky po prerušení liečby vyskytli u približne 31% pacientov liečených venlafaxínom a u približne 17% pacientov užívajúcich
placebo. Riziko symptómov z vysadenia môže závisieť od niekoľkých faktorov, vrátane dĺžky
liečby, dávky a rýchlosti znižovania dávky.
Závraty, senzorické poruchy (vrátane parestézie a pocitov elektrického šoku), poruchy spánku (vrátane insomnie a abnormálneho snívania), agitácia alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, triaška, potenie, bolesti hlavy, hnačka, palpitácie a emocionálna nestabilita sú najčastejšie hlásenými reakciami s vysadenia. Všeobecne sú tieto príznaky mierne až stredne závažné, hoci u niektorých pacientov sa môžu vyskytnúť v závažnej intenzite. Obvykle sa vyskytujú v priebehu prvých dní po prerušení liečby, ale existujú veľmi zriedkavé hlásenia takýchto príznakov u pacientov, ktorí neúmyselne neužili dávku. Všeobecne majú takéto príznaky obmedzený priebeh a obvykle vymiznú v priebehu 2 týždňov, hoci u niektorých jedincov môžu mať predĺžené trvanie (2-3 mesiace alebo dlhšie). Preto sa odporúča postupné znižovanie dávky venlafaxínu pri prerušení liečby dlhšej ako niekoľko týždňov alebo mesiacov, podľa potrieb pacienta (pozri Prerušenie liečby, časť 4.2 Dávkovanie a spôsob podávania).
3. Aktivácia hypománie bola zriedkavo hlásená u pacientov užívajúcich antidepresíva, vrátane venlafaxínu. Tak ako iné antidepresíva, venlafaxín má byť podávaný s opatrnosťou pacientom s mániou v anamnéze.
4. Liečba venlafaxínom (najmä začiatok a prerušenie liečby) sa spája s hláseniami o agresivite.
5. Psychomotorický nepokoj: Užívanie venlafaxínu sa spája s rozvinutím psychomotorického nepokoja, ktorý klinicky môže byť podobný akatatízii a je charakterizovaný subjektívne nepríjemným alebo sužujúcim nepokojom a potrebou častého pohybu sprevádzaného neschopnosťou stále sedieť alebo stáť. Najpravdepodobnejšie sa vyskytuje v priebehu prvých týždňov liečby. U pacientov, u ktorých sa rozvinú tieto príznaky, môže byť zvýšenie dávky škodlivé a môže byť potrebné prehodnotenie užívania venlafaxínu.
6. Existujú hlásenia o kardiotoxicite asociovanej s terapeutickými dávkami venlafaxínu. Pred začatím liečby venlafaxínom by mali byť v pravidelných intervaloch monitorované základné hodnoty EKG a krvného tlaku.
7. Významné elektrokardiogramové nálezy boli pozorované u 0,8% pacientov liečených venlafaxínom v porovnaní s 0,7% pacientov užívajúcich placebo. U pacientov liečených
venlafaxínom boli počas klinického skúšania zriedkavo pozorované významné zmeny v PR, QRS
alebo QTc intervaloch.
8. Záchvaty sú potenciálnym rizikom pri užívaní antidepresív, najmä pri predávkovaní. Venlafaxín má byť s opatrnosťou nasadený u pacientov so záchvatmi v anamnéze a jeho podávanie má byť prerušené, ak sa u pacienta vyvinie záchvat alebo sa zvýši frekvencia záchvatov. Venlafaxín sa nemá podávať pacientom s nestálou epilepsiou a pacienti s kontrolovanou epilepsiou majú byť starostlivo monitorovaní (pozri časť 4.8 Nežiaduce účinky).
9. Vzhľadom na možnosť vzniku závislosti na liekoch pôsobiacich na CNS, lekár má zhodnotiť pacienta vzhľadom na abúzus liekov v anamnéze a takýto pacient má byť starostlivo sledovaný. Klinické štúdie nepreukázali rozvoj liekovej závislosti, rozvinutie tolerancie alebo potreby zvyšovania dávky s časom u pacientov užívajúcich venlafaxín.
10. Môže sa vyskytnúť zvýšenie srdcového rytmu, obzvlášť pri vyšších dávkach. V klinických skúškach bol u pacientov liečených venlafaxínom priemerný srdcový rytmus zvýšený približne o 4 údery/minútu. Opatrnosť je potrebná u pacientov, u ktorých by skrytý stav mohol byť kompromitovaný zvýšením srdcového rytmu.
