MEDORISPER 1 MG tbl flm 10x1 mg (blis.PVC/PE/PVDC/Al)

Na štvrtý deň liečby sa dávka môže podľa potreby zvýšiť o 0,25 mg u pacientov < 20 kg a 0,5 mg u pacientov ≥ 20 kg.

Táto dávka sa má udržiavať a zhodnotiť približne po 14 dňoch liečby. Ďalšie zvýšenia dávky sa môžu zvážiť len u pacientov, u ktorých sa nepreukázala dostatočná klinická odpoveď na liečbu. Dávkovanie sa môže zvýšiť v dvojtýždňových intervaloch o 0,25 mg u pacientov < 20 kg a o 0,5 mg u pacientov ≥
20 kg.

Maximálne dávkovanie v klinických štúdiách neprevýšilo 1,5 mg u pacientov < 20 kg, 2,5 mg u pacientov ≥ 20 kg alebo 3,5 mg u pacientov > 45 kg.

Hmotnosť	1.-3. deň	4.-14. deň +	Zvýšenie dávky	Rozmedzie dávky
< 20 kg	0,25 mg	0,5 mg	+ 0,25 mg v dvojtýždňových intervaloch	0,5 mg – 1,5 mg
≥ 20 kg	0,5 mg	1,0 mg	+ 0,5 mg v dvojtýždňových intervaloch	1,0 mg – 2,5 mg*
*pacienti s hmotnosťou ≥ 45 kg môžu potrebovať vyššie dávky, maximálna skúmaná dávka je 3,5 mg/deň.

Risperidón sa môže podávať raz alebo dvakrát denne. U pacientov, u ktorých sa objavila ospalosť, môže
byť užitočný prechod na dávkovanie raz denne večer alebo na dávkovanie dvakrát denne.

Keď sa dosiahne a udržiava uspokojivý účinok, mala by sa zvážiť možnosť postupného znižovania dávky, aby sa dosiahla optimálna rovnováha medzi účinnosťou a bezpečnosťou.

Potreba pokračovať v liečbe risperidónom sa má pravidelne prehodnocovať. Napríklad deti s autizmom môžu mať nízky prah tardívnej dyskinézy.

Zatiaľčo existuje dostatok údajov o deťoch od 6 do 12 rokov, skúsenosti s liečbou risperidónom u mladistvých s autizmom sú obmedzené.

O liečbe detí do 5 rokov nie je dostatok klinických údajov.

Agresivita a výrazné psychotické symptómy u pacientov s demenciou
Počiatočná dávka je 0,25 mg dvakrát denne. Táto dávka sa môže podľa potreby zvýšiť o 0,25 mg dvakrát denne, ale nie častejšie ako každý druhý deň. Optimálna dávka pre väčšinu pacientov je 1 mg denne. Avšak, niektorí pacienti potrebujú dávky až do 2 mg denne. Keď sa dosiahne optimálna dávka, môže sa
zvážiť jedna denná dávka. Pacientov zdravotný stav sa má pravidelne hodnotiť, rovnako ako potreba
pokračovať v liečbe.

Liečba manických epizód v súvislosti s bipolárnou poruchou
Risperidón sa má podávať raz denne v počiatočnej dávke 2-3 mg. Táto dávka sa podľa potreby môže zvýšiť o 1 mg denne, pričom je potrebné dodržať aspoň 24 hodinový interval medzi jednotlivými
zvýšeniami. Optimálna dávka je zvyčajne 1-6 mg denne.

Rovnako ako pri každej symptomatickej liečbe potreba pokračovať v liečbe risperidónom sa má pravidelne prehodnocovať.
Deti a mladiství: Nie sú žiadne skúsenosti s liečbou manických epizód u detí a mladistvých mladších ako
18 rokov.

Hepatálne a renálne ochorenie: Pacienti s porušenou renálnou funkciou sú menej schopní eliminovať
aktívne antipsychotické frakcie ako pacienti s normálnou renálnou funkciou. Preto počiatočná dávka
a ďalšie dávky sa majú znížiť na polovicu a titrácia dávky má byť pomalšia u pacientov s touto poruchou. Žiadna úprava dávkovania sa nevyžaduje v prípade mierneho poškodenia funkcie pečene. Opatrnosť je

potrebná pri liečbe pacientov so stredne závažným poškodením funkcie pečene. Existujú len obmedzené údaje o tejto skupine pacientov (pozri časť 5.2).

