UNASYN IM/IV 1,5 G plo ijf 1x1,5 g (liek.inj.skl.)

1/7
unasyn_im_iv_1,5g_plvinj_spc.doc

4. 2. Dávkovanie a spôsob podávania

UNASYN* IM/IV 1,5 g sa môže podať buď intravenózne alebo intramuskulárne. Používa sa nasledovné riedenie:

Celková dávka (g)	Ekvivalentná dávka sulbaktámu / ampicilínu (g)	Balenie Objem injekčnej liekovky (ml)	Objem riediaceho roztoku (ml)	Maximálna konečná koncentrácia (mg/ml)
1,5	0,5 / 1,0	25	3,2	125 / 250

Na intravenózne podanie sa môže UNASYN* IM/IV 1,5 g riediť sterilnou vodou na
injekciu alebo akýmkoľvek kompatibilným sterilným roztokom (pozri časť 6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom). Je potrebné nechať roztok odstáť, aby sa rozptýlila pena, a tak sa umožnila vizuálna kontrola dokonalého rozpustenia. Dávka sa môže podať ako bolus v priebehu minimálne troch minút, alebo sa môže aplikovať vo väčšom riedení v intravenóznej infúzii v priebehu 15 – 30 minút.

Sodná soľ sulbaktámu/sodná soľ ampicilínu na i.m./i.v. podanie spoločnosti Pfizer sa môže podať formou hlbokej intramuskulárnej injekcie; na zmiernenie bolestivosti je možné na rozpustenie prášku použiť 0,5 % sterilný injekčný roztok bezvodého lidokaíniumchloridu.

Použitie u dospelých

Celková denná dávka kombinácie sodnej soli sulbaktámu/sodnej soli ampicilínu na
i.m./i.v. podanie je bežne od 1,5 g do 12 g a podáva sa rozdelene v 6- alebo
8-hodinových intervaloch až do maximálnej dennej dávky 4 g sulbaktámu. Pri menej závažných infekciách sa môže zvoliť 12-hodinový interval.

Závažnosť infekcie	Denná dávka UNASYNu* IM/IV (g)
mierna	1,5 až 3 (0,5 + 1 až 1 + 2)
stredná	do 6 (2 + 4)
ťažká	do 12 (4 + 8)

V závislosti od závažnosti ochorenia a od renálnych funkcií pacienta je indikované
podávanie lieku v kratších alebo v dlhších intervaloch. Bežne sa liečba končí
48 hodín po ústupe horúčky a ostatných prejavov infekcie. Liečba zvyčajne trvá
5 – 14 dní, ale môže trvať dlhšie. Pri obzvlášť závažných infekciách je možné pridať
ampicilín.

Pri liečbe pacientov, ktorí sú na diéte s obmedzením soli, je potrebné vedieť, že jedna injekčná liekovka UNASYN* IM/IV 1,5 g obsahuje približne 115 mg (5 mmol) sodíka.

Na profylaxiu infekcií v chirurgii sa na začiatku anestézie má podať 1,5 g až 3 g kombinácie sulbaktámu/ampicilínu na i.m./i.v. podanie, čo umožňuje dosiahnuť počas chirurgického výkonu účinné koncentrácie v sére a v tkanivách. Dávku je možné opakovať po 6 – 8 hodinách a podávanie sa obvykle ukončí 24 hodín po vykonaní väčšiny chirurgických výkonov, pokiaľ nie je ďalšia aplikácia kombinácie sodnej soli sulbaktámu/sodnej soli ampicilínu na i.m./i.v. podanie potrebná z terapeutických dôvodov.

Na liečbu nekomplikovanej kvapavky je možné použiť jednu dávku 1,5 g kombinácie sulbaktámu/ampicilínu na i.m./i.v. podanie. Súčasné podanie 1,0 g probenecidu perorálne predĺži plazmatickú koncentráciu ampicilínu aj sulbaktámu.