11. Dávkovanie má byť znížené u pacientov so stredne závažnou až závažnou renálnou insuficienciou alebo cirhózou pečene (pozri časť 4.2 Dávkovanie a spôsob podávania).
12. Posturálna hypotenzia bola príležitostne pozorovaná počas liečby venlafaxínom. Pacienti, najmä starší pacienti, majú byť upozornení na možnosť závratov a nestabilitu.
13. Hyponatrémia (obvykle u starších pacientov a pravdepodobne spôsobená neprimeranou sekréciou antidiuretického hormónu) býva spojená so všetkými typmi antidepresív a má sa zvážiť, ak sa u pacientov vyskytne ospanlivosť, zmätenosť alebo kŕče, kým užívajú antidepresívum.
14. Mydriáza bola hlásená v spojitosti s venlafaxínom, preto pacienti so zvýšeným intraokulárnym tlakom alebo s rizikom glaukómu so zúženým vízusom majú byť starostlivo monitorovaní.
15. Existujú hlásenia o abnormálnom kožnom krvácaní, ako je ekchymóza a purpura, v súvislosti s inhibítormi spätného vychytávania serotonínu (SSRI). Boli hlásené aj iné prejavy krvácania (napr. gastrointestinálne krvácanie a krvácanie mukóznych membrán). Opatrnosť sa odporúča u pacientov s predispozíciou ku krvácaniu vzhľadom na faktory, akými sú vek, skrytý klinický stav alebo súbežná medikácia.
16. Klinicky významné zvýšenie sérového cholesterolu bolo zaznamenané u 5,3% pacientov liečených venlafaxínom a u 0,0% pacientov užívajúcich placebo v placebom-kontrolovaných skúškach trvajúcich najmenej 3 mesiace. Počas dlhodobej liečby sa má zvážiť meranie hladín sérového cholesterolu.
17. Bezpečnosť a účinnosť liečby venlafaxínom v kombinácii s látkami spôsobujúcimi zníženie telesnej hmotnosti, vrátane fentermínu, nebola preukázaná. Súbežné podávanie venlafaxínu a látok spôsobujúcich zníženie telesnej hmotnosti sa neodporúča. Venlafaxín nie je indikovaný na zníženie telesnej hmotnosti ani samotný, ani v kombinácii s inými látkami.
18. Tak ako iné SSRI, venlafaxín sa má s opatrnosťou podávať pacientom užívajúcich neuroleptiká, pretože pri takejto kombinácii boli hlásené symptómy podobné neuroleptickému malígnemu syndrómu.
4.5 Liekové a iné interakcie
Inhibítory MAO:
Nežiaduce účinky, niektoré závažné, boli hlásené, ak sa liečba venlafaxínom začne skoro po skončení užívania inhibítorov MAO a ak sa inhibítory MAO začnú užívať skoro po skončení liečby venlafaxínom. Takéto reakcie zahŕňajú triašku, myoklonus, potenie, nauzeu, vracanie, sčervenanie, závraty a hypertermiu s prejavmi podobnými neuroleptickému malígnemu syndrómu, záchvaty a smrť. Venlafaxín sa nemá užívať v kombinácii s inhibítormi MAO alebo najmenej 14
dní po skončení liečby inhibítormi MAO. Liečba inhibítormi MAO sa môže začať najskôr za 7 dní po skončení podávania venlafaxínu.
Sérotonergické látky:
Na základe známeho mechanizmu účinku venlafaxínu a možnosti rozvoja sérotonergického syndrómu, odporúča sa opatrnosť pri súbežnom podávaní venlafaxínu s látkami, ktoré môžu pôsobiť na sérotonergické nerotransmitterové systémy (ako sú triptány, SSRI alebo lítium).
Lítium:
Boli obdržané hlásenia o interakcii medzi lítiom a venlafaxínom, ktoré viedli k zvýšenej hladine lítia.
Imipramín/Desipramín:
Metabolizmus imipramínu a jeho metabolitu 2-OH-imipramínu nebol ovplyvnený venlafaxínom, hoci celkový renálny klírens 2-hydroxydesipramínu sa znížil a AUC a Cmax desipramínu sa zvýšila o približne 35%.
