SERTRALIN-TEVA 50 MG tbl flm 7x50 mg

časť 4.5). Starostlivé klinické sledovanie je veľmi dôležité najmä v prípade, že sa liečba sertralínom nasadí po prerušení liečby antidepresívami s dlhým polčasom ako je napr. fluoxetín. Dôkaz o tom, aký interval je potrebný na prechod z jedného antidepresíva na iné, nie je dobre zdokumentovaný.

Suicídium / samovražedné myšlienky:
Depresia je spojená so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodzovaním a samovraždou (udalosti súvisiace so samovraždou). Riziko pretrváva až do signifikantnej remisie symptómov. Zlepšenie sa nemusí objaviť počas niekoľkých prvých týždňov liečby alebo viac a preto je potrebné pacientov starostlivo sledovať až dovtedy, kým sa zlepšenie objaví. Existujú všeobecné klinické skúsenosti, že riziko suicídia sa môže zvýšiť v ranných štádiách uzdravenia.

Zvýšené riziko udalostí súvisiacich so suicídiom môže byť tiež spojené s inými psychiatrickými stavmi. Tieto stavy môžu byť navyše patologicky spojené s ťažkou depresívnou poruchou. Je potrebná rovnaká opatrnosť pri liečbe pacientov s ťažkou depresívnou poruchou ako pri liečbe pacientov s inými psychiatrickými poruchami.

U pacientov s udalosťami súvisiacimi so suicídiom v anamnéze, s výraznými samovražednými predstavami pred začatím liečby je väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu a preto musia byť počas liečby starostlivo sledovaní. U mladých dospelých jedincov je navyše možnosť zvýšenia rizika suicidiálneho správania.

Pacienti (a tí, ktorí im podávajú lieky) musia venovať zvýšenú pozornosť sledovaniu týchto symptómov a keď sa takéto symptómy objavia, okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Akatízia / psychomotorický nepokoj:
Užívanie SSRI/SNRI bolo spojené s vývojom akatízie, charakterizovanej subjektívnym nepríjemným alebo stresujúcim nepokojom a potrebou pohybu často sprevádzanou neschopnosťou obsedieť alebo stáť. Tieto symptómy sa pravdepodobne objavia počas prvých týždňov liečby. U pacientov, u ktorých sa objavia tieto symptómy, môže mať zvýšenie dávok negatívny účinok.

Aktivácia mánie/hypománie:
U približne 0,4% pacientov v klinických štúdiách liečených sertralínom bola hlásená mánia alebo hypománia. Preto musí byť pacientom s mániou/hypomániou v anamnéze sertralín podávaný s opatrnosťou. Vyžaduje sa dôsledný dohľad lekára. U pacientov s nastupujúcou manickou fázou sa podávanie sertralínu musí prerušiť.

Konvulzívne poruchy:
Počas štúdií depresie boli približne u 0,08% pacientov liečených sertralínom pozorované epileptické záchvaty.

Štúdie u pacientov s konvulzívnymi poruchami užívajúcich sertralín sa nevykonali a preto je potrebné vyhnúť sa používaniu tohto lieku u pacientov s nestabilnou epilepsiou a pacienti s kontrolovanou stabilnou epilepsiou musia byť starostlivo sledovaní. Ak sa vyskytnú záchvaty, liečba sertralínom sa musí prerušiť.

Liečba elektrickými šokmi (ECT):
Existuje málo klinických skúseností s podávaním sertralínu počas ECT a preto sa odporúča opatrnosť.

Diabetes:
U diabetikov môže liečba SSRI zmeniť hladiny glukózy v krvi. Hladiny glukózy v krvi sa musia pravidelne kontrolovať. Môže byť potrebná úprava dávkovania inzulínu a/alebo perorálnych antidiabetík.

Symptómy z vysadenia pozorované po prerušení liečby:
Symptómy z vysadenia po prerušení liečby sú časté, najmä ak je prerušenie náhle (pozri časť 4.8).

