užiť v kombinácii s fenoxymetylpenicilínom, tabletami V-Penicilinu
®
SLOVAKOFARMA
s obsahom 440 000 IU. V-Penicilin sa počas dňa podáva v
4-hodinovom intervale a na noc sa užijú 2 tablety Penclenu (pri doznievaní infekcie len 1
tableta Penclenu na noc).
Chorý môže spať nerušene 8 hodín.
Deťom sa podáva denne 60 000 - 80 000 IU na kg telesnej hmotnosti a deň v troch
čiastkových dávkach každých 8 hodín.
Pri penicilínovej profylaxii sa dospelým podávajú 2-krát denne 1 - 2 tablety Penclenu každých 12 hodín, deťom 40 000 - 50 000 IU na kg telesnej hmotnosti a deň v dvoch jednotlivých dávkach každých 12 hodín.
U pacientov so zníženou funkciou obličiek sa všeobecne nevyžaduje redukcia dávok. Pri výrazne obmedzenej funkcii obličiek môže byť vylučovanie penicilínu spomalené, v takom prípade je nevyhnutné dávkovanie upraviť, alebo predĺžiť interval medzi dávkami.
Doba liečby akútnych infekcií je zvyčajne 10 dní.
Liek sa užíva asi 1/2 hodiny pred jedlom. Celá alebo rozdrvená tableta sa zapije vodou, alebo vodou s prísadou ovocnej šťavy. Tablety sa neužívajú s jedlom alebo bezprostredne po jedle.
4.3. Kontraindikácie
Absolútnou kontraindikáciou podávania Penclenu je hypersenzitivita na penicilínové a cefalosporínové antibiotiká a tiež všetky stavy, ktoré negatívne ovplyvňujú vstrebávanie Penclenu zo zažívacieho traktu (vomitus, diarea).
4.4. Špeciálne upozornenia
Alergické ochorenia (astma, urtikária), gastrointestinálne ochorenia aj v anamnéze (ulcerózna kolitída, regionálna enteritída, antibiotikami indukovaná kolitída) sú relatívnou kontraindikáciou použitia Penclenu.
Infekčná mononukleóza je tiež relatívnou kontraindikáciou podávania Penclenu, pretože u pacientov užívajúcich penicilín je vyššie percento výskytu exantému kože. Vzhľadom na to, že Penclen, podobne ako väčšinu penicilínov, vylučujú obličky, je potrebné u pacientov so závažnou insuficienciou renálnych funkcií buď redukovať dávku alebo predĺžiť interval medzi dávkami. Pri všetkých týchto stavoch je nevyhnutné zvážiť pomer zisku a prípadného rizika pri užívaní Penclenu. Väčšina nežiaducich účinkov penicilínov je podmienená hypersenzitivitou. Alergia na benzylpenicilíny je zvyčajne skrížená s alergiou na ostatné penicilíny, niekedy aj na cefalosporíny. Alergické reakcie sa výnimočne (u 0,05 % liečených) môžu prejaviť ako typický anafylaktický šok. Inokedy sa môžu objaviť príznaky podobné sérovej chorobe: urtikárie, horúčka, opuchy kĺbov, angioneurotický edém, intenzívny pruritus a respiračné ťažkosti. Tieto príznaky sa zvyčajne objavujú 7 - 10 dní od začiatku liečby. Z ďalších nežiaducich účinkov sa vyskytujú najrôznejšie kožné vyrážky, orálna lézia, horúčka,
intersticiálna nefritída, eozinofília, hemolytická anémia a ďalšie hematologické poruchy a vaskulitída. U malých detí je incidencia nežiaducich účinkov nepatrná. Výskyt je častejší po parenterálnom podaní penicilínu ako po orálnej aplikácii. Po perorálnom podaní vysokých dávok penicilínu sa môžu vyskytnúť zažívacie ťažkosti ako nauzea, vomitus, diarea. Toxické účinky po podaní penicilínu prakticky nehrozia. U pacientov užívajúcich vysoké dávky penicilínu (20 mil. IU denne) sa vo výnimočných prípadoch pozorovali známky podráždenia mozgovej kôry ako dôsledok prieniku penicilínu do CNS. Pri takýchto vysokých dávkach
môže spolupôsobiť aj priama toxicita sprievodných katiónov K+ a Na+, najmä u pacientov s
renálnym zlyhaním.
