HALOPERIDOL-RICHTER sol inj 5x1 ml/5 mg (amp.skl.)

SPC
mg i.v. alebo i.m., opakovať každú hodinu až do dosiahnutia dostatočnej kontroly symptómov alebo až do maximálnej dennej dávky 60 mg.
-ako psychomotorický antiagitačný liek
Akútna fáza: mánia, demencia, alkoholizmus, poruchy osobnosti, poruchy správania a charakteru, singultus, choreatické pohyby, tiky, koktanie; 5-10 mg i.v. alebo i.m.
-ako antiemetikum

Centrálne vyvolané vracanie: 5 mg i.v. alebo i.m.
Profylaxia pooperačného vracania: 2,5-5 mg i.v. alebo i.m. na konci chirurgického zákroku.

Starší pacienti
Liečbu treba začať s polovičnou dávkou určenou pre dospelých a upraviť ju v prípade potreby podľa výsledkov.

Deti
0,1 mg/3 kg telesnej hmotnosti perorálne 3krát denne; v prípade potreby dávku možno upraviť.

4.3. Kontraindikácie
Komatózny stav; útlm CNS vyvolaný alkoholom alebo inými tlmiacimi liekmi; Parkinsonova choroba; známa hypersenzitivita na haloperidol alebo ktorúkoľvek zložku lieku; lézia bazálnych ganglií.

4.4. Špeciálne upozornenia
Boli hlásené zriedkavé prípady náhleho úmrtia u psychiatrických pacientov, ktorí dostávali antipsychotiká vrátane haloperidolu. Nakoľko sa počas liečby haloperidolom pozorovalo predĺženie QT intervalu, odporúča sa opatrnosť u pacientov s predĺženým QT intervalom (QT syndróm, hypokáliémia, lieky, ktoré predlžujú QT).
Nakoľko sa haloperidol metabolizuje v pečeni, odporúča sa opatrnosť u pacientov s ochorením pečene.
Bolo hlásené, že haloperidol môže vyvolať epileptický záchvat. Preto sa odporúča opatrnosť u
pacientov so známou epilepsiou a stavmi so sklonom k záchvatom (napr. po odobratí alkoholu a poškodení mozgu). Tyroxín môže zosilniť toxicitu haloperidolu. Preto ho možno použiť iba s veľkou opatrnosťou u pacientov s hypertyreózou. Antipsychotickú terapiu u týchto pacientov musí vždy sprevádzať aj príslušná tyreostatická liečba.
U schizofrénie sa odpoveď na antipsychotickú liečbu môže oddialiť. Tiež po ukončení liečby návrat symptómov nemusí byť viditeľný až niekoľko týždňov alebo mesiacov. Akútne abstinenčné príznaky vrátane nevoľnosti, vracania a nespavosti sa veľmi zriedkavo popisovali po náhlom ukončení podávania vysokých dávok antipsychotických liekov. Môže sa vyskytnúť
relaps, preto sa odporúča postupné vynechanie lieku. Ako pri všetkých antipsychotikách, haloperidol by sa nemal užívať samotný tam, kde prevláda depresia. Možno ho kombinovať s antidepresívami pri liečbe stavov, u ktorých sa súčasne vyskytuje depresia a psychóza.
Ak treba podávať súčasne antiparkinsonikum, v prípade že jeho vylučovanie prebieha
rýchlejšie ako vylučovanie haloperidolu, môže byť potrebné zastaviť podávanie haloperidolu, aby sa predišlo rozvoju alebo zhoršeniu extrapyramídových symptómov. Lekár by mal myslieť aj na možné zvýšenie intraokulárneho tlaku v prípade, keď sa súčasne s haloperidolom podávajú anticholínergné lieky, vrátane antiparkinsoník.

4.5. Liekové a iné interakcie
Rovnako ako všetky neuroleptiká, haloperidol môže prehĺbiť útlm centrálneho nervového systému, ktorý vyvolali iné lieky tlmiace CNS, vrátane alkoholu, hypnotík, sedatív alebo
silných analgetík.
Bol popísaný zosilnený účinok na CNS pri kombinácii s metyldopou. Haloperidol môže oslabiť antiparkinsonické účinky levodopy.
Haloperidol inhibuje metabolizáciu tricyklických antidepresív, čím zvyšuje plazmatické hladiny
týchto liečiv.
Vo farmakokinetických štúdiách sa pozorovali slabo až mierne zvýšené hladiny haloperidolu pri jeho súčasnom podávaní s nasledujúcimi liekmi: chinidín, buspirón, fluoxetín. Môže byť
potrebné znížiť dávku haloperidolu.
Keď sa pridá dlhodobá liečba enzým-indukujúcimi liekmi, ako sú karbamazepín, fenobarbital, rifampicín, k terapii haloperidolom, výsledkom je signifikantná redukcia plazmatických hladín haloperidolu. Preto v prípade kombinovanej liečby, ak je to nutné, treba upraviť dávku haloperidolu. Po ukončení podávania takýchto liekov môže byť potrebné dávku haloperidolu
redukovať.

