MONTELUKAST ORGANON 4 MG tbl mnd 49x4 mg (blis.PA/Al/PVC - jednot.bal.)

ikosteroidom pri miernej perzistentnej astme
MONTELUKAST VIKETO sa neodporúča ako monoterapia u pacientov so stredne závažnou perzistentnou astmou. Používanie MONTELUKASTU VIKETO ako alternatívnej možnosti liečby k nízko-dávkovým inhalačným kortikosteroidom pre deti s miernou perzistentnou astmou je možné zvážiť iba u pacientov, ktorí v poslednej dobe nemali závažný astmatický záchvat vyžadujúci podanie perorálnych kortikosteroidov a u ktorých sa preukázalo, že nie sú schopní používať inhalačné kortikosteroidy (pozri časť 4.1). Mierna perzistentná astma sa definuje ako výskyt astmatických symptómov častejšie ako raz za týždeň, ale menej ako raz denne, výskyt nočných symptómov častejšie ako dvakrát za mesiac, ale menej ako raz za týždeň, s normálnou funkciou pľúc medzi epizódami. Ak sa pri ďalšom vyšetrení nedosiahne uspokojivá kontrola astmy (zvyčajne v priebehu jedného mesiaca), má sa prehodnotiť potreba prídavnej alebo odlišnej protizápalovej liečby podľa krokového postupu pre liečbu astmy. U pacientov sa má kontrola astmy vyhodnocovať v pravidelných intervaloch.

MONTELUKAST VIKETO ako profylaxia astmy u pacientov vo veku 2 až 5 rokov, u ktorých je prevládajúcou zložkou bronchokonstrikcia vyvolaná námahou
U pacientov vo veku od 2 do 5 rokov môže bronchokonstrikcia vyvolaná námahou predstavovať prevládajúci prejav perzistentnej astmy, ktorý si vyžaduje liečbu inhalačnými kortikosteroidmi. Stav pacienta sa má vyhodnotiť po 2 až 4 týždňoch liečby montelukastom. Ak sa nedosiahne uspokojivá odpoveď, je potrebné zvážiť prídavnú alebo odlišnú terapiu.

Liečba MONTELUKASTOM VIKETO vo vzťahu k inej liečbe astmy
Ak sa liečba MONTELUKASTOM VIKETO používa ako prídavná liečba k inhalačným kortikosteroidom, nemá sa MONTELUKAST VIKETO náhle použiť ako náhrada inhalačných kortikosteroidov (pozri časť 4.4).

10 mg filmom obalené tablety sú dostupné pre dospelých a dospievajúcich vo veku 15 rokov a starších.
5 mg žuvacie tablety sú dostupné pre deti a dospievajúcich vo veku od 6 do 14 rokov.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pacientov treba poučiť, aby nikdy nepoužívali perorálny MONTELUKAST VIKETO na liečbu akútnych astmatických záchvatov a aby na tento účel mali pri sebe pripravený svoj zvyčajný vhodný záchranný liek. V prípade akútneho záchvatu sa má použiť krátkodobo pôsobiaci inhalačný β-agonista. Ak pacienti potrebujú viac inhalácií krátkodobo pôsobiacich β-agonistov ako zvyčajne, majú sa čo najskôr poradiť so svojím lekárom.

MONTELUKAST VIKETO nemá náhle nahradiť inhalačné alebo perorálne kortikosteroidy.

Nie sú k dispozícii žiadne údaje, ktoré by preukázali, že dávky perorálnych kortikosteroidov je možné znížiť pri súčasnom podávaní MONTELUKASTU VIKETO.

V zriedkavých prípadoch sa môže u pacientov liečených antiastmatikami, vrátane MONTELUKASTU VIKETO, vyskytnúť systémová eozinofília, niekedy s klinickými prejavmi vaskulitídy, ktoré sa zhodujú s Churgovým-Straussovej syndrómom – ochorením, ktoré sa často lieči podávaním systémových kortikosteroidov. Tieto prípady zvyčajne, ale nie vždy, súviseli so znížením dávkovania alebo s vysadením liečby perorálnymi kortikosteroidmi. Pravdepodobnosť, že antagonisty leukotriénových receptorov sa spájajú s výskytom Churgovho-Strasussovej syndrómu, nemožno ani vylúčiť, ani potvrdiť. Lekári majú venovať pozornosť výskytu eozinofílie, vaskulitickej vyrážky, zhoršeniu pľúcnych príznakov, srdcovým komplikáciám a/alebo neuropatii u svojich pacientov. Pacientov, u ktorých sa objavia tieto symptómy, je potrebné znovu vyšetriť a prehodnotiť ich liečebný režim.


