inimálne poškodenej funkcii obličiek.
Deti a mladiství:
Indapamid STADA 1,5 mg sa neodporúča používať u detí a mladistvých pre chýbajúce údaje o bezpečnosti a účinnosti.
4.3 Kontraindikácie
- Precitlivenosť na indapamid, iné sulfónamidy alebo na niektorú z pomocných látok.
- Závažné zlyhanie obličiek.
- Hepatálna encefalopatia alebo závažné poškodenie funkcie pečene.
- Hypokaliémia.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Osobitné upozornenia
Pri poškodení funkcie pečene môžu tiazidu príbuzné diuretiká spôsobiť hepatálnu encefalopatiu, najmä pri nerovnováhe elektrolytov. V takomto prípade sa musí podávanie diuretika okamžite
zastaviť.
Precitlivenosťna svetlo
Pri použití tiazidových a tiazidu príbuzných diuretík boli zaznamenané prípady reakcií precitlivenosti na svetlo (pozri časť 4.8). Ak sa počas liečby vyskytne reakcia precitlivenosti na svetlo, odporúča sa
liečbu zastaviť. Ak je nevyhnutné opätovné podanie indapamidu, odporúča sa chrániť oblasti
vystavené slnku alebo umelému UVA žiareniu.
Osobitné opatrenia pri používaní
Rovnováha vody a elektrolytov:
- Sodík v plazme:
Musí sa stanoviť pred začiatkom liečby a potom následne v pravidelných intervaloch. Každá diuretická liečba môže spôsobiť hyponatriémiu, niekedy s veľmi vážnymi následkami. Pokles hladiny sodíka v plazme môže byť spočiatku asymptomatický, preto je nevyhnutné pravidelné sledovanie, ktoré má byť ešte častejšie u starších pacientov a pacientov s cirhózou (pozri časti 4.8 a 4.9).
- Draslík v plazme:
Deplécia draslíka s hypokaliémiou predstavuje hlavné riziko podávania tiazidových a im príbuzných diuretík. Riziku vzniku hypokaliémie (<3,4 mmol/l) sa musí predísť v niektorých vysoko rizikových skupinách pacientov, t.j. u starších pacientov, u podvyživených a/alebo u polymedikovaných pacientov, u cirhotických pacientov s opuchmi a ascitom, u pacientov s ochorením koronárnych tepien a srdcovým zlyhaním. V týchto prípadoch hypokaliémia zvyšuje kardiotoxicitu srdcových glykozidov a riziká vzniku arytmií.
Ohrození sú aj jedinci s dlhým QT intervalom, či už je pôvod vrodený alebo iatrogénny. Hypokaliémia, podobne ako aj bradykardia, je potom predisponujúcim faktorom vzniku závažných arytmií, osobitne potenciálne fatálnych torsades de pointes.
Vo všetkých vyššie uvedených prípadoch sa vyžaduje častejšie sledovanie kaliémie. Prvé vyšetrenie kaliémie sa má uskutočniť v prvom týždni od začiatku liečby.
Zistenie hypokaliémie si vyžaduje jej úpravu.
- Vápnik v plazme:
Tiazidové a im príbuzné diuretiká môžu znížiť vylučovanie vápnika močom a spôsobiť mierne
a prechodné zvýšenie hladín vápnika v plazme. Klinická hyperkalciémia môže súvisieť s vopred
nediagnostikovaným hyperparatyreoidizmom. Pred vyšetrením paratyreoidálnych funkcií je potrebné liečbu prerušiť.
Glykémia:
Sledovanie glykémie je dôležité u diabetikov, najmä s prítomnou hypokaliémiou.
Urikémia:
U pacientov so zvýšenými hladinami kyseliny močovej môže byť zvýšená tendencia k záchvatom dny.