Použitie u detí, dojčiat a novorodencov

Dávkovanie kombinácie sodnej soli sulbaktámu/sodnej soli ampicilínu na i.m./i.v.
podanie pri liečbe väčšiny infekcií u detí, dojčiat a novorodencov je 150 mg/kg/deň
(čo zodpovedá sulbaktámu 50 mg/kg/deň a ampicilínu 100 mg/kg/deň).

Deťom, dojčatám a novorodencom sa liek podáva v 6 – 8-hodinových intervaloch podobne, ako je bežné pre samotný ampicilín.

Novorodencom počas prvého týždňa života (najmä predčasne narodeným) sa odporúča dávka 75 mg/kg/deň (t.z. 25 mg/kg/deň sulbaktámu a 50 mg/kg/deň ampicilínu) v rozdelených dávkach každých 12 hodín.

Použitie pri poruche obličkových funkcií

U pacientov so závažným poškodením obličkových funkcií (klírens kreatinínu
< 30 ml/min) je vylučovanie ampicilínu a sulbaktámu ovplyvnené podobne, a tak pomer plazmatických koncentrácií obidvoch zložiek ostáva zachovaný. U týchto pacientov by sa mala dávka kombinácie sodnej soli sulbaktámu/sodnej soli ampicilínu na i.m./i.v. podanie podávať v dlhších intervaloch, tak ako je to bežné pri podávaní ampicilínu.

4. 3. Kontraindikácie

Použitie tejto kombinácie je kontraindikované u pacientov s anamnestickými údajmi precitlivenosti na akékoľvek penicilínové antibiotikum.

4. 4. Špeciálne upozornenia

U pacientov liečených penicilínovými antibiotikami vrátane kombinácie sodnej soli sulbaktámu/sodnej soli ampicilínu na i.m./i.v. podanie boli opísané prípady závažných a ojedinele aj fatálnych hypersenzitívnych (anafylaktických) reakcií. Tieto reakcie sú častejšie u osôb so známou precitlivenosťou na penicilín a/alebo viaceré alergény. U pacientov s anamnézou precitlivenosti na penicilíny boli hlásené aj prípady závažných reakcií, ku ktorým došlo pri liečbe cefalosporínmi. Pred začiatkom liečby penicilínovými antibiotikami je potrebné starostlivo preskúmať predchádzajúce alergické reakcie na penicilíny, cefalosporíny alebo na iné alergény. Pri vzniku alergickej reakcie je potrebné ihneď prerušiť ďalšie podávanie lieku a začať príslušnú liečbu.

Závažné anafylaktické reakcie vyžadujú urgentnú aplikáciu adrenalínu, zabezpečenie voľných dýchacích ciest, prípadne intubáciu, aplikáciu kyslíka a intravenózne podanie steroidov.

Podobne ako pri ostatných antibiotikách je nutné počas liečby sústavne sledovať, či nedochádza k nežiaducemu rozmnoženiu rezistentných mikroorganizmov vrátane hubových infekcií. Pri superinfekcii je potrebné podávanie lieku prerušiť a začať príslušnú liečbu.

Tak ako pri iných systémovo účinkujúcich liekoch, odporúča sa pri dlhodobej liečbe periodicky kontrolovať funkciu orgánov, ako sú obličky, pečeň a hematopoetický systém, aby sa zabránilo poškodeniu ich funkcie. Toto je zvlášť dôležité u novorodencov, najmä predčasne narodených, a u ostatných detí.

Keďže infekčná mononukleóza je vírusovej etiológie, kombinácia sodnej soli sulbaktámu/sodnej soli ampicilínu na i.m./i.v. podanie sa nemá používať na jej liečbu. U pacientov s infekčnou mononukleózou, ktorí dostali ampicilín, sa vyvinul vo vysokom percente kožný exantém.

4. 5. Liekové a iné interakcie

Alopurinol : súčasné podávanie alopurinolu a ampicilínu významne zvyšuje pravdepodobnosť výskytu kožného exantému u pacientov, ktorí užívali oba lieky v porovnaní s pacientami, ktorí užívali len samotný ampicilín.