MONTELUKAST VIKETO 4 mg žuvacie tablety obsahujú aspartám, zdroj fenylalanínu. Pacienti s fenylketonúriou majú vziať do úvahy, že každá 4 mg žuvacia tableta obsahuje fenylalanín v množstve, ktoré zodpovedá 1,35 mg fenylalanínu v jednej dávke.

4.5 Liekové a iné interakcie

MONTELUKAST VIKETO sa môže podávať spolu s inými liekmi bežne používanými na profylaxiu a dlhodobú liečbu astmy. V štúdiách liekových interakcií nemala odporúčaná klinická dávka montelukastu žiadne klinicky významné účinky na farmakokinetiku týchto liečiv: teofylín, prednizón, prednizolón, perorálne kontraceptíva (etinylestradiol/noretindrón 35/1), terfenadín, digoxín a warfarín.

Plocha pod krivkou plazmatickej koncentrácie (AUC) montelukastu sa znížila približne o 40 % u osôb, ktoré súčasne užívali fenobarbital. Keďže montelukast je metabolizovaný prostredníctvom CYP 3A4, je potrebná opatrnosť, predovšetkým u detí, keď sa montelukast podáva súčasne s induktormi CYP 3A4, ako je fenytoín, fenobarbital a rifampicín.

In vitro štúdie preukázali, že montelukast je silný inhibítor CYP 2C8. Údaje z klinickej štúdie liekových interakcií zahŕňajúcej montelukast a rosiglitazón (testovací substrát predstavujúci liečivá metabolizované hlavne CYP 2C8) však ukázali, že montelukast neinhibuje CYP 2C8 in vivo. Preto sa nepredpokladá, že by montelukast významne menil metabolizmus liečiv, ktoré sú metabolizované týmto enzýmom (napr. paklitaxel, rosiglitazón a repaglinid).

4.6 Gravidita a laktácia

Používanie v gravidite

Štúdie na zvieratách nepreukázali škodlivé účinky na graviditu alebo embryonálny/fetálny vývoj.

Obmedzené údaje z dostupných databáz o gravidných ženách nepoukazujú na príčinnú súvislosť medzi montelukastom a malformáciami (t.j. defektmi končatín), ktoré boli zriedkavo hlásené v rámci celosvetových skúseností po uvedení lieku na trh.

MONTELUKAST VIKETO sa môže používať v gravidite, len ak sa to považuje za jednoznačne nevyhnutné.

Používanie počas laktácie

Štúdie na potkanoch ukázali, že montelukast sa vylučuje do mlieka (pozri časť 5.3). Nie je známe, či sa montelukast vylučuje do materského mlieka.

Montelukast sa môže používať u dojčiacich matiek len vtedy, ak sa to považuje za jednoznačne nevyhnutné.


4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Neboli vykonané žiadne štúdie zamerané na ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Nepredpokladá sa, že by montelukast ovplyvňoval schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Vo veľmi zriedkavých prípadoch však jednotlivci hlásili ospalosť alebo závrat.

4.8 Nežiaduce účinky

Montelukast bol hodnotený v nasledujúcich klinických štúdiách:

• 10 mg filmom obalené tablety u približne 4 000 dospelých pacientov a mladistvých starších ako 15 rokov.

• 5 mg žuvacie tablety u približne 1 750 pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov.

• 4 mg žuvacie tablety u 851 pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov.


