SERTRALINE ZENTIVA tbl flm 100x25 mg (blis.PVC/PVDC/Al)

sú: srdcové ochorenie, hypokalémia alebo hypomagneziémia, predĺženie QTc v rodinnej anamnéze,
bradykardia a súbežné užívanie liekov, ktoré predlžujú QTc interval (pozri časti 4.5 a 5.1).

Aktiváciahypomániealebománie
Výskyt príznakov mánie alebo hypománie bol hlásený u malého počtu pacientov liečených
s predávanými antidepresívami a liekmi používanými na liečbu obsedantno-kompulzívnej poruchy
vrátane sertralínu. Preto sa má sertralín používať s opatrnosťou u pacientov s mániou/hypomániou
v anamnéze. Vyžaduje sa dôsledný lekársky dohľad. Liečba sertralínom sa musí ukončiť u každého pacienta, ktorý sa dostane do manickej fázy.

Schizofrénia
Psychotické príznaky sa môžu zhoršiť u schizofrenických pacientov.

Záchvaty
Počas liečby sertralínom sa môžu vyskytnúť záchvaty: je potrebné sa vyhnúť podávaniu sertralínu pacientom s nestabilnou epilepsiou a je potrebné starostlivo monitorovať pacientov s kontrolovanou
epilepsiou. Liečba sertralínom sa musí prerušiť u každého pacienta, u ktorého sa objavia záchvaty.

Samovražda/samovražednémyšlienky/samovražednépokusyalebozhoršenieklinickéhostavu Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodením a samovraždou (udalosti spojené so samovraždou). Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej
remisie. Nakoľko sa zlepšenie nemusí ukázať počas prvých niekoľkých týždňov liečby alebo aj dlhšie,
pacienti musia byť starostlivo monitorovaní, až kým takéto zlepšenie nenastane. Vo všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.

Iné psychiatrické stavy, na liečbu ktorých bol sertralín predpísaný, môžu byť tiež spojené so zvýšeným rizikom samovražedného správania. Okrem toho, tieto stavy môžu byť spojené s veľkou depresívnou poruchou. Rovnaké opatrenia dodržiavané pri liečbe pacientov s veľkou depresívnou poruchou sa
majú preto dodržiavať aj pri liečbe pacientov s inými psychiatrickými poruchami.

Pacienti s anamnézou samovražedných príhod alebo významnými prejavmi samovražedných myšlienok pred začatím liečby, majú väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo samovražedných pokusov, a preto majú byť počas liečby starostlivo sledovaní. Meta-analýza placebom kontrolovaných klinických skúšaní antidepresívnych liekov u dospelých pacientov so psychiatrickými poruchami ukázala zvýšené riziko samovražedného správania s antidepresívami v porovnaní s placebom
u pacientov mladších ako 25 rokov.

Pacientov, obzvlášť s vysokým rizikom samovražedných myšlienok, je potrebné hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania starostlivo monitorovať. Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovania výskytu akéhokoľvek klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok a neobyčajných zmien v správaní a vyhľadať lekársku pomoc hneď, ako sa tieto príznaky objavia.

Sexuálnadysfunkcia
Selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (selective serotonin reuptake inhibitors, SSRI)
môžu vyvolať príznaky sexuálnej dysfunkcie (pozri časť 4.8). Boli prijaté hlásenia o dlhodobej sexuálnej dysfunkcii, pričom príznaky pokračovali aj napriek ukončeniu liečby SSRI.

Pediatrickápopulácia
Setralín sa nesmie požívať na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov, s výnimkou
pacientov s obsedantno-kompulzívnou poruchou vo veku 6 - 17 rokov. Samovražedné správanie (pokus o samovraždu a samovražedné myšlienky) a hostilita (predovšetkým agresia, protichodné správanie a zlosť) boli v klinických štúdiách častejšie pozorované medzi deťmi a dospievajúcimi liečenými antidepresívami, než u pacientov, ktorí boli liečení placebom. Ak sa rozhodnutie o liečbe založené na objektívnej potrebe predsa len urobí, pacient má byť starostlivo sledovaný kvôli výskytu

samovražedných príznakov. Okrem toho je k dispozícii len obmedzený počet klinických dôkazov
o dlhodobej bezpečnosti u detí a dospievajúcich, vrátane vplyvu na rast, pohlavné dospievanie
a kognitívny a behaviorálny vývoj. Niekoľko prípadov oneskoreného rastu a oneskorenej puberty bolo hlásených po uvedení lieku na trh. Klinický význam a kauzalita sú zatiaľ nejasné (zodpovedajúce
predklinické údaje o bezpečnosti pozri v časti 5.3). Lekári musia sledovať dlhodobo liečených
pediatrických pacientov kvôli odchýlkam v raste a vývoji.

Abnormálnekrvácanie/hemorágia
V súvislosti s SSRI boli hlásené abnormality krvácania, vrátane kožného krvácania (ekchymóza a purpura) a iné hemoragické príhody, ako sú gastrointestinálne alebo gynekologické krvácanie, vrátane fatálneho krvácania. Selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (selective serotonin reuptake inhibitors, SSRI)/inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (serotonin–norepinephrine reuptake inhibitors, SNRI) môžu zvyšovať riziko popôrodného krvácania (pozri časti 4.6, 4.8).
Opatrnosť sa odporúča u pacientov užívajúcich SSRI, najmä pri súbežnom používaní s liekmi,
o ktorých je známe, že ovplyvňujú funkciu trombocytov (napr. antikoagulanciá, atypické antipsychotiká a fenotiazíny, väčšina tricyklických antidepresív, kyselina acetylsalicylová
a nesteroidové antiflogistiká (non-steroidal anti-inflammatory drugs, NSAID), ako aj u pacientov
s poruchami krvácania v anamnéze (pozri časť 4.5).

Hyponatrémia
Hyponatrémia sa môže vyskytnúť v dôsledku liečby s SSRI alebo SNRI vrátane sertralínu. V mnohých prípadoch sa zdá, že hyponatriémia je výsledkom syndrómu neadekvátnej sekrécie antidiuretického hormónu (syndrome of inappropriate antidiuretic hormone secretion, SIADH). Boli hlásené prípady, kedy boli hladiny sodíka v sére nižšie ako 110 mmol/l. U starších pacientov môže byť väčšie riziko vzniku hyponatrémie pri podávaní SSRI a SNRI. Taktiež pacienti užívajúci diuretiká alebo tí, ktorí sú
z iných dôvodov hypovolemickí, môžu mať vyššie riziko (pozri Použitie u starších pacientov).
U pacientov so syptomatickou hyponatrémiou sa má zvážiť prerušenie liečby sertralínom a začať vhodnú liečbu. Znaky a príznaky hyponatrémie zahŕňajú bolesť hlavy, ťažkosti so sústredením sa,
poruchu pamäti, zmätenosť, slabosť a nestabilitu, ktorá môže viesť k pádom. Znaky a príznaky
súvisiace so závažnejšími a/alebo akútnymi prípadmi zahŕňali halucinácie, synkopu, záchvat, kómu, zastavenie dýchania a smrť.