4.5. Liekové a iné interakcie
Bakteriostatické lieky (chloramfenikol, erytromycín, sulfónamidy, tetracyklíny) môžu interferovať s baktericídnym účinkom penicilínov pri liečbe meningitídy a ďalších ochoreniach, pri ktorých je dôležitý rýchly nástup baktericídneho účinku. Cholestyramín a kolestipol znižujú vstrebávanie podaného penicilínu. Penicilíny znižujú efektívnosť hormonálnej antikoncepcie stimuláciou metabolizmu estrogénov a redukciou ich enterohepatálnej cirkulácie. Výsledkom je nepravidelná menštruácia, intermenštruačné krvácanie a nežiaduce tehotenstvo.
Probenecid, fenylbutazón, salicyláty a indometacín spomaľujú vylučovanie penicilínu. Tým sa zvyšujú ich plazmatické koncentrácie, predlžuje sa biologický polčas a zvyšuje sa riziko toxicity. Súčasné užívanie (nie však v jednej dávke) Penclenu s aminoglykozidovými antibiotikami môže zvyšovať jeho účinok proti enterokokom a streptokokom. Súčasné podávanie penicilínov s metotrexátom znižuje klírens metotrexátu, a tým zvyšuje jeho toxicitu.
4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Penicilíny prenikajú placentárnou bariérou a vylučujú sa do materského mlieka, kde ich hladina dosahuje 3 až 15 % sérovej hladiny.
Penclen patrí medzi antibiotiká, ktoré po vylúčení možných alergických reakcií nemajú nepriaznivé nežiaduce účinky na matku alebo dieťa.
4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Penicilíny patria do skupiny liekov, ktoré z hľadiska možnosti ovplyvnenia pozornosti patria do skupiny bezpečných liekov s nepravdepodobným účinkom na pozornosť.
4.8. Nežiaduce účinky
Nežiaduce účinky sa vyskytujú asi u 5 % liečenej populácie, alergické reakcie u 2 až 5 %. Po vysokých dávkach Penclenu sa môže vyskytnúť žihľavka, horúčka, eozinofília, artralgia, angioneurotický edém, leukopénia, pancytopénia a zvýšená krvácavosť ako následok poruchy funkcie trombocytov a trombocytopénie. Mega dávky môžu spôsobiť poruchy CNS, najmä u detí a starších osôb s poruchou funkcie obličiek. Pri liečbe syfilisu až v 50 % prípadov môže nastať Herxheimerova reakcia následkom uvoľnenia endotoxínu. Prejaví sa to horúčkou, potením, bolesťou hlavy až kolapsom. Zriedkavo sa môže vyskytnúť intersticiálna nefritída.
4.9. Predávkovanie
LD50 u myší je pri i. v. aplikácii 4 000 000 IU/kg, čo v prepočte zodpovedá asi 300 000 000
IU podaných človeku. V súčasnosti neexistuje špecifické antidotum, terapia predávkovania je symptomatická a adjuvantná. Benzylpenicilín možno z krvi odstrániť hemodialýzou.
5. Farmakologické vlastnosti
5.1. Farmakodynamické vlastnosti Farmakoterapeutická skupina: antibiotikum ATC skupina: J01CE06
Mechanizmus účinku:
Penclen patrí do skupiny beta-laktámových antimikrobiálnych liečiv, špeciálne do skupiny základných penicilínov. Jeho antimikrobiálny účinok je výsledkom inhibície syntézy bunkovej steny mikroorganizmu. Tohto procesu sa zúčastňujú tieto mechanizmy: väzba beta- laktámového liečiva na špecifické proteíny pre penicilíny (penicillin-binding proteins PBP-1 a PBP-3), inhibícia syntézy bunkovej steny blokádou transpeptidácie peptidoglykánu. Nastáva aktivácia autolytických enzýmov v bunkovej stene, ktorá v konečnom dôsledku vedie k léziám steny a smrti bunky.'
Antibakteriálne spektrum Penclenu zahŕňa pyogénne a ostatné streptokoky, gonokoky, pneumokoky a meningokoky, listérie, Erysipelotrix insidosa, korynebaktérie, bacil antraxu,
aktinomycéty, Clostridium tetani a ďalšie anaeróbne klostrídie, Treponema pallidum, väčšinu kmeňov leptospir. Menej často pôsobí Penclen na viridujúce streptokoky (asi na 70 až 80 % kmeňov) a na enterokoky (na 20 až 40 % kmeňov). Pri vyšších koncentráciách v sére podaním vysokých dávok, v moči aj po podaní bežných dávok, pôsobí Penclen aj na niektoré gramnegatívne črevné paličky, napr. Escherichia coli, plazivé formy protea a salmonely. Citlivosť gonokokov, hemolytických streptokokov a pneumokokov na penicilín G a tiež na Penclen sa v ostatných rokoch mení.
5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Penamecilín je acetoxymetylester benzylpenicilínu. Sám je antibakteriálne neúčinný. Po perorálnom podaní z väčšej časti nezmenený ľahko prechádza žalúdkom a pomaly sa resorbuje v čreve. Po vstrebaní sa hydrolyzuje na účinný benzylpenicilín. Penicilín sa distribuuje do všetkých tkanív a telesných tekutín, vrátane pleurálnej, perikardiálnej a kĺbovej. Koncentrácie penicilínu v tkanivách sa rovnajú koncentrácii v sére, len v oku, prostate a v CNS sú hladiny nižšie.
Distribučný objem Vdss je 0,35 l/kg, väzba na plazmatické bielkoviny je 65 až 80 %, prienik antibiotika do CNS dosahuje 5 %, v žlči sa koncentruje až 200 %, v kostiach do 10 %, v bronchiálnom sekréte 45 až 50 %, v extracelulárnej tekutine 20 až 40 %, v mäkkých tkanivách 20 až 40 %. Väčšina vstrebaného penicilínu sa rýchlo vylučuje obličkami do moču, z toho 10 % glomerulárnou filtráciou a 90 % tubulárnou sekréciou. Približne 20 % látky podanej per os sa vylúči v nezmenenej forme. Biologický polčas sa pohybuje v rozmedzí 0,5 až 1 hodiny, môže sa však výrazne predĺžiť pri nedostatočných renálnych funkciách, napr. u novorodencov alebo starších ľudí.
5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Všetky potrebné údaje boli uvedené v predchádzajúcich častiach.
6. Farmaceutické údaje
6.1. Zoznam pomocných látok
maydis amylum, lactosum monohydricum, gelatina, talcum, calcii stearas, carboxymethylamylum natricum
6.2. Inkompatibility
Liek je určený len na perorálne užitie, vyrába sa v tabletovej forme. Fyzikálna alebo chemická inkompatibilita pri miešaní do infúznych roztokov nie je aktuálna.
6.3. Čas použiteľnosti
Čas použiteľnosti lieku v neporušenom obale je 2 roky.
6.4. Upozornenie na podmienky a spôsob skladovania
V suchu pri teplote 15 až 25°C, chrániť pred svetlom.
6.5. Vlastnosti a zloženie obalu
a) hnedá sklená fľaška s uzáverom z PVC, etiketa, príbalová informácia, papierová skladačka b) blister (PVC fólia, hliníková fólia s tlačou), príbalová informácia, papierová skladačka. Veľkosť balenia: 30 tabliet.
6.6. Upozornenie na spôsob zaobchádzania s liekom
Nie je potrebné špeciálne zaobchádzanie s liekom (viď odstavec 4.2.).
6.7. Podmienky a spôsob likvidácie nepoužitého lieku
Nepoužitý liek vrátiť do lekárne.
7. Držiteľ registračného rozhodnutia
SLOVAKOFARMA, a. s. Hlohovec
Slovenská republika
8. Registračné číslo
15/0044/80-S
9. Dátum registrácie / Dátum predĺženia registrácie
24. 7. 1996
10. Dátum poslednej revízie textu
máj 2001