Nasledujúce nežiaduce reakcie lieku boli hlásené v klinických štúdiách ako časté (> 1/100 až < 1/10) u pacientov liečených montelukastom a s výskytom väčším ako u pacientov užívajúcich placebo:

Trieda orgánových systémov	Dospelí a mladiství pacienti vo veku 15 rokov a starší (dve 12-týždňové štúdie; n=795)	Pediatrickí pacienti vo veku 6 až 14 rokov (jedna 8-týždňová štúdia; n=201) (dve 56-týždňové štúdie; n=615)	Pediatrickí pacienti vo veku 2 až 5 rokov (jedna 12-týždňová štúdia; n=461) (jedna 48-týždňová štúdia; n=278)
Poruchy nervového systému	bolesť hlavy	bolesť hlavy
Poruchy gastrointestinálneho traktu	bolesť brucha		bolesť brucha
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania			smäd

Profil bezpečnosti sa nemenil pri predĺženej liečbe v klinických štúdiách s obmedzeným počtom pacientov po dobu až do 2 rokov u dospelých a až do 12 mesiacov u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov.

Celkovo 502 pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov bolo liečených montelukastom po dobu minimálne 3 mesiacov, 338 pacientov po dobu minimálne 6 mesiacov a 534 pacientov po dobu minimálne 12 mesiacov. Pri predĺženej liečbe sa u týchto pacientov profil bezpečnosti vôbec nemenil.

Po uvedení lieku na trh boli hlásené nasledujúce nežiaduce reakcie:

Poruchy krvi a lymfatického systému
zvýšený sklon ku krvácaniu

Poruchy imunitného systému
hypersenzitívne reakcie vrátane anafylaxie, hepatálna eozinofilná infiltrácia

Psychické poruchy
Nezvyčajné sny vrátane nočných môr, halucinácie, insomnia, podráždenosť, úzkosť, nepokoj, agitovanosť vrátane agresívneho správania, tremor, depresia, samovražedné myšlienky a správanie vo veľmi zriedkavých prípadoch.

Poruchy nervového systému
závrat, ospalosť, parestézia/hypestézia, záchvat

Poruchy srdca a srdcovej činnosti
palpitácie

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
epistaxa

Poruchy gastrointestinálneho traktu
hnačka, sucho v ústach, dyspepsia, nauzea, vracanie

Poruchy pečene a žlčových ciest
zvýšené hladiny sérových transamináz (ALT, AST), cholestatická hepatitída

Poruchy kože a podkožného tkaniva
angioedém, modriny, urtikária, pruritus, vyrážka, nodózny erytém

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
artralgia, myalgia vrátane svalových kŕčov

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
asténia/únava, celkový pocit choroby, edém, pyrexia

U astmatických pacientov boli počas liečby montelukastom hlásené veľmi zriedkavo prípady Churgovho-Straussovej syndrómu (CSS) (pozri časť 4.4).

4.9 Predávkovanie

O liečbe predávkovania montelukastom nie sú dostupné žiadne špecifické informácie. V štúdiách s chronickou astmou bol montelukast podávaný v dávkach až do 200 mg/deň dospelým pacientom po dobu 22 týždňov a krátkodobých štúdiách až do 900 mg/deň približne jeden týždeň bez klinicky významných nežiaducich účinkov.

Po uvedení na trh a v klinických štúdiách s montelukastom boli zaznamenané hlásenia o akútnom predávkovaní. Zahŕňajú hlásenia u dospelých a detí s dávkou až do 1 000 mg (približne 61 mg/kg u 42-mesačného dieťaťa). Pozorované klinické a laboratórne zistenia boli zhodné s profilom bezpečnosti u dospelých a pediatrických pacientov. U väčšiny hlásení o predávkovaní neboli zaznamenané žiadne nežiaduce účinky. Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce účinky boli zhodné s profilom bezpečnosti montelukastu a zahŕňali bolesť brucha, somnolenciu, smäd, bolesť hlavy, vracanie a psychomotorickú hyperaktivitu.


Nie je známe, či je montelukast dialyzovateľný peritoneálnou dialýzou alebo hemodialýzou.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antagonista leukotriénových receptorov

ATC kód: R03D C03

Cysteinylleukotriény (LTC₄, LTD₄, LTE₄) sú účinné zápalové eikosanoidy uvoľňované z rôznych buniek, vrátane mastocytov a eozinofilov. Tieto dôležité proastmatické mediátory sa viažu na cysteinylleukotriénové (CysLT) receptory, ktoré sa nachádzajú v dýchacích cestách človeka a spôsobujú aktiváciu dýchacích ciest, vrátane bronchokonstrikcie, sekrécie hlienu, cievnej permeability, a mobilizáciu eozinofilov.