Haloperidol:
Vo farmakokinetickej štúdii súbežné podávanie venlafaxínu s jednorazovou perorálnou dávkou 2 mg haloperidolu viedlo k 42% zníženiu renálneho klírens, 70% zvýšeniu AUC a 80% zvýšeniu Cmax haloperidolu. Eliminačný polčas ostal nezmenený.
Diazepam:
Farmakokinetické profily venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu sa výrazne nezmenili po podaní diazepamu. Venlafaxín nemal vplyv na farmakokinetický profil diazepamu alebo na psychomotorické alebo psychometrické účinky indukované diazepamom.
Klozapín:
Zvýšené hladiny klozapínu, dočasne spojené s nežiaducimi účinkami, vrátane záchvatov, boli hlásené po podaní venlafaxínu.
Alkohol:
Venlafaxín nepreukázal zhoršenie mentálnych a motorických schopností pri užívaní s etanolom. Avšak, tak ako pri iných CNS-aktívnych látkach, pacientom sa odporúča vyhnúť sa konzumácii alkoholu, pokiaľ užívajú venlafaxín.
Elektrokonvulzívna terapia:
Existuje málo klinických skúseností so súbežným podávaním venlafaxínu a elektrokonvulzívnou terapiou. Keďže sa hlásila predĺžená aktivita záchvatov pri súbežnom užívaní s SSRI antidepresívami, odporúča sa opatrnosť.
Látky metabolizovaná izoenzýmami cytochrómu P450:
Hlavné cesty eliminácie venlafaxínu sú prostredníctvom CYP2D6 a CYP3A4. Venlafaxín je metabolizovaný na aktívny metabolit O-desmetylvenlafaxín predovšetkým CYP2D6 enzýmom
cytochrómu P450. Súbežné podávanie ketokonazolu potvrdzuje, že inhibícia CYP3A4 môže viesť
k zvýšeným plazmatickým koncentráciám venlafaxínu pri zníženej metabolickej aktivite enzýmu CYP2D6. Je potrebná opatrnosť pri súbežnom užívaní látok inhibujúcich CYP2D6 alebo CYP3A4. Štúdie naznačujú, že venlafaxín je pomerne slabý inhibítor CYP2D6. Venlafaxín neinhiboval CYP1A2, CYP2C9 alebo CYP3A4. Bolo to potvrdené v in vivo štúdiách s nasledovnými látkami: alprazolam (CYP3A4), kofeín (CAP1A2), karbamazepín (CAP3A4) a diazepam (CYP3A4 a CYP2C19).
Cimetidín:
Cimetidín inhiboval first-pass efekt venlafaxínu, ale nemal žiadny signifikantný vplyv na tvorbu či elimináciu O-desmetylvenlafaxínu, ktorý je v systémovej cirkulácii prítomný v omnoho väčšom množstve. Ak sa venlafaxín podáva súbežne s cimetidínom, netreba dávkovanie venlafaxínu
upravovať. U starších pacientov alebo u pacientov s poruchou hepatálnych funkcií môže byť
interakcia venlafaxín/cimetidín viac výrazná, preto je indikované intenzívnejšie monitorovanie týchto pacientov.
Warfarín:
U pacientov užívajúcich warfarín a následne i venlafaxín bolo hlásené zosilnenie antikoagulačného účinku vrátane PT alebo INR.
Indinavir:
Farmakokinetická štúdia s indinavirom preukázala 28% pokles AUC a 36% pokles Cmax indinaviru. Indinavir nemal vplyv na farmakokinetiku venlafaxínu a O-desmetylvenlafaxínu. Klinická významnosť tejto interakcie nie je známa.
4.6 Gravidita a laktácia
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití venlafaxínu a gravidných žien. Štúdie na zvieratách neposkytujú dostatok údajov o účinkoch počas gravidity. Nie je známe potenciálne riziko u ľudí.
Venlafaxín by sa nemal užívať počas gravidity, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Ak sa venlafaxín užíva do pôrodu alebo krátko pred pôrodom, majú sa u novorodenca zvážiť účinky z vysadenia.