Filmom obalené tablety sa majú zapiť dostatočným množstvom tekutiny (napr. pohár vody) a môžu sa užívať spolu s jedlom alebo bez neho.

4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na niektorú z pomocných látok.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
V dôsledku alfa-blokujúceho účinku môže risperidón vyvolať ortostatickú hypotenziu, hlavne počas počiatočnej fázy titrovania dávky. Risperidón sa má používať opatrne u pacientov s kardiovaskulárnym
ochorením a dávkovanie sa má starostlivo titrovať (pozri časť 4.2). Ak sa objaví hypotenzia, je potrebné
zvážiť zníženie dávky.

Ak sa podávajú lieky, ktoré inhibujú dopamínové receptory, môže sa objaviť tardívna dyskinéza. Typické sympómy tardívnej dyskinézy sú autonómne, rytmické pohyby svalov jazyka a tváre a okolo úst. Preukázalo sa, že extrapyramidálne symptómy spôsobujú zvýšený sklon k vzniku tardívnej dyskinézy. Ak sa u pacientov vyskytnú symptómy tardívnej dyskinézy, je potrebné starostlivo zvážiť ukončenie antipsychotickej liečby.

Počas liečby neuroleptikami sa môže vyskytnúť neuroleptický malígny syndróm, ktorý je charakteristický najmä hypertermiou, tachypnoe, potením, svalovou rigiditou, autonómnou nestabilitou, zmeneným vedomím, leukocytózou a zvýšenými koncentráciami sérovej kreatínfosfokinázy.

Rabdomyolýza a pridružené renálne zlyhanie sú, vo väčšine prípadov, život ohrozujúce. Ak sa vyskytne neuroleptický malígny syndróm, antipsychotická liečba sa má prerušiť.
Navyše sa často na začiatku poskytujú všeobecné podporné opatrenia (vonkajšie ochladzovanie tela a rehydratácia), anticholinergiká a benzodiazepíny. V závažných prípadoch tieto lieky nemajú dostatočný účinok a mal by sa podať dantrolén a/alebo dopamínové agonisty. V prípade neúspešnej odpovede na túto liečbu alebo v extrémnych život ohrozujúcich situáciách, elektrokonvulzívna liečba môže zabrániť fatálnemu koncu.

Paradoxne, antipsychotiká môžu zhoršiť symptómy ako sú excitácia, agitácia a agresivita. Pri nástupe týchto symptómov, rovnako ako u iných antipsychotík, bude možno potrebné znížiť dávku risperidónu alebo prerušiť liečbu.

Osobitné požiadavky na dávkovanie u starších pacientov a pacientov s hepatálnym a renálnym poškodením sú uvedené v časti 4.2.

Opatrnosť je potrebná v prípade, že je risperidón predpísaný pacientom s demenciou s Lewyho telieskami alebo pacientom s Parkinsonovou chorobou. Liečba risperidónom môže zhoršiť tieto ochorenia. Riziko vzniku neuroleptického malígneho syndrómu môže byť tiež zvýšené.

Je všeobecne známe, že klasické neuroleptiká môžu znižovať prah kŕčov. Opatrnosť je potrebná pri liečbe pacientov s epilepsiou.

Starší pacienti s demenciou:
Starší pacienti s demenciou liečení atypickými antipsychotikami mali zvýšenú mortalitu v porovnaní
s placebom v meta-analýze 17 kontrolovaných štúdií s atypickými antipsychotikami, vrátane Risperdalu. V placebom kontrolovaných štúdiách s Risperdalom v tejto populácii bol výskyt mortality 4,0%
u pacientov liečených Risperdaloch v porovnaní s 3,1% u pacientov liečených placebom. Priemerný vek
(rozmedzie) pacientov, ktorí zomreli, bol 86 rokov (67-100).
V týchto štúdiách bola liečba furosemidom spolu s risperidónom spojená s vyšším výskytom mortality
v porovnaní s liečbou so samotným risperidónom alebo furosemidom, avšak mechanizmus tejto interakcie