Renálna funkcia a diuretiká:
Tiazidové a im príbuzné diuretiká sú plne účinné iba pri normálnej alebo len minimálne poškodenej funkcii obličiek (sérový kreatinín pod 25 mg/l, t. j. 220 µmol/l u dospelých osôb). U starších pacientov sa hodnota sérového kreatinínu musí upraviť podľa veku, telesnej hmotnosti a pohlavia.
Hypovolémia, sekundárne spôsobená stratou vody a sodíka, ktorá je indukovaná diuretikom
na začiatku liečby, spôsobuje zníženie glomerulárnej filtrácie. Toto môže viesť k zvýšeniu hladín urey a kreatinínu v krvi. Táto prechodná funkčná renálna insuficiencia nemá žiadne dôsledky pre jedincov
s normálnou renálnou funkciou, ale môže zhoršiť už existujúcu renálnu insuficienciu.
Športovci:
Pozornosť športovcov je upriamená na fakt, že tento liek obsahuje liečivo, ktoré môže spôsobiť
pozitívnu reakciu pri dopingových testoch.
Indapamid STADA 1,5 mg obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie galaktózy, lapónskym deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nemajú užívať tento liek.
4.5 Liekové a iné interakcie
Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú:
Lítium:
Zvýšené hodnoty plazmatického lítia so známkami predávkovania, ako napríklad pri neslanej diéte (znížené vylučovanie lítia močom). Ak je však potrebné použitie diuretika, vyžaduje sa pozorné sledovanie plazmatickej koncentrácie lítia a úprava dávky lieku.
Kombinácie vyžadujúce si opatrenia pri používaní:
Lieky vyvolávajúce torsades de pointes:
- antiarytmiká triedy Ia (kvinidín, hydrokvinidín, dizopyramid),
- antiarytmiká triedy III (amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid),
- niektoré antipsychotiká: fenotiazíny (chlórpromazín, cyamemazín, levomepromazín, tioridazín, trifluoperazín), benzamidy (amisulprid, sulpirid, sultoprid, tiaprid), butyrofenóny (droperidol, haloperidol)
- iné: bepridil, cisaprid, difemanil, erytromycín i.v., halofantrín, mizolastín, pentamidín, sparfloxacín, moxifloxacín, vinkamín i.v..
Zvýšené riziko vzniku ventrikulárnych arytmií, osobitne torsades de pointes (hypokaliémia je rizikový faktor).
Pred použitím tejto kombinácie sledujte, či pacient nemá hypokaliémiu a ak je to potrebné, upravte hladiny draslíka. Vykonávajte klinické kontroly, kontroly plazmatických elektrolytov a sledujte EKG.
Používajte liečivá, ktoré u pacientov s hypokaliémiou nespôsobujú torsades de pointes.
Nesteroidné antiflogistiká (systémové podanie) vrátane selektívnych inhibítorov COX-2, vysokých dávok kyseliny salicylovej (≥ 3 g/deň):
Možné zníženie antihypertenzného účinku indapamidu.
Riziko akútneho renálneho zlyhania u dehydratovaných pacientov (znížená glomerulárna filtrácia). Hydratujte pacienta; na začiatku liečby monitorujte renálne funkcie.
Inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE):
Ak sa liečba ACE inhibítorom začne pri prítomnej deplécii sodíka (najmä u pacientov so stenózou renálnej artérie), existuje riziko vzniku náhlej hypotenzie a/alebo akútneho renálneho zlyhania.
Pri hypertenzii, ak predchádzajúca liečba diuretikami vyvolala depléciu sodíka, je potrebné:
- buď vysadiť diuretikum 3 dni pred začiatkom liečby ACE inhibítorom a v prípade potreby znovu začať podávať hypokaliemizujúce diuretikum,
- alebo podávať nízke začiatočné dávky ACE inhibítora a dávku zvyšovať len postupne.
Pri kongestívnom zlyhaní srdca začnite liečbu veľmi nízkou dávkou ACE inhibítora, ak je to možné, tak po znížení dávky súbežne podávaného hypokaliemizujúceho diuretika.
