IRUZID 10 MG/12,5 MG tbl 60x10 mg/ 12,5 mg (blis.PVC/PVDC/Al)

SPC
zia a to obzvlášť u pacientov, ktorí majú depléciu objemu a/alebo solí v dôsledku predchádzajúcej liečby diuretikami.Liečba diuretikami má byť ukončená 2-3 dni pred začatím liečby lizinoprilom s hydrochlórothiazidom. U pacientov, u ktorých nemôže byť liečba diuretikami ukončená, sa môže začať liečba jedine samotným lizinoprilom v dávke 2,5 mg.



4.3 Kontraindikácie

• 2-3 trimester tehotenstva a predpokladané tehotenstvo (pozri časť4.4 a 4.6).
• anúria
• precitlivenosť na ktorúkoľvek zložku prípravku, angioneurotický edém v anamnéze ako následok predchádzajúcej liečby ACE inhibítorom a vrodený alebo idiopatický angioneurotický edém
• precitlivenosť na iné sulfonamidové deriváty



4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Hypotenzia a nerovnováha tekutín a elektrolytov
Tak ako pri liečbe inými antihypertenzívami tak sa aj u niektorých pacientov môže objaviť symptomatická hypotenzia. Symptomatická hypotenzia bola zriedkavo pozorovaná u nekomplikovaných hypertonikov a tento stav nastáva s väčšou pravdepodobnosťou vtedy, ak má pacient nerovnováhu tekutín a elektrolytov napr. objemovú depléciu, hyponatriémiu,
hypochloremickú alkalózu, alebo hypokaliémiu ako dôsledok predchádzajúcej liečby diuretikami,
diétneho obmedzenia soli, dialýzy, dlhodobej hnačky alebo vracania. U týchto pacientov sa preto majú periodicky sledovať elektrolyty v sére.
U pacientov so zvýšeným rizikom symptomatickej hypotenzie musí byť začatie terapie a titrácia dávky prevádzaná pod prísnym lekárskym dohľadom.
Zvláštna opatrnosť je potrebná u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo cerebrovaskulárnym ochorením, u ktorých by nadmerný pokles krvného tlaku pri liečbe lizinoprilom s hydrochlórothiazidom mohol viesť k infarktu myokardu alebo mozgovej cievnej príhode.
Ak dôjde k hypotenzii treba pacienta uložiť do polohy na znak a ak je to potrebné má sa mu podať intravenózne infúzia fyziologického roztoku. Prechodná hypotenzia nie je kontraindikáciou pre podanie ďalšie dávky. Po úprave objemu a tlaku sa môže pokračovať v liečbe redukovanými dávkami alebo podávaním lizinoprilu a hydrochlórotiazidu samostatne.
Tak ako u ostatných vasodilatátorov, lizinopril s hydrochlórothiazidom musí byť podávaný opatrene u pacientov s aortálnou stenózou nebo hypertrofickou kardiomyopatiou.

Hypotenzia pri akútnom infarkte myokardu
Liečba lizinoprilom nesmie byť začatá u pacientov s akútnym infarktom myokardu, u ktorých je riziko ďalšieho vážneho zhoršenia hemodynamiky po liečbe vazodilatanciami.
Sú to pacienti so systolickým tlakom 100 mmHg alebo nižším, alebo pacienti v kardiogénnom šoku. Počas prvých troch dní po infarkte je potrebné znížiť dávku, ak je systolický tlak 120 mmHg alebo nižší. Udržiavacie dávky treba znížiť na 5 mg, alebo prechodne na 2,5 mg, ak je systolický tlak 100 mmHg alebo menej. Keď hypotenzia pretrváva (systolický tlak je nižší ako 90 mmHg viac ako jednu hodinu), podávanie lizinoprilu treba prerušiť.