Aminoglykozidy: miešanie ampicilínu s aminoglykozidmi in vitro malo za následok významnú vzájomnú inaktiváciu. Ak sa tieto dve skupiny antibakteriálnych látok majú používať súčasne, potom ich treba aplikovať na rozličné miesta a s odstupom aspoň jednej hodiny (pozri časť 6.2. Inkompatibility).

Antikoagulanciá: parenterálne penicilíny môžu spôsobiť zmenu v agregácii krvných doštičiek a v skúškach na zrážanlivosť. Tento účinok môžu zvyšovať antikoagulanciá.

Bakteriostatické lieky (chloramfenikol, erytromycín, sulfonamidy a tetracyklíny): Bakteriostatické lieky môžu interferovať s baktericídnymi účinkami penicilínov, preto je lepšie sa vyhnúť ich súčasnému podávaniu.

Perorálne kontraceptíva obsahujúce estrogény: boli hlásené prípady zníženia účinku orálnych kontraceptív u žien, ktoré užívali ampicilín, výsledkom čoho bola neplánovaná ťarchavosť. I keď táto súvislosť je málo pravdepodobná, pacientov treba upozorniť, aby užívali inú alebo kombinovanú kontraceptívnu metódu, ak sú liečení ampicilínom.

Metotrexát: súčasné podávanie s penicilínmi viedlo k zníženiu klírensa a toxicity metotrexátu. Pacientov treba pozorne monitorovať. Môže byť potrebné zvýšiť dávku leukovorínu a podávať ho dlhší čas.

Probenecid: probenecid znižuje renálnu tubulárnu sekréciu ampicilínu a sulbaktámu, ak sa používajú súčasne. Tento účinok vedie k zvýšenej a predĺženej sérovej koncentrácii, predĺženiu eliminačného polčasu a zvýšeniu rizika toxicity.

Ovplyvnenie výsledkov laboratórnych testov: stanovenie cukru v moči pomocou Benedictovho činidla, Fehlingovho činidla a Clinitestu™ môže dávať falošné pozitívne výsledky. Boli zaznamenané prechodné zníženia plazmatickej koncentrácie konjugovaných estriolov, estriol-glukuronidov, konjugovaného estrónu a estradiolu u ťarchavých žien, ktoré užívali ampicilín. Takýto účinok možno očakávať aj pri podávaní kombinácie sodnej soli sulbaktámu/sodnej soli ampicilínu na i.m./i.v. podanie.

4. 6. Používanie v gravidite a počas laktácie

Reprodukčné štúdie u zvierat nepotvrdili nepriaznivé ovplyvnenie fertility ani poškodenie plodu v dôsledku podávania sulbaktámu a ampicilínu. Sulbaktám prestupuje cez placentárnu bariéru. Bezpečnosť použitia počas ťarchavosti a dojčenia u žien však nebola dostatočne overená.

4. 7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje

Nie je známe.

4. 8. Nežiaduce účinky

Podobne ako pri iných parenterálnych antibiotikách je najčastejšie pozorovaným nežiaducim účinkom bolesť v mieste injekcie, najmä pri intramuskulárnej aplikácii. U malého počtu pacientov môže intravenózna aplikácia vyvolať flebitídu alebo reakciu v mieste podania.

Poruchy krvi a lymfatického systému: počas liečby kombináciou sodnej soli sulbaktámu/sodnej soli ampicilínu sa vyskytli: anémia, hemolytická anémia,

trombocytopénia, eozinofília a leukopénia. Tieto reakcie sú po prerušení liečby reverzibilné a sú považované za prejavy hypersenzitivity.

Gastrointestinálne poruchy: nauzea, vracanie, hnačka, enterokolitída a pseudomembranózna kolitída.

Poruchy pečene a žlčových ciest: bilirubinémia, porucha funkcie pečene a vznik ikteru.