Montelukast je perorálne účinná látka, ktorá sa viaže s vysokou afinitou a selektivitou na CysLT₁ receptor. V klinických štúdiách montelukast inhibuje bronchokonstrikciu navodenú inhaláciou LTD₄ v dávkach už od 5 mg. Bronchodilatácia sa pozorovala v priebehu dvoch hodín po perorálnom podaní. Bronchodilatačný účinok spôsobený β-agonistom bol aditívny k účinku montelukastu. Liečba montelukastom inhibovala včasnú aj neskorú fázu bronchokonstrikcie vyvolanú pôsobením antigénu. Montelukast, v porovnaní s placebom, znížil počet eozinofilov v periférnej krvi u dospelých a pediatrických pacientov. V samostatnej štúdii liečba montelukastom významne znížila počet eozinofilov v dýchacích cestách (meraných v spúte). U dospelých a pediatrických pacientov vo veku od 2 do 14 rokov montelukast, v porovnaní s placebom, znížil počet eozinofilov v periférnej krvi, pričom sa zlepšila klinická kontrola astmy.

V štúdiách s dospelými pacientmi vykázala denná dávka montelukastu 10 mg, v porovnaní s placebom, významné zlepšenie v rannom FEV₁ (zmena 10,4 % oproti 2,7 % v porovnaní s východiskovým stavom), dopoludňajšej maximálnej výdychovej rýchlosti (peak expiratory flow rate, PEFR) (zmena 24,5 l/min oproti 3,3 l/min v porovnaní s východiskovým stavom) a významné zníženie celkového použitia β-agonistu (zmena -26,1 % oproti -4,6 % v porovnaní s východiskovým stavom).
Pri porovnaní s placebom pacienti hlásili významné zlepšenie v hodnotení denných a nočných symptómov astmy.

Štúdie u dospelých pacientov preukázali schopnosť montelukastu zosilniť klinický účinok inhalačných kortikosteroidov (percentuálna zmena v porovnaní s východiskovým stavom pri inhalačnom beklometazóne s montelukastom vs. beklometazón, pre FEV₁: 5,43 % oproti 1,04 %; použitie β-agonistu: - 8,70 % oproti 2,64 %). V porovnaní s inhalačným beklometazónom (200 µg dvakrát denne so spacerom (nadstavcom)) sa po montelukaste zistila rýchlejšia počiatočná odpoveď, hoci počas celého trvania 12-týždňovej štúdie mal beklometazón väčší priemerný liečebný účinok (percentuálna zmena v porovnaní s východiskovým stavom pri montelukaste vs. beklometazón, pre FEV₁: 7,49 % oproti 13,3 %; použitie β-agonistu: -28,28 % oproti -43,89 %). U vysokého percenta pacientov liečených montelukastom sa, v porovnaní s beklometazónom, však dosiahla podobná klinická odpoveď (napr. 50 % pacientov liečených beklometazónom dosiahlo zlepšenie FEV₁ približne 11 % alebo viac v porovnaní s východiskovým stavom pričom pri liečbe montelukastom dosiahlo rovnakú odpoveď približne 42 % pacientov).

V 12-týždňovej, placebom-kontrolovanej štúdii s pediatrickými pacientmi vo veku 2 až 5 rokov podávanie 4 mg montelukastu raz denne zlepšilo parametre kontroly astmy v porovnaní s placebom, bez ohľadu na súčasne podávanú kontrolnú liečbu (inhalačné/nebulizované kortikosteroidy alebo inhalačný/nebulizovaný dinátriumkromoglykát). Šesťdesiat percent pacientov nedostávalo žiadnu inú kontrolnú liečbu. V porovnaní s placebom priniesol montelukast zlepšenie denných symptómov (vrátane kašľa, sipotu, ťažkostí s dýchaním alebo obmedzenia fyzickej aktivity) a nočných symptómov. Montelukast v porovnaní s placebom taktiež znížil použitie β-agonistov „podľa potreby" a záchrannej liečby kortikosteroidmi pri zhoršení astmy. Pacienti, ktorí dostávali montelukast, mali viac dní bez astmy než pacienti, ktorí dostávali placebo. Liečebný účinok sa dosiahol po prvej dávke.