V zriedkavých prípadoch, keď sa kombinovala liečba haloperidolu s lítiom, boli hlásené nasledujúce príznaky: encefalopatia, extrapyramídové symptómy, tardívna dyskinézia, neuroleptický malígny syndróm, porucha mozgového kmeňa, akútny mozgový syndróm a kóma. Väčšina týchto príznakov bola reverzibilná. Zostáva nejasným, či tieto prípady reprezentujú odlišnú klinickú entitu. Preto sa odporúča, aby sa u pacientov, ktorí sú súčasne liečení lítiom a haloperidolom, okamžite zastavila liečba, ak sa objavia takéto symptómy.
Bol hlásený antagonizmus účinku antikoagulancia fenindiónu.
Haloperidol môže antagonizovať účinok adrenalínu a iných sympatomimetík a zvrátiť účinky adrenergných blokujúcich látok, ako je guanetidín, ktoré znižujú krvný tlak.

4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Podľa štúdií vo veľkej populácii haloperidol nevykazuje žiadne signifikantné zvýšenie počtu fetálnych anomálií. Existujú izolované hlásenia prípadov pôrodných defektov po expozícii plodu haloperidolom, väčšinou v kombinácii s inými liekmi. Haloperidol možno použiť počas gravidity, iba ak predpokladaný prospech prevýši možné riziko pre plod. Haloperidol sa
vylučuje do materského mlieka. Ak sa použitie haloperidolu stane nevyhnutným, treba zvážiť prospech dojčenia oproti možným rizikám. U dojčených detí matiek, ktoré užívali haloperidol, sa pozorovali extrapyramídové symptómy.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Môže sa objaviť určitý stupeň sedácie alebo oslabenia bdelosti hlavne pri vyšších dávkach a na začiatku liečby. Môže sa zosilňovať alkoholom. Pacientom treba odporučiť, aby počas
liečby neviedli motorové vozidlá a neobsluhovali stroje, až kým nebude známa ich vnímavosť
na liečivo.

4.8. Nežiaduce účinky
Pri nízkych dávkach (1 až 2 mg denne) sú nežiaduce účinky lieku HALOPERIDOL-RICHTER
zriedkavé, mierne a prechodného charakteru. U pacientov, ktorí dostávajú vyššie dávky, sa objavujú niektoré nežiaduce účinky častejšie.
Najčastejšie sa vyskytujú neurologické príznaky.

Extrapyramídové symptómy
Môžu sa vyskytnúť extrapyramídové symptómy, ako vo všeobecnosti pri všetkých neuroleptikách, napr. tremor, rigidita, hypersalivácia, bradykinézia, akatízia, akútna dystónia. Antiparkinsoniká anticholínergického typu by sa nemali predpisovať rutinne ako prevencia, ale len keď sú potrebné.

Tardívna dyskinézia
Ako pri všetkých antipsychotických liekoch, tardívna dyskinézia sa môže vyskytnúť u niektorých dlhodobo liečených pacientov, alebo po prerušení užívania lieku. Syndróm je charakterizovaný hlavne rytmickými mimovoľnými pohybmi jazyka, tváre, úst a čeľuste. U niektorých pacientov môžu byť tieto prejavy trvalého charakteru. Syndróm môže byť maskovaný pri znovu zavedení liečby, keď sa zvýši dávkovanie alebo pri prechode na iný antipsychotický liek. Liečbu treba čo najskôr prerušiť.

Neuroleptický malígny syndróm
Tak ako iné antipsychotiká aj haloperidol sa dostal do spojitosti so zriedkavými prípadmi neuroleptického malígneho syndrómu (NMS), idiosynkratickej reakcie, ktorá sa prejavuje hypertermiou, rigiditou svalstva, vegetatívnou instabilitou, poruchou vedomia. Hypertermia je často skorým príznakom tohto syndrómu.
Ihneď treba prestať podávať antipsychotickú liečbu a odporúča sa vhodná podporná terapia a starostlivé monitorovanie.
Iné účinky na CNS
Tieto účinky sú hlásené príležitostne a zahŕňajú: depresiu, sedáciu, agitáciu, ospalosť, nespavosť, bolesti hlavy, zmätenosť, závraty, záchvaty grand mal a zrejmú exacerbáciu psychotických symptómov.

Gastro-intestinálne symptómy
Boli hlásené : nauzea, vracanie, strata chuti do jedla a dyspepsia. Môžu sa vyskytnúť zmeny hmotnosti.