Riziko symptómov z vysadenia môže závisieť od viacerých faktorov, vrátane dĺžky liečby a dávky, ako aj od rýchlosti znižovania dávky. Po prerušení liečby SSRI/SNRI boli pozorované závraty, zmyslové poruchy (zahŕňajúce parestéziu a pocit elektrických šokov), poruchy spánku (zahŕňajúce nespavosť a intenzívne snenie), agitácia alebo anxiozita, nauzea a/alebo vracanie, tremor, zmätenosť, potenie,

bolesť hlavy, hnačka, palpitácie, emocionálna nestabilita, podráždenosť a vizuálne poruchy. Všeobecne sú tieto symptómy mierne až stredne závažné, u niektorých pacientov môžu byť však závažné. Zvyčajne sa vyskytujú počas prvých dní po prerušení liečby, ale veľmi zriedkavo boli hlásené u pacientov, ktorí neúmyselne vynechali dávku. Všeobecne sú tieto symptómy obmedzené a zvyčajne ustúpia v priebehu dvoch týždňov, i keď u niektorých pacientov môžu byť dlhotrvajúce (2 - 3 mesiace alebo viac). Z tohto dôvodu sa odporúča postupné znižovanie dávky pri ukončovaní liečby sertralínom, trvajúcej niekoľko týždňov alebo mesiacov, podľa potrieb pacienta (pozri časť 4.2 „Symptómy z vysadenia pozorované po prerušení liečby“).

Hemorágia:
Pri užívaní SSRI boli hlásené abnormality kožného krvácania ako sú ekchymóza a purpura. Opatrnosť sa odporúča u pacientov užívajúcich SSRI, hlavne pri súbežnom podávaní s antikoagulanciami, liekmi, o ktorých je známe, že ovplyvňujú funkciu trombocytov (napr. atypické antipsychotiká a fenotiazíny, väčšina tricyklických antidepresív, kyselina acetylsalicylová a nesteroidové protizápalové lieky (NSAID)) ako aj u pacientov s poruchami krvácania v anamnéze (pozri tiež časť 4.5).

Choroby srdca:
U pacientov, ktorý v nedávnej dobe prekonali infarkt myokardu alebo u pacientov s nestabilnou srdcovou chorobou, nebola bezpečnosť sertralínu stanovená. Pacienti, ktorým boli diagnostikované tieto poruchy, boli z klinických štúdii vylúčení. EKG pacientov, ktorí v dvojito-zaslepených klinických štúdiách užívali sertralín, nenaznačuje súvislosť medzi užívaním sertralínu a signifikantnými abnormalitami v EKG.

Starší pacienti:
Typ a incidencia nežiaducich účinkov u starších pacientov je porovnateľná s nežiaducimi účinkami u mladších pacientov. Starší pacienti môžu byť však často senzibilnejší na nežiaduce účinky antidepresív.

Schizofrénia:
U pacientov so schizofréniou sa môžu zhoršiť psychotické symptómy.

Porucha funkcie pečene:
Sertralín sa extenzívne metabolizuje v pečeni. Farmakokinetická štúdia opakovaného podávania u pacientov s miernou a stabilnou cirhózou odhalila predĺžený polčas eliminácie a približne trojnásobne väčšiu AUC a maximálnu plazmatickú koncentráciu (Cmax) v porovnaní s pacientmi s normálnou funkciou pečene. Medzi skupinami nebol pozorovaný výrazný rozdiel vo väzbe na plazmatické bielkoviny. Sertralín sa nesmie používať u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (dávkovanie pozri v časti 4.2).

Porucha funkcie obličiek:
Zanedbateľné množstvo sertralínu je vylučované obličkami ako výsledok extenzívneho metabolizmu v pečeni. U pacientov s miernou až stredne závažnou (klírens kreatinínu 30 - 60 ml/min) alebo stredne závažnou až závažnou (klírens kreatinínu 10 - 29 ml/min) poruchou funkcie obličiek sú farmakokinetické parametre (AUC0-24 a Cmax) po opakovaných dávkach významne odlišné od parametrov nameraných u pacientov s normálnou funkciou obličiek. Polčasy boli podobné a medzi skupinami neboli zistené žiadne rozdiely vo väzbe na plazmatické bielkoviny. Štúdia tiež preukázala, tak ako sa z pohľadu pomalej renálnej eliminácie dalo predpokladať, že v prípade poruchy funkcie obličiek nie je potrebné upravovať dávkovanie sertralínu.