Je dokázané, že venlafaxín a jeho metabolit O-desmetylvenlafaxín prechádzajú do materského mlieka. Preto je potrebné sa rozhodnúť či žena má dojčiť alebo ukončiť užívanie venlafaxínu.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Napriek tomu, že nebol preukázaný vplyv venlafaxínu na psychomotorické, kognitívne alebo komplexné behaviorálne správanie u zdravých dobrovoľníkoch, akákoľvek psychoaktívna látka
môže porušiť schopnosť myslenia, úsudku a motorickú zručnosť. Preto majú byť pacienti upozornení na nutnosť zvýšenej opatrnosti pri riadení vozidiel a obsluhe nebezpečných strojov.
4.8 Nežiaduce účinky
V klinických štúdiách najčastejšie pozorované nežiaduce účinky v spojitosti s užívaním venlafaxínu, a vyskytujúce sa oveľa častejšie ako pri užívaní placeba, boli:
nauzea, nespavosť, sucho v ústach, somnolencia, závraty, zápcha, potenie, nervozita, asténia a abnormálna ejakulácia/orgazmus.
Výskyt väčšiny nežiaducich účinkov bol v korelácii s použitou dávkou a veľká časť z nich sa počas liečby zmiernila alebo ustúpila. Vo všeobecnosti neviedli k prerušeniu liečby.
Nežiaduce účinky pozorované v spojitosti s užívaním venlafaxínu, či už pri klinických štúdiách alebo spontánne, sú klasifikované podľa telesných systémov ako na veľmi časté (>1/10), časté (<1/10 a >1/100), menej časté (<1/100 a >1/1000), zriedkavé (<1/1000), veľmi zriedkavé (>1/1000):
Poruchy krvi a lymfatického systému:
Menej časté: ekchymóza, krvácanie mukóznych membrán. Zriedkavé: zvýšená krvácavosť, hemorágia, trombocytopénia.
Veľmi zriedkavé: dyskrázia krvi (vrátane agranulocytózy, aplastickej anémie, neutropénie a pancytopénie).
Poruchy srdca a cievne poruchy:
Časté: hypertenzia, palpitácia, vazodilatácia.
Menej časté: posturálna hypotenzia, synkopa, arytmia (vrátane tachykardie).
Veľmi zriedkavé: Torsade de Pointes, predĺžený QT interval, ventrikulárna tachykardia, ventrikulárna fibrilácia.
Gastrointestinálne poruchy:
Veľmi časté: zápcha, nauzea (pozri nižšie).
Časté: anorexia, znížená chuť do jedla, hnačka, dyspepsia, vracanie. Menej časté: bruxizmus.
Zriedkavé: gastrointestinálne krvácanie. Veľmi zriedkavé: pankreatitída.
Celkové poruchy:
Veľmi časté: asténia, bolesť hlavy.
Časté: bolesť brucha, pocit mrazenia, pyrexia. Zriedkavé: anafylaxia.
Poruchy metabolizmu a výživy:
Časté: prírastok alebo úbytok hmotnosti, zmeny v sérovom cholesterole.
Menej časté: hyponatrémia, vrátane SIADH, zvýšenie hladín pečeňových enzýmov. Zriedkavé: hepatitída.'
Veľmi zriedkavé: zvýšená hladina prolaktínu.
Poruchy kostrového svalstva, spojivových tkanív a kostí:
Časté. artralgia, myalgia. Menej časté: svalové kŕče. Veľmi zriedkavé: rabdomyolýza.
Poruchy nervového systému:
Veľmi časté: závraty, sucho v ústach, nespavosť, nervozita, ospalosť.
Časté: abnormálne sny, agitácia, stavy úzkosti, zmätenosť, hypertónia, parestézia, triaška. Menej časté: apatia, halucinácie, myoklonus.
Zriedkavé: ataxia a poruchy rovnováhy a koordinácie, poruchy reči vrátane dyzartrie, mánia alebo hypománia, príznaky podobné neuroleptickému malígnemu syndrómu, záchvaty, sérotonergický syndróm.
Veľmi zriedkavé: delírium, extrapyramidálne poruchy vrátane dyskinézy a dystónie, tardívna
dyskinéza, psychomotorický nepokoj/akatatízia (pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).
Poruchy obličiek a močových ciest:
Časté: časté močenie.
Menej časté: zadržiavanie moča.
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:
Veľmi časté: abnormálna ejakulácia/orgazmus, anorgazmia, erektilná dysfunkcia.
Časté: znížené libido, impotencia, poruchy menštruačného cyklu. Menej časté: menorágia.
Zriedkavé: galaktorea.
Poruchy dýchacej sústavy:
Časté: dyspnoe, zívanie.