V každom prípade počas prvých týždňov liečby ACE inhibítorom sledujte renálnu funkciu (sérový kreatinín).
Iné hypokaliemizujúce lieky: amfotericín B (i.v.), glukokortikoidy a minerálokortikoidy
(systémové podanie), tetrakosaktid, stimulačné laxatíva:
Zvýšené riziko hypokaliémie. Preto sa majú pozorne sledovať koncentrácie draslíka v plazme a v prípade potreby treba upraviť kaliémiu.
Treba to vziať do úvahy najmä pri súbežnej liečbe srdcovými glykozidmi. Používajte nestimulujúce laxatíva.
Diuretiká, ktoré môžu spôsobiť hypokaliémiu (bumetanid, furosemid, piretanid, tiazidy a xipamid):
Zvýšené riziko hypokaliémie. Preto sa majú pozorne sledovať koncentrácie draslíka v plazme a v
prípade potreby treba upraviť kaliémiu.
Baklofén:
Zvýšený antihypertenzný účinok. Hydratujte pacienta; na začiatku liečby sledujte renálnu funkciu.
Srdcové glykozidy:
Hypokaliémia predisponuje k prejavom toxických účinkov srdcových glykozidov. Sledujte kaliémiu a EKG a v prípade potreby upravte liečbu.
Kombinácie, ktoré je potrebné vziaťdo úvahy
Draslík šetriace diuretiká (amilorid, spironolaktón, triamterén):
Hoci sú racionálne kombinácie u niektorých pacientov užitočné, vždy sa môže vyskytnúť hypokaliémia alebo hyperkaliémia (hlavne u pacientov s renálnym zlyhaním alebo diabetom). Má sa sledovať kaliémia a EKG a v prípade potreby sa má prehodnotiť liečba.
Metformín:
Zvýšené riziko vzniku metformínom indukovanej laktátovej acidózy z dôvodu možnosti funkčného renálneho zlyhania spojeného s diuretikami, predovšetkým so slučkovými diuretikami. Nepoužívajte metformín, ak koncentrácia kreatinínu v plazme prekročí 15 mg/l (135 µmol/l) u mužov a 12 mg/l (110 µmol/l) u žien.
Jódované kontrastné látky:
Pri dehydratácii spôsobenej diuretikami existuje zvýšené riziko akútneho renálneho zlyhania, najmä pri použití vysokých dávok jódovaných kontrastných látok.
Pred podaním jódovaných zlúčenín je nevyhnutná rehydratácia.
Imipramínové antidepresíva, neuroleptiká:
Zvýšený antihypertenzný účinok a riziko ortostatickej hypotenzie (aditívny účinok).
Vápnik (soli):
Riziko hyperkalciémie v dôsledku zníženého vylučovania vápnika močom.
Cyklosporín, takrolimus:
Riziko zvýšenia plazmatického kreatinínu bez zmeny hladín cirkulujúceho cyklosporínu, a to aj bez deplécie vody/sodíka.
Kortikosteroidy, tetrakosaktid (systémové podanie):
Znížený antihypertenzný účinok (retencia vody/sodíka spôsobená kortikosteroidmi).
4.6 Gravidita a laktácia
Gravidita:
Vo všeobecnosti platí, že u gravidných žien sa má vyhnúť podávaniu diuretík a diuretiká sa nikdy nemajú používať na liečbu fyziologických tehotenských opuchov. Diuretiká môžu spôsobiť fetoplacentárnu ischémiu s rizikom narušenia fetálneho rastu.
Laktácia:
Dojčenie sa neodporúča (indapamid sa vylučuje do materského mlieka).
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Tento liek má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. V individuálnych prípadoch sa môžu v súvislosti s poklesom tlaku krvi vyskytnúť rôzne reakcie, najmä na začiatku liečby alebo pri pridaní iného antihypertenzíva. Dôsledkom môže byť narušená schopnosť viesť motorové vozidlá alebo obsluhovať stroje.
