ezdá sa, že prinášajú zvýšený efekt.
Nižšia iniciálna dávka (2,5 mg lizinoprilu ráno) je nutná pri renálnej dysfunkcii, srdcovom zlyhaní, u pacientov, ktorí netolerujú prerušenie terapie diuretikami, u pacientov, u ktorých je
objemová alebo soľná deplécia (napr. po vracaní, hnačke alebo terapii diuretikami), u pacientov so závažnou renovaskulárnou hypertenziou a u starších pacientov.
Srdcové zlyhanie
Lizinopril sa môže pridať k už existujúcej terapii diuretikami a digitalisom. Iniciálna dávka je 2,5 mg lizinoprilu ráno.
Udržiavacia dávka by mala byť titrovaná v dávkach po 2,5 mg v intervaloch od 2 do 4 týždňov. Zvýšenie dávky má byť postupné a odrážať pacientovu individuálnu odpoveď na terapiu.
Bežná udržiavacia dávka je 5 - 20 mg raz denne.
Nemala by sa prekročiť maximálna dávka 35 mg lizinoprilu denne.
Akútny infarkt myokardu u hemodynamicky stabilných pacientov
Lizinopril sa môže podať ako doplnok k zaužívanej štandardnej terapii infarktu myokardu
(trombolytiká, kyselina acetylsalicylová, betablokátory), najmä spolu s nitrátmi.
Liečba lizinoprilom by sa mohla začať v prvých 24 hodinách od objavenia sa symptómov, ak je pacient hemodynamicky stabilný. Začiatočná dávka je 5 mg lizinoprilu, 5 mg po 24 hodinách, 10 mg po 48 hodinách a po tomto 10 mg raz denne. Pacienti s nízkym systolickým tlakom (120 mm Hg alebo menej) na začiatku liečby alebo počas prvých troch dní po infarkte by sa mohli liečiť nižšou dávkou –
2,5 mg (pozri 4.4. „Špeciálne upozornenia“). Pri hypotenzii (systolický tlak < 100 mm Hg) by sa nemala prekročiť denná udržiavacia dávka 5 mg, so znížením na 2,5 mg, ak je to potrebné. Ak hypotenzia perzistuje (systolický tlak krvi nižší než 90 mm Hg, trvajúci viac než 1 hodinu) napriek
redukcii dávky na 2,5 mg lizinoprilu na deň, podávanie lizinoprilu sa má prerušiť. Liečba má byť
kontinuálna celých 6 týždňov. Minimálna udržiavacia dávka je 5 mg lizinoprilu na deň. Pacienti so symptómami kardiálnej insuficiencie by mali pokračovať v liečbe lizinoprilom (dávkovanie pozri 4.2. “Dávkovanie a spôsob podávania – Srdcové zlyhanie”). Účinok lizinoprilu je kompatibilný s intravenóznym alebo transdermálnym podaním nitroglycerínu.
Starší pacienti
Dávkovanie u starších pacientov sa má prispôsobiť hladine kreatinínu (na posúdenie funkcie obličiek), vypočítanej podľa Cockroftovho vzorca:
klírenskreat = (140 - vek) x telesná hmotnosťv kg
0,814 x sérová konc. kreatinínu (umol/l)
Tento vzťah platí u mužov, u žien je potrebné výsledok prenásobiť hodnotou 0,85.
Dávkovanie pri miernom renálnom poškodení (klírens kreatinínu 30 – 70 ml/min)
Začiatočná dávka je 2,5 mg lizinoprilu ráno, udržiavacia dávka je zvyčajne 5 – 10 mg lizinoprilu denne podľa priebežných kontrol krvného tlaku. Maximálna dávka 20 mg lizinoprilu počas dňa by sa nemala prekročiť.
Deti
Keďže účinnosť a bezpečnosť použitia u detí ešte nebola stanovená, liečba detí lizinoprilom sa neodporúča.
Lizinopril sa môže podávať nezávisle od jedla, ale mal by sa podať s dostatočným množstvom tekutín. Lizinopril by sa mal podať raz denne.
4.3. Kontraindikácie
- Bilaterálna stenóza artérie renalis alebo unilaterálna stenóza arterie renalis u pacientov len s jednou obličkou.
- Precitlivenosť na liečivo alebo na pomocnú látku, alebo na iný ACE inhibítor.
- Anamnéza angioneurotického edému v spojení s predchádzajúcou liečbou ACE inhibítormi a dedičným idiopatickým angioneurotickým edémom (pozri 4.4. “Špeciálne upozornenia“).
- Ťažké renálne poškodenie (klírens kreatinínu < 30 ml/min).
- Hemodynamicky závažná mitrálna alebo aortálna chlopňová stenóza, alebo hypertrofická kardiomyopatia.
- U hemodynamicky nestabilných pacientov po akútnom infarkte myokardu.