Abstinenčnépríznakypozorovanépoprerušeníliečbysertralínom
Abstinenčné príznaky pri prerušení liečby sú bežné, najmä ak je prerušenie náhle (pozri časť 4.8).
V klinických skúšaniach bola medzi pacientmi liečenými sertralínom incidencia hlásených abstinenčných reakcií 23 % u tých, ktorí prerušili liečbu sertralínom, v porovnaní s 12 % u tých, ktorí pokračovali v liečbe sertralínom.
Riziko abstinenčných príznakov môže závisieť od niekoľkých faktorov vrátane dĺžky liečby
a liečebnej dávky a rýchlosti znižovania dávky. Závrat, zmyslové poruchy (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane insomnie a intenzívnych snov), agitovanosť alebo anxiozita, nauzea a/alebo
vracanie, tremor a bolesť hlavy sú najčastejšie hlásené reakcie. Tieto príznaky sú všeobecne mierne až
stredne závažné; avšak u niektorých pacientov môžu mať silnejšiu intenzitu. Zvyčajne sa vyskytujú počas niekoľkých prvých dní po prerušení liečby, ale veľmi zriedkavé hlásenia takýchto príznakov
boli aj u pacientov, ktorí neúmyselne vynechali dávku. Všeobecne majú tieto príznaky obmedzený
priebeh a zvyčajne vymiznú do 2 týždňov, hoci u niektorých jedincov môžu byť dlhotrvajúce
(2 - 3 mesiace alebo viac). Preto sa odporúča, aby sa sertralín pri ukončení liečby znižoval postupne
v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov, a to podľa potrieb pacienta (pozri časť 4.2).

Akatízia/psychomotorickýnepokoj
Užívanie sertralínu sa dáva do súvisu s rozvojom akatízie, stavom charakterizovaným subjektívne nepríjemným alebo úzkostným nepokojom s potrebou pohybu často sprevádzaným neschopnosťou nehybne sedieť alebo stáť. K tomuto najpravdepodobnejšie dochádza počas niekoľkých prvých týždňov liečby. Zvýšenie dávky u pacientov, u ktorých sa objavia tieto príznaky, môže byť škodlivé.

Porucha funkcie pečene
Sertralín sa extenzívne metabolizuje v pečeni. Výsledky farmakokinetických štúdií s podávaním viacerých dávok u pacientov s miernou stabilizovanou cirhózou ukazujú, že eliminačný polčas je predĺžený a AUC (plocha pod krivkou) a Cmax (maximálna plazmatická koncentrácia) sú približne trikrát väčšie ako u zdravých ľudí. Medzi týmito dvoma skupinami sa nezaznamenali žiadne významnejšie rozdiely vo väzbe lieku na bielkoviny plazmy. K použitiu sertralínu u pacientov
s ochoreniami pečene sa musí pristupovať s opatrnosťou. Ak sa sertralín podáva pacientom s poruchou funkcie pečene, majú sa zvážiť nižšie dávky alebo predĺžiť intervaly medzi jednotlivými dávkami. Sertralín sa nesmie používať u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.2).

Poruchafunkcieobličiek
Sertralín sa extenzívne metabolizuje, pričom vylučovanie nezmeneného lieku do moču je menej významnou cestou vylučovania. V štúdiách s pacientmi s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 - 60 ml/min) alebo stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu (10 - 29 ml/min) pri podávaní viacerých dávok lieku neboli farmakokinetické parametre (AUC0-24 alebo Cmax) signifikantne odlišné od kontrolnej skupiny pacientov. Dávkovanie sertralínu sa nemusí upravovať podľa stupňa renálneho poškodenia.

Použitieustaršíchpacientov
Viac ako 700 starších pacientov (> 65 ročných) sa zúčastnilo klinických štúdií. Profil a incidencia nežiaducich reakcií u starších pacientov bola podobná ako u mladších pacientov.
SSRI alebo SNRI vrátane sertralínu sú však spájané s prípadmi klinicky významnej hyponatrémie
u starších pacientov, u ktorých môže byť zvýšené riziko vzniku tohto nežiaduceho účinku (pozri
Hyponatrémiu v časti 4.4).

Diabetes
U diabetikov môže liečba s SSRI viesť k zmenám hodnôt glykémie. Môže byť potrebné upraviť inzulín a/alebo súbežne podávané perorálne antidiabetiká.

Elektrokonvulzívnaliečba
Nie sú k dispozícii žiadne klinické štúdie, ktoré by skúmali riziká alebo prínos kombinovanej aplikácie elektrokonvulzívnej liečby (electroconvulsive therapy, ECT) a sertralínu.

Grapefruitovášťava
Podávanie sertralínu spolu s grapefruitovou šťavou sa neodporúča (pozri časť 4.5.).

Interferenciasmočovýmiskríningovýmitestami
U pacientov užívajúcich sertralín boli hlásené falošne pozitívne močové imunologické skríningové testy na benzodiazepíny. Príčinou je nedostatočná špecificita skríningových testov. Falošne pozitívne
výsledky testu možno očakávať v priebehu niekoľkých dní po ukončení liečby sertralínom. Podporné
testy, ako sú plynová chromatografia/hmotnostná spektrometria, odlíšia sertralín od benzodiazepínov.

Glaukómsuzavretýmuhlom
SSRI vrátane sertralínu môžu mať vplyv na veľkosť zrenice a spôsobiť mydriázu. Tento efekt mydriázy má potenciál k zúženiu zorného uhla čo vedie k zvýšeniu vnútroočného tlaku a glaukómu s uzavretým uhlom, a to najmä u pacientov s predispozíciou. Sertralín sa preto musí používať
u pacientov s glaukómom s uzavretým uhlom alebo s anamnézou glaukómu s opatrnosťou.

Pomocnélátky
Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať
tento liek.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) vo filmom obalenej tablete, t.j. v podstate

4.5 Liekové a iné interakcie

K ontraindikované

I nhibítory monoaminooxidázy
I reverzibilné MAOI (napr. selegilín)
Sertralín sa nesmie používať v kombinácii s ireverzibilnými MAOI, ako je selegilín. Podávanie sertralínu nesmie začať skôr ako po 14 dňoch po ukončení liečby ireverzibilným MAOI. Liečba
sertralínom musí byť ukončená aspoň 7 dní pred začatím liečby s ireverzibilným MAOI (pozri časť
4.3).