4.8 Nežiaduce účinky
Väčšina nežiaducich účinkov ovplyvňujúcich klinické alebo laboratórne parametre závisí od dávky. Tiazidu príbuzné diuretiká, vrátane indapamidu, môžu spôsobiť nasledovné nežiaduce účinky usporiadané podľa nasledovnej frekvencie: Veľmi časté (>1/10); časté (>1/100, <1/10); menej časté (>1/1 000 až <1/100); zriedkavé (>1/10 000 až <1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (nemožno stanoviť z dostupných údajov).
Abnormálne laboratórne a funkčné vyšetrenia
Počas klinických štúdií sa po liečbe trvajúcej 4 až 6 týždňov pozorovala hypokaliémia (kaliémia < 3,4 mmol/l) u 10 % pacientov a < 3,2 mmol/l u 4 % pacientov. Po 12-týždňovej liečbe bol priemerný pokles kaliémie 0,23 mmol/l.
Veľmi zriedkavé: hyperkalciémia
Neznáme:
- Deplécia draslíka s hypokaliémiou, osobitne závažná v niektorých vysoko rizikových skupinách pacientov (pozri časť 4.4).
- Hyponatriémia s hypovolémiou zodpovedná za dehydratáciu a ortostatickú hypotenziu. Súbežná strata chloridových iónov môže viesť k sekundárnej kompenzačnej metabolickej alkalóze: incidencia a stupeň tohto účinku sú mierne.
- Zvýšenie urikémie a glykémie počas liečby: vhodnosť týchto diuretík sa musí starostlivo zvážiť
u pacientov s dnou alebo diabetom.
Ochorenia srdca a poruchy srdcovej činnosti
Veľmi zriedkavé: arytmia, hypotenzia
Ochorenia krvi a lymfatického systému
Veľmi zriedkavé: trombocytopénia, leukopénia, agranulocytóza, aplastická anémia, hemolytická anémia
Poruchy nervového systému
Zriedkavé: závraty, únava, bolesť hlavy, parestézia
Poruchy a ochorenia gastrointestinálneho traktu'
Menej časté: vracanie
Zriedkavé: nauzea, zápcha, sucho v ústach
Veľmi zriedkavé: pankreatitída
Poruchy obličiek a močovej sústavy
Veľmi zriedkavé: renálne zlyhanie
Poruchy kože a podkožného tkaniva
U jedincov s predispozíciou na alergické a astmatické prejavy reakcie precitlivenosti, najmä dermatologické:
- Časté: makulopapulárne vyrážky
- Menej časté: purpura
- Veľmi zriedkavé: angioneurotický edém a/alebo žihľavka, toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm
Neznáme: možné zhoršenie už existujúceho akútneho diseminovaného lupus erythematosus, reakcie precitlivenosti na svetlo (pozri časť 4.4).
Ochorenia pečene a žlčových ciest
Veľmi zriedkavé: abnormálna hepatálna funkcia
Neznáme: pri hepatálnej insuficiencii je možný vznik hepatálnej encefalopatie (pozri časti 4.3 a 4.4).
4.9 Predávkovanie
Príznaky
Nepozorovali sa toxické účinky indapamidu až do dávky 40 mg, t.j. 27-násobku terapeutickej dávky. Príznaky akútnej otravy sa prejavujú hlavne ako narušenie rovnováhy vody/elektrolytov (hyponatriémia, hypokaliémia). Z klinických prejavov do úvahy prichádza nauzea, vracanie, hypotenzia, kŕče, závrat, ospalosť, zmätenosť, polyúria alebo oligúria až anúria (v dôsledku hypovolémie).
Liečba
Začiatočné opatrenia zahŕňajú urýchlenú elimináciu požitej látky (látok) gastrickou lavážou a/alebo podaním živočíšneho uhlia s následnou obnovou rovnováhy vody/elektrolytov v špecializovanom zdravotníckom zariadení.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: diuretiká, sulfónamidy, samotné
ATC kód: C03BA11
Indapamid je sulfónamidový derivát s indolovým kruhom, farmakologicky príbuzný tiazidovým diuretikám, ktorý pôsobí prostredníctvom inhibície reabsorpcie sodíka v kortikálnom dilučnom segmente. Zvyšuje vylučovanie sodíka a chloridov močom a v menšej miere vylučovanie draslíka a horčíka, čím sa zvyšuje diuréza a prejavuje antihypertenzný účinok.
Štúdie II. a III. fázy s monoterapiou preukázali antihypertenzný účinok trvajúci 24 hodín. Tento účinok sa dosiahol pri dávkach vyvolávajúcich len mierny diuretický účinok.
Antihypertenzný účinok indapamidu súvisí so zlepšením pružnosti artérií a znížením arteriolárnej a celkovej periférnej rezistencie.
Indapamid redukuje hypertrofiu ľavej komory.
Pri tiazidových a im príbuzných diuretikách dosiahne terapeutický účinok pri istej dávke plató, zatiaľ čo výskyt nežiaducich účinkov naďalej so zvyšovaním dávky stúpa. Dávka sa nemá zvyšovať, ak liečba nie je účinná.
U hypertenzných pacientov bolo z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska taktiež dokázané, že indapamid:
- neinterferuje s metabolizmom lipidov: triglyceridov, LDL-cholesterolu a HDL-cholesterolu;
- neinterferuje s metabolizmom sacharidov, a to ani u diabetických hypertonikov.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Indapamid 1,5 mg sa dodáva v liekovej forme s predĺženým uvoľňovaním, založenej na matricovom systéme, v ktorom je liečivo rozptýlené v podpornom systéme, čo umožňuje postupné uvoľňovanie indapamidu.
Absorpcia
Uvoľnená frakcia indapamidu sa rýchlo a úplne absorbuje gastrointestinálnym tráviacim traktom.
Príjem potravy mierne zvyšuje rýchlosť absorpcie, nemá však vplyv na množstvo absorbovaného lieku.
Po užití jednorazovej dávky sa maximálna sérová koncentrácia dosahuje približne 12 hodín po požití, opakované podanie znižuje variabilitu sérových koncentrácií medzi 2 dávkami. Existuje intraindividuálna variabilita.
Distribúcia
Väzba indapamidu na plazmatické proteíny je 79 %. Plazmatický eliminačný polčas je 14 až 24 hodín
(priemer 18 hodín). Rovnovážny stav sa dosiahne po 7 dňoch. Opakované podávanie nevedie k akumulácii.
Metabolizmus
Eliminácia je prevažne močom (70 % dávky) a stolicou (22 %) vo forme neaktívnych metabolitov.
Vysoko rizikoví jedinci:
U pacientov s renálnym zlyhaním sa farmakokinetické parametre nemenia.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Najvyššie dávky podané perorálne rôznym živočíšnym druhom (40 až 8 000-násobky terapeutickej dávky) potvrdili exacerbáciu diuretických vlastností indapamidu. Hlavné symptómy otravy
počas štúdií akútnej toxicity s indapamidom podaným intravenózne alebo intraperitoneálne súviseli s farmakologickým účinkom indapamidu, t.j. bradypnoe a periférna vazodilatácia.
Testy na mutagénne a karcinogénne vlastnosti indapamidu boli negatívne.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Jadro tablety:
Monohydrát laktózy
Hydrolyzát kukuričného škrobu
Hypromelóza
Koloidný oxid kremičitý
Magnéziumstearát
Filmová vrstva: Hypromelóza Makrogol 6000
Oxid titaničitý (E 171)
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
3 roky
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Veľkosti balenia: 10, 15, 30, 50, 60, 90, 100 tabliet s predĺženým uvoľňovaním v blistroch
(PVC/hliník).
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
STADA Arzneimittel AG Stadastrasse 2-18
D-61118 Bad Vilbel
Nemecko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
58/0144/08-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU