LERCANIDIPIN ORION 10 MG tbl flm 35x10 mg (blis.PVC-Al)

pacientov:
Hoci farmakokinetické údaje a klinické skúsenosti tvrdia, že nie je potrebná žiadna úprava denného dávkovania, na začiatku liečby u starších pacientov je však potrebná zvláštna pozornosť.

Používanie u detí a dospievajúcich:
Lercanidipin Orion sa neodporúča používať u detí mladších ako 18 rokov kvôli chýbajúcim údajom o bezpečnosti a účinnosti.

Používanie v prípade poruchy funkcie obličiek a pečene:
Zvláštna pozornosť je potrebná na začiatku liečby u pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek alebo pečene. Hoci tieto podskupiny môžu tolerovať zvyčajne odporúčané dávkovanie, k zvyšovaniu dávky na 20 mg denne sa musí pristupovať opatrne. U pacientov s poruchou funkcie pečene sa môže antihypertenzívny účinok zvýšiť a následne sa má zvážiť úprava dávkovania.
Lerkanidipín sa neodporúča používať u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene alebo u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min).

4.3 Kontraindikácie

· Precitlivenosť na liečivo lerkanidipín, na ktorýkoľvek dihydropyridín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok lieku.
· Gravidita a laktácia (pozri časť 4.6).
· Ženy v reprodukčnom veku, pokiaľ nepoužívajú účinnú antikoncepciu.
· Obštrukcia výtoku z ľavej srdcovej komory.
· Neliečené kongestívne srdcové zlyhanie.
· Nestabilná angína pektoris.
· Závažná porucha funkcie obličiek alebo pečene.
· V priebehu jedného mesiaca po infarkte myokardu.
· Súbežné podávanie:
· silných inhibítorov CYP3A4 (pozri časť 4.5),
· cyklosporínu (pozri časť 4.5),
· grapefruitovej šťavy (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

U pacientov so syndrómom chorého sínusu (ak nemajú zavedený kardiostimulátor) je potrebná zvláštna pozornosť pri používaní lerkanidipínu. Napriek tomu, že sa v hemodynamických kontrolovaných štúdiách neodhalilo žiadne poškodenie ventrikulárnej funkcie, pozornosť treba venovať aj pacientom s dysfunkciou ľavej komory. Predpokladá sa, že u pacientov s ischemickou chorobou srdca môžu niektoré krátkodobo pôsobiace dihydropyridíny zvýšiť kardiovaskulárne riziko. Napriek tomu, že lerkanidipín pôsobí dlhodobo, u týchto pacientov je nevyhnutná opatrnosť.
Lerkanidipín môže zriedkavo spôsobovať prekordiálnu bolesť alebo angínu pektoris. Veľmi zriedkavo sa u pacientov s už existujúcou angínou pektoris môže zvýšiť frekvencia, trvanie alebo závažnosť týchto záchvatov. Môžu sa objaviť ojedinelé prípady infarktu myokardu (pozri časť 4.8).

Používanie u pacientov s poruchou funkcie obličiek a pečene:
Zvláštna pozornosť je potrebná na začiatku liečby u pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek alebo pečene. Hoci tieto podskupiny môžu tolerovať zvyčajne odporúčané dávkovanie, k zvyšovaniu dávky na 20 mg denne sa musí pristupovať opatrne. U pacientov s poruchou funkcie pečene sa môže antihypertenzívny účinok zvýšiť a následne sa má zvážiť úprava dávkovania.
Lerkanidipín sa neodporúča používať u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene alebo u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min) (pozri časť 4.2).
Požívaniu alkoholu sa treba vyhýbať, pretože alkohol môže zosilňovať účinok vazodilatačných antihypertenzív (pozri časť 4.5).
Induktory CYP3A4, ako sú antikonvulzíva (napr. fenytoín, karbamazepín) a rifampicín, môžu znížiť plazmatické hladiny lerkanidipínu a preto účinnosť lerkanidipínu môže byť nižšia ako sa očakáva (pozri časť 4.5).