je nejasný. Súbežné podávanie risperidónu s inými diuretikami (hlavne tiazidovými diuretikami podávanými v nízkej dávke) nebolo spájané s rovnakými výsledkami.
Vyhovujúci model zapríčinenia smrti sa nenašiel. Predsa je potrebná opatrnosť a predtým, ako sa rozhodne o použití kombinácie risperidónu s furosemidom alebo o súbežnom podávaní s inými silnými diuretikami, majú sa zvážiť jej riziká a prínosy. Bez ohľadu na liečbu, dehydratácia bola celkovým rizikovým faktorom mortality a preto sa jej treba vyhýbať u starších pacientov s demenciou.

Cerebrovaskulárne príhody

V placebom kontrolovaných štúdiách so staršími pacientami s demenciou boli porovnávaní pacienti
liečení risperidónom s pacientami, ktorí dostávali placebo. Priemerný vek pacientov v tejto skupine bol
85 rokov, pohyboval sa v rozmedzí 73 až 97 rokov. U pacientov liečených risperidónom sa pozoroval významne vyšší výskyt cerebrovaskulárnych nežiaducich príhod ako u pacientov v placebovej skupine. Typické cerebrovaskulárne nežiaduce príhody zahŕňali cerebrovaskulárne príhody (vrátane úmrtia)
a prechodný ischemický záchvat. Údaje zo 6 placebom kontrolovaných štúdií, predovšetkým s pacientami s demenciou (> 65 rokov) ukázali, že cerebrovaskulárne príhody (závažné a nezávažné spolu) sa vyskytli
u 3,3% (33/989) pacientov liečených risperidónom. Rovnaké príhody sa vyskytovali u 1,2% (8/693)
pacientov užívajúcich placebo. Relatívne riziko (95% interval spoľahlivosti) bolo 2,96 (1,33 – 7,45).

Predpisujúcim lekárom sa odporúča porovnať riziká a prínosy pred podaním risperidónu starším pacientom s demenciou. Je potrebné zvážiť individuálne riziko cerebrovaskulárnych príhod. Pacientov/opatrovníkov treba poučiť, aby pri výskyte znakov a príznakov možných cerebrovaskulárnych príhod ihneď vyhľadali lekársku pomoc. Tieto znaky môžu zahŕňať náhlu ochabnutosť alebo necitlivosť tváre, rúk alebo nôh a poruchy reči alebo videnia. Je potrebné ihneď zvážiť všetky možnosti liečby vrátane vysadenia risperidónu.

Risperidón sa má používať len na liečbu agresivity a výrazných psychotických symptómov u pacientov
s demenciou, u ktorých takéto poruchy môžu spôsobiť trápenie, potenciálne nebezpečenstvo alebo riziko sebapoškodzovania sa pacienta.

Pacientov zdravotný stav sa má pravidelne hodnotiť, rovnako ako potreba pokračovať v liečbe.

QT interval
Pretože risperidón môže predĺžiť QT interval, opatrnosť sa odporúča pri liečbe pacientov s výraznou bradykardiou, kardiovaskulárnym ochorením a dedičným syndrómom dlhého QT intervalu. Je potrebné
vyhnúť sa súbežnej liečbe s inými neuroleptikami.

Opatrnosť je potrebná pri predpisovaní risperidónu pacientom s prolaktinémiou, ktorá nesúvisí s liekmi. Osobitná opatrnosť je potrebná u pacientov s prolaktín-dependentnými tumormi (napr. rakovina prsníka).

Hyperglykémia alebo zhoršenie existujúceho diabetes sa zaznamenali vo veľmi zriedkavých prípadoch počas liečby risperidónom. Diabetici a pacienti s rizikovými faktormi pre diabetes mellitus sa musia podrobiť príslušnému klinickému vyšetreniu. Pacientov je potrebné oboznámiť o možnom zvýšení hmotnosti.

Akútne symptómy z vysadenia, ako sú nauzea, vracanie, potenie a nespavosť boli hlásené v zriedkavých prípadoch, keď bola náhle prerušená liečba vysokými dávkami antipsychotík. Psychotické symptómy sa môžu tiež vrátiť a zaznamenali sa mimovoľné pohyby (napr. akatízia, dystónia a dyskinéza). Preto sa odporúča postupné vysadenie.

Skúsenosti s preventívnou dlhodobou liečbou bipolárnych porúch chýbajú.

Tablety risperidónu obsahujú monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavou dedičnou intoleranciou galaktózy, deficitom Lapp laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Jedna z pomocných látok MEDORISPERu 2 mg hlinitý lak oranžovej žltej (E110) môže spôsobovať
alergické reakcie.

4.5 Liekové a iné interakcie
Riziká používania risperidónu v kombinácii s inými liekmi neboli systematicky skúmané. Opatrnosť je potrebná pri kombinácii risperidónu s inými látkami, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém. Antipsychotiká môžu zosilňovať účinok alkoholu. Pacientov je potrebné preto poučiť o tom, aby
nepožívali alkohol.

Riziko nástupu tardívnej dyskinézy je zvýšené súbežným podávaním iných antipsychotík, lítia, antidepresív, antiparkinsoník a liekov, ktoré majú centrálny anticholinergický účinok.

Anti alfa-1 adrenergický účinok môže zosilňovať hypotenzívny efekt fenoxybenzamínu, labetalolu a iných alfa-blokujúcich sympatolytík, metyldopy, rezerpínu a iných centrálne pôsobiacich antihypertenzív. Naopak hypotenzívny účinok guanetidínu je blokovaný.
Risperidón môže antagonizovať účinok levodopy a iných dopaminergických agonistov. Karbamazepín spôsobuje zníženie plazmatických hladín risperidónu a jeho aktívneho metabolitu.
Podobné účinky sa môžu pozorovať u iných liekov, ktoré indukujú pečeňové enzýmy. Pri prerušení
liečby karbamazepínom alebo inými liekmi, ktoré indukujú pečeňové enzýmy, ako sú rifampicín, fenytoín, fenobarbital a ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), dávka risperidónu sa musí prehodnotiť a (ak je to nevyhnutné) znížiť.

Chinidín, fluoxetín, paroxetín, terbinafín a iné silné inhibítory CYP2D6 môžu zvyšovať plazmatické hladiny antipsychotickej frakcie. Preto dávkovanie risperidónu sa má prehodnotiť na začiatku alebo pri prerušení podávania týchto liekov.
Fenotiazíny, tricyklické antidepresíva a niektoré betablokátory môžu zvyšovať plazmatickú hladinu risperidónu. Avšak hladina aktívneho metabolitu je znížená v dôsledku zníženého metabolizmu. Preto celkový účinok (antipsychotickej frakcie) nie je klinicky významne zmenený.

Ranitidín a cimetidín môžu zvyšovať plazmatické hladiny risperidónu, ale antipsychotický účinok sa však nezvyšuje, pretože plazmatická hladina aktívnych metabolitov je znížená.

Opatrnosť sa odporúča pri súbežnej liečbe s inými liekmi, ktoré môžu predlžovať QT interval, napr. iné neuroleptiká, antiarytmiká triedy IA a III, moxifloxacín, erytromycín, metadón, meflochín, tricyklické antidepresíva, lítium alebo cisaprid. Opatrnosť sa odporúča pri súbežnom podávaní risperidónu s inými liekmi, ktoré môžu spôsobiť elektrolytické poruchy, napr. tiazidové diuretiká (hypokalémia), pretože zvyšujú riziko malígnej arytmie (pozri tiež časť 4.4). Podobne opatrnosť sa odporúča pri súbežnom podávaní risperidónu s inými liekmi, ktoré môžu zvyšovať hladinu risperidónu v krvi.

Risperidón nemá klinicky významný účinok na farmakokinetiku lítia alebo valproátu. Interakcie s furosemidom u starších pacientov s demenciou sú uvedené v časti 4.4.

Počas súbežného podávania s inými liekmi, ktoré sa vo veľkej miere viažu na proteíny, sa nepozorovalo žiadne klinicky významné vytesnenie iného lieku z väzby a plazmatické proteíny.

4.6 Gravidita a laktácia
Tehotenstvo
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití risperidónu u gravidných žien. Risperidón nebol teratogénny v štúdiách na zvieratách, ale iné reprodukčné toxikologické účinky boli odhalené (pozri 5.3).
Užívanie neuroleptík počas posledného trimestra gravidity viedlo k dlhodobým ale reverzibilným neurologickým poruchám extrapyramidálneho charakteru a k symptómom z vysadenia u dieťaťa. Risperidón sa môže podávať počas gravidity, len ak prínosy pre matku prevýšia možné riziká pre plod alebo novonarodené dieťa.

Laktácia
Risperidón a jeho aktívny metabolit 9-hydroxyrisperidón sú vylučované do ľudského materského mlieka
v takých množstvách, ktoré predstavujú riziko pre deti aj pri terapeutických dávkach. Risperidón sa nemá podávať počas dojčenia.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Antipsychotiká, ako je risperidón, môžu negatívne ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacientom je potrebné odporučiť, aby neviedli vozidlá a neobsluhovali stroje, kým sa neprehodnotí ich individuálna vnímavosť na risperidón.

4.8 Nežiaduce účinky
V mnohých prípadoch bolo ťažké rozlíšiť nežiaduce účinky od symptómov ochorenia.

Nasledovné nežiaduce účinky boli hlásené pre risperidón:
Časté: >1/100, <1/10
Menej časté: >1/1 000, <1/100
Zriedkavé: >1/10 000, <1/1 000
Veľmi zriedkavé: <1/10 000, neznáme (na základe dostupných údajov nemôžu byť odhadnuté)

Frekvencia Orgánová trieda	Časté	Menej časté	Zriedkavé	Veľmi zriedkavé, neznáme
Ochorenia krvi a lymfatického systému				Neutropénia a trombocytopénia
Poruchy metabolizmu a výživy				Hyperglykémia a exacerbácia pre- existujúceho diabetes mellitus
Psychiatrické poruchy a ochorenia	Agitácia, zmätenosť
Poruchy nervového systému	Nespavosť, bolesť hlavy, útlm1)	Ospalosť, únava, závrat, problémy so sústredením, extrapyramidálne symptómy2): tremor, rigidita, hypersalivácia, bradykinéza, akatízia, akútna dystónia
Ochorenia oka		Rozmazané videnie
Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti		Hypotenzia (tiež ortostatická hypotenzia), tachykardia (tiež reflexná tachykardia), ortostatický závrat alebo hypertenzia	Predĺžený QT interval, Torsade de Pointes, zástava srdca, ventrikulárna arytmia, ventrikulárna fibrilácia, ventrikulárna tachykardia'
Ochorenia dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína		Rinitída
Poruchy a ochorenia	Prírastok na	Zápcha, dyspepsia,

1) Útlm bol častejšie hlásený u detí a mladistvých ako u dospelých. Vo všeobecnosti je útlm mierny a prechodný.
2) Tieto symptómy sú zvyčajne mierne a reverzibilné po znížení dávky a/alebo, ak je to potrebné, po podaní antiparkinsonika.

Endokrinný systém
Risperidón môže vyvolať na dávke závislé zvýšenie hladiny prolaktínu. Z toho dôvodu sa môže vyskytnúť galaktorea, gynekomastia, menštruačné poruchy a dokonca úplné vynechanie menštruácie (amenorea). Okrem toho, skúšky s tkanivovými kultúrami naznačovali, že rast ľudských rakovinových buniek prsníka môže byť stimulovaný prolaktínom. Hoci klinické a epidemiologické štúdie ešte len budú musieť stanoviť jasný vzťah medzi neuroleptickým použitím a rakovinou prsníka, opatrnosť je potrebná
u pacientov s týmto ochorením v anamnéze. Hyperglykémia and exacerbácia existujúceho diabetes boli
hlásené vo veľmi zriedkavých prípadoch počas liečby risperidónom.

Poruchy vodnej rovnováhy v dôsledku nadmerného príjmu tekutín alebo poruchy sekrécie antidiuretického hormónu, tardívna dyskinéza (pozri časť 4.4), neuroleptický malígny syndróm, poruchy regulácie telesnej teploty a záchvaty boli hlásené počas liečby risperidónom. Útlm bol hlásený častejšie u detí a mladistvých ako u dospelých a často vymizol pri pokračujúcej liečbe.

Cerebrovaskulárne príhody
Cerebrovaskulárne nežiaduce príhody, vrátane cerebrovaskulárnych príhod a prechodného ischemického záchvatu boli pozorované počas liečby risperidónom (pozri časť 4.4).

Srdcové príhody
Liečba risperidónom môže spôsobiť predĺženie QT intervalu. Počas liečby risperidónom boli hlásené prípady náhleho úmrtia, ktoré mohli byť srdcového pôvodu (pozri časť 4.4).

4.9 Predávkovanie
Symptómy
Hlásené symptómy predávkovania sú podobné známym farmakologickým účinkom risperidónu. Najčastejšie symptómy sú ospalosť, tachykardia, hypotenzia a extrapyramidálne symptómy. Zaznamenalo sa predávkovanie až 360 mg. Zdá sa, že dostupné údaje naznačujú širokú mieru bezpečnosti. V prípade predávkovania sa zaznamenali ojedinelé prípady predĺženia QT. V prípade akútneho predávkovania je
potrebné zvážiť možnú prítomnosť viacerých liekov.

Liečba
Na zabezpečenie dostatočnej oxygenácie sa majú dýchacie cesty uvoľniť a udržiavať priechodné. Je možné zvážiť výplach žalúdka (po intubácii, ak je pacient v bezvedomí) a podanie aktívneho uhlia spolu s laxatívom. Ihneď sa má previesť kardiovaskulárne monitorovanie a má zahŕňať nepretržité sledovanie EKG na odhalenie možných arytmií.

Antidotum risperidónu nie je známe. Preto liečba predávkovania risperidónom je symptomatická. Hypotenzia a obehový kolaps sa má liečiť príslušnými opatreniami, ako sú podanie intravenóznych tekutín a/alebo sympatomimetík. V prípade závažných extrapyramidálnych symptómov má sa podať anticholinergikum. Kým sa pacient nezotaví, má sa pokračovať v starostlivom lekárskom dohľade
a sledovaní.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti Farmakoterapeutická skupina: iné antipsychotiká ATC kód: N05AX08

Risperidón je selektívny monoaminergický antagonista s vysokou afinitou k serotonergným 5-HT2 receptorom a dopaminergickým D2 receptorom. Risperidón sa tiež viaže na alfa1 adrenergný receptor a s nižšou afinitou na histamínové H1 a alfa2 adrenergné receptory.

Risperidón nemá žiadnu afinitu k cholinergným receptorom. Hoci risperidón, silný D2 antagonista, zlepšuje pozitívne symptómy schizofrénie, spôsobuje depresiu motorickej aktivity a indukciu katalepsie menej ako konvenčné neuroleptiká. Dominujúci centrálny serotonínový antagonizmus môže znižovať extrapyramidálne nežiaduce účinky a zvyšovať terapeutický účinok na negatívne a afektívne symptómy schizofrénie.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Risperidón sa úplne absorbuje po perorálnom podaní. Maximálne plazmatické koncentrácie sa dosahujú počas 1-2 hodín. Príjem potravy významne neovplyvňuje absorpciu.
Risperidón je metabolizovaný cytochrómom P450 2D6 enzýmu (CYP2D6) na 9-hydroxyrisperidón, ktorý má podobné farmakologické vlastnosti ako risperidón. Risperidón a 9-hydroxyrisperidón tvoria aktívnu
antipsychotickú frakciu. Po perorálnom podaní psychotickým pacientom je eliminačný polčas u ultra- rýchlych metabolizérov 3 hodiny. U pomalých metabolizérov je eliminačný polčas risperidónu predĺžený na 16 hodín. Polčas 9-hydroxyrisperidónu a aktívnej antipsychotickej frakcie je 24 hodín.

