STADAMET 850 tbl flm 30x850 mg (blis.PVC/Al)

etu 850 sa podáva začiatočná dávka ½ až 1 tableta Stadametu 850, čo zodpovedá 0,425 – 0,85 g metformíniumchloridu denne.

Ak kontrola glykémie nie je dostatočná, dávka sa postupne zvyšuje v intervale niekoľkých dní až dvoch týždňov až po dosiahnutie terapeuticky účinnej dávky.

Priemerná odporúčaná denná dávka je 0,5 až maximálne 3 g metformíniumchloridu, čo zodpovedá 1 – 6 tabletám Stadametu 500 denne; prípadne 0,425 – 3 g metformíniumchloridu, čo zodpovedá ½ - 3 a ½ tabletám Stadametu 850 denne.

Denná dávka 1,5 g metformíniumchloridu býva obvykle dostačujúca. Zvýšenie dennej dávky až na 3 g metformíniumchloridu zvyčajne neprináša ďalšie zlepšenie.

Filmom obalené tablety sa užívajú celé, nerozhryzené, počas jedla a zapíjajú sa pohárom vody.

Ak potrebná denná dávka predstavuje 2 alebo viac tabliet denne, užívajú sa v dvoch alebo troch rozdelených dávkach počas jedla. Dĺžka liečby závisí od priebehu ochorenia.

Doplnok pre Stadamet 850
Vzhľadom na novú formu tablety (tableta s deliacou ryhou) sa tablety Stadamet 850 ľahko a presne delia.

4.3 Kontraindikácie

Stadamet sa nesmie použiť pri:
- známej precitlivenosti na liečivo metformíniumchlorid alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,
- ťažkej poruche obličkových funkcií,
- ťažkej poruche pečeňových funkcií,
- strate kontroly nad glykémiou spojenou s acidózou, prekómou alebo hyperosmolárnou, prípadne,
ketoacidotickou diabetickou kómou
- ťažkých kardiovaskulárnych poruchách, vrátane okluzívneho ochorenia periférnych tepien,
- respiračnej nedostatočnosti,
- stavoch spojených s hypoxiou (napr. v dôsledku anémie, gangrény, kolapsu, šoku),
vzostupnej fázy I diabetickej retinopatie,
- katabolických stavoch, napr. pri nádore,
- ťažkých chronických alebo akútnych infekciách,
- alkoholizme.

V nasledujúcich stavoch sa musí liečba Stadametom prerušiť:
- pred plánovaným chirurgickým zákrokom v celkovej anestéze,
- pred RTG vyšetrením s použitím intravenóznej kontrastnej látky,
- pred začiatkom redukčnej diéty (s príjmom kalórií menej ako 1000 kcal alebo 4 200 kJ denne),
- u gravidných žien alebo u žien plánujúcich otehotnieť; u dojčiacich matiek.
Títo pacienti sa musia previesť na inú antidiabetickú liečbu (t.j. inzulín).

Vek nad 65 rokov predstavuje relatívnu kontraindikáciu pre použitie Stadametu.
Starší pacienti majú väčšiu pravdepodobnosť poškodenia orgánov, poruchu farmakokinetiky a/alebo mnohonásobné patológie, a vzhľadom na to zvýšené riziko laktátovej acidózy počas liečby Stadametom. V dôsledku toho sa musia starší pacienti dôkladne vyšetriť a lekár musí zvážiť, či je ich zdravotný stav vhodný pre liečbu Stadametom.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Stadamet nie je určený na liečbu detí a dospievajúcich.

Stadamet nie je určený na liečbu
- pacientov s inzulín dependentným diabetom mellitus
- pacientov, u ktorých zlyhala sekundárna liečba sulfonylmočovinou pri non inzulín dependentnom diabete
mellitus.

Neexistujú žiadne klinické skúsenosti s použitím Stadametu pri MODY (maturity onset diabetes of young adults).

Keďže riziko akumulácie metformíniumchloridu, a teda riziko laktátovej acidózy, závisí predovšetkým od obličkových funkcií, je preukázanie normálnych obličkových funkcií prvým predpokladom liečby metformínom. Pozornosť sa musí venovať i pacientom s pečeňovou dysfunkciou, pretože u nich existuje riziko zníženého laktátového klírensu.

Hladina sérového kreatinínu sa musí vyšetriť pred začiatkom liečby a každých 6 mesiacov počas liečby metformínom (príp. častejšie napr. u pacientov s interkurentnou infekciou alebo u starších pacientov).

Netreba zabúdať na to, že predovšetkým u starších pacientov nie je samotný sérový kreatinín vždy spoľahlivým ukazovateľom obličkových funkcií. Vzhľadom na to sa musí zvážiť vyšetrenie klírens kreatinínu pred začiatkom liečby metformínom.

Takisto pečeňové testy sa musia kontrolovať pred začiatkom a počas liečby metformínom.

V jednotlivých prípadoch sa nedá vylúčiť porucha metabolizmu vitamínu B₁₂, a preto sa musí jedenkrát ročne u všetkých pacientov kontrolovať krvný obraz. V prípade, že počet červených krviniek je príliš nízky, musí sa tento stav upraviť suplementáciou vitamínom B₁₂.

Konzumácia alkoholu je rizikový faktor pre rozvoj hypoglykémie a laktátovej acidózy. Preto musia byť pacienti poučení o tom, že počas liečby metformínom nesmú konzumovať alkoholické nápoje.

4.5 Liekové a iné interakcie

Počas liečby Stadametom sa musí pred a po skončení súbežnej liečby iným liekom skontrolovať glykémia.

Účinok metformínu, znižujúci hladinu glykémie, môže byť zvýšený súbežným použitím týchto liekov:
- inzulín, iné antidiabetické lieky (sulfonylmočovina, akarbóza)
- nesteroidové protizápalové látky (salicyláty alebo pyrazolónové deriváty)
- inhibítory MAO
- oxytetracyklín
- ACE inhibítory
- fibráty
- cyklofosfamid a cytostatiká typu cyklofosfamidu tak, že môže dôjsť k hypoglykemickým epizódam.

Chronické užívanie betablokátorov alebo sympatolytických liekov, ako klonidín, rezerpín a guanetidín, môže znížiť glykémiu, ale väčší klinický význam má zníženie hormonálnej a nervovej kontraregulácie pri hypoglykémii spolu s poruchou vnímania známok hypoglykémie.

Lieky, ktoré predlžujú vylučovanie metformínu, napr. cimetidín, zvyšujú riziko vzniku laktátovej acidózy.

Účinok metformínu, znižujúci hladinu glykémie, sa môže znížiť súbežným použitím týchto liekov:
- glukokortikoidy,
- adrenalín a iné sympatomimetiká,
- kombinované lieky obsahujúce estrogény a progesterón, perorálna antikoncepcia,
- glukagón,
- tyreoidálne hormóny,
- tiazidové a kľučkové diuretiká,
- diazoxid,
- fenotiazínové deriváty,
- nikotináty.

Lieky, ktoré znižujú vstrebávanie metformínu, napr. galaktomanan guar alebo cholestyramín, znižujú účinok Stadametu.

Eliminácia fenprokumonu, a možno i iných kumarínových derivátov, je zvýšená počas liečby Stadametom. Na začiatku alebo konci liečby Stadametom u pacientov, ktorí užívajú kumarínové antikoagulanciá, sa musí dôkladne monitorovať zrážanie krvi.

Akútne alebo chronické užívanie alkoholu môže nepredvídateľne zvýšiť hypoglykemický alebo laktacidemický účinok metformínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Neexistujú dostatočné klinické skúsenosti s použitím metformínu u tehotných žien. Keďže kontrola glykémie pri použití perorálnych antidiabetík nie je tak spoľahlivá, ako pri liečbe inzulínom, perorálne antidiabetiká nie sú vhodné na liečbu diabetu počas gravidity. Liekom voľby na liečbu diabetu v gravidite je inzulín. Pokiaľ je to možné, liečba perorálnymi antidiabetikami sa preruší pred plánovanou graviditou a pacientka sa prevedie na inzulín.
Metformín sa vylučuje do materského mlieka. Hoci neboli opísané žiadne nežiaduce účinky metformínu v tomto zmysle, použitie metformínu počas laktácie sa neodporúča.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Metformín sám neznižuje schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. U pacientov, ktorí mali zníženú schopnosť aktívne sa zúčastniť cestnej premávky, išlo pravdepodobne o prejav hypoglykémie. Ak sa metformín užíva v kombinácii s inými liekmi znižujúcimi hladinu glukózy v krvi, môžu hypoglykemické epizódy znížiť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Na začiatku liečby boli u 5 – 20% pacientov zaznamenané gastrointestinálne príznaky ako nauzea, vracanie, abdominálna bolesť, nadúvanie, úbytok na váhe, hnačka a kovová chuť v ústach. Tieto nežiaduce účinky zvyčajne neznamenajú potrebu prerušiť liečbu, pretože odoznejú s pokračujúcou liečbou, a to bez zníženia dávkovania. Ak pretrváva hnačka, táto vymizne s prerušením liečby. Výskyt a intenzita gastrointestinálnych ťažkostí sa môže znížiť postupným zvyšovaním dávky metformínu a užívaním metformínu počas jedla; niekedy je však vhodné zvážiť možnosť zníženia dávok.

Príležitostne sa môže vyskytnúť bolesť hlavy, závraty a únava.

Veľmi zriedkavé sú správy o kožných reakciách z precitlivenosti.

Existuje jeden záznam o leukocytoblastickej vaskulitíde a pneumónii počas liečby metformínom.

Zhoršené vstrebávanie vitamínu B₁₂ a kyseliny listovej môže v jednotlivých prípadoch viesť k poruche hematopoiézy a spôsobiť tak megaloblastickú anémiu.

Existujú zriedkavé správy o laktátovej acidóze v spojení s liečbou metformínom, ktorá môže vyústiť do život ohrozujúceho stavu (kóma). Takáto plne rozvinutá, metformínom vyvolaná laktátová acidóza, je smrteľná v 50% prípadov.

Odhliadnuc od predávkovania, môžu zapríčiniť laktátovú acidózu nasledujúce faktory: renálna a/alebo hepatálna dysfunkcia, požitie alkoholu, interkurentné ochorenie s vplyvom na kyslíkový metabolizmus, ako napr. zlyhanie srdca alebo ťažké infekcie, katabolické stavy, liekové interakcie (pozri časť 4.5 Liekové a iné interakcie), zle kompenzovaný diabetes, prípadne predĺžené hladovanie.

Príznaky začínajúcej laktátovej acidózy môžu byť podobné ako priame účinky metformínu na gastrointestinálny trakt - nauzea, vracanie, hnačka a abdominálna bolesť. Plne rozvinutá laktátová acidóza so svalovými bolesťami a kŕčmi, hyperventiláciou, poruchou vedomia a kómou sa môže vyvinúť v priebehu hodín.

Vo výnimočných prípadoch môže dôjsť v kombinácii so sulfonylmočovinou k hypoglykémii. Varovné príznaky zahŕňajú náhle potenie, zimnicu, zrýchlenú akciu srdca, nepokoj, pocit hladu, brnenie v ústach, bledosť, bolesť hlavy, ospalosť, poruchy spánku, pocit úzkosti, nemotorné pohyby, podráždenosť a smutnú náladu. V dôsledku rozvoja hypoglykémie môže pacient stratiť vedomie. '

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

a) príznaky predávkovania
Predávkovanie metformíniumchloridom nespôsobuje hypoglykémiu, ale skôr má za následok riziko vzniku laktátovej acidózy.

V prípade podozrenia na laktátovú acidózu alebo pri podozrení na predávkovanie metformínom, napr. pri samovražednom úmysle, je potrebné pacienta neodkladne previesť do nemocnice.

b) liečba predávkovania
Hemodialýza predstavuje najúčinnejší spôsob odstránenia laktátu a metformínu z krvného obehu. Ďalej musí byť zaistená podpora obehu a musí byť upravená acidóza a hypoxia. Diagnóza musí byť potvrdená vyšetrením sérového laktátu a stanovením metformínu.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: perorálne antidiabetikum, biguanid, ATC kód: A10BA02

Antihyperglykemický účinok metformínu je obmedzený na pacientov s non inzulín dependentným diabetom (NIDDM, II. typ) a nemá žiadny vplyv na euglykemické osoby.

Antihyperglykemický účinok metformínu je spôsobený niekoľkými mechanizmami účinku, ktorých relatívna dôležitosť nie je úplne objasnená:
- zvýšenie utilizácie glukózy vďaka zvýšenému príjmu glukózy a oxidácie v svaloch a v tukovom tkanive,
- zníženie hepatálnej produkcie glukózy, predovšetkým inhibíciou glukoneogenézy,
- zníženie absorpcie glukózy v čreve.
Účinnosť metformíniumchloridu závisí od udržania minimálnej koncentrácie inzulínu. Metformíniumchlorid môže mať slabý účinok na sekréciu inzulínu, ale tento účinok je pravdepodobne klinicky nevýznamný.

Pravdepodobne nezávisle od svojho účinku na glukózový metabolizmus je liečba metformínom spojená so znížením hladiny triglyceridov a s antitrombotickým účinkom.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Metformín sa po perorálnom podaní vstrebáva čiastočne: biologická dostupnosť z dávky 0,5 až
3,0 g je 40 - 60%.

Maximálna plazmatická koncentrácia sa dosiahne (cca 2 mg/ml čo je 15 mmol) asi za 2 hodiny a absorpcia je skončená po 6 hodinách.

Väzba na plazmatické proteíny je zanedbateľne nízka.

Distribúcia
Distribúcia metformínu je rýchla a distribučný objem je od 63 do 276 litrov. Distribúcia zodpovedá hlbokému, pomaly influxnému kompartmentu. Akumulácia metformínu sa pozorovala v slinných žľazách, v črevách, obličkách a pečeni.

Biotransformácia
Metformín sa v organizme nemetabolizuje a vylučuje sa výlučne obličkami. Priemerný polčas eliminácie v plazme je od 1,5 do 4,5 hodín. Polčas eliminácie kvantitatívne menšej časti – ktorá pravdepodobne zodpovedá hlbokému kompartmentu – je 8,9 až 19 hodín. Renálny klírens je 350 až 550 ml/min, čo ukazuje na aktívnu tubulárnu sekréciu.

Eliminácia
Eliminačná kapacita metformínu zodpovedá klírensu kreatinínu: akumulácia je pravdepodobná u pacientov s poruchou renálnych funkcií.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Štúdie chronickej toxicity nepreukázali doposiaľ žiadny záznam o tom, že by sa u ľudí mohli objaviť neznáme nežiaduce účinky.
Okrem toho štúdie in vivo a in vitro nepreukázali reprodukčný, mutagénny alebo karcinogénny potenciál metformínu.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Hypromelóza
Makrogol 6000
Magnéziumstearát
Povidón 25
Oxid titaničitý (E171)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov.

6.4 Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania

Uchovávajte v suchu pri teplote od 15° do 25° C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC/ALU blister, písomná informácia pre používateľa, papierová škatuľka
Veľkosť balenia:
Stadamet 500: 30, 60, 100, 120 filmom obalených tabliet
Stadamet 850: 30, 60, 100, 120 filmom obalených tabliet


7. DRŽITEL ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

STADA Arzneimittel AG
Stadastrasse 2-18
61118 Bad Vilbel
Nemecko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Stadamet 500: 18/0281/02-S
Stadamet 850: 18/0282/02-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE / PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 27. decembra 2002.
Dátum posledného predĺženia registrácie: 29. mája 2008.


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

August 2014