MUGOTUSSOL sir 1x190 ml (fľ.skl.jantárová a dávkovač)

žívajú inhibítory monoaminooxidázy (inhibítory MAO) alebo ich prestali užívať v priebehu posledných 14 dní (pozri časť 4.5).

Mugotussol je kontraindikovaný u detí mladších ako 12 rokov.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Dextrometorfán má malý návykový potenciál. Po dlhodobom používaní (t.j. po dlhšom, ako odporúčanom trvaní liečby) sa u pacientov môže vyvinúť tolerancia, ako aj mentálna a fyzická závislosť. Pacienti so sklonom k zneužívaniu alebo závislosťou môžu užívať Mugotussol len krátkodobo a pod prísnym dohľadom lekára.

Boli hlásené prípady zneužívania dextrometorfánu. Odporúča sa zvýšená pozornosť predovšetkým u dospievajúcich a mladých dospelých, ako aj u pacientov s anamnézou užívania drog alebo psychoaktívnych látok.

Mugotussol sa má užívať s opatrnosťou u pacientov, ktorí užívajú sérotonergné lieky (okrem inhibítorov MAO), ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI) (napr. fluoxetín, paroxetín) alebo tricyklické antidepresíva (pozri časť 4.5).

Dextrometorfán je metabolizovaný pečeňovým cytochrómom P450 2D6. Aktivita tohto enzýmu je daná geneticky. Približne 10 % celkovej populácie slabo metabolizuje CYP2D6. U osôb slabo metabolizujúcich CYP2D6 a pacientov súbežne užívajúcich inhibítory CYP2D6 môže dochádzať k zvýšeným a/alebo predĺženým účinkom dextrometorfánu. Preto sa u pacientov pomaly metabolizujúcich CYP2D6 alebo užívajúcich inhibítory CYP2D6 má zvýšiť pozornosť (pozri aj časť 4.5).


U pacientov s ochoreniami dýchacích ciest ako sú astma, CHOCHP, pneumónia sa má tento liek používať s opatrnosťou.

Informácie o používaní dextrometorfánu u pacientov s poruchou funkcie pečene alebo obličiek sú obmedzené. Preto sa má Mugotussol u týchto pacientov používať s opatrnosťou, predovšetkým u pacientov so závažnými poruchami.
 
Vzhľadom na možné uvoľňovanie histamínu sa má v prípade mastocytózy predísť užívaniu Mugotussolu.

Chronický kašeľ môže byť skorým príznakom astmy, a preto Mugotussol nie je indikovaný na potlačenie chronického kašľa, osobitne u detí.

V prípade produktívneho kašľa s nadmernou produkciou hlienu (napr. pacienti s ochoreniami ako sú bronchiektázia a cystická fibróza) alebo u pacientov s neurologickými ochoreniami, ktoré sa spájajú s významne zníženým reflexom kašľa (ako je mozgová príhoda, Parkinsonova choroba a demencia), sa má antitusická liečba Mugotussolom podávať s osobitnou opatrnosťou a len po dôkladnom vyhodnotení pomeru prínosu a rizika liečby.

Mugotussol obsahuje:
- 39,06 g roztoku maltitolu v maximálnej odporúčanej dennej dávke, čo zodpovedá 89 kcal/g. Pacienti so zriedkavými vrodenými problémami neznášanlivosti fruktózy nesmú užívať tento liek. Môže mať mierny laxatívny účinok.
- 2,8 g propylénglykolu v maximálnej odporúčanej dennej dávke.
- Metylparabén, ktorý môže spôsobiť alergické reakcie (aj oneskoreného typu).

4.5 Liekové a iné interakcie

Dextrometorfán vykazuje slabé sérotonergné vlastnosti. Dextrometorfán môže preto zvýšiť riziko sérotonínovej toxicity (sérotonínový syndróm) predovšetkým vtedy, ak sa užíva s ďalšími sérotonergnými liekmi, ako sú inhibítory MAO alebo SSRI. Predovšetkým predchádzajúca alebo súbežná liečba liekmi, ktoré znižujú metabolizmus sérotonínu, ako sú antidepresíva typu inhibítorov MAO môže mať za následok rozvoj sérotonínového syndrómu s charakteristickými príznakmi ako neuromuskulárna hyperaktivita (napr. tremor, klonus, myoklonus, hyperreflexia a pyramidálna rigidita), autonómna hyperaktivita (napr. diaforéza, horúčka, tachykardia, tachypnoe, mydriáza) a zmenený mentálny stav (napr. agitácia, rozrušenie, zmätenosť) (pozri časť 4.3 (Inhibítory MAO) a časť 4.4).

Súbežné podávanie iných látok, vrátane alkoholu, ktoré majú tlmivý účinok na CNS, môže viesť k vzájomnému zosilneniu účinku.

Ak sa dextrometorfán používa v kombinácii so sekretolytikami u pacientov s už existujúcim ochorením hrudníka, ako je cystická fibróza a bronchiektázia, u ktorých sa prejavuje nadmerná tvorba hlienu, oslabený reflex kašľa, môže viesť ku (závažnej) kumulácii hlienu.