Rovnovážny stav risperidónu sa dosahuje počas jedného dňa u väčšiny pacientov. Rovnovážny stav 9- hydroxyrisperidónu sa dosahuje počas 4-5 dní dávkovania. V terapeutickom rozsahu sú krvné hladiny aktívnej farmakologickej frakcie úmerné podanej dávke.

Risperidón sa rýchlo distribuuje telom. Distribučný objem je 1-2 l/kg. Risperidón sa v plazme viaže na albumín a alfa1-kyslý glykoproteín. Väzba risperidónu na plazmatické proteíny je 88%, kým väzba 9- hydroxyrisperidónu je 77%.

Týždeň po podaní sa 70% absorbovaného risperidónu vylučuje močom a 14% stolicou. V moči predstavuje risperidón a 9-hydroxyrisperidón 35-45% podanej dávky. V jednodávkových štúdiách boli plazmatické koncentrácie risperidónu vyššie ako zvyčajne a eliminácia pomalšia u starších pacientov
a u pacientov s poškodením renálnej funkcie. U pacientov s poškodením funkcie pečene boli plazmatické koncentrácie normálne.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Štúdie s opakovanými dávkami u potkanov a psov preukázali predovšetkým farmakologické účinky, napr. útlm a účinky na mliečne žľazy a reprodukčné orgány sprostredkované prolaktínom. Risperidón nebol teratogénny u potkanov alebo králikov.

U potkanov boli zistené negatívne účinky na správanie pri párení, hmotnosť plodu a prežitie potomkov.
U potkanov môže byť expozícia risperidónu počas vývoja v maternici spojená s kognitívnymi poruchami u úplne vyvinutých dospelých jedincov. Ak sa iné dopamínové antagonisty podávajú gravidným zvieratám, majú negatívne účinky na učenie a motorický vývoj u potomkov. Risperidón nebol genotoxický v konvenčných štúdiách. V perorálnych štúdiách karcinogenicity u potkanov a myší bolo pozorované zvýšenie hypofyzárnych adenómov (u myší), pankreatických endokrinných adenómov
(u potkanov) a adenokarcinómov mliečnej žľazy (u oboch). Tieto tumory súvisia s vyššími hladinami prolaktínu. Význam prolaktín-dependentných tumorov u ľudí nie je jasný. In vitro a in vivo modely preukázali, že vysoké dávky risperidónu spôsobujú predĺženie QT intervalu, ktoré bolo u pacientov spojené so zvýšeným rizikom Torsades de pointes.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok
Jadro tablety: Monohydrát laktózy Kukuričný škrob Mikrokryštalická celulóza Hypromelóza Magnéziumstearát
Koloidný bezvodý oxid kremičitý
Laurilsíran sodný

Filmotvorná vrstva: Oxid titaničitý (E171) Propylénglykol Hypromelóza Mastenec

Tablety ďalej obsahujú nasledovné farbivá:
MEDORISPER 0,5 mg: červený, žltý a čierny oxid železitý (E172) MEDORISPER 2 mg: hlinitý lak oranžovej žltej (E110) MEDORISPER 3 mg: hlinitý lak chinolínovej žltej (E104)
MEDORISPER 4 mg: hlinitý lak indigokarmínu (E132) a hlinitý lak chinolínovej žltej (E104) MEDORISPER 6 mg: hlinitý lak chinolínovej žltej (E104).

6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti
3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5 Druh obalu a obsah balenia
Blistrové balenie (PVC/PE/PVDC/Al):
10, 20, 30, 50, 60, 90, 100 a 120 tabliet pre všetky sily.

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Žiadne zvláštne požiadavky.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Medartuum Medical AB, Göteborg, Švédsko



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

MEDORISPER 0,5 mg: 68/0135/07-S MEDORISPER 1 mg: 68/0136/07-S MEDORISPER 2 mg: 68/0137/07-S MEDORISPER 3 mg: 68/0138/07-S MEDORISPER 4 mg: 68/0139/07-S MEDORISPER 6 mg: 68/0140/07-S



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

apríl 2007