V 12-mesačnej, placebom-kontrolovanej štúdii s pediatrickými pacientmi vo veku 2 až 5 rokov s miernou astmou a epizódami zhoršovania podávanie 4 mg montelukastu raz denne významne (p ≤ 0,001) znížilo ročnú mieru epizód zhoršovania astmy (exacerbation episodes, EE) v porovnaní s placebom (1,60 EE oproti 2,34 EE), [EE sa definuje ako ≥ 3 po sebe nasledujúce dni s dennými príznakmi vyžadujúcimi užitie β-agonistu alebo kortikosteroidov (perorálne alebo inhalačne), prípadne hospitalizáciu kvôli astme]. Percentuálne zníženie ročnej miery EE bolo 31,9 %, s 95 % IS 16,9, 44,1.

V 8-týždňovej štúdii u pediatrických pacientov vo veku od 6 do 14 rokov podávanie 5 mg montelukastu raz denne významne zlepšilo respiračné funkcie v porovnaní s placebom (zmena FEV₁ 8,71 % oproti 4,16 % v porovnaní s východiskovým stavom; zmena dopoludňajšieho PEFR 27,9 l/min oproti 17,8 l/min v porovnaní s východiskovým stavom) a znížilo použitie β-agonistu „podľa potreby“ (zmena -11,7 % oproti +8,2 % v porovnaní s východiskovým stavom).

V 12-mesačnej štúdii porovnávajúcej účinnosť montelukastu s inhalačne podaným flutikazónom na kontrolu astmy u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov s miernou perzistentnou astmou, montelukast nebol menej účinný ako flutikazón vo zvyšovaní percenta dní bez záchrannej astmatickej liečby (rescue-free days, RFD), čo bol primárny cieľový ukazovateľ. Počas 12-mesačnej liečby sa priemerné percento RFD astmy zvýšilo zo 61,6 na 84,0 v skupine s montelukastom a z 60,9 na 86,7 v skupine s flutikazónom. Rozdiel medzi skupinami v LS (priemer najmenších štvorcov) vo zvýšení percenta RFD astmy bol štatisticky významný: -2,8 s 95 % IS -4,7, -0,9, ale v rámci limitu, ktorý bol vopred definovaný ako klinicky nie menej účinný. Montelukast a flutikazón tiež zlepšili kontrolu astmy podľa sekundárnych premenných hodnotených počas 12-mesačného trvania liečby:

• FEV₁ sa zvýšil z 1,83 l na 2,09 l v skupine s montelukastom a z 1,85 l na 2,14 l v skupine s flutikazónom. Rozdiel medzi skupinami v LS vo zvýšení FEV₁ bol –0,02 l s 95 % IS –0,06; 0,02. Priemerný nárast oproti východiskovej hodnote v % predpokladaného FEV₁ bol 0,6 % v liečebnej skupine s montelukastom a 2,7 % v liečebnej skupine s flutikazónom. Rozdiel LS v zmene oproti východiskovej hodnote v % predpokladaného FEV₁ bol významný: -2,2 % s 95 % IS -3,6, -0,7.'

• Percento dní s použitím β-agonistu kleslo z 38,0 na 15,4 v skupine s montelukastom a z 38,5 na 12,8 v skupine s flutikazónom. Rozdiel medzi skupinami v LS v percente dní s použitím β-agonistu bol významný: 2,7 s 95 % IS 0,9, 4,5.

• Percento pacientov s astmatickým záchvatom (astmatický záchvat definovaný ako obdobie zhoršenia astmy, ktoré si vyžiadalo liečbu perorálnymi steroidmi, neplánovanú návštevu ambulancie lekára, pohotovosti alebo hospitalizáciu) bolo 32,2 v skupine s montelukastom a 25,6 v skupine s flutikazónom; miera pravdepodobnosti (95 % IS) bola významná 1,38 (1,04; 1,84).