Veľmi zriedkavé: pulmonálna eozinofília.
Poruchy kože a podkožného tkaniva:
Veľmi časté: potenie (vrátane nočného potenia).
Časté: svrbenie, vyrážka.
Menej časté: angioedém, makulopapulárny výsev, žihľavka, fotosenzitívne reakcie, alopécia. Zriedkavé: multiformný erytém, Stevensov-Johnsonov syndróm.
Poruchy zmyslov:
Časté: abnormálne videnie, poruchy akomodácie, rozšírenie zreníc, hučanie v ušiach. Menej časté: zmenené chuťové vnímanie.
Nežiaduce účinky v pediatrických klinických skúškach:
V pediatrických klinických skúškach boli hlásené nasledovné nežiaduce účinky s frekvenciou aspoň u 2% pacientov a vyskytujúce sa v pomere aspoň dvakrát vyššom ako v prípade placeba: bolesť brucha, bolesť hrudníka, tachykardia, anorexia, úbytok hmotnosti, zápcha, dyspepsia, nauzea, ekchymóza, krvácanie z nosa, mydriáza, bolesti svalov, závraty, emocionálna nestabilita, triaška, nepriateľstvo a samovražedné zmýšľanie.
Symptómy z vysadenia po prerušení liečby venlafaxínom:
Prerušenie užívania venlafaxínu (obzvlášť, ak je náhle) zvyčajne vedie k symptómom z vysadenia. Závraty, zmyslové poruchy (vrátane parestézie a pocitov elektrického šoku), poruchy spánku (vrátane nespavosti a abnormálneho snívania), agitácia alebo úzkosť, nauzea a/alebo vracanie, triaška, potenie, bolesti hlavy, hnačka, palpitácie a emocionálna nestabilita sú najčastejšie hlásenými príznakmi z vysadenia. Ďalšie reakcie zahŕňajú hypomániu, nervozitu, zmätenosť,
únavu, ospanlivosť, kŕče, závraty, hučanie v ušiach, sucho v ústach a anorexiu. Vo všeobecnosti tieto reakcie sú mierne až stredne závažné a majú obmedzený priebeh, hoci u niektorých pacientov môžu byť závažné a/alebo s predĺženým trvaním. Preto sa odporúča, ak sa liečba venlafaxínom ďalej nevyžaduje, ukončenie užívania postupným znižovaním dávky (pozri časť 4.2
Dávkovanie a spôsob podávania a časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).
Osobitné poznámky:
Vo všetkých premarketigových depresívnych skúškach s tabletami venlafaxínu boli hlásené záchvaty u 0,3% pacientov liečených venlafaxínom. Všetci pacienti sa vyliečili. V klinických skúškach na depresiu a všeobecné stavy úzkosti (GAD) sa záchvaty nevyskytli u pacientov
liečených venlafaxínom XL. Záchvaty sa v depresívnych štúdiách nevyskytli v skupine pacientov
užívajúcich placebo. Záchvaty boli hlásené u 0,2% pacientov užívajúcich placebo v GAD štúdiách
(pozri časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní).
Nauzea býva najčastejšia na začiatku liečby s incidenciou klesajúcou po niekoľkých prvých týždňoch. Nauzea býva zvyčajne mierna až stredne závažná a zriedkavo vyvoláva vracanie. Jej incidencia sa zvyšuje pri vyšších dávkach, obzvlášť, ak sa dávka zvýši náhle.
Reverzibilné zvýšenie hladín pečeňových enzýmov sa pozoruje v malej skupine pacientov liečených venlafaxínom. Tieto príznaky vo všeobecnosti vymiznú po prerušení liečby.
4.9 Predávkovanie
Symptómy: EKG zmeny (predĺžený QT interval, ramienková blokáda, predĺženie QRS komplexu), sínusová a ventrikulárna tachykardia, bradykardia a záchvaty, hypotenzia a zmeny v schopnosti
vnímania sa hlásili v spojitosti s predávkovaním venlafaxínom zvyčajne v kombinácii s alkoholom a/alebo inými CNS liekmi.
Existujú hlásenia o úmrtí u pacientov, ktorí užili nadmerné dávky venlafaxínu, predovšetkým v kombinácii s alkoholom a/alebo inými CNS liekmi.
Liečba pri predávkovaní: zaistenie dýchacích ciest, oxygenácia a ventilácia. Odporúča sa monitorovanie srdcového rytmu a vitálnych znakov ako obvyklých podporných a symptomatických parametrov. Má sa zvážiť podanie aktívneho uhlia alebo gastrická laváž. Vyvolanie vracania sa neodporúča. Nie je známe špecifické antidotum venlafaxínu. Pri predávkovaní sa má zvážiť možnosť kombinovaného účinku užitých liekov.
Hemodialyzačný klírens venlafaxínu a jeho hlavného aktívneho metabolitu je nízky, preto sa nepovažujú za dialyzovateľné látky.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti Farmakoterapeutická skupina: antidepresívum. ATC kód: N06AX16.
Venlafaxín je štruktúrne nové antidepresívum, ktoré nie je chemicky príbuzné tricyklickým, tetracyklickým ani iným dostupným antidepresívam. Jedná sa o racemát s dvomi aktívnymi enantiomérmi.
Mechanizmus antidepresívneho účinku venlafaxínu u ľudí spočíva v zosilnení neurotransmiterovej aktivity v centrálnom nervovom systéme. Venlafaxín a jeho hlavný metabolit O-desmetylvenlafaxín sú silné inhibítory spätného vychytávania serotonínu (5-hydroxytryptamín, 5HT), slabšie inhibítory spätného vychytávania norepinefrínu a slabé inhibítory spätného vychytávania dopamínu z neuronálnych synáps. Venlafaxín a O-desmetylvenlafaxín u zvierat redukujú reaktivitu ß- adrenergných receptorov pri akútnom (jednorazové podanie) i chronickom podávaní. Venlafaxín a jeho hlavný metabolit majú rovnakú účinnosť na inhibíciu spätného vychytávania neurotransmiterov z neuronálnych synáps.
Venlafaxín ani O-desmetylvenlafaxín nemajú špecifickú afinitu k adrenergným alfa1 receptorom, muskarínovým alebo histaminergným H1 receptorom. Farmakologická aktivita týchto receptorov sa spája s rôznymi nežiaducimi účinkami pozorovanými pri iných antidepresívach, ako sú anticholínergné, sedatívne a kardiovaskulárne účinky.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Venlafaxín sa dobre absorbuje a prechádza výrazným first-pass efektom. Maximálne plazmatické koncentrácie venlafaxínu sa pohybujú v rozpätí približne 33 - 172 ng/ml po jednotlivej dávke 25 -
150 mg a dosiahnu sa za približne 2,4 hodiny. Venlafaxín sa silno metabolizuje v pečeni.
O-desmetylvenlafaxín je hlavný metabolit venlafaxínu.
Biologický polčas venlafaxínu je približne 5 hodín a O-desmetylvenlafaxínu približne 11 hodín. Maximálne plazmatické koncentrácie O-desmetylvenlafaxínu sa pohybujú v rozpätí približne 61-
325 ng/ml a dosiahnu sa za približne 4,3 hodiny. Plazmatické koncentrácie venlafaxínu a O- desmetylvenlafaxínu vo všeobecnosti dobre korelujú s podanou dávkou. Väzba venlafaxínu na
plazmatické bielkoviny je 27% a O-desmetylvenlafaxínu 30%. O-desmetylvenlafaxín, iné
metabolity venlafaxínu a nemetabolizovaný venlafaxín sa primárne vylučujú obličkami.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Štúdie s venlafaxínom na potkanoch a myšiach nedokázali karcinogenézu. Venlafaxín nemal mutagénny účinok v širokej škále in vitro a in vivo testov.
V štúdii, v ktorej boli samce i samice potkanov vystavené účinku hlavného metabolitu venlafaxínu (ODV) sa pozorovala znížená fertilita. Táto expozícia bola približne 2 až 3 krát intenzívnejšia ako humánna dávka 225 mg/deň.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Cellulosum microcristallinum, maydis amylum, ferri oxidum flavum (E 172), carboxymethylamylum natricum, talcum, silica colloidalis anhydrica, magnesii stearas.
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
36 mesiacov.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 30°C.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
PVC/Al blister v papierovej skladačke, písomná informácia pre používateľa.
Veľkosť balenia: 28 alebo 56 tabliet.
6.6 Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
PLIVA – Lachema a.s. Karásek 1
621 33 Brno, Česká republika
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA
30/0235/04-S
30/0236/04-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
30.6.2004 / 30.6.2009
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Január 2006