Zníženie funkcie obličiek
Tiazidy nie sú vhodné diuretiká pre pacientov s renálnym insuficienciou a sú neúčinné u pacientov s klírensom kreatinínu 30 ml/min a menej (stredná až závažná renálna nedostatočnosť).
Liek sa nikdy nepoužíva u pacientov s renálnou insuficienciou (klírens kretinínu sa rovná alebo je nižší ako 80 ml/min), iba ak titrácia liečiv preukáže potrebu užitia kombinovaného prípravku. U
niektorých pacientov s bilaterálnou stenózou renálnych tepien alebo stenózou artérie solitárnej obličky, ktorí boli liečení inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu, bol pozorovaný vzostup sérovej urey a sérového kreatinínu. Tieto zmeny boli po prerušení terapie zvyčajne reverzibilné.Toto je pravdepodobné najmä u pacientov s renálnou insuficienciou.Ak je prítomná aj renovaskulárna hypertenzia, je zvýšené riziko závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie. U
týchto pacientov by sa mala liečba začať pod prísnym lekárskym dohľadom, nízkymi staroslivo
titrovanými dávkami. Pretože liečba diuretikami zvyšuje riziko, musia sa starostlivo monitorovať
renálne funkcie počas prvých týždňov podávania lieku.
U niektorých hypertonikov, ktorí predtým nemali zjavné renovaskulárne ochorenie, došlo k miernemu prechodnému zvýšeniu sérovej urey a sérového kreatínu, najmä keď bol lizinopril podávaný súčasne s diuretikami. Pokiaľ k tomu dôjde počas liečby, musí sa liečba kombináciou lizinoprilu s hydrochlórothiazidom prerušiť. Pokračovanie liečby je možné s nižšími dávkami lieku alebo sa môžu obe liečivá užívať v samostatne.

Transplantácia obličiek
Nie sú skúsenosti s podáváním lizinoprilu s hydrochlórothiazidom u pacientov po transplantácii obličiek.

Porucha funkcie pečene
U pacientov s porušenými pečeňovými funkciami alebo progresívnym ochorením pečene sa musia tiazidy podávať veľmi opatrne, pretože zmeny rovnováhy tekutín a elektrolytov môžu spôsobiť
hepatálnu kómu.

Zlyhanie pečene
Veľmi zriedkavo boli ACE inhibítory spájané so syndrómom, ktorý sa začína cholestatickou žltačkou a progreduje do fulminantnej nekrózy a (niekedy) končí smrťou. Mechanizmus tohto
syndrómu nie je známy. U pacientov užívajúcich ACE inhibítory, u ktorých sa vyvinie žltačka
alebo nápadné zvýšenie pečeňových enzýmov, sa má liečba ACE inhibítormi ukončiť a je potrebné ich sledovanie pod lekárskym dohľadom (pozri časť 4.8.).

Neutropénia/agranulocytóza / trombocytopénia / anémia
Neutropénia/agranulocytóza, trombocytopénia a anémia boli hlásené u pacientov užívajúcich ACE
inhibítory. U pacientov s normálnymi renálnymi funkciami a bez iných komplikujúcich faktorov sa sa len ojedinele rozvine neutropénia. ACE inhibítory by mali s mimoriadnou opatrnosťou užívať pacienti s kolagénovými vaskulárnymi ochoreniami, imunosupresívnou liečbou, liečbou alopurinolom alebo prokaínamidom, alebo pacienti s viacerými takýmito komplikujúcimi faktormi, najmä ak je už pred liečbou prítomná porucha funkcie obličiek. U niektorých pacientov
nastal rozvoj závažných infekcií, ktoré v niekoľkých prípadoch nereagovali na intenzívnu
antibiotickú liečbu. Ak lizinopril užívajú takýto pacienti, sú nutné pravidelné kontroly počtu bielych krvinek a pacientov treba poučiť, že majú hlásiť akýkoľvek príznak infekcie.

Chirurgia / anestézia
U pacientov, ktorí sa podrobujú väčšiemu chirurgickému zákroku, alebo počas anestézie látkami vyvolávajúcimi hypotenziu, môže lizinopril blokovať tvorbu angiotenzínu II pri druhotnom

kompenzačnom uvoľnení renínu. Ak dôjde k hypotenzii a predpokladá sa, že je spôsobená uvedeným mechanizmom, môže byť upravená zvýšením objemu.