• Percento pacientov, ktorí použili systémové (hlavne perorálne) kortikosteroidy počas trvania štúdie, bolo 17,8 % v skupine s montelukastom a 10,5 % v skupine s flutikazónom. Rozdiel medzi skupinami v LS bol 7,3 % s 95 % IS 2,9; 11,7.

V 12-týždňovej štúdii u dospelých sa preukázalo významné zníženie námahovej bronchokonstrikcie (exercise-induced bronchoconstriction, EIB) (maximálny pokles FEV₁ 22,33 % pre montelukast oproti 32,40 % pre placebo; čas obnovenia FEV₁ na hodnotu pred námahou ±5 % 44,22 min oproti 60,64 min). Tento účinok bol zhodný počas 12-týždňového trvania štúdie. Zníženie EIB bolo preukázané aj v krátkodobej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov (maximálny pokles FEV₁ 18,27 % oproti 26,11 %; čas obnovenia FEV₁ na hodnotu pred námahou ±5% 17,76 min oproti 27,98 min). V oboch štúdiách bol tento účinok preukázaný na konci dávkovacieho intervalu s dávkovaním jedenkrát denne.

U astmatických pacientov citlivých na kyselinu acetylsalicylovú, ktorí dostávali súčasne inhalačné a/alebo perorálne kortikosteroidy, liečba montelukastom významne zlepšila kontrolu astmy v porovnaní s placebom (zmena FEV₁ 8,55 % oproti 1,74 % v porovnaní s východiskovým stavom a zníženie celkového použitia β-agonistu -27,78 % oproti 2,09 % v porovnaní s východiskovým stavom).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Montelukast sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. Po podaní 10 mg filmom obalenej tablety dospelým nalačno sa priemerná maximálna plazmatická koncentrácia (C_max) dosiahne za tri hodiny (T_max). Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 64 %. Obvyklá potrava neovplyvňuje perorálnu biologickú dostupnosť ani C_max. Bezpečnosť a účinnosť sa dokázala v klinických štúdiách, kde sa 10 mg filmom obalená tableta podávala bez ohľadu na dobu príjmu potravy.

Po podaní 5 mg žuvacej tablety dospelým nalačno sa C_max dosiahne za dve hodiny. Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 73 % a obvyklá potrava ju znižuje na 63 %.
Po podaní 4 mg žuvacej tablety pediatrickým pacientom vo veku 2 až 5 rokov nalačno sa C_max dosiahne 2 hodiny po podaní. Priemerná hodnota C_max je o 66 % vyššia a priemerná hodnota C_min je nižšia než u dospelých dostávajúcich 10 mg tabletu.

Distribúcia
Viac ako 99 % montelukastu sa viaže na plazmatické bielkoviny. Distribučný objem montelukastu v rovnovážnom stave je priemerne 8 – 11 litrov. Štúdie u potkanov s rádioaktívne značeným montelukastom poukazujú na minimálny distribučný prechod cez hematoencefalickú bariéru. Okrem toho boli koncentrácie rádioaktívne značeného materiálu vo všetkých ostatných tkanivách 24 hodín po podaní minimálne.

Biotransformácia
Montelukast sa extenzívne metabolizuje. V štúdiách s terapeutickými dávkami u dospelých a detí sa plazmatické koncentrácie metabolitov montelukastu v rovnovážnom stave nedali detegovať.
Štúdie in vitro na mikrozómoch ľudskej pečene ukazujú, že na metabolizme montelukastu sa podieľajú cytochrómy P450 3A4, 2A6 a 2C9. Na základe ďalších in vitro výsledkov na mikrozómoch ľudskej pečene sa zistilo, že terapeutické koncentrácie montelukastu v plazme neinhibujú cytochrómy P450 3A4, 2C9, 1A2, 2A6, 2C19 a 2D6. Príspevok metabolitov k terapeutickému účinku montelukastu je minimálny.

Eliminácia
Plazmatický klírens montelukastu je u zdravých dospelých priemerne 45 ml/min. Po perorálnom podaní rádioaktívne značeného montelukastu sa 86 % rádioaktivity stanovilo v 5-denných odberoch stolice a < 0,2 % v moči. Spolu s odhadom perorálnej biologickej dostupnosti montelukastu to poukazuje na to, že montelukast a jeho metabolity sa vylučujú takmer výlučne žlčou.

Charakteristiky u pacientov
U starších pacientov ani u pacientov s miernou až stredne ťažkou hepatálnou insuficienciou nie je potrebná úprava dávkovania. Neuskutočnili sa štúdie u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Pretože montelukast a jeho metabolity sa vylučujú žlčou, nepredpokladá sa, že by u pacientov s poruchou funkcie obličiek bola potrebná úprava dávky. U pacientov s ťažkou hepatálnou insuficienciou (Childovo-Pughovo skóre > 9) nie sú k dispozícii údaje o farmakokinetike montelukastu.

Pri vysokých dávkach montelukastu (20- až 60-násobok odporúčanej dávky pre dospelých) sa pozorovalo zníženie plazmatickej koncentrácie teofylínu. Tento účinok sa nepozoroval pri odporúčanej dávke 10 mg raz denne.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách toxicity na zvieratách sa pozorovali prechodné malé sérové biochemické zmeny v ALT, glukóze, fosfore a triglyceridoch. Príznakmi toxicity u zvierat bola zvýšená exkrécia slín, gastrointestinálne symptómy, riedka stolica a iónová nerovnováha. Tieto príznaky sa objavili pri dávkovaní, ktoré predstavovalo > 17-násobok systémovej expozície pozorovanej pri klinickom dávkovaní. U opíc sa vedľajšie účinky objavili pri dávkach od 150 mg/kg/deň (> 232-násobok systémovej expozície pozorovanej pri klinických dávkach). V štúdiách na zvieratách, pri systémovej expozícii presahujúcej klinickú systémovú expozíciu viac ako 24-násobne, montelukast neovplyvnil fertilitu alebo reprodukčný výkon. Mierne zníženie telesnej hmotnosti mláďat sa pozorovalo v štúdii samičej fertility u potkanov pri dávke 200 mg/kg/deň (> 69-násobok klinickej systémovej expozície). V štúdiách na králikoch sa pri systémovej expozícii > 24-násobok klinickej systémovej expozície pozorovanej pri klinickej dávke pozorovala vyššia incidencia neúplnej osifikácie v porovnaní so súbežnými kontrolnými zvieratami. U potkanov sa nepozorovali žiadne abnormality. Potvrdilo sa, že montelukast prechádza placentárnou bariérou a vylučuje sa do materského mlieka zvierat.

Pri testovaní maximálnej dávky po jednorázovom perorálnom podaní sodnej soli montelukastu v dávkach až do 5000 mg/kg u myší a potkanov (15 000 mg/m² u myší a 30 000 mg/m² u potkanov) nedošlo k žiadnemu uhynutiu. Táto dávka je ekvivalentná 25 000-násobku odporúčanej dennej dávky u dospelých ľudí (vychádzajúcej z dávky u dospelého pacienta s telesnou hmotnosťou 50 kg).

Potvrdilo sa, že montelukast nie je fototoxický pre myši pri UVA, UVB alebo viditeľnom svetelnom spektre v dávkach až do 500 mg/kg/deň (približne > 200-násobok odvodený od systémovej expozície).

U hlodavcov nemal montelukast mutagénny účinok v testoch in vitro a in vivo a ani tumorogénny účinok.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Manitol (E421)
Mikrokryštalická celulóza
Hydroxypropylcelulóza
Sodná soľ kroskarmelózy
Magnéziumstearát
Čerešňová príchuť (s propylénglykolom E-1520)
Aspartám (E951)
Červený oxid železitý (E172)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

30 mesiacov.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PA/Al/PVC hliníkový blister v papierovej škatuli

Veľkosti balenia:
7, 14, 28, 56, 98 alebo 140 tabliet v balení (blister vrátane víkendových dní).
10, 20, 28, 30, 50, 100 alebo 200 tabliet v balení (blister bez víkendových dní)
49, 50 alebo 56 tabliet v balení (jednotkové dávky)

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne upozornenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Invent Farma, S.L.
Avda. Barcelona 69
08970 Sant Joan Despí
Barcelona - Španielsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

14/0502/10-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU