![](PublicData/Publications/588/Images/depressed-73423787-s_600x420.jpg)
Anxiolytiká sú psychofarmaká potlačujúce úzkosť, pôsobia na svalovú relaxáciu, antikonvulzívne, hypnoticky a tlmivo na centrálnu nervovú sústavu. Ich základnou indikáciou sú však predovšetkým úzkostné stavy.
Úzkostné poruchy sú veľmi rozšírené, v rôznej forme nimi trpí približne 15% populácie. Samotné ochorenie je charakterizované nepríjemným emočným stavom s telesnými príznakmi, ktorého príčiny nie je možné presnejšie definovať. Intenzita je rôzna, od mierneho nepokoja až po stav paniky, trvá od niekoľko sekúnd, minút eventuálne až mesiace. Úzkosť sa môže vyskytovať ako sekundárny podnet u niektorých somatických ochorení, ako sú kardiovaskulárne, respiračné, hematologické alebo metabolické poruchy.
Základné rozdelenie anxiolytík:
Nebenzodiazepínové anxiolytiká
- Guajfenezín (Guajacuran) – má v popredí myorelaxačný účinok, preto je indikovaný u zvýšeného svalového napätia, ale aj pri terapii úzkosti, strachu či iných neurologických poruchách.
- Buspiron (Spitomin) – používa sa na zníženie úzkosti bez ovplyvnenia pozornosti, bdelosti, kognitívnych funkcií. Pri liečbe strednej a závažnej úzkosti je porovnateľný s benzodiazepínmi, pričom zmierňuje aj príznaky depresie.
- Hydroxyzín (Atarax) – ide o anxiolytikum, ktoré nespôsobuje závislosť. Znižuje psychické i somatické príznaky úzkosti, zlepšuje kognitívne funkcie, vhodný je aj u pacientov s pridruženou depresiou.
Benzodiazepínové anxiolytiká delíme podľa dĺžky pôsobenia
Cieľovým symptómom pre ich predpisovanie je strach, vnútorný nepokoj, svalové napätie, podráždenosť, poruchy spánku. Dĺžka ich podávania by nemala byť dlhšia ako 4-6 týždňov. Medzi dôležité zásady užívania benzodiazepínov patrí: vždy užívať u jasnej indikácie, nepodávať dlhodobo, nikdy rýchlo nevysadzovať, neužívať veľké dávky a nepodávať u drogových alebo alkoholových závislostí. Pri užívaní benzodiazepínov sa môže vyvinúť závislosť a pri náhlom vysadení sa môžu objaviť abstinenčné príznaky.
Abstinenčné príznaky sa môžu vyskytovať od ľahších (zvýšený strach, nepokoj, nespavosť, tras, bolesti hlavy, potenie) po ťažšie (stavy zmätenosti, delíria, kŕče). Pri vysádzaní benzodiazepínov sa po dobu niekoľkých týždňov znižuje celková dávka týždenne o 10-20%. Antidepresívny účinok benzodiazepínov bol dokázaný iba u alprazolamu, bromazepamu a klonazepamu.
Benzodiazepíny sú pozoruhodne bezpečné v prípade, že sa nimi chorý predávkuje. Dochádza síce k sedácii, spavosti, zmätenosti, avšak k fatálnym následkom len v tých prípadoch, keď boli požité aj iné centrálne tlmivé látky, ako je napr. alkohol. V tomto prípade môže dôjsť k útlmu dychového centra.