Reverzibilný, selektívny inhibítor MAO-A (moklobemid)
Vzhľadom na riziko sérotonínového syndrómu kombinácia sertralínu s reverzibilným a selektívnym MAOI, ako je moklobemid, sa nemá podávať. Pred začatím liečby sertralínom môže byť obdobie po prerušení liečby s reverzibilným inhibítorom MAO kratšie ako 14 dní. Odporúča sa, aby liečba sertralínom bola ukončená aspoň 7 dní pred začatím liečby s reverzibilným MAOI (pozri časť 4.3).

Reverzibilný, neselektívny MAOI (linezolid)
Antibiotikum linezolid je slabý reverzibilný a neselektívny MAOI a nesmie sa podávať pacientom liečeným sertralínom (pozri časť 4.3).
Závažné nežiaduce reakcie boli hlásené u pacientov, ktorí nedávno ukončili liečbu s MAOI (napr. metylénová modrá) a začali liečbu sertralínom, alebo nedávno ukončili liečbu sertralínom pred
začatím liečby s MAOI. Tieto reakcie zahŕňali tremor, myoklonus, diaforézu, nauzeu, vracanie, sčervenanie pokožky, závrat a hypertermiu so znakmi pripomínajúcimi neuroleptický malígny
syndróm, záchvaty a smrť.

Pimozid
Zvýšené hladiny pimozidu dosahujúce približne 35 % boli preukázané v štúdii s jednorazovou nízkou dávkou pimozidu (2 mg). Tieto zvýšené hladiny neboli spojené so žiadnymi zmenami EKG. Keďže mechanizmus tejto interakcie nie je známy, vzhľadom na úzky terapeutický index pimozidu, súbežné podávanie sertralínu a pimozidu je kontraindikované (pozri časť 4.3).

Súbežné podávaniesosertralínomsaneodporúča

Látky s tlmivým účinkom na CNS a alkohol
Súbežné podávanie sertralínu v dávke 200 mg denne nepotenciovalo účinok alkoholu, karbamazepínu, haloperidolu ani fenytoínu na kognitívne funkcie a psychomotoriku u zdravých ľudí; súbežné použitie
sertralínu s alkoholom sa však neodporúča.

Iné sérotonínergné lieky
Pozri časť 4.4.

Opatrnosť sa odporúča pri fentanyle (používanom v celkovej anestézii alebo v liečbe chronickej bolesti), iných sérotonínergných liekoch (vrátane iných sérotonínergných antidepresív, amfetamínov, triptánov) a iných opioidoch, ako je buprenorfín, pretože riziko sérotonínového syndrómu, potenciálne život ohrozujúceho stavu, je zvýšené (pozri časť 4.4).

Osobitné  opatrenia

Lieky, ktoré predlžujú QT interval
Riziko predĺženia QTc a/alebo komorové arytmie (napr. TdP) môže byť zvýšené pri súbežnom užívaní iných liekov, ktoré predlžujú QTc interval (napr. niektoré antipsychotiká a antibiotiká) (pozri časti 4.4
a 5.1).

Lítium
V placebom kontrolovanom klinickom skúšaní u zdravých dobrovoľníkov súbežné podávanie sertralínu s lítiom nemenilo signifikantne farmakokinetiku lítia, ale viedlo k zhoršeniu tremoru
v porovnaní s placebom, čo naznačuje možnú farmakodynamickú interakciu. Pri súbežnom podávaní sertralínu s liekmi, ako je lítium, majú byť pacienti primerane monitorovaní.

Fenytoín
Placebom kontrolované klinické skúšanie u zdravých dobrovoľníkov naznačuje, že dlhodobé podávanie sertralínu v dávke 200 mg/deň nespôsobuje klinicky významnú inhibíciu metabolizmu
fenytoínu. Avšak, keďže sa u pacientov užívajúcich sertralín objavili niektoré prípady hlásení vysokej
hladiny fenytoínu, odporúča sa monitorovať plazmatické koncentrácie fenytoínu po začatí liečby sertralínom a jeho dávkovanie vhodne prispôsobiť dávke fenytoínu. Navyše súbežné podávanie
fenytoínu môže spôsobiť zníženie plazmatických hladín sertralínu. Nemožno vylúčiť, že ďalšie
induktory CYP3A4, napr fenobarbital, karbamazepín, ľubovník bodkovaný, rifampicín môžu spôsobiť zníženie plazmatických hladín sertralínu.

Triptány
Zriedkavé hlásenia po uvedení lieku na trh popisujú prípady, keď pri súbežnom podávaní sertralínu
a sumatriptánu sa u pacientov objavila slabosť, hyperreflexia, porucha koordinácie, zmätenosť, anxiozita a vzrušenie. Príznaky sérotonínového syndrómu sa môžu tiež vyskytnúť s inými liekmi rovnakej triedy (triptány). Ak súbežné podávanie sertralínu a triptánov je klinicky opodstatnené, potom sa odporúča pacienta primerane sledovať (pozri časť 4.4).

Warfarín
Podávanie sertralínu v dávke 200 mg denne spolu s warfarínom viedlo k malému, ale štatisticky významnému predĺženiu protrombínového času, ktoré v niektorých zriedkavých prípadoch môže
spôsobiť nerovnováhu hodnoty INR. Preto sa odporúča starostlivo monitorovať protrombínový čas
na začiatku a po ukončení liečby sertralínom.

Iné liekové interakcie, digoxín, atenolol, cimetidín
Súbežné podávanie s cimetidínom podstatne znížilo klírens sertralínu. Klinický význam týchto zmien však nie je známy. Sertralín nemal žiadny vplyv na schopnosť blokády beta-adrenergných receptorov atenololom. Pri podávaní sertralínu 200 mg denne s digoxínom sa nepozorovali žiadne interakcie

Lieky pôsobiace na funkciu trombocytov
Riziko krvácania sa môže zvýšiť, keď sa lieky pôsobiace na funkciu krvných doštičiek (napr. NSAID, kyselina acetylsalicylová a tiklopidín) alebo iné lieky, ktoré by mohli zvýšiť riziko krvácania, podávajú súbežne s SSRI, vrátane sertralínu (pozri časť 4.4).

Neuromuskulárne blokátory
SSRI môžu znížiť aktivitu plazmatickej cholínesterázy, čo má za následok predĺženie neuromuskulárnej blokády spôsobenej mivakuriom alebo inými neuromuskulárnymi blokátormi.