4.5 Liekové a iné interakcie

Kontraindikované:

InhibítoryMAO:
Sertralín sa nesmie podávať súbežne s inhibítormi MAO, vrátane selektívneho inhibítora MAO selegilínu a reverzibilného inhibítora MAO moklobemidu. U pacientov užívajúcich sertralín súbežne s inhibítorom MAO boli hlásené závažné nežiaduce udalosti, v niektorých prípadoch fatálne. V niektorých prípadoch boli symptómy podobné tým, ktoré sa vyskytujú pri takzvanom sérotonínovom syndróme. Medzi ukončením liečby inhibítorom MAO a iniciáciou liečby sertralínom je potrebné

zachovať odstup minimálne 14 dní. Podanie MAO inhibítorov možno iniciovať najskôr 14 dní po ukončení liečby sertralínom (pozri tiež časti 4.3 a 4.4).
Charakteristickými symptómami interakcie medzi selektívnym inhibítorom spätného vychytávania sérotonínu a inhibítorom MAO sú hypertermia, rigor, myoklónia, autonómne poruchy, ktoré môžu zahŕňať rýchle zmeny vo vitálnych funkciách, psychologické zmeny ako sú zmätenosť, podráždenie a extrémna agitácia, s delíriom a kómou v ojedinelých prípadoch.

Pimozid:
V klinickej štúdii boli po súbežnom podaní sertralínu a nízkej jednorazovej dávke pimozidu (2 mg) pozorované zvýšené hladiny pimozidu v plazme. Toto zvýšenie hladín nie je spojené so zmenami v EKG. Mechanizmus tejto interakcie nie je známy. Súbežné podávanie sertralínu a pimozidu je kontraindikované, pretože vedie k zvýšeniu plazmatických hladín pimozidu a následne k zvýšeniu rizika arytmie a predĺženia QT intervalu spojenej s liečbou pimozidom (pozri tiež časť 4.3).

Súbežné podávanie so sertralínom sa neodporúča:

Sérotonínergnéliečivá:
Sérotonínergné liečivá, ako sú tryptofán, fenfluramín, agonisty serotonínu a iné SSRI sa nemajú podávať súbežne so sertralínom z dôvodu nedostatočných údajov (pozri časť 4.4).

Podobne ani dextrometorfán, tramadol a petidín sa nemajú podávať súbežne so sertralínom.

Hypericum perforatum:

Z dôvodu možnej sérotonínergnej potenciácie sa u pacientov užívajúcich SSRI neodporúča súbežné
podávanie liekov obsahujúcich ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum).

Opatrnosť:

Inélieky:

Liečivá viažuce sa na plazmatické bielkoviny:
Z dôvodu vysokej väzby sertralínu na bielkoviny plazmy je možný výskyt interakcií s inými liečivami, ktoré sa silne viažu na plazmatické bielkoviny. V troch interakčných štúdiách sertralínu s diazepamom, tolbutamidom a warfarínom, sa však nepozoroval významný vplyv týchto liečiv na väzbu na plazmatické bielkoviny.

Iné liekové interakcie pozorované v štúdiách:
Súbežné podávanie sertralínu s diazepamom alebo tolbutamidom viedlo k miernym, ale štatisticky významným zmenám v niektorých farmakokinetických parametroch. Cimetidín redukoval rýchlosť eliminácie súbežne podávaného sertralínu. Klinický význam týchto účinkov nie je objasnený.

Sertralín nemal žiadny vplyv na účinnosť atenololu, neboli pozorované žiadne interakcie s glibenklamidom alebo digoxínom. Účinok karbamazepínu, haloperidolu, fenytoínu a alkoholu sa po súbežnom podávaní so sertralínom nezosilnil, konzumácia alkoholu sa však počas liečby so sertralínom neodporúča.