- Systolický tlak krvi ≤ 100 mm Hg pred začatím liečby lizinoprilom.
- Obdobie laktácie.
- Tehotenstvo (pozri 4.6. “Používanie v gravidite a počas laktácie”).
- Súčasné použitie lizinoprilu a dialyzačných membrán (napr. AN69®)pre urgentnú dialýzu nesie riziko anafylaktických reakcií (hypersenzitívnych reakcií) vrcholiacich v šoku. Tejto kombinácii sa preto treba vyhýbať alebo použiť iné lieky (nie však ACE inhibítor) pri liečbe hypertenzie a/alebo srdcového
zlyhania, alebo použiť iné membrány pri dialýze (pozri 4.4.“Špeciálne upozornenia“).
- Kardiogénny šok.
4.4. Špeciálne upozornenia
Pacientom, ktorí užívajú vysoké dávky alebo viac dávok diuretík (> 80 mg furosemidu/deň), s hypovolémiou, hyponatrémiou (sodík v sére < 130 mmol/l), preexistujúcou hypotenziou, nestabilným srdcovým zlyhávaním, renálnym poškodením, vysokými dávkami vazodilatantnej terapie a pacientom starším ako 70 rokov sa odporúča začať liečbu lizinoprilom v nemocnici.
Hypotenzia
Lizinopril môže spôsobiť hlboký pokles krvného tlaku najmä po prvej dávke.
Symptomatická hypotenzia je zriedkavá u nekomplikovaných hypertenzívnych pacientov. Pravdepodobnejšia je u pacientov s elektrolytovou alebo objemovou depléciou v liečbe diuretikami, diétou so soľnou reštrikciou, dialyzovaných pacientov a u pacientov s hnačkou alebo vracaním. Bola hlásená najmä u pacientov so závažným srdcovým zlyhaním s pridruženou alebo bez pridruženej renálnej insuficiencie. To je pravdepodobnejšie u pacientov, ktorí užívajú vysoké dávky diuretík (s pôsobením na Henlyho kľučky), alebo u pacientov s hyponatrémiou, alebo funkčnou renálnou poruchou. U týchto pacientov by sa liečba mala začať pod prísnym lekárskym dohľadom najlepšie v nemocnici, s nízkymi dávkami a opatrným titrovaním dávok za súčasnej kontroly renálnych funkcií, ako aj hladín sodíka v sére. Ak je to možné, terapia diuretikami by sa mala dočasne prerušiť. To sa vzťahuje aj na pacientov s angínou pectoris alebo mozgovo-cievnou chorobou, u ktorých nadmerná hypotenzia môže viesť k infarktu myokardu alebo mozgovo-cievnej príhode. Ak sa hypotenzia rozvinie, pacient by sa mal uložiť do horizontálnej polohy a doplniť objem orálnym alebo intravenóznym podaním tekutín. Atropín môže byť potrebný na liečbu pridruženej bradykardie. Objavenie sa hypotenzie po začiatočnej dávke nevylučuje ďalšie opatrné titrovanie dávok lieku po zavedení účinnej
liečby. Ak sa nezávažná (nie akútna) hypotenzia u pacientov so srdcovým zlyhávaním stáva symptomatickou, mohla by byť potrebná redukcia dávok a/alebo prerušenie liečby diuretikami a/alebo lizinoprilom.
Pokiaľ je to možné, terapia diuretikami by sa mohla prerušiť počas 2 - 3 dní pred začatím liečby lizinoprilom.
Hypotenzia pri akútnom infarkte myokardu
Terapia lizinoprilom sa nesmie začať u pacientov s akútnym infarktom myokardu, ak existuje riziko ďalšej závažnej hemodynamickej exacerbácie po následnej terapii vazodilatanciami. To sú pacienti so systolickým tlakom 100 mm Hg alebo nižším, alebo s kardiogénnym šokom. Udržiavacia dávka sa môže redukovať na 5 mg alebo dočasne na 2,5 mg v prípade, že systolický krvný tlak bude 100 mm Hg alebo nižší. Liečba lizinoprilom u pacientov s akútnym infarktom myokardu môže viesť k závažnej hypotenzii. Pri perzistujúcej hypotenzii (systolický krvný tlak < 90 mm Hg, trvajúci viac ako 1 hodinu) by sa liečba lizinoprilom mala prerušiť.
U pacientov so závažným srdcovým zlyhaním ako následkom infarktu myokardu by sa lizinopril mal podať len v prípade, ak je pacient hemodynamicky stabilný.
Renovaskulárna hypertenzia/stenosis arteriae renalis/ (pozri aj 4.3. „Kontraindikácie“).
Zvýšené riziko ťažkej hypotenzie a renálnej insuficiencie existuje vtedy, keď sa pacienti s renovaskulárnou hypertenziou a preexistujúcou stenózou renálnej artérie liečia lizinoprilom. Liečba s diuretikami môže byť prispievajúcim faktorom. Strata renálnych funkcií môže nastať už pri miernych zmenách kreatinínu v sére u pacientov s unilaterálnou stenózou renálnej artérie. U týchto pacientov by sa mala liečba začať v nemocnici pod prísnym lekárskym dohľadom s nízkymi dávkami a opatrným titrovaním dávok. Liečba diuretikami by sa mala prerušiť a monitorovať renálne funkcie počas prvých týždňov terapie.
Poškodenie renálnych funkcií
U pacientov s vážnym zlyhávaním obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) je užívanie lizinoprilu kontraindikované (pozri 4.3. „Kontraindikácie“).
Lizinopril by sa mal opatrne podávať pacientom s renálnou insuficienciou, ktorí môžu potrebovať
redukované alebo menej časté dávky (pozri 4.2. „Dávkovanie a spôsob podávania“). Renálne zlyhanie v súvislosti s liečbou lizinoprilom bolo hlásené najmä u pacientov s vážnym srdcovým zlyhávaním alebo základnou renálnou chorobou vrátane stenózy renálnej artérie. Ak sa to včas spozná a pri
správnej liečbe je renálne zlyhanie v spojitosti s liečbou lizinoprilom zvyčajne reverzibilné.
U niektorých hypertonických pacientov bez zjavného preexistujucého renálneho ochorenia nastalo zvýšenie hodnôt močoviny a kreatinínu v krvi, keď sa lizinopril podával súčasne s diuretikom. Táto situácia môže viesť k redukcii dávky alebo k prerušeniu liečby lizinoprilom, alebo diuretikom a vyvoláva podozrenie na vážne základné ochorenie, napr. stenózu renálnej artérie.
Pri akútnom infarkte myokardu by sa liečba lizinoprilom nemala začať u pacientov s príznakmi renálnej
dysfunkcie (definované ako koncentrácie sérového kreatinínu ≥ 177 μmol/l, t. j. 2,0 mg/dl) a/alebo proteinúria vyše 500 mg/deň. Ak sa renálna dysfunkcia rozvíja počas liečby lizinoprilom (klírens kreatinínu < 30 ml/min alebo dvojnásobok hodnoty kreatinínu pred liečbou), liečba lizinoprilom sa musí prerušiť.
Hemodialýza
Existuje len obmedzené množstvo údajov hodnotiacich použitie lizinoprilu u dialyzovaných pacientov. Nastavenie a titrácia dávok v tejto populácii musí byť preto veľmi opatrné.
Súčasné užívanie lizinoprilu a dialyzačných membrán (napr. AN69®) počas dialýzy alebo hemofiltrácie nesie so sebou riziko anafylaktických reakcií (hypersenzitívne reakcie) až po
anafylaktický šok. Prvé indície anafylakcie sú opuch tváre, začervenanie, hypotenzia a dyspnoe už po
niekoľkých minútach od začiatku hemodialýzy. Odporúča sa použiť inú alternatívnu membránu pri dialýze alebo alternatívne antihypersenzitívne lieky v liečbe hypertenzie alebo srdcového zlyhania (pozri aj 4.3. „Kontraindikácie“).
Hyperkalémia
Hyperkalémia sa môže objaviť počas liečby lizinoprilom, najmä u pacientov s renálnou insuficienciou a/alebo srdcovým zlyhaním. Suplementy draslíka všeobecne sa neodporúčajú, keďže to môže viesť k signifikantnému zvýšeniu draslíka v sére. Ak sa zváži, že súčasné užívanie uvedených látok je vhodné, potom sa musia užívať pri súčasnom častom monitoringu hladín draslíka v sére.
Primárny hyperaldosteronizmus
Pacienti s primárnym hyperaldosteronizmom vo všeobecnosti neodpovedajú na antihypertenzíva s mechanizmom účinku na báze inhibície renín-angiotenzínového systému. Použitie lizinoprilu sa preto u týchto pacientov neodporúča.
Proteinúria
U pacientov s existujúcim poškodením renálnych funkcií alebo nastavených na relatívne vysoké dávky lizinoprilu sa môže zriedkavo objaviť proteinúria.
U pacientov s klinicky významnou proteinúriou (viac ako 1 g/deň) by sa mal lizinopril podať po veľmi kritickom zhodnotení rizika oproti prínosu a s pravidelným monitorovaním klinických a laboratórnych
parametrov.
Starší vek
Väčšia odpoveď môže nastať u starších pacientov než u mladších. Pacientom nad 65 rokov alebo starším sa odporúča prispôsobiť dávkovanie podľa klírensu kreatinínu (pozri 4.2. „Dávkovanie a spôsob podávania“), ďalej sa odporúča monitorovanie krvného tlaku a laboratórnych parametrov počas iniciálnej fázy liečby.
Desenzibilizačná terapia - LDL aferézou lipidov
Počas LDL (low density lipoprotein) aferézy s dextranom sulfátom, ak sa podávajú ACE inhibítory, sa môžu vyskytnúť život ohrozujúce anafylaktické reakcie.
Život ohrozujúce anafylaktické reakcie (napr. prudké zníženie krvného tlaku, dýchavičnosť, vracanie, alergické kožné reakcie) môžu nastať aj počas desenzibilizačnej terapie proti jedu hmyzu (napr. včely, osy, sršne a pod.) a súčasne použitím lizinoprilu.
Ak je potrebná LDL aferéza alebo desenzibilizačná terapia proti jedu hmyzu, lizinopril môže dočasne nahradiť iný liek (okrem ACE inhibítorov) v terapii hypertenzie a srdcového zlyhania.
Angioneurotický edém (pozri aj 4.3. „Kontraindikácie“)
U pacientov liečených ACE inhibítormi vrátane lizinoprilu bol zriedkavo hlásený angioneurotický edém tváre, končatín, pier, jazyka, glotis alebo laringu. Môže nastať kedykoľvek počas liečby. V takých prípadoch by sa liečba lizinoprilom mala rýchlo prerušiť a zároveň by sa malo začať vhodné monitorovanie pacienta.
V prípadoch, keď sa opuch týka iba tváre a pier, stav sa zvyčajne vyrieši bez liečby, pričom antihistaminiká sú vhodné na uľavenie symptómov. Pacienti so známou anamnézou angioedému bez súvislosti s liečbou ACE inhibítormi môžu mať zvýšené riziko rozvoja angioedému po užívaní ACE
inhibítora. Angioedém zahrnujúci jazyk, glotis a/alebo laring môže byť fatálny. Mala by sa poskytovať
nasledovná intenzívna terapia:
Okamžitá subkutánna injekcia 0,3 – 0,5 mg epinefrínu (adrenalínu) alebo pomalá intravenózna infúzia
0,1 mg epinefrínu (dodržať inštrukcie riedenia) s EKG monitoringom a sledovaním krvného tlaku. Pacienti musia byť hospitalizovaní. Primeraný monitoring by sa mal začať minimálne počas 12 až 24 hodín s cieľom zistiť celkový ústup symptómov skôr, ako je pacient prepustený z nemocnice.
Aortálna stenóza/hypertrofická kardiomyopatia
ACE inhibítory by sa mali použiť opatrne u pacientov s obštrukciou výtokového traktu ľavej komory. Ak je obštrukcia hemodynamicky významná, lizinopril je kontraindikovaný (pozri 4.3. „Kontraindikácie“).
Neutropénia/agranulocytóza
Neutropénia a agranolucytóza sa zriedkavo pozorovali u pacientov hypertonikov liečených ACE inhibítormi. Boli zriedkavo pozorované aj u pacientov s nekomplikovanou hypertenziou, ale sú veľmi časté u pacientov s renálnym poškodením, najmä s pridruženou kolagénovou vaskulárnou chorobou (napr. systémový lupus erythematosus alebo sklerodermia) alebo pri súčasnej liečbe s imunosupresívnymi látkami. U týchto pacientov by sa mal pravidelne kontrolovať počet bielych krviniek.
Neutropénia a agranulocytóza sú reverzibilné po odstránení ACE inhibítora z liečby.
Kašeľ
Kašeľ bol hlásený pri použití ACE inhibítorov. Je charakteristicky neproduktívny, perzistujúci a odstráni sa po prerušení liečby.
Chirurgia/Anestézia
Lizinopril blokuje vytvorenie angiotenzínu II sekundárne, ako kompenzáciu uvoľňovania renínu u pacientov podrobených veľkým chirurgickým alebo anesteziologickým výkonom látkami, ktoré vyvolávajú hypotenziu. Výsledná hypotenzia sa môže korigovať expanziou objemu cirkulácie (pozri
4.5. „Interakcie s inými liekmi a iné formy interakcií“).
Iné osobitné populácie
U inzulín dependentných diabetických pacientov (hyperkaliemický trend) by sa liečba lizinoprilom mala začať pod prísnym lekárskym dohľadom s nízkymi dávkami.
Transplantácia obličky
Existuje len málo limitovaných údajov týkajúcich sa podávania lizinoprilu u pacientov s transplantovanou obličkou. Liečba lizinoprilom sa preto neodporúča.
Anémia
Anémia s úbytkom hemoglobínu bola pozorovaná u pacientov po transplantácii obličky alebo u pacientov na hemodialýze. Tento úbytok je tým závažnejší, čím sú bazálne hodnoty vyššie. Tento efekt sa nezdá viazaný na dávku, ale skôr je spojený so spôsobom účinku ACE inhibítorov. Zníženie hemoglobínu býva väčšinou ľahké, stáva sa to v čase od 1. do 6. mesiaca od začatia liečby a udržiava sa stabilne. Po odstránení lieku z terapie je reverzibilné.