4.5 Liekové a iné interakcie

Je známe, že lerkanidipín sa metabolizuje prostredníctvom enzýmu CYP3A4, preto súčasne podávané inhibítory a induktory CYP3A4 môžu interagovať s metabolizmom a elimináciou lerkanidipínu.

Súčasnému predpisovaniu lerkanidipínu s inhibítormi CYP3A4 (napr. ketokonazolom, itrakonazolom, ritonavirom, erytromycínom, troleandomycínom) sa treba vyhýbať (pozri časť 4.3).
V interakčnej štúdii so silným inhibítorom CYP3A4, ketokonazolom, sa preukázal výrazný vzostup plazmatických hladín lerkanidipínu (15-násobné zvýšenie AUC a 8-násobné zvýšenie C_max enantioméru S-lerkanidipínu).

Lerkanidipín sa nemá podávať súčasne s cyklosporínom (pozri časť 4.3).
Pri súbežnom podávaní lerkanidipínu a cyklosporínu sa pozorovalo zvýšenie plazmatických hladín oboch liečiv. Štúdia s mladými zdravými dobrovoľníkmi preukázala, že keď sa cyklosporín podáva 3 hodiny po užití lerkanidipínu, plazmatické hladiny lerkanidipínu sa nezmenili, zatiaľ čo AUC cyklosporínu sa zvýšilo o 27 %. Súbežné podávanie lerkanidipínu s cyklosporínom však spôsobilo 3-násobné zvýšenie plazmatických hladín lerkanidipínu a zvýšenie AUC cyklosporínu o 21 %.

Lerkanidipín sa nemá užívať s grapefruitovou šťavou (pozri časť 4.3).
Lerkanidipín je citlivý na inhibíciu metabolizmu grapefruitovou šťavou s následnou zvýšenou systémovou dostupnosťou a zvýšeným hypotenzívnym účinkom.

Pri súčasnom perorálnom podávaní 20 mg lerkanidipínu a midazolamu starším dobrovoľníkom sa zvýšila absorpcia lerkanidipínu (približne o 40 %), ale rýchlosť absorpcie sa znížila (t_max sa predĺžil z 1,75 hod na 3 hod). Koncentrácie midazolamu sa nezmenili.

Opatrnosť je potrebná pri súbežnom predpisovaní lerkanidipínu s inými substrátmi CYP3A4, ako je terfenadín, astemizol, antiarytmiká III. triedy ako je amiodarón, chinidín.

Súčasnému podávaniu lerkanidipínu s induktormi CYP3A4, ako sú antikonvulzíva (napr. fenytoín, karbamazepín) a rifampicín sa má pristupovať opatrne, nakoľko antihypertenzívny účinok sa môže znížiť a tlak krvi sa má sledovať častejšie ako zvyčajne.

Pri súbežnom podávaní lerkanidipínu s metoprololom, ß-blokátorom vylučovaným predovšetkým pečeňou, sa biologická dostupnosť metoprololu nezmenila, zatiaľ čo biologická dostupnosť lerkanidipínu sa znížila o 50 %. Tento účinok môže byť dôsledkom zníženého hepatálneho prietoku krvi vyvolaného beta-blokátormi a preto sa môže vyskytnúť pri iných liekoch tejto skupiny. Lerkanidipín sa môže následne bezpečne podávať s beta-blokátormi, môže byť však potrebná úprava dávky.

V interakčnej štúdii s fluoxetínom (inhibítorom CYP2D6 a CYP3A4), ktorá sa uskutočnila s dobrovoľníkmi vo veku 65 ± 7 rokov (priemer ± smerodajná odchýlka), sa nepreukázala žiadna klinicky významná modifikácia farmakokinetiky lerkanidipínu.

Súčasné podávanie cimetidínu v dávke 800 mg denne významne nemení plazmatické hladiny lerkanidipínu, avšak pri vyšších dávkach je potrebná opatrnosť, lebo sa môže zvýšiť biologická dostupnosť a hypotenzívny účinok lerkanidipínu.

Pri súbežnom podávaní 20 mg lerkanidipínu u pacientov dlhodobo liečených ß-metyldigoxínom sa nepreukázala žiadna farmakokinetická interakcia. U zdravých dobrovoľníkov liečených digoxínom sa po dávke 20 mg lerkanidipínu podanej nalačno preukázalo priemerné zvýšenie C_max digoxínu o 33 %, zatiaľ čo AUC a renálny klírens sa významne nezmenili. U pacientov súbežne liečených digoxínom treba starostlivo sledovať klinické príznaky toxicity digoxínu.

Pri opakovanom podávaní 20 mg lerkanidipínu súbežne so 40 mg simvastatínu sa AUC lerkanidipínu významne nezmenilo, zatiaľ čo AUC simvastatínu sa zvýšilo o 56 % a AUC jeho aktívneho metabolitu ß-hydroxykyseliny o 28 %. Je nepravdepodobné, že by tieto zmeny mali klinický význam. Pri podávaní lerkanidipínu ráno a simvastatínu večer, ako sa u týchto liekov indikuje, sa nepredpokladá žiadna interakcia.

Súbežné podávanie 20 mg lerkanidipínu zdravým dobrovoľníkom nalačno nezmenilo farmakokinetiku warfarínu.

Lercanidipín sa môže bezpečne podávať s diuretikami a inhibítormi ACE.

Požívaniu alkoholu sa treba vyhýbať, pretože alkohol môže zosilňovať účinok vazodilatačných antihypertenzív (pozri časť 4.4).

4.6 Gravidita a laktácia

Údaje o lerkanidipíne nepreukázali žiadny teratogénny účinok u potkanov a králikov a u potkanov nebola poškodená ani reprodukčná výkonnosť. Keďže nie sú k dispozícii klinické skúsenosti s lerkanidipínom počas gravidity a laktácie a u iných dihydropyridínov sa u zvierat zistil teratogénny potenciál, lerkanidipín sa nemá podávať počas gravidity ani ženám v reprodukčnom veku, pokiaľ nepoužívajú účinnú antikoncepciu. Vzhľadom na vysokú lipofilnosť lerkanidipínu možno očakávať vylučovanie do materského mlieka. Preto sa nemá podávať dojčiacim matkám.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Klinické skúsenosti s lerkanidipínom naznačujú, že narušenie schopnosti pacienta viesť vozidlo a obsluhovať stroje je nepravdepodobné. Je však potrebná opatrnosť, pretože sa môže vyskytnúť závrat, asténia, únava a veľmi zriedkavo ospalosť.

4.8 Nežiaduce účinky

Nežiaduce reakcie sa vyskytli približne u 1,8 % liečených pacientov.
V nižšie uvedenej tabuľke sú vymenované nežiaduce reakcie, ktoré sú aspoň v možnom príčinnom vzťahu, rozdelené podľa tried orgánových systémov MedDRA a frekvencie (menej časté, zriedkavé).
Na klasifikáciu výskytu nežiaducim účinkov bola použitá nasledujúca terminológia:
Veľmi časté (³ 1/10)
Časté (³ 1/100 až < 1/10)
Menej časté (³ 1/1 000 až < 1/100)
Zriedkavé (³ 1/10 000 až < 1/1 000)
Veľmi zriedkavé (< 1/10 000)
Neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov)

Tak ako je to uvedené v tabuľke, najčastejšími nežiaducimi reakciami, ktoré boli hlásené v kontrolovaných klinických štúdiách, sú bolesť hlavy, závrat, periférny edém, tachykardia, palpitácie, sčervenanie, pričom každý z nich sa vyskytol u menej ako 1 % pacientov.

Poruchy imunitného systému	Veľmi zriedkavé	Hypersenzitivita
Psychické poruchy	Zriedkavé	Ospalosť
Poruchy nervového systému	Menej časté	Bolesť hlavy; závrat
Poruchy srdca a srdcovej činnosti	Menej časté	Tachykardia; palpitácie
	Zriedkavé	Angína pektoris
Poruchy ciev	Menej časté	Sčervenanie
	Veľmi zriedkavé	Synkopa
Poruchy gastrointestinálneho traktu	Zriedkavé	Nauzea; dyspepsia; hnačka; bolesť brucha; vracanie
Poruchy kože a podkožného tkaniva	Zriedkavé	Vyrážka
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva	Zriedkavé	Myalgia
Poruchy obličiek a močových ciest	Zriedkavé	Polyúria
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania	Menej časté	Periférny edém
	Zriedkavé	Asténia; únava

Po uvedení na trh, zo spontánnych hlásení boli zaznamenané nasledujúce veľmi zriedkavé nežiaduce účinky: gingiválna hypertrofia, reverzibilné zvýšenie sérových hladín hepatálnych transamináz, hypotenzia, zvýšená frekvencia močenia a bolesť na hrudi.
Lerkanidipín môže zriedkavo spôsobovať prekordiálnu bolesť alebo angínu pektoris. Veľmi zriedkavo sa u pacientov s už existujúcou angínou pektoris môže objaviť zvýšená frekvencia, trvanie a závažnosť týchto záchvatov. Môžu sa vyskytnúť ojedinelé prípady infarktu myokardu.
Nezdá sa, že by lerkanidipín negatívne ovplyvňoval hladinu krvného cukru alebo sérových lipidov.

4.9 Predávkovanie

Po uvedení na trh boli zaznamenané tri prípady predávkovania (150 mg, 280 mg a 800 mg lerkanidipínu užité so samovražedným úmyslom). U prvého pacienta sa vyskytla spavosť a predávkovanie bolo liečené výplachom žalúdka. U druhého pacienta sa rozvinul kardiogénny šok so závažnou ischémiou myokardu a miernym renálnym zlyhaním a pacient bol liečený vysokými dávkami katecholamínov, furosemidom, digitalisom a parenterálnymi plazma-expandérmi. U tretieho pacienta sa vyskytlo vracanie a hypotenzia a pacient bol liečený aktívnym uhlím, laxatívom a infúziou dopamínu. Všetky tri prípady boli vyliečené bez následkov.
Pri predávkovaní možno očakávať masívnu periférnu vazodilatáciu s výraznou hypotenziou a reflexnou tachykardiou. V prípade závažnej hypotenzie, bradykardie a bezvedomia môže byť prospešná podpora kardiovaskulárneho systému s intravenóznym podaním atropínu kvôli bradykardii.
Vzhľadom na predĺžený farmakologický účinok lerkanidipínu je nevyhnutné u pacienta po predávkovaní monitorovať kardiovaskulárny stav minimálne 24 hodín. Nie sú k dispozícii informácie o vhodnosti dialýzy. Keďže je lerkanidipín vysoko lipofilný, je veľmi pravdepodobné, že plazmatické hladiny nie sú dostatočnou informáciou na stanovenie trvania rizika a dialýza nemusí byť účinná.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina:
Selektívny blokátor vápnikových kanálov s prevažujúcimi vaskulárnymi účinkami
ATC kód: C08CA13

Lerkanidipín je antagonista vápnikových kanálov zo skupiny dihydropyridínov a inhibuje transmembránový prísun vápnika do srdcového svalu a hladkých svalov. Mechanizmus jeho hypotenzívneho účinku spočíva v priamom relaxačnom účinku na hladké svalstvo ciev, čím sa znižuje celková periférna rezistencia. Napriek svojmu krátkemu farmakokinetickému plazmatickému polčasu má lerkanidipín predĺžený antihypertenzívny účinok z dôvodu svojho vysokého membránového rozdeľovacieho koeficientu a vzhľadom na svoju vysokú vaskulárnu selektivitu nemá negatívne inotropný účinok.
Keďže vazodilatácia indukovaná lerkanidipínom nastupuje postupne, akútna hypotenzia s reflexnou tachykardiou sa pozorovala zriedkavo u hypertenzívnych pacientov.
Antihypertenzívny účinok lerkanidipínu, ktorý je racemátom, je spôsobený predovšetkým jeho (S)-enantiomérom.
Okrem klinických štúdií zameraných na potvrdenie terapeutických indikácií sa aj v ďalších malých nekontrolovaných ale randomizovaných štúdiách s pacientmi so závažnou hypertenziou (diastolický tlak priemer ± SD: 114,5 ± 3,7 mmHg) preukázalo, že po podaní dávky 20 mg lerkanidipínu jedenkrát denne sa krvný tlak normalizoval u 40 % pacientov z 25 pacientov a u 56 % pacientov z 25 pacientov po podaní dávky 10 mg dvakrát denne. V dvojito zaslepenej, randomizovanej štúdii kontrolovanej placebom u pacientov s izolovanou systolickou hypertenziou lerkanidipín bol účinný v znižovaní systolického krvného tlaku z pôvodných priemerných hodnôt 172,6 ± 5,6 mmHg na 140,2 ± 8,7 mmHg.'