Hypoglykemickéliečivá: Pozri časť 4.4.

Perorálneantikoagulanciá,derivátykyselinysalicylovejaNSAID:
Pri súbežnom podávaní sertralínu a warfarínu sa pozorovalo mierne, ale štatisticky významné, zvýšenie času protrombínu; pri začatí alebo ukončovaní liečby sertralínom sa odporúča dôkladné sledovanie času protrombínu (pozri „Liečivá viažuce sa na plazmatické bielkoviny“ a „LiekymetabolizovanéenzýmamicytochrómuP450–CYP2C9“).

Pri kombinácii SSRI s perorálnymi antikoagulanciami, derivátmi kyseliny salicylovej a NSAID sa môže teoreticky zvýšiť riziko krvácania (pozri časť 4.4).

LiekymetabolizovanéenzýmamicytochrómuP450:

- CYP 2D6: Počas dlhodobého užívania sertralínu v dávke 50 mg/deň v interakčných štúdiách bol v rovnovážnom stave pozorovaný minimálny nárast plazmatických koncentrácií dezipramínu (23 - 37% v priemere). Dezipramín je markerom aktivity izoenzýmu (CYP) 2D6 cytochrómu P450.
- CYP 3A3/4: Interakčné štúdie in vivo preukázali, že dlhodobé podávanie sertralínu v dávkach
200 mg denne nespôsobuje inhibíciu 6-β-hydroxylácie endogénneho kortizolu alebo metabolizmu karbamazepínu ani terfenadínu, ktorý je sprostredkovaný enzýmom CYP 3A3/4. Dlhodobé podávanie sertralínu v dávke 50 mg denne nespôsobuje inhibíciu CYP 3A3/4, ktorý sprostredkuje metabolizmus alprazolamu. Výsledky týchto štúdií svedčia o tom, že sertralín nie je klinicky relevantný inhibítor CYP 3A3/4.
- CYP 2C9: Nedostatok klinicky významných účinkov dlhodobého podávania sertralínu v dávke
200 mg denne na plazmatické koncentrácie tolbutamidu, fenytoínu a warfarínu ukazuje, že sertralín nie je klinicky relevantný inhibítor CYP 2C9.
- CYP 2C19: Nedostatok klinicky významných účinkov dlhodobého podávania sertralínu v dávke
200 mg denne na plazmatické koncentrácie diazepamu vedie k záveru, že sertralín nie je klinicky významný inhibítor CYP 2C19.
- CYP 1A2: In vitro štúdie naznačujú, že sertralín nemá žiadny alebo len minimálny potenciál inhibície CYP 1A2.

Lítium:
V placebom kontrolovaných štúdiách u zdravých jedincov sa nepreukázalo, že by súbežné podávanie lítia a sertralínu zmenilo farmakokinetiku lítia, ale v porovnaní s placebom bola pozorovaná zvýšená incidencia tremoru, čo naznačuje možný farmakodynamický vplyv/účinok. Pri súbežnom podávaní lítia a sertralínu alebo iných liečiv, ktoré účinkujú sérotonínergným mechanizmom, je potrebné pacientov primerane sledovať.

Diuretiká:
Pri súbežnom podávaní diuretík (najmä u starších pacientov) je zvýšené riziko hyponatriémie, ako aj riziko neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu.

Fenytoín:
V placebom kontrolovanej štúdií u zdravých jedincov nebola pozorovaná klinicky signifikantná inhibícia metabolizmu fenytoínu, ale aj napriek tomu sa odporúča sledovať plazmatické koncentrácie fenytoínu pri začatí liečby sertralínom a ak je to potrebné, upraviť dávku fenytoínu. Súbežné podávanie fenytoínu môže redukovať plazmatické hladiny sertralínu.

Sumatriptan:
V zriedkavých prípadoch bola v súvislosti so súbežným podávaním sertralínu a sumatriptanu hlásená slabosť, hyperreflexia, porucha koordinácie, zmätenosť, anxiozita a vzrušenie. Ak súbežné podávanie sertralínu a sumatriptanu je klinicky nevyhnutné, potom sa odporúča pacienta primerane sledovať.

Prechodzužívaniaselektívnychinhibítorovspätnéhovychytávaniaserotonínunainéantidepresíva: Pozri časť 4.4.

Antipyrín:
Pri súbežnom podávaní so sertralínom dochádza k redukcii polčasu antipyrínu, čo naznačuje klinicky nevýznamnú indukciu pečeňových enzýmov.

4.6 Gravidita a laktácia

Údaje o obmedzenom počte (n=147) gravidných žien vystavených účinku sertralínu nepreukázali žiadne nežiaduce účinky na graviditu alebo na zdravie plodu/novorodenca. Štúdie na zvieratách neposkytli žiaden dôkaz o teratogénnych účinkoch sertralínu, embryotoxicita sa však preukázala (pozri časť 5.3). Sertralín sa má používať počas gravidity len v prípade, že potenciálny prínos liečby pre matku preváži nad možným rizikom pre vyvíjajúci sa plod.

O sertralíne je známe, že sa vylučuje do materského mlieka (pomer mlieko/plazma je približne 1,8). U dojčiat boli nájdené veľmi nízke alebo nedetegovateľné koncentrácie sertralínu v plazme. Sertralín sa má užívať počas laktácie len v prípade, že očakávaný prínos preváži nad potenciálnym rizikom pre dieťa.

Ak sa sertralín podával na konci gravidity a/alebo laktácie, u novorodenca sa po prerušení liečby pozorovali symptómy z vysadenia (excitácia, vzrušenie, insomnia, slabý sací reflex).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Sertralín má malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Ak sa sertralín užíva podľa odporúčania, môže v jednotlivých prípadoch meniť reakcie do takej miery, že schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje, alebo pracovať v potenciálne nebezpečnom prostredí je narušená.

Platí to najmä v prípade začatia liečby, zmeny lieku a súčasnej konzumácie alkoholu alebo podávania liekov, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém.

Pacienti musia byť upozornení, že nemajú viesť vozidlo alebo pracovať v potenciálne rizikovom prostredí dovtedy, kým nepoznajú účinok sertralínu na ich organizmus.

4.8 Nežiaduce účinky

Hodnotenie frekvencií:
Veľmi časté: ≥1/10
Časté: ≥1/100, <1/10
Menej časté: ≥1/1 000, ≤1/100
Zriedkavé: ≥1/10 000, ≤1/1 000
Veľmi zriedkavé: ≤1/10 000
Neznáme: (nie je možné ich predpokladať na základe dostupných údajov)

Nasledujúce nežiaduce reakcie boli hlásené z klinických štúdií, v ktorých boli podávané opakované dávky:

Psychicképoruchy:
Veľmi časté: insomnia, somnolencia, anorexia

Poruchynervovéhosystému:
Veľmi časté: tremor, závrat

Gastrointestinálneporuchy:
Veľmi časté: nauzea, diarea/riedka stolica, sucho v ústach
Časté: dyspepsia

Poruchyreprodukčnéhosystémuaprsníkov:
Veľmi časté: sexuálne poruchy (hlavne oneskorená ejakulácia u mužov)

Celkovéporuchy:
Časté: zvýšené potenie
Spontánne hlásenia nasledujúcich nežiaducich udalostí, získané z post-marketingovej fázy: Poruchykrvialymfatickéhosystému:
Menej časté: purpura, zmenená funkcia trombocytov, zmenená hemoragická diatéza (s napr. epistaxiou, gastrointestinálnym krvácaním alebo hematúriou)
Zriedkavé: leukopénia, trombocytopénia

Poruchyendokrinnéhosystému:
Zriedkavé: gynekomastia, hyperprolaktinémia, galaktorea, hypotyreoidizmus, syndróm neprimeranej sekrécie ADH

Poruchymetabolizmuavýživy:

Zriedkavé: hyponatriémia, ktorá ustúpi po ukončení liečby. Jednotlivé prípady môžu byť spôsobené syndrómom neprimeranej sekrécie ADH. Tieto nežiaduce udalosti sa pozorovali hlavne u starších pacientov a u pacientov užívajúcich diuretiká alebo iné lieky. Zvýšené hladiny sérového cholesterolu.

Psychicképoruchy:
Časté: zívanie, agitácia, anxiozita
Menej časté: eufória, symptómy depresie, halucinácie, mánia, hypománia
Zriedkavé: strata libida (u žien aj mužov), nočné mory, agresívne reakcie, psychóza, samovražedné myšlienky/správanie (pozri časť 4.4)

Poruchynervovéhosystému:
Časté: bolesť hlavy, poruchy motoriky (vrátane extrapyramídových symptómov, ako hyperkinézia, zvýšenie svalového tonusu, škrípanie zubov a zhoršená chôdza), parestézia, hypestézia
Menej časté: migréna
Zriedkavé: psychomotorický nepokoj/akatízia (pozri časť 4.4), mimovoľné svalové kontrakcie, kóma, záchvaty, príznaky a prejavy súvisiace so serotonínovým syndrómom: agitácia, zmätenosť, diaforéza, diarea, horúčka, hypertenzia, rigidita a tachykardia. V niektorých prípadoch sa tieto symptómy vyskytujú v spojení so súčasným používaním serotonínergných látok.'

Ochoreniaoka:
Časté: zhoršené videnie
Menej časté: mydriáza

Poruchyuchaavnútornéhoucha:
Časté: tinitus

Poruchysrdca:
Časté: bolesť na hrudníku, palpitácie
Menej časté: hypertenzia, synkopa, tachykardia

Cievneporuchy:
Menej časté: periférny edém, periorbitálny edém

Poruchydýchacejsústavy,hrudníkaamediastínia:
Zriedkavé: bronchospazmus

Gastrointestinálneporuchy:
Časté: obstipácia, abdominálna bolesť, vracanie
Menej časté: zvýšená chuť do jedla, pankreatitída

Poruchypečeneažlčovýchciest:
Menej časté: závažné pečeňové poruchy (vrátane hepatitídy, žltačky a pečeňového zlyhania), asymptomatické zvýšenie hladín sérových transamináz (SGOT a SGPT). K zmenám hladín sérových transamináz došlo v 9. týždni po začatí liečby a po ukončení liečby sa hladiny rýchlo vrátili na pôvodné hodnoty.

Poruchykožeapodkožnéhotkaniva:
Časté: kožná vyrážka
Menej časté: pruritus, alopécia, multiformný erytém
Zriedkavé: kožná fotosenzitivita, urtikária, Quinckeho edém, ťažká dermálna exfoliácia napr.
Stevensov-Johnsonov syndróm a epidermálna nekrolýza

Poruchykostrovéhosvalstva,spojivovýchtkanívakostí
Menej časté: artralgia

Poruchyobličiekamočovýchciest:
Menej časté: inkontinencia moča

Zriedkavé: faciálny edém, retencia moča

Poruchyreprodukčnéhosystémuaprsníkov:Časté: menštruačné poruchy Zriedkavé: priapizmus

Celkovéporuchy:
Časté: asténia, únava, návaly tepla
Menej časté: indispozícia, zvýšenie telesnej hmotnosti, zníženie telesnej hmotnosti, horúčka
Zriedkavé: anafylaktoidná reakcia, alergické reakcie, alergia

Vyšetrenia:
Menej časté: abnormálne výsledky laboratórnych testov

Symptómyzvysadeniapozorovanépoprerušeníliečby:
Prerušenie liečby so SSRI/SNRI (najmä ak je náhle) vedie často k symptómom z vysadenia. Boli hlásené závraty, zmyslové poruchy (zahŕňajúce parestéziu a pocit elektrických šokov), poruchy spánku (zahŕňajúce nespavosť a intenzívne snenie), agitácia alebo anxiozita, nauzea a/alebo vracanie, tremor, zmätenosť, potenie, bolesť hlavy, hnačka, palpitácie, emocionálna nestabilita, podráždenosť a vizuálne poruchy. Všeobecne sú tieto symptómy mierne až stredne závažné a sú obmedzené, u niektorých pacientov sú však závažné a/alebo pretrvávajú dlhší čas. Z tohto dôvodu sa odporúča postupné znižovanie dávky pri ukončovaní liečby sertralínom, ak už liečba nie je ďalej nevyhnutná (pozri časť 4.2 a časť 4.4).

Klinických štúdií, ktoré sledovali účinnosť sertralínu v skupine starších pacientov sa zúčastnilo viac ako 700 pacientov starších ako 65 rokov. Typ a frekvencie nežiaducich udalostí u starších pacientov boli podobné ako u mladších pacientov.

4.9 Predávkovanie

Symptómy predávkovania sertralínom majú charakter nežiaducich udalostí sprostredkovaných serotonínom ako sú ospanlivosť, gastrointestinálne poruchy (napr. nauzea a vracanie), tachykardia, tremor, agitácia a závrat. V zriedkavých prípadoch bola hlásená kóma.

Dostupné údaje ukazujú, že sertralín má široký index bezpečnosti pri predávkovaní. Boli popísané prípady požitia až 13,5 g sertralínu. Vyskytli sa úmrtia po intoxikácii sertralínom v kombinácii s inými liekmi a/alebo alkoholom. Preto sa pri liečbe predávkovania odporúča agresívny terapeutický prístup.

Pre sertralín nie je známe žiadne špecifické antidotum. Odporúčajú sa nasledujúce opatrenia: zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest, primeranú ventiláciu a oxygenáciu. Ak je potrebné, má sa podávať aktívne uhlie v kombinácii s roztokom sorbitolu alebo iného preháňadla, čo môže byť rovnako účinné ako laváž. Neodporúča sa vyvolávať vracanie. Odporúča sa bežné sledovanie kardiovaskulárnych funkcií a poskytnutie bežných podporných opatrení.

Vzhľadom na veľký distribučný objem sertralínu nie je pravdepodobné, že by forsírovaná diuréza, dialýza, hemoperfúzia a výmenná transfúzia mohli byť prospešné.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antidepresívum, selektívny inhibítor spätného vychytávania sérotonínu
ATC kód: N06AB06

Predpokladá sa, že depresívne poruchy súvisia s poruchou metabolizmu 5-hydroxytryptamínu (serotonínu) v mozgu. Ukázalo sa, že in vitro je sertralín účinný a selektívny inhibítor vychytávania neuronálneho sérotonínu: čo na zvieracích modeloch vedie k potenciácii fyziologických účinkov tohto liečiva. Sertralín ma len slabý účinok na vychytávanie neuronálneho noradrenalínu a dopamínu. V klinicky účinných dávkach, sertralín inhibuje vychytávanie serotonínu ľudskými trombocytmi.

V štúdiách na zvieratách, sertralín nepreukázal stimulačný, sedatívny alebo anticholinergný/kardiotoxický účinok. V experimentálnych štúdiách u zdravých jedincov sertralín nespôsoboval sedáciu ani neovplyvňoval psychomotorický výkon.

Sertralín selektívnou inhibíciou spätného vychytávania serotonínu neovplyvňuje účinok katecholamínu. Okrem toho, sertralín nemá afinitu k muskarínovým, serotonínergným, dopamínergným, histamínergným, benzodiazepínovým, GABA alebo adrenergným receptorom. Dlhodobé podávanie sertralínu bolo, tak ako v prípade iných klinicky účinných antidepresív, spojené s „down-reguláciou“ citlivosti noradrenalínových receptorov v mozgu.

V štúdiách na zvieratách a ľuďoch nebol hlásený žiaden potenciál pre nesprávne používanie alebo zneužívanie sertralínu.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia:
Farmakokinetický profil sertralínu je proporcionálny dávke v rozpätí 50 - 200 mg. Po perorálnom jednorazovom dennom podávaní 50 - 200 mg sertralínu počas 14 dní sa dosiahli maximálne plazmatické koncentrácie po 4,5 - 8,4 hodinách. Na základe nálezu v moči a stolici sa dá predpokladať, že absorpcia po perorálnom podaní je minimálne 70%. Biodostupnosť sa po prvom prechode pečeňou redukuje.

Súbežný príjem potravy nemá signifikantný vplyv na biodostupnosť sertralínu z tabliet.

Distribúcia:
Väzba sertralínu na plazmatické bielkoviny je približne 98%. Údaje, získané zo štúdií na zvieratách naznačujú, že sertralín má veľký distribučný objem.
Koncentrácie v rovnovážnom stave sa teda dosiahnú po približne 1 týždni po podávaní raz denne; koncentrácie sertralínu sú dvojnásobné v porovnaní s plazmatickými hladinami po počiatočnej dávke pri jednorazovom dennom podávaní.

Metabolizmus:
Sertralín a jeho hlavný metabolit, N-desmetylsertralín, podliehajú extenzívnemu metabolizmu v pečeni. N-desmetylsertralín je in vitro podstatne menej účinný (asi 20-krát menej) než pôvodné liečivo. Metabolit nemal žiadnu účinnosť v modeloch depresie in vivo.
Pri sledovaní in vitro sa preukázalo, že metabolizmus sertralínu je sprostredkovaný predovšetkým enzýmom CYP 3A4, s obmedzenou účasťou CYP 2D6. V štandardnej dávke 50 mg má sertralín len obmedzený účinok na metabolizmus iných liečiv sprostredkovaný CYP 2D6 a CYP 3A4.

Eliminácia:
Priemerný terminálny eliminačný polčas sertralínu je približne 26 hodín. Polčas N-desmetylsertralínu je 62-104 hodín, takže plazmatické koncentrácie metabolitu dosiahnu rovnakú úroveň ako pôvodné liečivo.
Metabolity sertralínu a N-desmetylsertralín sa eliminujú stolicou a močom v rovnakom množstve. Len malé percento (menej než 0,2%) nezmeneného sertralínu sa vylúči močom.

Starší pacienti:
Farmakokinetický profil sertralínu u starších pacientov je podobný ako u mladších pacientov.

Porucha funkcie pečene:
Farmakokinetiku sertralínu u pacientov s cirhózou pečene pozri v časti 4.2 a časti 4.4.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Obvyklé štúdie nepreukázali mutagenicitu ani karcinogenitu sertralínu. V štúdiách reprodukčnej toxicity u potkanov a králikov sa nepozoroval teratogénny účinok. U plodov potkanov a králikov sa však po podávaní sertralínu v dávkach 2,5-10-násobne presahujúcich maximálne terapeutické dávky u ľudí pozorovala oneskorená osifikácia. Podávanie sertralínu potkanom počas posledného trimestra gravidity do konca laktácie v dávkach 5-násobne presahujúcich maximálne terapeutické dávky u ľudí,

viedlo k zvýšeniu počtu narodených mŕtvych plodov, ako aj k zníženiu stupňa prežitia a telesnej hmotnosti potomstva. Preukázalo sa, že zníženie stupňa prežitia potomstva je spojené s expozíciou in utero.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadrotablety
Mikrokryštalická celulóza
Dihydrát hydrogénfosforečnanu vápenatého
Povidón K-30
Sodná soľ kroskarmelózy
Magnéziumstearát

Filmovávrstva-Opadry
Hypromelóza
Oxid titaničitý (E171) Makrogol 6000
Polysorbát 80
Indigokarmín (E132)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Transparentné a biele nepriehľadné PVC/PVdC hliníkové blistre.
Veľkosť balenia: 7, 10, 15, 20, 28, 30, 50, 60, 98, 100, 200, 294 a 300 tabliet. Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Teva Pharmaceuticals CR, s.r.o. Brno, Česká republika

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

30/0444/06-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

október 2006