Metabolické a endokrinné účinky
Liečba tiazidovými môže narušiť glukózovú toleranciu a preto je niekedy potrebná úprava dávky antidiabetík vrátane inzulínu.
Tiazidy môžu znižovať exkréciu vápnika močom a môžu tiež vyvolať prechodné a mierne zvýšenie sérových hladín vápnika. Vysoká hyperkalciémia môže znamenať skrytý
hyperparathyroidismus.Liečba tiazidmi sa má pred vykonaním testov na funkciu príštitných
teliesok prerušiť.
S liečbou tiazidovými diuretikami môže byť spojená zvýšená hladina cholesterolu a triglyceridov. U niektorých pacientov užívajúcich tiazidové diuretiká sa môže vyskytnúť hyperurikémia a/alebo dna. Napriek tomu, môže lizinopril zvýšiť vylučovanie kyseliny močovej a tým zmierniť hyperurikemický účinok hydrochlórotiazidu.

Precitlivenosť/angioneurotický edém
U pacientov liečených inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu, vrátane lizinoprilu bol zriedka hlásený výskyt angioneurotického edému tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana. V takom prípade sa musí liečba lizinoprilom s hydrochlórothiazidom okamžite prerušiť a
má byť začatá liečba a príslušné monitorovanie na zaistenie úplného vymiznutia príznakov skôr
ako prepustíme pacienta. V prípadoch, keď bol opuch len na tvári a perách sa zvyčajne situácia vyriešila bez liečby, na zmiernenie príznakov bolo vhodné použitie antihistaminík. Angioneurotický edém spojený s opuchom hltanu môže byť fatálny. V prípade keď dôjde k postihnutiu jazyka, hlasiviek alebo hrtanu, je pravdepodobná blokáda dýchacích ciest.
V takýchto prípadoch je potrebné urýchlene poskytnúť príslušnú liečbu.Tá môže zahŕňať
podávanie adrenalínu a/alebo zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest.
Pacient musí byť pod prísnym lekárskym dohľadom až do úplného a pretrvávajúceho ústupu príznakov.
Angioedém môže tiež postihnúť črevá a prejaviť sa akútnou bolesťou brucha, nevoľnosťou, zvracaním a hnačkou. Bolo zistené, že podávanie ACE inhibítorov pacientom čiernej rasy vedie, v porovnaní s príslušníkmi iných rás, k zvýšeniu výskytu rozvoja angioedému. Pacienti s anamnézou angioedému bez vzťahu k terapii ACE inhibítormi môžu byť vystavení väčšiemu riziku angioedému pri užívaní ACE inhibítora (pozri časť 4.3).
U pacientov užívajúcich thiazidy sa môžu objaviť senzitívne reakcie i bez známej predchádzajúcej alergie alebo bronchiálnej astmy. Bola hlásená exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erythemathosus v súvislosti s užíváním thiazidov.

Rasa
ACE inhibítory spôsobujú angioneurotický edém u černochov častejšie než u ostatných pacientov iných rás.

Desenzibilizácia
U pacientov, ktorí používajú ACE inhibítory sa vyskytli anafylaktoidné reakcie počas desenzibilizácie (napr.jedom blanokrídleho hmyzu). Týmto reakciám sa dá vyhnúť dočasným prerušením terapie ACE inhibítormi pred každou desenzibilizáciou, ale tieto reakcie sa znovu objavili po znovuzavedení liečby.

Anafylaktické reakcie počas aferézy lipoproteínmi s nízkou hustotou (LDL)
Život ohrozujúce anafylaktické reakcie sa vzácne objavili u pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas LDL aferézy s dextrán sulfátom. Týmto reakciám sa zabránilo dočasným prerušením liečby ACE inhibítormi pred každou aferézou.

Hemodialyzovaní pacienti
Pozri časť 4.5.

Kašeľ

Kašeľ bol hlásený pri použití ACE inhibítorov. Charakteristický je trvalý neproduktívny kašeľ, ktorý prestáva po prerušení liečby. Pri diferenciálnej diagnostike kašľa by sa mal brať do úvahy aj kašeľ vyvolaný ACE inhibítormi.

Gravidita
ACE inhibítory sa nemajú užívať počas gravidity. Pokiaľ je liečba ACE inhibítormi nevyhnutná a pacientka plánuje graviditu, je nutná okamžitá zmena na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má stanovený bezpečnostný profil pre užívanie počas gravidity. Ak je gravidita potvrdená,
liečba ACE inhibítormi musí byť ihneď prerušená a ak je to vhodné, začať s alternatívnou liečbou
(pozri časť 4.3, 4.6).

Použitie u detí
Účinnosť a bezpečnosť použitia u detí nebola stanovená. Preto sa užívanie u detí neodporúča.

Starší pacienti
V klinických štúdiách bola účinnosť a tolerancia kombinácie lizinoprilu s hydrochlórotiazidom u starších i mladších pacientov podobná.



4.5 Liekové a iné interakcie

Predchádzajúca liečba diuretikami
Po začatí liečby kombináciou lisinoprilu s hydrochlórothiazidom sa môže vyskytnúť
symptomatická hypotenzia a to najmä u pacientov, ktorí majú depléciu objemu a/alebo solí
v dôsledku predchádzajúcej liečby diuretikami. Liečba diuretikami má byť ukončená 2-3 dni pred začatím liečby lisinoprilom s hydrochlórothiazidom.
U pacientov, u ktorých nemôže byť ukončená diuretická liečba, sa liečba samotným lizinoprilom môže začať iba v dávke 2,5 mg.

Membrány pri hemodialýze
Užívanie kombinácie lizinoprilu s hydrochlórothiazidom nie je indikované u dialyzovaných pacientov pre možné renálne zlyhanie. U pacientov liečených dialýzou s použitím vysokoprietokových membrán (napr. AN 69 ) a súčasne liečených ACE inhibítorom bol hlásený vysoký výskyt anafylaktoidných reakcí. Táto kombinácia musí byť vylúčená.

Sérový draslík
Ak sa lizinopril podáva spolu s diuretikami, ktoré vedú k strate draslíka, môže sa tým zlepšiť vyvolaná hypokaliémia. Užívanie doplnkov draslíka, kálium šetriacich diuretík alebo náhrad solí obsahujúcich draslík najmä u pacientov s poškodenou funkciou obličiek, môže viesť
k významnému vzostupu sérovej hladiny draslíka. Ak sa súčasné použitie lisinoprilu / hydrochlórothiazidu a niektorého z uvedených liekov považuje za potrebné, odporúča sa pravidelná kontrola sérových hladín draslíka.

Lítium
Lítium sa nesmie podávať spolu s diuretikami alebo ACE inhibítormi.Diuretiká a ACE inhibítory znižujú renálny klírens lítia, a tým zvyšujú riziko jeho toxicity. Pred ich preskripciou je potrebné preštudovanie údajov pre lítiové prípravky.

Tricyklické antidepresíva/antipsychotiká/anestetiká
Súčasné užívanie určitých anestetických prípravkov, tricyklických antidepresív a antipsychotík s ACE inhibítormi môže spôsobiť ďalší pokles krvného tlaku (pozri časť 4.4)

Sympatomimetiká
Sympatomimetiká môžu znížiť antihypertenzívný účinok ACE inhibítorov.

Iné liečivá
Indometacín môže znížiť antihypertenzívný účinok súčasne užívaného lizinoprilu s hydrochlórothiazidom. Súčasné podávanie lizinoprilu a nesteroidných antiflogistík

u niektorých pacientov s poruchou renálnej funkcie môže mať za následok zhoršenie funkcie obličiek.
Antihypertenzívny účinok lizinoprilu s hydrochlórothiazidom môže byť potencovaný súčasným užívaním s inými liekmi pravdepodobne vyvolávajúcich posturálnu hypotenziu.