Inhibítory CYP2D6

Dextrometorfán je metabolizovaný enzýmom CYP2D6 a má rozsiahly first-pass metabolizmus (metabolizmus prvého priechodu). Súbežné užívanie potenciálnych inhibítorov enzýmu CYP2D6 môže zvýšiť koncentrácie dextrometorfánu v tele na hodnoty niekoľkonásobne vyššie, ako je normálne. To u pacienta zvýši riziko výskytu toxických účinkov dextrometorfánu (podráždenie, zmätenosť, tras, nespavosť, hnačka a respiračná depresia) a rozvoja sérotonínového syndrómu. Potenciálne inhibítory enzýmu CYP2D6 zahŕňajú fluoxetín, paroxetín, kvinidín a terbinafín. Pri súbežnom užívaní s kvinidínom sa koncentrácie dextrometorfánu v plazme zvýšili až 20-násobne, čo zvýšilo nežiaduce účinky lieku na CNS. Amiodarón, flekainid a propafenón, sertralín, bupropión, metadón, cinakalcet, haloperidol, perfenazín aj tioridazín majú tiež podobné účinky na metabolizmus dextrometorfánu. Ak je potrebné súbežné užívanie inhibítorov CYP2D6 a dextrometorfánu, pacient sa musí sledovať a môže byť nutné znížiť dávkovanie dextrometorfánu.
Vyššie uvedené účinky sa môžu vyskytnúť, ak sa niektoré predmetné lieky podali nedávno, dokonca aj ak sa už dlhšie neužívajú.


4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Výsledky epidemiologických štúdií obmedzených skupín pacientok nepreukázali zvýšenie frekvencie malformácií u detí, ktoré boli vystavené účinku dextrometorfánu počas prenatálneho obdobia. Tieto štúdie však adekvátne nedokumentujú čas a trvanie liečby dextrometorfánom.

Štúdie na zvieratách týkajúce sa reprodukčnej toxicity nepreukazujú, že dextrometorfán predstavuje potenciálne riziko pre ľudí (pozri časť 5.3).

Z tohto dôvodu sa dextrometorfán má používať počas gravidity len po dôkladnom vyhodnotení prínosov oproti rizikám a len vo výnimočných prípadoch.

Dojčenie
K dispozícii nie sú žiadne informácie o vylučovaní dextrometorfánu do materského mlieka. Odporúča sa, aby liek neužívali matky, ktoré dojčia, keďže u dojčiat nemožno vylúčiť tlmivý účinok na dýchanie.

Fertilita
Pri užívaní dextrometorfánu nie sú hlásené účinky na fertilitu. Predklinické skúsenosti sú obmedzené (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Dokonca aj vtedy, ak sa tento liek užíva podľa odporúčania, môže spôsobiť miernu ospalosť a zmeniť reakčné časy v rozsahu, ktorý znižuje schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Toto riziko sa zvyšuje, ak sa užíva v kombinácii s alkoholom alebo inými liekmi, ktoré samotné môžu znížiť reakčné časy.

4.8 Nežiaduce účinky

V rámci tried orgánových systémov sú nežiaduce reakcie uvedené pod nadpismi frekvencií (predpokladaný počet pacientov s výskytom reakcie) použitím nasledovných kategórií: veľmi časté (≥ 1/10); časté (³1/100 až <1/10); menej časté (³1/1 000 až <1/100); zriedkavé (³1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000); neznáme (výskyt nemožno odhadnúť z dostupných údajov.



Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

Príznaky
V prípade predávkovania sa môžu vyskytnúť známe vedľajšie účinky s vyššou frekvenciou alebo závažnosťou: nauzea, vracanie a gastrointestinálne poruchy, závraty, únava a ospalosť a halucinácie.
Podobne pri zvyšujúcom sa predávkovaní sa môžu nepokoj a excitabilita vyvinúť do agitácie.
Okrem toho sa môžu vyskytnúť príznaky, ako zhoršená koncentrácia, porucha vedomia až kóma, čo je príznakom závažnej intoxikácie, zmeny nálady ako je dysfória a eufória, psychotické poruchy ako dezorientácia a dezilúzia až stavy zmätenosti alebo paranoje, zvýšený svalový tonus, ataxia, dysartria, nystagmus a poruchy videnia, ako aj útlm dýchania, zmeny krvného tlaku a tachykardia.
Dextrometorfán môže zvýšiť riziko sérotonínového syndrómu a toto riziko sa zvyšuje pri predávkovaní, predovšetkým vtedy, ak sa dextrometorfán užíva s inými sérotonergnými látkami.

Liečba
Ak je potrebné, má sa začať dôkladné intenzívne monitorovanie s liečbou súvisiacich príznakov. Naloxón sa môže použiť ako antagonista.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antitusiká a lieky proti nachladnutiu, antitusiká s výnimkou kombinácií s expektoranciami, ATC kód: R05DA09

Dextrometorfániumbromid je 3-metoxyderivát levorfanolu. Má antitusický účinok, no v terapeutických dávkach nemá žiadne analgetické, dýchanie potláčajúce ani psychomimetické vlastnosti.'

Dextrometorfán má malý návykový potenciál. Dextrometorfán vykazuje slabé sérotonergné vlastnosti.

K nástupu účinku dochádza 15 – 30 minút po perorálnom použití a trvanie účinku je približne
3 – 6 hodín.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Dextrometorfán sa rýchlo absorbuje po perorálnom podaní a maximálne plazmatické koncentrácie v rozpätí od 5,2 do 5,8 ng/ml po podaní jednej dávky dextrometorfánu 60 mg sa dosiahnu v priebehu 2 hodín.

Distribúcia
Distribučný objem v rovnovážnom stave po podaní dávky 50 mg dextrometorfánu sa vypočítal na 7,3 l ± 4,8 l (priemer ± štandardná odchýlka/SD).

Biotransformácia
Dextrometorfán podstupuje po perorálnom podaní rýchly a rozsiahly first-pass metabolizmus (metabolizmus prvého priechodu) v pečeni. U ľudských dobrovoľníkov je hlavným faktorom farmakokinetiky dextrometorfánu geneticky kontrolovaná O-demetylácia (CYD2D6).
Vyzerá to tak, že pri tomto oxidačnom procese existujú rôzne fenotypy, čo vedie k veľkým rozdielom vo farmakokinetike medzi jedincami. Nezmetabolizovaný dextrometorfán spolu s troma demetylovanými dextrorfánovými metabolitmi morfínanového typu (tiež známe ako 3-hydroxy-N-metylmorfínan), 3-hydroxymorfínan a 3-metoxymorfínan), boli identifikované vo forme konjugovaných produktov v moči.
Dextrorfán, ktorý má tiež protikašľový účinok, je hlavným metabolitom. U niektorých jedincov metabolizmus postupuje pomalšie a nezmenený dextrometorfán dominuje v krvi aj v moči.

Eliminácia
Podiel renálnej exkrécie (do 48 hodín po perorálnom podaní) sa môže meniť od 20 % do 86 % podanej dávky. Neviazané alebo konjugované metabolity sa vylučujú v moči a iba malý podiel liečiva sa eliminuje v nezmenenej forme.
Menej ako 0,1 % sa zistilo v stolici. Po podaní buď jednej alebo viacerých dávok bol priemerný eliminačný polčas v rozpätí 3,2 až 4 hodín.

Osobitné populácie
Pomalí metabolizéri CYP 2D6 (PM) v porovnaní s rýchlymi metabolizérmi (RM)
Hodnoty C_max, AUC a t_1/2 sú pre dextrometorfán vyššie u osôb PM ako u osôb RM, t.j. 16 – násobne vyššie pre C_max, 150 – násobne pre AUC a 8 – násobne pre t_1/2 (19,1 v porovnaní s 2,4 hodinami).
Hodnoty t_1/2 sa v niektorých prípadoch osôb PM dajú predĺžiť na najviac 45 hodín.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Chronická a subchronická toxicita
Štúdie subchronickej a chronickej toxicity vykonané na psoch a potkanoch neodhalili žiadne dôkazy toxických účinkov špecifických pre dextrometorfán.

Mutagénny a tumorogénny potenciál
Bakteriálny test pre bodové mutácie bol negatívny. Test na chromozómové aberácie bol negatívny. U štrukturálne príbuzných zlúčenín vrátane morfínu, kodeínu, nalbufínu, buprenorfínu, naloxónu, hydromorfónu, levorfanolu a oxykodónu sú k dispozícii prevažne negatívne údaje o genotoxicite a karcinogenicite. Celková významnosť dôkazov pre dextrometorfán a jeho štrukturálne analógy sa prikláňa k záveru, že táto trieda zlúčenín založených na fenantréne a predovšetkým dextrometorfán nie sú in vitro a in vivo genotoxické a pre pacienta nepredstavujú žiadne karcinogénne riziko. Nevykonali sa žiadne dlhodobé štúdie na zvieratách na stanovenie tumorogénneho potenciálu.

Reprodukčná toxicita
Štúdie embryotoxicity, perinatálnej/postnatálnej toxicity a fertility na potkanoch preukázali negatívne výsledky až do dávky 50 mg/kg/deň.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

dihydrát sodnej soli sacharínu
roztok maltitolu (E965)
propylénglykol
marhuľová príchuť
manilková príchuť
metylparabén (E218)
čistená voda

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

3 roky

Po prvom otvorení: 12 mesiacov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Fľaška zo skla typu III jantárovej farby a 1 dávkovač.

Veľkosť balenia:
1 x 100 ml fľaška a 1 dávkovač.
1 x 190 ml fľaška a 1 dávkovač.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

sanofi-aventis Slovakia s.r.o.
Einsteinova 24
851 01 Bratislava
Slovenská republika


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

36/0234/13-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 17. júna 2013
Dátum posledného predĺženia registrácie:

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Február 2019