MOXOGAMMA 0,2 MG tbl flm 100x0,2 mg (blis.PVC/PVDC/Al)

4.3 Kontraindikácie

- precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1
- syndróm chorého sínusu
- atrioventrikulárna blokáda 2. a 3. stupňa
- bradykardia (srdcová frekvencia v pokoji nižšia ako 50 úderov/min)
- kardiálna insuficiencia

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

U pacientov užívajúcich moxonidín boli počas sledovania po uvedení lieku na trh hlásené prípady rôznych stupňov AV blokád. Na základe týchto hlásení sa kauzálna úloha moxonidínu v predĺžení átrioventrikulárneho vedenia nedá úplne vylúčiť. Pri liečbe pacientov s možnou predispozíciou pre vznik AV blokády je preto potrebná zvýšená opatrnosť.

Ak moxonidín užívajú pacienti s átrioventrikulárnou blokádou 1. stupňa, musí im byť venovaná osobitná starostlivosť, aby sa predišlo bradykardii. Moxonidín sa nesmie používať pri vyššom stupni átrioventikulármej blokády (pozri časť 4.3).

Ak moxonidín užívajú pacienti so závažným koronárnym arteriálnym ochorením alebo nestabilnou angínou pektoris, musí im byť venovaná osobitná starostlivosť z toho dôvodu, že sú len obmedzené skúsenosti v tejto populácii pacientov.

Pozornosť sa odporúča pri podávaní moxonidínu u pacientov s poruchou funkcie obličiek, pretože moxonidín sa primárne vylučuje obličkami. U týchto pacientov sa odporúča dôkladná titrácia dávky, najmä na začiatku liečby. Má sa začať s dávkou 0,2 mg denne a môže sa zvýšiť na maximálne 0,4 mg denne u pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (GFR nad 30 ml/min, ale menej ako
60 ml/min) a na maximálne 0,3 mg denne u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (GFR
<30 ml/min), ak je klinicky indikovaná a je dobre tolerovaná.

Ak sa moxonidín používa v kombinácii s betablokátormi a obidve liečby sa musia ukončiť, betablokátor sa vysadí ako prvý a neskôr moxonidín po niekoľkých dňoch.
Doteraz nebol pozorovaný opätovný vzostup krvného tlaku (rebound účinok) po prerušení liečby
moxonidínom. Avšak neodporúča sa náhle ukončiť liečbu moxonidínom, ale dávka sa má postupne
znižovať v priebehu 2 týždňov.

Starší ľudia môžu byť citlivejší na kardiovaskulárne účinky liekov znižujúcich krvný tlak. Liečba sa má preto začať najnižšou dávkou a dávka sa má zvyšovať s opatrnosťou, aby sa zabránilo možným závažným následkom týchto reakcií.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo–galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Súbežné podávanie  iných antihypertenzív zosilňuje hypotenzný účinok moxonidínu.

Keďže tricyklické antidepresíva môžu znižovať účinok centrálne pôsobiacich antihypertenzív, neodporúča
sa súbežné podávanie tricyklických antidepresív s moxonidínom.

Moxonidín môže zosilniť sedatívny účinok tricyklických antidepresív (vyvarujte sa ich predpisovaniu),
trankvilizérov, alkoholu, sedatív a hypnotík.

Moxonidín mierne zhoršuje kognitívne funkcie u pacientov užívajúcich lorazepam. Moxonidín môže
zvýšiť sedatívny účinok súbežne užívaných benzodiazepínov.

Moxonidín sa vylučuje tubulárnou sekréciou. Nie je vylúčená možnosť interakcie s inými liekmi, ktoré sa vylučujú tubulárnou sekréciou. Štúdie s digoxínom a hydrochlorotiazidom však nepreukázali žiadne dôkazy o interakciách. Orálna biologická dostupnosť glibenklamidu bola znížená o 11 %.

Tolazolín môže v závislosti od dávky znižovať účinok moxonidínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita
Nie sú k dispozícii žiadne alebo je len obmedzené množstvo údajov o použití moxonidínu u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko
u ľudí. Moxonidín sa nemá užívať počas gravidity, pokiaľ si klinický stav ženy nevyžaduje liečbu moxonidínom.