4.6 Gravidita a laktácia

Gravidita
Neodporúča sa používanie ACE inhibítorov počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4.). Užívanie ACE inhibítorov je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časť 4.3 a 4.4.).
Lizinopril s hydrochlórothiazidom je kontraindikovaný počas gravidity. Pokiaľ nie je gravidita vylúčená, liečba musí byť prerušená.
ACE inhibítory môžu spôsobiť fetálnu a neonatálnu morbiditu a mortalitu, keď sú podávané gravidným ženám počas druhého a tretieho trimestra. Použitie ACE inhibítorov v tomto období bolo spojené s poškodením plodu a novorodenca zahrňujúcim hypotenziu, zlyhanie obličiek, hyperkaliémiu a/alebo hypopláziu lebky novorodenca. Ak sa u matky vyskytne oligohydramnión, pravdepodobne ako prejav zníženej funkcie obličiek plodu, môže mať za následok kontraktúru
končatín, kraniofaciálne deformácie a hypoplastický vývoj pľúc u plodu. Novorodenci matiek
užívajúcich lizinopril počas gravidity musia byť sledovaní pre riziko vzniku hypotenzie, oligúrie a hyperkaliémie. Lizinopril prechádza placentárnou bariérou a bol odstránený z cirkulácie novorodenca peritoneálnou dialýzou a teoreticky by sa mal dať odstrániť výmennou transfúziou. Nie sú skúsenosti s odstranením hydrochlorothiazidu, ktorý tiež prechádza placentárnou bariérou.

Laktácia
Nie je známe či sa lizinopril vylučuje do materského mlieka, tiazidy boli preukázané v materskom mlieku.
Vzhľadom na možné závažné vedľajšie účinky na kojené dieťa je potrebné sa rozhodnúť, či prerušit kojenie alebo prerušiť liečbu matky, pričom je potrebné brať do úvahy prínos liečby pre
matku.



4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Pri vedení vozidiel alebo práci so strojmi je nevyhnutné vziať do úvahy, že sa môžu občas dostaviť
závraty alebo únava.



4.8 Nežiaduce účinky

Nasledujúce nežiaduce účinky boli sledované a hlásené počas liečby lizinoprilom/
hydrochlórothiazidom s následnou frekvenciou:

Veľmi časté : (≥ 10 %),
Časté : (≥ 1 %, < 10 %), Menej časté : (≥ 0,1 %, < 1 %), Zriedkavé : (≥ 0,01 %, < 0,1 %),
Veľmi zriedkavé : (< 0,01 %) vrátane izolovaných hlásení prípadov.

Poruchy metabolizmu a výživy
Menej časté: dna

Poruchy nervového systému a psychiatrické poruchy
Časté: závraty, ktoré často zmiznú po znížení dávky a zriedka vyžadujú prerušenie liečby; bolesti hlavy, únava
Menej časté: parestézia, asténia

Respiračné, hrudné a mediastinálne poruchy
Časté: suchý dhodobý kašeľ, ktorý ustúpi po ukončení liečby

Kardiovaskulárne poruchy
Časté: hypotenzia vrátane ortostatickej hypotenzie
Menej časté: palpitácia, bolesť na hrudi, svalové kŕče a svalová slabosť

Gastrointestinálne poruchy
Menej časté: hnačky, nauzea, vracanie, ťažkosti s trávením, pankreatitída, sucho v ústach

Poruchy kože a podkožného tkaniva
Menej časté: vyrážka
Zriedkavé: angioneurotický edém tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana
(pozri časť 4.4)



Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Menej časté: impotencia.

Iné
Zriedkavé: jeden alebo viacero z týchto príznakov: horúčka, vaskulitída, myalgia, artralgia/artritída, pozitívne antinukleárne protilátky , zvýšená sedimentácia, eozinofília a leukocytóza, vyrážky, fotosenzitivita alebo iné kožné prejavy.

Abnormálne klinické a laboratórne nálezy
Zmeny laboratórnych hodnôt mali ojedinele klinický význam. Hyperglykémia, hyperurikémia a hyperkalémia alebo hypokalémia sa objavili iba príležitostne. Zvýšenie sérovej urey, sérového kreatinínu u pacientov bez príznakov predchádzajúceho renálneho poškodenia bolo zvyčajne
mierne a prechodné. Pokiaľ vzostup spomínaných hladín pretrváva, zvyčajne vymizne po
prerušení liečby. Bola hlásená depresia kostenej drene prejavujúca sa anémiou a / alebo trombocytopéniou a/alebo leukopéniou. Zriedkavo bola hlásená agranulocytóza, pričom príčinná súvislosť nebola preukázaná. U hypertenzných pacientov je často hlásený malý pokles hemoglobínu a hematokritu, ale ojedinele má klinický význam, pokiaľ súčasne neexistuje i dalšia príčina anémie. Ojedinele sa objavil vzostup pečeňových enzýmov a/alebo sérového bilirubínu, ale príčinná súvislosť s liečbou nebola preukázaná. Ojedinele bola hlásená hemolytická anémia.