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia
Po perorálnom podaní 10 – 20 mg sa lerkanidipín úplne absorbuje a maximálne plazmatické hladiny 3,30 ng/ml ± 2,09 SD, resp. 7,66 ng/ml ± 5,90 SD sa dosahujú v priebehu 1,5 - 3 hodín po podaní.

Obidva enantioméry lerkanidipínu majú podobný profil plazmatických hladín: čas po dosiahnutie maximálnej plazmatickej koncentrácie je rovnaký, maximálna plazmatická koncentrácia a AUC sú v priemere 1,2-krát vyššie v prípade (S) enantioméru a eliminačné polčasy oboch enantiomérov sú prakticky rovnaké. Nepozorovala sa žiadna „in vivo“ interkonverzia enantiomérov.

Vzhľadom na vysoký metabolizmus prvého prechodu pečeňou je absolútna biologická dostupnosť lerkanidipínu podaného perorálne pacientom s normálnym stravovacím režimom približne 10 %, po podaní zdravým dobrovoľníkom nalačno je však absolútna biologická dostupnosť znížená na 1/3.
Dostupnosť lerkanidipínu po perorálnom podaní sa zvýšila 4-násobne po podaní do 2 hodín po požití jedla s vysokým obsahom tukov. Lerkanidipín sa má preto užívať pred jedlom.

Distribúcia
Distribúcia z plazmy do tkanív a orgánov je rýchla a extenzívna.
Väzba lerkanidipínu na sérové proteíny prevyšuje 98 %. Keďže hladiny plazmatických proteínov sú u pacientov so závažnou renálnou alebo hepatálnou poruchou funkcie znížené, voľná frakcia liečiva sa môže zvýšiť.

Biotransformácia
Lerkanidipín sa extenzívne metabolizuje prostredníctvom CYP3A4; v moči ani v stolici sa nenachádzalo pôvodné liečivo. Lerkanidipín sa konvertuje predovšetkým na neúčinné metabolity a približne 50 % dávky sa vylučuje močom.

„In vitro“ experimenty s ľudskými pečeňovými mikrozómami dokázali, že lerkanidipín v určitom rozsahu inhibuje CYP3A4 a CYP2D6 v koncentráciách 160- resp. 40- násobne vyšších, ako sú maximálne plazmatické koncentrácie po podaní dávky 20 mg.

Okrem toho interakčné štúdie u ľudí preukázali, že lerkanidipín nezmenil plazmatické hladiny midazolamu, typického substrátu CYP3A4, ani metoprololu, typického substrátu CYP2D6. Preto sa pri terapeutických dávkach nepredpokladá inhibícia biotransformácie liečiv metabolizovaných prostredníctvom CYP3A4 a CYP2D6 lerkanidipínom.

Eliminácia
Eliminácia sa uskutočňuje výlučne biotransformáciou.

Priemerný terminálny eliminačný polčas je 8 – 10 hodín a terapeutický účinok pretrváva 24 hodín z dôvodu jeho vysokej väzby na membránové lipidy. Po opakovanom podávaní sa nepozorovala žiadna kumulácia.

Linearita / nelinearita
Perorálne podanie lerkanidipínu vedie k plazmatickým hladinám lerkanidipínu, ktoré nie sú priamo úmerné dávkovaniu (nelineárna kinetika). Pozorované maximálne plazmatické koncentrácie po dávkach 10, 20 alebo 40 mg boli v pomere 1:3:8 a plochy pod krivkami vyjadrujúcimi závislosť koncentrácie a času boli v pomere 1:4:18, čo svedčí o progresívnej saturácii metabolizmu prvého prechodu pečeňou. V korelácii s tým sa zvyšovaním dávkovania zvyšuje dostupnosť.

Charakteristiky u pacientov
U starších pacientov a u pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek alebo s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene sa preukázalo, že farmakokinetika lerkanidipínu je podobná ako farmakokinetika pozorovaná v celkovej populácii pacientov; u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek alebo u dialyzovaných pacientov sa zistili vyššie hladiny liečiva (približne o 70 %). U pacientov so stredne závažnou až závažnou poruchou funkcie pečene sa systémová biologická dostupnosť lerkanidipínu pravdepodobne zvýši, pretože liečivo sa za normálnych okolností extenzívne metabolizuje v pečeni.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V štúdiách farmakologickej bezpečnosti u zvierat sa nepreukázali žiadne účinky na autonómny nervový systém, centrálny nervový systém alebo na gastrointestinálnu funkciu pri antihypertenzívnych dávkach.

Významné účinky, ktoré boli pozorované v dlhodobých štúdiách u potkanov a psov, priamo alebo nepriamo súviseli so známymi účinkami vysokých dávok blokátorov vápnikových kanálov, pričom odrážali predovšetkým intenzívnu farmakodynamickú aktivitu.

Lerkanidipín nebol genotoxický a nedokázalo sa karcinogénne riziko.

Fertilita a celková reprodukčná výkonnosť u potkanov nebola ovplyvnená liečbou lerkanidipínom.

U potkanov a králikov sa nedokázal teratogénny účinok; u potkanov však lerkanidipín vo vysokých dávkach indukoval pre- a post- implantačné straty a spomalenie fetálneho vývoja.

Lerkanidipíniumchlorid podaný vo vysokej dávke (12 mg/kg/deň) počas pôrodu indukoval dystokiu.

Distribúcia lerkanidipínu a/alebo jeho metabolitov u gravidných zvierat a ich vylučovanie do materského mlieka sa neskúmali.

V toxikologických štúdiách sa metabolity nehodnotili samostatne.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Lercanidipin Orion 10 mg
Jadro:
Kukuričný škrob
Sodná soľ karboxymetylškrobu (typu A)
Bezvodý koloidný oxid kremičitý
Mikrokryštalická celulóza
Poloxamér 188
Nátriumstearylfumarát
Makrogol 6000

Filmová vrstva:
Hypromelóza
Makrogol 6000
Žltý oxid železitý (E 172)
Oxid titaničitý (E 171)

Lercanidipin Orion 20 mg
Jadro:
Mikrokryštalická celulóza
Kukuričný škrob
Sodná soľ karboxymetylškrobu (typu A)
Bezvodý koloidný oxid kremičitý
Povidón K 30
Nátriumstearylfumarát

Filmová vrstva:
Hypromelóza
Makrogol 6000
Červený oxid železitý (E 172)
Oxid titaničitý (E 171)

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

Lercanidipin Orion 10 mg
2 roky

Lercanidipin Orion 20 mg
3 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

PVC-Al blistre alebo PVC/PVDC-Al blistre v škatuľkách

Lercanidipin Orion 10 mg
Veľkosti balenia: 7, 14, 28, 35, 42, 50, 56, 98, 100, 280 (10x28) filmom obalených tabliet

Lercanidipin Orion 20 mg
Veľkosti balenia: 7, 14, 28, 35, 42, 50, 56, 98, 100, 280 (10x28) filmom obalených tabliet

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené na trh.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetky nepoužité lieky alebo odpad vzniknutý z liekov majú byť zlikvidované v súlade s národnými požiadavkami.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Orion Corporation, Orionintie 1, FI-02200 Espoo, Fínsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

Lercanidipin Orion 10 mg: 58/0815/09-S
Lercanidipin Orion 20 mg: 58/0816/09-S


9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE


10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

{MM/RRRR}