Poruchy imunitného systému: anafylaktoidná reakcia alebo anafylaktický šok. Vyšetrenia: prechodné zvýšenia ALT (SGPT) alebo AST (SGOT) transamináz Poruchy nervového systému: zriedkavo boli zaznamenané prípady výskytu kŕčov. Poruchy obličiek a močových ciest: zriedkavo hlásená intersticiálna nefritída.
Poruchy kože a podkožného tkaniva: vyrážka, svrbenie kože a iné kožné reakcie, zriedkavo hlásený Stevensov-Johnsonov syndróm, epidermálna nekrolýza a erytherma multiforme.

Nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytujú pri použití samotného ampicilínu sa môžu vyskytnúť aj pri podaní sodnej soli sulbaktámu/sodnej soli ampicilínu IM/IV.

4. 9. Predávkovanie

K dispozícii sú len obmedzené informácie týkajúce sa akútnej toxicity sodnej soli ampicilínu a sodnej soli sulbaktámu u ľudí. Predpokladá sa, že predávkovanie liekom vyvolá prejavy, ktoré sú v podstate zvýraznením nežiaducich účinkov udávaných pri použití lieku. Je potrebné si uvedomiť, že vysoké koncentrácie betalaktámových antibiotík v mozgovomiešnom moku môžu spôsobiť neurologické prejavy vrátane kŕčov. Nakoľko ampicilín i sulbaktám sú odstrániteľné z cirkulácie hemodialýzou, dá sa týmto spôsobom zvýšiť eliminácia lieku z organizmu v prípade predávkovania u pacientov so zhoršenými renálnymi funkciami.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: betalaktámové antibiotikum, penicilín / ampicilín a enzýmový inhibítor
ATC kod: J01CR01

V biochemických štúdiách s použitím nebunkových bakteriálnych systémov sa potvrdilo, že sulbaktám ireverzibilne inhibuje najdôležitejšie betalaktamázy, ktoré tvoria mikroorganizmy rezistentné na penicilín. Sulbaktám má významnú antibakteriálnu aktivitu len voči Neisseriaceae, Acinetobacter calcoaceticus, Bacteroides sp., Branhamella catarrhalis a Pseudomonas cepacia. V štúdiách s použitím rezistentných kmeňov mikroorganizmov sa potvrdilo, že sodná soľ sulbaktámu chráni penicilíny a cefalosporíny pred deštrukciou betalaktamázami, ktoré tvoria rezistentné mikroorganizmy, a zároveň pôsobí s penicilínovými a cefalosporínovými antibiotikami významne synergicky. Pretože sulbaktám sa tiež viaže na niektoré penicilín viažuce proteíny, niektoré citlivé kmene sa stávajú ešte citlivejšie na jeho kombináciu ako na samotné betalaktámové antibiotikum.

Baktericídnou zložkou kombinácie je ampicilín, ktorý podobne ako benzylpenicilín pôsobí na citlivé mikroorganizmy počas štádia aktívneho rozmnožovania inhibíciou biosyntézy mukopeptidov v bunkovej stene.

Kombinácia sodnej soli sulbaktámu/sodnej soli ampicilínu na i.m./i.v. podanie je účinná voči širokému spektru grampozitívnych a gramnegatívnych baktérií vrátane: Staphylococcus aureus a epidermidis (vrátane penicilín-rezistentných a niektorých meticilín-rezistentných kmeňov); Streptococcus pneumoniae, Streptococcus faecalis a iné Streptococcus sp.; Haemophilus influenzae a parainfluenzae (kmene produkujúce aj neprodukujúce betalaktamázy); Branhamella catarrhalis; anaeróbne baktérie vrátane Bacteroides fragilis a príbuzné druhy; Escherichia coli, Klebsiella sp., Proteus sp. (indolpozitívne aj indolnegatívne kmene), Morganella morganii, Citrobacter sp., Enterobacter sp., Neisseria meningitidis a Neisseria gonorrhoeae.'

5. 2. Farmakokinetické vlastnosti

Sodná soľ sulbaktámu/sodná soľ ampicilínu po i.m./i.v. podaní rýchlo prenikajú do väčšiny telesných tekutín a tkanív. Prienik do mozgu a mozgovomiechového moku je nízky s výnimkou stavov spojených so zápalom mozgových blán. Po vnútrožilovom alebo vnútrosvalovom podaní sa dosahujú vysoké koncentrácie sulbaktámu a ampicilínu v krvi a biologický polčas obidvoch zložiek je približne jedna hodina. Tak ampicilín, ako aj sulbaktám sa z väčšej časti vylučujú v nezmenenej forme do moču.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6. 1. Zoznam pomocných látok

Žiadne.

6. 2. Inkompatibility

Vzhľadom na in vitro inaktiváciu aminoglykozidov ktorýmkoľvek z aminopenicilínov musia sa UNASYN* IM/IV 1,5 g a aminoglykozidy pripravovať a podávať samostatne.

6. 3. Čas použiteľnosti

3 roky

Čas použiteľnosti po rekonštitúcii
ƒ Koncentrovaný roztok na i.m. podanie: do 1 hodiny po rozpustení
ƒ Nariedené infúzne roztoky na i.v. podanie: v závislosti od použitého riediaceho roztoku a teploty uchovávania

6. 4. Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania

Uchovávajte pri teplote do 30 °C.

6. 5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia

Priehľadná bezfarebná sklenená injekčná liekovka (objem 25 ml, sklo typu III) s chlórobutylovou gumovou zátkou sivej farby potiahnutou teflónom alebo ETFE a s hliníkovým krytom, písomná informácia pre používateľa, papierová skladačka

Veľkosť balenia:
UNASYN* IM/IV 1,5 g: 1 injekčná liekovka x 1,5 g plo ijf

6. 6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom

Sodná soľ sulbaktámu je kompatibilná s väčšinou intravenóznych roztokov, avšak sodná soľ ampicilínu, a tým aj kombinácia sodnej soli sulbaktámu/sodnej soli ampicilínu na i.m./i.v. podanie je menej stabilná v roztokoch obsahujúcich dextrózu alebo iné karbohydráty a nemá sa miešať s krvou a krvnými derivátmi a hydrolyzátmi proteínov. Ampicilín, a teda aj kombinácia sodnej soli sulbaktámu/sodnej soli

ampicilínu na i.m./i.v. podanie nie je kompatibilná s aminoglykozidmi, a preto sa nemá s nimi miešať v jednej nádobe (pozri časť 4.2. Dávkovanie a spôsob podávania). Koncentrovaný roztok na intramuskulárne podanie je má použiť do 1 hodiny po jeho príprave. Časy použiteľnosti intravenóznych infúznych roztokov pri použití rôznych riediacich roztokov sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Riediaci roztok	Koncentrácia sulbaktámu + ampicilínu	Čas použiteľnosti (v hodinách) 25 °C 4 °C
Sterilná voda na injekciu	do 45 mg/ml 8 45 mg/ml 48 do 30 mg/ml 72
0,9 % (9 g/l) izotonický roztok chloridu sodného	do 45 mg/ml 8 45 mg/ml 48 do 30 mg/ml 72
M/6 roztok mliečnanu sodného	do 45 mg/ml 8 do 45 mg/ml 8
5 % glukóza vo vode	15-30 mg/ml 2 do 3 mg/ml 4 do 30 mg/ml 4
5 % glukóza v 0,45 % roztoku chloridu sodného	do 3 mg/ml 4 do 15 mg/ml 4
10 % invertný cukor vo vode	do 3 mg/ml 4 do 30 mg/ml 3
Ringerov roztok s mliečnanom sodným	do 45 mg/ml 8 do 45 mg/ml 24

Liek uchovávajte mimo dosahu detí.
Výdaj lieku je viazaný na lekársky predpis.

6. 7. Podmienky a spôsob likvidácie nepoužitého lieku, ak je to potrebné

Nepoužitý liek vráťte do lekárne.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII Pfizer Europe MA EEIG
Ramsgate Road, Sandwich, Kent, CT13 9NJ Veľká Británia


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

15/0139/89–C/S


9. DÁTUM REGISTRÁCIE / DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum registrácie: 03.04.1989 Predĺženie registrácie do: 30.04.2009


10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU

Február 2006



* Ochranná známka Pfizer