Nežiaduce účinky jednotlivých složiek prípravku

Hydrochlorothiazid
Infekcie a superinfekcie: sialadenitída

Poruchy krevného a lymfatického systému: leukopénia, neutropénia/agranulocytóza, trombocytopénia, aplastická anémia, hemolytická anémia, supresia kostnej drene

Poruchy metabolizmu a výživy: anorexia, hyperglykémia, glykosúria, hyperurikémia, nerovnováha elektrolytov (vrátane hyponatrémie a hypokalémie, zvýšenie cholesterolu a triglyceridov)

Psychiatrické poruchy: nepokoj, depresia, poruchy spánku

Poruchy nervového systému : strata chuti do jedla , parestézia, točenie hlavy

Poruchy oka: xantopsia, prechodné rozmazané videnie

Poruchy ucha a vnútorného ucha: vertigo

Kardiovaskulárne poruchy : posturálna hypotenzia, srdečná arytmia

Cievne poruchy: nekrotizujúca angiitída (vaskulitída, kožná vaskulitída)

Respiračné, hrudné a mediastinálne poruchy: problémy s dýchaním, (vrátane pneumónie a pľúcneho edému)

Gastrointestinálne poruchy : hnačky, zápcha, ťažkosti s trávením, pankreatitída

Hepatobiliárne poruchy: žltačka (intrahepatálna cholestatická žltačka )'

Poruchy kože a podkožného tkaniva : fotosenzitívna reakcia, vyrážka, kožná reakcia podobná lupus erythematosus, reaktivácia kožného lupus erythematosus, žihľavka, anafylaktická reakcia, toxická epidermálna nekrolýza

Poruchy muskuloskeletálne, spojivového tkaniva a kostí: svalové spasmy Poruchy renálne a urinárne: renálna dysfunkcia, intersticiálna nefritída Celkové poruchy: horúčka, slabosť
Lisinopril a iné ACE inhibítory
Poruchy krvného a lymfatického systému
zriedkavé: pokles hemoglobínu, hematokritu
veľmi zriedkavé: depresia kostnej drene, anémia, trombocytopénia, leukopénia, neutropénia, agranulocytóza (pozri časť 4.4.), hemolytická anémia, lymfadenopatia, autoimunitné ochorenie

Poruchy metabolizmu a výživy
velmi zriedkavé : hypoglykémia

Poruchy nervového systému a psychiatrické poruchy
časté: závraty, bolesť hlavy
menej časté: zmeny nálady, parestézia, vertigo, porucha chuti, poruchy spánku zriedkavé : zmätenosť

Kardiovaskulárne poruchy
časté: ortostatické prejavy (vrátane hypotenzie)
menej časté : rhinitída
veľmi zriedkavé: bronchospazmus, sinusitída, alergická alveolitída/eosinofilná pneumónia

Gastrointestinálne poruchy
časté: hnačka , vracanie
menej časté: nevoľnosť, bolesť brucha a porucha trávenia zriedkavé : sucho v ústach
veľmi zriedkavé :pankreatitída, intestinálny angioedém, hepatitída - buď hepatocelulárna alebo cholestatická, žltačka, zlyhanie pečene (pozri časť 4.4.)

Poruchy kože a podkožného tkaniva
Menej časté : vyrážka, svrbenie
zriedkavé : precitlivenosť /angioneurotický edém, angioneurotický edém tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtanu (pozri časť 4.4.), žihľavka, alopécia, psoriáza
veľmi zriedkavé :diaforéza, pemfigus, toxická epidermálna nekrolýza, Stevens-Johnsonov syndróm, erythema multiforme

Môže se objaviť súbor jedného alebo viacerých následujúcich príznakov : horúčka, vaskulitída, myalgia, artralgia alebo artritída, pozitívne antinukleárne protilátky, zvýšenie sedimentácie, eosinofília, leukocytóza, vyrážka, fotosenzibilita alebo ďalšie dermatologické manifestácie.

Poruchy renálne a urinárne
časté: renálna dysfunkcia
zriedkavé : urémia, akútne renálne zlyhanie veľmi zriedkavé : oligúria/anúria

Poruchy reprodukčného systému, genitálií a pŕs
menej časté : impotencia zriedkavé : gynekomastia

Celkové poruchy a poruchy v mieste podania
menej časté : únava, asténia

Laboratórne nálezy
menej časté : zvýšenie sérovej urey, sérového kreatinínu, pečeňových enzýmov, hyperkalémia zriedkavé : zvýšenie sérového bilirubínu, hyponatrémia



4.9 Predávkovanie

Nie sú dostupné žiadne konkrétne informácie o liečbe predávkovania lizinoprilom/
hydrochlórotiazidom.
Liečba je symptomatická a podporná. Liečba lizinoprilom s hydrochlórothiazidom musí byť prerušená a pacient musí byť starostlivo sledovaný. Terapia závisí od povahy a závažnosti príznakov. Musí sa zabrániť absorpcii liečiv a musia sa použiť metódy k urýchleniu eliminácie. Lizinopril
Najpravdepodobnejším prejavom predávkovania by mohla byť hypotenzia, poruchy elektrolytov, renálne zlyhanie. Ak je prítomná závažná hypotenzia, pacient sa má uložiť do protišokovej polohy a musí mu byť podaná infúzia fyziologického roztoku. Môže sa zvažovať podanie angiotenzínu II. ACE inhibítory možno odstrániť z cirkulácie hemodialýzou. Nesmie byť ale použitá vysokoprietoková polyakrylonitrilová dialyzačná membrána. Je nevyhnutné často monitorovať koncentrácie sérových elektrolytov a kreatinínu.
Hydrochlórothiazid
Najčastejšími príznakmi predávkovania hydrochlórotiazidom je deplécia elektrolytov (hypokaliémia, hypochlorémia, hyponatriémia) a dehydratácia spôsobená nadmernou diurézou. Ak sa súbežne užíva digitalis, hypokaliémia môže zvýšiť pravdepodobnosť vzniku arytmií.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: hypotenzívum, inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu a diuretiká.
ATC kód: C09BA03.
Liek je fixnou kombináciou lizinoprilu, inhibítora angiotenzín konvertujúcího enzýmu (ACE), a hydrochlórothiazidu, thiazidového diuretika. Obe zložky sa v antihypertenzívnom pôsobení vzájomne podporujú.
Lizinopril je inhibítor peptidyl dipeptidázy. Inhibuje angiotenzín konvertujúci enzým (ACE), ktorý katalyzuje premenu angiotenzínu I na vazokonstrikčný peptid, angiotenzín II. Angiotenzín II stimuluje aj sekréciu aldosterónu v kôre nadobličiek. Inhibícia ACE aktivity vedie k zníženiu koncentrácie angiotenzínu II s následným poklesom vazokonstrikčnej aktivity a k zníženej sekrécii aldosterónu. Znížená koncentrácia aldosterónu môže viesť k vzostupu sérových koncentrácií
draslíka.
Zatiaľ čo mechanizmus, ktorým lizinopril znižuje krvný tlak supresiou renín-angiotenzín- aldosterónového systému je považovaný za primárny, lizinopril má antihypertenzívny účinok aj u hypertenzných u pacientov s nízkou hladinou renínu
ACE je identický s kininázou II, enzýmom, ktorý rozkladá bradykinín. Či zvýšené hladiny bradykinínu, silného vazodilatačného peptidu, zohrávajú úlohu v terapeutických účinkoch lizinoprilu, zostáva zatiaľ neobjasnené.

Hydrochlórotiazid má diuretický a antihypertenzívny účinok. Hydrochlórothiazid znižuje reabsorbciu elektrolytov v distálnom tubule a zvyšuje vylučovanie sodíka a chloridov v približne ekvivalentnom množstve. Vylučovanie sodíka môže byť sprevádzané stratou draslíka a bikarbonátov. Mechanizmus antihypertenzívneho účinku tiazidov nie je známy. Tiazidy zvyčajne nepôsobia na normálny krvný tlak.
Pri kombinácii s inými antihypertenzívami sa môže objaviť aditívny pokles krvného tlaku.



5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Súčasné podávanie lizinoprilu s hydrochlórotiazidom nemá žiadny alebo len malý vplyv na biologickú dostupnosť oboch liečiv. Kombinované tablety sú bioekvivalentné k súčasnému užívaniu tabliet s oddelenými zložkami.



Lizinopril
Maximálna koncentrácia v sére po perorálnom podaní sa dosiahla približne za 7 hodín. Po opakovanom podaní lizinoprilu bol účinný polčas akumulácie stanovený na 12,6 hodín. Počas poklesu sérovej hladiny bola zaznamenaná prolongovaná terminálna fáza, ktorá však neviedla k akumulácii liečiva. Táto terminálna fáza pravdepodobne odráža saturáciu väzby na ACE a nebola úmerná podanej dávke. Lizinopril sa pravdepodobne neviaže na iné plazmatické bielkoviny. Znížená funkcia obličiek znižuje elimináciu lizinoprilu, ktorý je vylučovaný obličkami, ale toto zníženie je klinicky významné iba pri glomerulárnej filtrácii 30 ml/min. alebo menej. U starších pacientov je v porovnaní s mladšími osobami vyššia hladina lizinoprilu v krvi a vyššie hodnoty plochy pod krivkou koncentrácií v čase. Lizinopril môže byť odstránený dialýzou. Priemerný rozsah absorpcie lizinoprilu v dávke 5 - 80 mg je približne 25 % s individuálnou variabilitou 6 –
60 %.
Lizinopril nepodlieha metabolizmu a vylučuje sa v nezmenenom stave výhradne močom. Absorpcia lizinoprilu nie je ovplyvnená prítomnosťou jedla v zažívacom trakte. Štúdie na potkanoch ukazujú, že lizinopril slabo prechádza hematoencefalickou bariérou. Hydrochlórothiazid
Pri sledovaní plazmatických hladín v priebehu najmenej 24 hodín sa biologický polčas pohyboval medzi 5,6 a 14,8 hodín. Najmenej 61% dávky sa vylúči v priebehu 24 hodín.Po perorálnom podaní,
diuretický účinok nastupuje v priebehu 2 hodín, maximum dosahuje približne za 4 hodiny po
podaní a trvá 6-12 hodín. Hydrochlórothiazid prechádza placentou, ale neprechádza hematoencefalickou bariérou.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti

S lizinoprilom aj s hydrochlórothiazidom existujú rozsiahle klinické skúsenosti, samostatne s jednotlivými zložkami aj v kombinácii. Všetky relevantné informácie pre lekárov sú uvedené v Súhrne charakteristických vlastností lieku.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok
Manitol, dihydrát hydrogénfosforečnanu vápenatého, kukuričný škrob predželatinovaný škrob, koloidný bezvodý oxid kremičitý, magnézium stearát
Farbivá :
IRUZID 10/12,5 : hlinitý lak indigokarmínu ( E 132) IRUZID 20/12,5 : žltý oxid železitý ( E 172)
IRUZID 20/25 : červený oxid železitý( E 172)

6.2. Inkompatibility
Nie sú zaznamenané.



6.3. Čas použiteľnosti
2 roky



6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 25oC.



6.5. Druh obalu a obsah balenia
Priehľadný PVC/PVDC/ALU bister, papierová skladačka s potlačou. Každá skladačka obsahuje
30 a 60 tabliet. Veľkosťbalenia :
IRUZID 10/12,5: perorálne tablety 30x10/12,5
perorálne tablety 60x10/12,5
IRUZID 20/12,5: perorálne tablety 30x20/12,5
perorálne tablety 60x20/12,5
IRUZID 20/25 : perorálne tablety 30x20/25
perorálne tablety 60x20/25

Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.



6.6. Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Belupo, s.r.o., Bratislava, Cukrová 14, 811 08, Slovenská republika



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLA

IRUZID 10/12,5: 58/0396/08-S IRUZID 20/12,5: 58/0397/08-S IRUZID 20/25: 58/0398/08-S



9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIE REGISTRÁCIE



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Ďalšie lieky s rovnakým názvom

Vybrané lieky
Nevybrali ste žiadny liek.
vyber
Naposledy ste si pozerali
LiekInfo.sk používa súbory „cookie“ na zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním vyjadrujete svoj súhlas s používaním našich súborov „cookie“.