Lieky metabolizované cytochrómom P450
Sertralín môže pôsobiť ako slabý až stredne silný inhibítor CYP2D6. Dlhodobé užívanie 50 mg
sertralínu denne preukázalo stredné zvýšenie (v priemere o 23 % - 37 %) rovnovážnych plazmatických koncentrácií dezipramínu (ktorý je markerom aktivity izoenzýmu CYP2D6). Klinicky významné interakcie sa môžu vyskytnúť s ostatnými CYP2D6 substrátmi s úzkym terapeutickým indexom ako
s antiarytmikami skupiny 1C, ako sú propafenón a flekainid, s tricyklickými antidepresívami a typickými antipsychotikami, zvlášť pri vysokých hladinách dávky sertralínu.
Sertralín nepôsobí ako klinicky významný inhibítor CYP3A4, CYP2C9, CYP2C19 a CYP1A2. To potvrdili interakčné štúdie in vivo s CYP3A4 substrátmi (endogénnym kortizolom, karbamazepínom,
terfenadínom, alprazolamom), CYP2C19 substrátom, diazepamom a CYP2C9 substrátmi, tolbutamidom, glibenklamidom a fenytoínom. In vitro štúdie naznačujú, že sertralín má minimálny

Užitie troch pohárov grapefruitovej šťavy denne zvýšilo hladiny sertralínu v plazme približne o 100 % v skríženej štúdii u ôsmich testovaných zdravých jedincov japonského pôvodu. Preto je potrebné vyhnúť sa konzumácii grapefruitovej šťavy počas liečby sertralínom (pozri časť 4.4).

Na základe štúdie interakcií s grapefruitovou šťavou nemožno vylúčiť, že súbežné podávanie sertralínu a silných inhibítorov CYP3A4, napr inhibítorov proteázy, ketokonazolu, itrakonazolu, posakonazolu, vorikonazolu, klaritromycínu, telitromycínu a nefazodónu, by viedlo k väčšiemu zvýšeniu hladiny sertralínu. To sa týka aj stredne silných inhibítorov CYP3A4, napr aprepitantu, erytromycínu, flukonazolu, verapamilu a diltiazemu. Počas liečby sertralínom sa treba vyhnúť príjmu silných inhibítorov CYP3A4.

Súbežné podávanie sertralínu s metamizolom, ktorý je induktorom metabolizujúcich enzýmov vrátane CYP2B6 a CYP3A4, môže spôsobiť zníženie plazmatických koncentrácií sertralínu s potenciálnym znížením klinickej účinnosti. Preto sa odporúča opatrnosť pri súbežnom podávaní metamizolu a sertralínu; klinická odpoveď a/alebo hladiny liečiva majú byť, podľa potreby, monitorované.

Plazmatické hladiny sertralínu sa zvýšili o 50 % u slabých metabolizérov CYP2C19 v porovnaní s rýchlymi metabolizérmi (pozri časť 5.2). Interakciu so silnými inhibítormi CYP2C19, napr omeprazolom, lanzoprazolom, pantoprazolom, rabeprazolom, fluoxetínom, fluvoxamínom nie je možné vylúčiť.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Nie sú k dispozícii dobre kontrolované štúdie u gravidných žien. Avšak podstatné množstvo údajov neodhalilo dôkaz o tom, že by sertralín vyvolával kongenitálne malformácie. Štúdie na zvieratách dokázali vplyv na reprodukciu, pravdepodobne toxickým pôsobením cez matku zapríčineným farmakodynamickým účinkom zlúčeniny a/alebo priamym účinkom zlúčeniny na plod (pozri časť 5.3).

Bolo hlásené, že použitie sertralínu počas gravidity spôsobuje u niektorých novorodencov, ktorých matky užívali sertralín, príznaky podobné reakciám pri prerušení liečby. Tento jav sa tiež pozoroval u ostatných antidepresív zo skupiny SSRI. Sertralín sa neodporúča počas gravidity pokiaľ klinický stav ženy nie je taký, že očakávaný prínos liečby preváži nad potenciálnym rizikom.

Novorodencov treba sledovať, ak užívanie sertralínu u matky pokračuje v neskorších štádiách gravidity, zvlášť v treťom trimestri. Ak matka užívala sertralín v neskorších štádiách gravidity, môžu sa potom u novorodenca vyskytnúť nasledujúce príznaky: ťažkosti s dýchaním, cyanóza, apnoe, záchvaty, nestála teplota, ťažkosti s kŕmením, vracanie, hypoglykémia, hypertónia, hypotónia, hyperreflexia, tremor, nervozita, dráždivosť, letargia, neustály plač, somnolencia a ťažkosti so spaním. Tieto príznaky môžu byť následkom buď sérotonínergných účinkov alebo príznakov po prerušení liečby. Vo väčšine prípadov začínajú komplikácie okamžite alebo čoskoro (< 24 hodín) po pôrode.

Epidemiologické údaje naznačujú, že užívanie selektívnych inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu (SSRI) počas tehotenstva, najmä počas pokročilého tehotenstva, môže zvýšiť riziko vzniku perzistujúcej pľúcnej hypertenzie novorodencov (PPHN). Pozorované riziko bolo približne 5 prípadov na 1000 tehotenstiev. V bežnej populácii sa vyskytuje 1 až 2 prípady pretrvávajúcej pľúcnej hypertenzie (PPHN) na 1000 tehotenstiev.

Údaje z pozorovaní naznačujú zvýšené riziko (menej ako dvojnásobné) popôrodného krvácania
po vystavení SSRI/SNRI v priebehu jedného mesiaca pred pôrodom (pozri časti 4.4, 4.8).

Dojčenie
Publikované údaje týkajúce sa hladín sertralínu v materskom mlieku ukazujú, že malé množstvá sertralínu a jeho metabolitu N-desmetylsertralínu sa vylučujú do mlieka. Všeobecne boli v sére dojčiat

zistené zanedbateľné alebo nedetegovateľné hladiny okrem jednej výnimky u dojčaťa, ktoré malo sérové hladiny dosahujúce asi 50 % hladiny u matky (ale bez viditeľného vplyvu na zdravie tohto dojčaťa). Doteraz neboli hlásené žiadne nežiaduce účinky na zdravie dojčiat, ktorých matky užívali sertralín, ale riziko sa nedá vylúčiť. Podávanie sertralínu dojčiacim matkám sa neodporúča, iba ak lekár usúdi, že očakávaný prínos liečby prevýši možné riziko.

Fertilita
Údaje zo štúdií na zvieratách nepreukázali vplyv sertralínu na parametre fertility (pozri časť 5.3.). Zaznamenané prípady u ľudí užívajúcich niektoré SSRI ukázali, že vplyv na kvalitu spermií je
reverzibilný. Dopad na fertilitu u ľudí nebol zatiaľ pozorovaný.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Klinicko-farmakologické štúdie preukázali, že sertralín nemá žiadny vplyv na psychomotorický výkon. Psychotropné lieky však môžu ovplyvniť mentálne alebo fyzické schopnosti potrebné na vykonávanie potenciálne nebezpečných činností, ako je vedenie motorového vozidla alebo obsluhovanie strojov, preto má byť na to pacient upozornený.

4.8 Nežiaduce účinky

Nauzea je najčastejším nežiaducim účinkom. Pri liečbe sociálnej úzkostnej poruchy sa vyskytla sexuálna dysfunkcia (zlyhanie ejakulácie) u 14 % mužov užívajúcich sertralín oproti 0 % u placeba. Tieto nežiaduce účinky sú závislé od dávky a často vymiznú pri pokračovaní v liečbe.
Profil nežiaducich účinkov, bežne pozorovaný v dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných štúdiách u pacientov s OCD, panickou poruchou, PTSD a sociálnou úzkostnou poruchou bol podobný tomu, ktorý sa pozoroval v klinických štúdiách u pacientov s depresiou.

Tabuľka 1 uvádza nežiaduce reakcie pozorované v praxi po uvedení lieku na trh (frekvencia nie je známa) a v placebom kontrolovaných klinických skúšaniach (zahŕňajúcich celkovo 2 542 pacientov užívajúcich sertralín a 2 145 placebo) pri depresii, OCD, panickej poruche, PTSD a sociálnej úzkostnej poruche.
Intenzita a frekvencia niektorých nežiaducich liekových reakcií uvedených v tabuľke 1 môže klesať pri pokračovaní v liečbe a spravidla nie sú príčinou ukončenia liečby.

Tabuľka 1: Nežiaduce reakcie
Frekvencia nežiaducich reakcií pozorovaných v placebom kontrolovaných klinických skúšaniach pri depresii, OCD, panickej poruche, PTSD a sociálnej úzkostnej poruche. Analýza zozbieraných údajov a údaje z praxe po uvedení lieku na trh.

Tabuľka je rozdelená podľa triedy orgánových systémov spolu s ich frekvenciou: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000); neznáme (z dostupných údajov).

Veľmi časté	Časté	Menej časté	Zriedkavé	Neznáme
Infekcie a nákazy
	infekcia horných dýchacích ciest, faryngitída, rinitída	gastroenteritída, zápal stredného ucha	divertikulitída§
Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cysty a polypy)
		neoplazma
Poruchy krvi a lymfatického systému
			lymfadenopatia, trombocytopénia*§, leukopénia*§

Poruchy imunitného systému
		hypersenzitivita*, sezónna alergia *	anafylaktoidná reakcia*
Poruchy endokrinného systému
		hypotyreóza*	hyperprolaktinémia*§, neadekvátna sekrécia antidiuretického hormónu*§
Poruchy metabolizmu a výživy
	znížená chuť do jedla, zvýšená chuť do jedla*		hypercholesterolémia, diabetes mellitus*, hypoglykémia*, hyperglykémia*§, hyponatriémia*§
Psychické poruchy
insomnia	úzkosť*, depresia*, agitovanosť*, pokles libida*, nervozita, depersonalizácia, nočná mora, škrípanie zubov*	samovražedné myšlienky/správa nie, psychóza*, abnormálne myslenie, apatia, halucinácie*, agresivita*, euforická nálada*, paranoja	disociatívna (konverzná) porucha*§, paroníria*§, lieková závislosť, námesačnosť, predčasná ejakulácia
Poruchy nervového systému
závrat, bolesť hlavy*, somnolenci a	tremor, poruchy pohybu (vrátane extrapyramído- vých príznakov ako sú hyperkinéza, hypertónia, dystónia, škrípanie zubov alebo abnormality chôdze), parestézia*, hypertónia*, porucha pozornosti, dysgeúzia	amnézia, hypoestézia*, mimovoľné svalové kontrakcie*, synkopa*, hyperkinéza*, migréna*, kŕče*,posturálne závraty, abnormálna koordinácia, porucha reči	kóma*, akatízia (pozri časť 4.4), dyskinéza, hyperestézia, cerebrovaskulárny spazmus (vrátane syndrómu reverzibilnej mozgovej vazokonstrikcie a Callovho- Flemingovho syndrómu)*§, psychomotorický nepokoj*§ (pozri časť 4.4), zmyslové poruchy, choreoatetóza§, tiež boli hlásené prejavy a príznaky, ktoré sa vyskytujú pri sérotonínovom syndróme* alebo neuroleptickom malígnom syndróme: v niektorých prípadoch boli spojené so súbežným užívaním sérotonínergných liekov a zahŕňali agitovanosť, zmätenosť, potenie, hnačku, horúčku,

			hypertenziu, rigiditu a tachykardiu§
Poruchy oka
	porucha videnia*	mydriáza*	skotóm, glaukóm, diplopia, fotofóbia, hyféma*§, nerovnako veľké zrenice*§, abnormálne videnie§, porucha slzenia	makulopatia
Poruchy ucha a labyrintu
	tinitus*	bolesť ucha
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
	palpitácie*	tachykardia*, srdcové ochorenie	infarkt myokardu*§, Torsade de Pointes*§ (pozri časti 4.4 a 4.5), bradykardia, predĺženie QTc* (pozri časti 4.4, 4.5 a 5.1)
Poruchy ciev
	návaly horúčavy*	abnormálne krvácanie (ako je gastrointestinálne krvácanie)*, sčervenanie pokožky, hematúria*	periférna ischémia
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
	zívanie*	dyspnoe, epistaxa*, bronchospazmus*	hyperventilácia, intersticiálne pľúcne ochorenie*§, laryngospazmus, dysfónia, stridor*§, hypoventilácia, štikútanie
Poruchy gastrointestinálneho traktu
nauzea, hnačka, sucho v ústach	dyspepsia, zápcha*, abdominálna bolesť*, vracanie*, flatulencia	meléna, ochorenie zubov, ezofagitída, glositída, hemoroidy, nadmerné vylučovanie slín, dysfágia, grganie, ochorenie jazyka	ulcerácia úst, pankreatitída*§, hematochézia, ulcerácia jazyka, stomatitída	mikroskopic ká kolitída
Poruchy pečene a žlčových ciest
			abnormálne pečeňové funkcie, závažné hepatálne poruchy (vrátane hepatitídy, žltačky a zlyhania pečene)
Poruchy kože a podkožného tkaniva
	nadmerné potenie, vyrážka*	periorbitálny edém*, urtikária*, alopécia*,	zriedkavé hlásenia závažných kožných nežiaducich reakcií

		pruritus*, purpura*, dermatitída, suchá pokožka, opuch tváre, studený pot	(SCAR): napr. Stevensov-Johnsonov syndróm* a epidermálna nekrolýza*§, kožné reakcie*§, fotosenzitivita§, angioedém, porucha vlasovej štruktúry, abnormálny zápach pokožky, bulózna dermatitída, folikulárny exantém
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
	bolesť chrbta, artralgia*, myalgia	osteoartritída, svalové zášklby, svalové kŕče*, svalová slabosť	rabdomyolýza*§, poruchy kostí	trizmus*
Poruchy obličiek a močových ciest
		polakizúria, porucha močenia, retencia moču, močová inkontinencia*, polyúria, noktúria	oneskorený začiatok močenia*, oligúria
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
zlyhanie ejakulácie	nepravidelná menštruácia*, erektilná dysfunkcia	sexuálna dysfunkcia, (pozri časť 4.4), menorágia, vaginálne krvácanie, sexuálna dysfunkcia u žien (pozri časť 4.4)	galaktorea*, atrofická vulvovaginitída, genitálny výtok, balanopostitída*§, gynekomastia*, priapizmus*	popôrodné krvácanie♯
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
únava*	nevoľnosť*, bolesť hrudníka*, asténia*, pyrexia*	periférny edém*,' zimnica, porucha chôdze, smäd	hernia, znížená tolerancia liekov
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
	prírastok hmotnosti*	zvýšené hodnoty alanínamino- transferázy*, zvýšené hodnoty aspartátamino- transferázy*, úbytok hmotnosti*	zvýšený cholesterol v krvi*, abnormálne klinické laboratórne výsledky, abnormálne hodnoty sperma, porucha funkcie trombocytov*§
Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu
	úraz
Chirurgické a liečebné postupy
			vazodilatačný postup