Liečba môže pokračovať, ale u týchto pacientov treba vykonávať pravidelné hematologické kontroly.
4.5. Liekové a iné interakcie
Neodporúčané kombinácie
Lítium
Tak ako pri terapii zahrnujúcej iné lieky, ktoré podporujú sekréciu sodíka, klírens lítia môže byť
znížený. Ak sa podávajú soli lítia (je potrebná eventuálna úprava spôsobu podávania a dávkovania), pozorne by sa mali monitorovať hladiny sérového lítia.
Kombinácie s opatrným užívaním
Analgetiká a protizápalové lieky (napr. kyselina acetylsalicylová, indometacín) môžu znížiť
antihypertenzný účinok lizinoprilu.
Tieto látky môžu viesť aj k zníženiu renálnych funkcií.
Beclofene
Zvyšuje antihypertenzívnu aktivitu. Je potrebné monitorovať krvný tlak a upravovať dávkovanie.
Diuretiká
Keď sa podáva diuretikum zároveň s lizinoprilom, antihypertenzívny efekt je spravidla aditívny.
Pacienti už nastavení na liečbu diuretikami a špeciálne tí, u ktorých diuretikum bolo nasadené iba nedávno, môžu občas pociťovať prudké zníženie krvného tlaku, ak sa k liečbe pridá lizinopril. Riziko symptomatickej hypotenzie počas liečby lizinoprilom sa môže znížiť prerušením liečby diuretikami skôr, ako sa začne liečba lizinoprilom (pozri 4.4. „Špeciálne upozornenia a opatrenia pri užívaní“ a 4.2.
„Dávkovanie a spôsob podávania“).
Draslík šetriace diuretiká/suplementácia draslíka
Sprievodné kálium zvyšujúce účinky môžu nastať pri užívaní draslík šetriacich diuretík. Osobitne u pacientov s renálnou dysfunkciou.
ACE inhibítory zmierňujú stratu draslíka indukovanú diuretikami. Draslík šetriace diuretiká, napr. spironolaktón, triamterén alebo amilorid, káliové suplementy alebo draslík obsahujúce soľné náhrady,
môžu viesť k významnému zvýšeniu draslíka v sére. Ak je sprievodná suplementácia draslíka
indikovaná (napr. pre dokumentovanú hypokaliémiu), musí sa užívať opatrne a pri častom monitoringu draslíka v sére.
Antihypertenzíva
Môžu zvyšovať tlak znižujúci účinok lizinoprilu, najmä spolu s diuretikami.
Anestetiká/narkotiká/hypnotiká
Vedú k prudkému zníženiu krvného tlaku (anesteziológovia musia byť informovaní o aktuálnej terapii lizinoprilom).
Zvýšené riziko leukopénie sa zaznamenalo pri súčasnom použití alopurinolu, cytostatík alebo imunosupresívnych látok, systémových kortikosteroidov alebo prokainamidu.
Perorálne antidiabetiká (napr. sulfonyl – urea preparáty/biguanidy), inzulín
ACE inhibítory môžu zvýšiť hypoglykemické účinky antidiabetickej terapie, osobitne počas prvých týždňov kombinovanej terapie.
Kombinácie, ktoré treba mať na zreteli
Amifostín
Zvyšuje antihypertenzívny účinok.
Antacidá
Môžu znižovať biologickú dostupnosť (bioavailability) ACE inhibítorov.
Sympatomimetiká
Môžu znižovať antihypertenzívny účinok ACE inhibítorov.
Alkohol
ACE inhibítory zvyšujú účinok alkoholu. Alkohol zvyšuje hypotenzívny účinok ACE inhibítorov.
Chlorid sodný (NaCl)
Znižuje hypotenzívne účinky a účinky lizinoprilu, zlepšujúce symptómy srdcového zlyhania.
4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Tehotenstvo
Užívanie lizinoprilu počas tehotenstva je kontraindikované (pozri 4.3. „Kontraindikácie“).
U ľudí sa nevykonali vhodné a dobre kontrolované štúdie. ACE inhibítory prechádzajú placentou a môžu spôsobiť fetálnu alebo neonatálnu morbiditu a mortalitu, keď sa podávajú tehotným ženám. Fetálna expozícia ACE inhibítorom počas druhého a tretieho trimestra gravidity bola asociovaná s neonatálnou hypotenziou, renálnym zlyhaním, deformitami tváre a lebky alebo smrťou.
Pozoroval sa aj olygohydramnión matky, čo odzrkadľuje pokles renálnych funkcií plodu. Kontraktúry končatín, kraniofaciálne deformity, hypoplastické pľúca a retardácia intrauterinného rastu sa pozorovali v súvislosti s olygohydramniónom. Deti, ktoré boli počas intrauterinného života exponované inhibítorom, by sa mali sledovať pre prípadnú hypotenziu, oligúriu a hyperkalémiu. Oligúria sa môže liečiť podporou krvného tlaku a renálnej perfúzie.
Pozorovali sa aj intrauterinná retardácia rastu, prematurita, otvorený ductus arteriosus a fetálna smrť, ale nie je jasné, či to malo súvislosť s ACE inhibíciou, alebo so základnou chorobou matky.
Nie je známe, či expozícia limitovaná len na I. trimester gravidity môže nepriaznivo ovplyvniť vývoj plodu. Ženy, ktoré otehotnejú počas terapie lizinoprilom, musia byť informované o potenciálnom riziku
pre plod.
Laktácia
Lizinopril sa vylučuje do materského mlieka a jeho účinok u dojčaťa nebol doteraz determinovaný. Lizinopril je kontraindikovaný u dojčiacich žien.
4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Neexistujú štúdie o účinkoch tohto lieku na schopnosť viesť motorové vozidlá. Pri šoférovaní vozidiel alebo obsluhovaní strojov by sa malo brať do úvahy, že občas sa môžu vyskytovať závraty alebo únava.
4.8. Nežiaduce účinky
Nasledujúce nežiaduce účinky sa pozorovali v súvislosti s terapiou lizinoprilu alebo inými ACE
inhibítormi.
Kardiovaskulárny systém
Občas sa môže vyskytovať ťažká hypotenzia po začatí terapie alebo po zvyšovaní dávky lizinoprilu a/alebo diuretík. Toto sa stáva najmä u niektorých rizikových skupín, napr. u pacientov trpiacich na nedostatok soli alebo tekutín po diuretickej liečbe, po srdcovom zlyhaní, po ťažkej a renálnej
hypertenzii. Môžu sa vyskytovať symptómy ako závrat, pocit slabosti, nejasné videnie (zriedka
sprevádzané stratou vedomia /synkopa/).
Individuálne prípady tachykardie, palpitácie, arytmie, bolesti hrudníka, angína pectoris, infarkt myokardu, prechodné (tranzitórne) ischemické ataky a cievne mozgové príhody boli zaregistrované pri ACE inhibítoroch v asociácii s veľkým poklesom krvného tlaku.'
Ak sa lizinopril podáva pacientom s akútnym infarktom myokardu, občas (najmä počas prvých 24 hodín, II. alebo III. stupeň AV bloku a/alebo ťažká hypotenzia a/alebo renálna dysfunkcia) v zriedkavých prípadoch môže nastať kardiogénny šok.
Obličky
Môže sa objaviť alebo byť zvýraznená renálna insuficiencia. Akútne renálne zlyhanie bolo hlásené v ojedinelých prípadoch. Pozorovala sa proteinúria, sčasti aj deterioráciou renálnych funkcií.
Dýchací systém
Občas sa môžu objaviť suchý kašeľ, bolesti hrdla, zachrípnutosť a bronchitída, vzácne dyspnoe, sinusitída, rinitída, bronchospazmy/astma, pľúcne infiltrácie, stomatitída, glositída a suchý jazyk. V individuálnych prípadoch angioneurotický edém lokalizovaný v horných dýchacích cestách spôsobil
fatálnu obštrukciu (pozri 4.4. „Špeciálne upozornenia“).
Vo vzťahu s terapiou lizinoprilom sa popísali izolované prípady alergickej alveolitídy (eosinofilná pneumónia).
Gastrointestinálny trakt/Pečeň
Občas sa môžu objaviť: nauzea, bolesti brucha, poruchy trávenia, vzácne vracanie, hnačka, obstipácia, strata chuti do jedenia.
ACE inhibítory sa zriedkavo asociovali so syndrómom cholestatickej žltačky (ikterus), fulminantnej hepatickej nekrózy a smrti. Mechanizmus tohto syndrómu nie je ešte objasnený. U pacientov, ktorí dostávajú ACE inhibítory a u ktorých sa rozvinula žltačka, by sa mal ACE inhibítor vysadiť a pacienti dôkladne vyšetriť a monitorovať.
Vo vzťahu s terapiou ACE inhibítormi boli popísané individuálne prípady hepatálnej dysfunkcie, hepatálnej insuficiencie, pankreatitídy a ileus.
Koža, cievy
Občas sa môže objaviť alergická kožná reakcia (rash), vzácne pruritus, urtika, ako aj angioneurotický edém tváre, pier a/alebo končatín.
V izolovaných prípadov boli popísané vážne kožné reakcie, ako pemfigus, erythema multiforme,
exfoliatívna dermatitída, Stevens-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza. Kožné reakcie môže sprevádzať horúčka, myalgia, atralgia, vaskulitída, eozinofília, leukocytóza a/alebo zvýšenie titra ANA.
V prípade suspekcie závažnej kožnej reakcie musí byť okamžite informovaný lekár a terapia lizinoprilom sa musí zvážiť.
Počas terapie ACE inhibítormi sa pozorovali individuálne prípady kožných zmien podobných psoriáze, fotosenzitivity, začervenania (flush), diaforézy, alopécie, onycholýzy a exacerbácie Raynaudovej choroby.
Nervový systém
Občas sa môžu objaviť bolesti hlavy, únava, vzácne somnolencia, depresie, poruchy spánku, impotencia, periférna neuropatia s parestéziou, poruchy rovnováhy, svalové kŕče, nervozita, dezorientácia, tinitus, nejasné hmlisté videnie, poruchy chuti a dočasná strata vnímania chutí.
Laboratórne parametre (krv, moč)
Občas môže byť znížený hemoglobín, hematokrit, počet bielych krviniek alebo doštičiek.
Vzácne boli hlásené prípady anémie, trombocytopénia, neutropénia, eozinofília, izolované prípady agranulocytózy alebo pancytopénia, najmä u pacientov s poškodením renálnych funkcií, kolagénovou chorobou alebo pri súčasnej liečbe alopurinolom, prokaínamidom alebo niektorou imunosupresívnou
látkou.
U pacientov s kongenitálnou deficienciou G-6-PDH boli hlásené individuálne prípady hemolytickej anémie.
Vo vzácnych prípadoch (najmä u pacientov s poškodením renálnych funkcií, závažným zlyhaním srdca a renovaskulárnou hypertenziou) sa môžu zvýšiť sérové koncentrácie močoviny, kreatinínu a draslíka a koncentrácia sodíka v sére môže klesať.
U pacientov s diabetes mellitus bola pozorovaná hyperkaliémia.
V osobitných prípadoch sa môže zvýšiť proteinúria (pozri 4.4. „Špeciálne upozornenia“).
V ojedinelých prípadoch bolo hlásené zvýšenie hepatálnych enzýmov a sérového bilirubínu.
Poznámky
Uvedené laboratórne parametre by sa mali stanoviť pred liečbou a potom pravidelne počas terapie lizinoprilom.
Najmä v začiatočnej fáze liečby a u vysoko rizikových pacientov (pacientov s renálnou insuficienciou pri kolagénovej chorobe), ako aj pri súčasnej terapii imunosupresívnym liekom alebo cytostatikom,
alopurinolom a prokaínamidom by sa mali pravidelne sledovať sérové koncentrácie kreatinínu a elektrolytov, ako aj kompletne monitorovať krvné elementy.
Pacienti, ktorí v priebehu liečby lizinoprilom pociťujú niektoré syndrómy, ako je napr. horúčka,
zdurenie lymfatických uzlín a/alebo bolesti hrdla, by mali byť vyšetrení a okamžite by sa im mal skontrolovať počet bielych krviniek.
4.9. Predávkovanie
Existujú len veľmi limitované dostupné údaje referujúce o predávkovaní u ľudí. Najčastejším fenoménom predávkovania by mohli byť ťažká hypotenzia, šok, bradykardia, poruchy elektrolytovej rovnováhy a renálne zlyhanie. Zvyčajná liečba bude infúzna terapia (tekutiny + kryštaloidy alebo salinické roztoky). Lizinopril sa môže odstrániť z krvi hemodialýzou.
Po požití nadmernej dávky by pacienti mali zostať pod prísnym dohľadom, najlepšie na jednotke intenzívnej starostlivosti. Často by sa mali monitorovať elektrolyty a kreatinín v sére. Opatrenia na
zamedzenie absorpcie, ako napr. výplach žalúdka, podávanie absorbentov (živočíšne uhlie) alebo nátrium sulfát, by sa mali začať do 30 min po požití. Mali by sa začať aj opatrenia na urýchlenie eliminácie látky z organizmu. Ak sa objaví hypotenzia, pacient by sa mal uložiť do protišokovej polohy a mali by sa urýchlene intravenózne suplementovať straty soli a doplniť objem. Má sa zvážiť liečba s angiotenzínom II. Bradykardia sa má liečiť podávaním atropínu. Môže sa zvážiť použitie
„pacemakerov“. ACE inhibítory sa môžu odstrániť z cirkulácie hemodialýzou. Malo by sa vyhnúť
použitiu vysoko priepustných polyakrylonitrilových membrán.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1. Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: Antihypertenzívum, inhibítor angiotenzín konvertujúceho enzýmu
(ACE)
ATC kód: C09AA03
Lizinopril je inhibítorom angiotenzín konvertujúceho enzýmu. Angiotenzín konvertujúci enzým (ACE) je tzv. peptidyl-dipeptidázou, ktorá katalyzuje konverziu angiotenzínu I na presoricky aktívnu látku angiotenzín II. Inhibícia ACE vedie k zníženiu angiotenzínu II v plazme, čo vedie k zvýšeniu renínovej aktivity v plazme (na odstránenie negatívnej spätnej väzby renínovej odpovede) a k zníženiu sekrécie aldosterónu.
ACE je identický s kininázou II, a tak lizzinopril môže blokovať aj degradáciu bradykinínu, ktorý je mohutným vazodepresorickým peptidom. Úlohu, ktorú táto látka hrá v terapeutickom efekte lizinoprilu, treba ešte ozrejmiť.
Zatiaľ čo za mechanizmus, cez ktorý lizinopril znižuje krvný tlak, sa pokladá primárna supresia renín- angiotenzín-aldosterónového systému, lizinopril funguje ako antihypertenzívum dokonca aj u pacientov s hypertenziou s tzv. „nízkou renínovou aktivitou“.
Pri hemodynamických štúdiách u pacientov so zlyhaním srdca liečených digitalisom a diuretikom podávanie lizinoprilu vedie k poklesu systémovej vaskulárnej rezistencie a k zvýšeniu venóznej kapacity a následne teda k redukcii kardiálneho „pre a afterload“ (zníženie ventrikulárneho
/komorového/ plniaceho tlaku). Navyše sa pri liečbe lizinoprilom pozorovalo zvýšenie kardiálneho výdaja, indexu okamžitej práce, výkonu a tolerancie námahy.
U pacientov s akútnym infarktom myokardu lizinopril zabraňuje alebo znižuje rozvoj dysfunkcie ľavej komory alebo srdcového zlyhania a zlepšuje vyhliadky prežívania najmä v kombinácii s nitrátmi.
5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Biologická dostupnosť lizinoprilu je okolo 29 % s variáciou medzi pacientmi 6 až 60 %. Maximum koncentrácie v plazme sa dosahuje približne 7 hodín po perorálnom podávaní. Jedlo nemá vplyv na stupeň alebo rozsah absorpcie.
Lizinopril nevykazuje väzbu na iné plazmatické bielkoviny ako ACE. Lizinopril preniká placentou.
Lizinopril nie je metabolizovaný a jeho absorbovaná frakcia sa úplne vylučuje močom v nezmenenej forme.
Po niekoľkých dávkach lizinopril vykazuje účinný polčas 12,6 hodín. Väčšina liečiva sa eliminuje počas skorej fázy, ktorá nemá vplyv na akumuláciu lieku v organizme. Terminálna fáza pravdepodobné
reprezentuje saturovateľnú väzbu na ACE a nie je proporcionálna dávke.
U pacientov s akútnym infarktom myokardu je tendencia, že čas na dosiahnutie vrcholových koncentrácií sa o krátky čas predlžuje.
Poškodené renálne funkcie redukujú exkréciu lizinoprilu obličkami. Starší pacienti majú vyššie AUC
hodnoty ako mladší. Odporúča sa upravovať dávkovanie u pacientov s klírensom kreatinínu menej
ako 70 ml/min a v starobe (pozri 4.2. Dávkovanie a spôsob podávania). Lizinopril sa môže odstrániť
dialýzou.
5.3. Preklinické bezpečnostné údaje
Pokiaľ ide o genotoxicitu, lizinopril dihydrát je bezpečným liekom. Počas 2-ročných štúdií karcinogenity pri potkanoch a myšiach sa nepreukázala žiadna evidencia karcinogénnych účinkov.
6. FARMACEUTICKÉ VLASTNOSTI
6.1. Zoznam pomocných látok
- Lisinopril-ratiopharm® 5 mg
Mannitolum, calcii hydrogenophosphas dihydricus, maydis amylum pregelificatum, croscarmellosum
natricum, magnesii stearas.
- Lisinopril-ratiopharm® 10/20 mg
Mannitolum, calcii hydrogenophosphas dihydricus, maydis amylum pregelificatum, croscarmellosum
natricum, magnesii stearas, ferri oxidum rubrum, ferri oxidum nigrum, ferri oxidum flavum.
6.2. Inkompatibility
Nie sú zaznamenané.
6.3. Čas použiteľnosti
2 roky.
6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob uskladňovania
Uskladňovať pri teplote do 25 °C.
6.5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
Blister PVC/Al.
PP fľaštička a LDPE- uzáver so silikónovým gélom ako vysušovadlom.
Lisinopril-ratiopharm® 5 mg
Blistrové balenie po 30, 50, 100 tabliet.
Fľaša s 250 tabletami.
Lisinopril-ratiopharm® 10 mg
Blistrové balenie po 30, 50, 100 tabliet.
Fľaša s 250 tabletami.
Lisinopril-ratiopharm® 20 mg
Blistrové balenie po 30, 50, 100 tabliet.
Fľaša s 250 tabletami.
6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
Žiadne špeciálne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
ratiopharm GmbH
890 79 Ulm
SRN
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
9. DÁTUM REGISTRÁCIE
10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
február 2002