Dojčenie
Moxonidín sa vylučuje do materského mlieka. P reto sa moxonidín nemá užívať počas dojčenia. Ak je
liečba moxonidínom nevyhnutne potrebná, má sa prestať s dojčením.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Liečba hypertenzie týmto liekom si vyžaduje pravidelné lekárske sledovanie. Z dôvodu rôznych reakcií, ktoré sa vyskytujú individuálne (napr. závraty, ospalosť), sa schopnosť reakcie môže zmeniť natoľko, že je
znížená schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje alebo vykonávať nebezpečné činnosti. To platí najmä na začiatku liečby, zvyšovaní dávky a zámeny lieku, ako aj v kombinácii s alkoholom.

4.8 Nežiaduce účinky

Najčastejšie  nežiaduce  účinky  hlásené  pacientmi  užívajúcimi  moxonidín  zahŕňajú  suchosť  v ústach, závraty, celkovú slabosť a somnolenciu. Tieto príznaky často ustúpia po niekoľkých týždňoch od začiatku liečby.
Nežiaduce účinky podľa triedy orgánových systémov
Nasledujúce  nežiaduce  účinky  boli  pozorované  v placebom  kontrolovaných  klinických  skúšaniach
s n=886 pacientmi vystavených moxonidínu, čo má za následok nižšie uvedené frekvencie:

Trieda orgánových systémov podľa databázy MedDRA	Veľmi časté (≥1/10)	Časté (³1/100 to <1/10)	Menej časté (³1/1 000 to <1/100)
Psychické poruchy		Insomnia	Nervozita,
Poruchy nervového systému		Bolesť hlavy*, závrat/vertigo, somnolencia	Synkopa*,
Poruchy ucha a labyrintu			Tinnitus

Poruchy srdca a srdcovej činnosti			Bradykardia
Poruchy ciev			Hypotenzia*, (vrátane ortostatickej)
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Suchosť v ústach	Hnačka, nauzea/ vracanie, dyspepsia
Poruchy kože a podkožného tkaniva		Vyrážky/svrbenia	Angioedém
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva		Bolesť chrbta	Bolesť krku
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania		Celková slabosť (asténia)	Edém

* frekvencia nebola zvýšená v porovnaní s placebom

Hláseniepodozrenínanežiaducereakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili
akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

V niekoľkých prípadoch bolo hlásené užitie akútnych dávok až do 19,6 mg, ale bez fatálnych následkov. Hlásené prejavy a príznaky zahŕňali bolesť hlavy, sedáciu, somnolenciu, hypotenziu, závrat, asténiu, bradykardiu, suchosť v ústach, vracanie, únavu a bolesť v hornej časti žalúdka. V prípade závažného predávkovania sa odporúča pozorné sledovanie, najmä porúch vedomia a útlmu dýchania.

Pri neúmyselnom predávkovaní u 2-ročného dieťaťa, pri ktorom sa podalo neznáme množstvo moxonidínu
(až do 14 mg,) sa vyskytli nasledujúce príznaky:
útlm (sedácia), hypotenzná kóma, mióza a dyspnoe. Po výplachu žalúdka, infúziách glukózy, mechanickej ventilácii a zabezpečení pokoja príznaky úplne vymizli v priebehu 11 hodín.

Na základe niekoľkých štúdií, v ktorých sa podávali vysoké dávky zvieratám, môže tiež dôjsť
k ortostatickej dysregulácii, paradoxnému zvýšeniu krvného tlaku, tachykardii a hyperglykémii.

Liečba intoxikácie
Nie je známe žiadne špecifické antidotum. V prípade hypotenzie sa na podporu cirkulácie môžu doplniť
tekutiny a zvážiť podanie dopamínu. Bradykardia sa môže liečiť atropínom.
Antagonisty α-receptorov môžu znížiť alebo odstrániť paradoxný hypertenzný účinok predávkovania
moxonidínom.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: antihypertenzíva, antiadrenergické liečivá s centrálnym účinkom, agonisty
imidazolínových receptorov
ATC kód: C02AC05

Na rôznych zvieracích modeloch sa preukázalo, že moxonidín je silná antihypertenzná látka. Dostupné experimentálne  údaje  presvedčivo  naznačujú,  že  miestom antihypertenzívneho  účinku  moxonidínu je centrálny nervový systém (CNS).

V mozgovom kmeni sa preukázalo, že moxonidín selektívne interaguje s I1-imidazolínovými receptormi. Tieto  imidazolín-  senzitívne  receptory  sú  koncentrované  v rostrálnej  ventrolaterálnej  dreni,  v oblasti kritickej  pri centrálnej  kontrole  periférneho  sympatického  nervového  systému.  Čistý  účinok  tejto interakcie s I1-imidazolínovými receptormi vedie k zníženej aktivite sympatických nervov (preukázané u kardiálnych, splanchnických a renálnych sympatických nervov).

U ľudí zníženie aktivity sympatického nervového systému počas liečby moxonidínom vedie k zníženiu
systémového vaskulárneho odporu a následne k zníženiu arteriálneho krvného tlaku.

Účinky moxonidínu na úmrtnosť a kardiovaskulárnu morbiditu počas liečby esenciálnej hypertenzie nie sú
v súčasnosti známe.

Moxonidín sa líši od iných dostupných centrálne pôsobiacich antihypertenzív v tom, že vykazuje iba nízku afinitu k centrálnym a2-adrenergným receptorom v porovnaní s  I1-imidazolínovými receptormi. Alfa2-adrenergné receptory sa považujú za molekulárny cieľ, ktorým je sprostredkovaná sedácia a suchosť v ústach, čo sú najčastejšie nežiaduce účinky centrálne pôsobiacich antihypertenzív.'
Z dôvodu vysokej selektivity na imidazolínové receptory sú nežiaduce účinky vyplývajúce z interakcie
s a2  receptormi,  ako  sú  sedácia  a suchosť  v ústach  –  najčastejšie  sa  vyskytujúce  nežiaduce  účinky centrálne pôsobiacich antihypertenzív – významne menej výrazné.
Publikované údaje ukazujú, že u hypertenzných pacientov s hypertrofiou ľavej komory (HĽK), ktorí súbežne dostávali na zníženie krvného tlaku antagonistu angiotenzínu II (AIIA) a moxonidín, sa dosiahlo zlepšenie poklesu HĽK v porovnaní s voľnou kombináciou tiazidu a blokátora kalciových kanálov.
V dvojmesačnej  klinickej  štúdii  moxonidín zlepšil  index  citlivosti  na  inzulín u pacientov s nadváhou
a inzulín rezistentných pacientov so stredne ťažkou hypertenziou o 21 % v porovnaní s placebom.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Po perorálnom podaní sa moxonidín rýchlo (tmax ~1 hod) a takmer úplne absorbuje z horného gatrointestinálneho traktu. Nepodlieha „first pass“ účinku v pečeni a jeho biologická dostupnosť je 88 %.
Príjem jedla neinterferuje  s moxonidínom.

Distribúcia
Maximálne plazmatické hladiny moxonidínu sa dosiahnu za 30 – 180 minút po užití filmom obalenej
tablety. Podľa in vitro testov len približne 7,2 % moxonidínu sa viaže na plazmatické bielkoviny
(Vdss=1,8 ± 0,4 l/kg).

Biotransformácia
Moxonidín je z 10 – 20 % metabolizovaný, hlavne na 4,5-dehydromoxonidín a otvorením imidazolínového kruhu na derivát guanidínu. Antihypertenzný účinok 4,5 – dehydromoxonidínu je iba
1/10 a derivátu quanidínu len 1/100 z účinku moxonidínu.

Moxonidín a jeho metabolity sa vylučujú takmer úplne obličkami. Viac ako 90 % podanej dávky sa
vylučuje obličkami počas prvých 24 hodín po podaní, len asi 1 % sa vylučuje stolicou. Kumulatívna renálna exkrécia nezmeneného moxonidínu je asi 50 – 75 %.

Stredný polčas plazmatickej eliminácie moxonidínu je 2,2 – 2,3 hodín a polčas renálnej eliminácie je 2,6 –
2,8 hodín.
Ukázalo sa, že ani opakované podávanie, ani porucha funkcie obličiek nevedú k akumulácii moxonidínu napriek vylučovaniu obličkami.

Farmakokinetika u pacientov s hypertenziou
U hypertenzných pacientov sa v porovnaní so zdravými jedincami nepozorovali žiadne významné farmakokinetické zmeny.

Farmakokinetika u starších ľudí
Je nepravdepodobné, že by malé rozdiely medzi farmakokinetickými vlastnosťami moxonidínu u zdravých starších a mladších dospelých boli klinicky významné. Pretože nedochádza k akumulácii moxonidínu, nie
je potrebná úprava dávkovania, pokiaľ sú funkcie obličiek normálne.

Farmakokinetika u pediatrických pacientov
U pediatrických pacientov sa neuskutočnili žiadne farmakokinetické štúdie.

Farmakokinetika pri poruche funkcie obličiek
Vylučovanie moxonidínu významne koreluje s klírensom kreatinínu. U pacientov s poruchou funkcie
obličiek sa dávka musí prispôsobiť individuálnym potrebám.

Pri stredne ťažkej poruche funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 – 60 ml/min) sa AUC (plocha pod krivkou plazmatických koncentrácii liečiva) zvýšila o 85 % a klírens sa znížil o 52 %. Rovnovážna plazmatická koncentrácia a terminálny polčas sú v porovnaní s hypertenznými pacientmi s normálnou funkciou obličiek (GFR> 90 ml/min) približne 2-násobne a 1,5-násobne vyššie. Maximálne plazmatické koncentrácie moxonidínu sa zvyšujú iba 1,5 až 2-krát.

U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml) sú rovnovážna plazmatická koncentrácia a terminálny polčas približne 3-krát vyššie. U týchto pacientov sa nepozorovala žiadna neočakávaná akumulácia po opakovanom podaní. U pacientov s terminálnym poškodením funkcie obličiek (GFR <10 ml/min) podstupujúcich hemodialýzu je AUC 6-násobne zvýšený a terminálny polčas v porovnaní s hypertenznými pacientmi s normálnou funkciou obličiek.

Moxonidín sa v malej miere vylučuje hemodialýzou.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých štúdií farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, reprodukčnej toxicity, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

Chronická perorálna liečba u potkanov (v dávkach 0,12 - 4 mg/kg) a psov (v dávkach 0,04 - 0,4 mg/kg)
počas 52 týždňov odhalila významné účinky moxonidínu iba pri najvyšších dávkach. U potkanov
s vysokou dávkou sa zistili mierne poruchy rovnováhy elektrolytov (pokles sodíka v krvi a zvýšenie draslíka, močoviny a kreatinínu) a vracanie a slinenie iba u psov pri vysokých dávkach. Okrem toho bolo u oboch druhov vysokých dávok zrejmé mierne zvýšenie hmotnosti pečene.

Štúdie na zvieratách preukázali embryofetálnu toxicitu iba pri toxických dávkach pre matku.
Štúdie na reprodukčnú toxicitu nepreukázali žiaden vplyv na fertilitu, ani žiaden teratogénny potenciál. Bol pozorovaný embryotoxický účinok u potkanov pri dávkach vyšších ako 3 mg/kg/deň a u králikov pri
dávkach vyšších ako 0,7 mg/kg/deň.

V perinatálnej a postnatálnej štúdii bol u potkanov ovplyvnený vývoj, ako aj životaschopnosť potomstva pri dávkach vyšších ako 1 mg/kg/deň.

Štúdie karcinogenity na potkanoch s dávkami do 3,6 mg/kg/deň a na myšiach do 7,5 mg/kg/deň nepreukázali žiadny dôkaz o karcinogénnom riziku moxonidínu.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Jadro tablety: monohydrát laktózy krospovidón povidón K25
stearát horečnatý (Ph. Eur.)

Obal tablety:
hypromelóza
oxid titaničitý (E171)
makrogol (400)
červený oxid železitý (E172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

24 mesiacov

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Transparentné PVC/PVDC/ALU blistrové balenie

Veľkosti balenia
10, 20, 28, 30, 50, 56, 98, 100, 400 (20 x 20, 10 x 40, len ako nemocničné balenie) filmom obalených
tabliet.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6 Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Wörwag Pharma GmbH & Co. KG Flugfeld-Allee 24
71034 Böblingen
Nemecko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Moxogamma 0,2 mg: 58/0031/05-S Moxogamma 0,3 mg: 58/0032/05-S Moxogamma 0,4 mg: 58/0033/05-S



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 1. marca 2005
Dátum posledného predĺženia lieku: 7. augusta 2008



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Január 2022