* nežiaduca reakcia identifikovaná po uvedení lieku na trh
§ frekvencia nežiaducej reakcie sa uvádza ako odhadovaná horná hranica 95 % intervalu spoľahlivosti
s použitím pravidla “ the Rule of 3” (pravidlo troch)
♯ táto udalosť bola hlásená pre terapeutickú skupinu SSRI/SNRI (pozri časti 4.4, 4.6)

A bstinenčné príznaky pozorované po ukončení liečby sertralínom
Prerušenie liečby sertralínom (zvlášť, keď je náhle) bežne vedie k abstinenčným príznakom. Najčastejšie hlásené sú závrat, zmyslové poruchy (vrátane parestézie), poruchy spánku (vrátane
insomnie a intenzívnych snov), agitovanosť alebo anxiozita, nauzea a/alebo vracanie, tremor a bolesť
hlavy. Tieto príznaky sú všeobecne mierne až stredne závažné a majú obmedzený priebeh; avšak
u niektorých pacientov môžu byť závažné a/alebo dlhotrvajúce. Preto sa odporúča, že keď sa už liečba sertralínom viac nevyžaduje, aby sa ukončenie liečby vykonalo postupným znižovaním dávky (pozri časti 4.2 a 4.4).

Staršiapopulácia
SSRI alebo SNRI vrátane sertralínu sú spájané s prípadmi klinicky významnej hyponatrémie u starších pacientov, u ktorých môže byť zvýšené riziko vzniku tohto nežiaduceho účinku (pozri časť 4.4).

Pediatrickápopulácia
Celkový profil nežiaducich reakcií bol u vyše 600 detí a dospievajúcich liečených sertralínom všeobecne podobný profilu, ktorý sa pozoroval v štúdiách u dospelých. Nasledujúce nežiaduce reakcie
boli hlásené v rámci kontrolovaných klinických skúšaní (n=281 pacientov liečených sertralínom):

Veľmi časté (≥1/10): bolesť hlavy (22 %), insomnia (21 %), hnačka (11 %) a nauzea (15 %).

Časté (≥1 /100 až <1/10): bolesť hrudníka, mánia, pyrexia, vracanie, anorexia, zmeny nálady, agresivita, agitovanosť, nervozita, porucha pozornosti, závrat, hyperkinéza, migréna, somnolencia, tremor, porucha videnia, sucho v ústach, dyspepsia, nočná mora, únava, močová inkontinencia, vyrážka, akne, epistaxa, flatulencia.

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100): predĺženie intervalu QT na EKG (pozri časti 4.4, 4.5 a 5.1), pokus o samovraždu, konvulzie, extrapyramídová porucha, parestézia, depresia, halucinácie, purpura, hyperventilácia, anémia, abnormálne pečeňové funkcie, zvýšená alanínaminotransferáza, cystitída, jednoduchý opar, vonkajšia otitída, bolesť ucha, bolesť oka, mydriáza, nevoľnosť, hematúria, pľuzgierovitá vyrážka, rinitída, úraz, úbytok hmotnosti, šklbanie svalov, abnormálne sny, apatia, albuminúria, polakizúria, polyúria, bolesť na prsiach, porucha menštruácie, alopécia, dermatitída, poruchy kože, abnormálny zápach pokožky, urtikária, škrípanie zubov, sčervenanie pokožky.
Neznáma frekvencia: enuréza. Skupinovýefekt
Epidemiologické štúdie vykonávané hlavne na pacientoch vo veku 50 rokov a viac poukázali
na zvýšené riziko zlomenín kostí u pacientov, ktorí užívajú selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI) a tricyklické antidepresíva. Mechanizmus vedúci k zvýšenému riziku nie je známy.

Hláseniepodozrenínanežiaducereakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Toxicita
Hranice bezpečnosti sertralínu závisia od populácie pacientov a/alebo konkomitantnej liečby. Boli hlásené úmrtia pri predávkovaní sertralínom samotným alebo v kombinácii s inými liekmi a/alebo alkoholom. Preto pri akomkoľvek predávkovaní sa vyžaduje agresívny terapeutický prístup.

Príznaky

Medzi príznaky predávkovania patria sérotonínom sprostredkované vedľajšie účinky, ako sú somnolencia, gastrointestinálne poruchy (ako sú nauzea a vracanie), tachykardia, tremor, agitovanosť a závrat. Menej často bola hlásená kóma.

Predĺženie QTc/Torsade de Pointes boli hlásené po predávkovaní sertralínom, preto sa u všetkých pacientov, ktorí sa predávkovali sertralínom, odporúča monitorovanie EKG (pozri časti 4.4, 4.5 a 5.1).

Liečba
Pre sertralín nie je k dispozícii žiadne špecifické antidotum. V prípade potreby je potrebné zabezpečiť a udržať priechodnosť dýchacích ciest a zaistiť primeranú oxygenáciu a ventiláciu. Pri liečbe predávkovania sa má posúdiť možnosť aplikácie aktívneho uhlia, ktoré je možné použiť spolu
s preháňadlom, čo môže byť rovnako účinné alebo účinnejšie než laváž. Neodporúča sa vyvolávať vracanie. Odporúča sa monitorovanie kardiálnych (napr. EKG) a iných vitálnych funkcií, spoločne
s aplikáciou všeobecných symptomatických a podporných opatrení.

Vzhľadom na veľký distribučný objem sertralínu nie je pravdepodobné, že by forsírovaná diuréza, dialýza, hemoperfúzia a výmenná transfúzia mohli byť prospešné.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: psychoanaleptiká, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI), ATC kód: N06AB06.

Mechanizmusúčinku
Sertralín je účinný a selektívny inhibítor vychytávania neuronálneho sérotonínu (5-HT) in vitro, čo
u zvierat zosilňuje účinky 5-HT. Má len veľmi slabý vplyv na spätné vychytávanie neuronálneho noradrenalínu a dopamínu. V bežných liečebných dávkach sertralín spôsobuje blokádu vychytávania sérotonínu do humánnych trombocytov. Nemá stimulačné, sedatívne, ani anticholínergné účinky a nie je ani kardiotoxický pre zvieratá. V kontrolovaných štúdiách u zdravých dobrovoľníkov sertralín nespôsoboval sedáciu, ani neovplyvňoval psychomotorický výkon. V zhode s jeho selektívnou inhibíciou vychytávania 5-HT sertralín nezosilňuje účinok katecholamínov. Sertralín nemá afinitu
k muskarínovým (cholínergným), sérotonínergným, dopamínergným, adrenergným, histamínergným, benzodiazepínovým receptorom, ani receptorom gama-aminomaslovej kyseliny (GABA). Dlhodobé
podávanie sertralínu zvieratám bolo spojené so znížením počtu noradrenalínových receptorov
v mozgu, ako bolo pozorované aj pri iných klinicky účinných antidepresívach a liekoch na liečbu
obsedantno-kompulzívnych porúch.

Nezaznamenal sa žiadny potenciál na abúzus sertralínu. V placebom kontrolovanej dvojito zaslepenej randomizovanej štúdii s cieľom komparácie náchylnosti na abúzus sertralínu, alprazolamu a d- amfetamínu u ľudí sa pri sertralíne nepozoroval žiadny pozitívny subjektívny vplyv, ktorý by naznačoval potenciál na abúzus. Naproti tomu účastníci štúdie označili signifikantne častejšie alprazolam a d-amfetamín pri hodnotení chuti na liek, eufórie a potenciálu na abúzus než placebo. Sertralín nespôsoboval ani stimuláciu a úzkosť ako d-amfetamín, ani sedáciu a negatívne ovplyvnenie psychomotoriky ako alprazolam. Sertralín nezvyšoval potrebu užívať kokaín u opíc rodu makak rhesus, ktoré boli vycvičené podávať kokaín samým sebe, a nemal ani schopnosť nahradiť stimuly pre užívanie d-amfetamínu alebo fenobarbitalu u týchto opíc.

Klinická účinnosťabezpečnosť

Veľká depresívna porucha
Bola vykonaná štúdia, do ktorej boli zaradení pacienti s depresiou v ambulantnej starostlivosti, ktorí odpovedali na liečbu sertralínom v dávke 50–200 mg/deň do konca iniciálnej 8-týždňovej otvorenej

fázy. Títo pacienti (n = 295) boli randomizovaní za účelom pokračovania v liečbe počas 44 týždňov
v dvojito zaslepenej fáze so sertralínom v dávke 50-200 mg/deň alebo placebom. Štatisticky významne nižší výskyt relapsu sa pozoroval u pacientov užívajúcich sertralín v porovnaní s pacientmi, ktorí dostávali placebo. Priemerná dávka pre pacientov, ktorí dokončili štúdiu bola 70 mg/deň. % pacientov reagujúcich na liečbu (definované ako tí pacienti, u ktorých nedošlo k relapsu) v skupine
so sertralínom bolo 83,4 % a v skupine s placebom 60,8 %.

Srdcová elektrofyziológia
V špecializovanej dôkladnej QTc štúdii uskutočňovanej v ustálenom stave pri supraterapeutických expozíciách na zdravých dobrovoľníkoch (liečených 400 mg/deň, dvojnásobkom maximálnej odporúčanej dennej dávky) bola horná hranica 2-stranného 90 % CI pre čas, zosúladená s priemerným rozdielom QTcF medzi sertralínom a placebom (11,666 ms) získaným metódou najmenších štvorcov, vyššia ako vopred zadefinovaný prah 10 ms v čase 4 hodiny po podaní dávky. Z analýzy expozície
a reakcie vyplynul mierny pozitívny vzťah medzi QTcF a plazmatickými koncentráciami sertralínu
[0,036 ms/(ng/ml); p <0,0001].
Na základe modelu vzťahu expozície a reakcie je prahová hodnota pre klinicky významné predĺženie
QTcF (tzn. predpovedaný 90 % CI na prekročenie 10 ms) najmenej 2,6-násobne vyššia ako priemerné
Cmax (86 ng/ml) po najvyššej odporúčanej dávke sertralínu (200 mg/deň) (pozri časti 4.4, 4.5, 4.8 a
4.9).

Posttraumatická stresová porucha (PTSD)
Kombinované údaje z 3 PTSD štúdií u bežnej populácie preukázali menšiu odpoveď na liečbu
u mužov v porovnaní so ženami. V dvoch pozitívnych klinických skúšaniach u bežnej populácie boli odpovede na liečbu u mužov a žien užívajúcich sertralín oproti tým, čo užívali placebo, podobné
(ženy: 57,2 % oproti 34,5 %; muži: 53,9 % oproti 38,2 %). V zozbieraných klinických štúdiách
s bežnou populáciou bol počet mužských pacientov 184 a ženských pacientov 430, a teda výsledky u žien sú robustnejšie, pričom výsledky u mužov boli spojené s inými premennými na začiatku sledovania (väčšia závislosť na lieku, dlhšie trvanie, zdroj traumy, atď.), ktoré zodpovedajú zníženému účinku.

OCD u pediatrických pacientov
Bezpečnosť a účinnosť sertralínu (50-200 mg/deň) sa skúšala v liečbe detí (vo veku 6-12 rokov), ktoré
nemali depresiu a dospievajúcich v ambulatnej starostlivosti (vo veku 13-17 rokov) s obsedantno-
kompulzívnou poruchou (OCD). Po úvodnej jednoducho zaslepenej fáze s podávaním placeba počas jedného týždňa boli pacienti randomizovaní na 12-týždňovú liečbu s flexibilnou dávkou, a to buď sertralínom alebo placebom. Začiatočná dávka u detí (vo veku 6-12 rokov) bola 25 mg. U pacientov randomizovaných na sertralín došlo k signifikantne väčšiemu zlepšeniu než u pacientov randomizovaných na placebo v škálach “Children’s Yale-Brown Obsessive Compulsive Scale CY- BOCS“ (p = 0,005), “NIMH Global Obsessive Compulsive Scale“ (p = 0,019) a “CGI Improvement“ (p = 0,002). Okrem toho sa trend k väčšiemu zlepšeniu v sertralínovej skupine než v placebovej skupine pozoroval tiež v škále “CGI Severity“ (p = 0,089). V prípade CY-BOCS bolo priemerné skóre na začiatku sledovania a zmeny od začiatku sledovania u placebovej skupiny 22,25 ± 6,15, resp. -3,4 ±
0,82, zatiaľ čo u sertralínovej skupiny bolo priemerné skóre na začiatku sledovania a zmeny
od začiatku sledovania 23,36 ± 4,56, resp. -6,8 ± 0,87. Pacienti odpovedajúci na liečbu, definovaní ako
pacienti s 25 % alebo väčším poklesom v CY-BOCS (primárne hodnotenie účinnosti) od začiatku až
do konca sledovania, predstavovali 53 % pacientov liečených sertralínom v porovnaní s 37 %
pacientov liečených placebom (p = 0,03).
Dlhodobé údaje týkajúce sa bezpečnosti a účinnosti chýbajú v tejto pediatrickej populácii.

Pediatrickápopulácia
Nie sú k dispozícii žiadne údaje s použitím u detí mladších ako 6 rokov.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Po perorálnom podaní jednorazových denných dávok v rozpätí od 50 mg do 200 mg počas 14 dní sa maximálne plazmatické koncentrácie sertralínu u ľudí dosahujú v čase medzi 4,5 až 8,4 hodinami po užití lieku. Príjem potravy signifikantne nemení biologickú dostupnosť tabliet sertralínu.

Distribúcia
Asi 98 % cirkulujúceho lieku sa viaže na plazmatické bielkoviny.

Biotransformácia
Sertralín podlieha extenzívnemu metabolizmu pri prvom prechode pečeňou.
Na základe klinických a in vitro údajov je možné konštatovať, že sertralín sa metabolizuje viacerými spôsobmi, vrátane CYP3A4, CYP2C19 (pozri časť 4.5) a CYP2B6. Sertralín a jeho hlavný metabolit
desmetylsertralín sú tiež substrátom P glykoproteínu in vitro.

Eliminácia
Priemerný eliminačný polčas sertralínu je približne 26 hodín (v rozpätí 22 – 36 hodín). Vzhľadom na terminálny eliminačný polčas dochádza asi k dvojnásobnej akumulácii, kým sa dosiahnu rovnovážne
koncentrácie, ktoré sa dosahujú po 1. týždni pri podávaní v jednej dennej dávke. Polčas N-
desmetylsertralínu je v rozmedzí od 62 do 104 hodín. Sertralín aj N-desmetylsertralín sa u človeka
extenzívne metabolizujú a výsledné metabolity sa vylučujú stolicou a močom v rovnakom množstve. Len malý podiel (< 0,2 %) sertralínu v nezmenenej forme sa vylúči močom.

Linearita/nelinearita
Setralín sa vyznačuje na dávke závislou farmakokinetikou v rozpätí od 50 mg do 200 mg.

Farmakokinetika ušpecifickýchskupínpacientov

Pediatrická populácia s OCD
Farmakokinetika sertralínu sa študovala u 29 detských pacientov vo veku 6 – 12 rokov
a 32 dospievajúcich pacientov vo veku 13 – 17 rokov. Pacienti boli v priebehu 32 dní postupne titrovaní až na 200 mg dennú dávku, a to buď od začiatočnej dávky 25 mg so zvyšovaním po 25 mg, alebo od začiatočnej dávky 50 mg so zvyšovaním po 50 mg. Dávkovacie schémy s 25 mg a 50 mg dávkami boli rovnako tolerované. V rovnovážnom stave zodpovedajúcom dávke 200 mg boli plazmatické hladiny sertralínu v skupine 6 - 12-ročných pacientov približne o 35 % vyššie v porovnaní so skupinou 13 - 17-ročných pacientov a o 21 % vyššie v porovnaní s referenčnou skupinou
dospelých. Medzi chlapcami a dievčatami neboli žiadne významné rozdiely týkajúce sa klírensu. Nízka začiatočná dávka a titračné zvýšenia po 25 mg sa preto odporúčajú pre deti, zvlášť s menšou
telesnou hmotnosťou. Dospievajúcim sa môžu podávať dávky ako dospelým.

Dospievajúci a starší pacienti
Farmakokinetický profil u dospievajúcich alebo u starších ľudí sa signifikantne nelíši od dospelých
vo veku od 18 do 65 rokov.

Porucha funkcie pečene
U pacientov s poškodením pečene je eliminačný polčas sertralínu predĺžený a AUC je trojnásobne väčšia (pozri časti 4.2 a 4.4).

Porucha funkcie obličiek
U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek nedochádzalo k významnej akumulácii sertralínu.

Farmakogenomika
Plazmatické hladiny sertralínu boli približne o 50 % vyššie u slabých metabolizérov CYP2C19 oproti silným metabolizérom. Klinický význam nie je jasný a na základe klinickej odpovede je potrebné
u pacientov dávku titrovať.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Štúdie reprodukčnej toxicity na zvieratách nedokázali teratogenitu alebo nežiaduce účinky na fertilitu samcov. Pozorovaná toxicita na plod pravdepodobne súvisela s toxickým pôsobením cez matku. Postnatálne prežívanie mláďat a telesná hmotnosť boli znížené iba počas prvých dní po narodení. Bol zistený dôkaz, že predčasná postnatálna mortalita bola následkom expozície v maternici po 15. dni gravidity. Postnatálny oneskorený vývoj, ktorý sa zistil u mláďat od liečených samíc, bol pravdepodobne v dôsledku účinkov na samice, a preto nemá žiadny relevantný význam z hľadiska rizika u ľudí.
Údaje zo štúdií na hlodavcoch a iných zvieratách neodhalili vplyv na fertilitu. Juvenilnéštúdienazvieratách
V juvenilnej toxikologickej štúdii na potkanoch bol sertralín perorálne podávaný samcom a samiciam
potkanov od 21. po 56. deň od ich narodenia (v dávkach 10, 40 alebo 80 mg/kg /deň). Táto fáza podávania sertralínu bola vystriedaná fázou bez podávania sertralínu, ktorá trvala až po 196. deň od narodenia. U samcov a samíc sa objavilo oneskorenie v pohlavnom dozrievaní v rôznych úrovniach dávok (u samcov na 80 mg/kg a samíc na ≥ 10 mg/kg). I napriek tomuto zisteniu sa neobjavil žiadny vplyv sertralínu na reprodukciu samcov a samíc ohľadom cieľov, ktoré boli sledované a hodnotené. Okrem toho od 21. po 56. deň od narodenia sa pozorovala dehydratácia, chromorhinorrhea a redukcia priemerného prírastku telesnej hmotnosti. Všetky vyššie uvedené účinky súvisiace s podávaním sertralínu odozneli počas fázy bez podávania sertralínu. Klinický význam týchto účinkov, pozorovaných u potkanov užívajúcich sertralín, nebol stanovený.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety:
laktóza, monohydrát celulóza, mikrokryštalická povidón (K30) kroskarmelóza, sodná soľ stearát horečnatý

Obal tablety: hypromelóza 2910/5 makrogol 400
oxid titaničitý (E171)
mastenec

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Priehľadná PVC/PVDC fólia - Alu fóliové blistre.

Veľkosť balenia: 28, 30, 98, 100 filmom obalených tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Zentiva, k.s.
U kabelovny 130
102 37 Praha 10
Česká republika



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Reg. č.: 30/0292/21-S



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE



10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU

12/2021