Endokrinné účinky
Hormonálne účinky antipsychotických neuroleptík zahŕňajú hyperprolaktinémiu, ktorá môže spôsobiť galaktoreu, gynekomastiu a oligo- alebo amenoreu. Boli hlásené veľmi zriedkavé prípady hypoglykémie a syndrómu neprimeranej sekrécie ADH.

Kardiovaskulárne účinky
Príležitostne boli hlásené tachykardia a hypotenzia. Veľmi zriedkavo bolo hlásené predĺženie QT-intervalu a/alebo ventrikulárna arytmia, a to hlavne počas parenterálneho podávania haloperidolu. Kardiovaskulárne nežiaduce účinky sa môžu vyskytnúť častejšie pri vysokých dávkach a u predisponovaných pacientov.

Rôzne
Príležitostne bolo hlásené mierne a zvyčajne prechodné zníženie počtu krviniek. Iba zriedkavo bola hlásená agranulocytóza a trombocytopénia, aj to v spojitosti s inou medikáciou. Boli hlásené izolované prípady porúch funkcie pečene alebo hepatitídy, najčastejšie cholestatickej. Reakcie precitlivenosti také ako kožná vyrážka, urtikária a anafylaxia sú výnimočné. Iné príležitostne hlásené nežiaduce účinky sú: zápcha, nejasné videnie, suchosť v ústach,
retencia moču, priapizmus, erektilná dysfunkcia, periférny opuch, výrazné potenie alebo slinenie, pyróza, disregulácia telesnej teploty.

4.9. Predávkovanie
Manifestáciou sú až prehnané príznaky známych farmakologických účinkov a nežiaducich reakcií haloperidolu. Najvýraznejšie symptómy sú: ťažké extrapyramídové reakcie,
hypotenzia, sedácia. Extrapyramídové symptómy sa prejavujú rigiditou svalstva, celkovým alebo lokálnym tremorom. Môže sa objaviť hypertenzia. Vo výnimočných prípadoch sa môže vyvinúť komatózny stav a útlm dýchania sprevádzaný hypotenziou, vedúci k stavu podobnému šoku. Tiež môže vzniknúť komorová arytmia, ktorá môže byť spojená s predĺžením QT intervalu.
Liečba predávkovania: nakoľko neexistuje špecifické antidotum, liečba je primárne podporná, odporúča sa gastrická laváž alebo vyvolanie zvracania (pokiaľ pacient nie je otupený, komatózny alebo nemá kŕče), po ktorom nasleduje podanie aktívneho uhlia. U pacientov v kóme treba udržiavať dýchacie cesty v činnosti použitím orofaryngeálneho dýchania alebo endotracheálnou intubáciou. Útlm dýchania si môže vyžiadať umelé dýchanie. Treba monitorovať EKG a vitálne funkcie a v monitoringu treba pokračovať, až kým EKG nie je
normálne. Ťažké arytmie treba liečiť vhodnými antiarytmikami. Pri hypotenzii a cirkulačnom kolapse možno podať intravenózne roztoky, plazmu alebo koncentrovaný albumín a vazopresorické lieky, ako sú dopamín alebo noradrenalín. Adrenalín by sa nemal používať, nakoľko v prítomnosti haloperidolu môže vyvolať výraznú hypotenziu.
V prípade ťažkých extrapyramídových reakcií by sa mala parenterálne podať
antiparkinsonická medikácia (napr. benztropín mesylát 1-2 mg i.m. alebo i.v.).

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti Farmakoterapeutická skupina: Neuroleptikum ATC skupina: N05AD01
Haloperidol je neuroleptikum patriace do skupiny butyrofenónov. Haloperidol je vysoko účinným antagonistom centrálnych dopamínových receptorov, a preto sa zaraďuje medzi incizívne neuroleptiká. Haloperidol nevykazuje žiadnu antihistamínergnú alebo anticholínergnú aktivitu.
V mozgu haloperidol výrazne ovplyvňuje preludy a halucinácie (pravdepodobne cez interakciu
s dopamínovými receptormi v mezokortikálnom a limbickom tkanive) a má inhibičný účinok sprostredkovaný pravdepodobne cestou ovplyvnenia bazálnych ganglií (nigrostriálne zväzky).

Toto súčasne vyvoláva nežiaduce extrapyramídové motorické účinky (hlavne dystóniu, akatíziu a parkinsonizmus). Haloperidol navodzuje účinnú psychomotorickú sedáciu, ktorá vysvetľuje súčasne priaznivý vplyv na mánie a ďalšie agitačné syndrómy. Periférnejšie antidopamínergné účinky vysvetľujú účinnosť proti nevoľnosti a vracaniu (ovplyvnením chemoreceptorovej spúšťacej zóny), relaxáciu gastrointestinálnych sfinkterov a zvýšené uvoľňovanie prolaktínu (prostredníctvom inhibície aktivity prolaktín-inhibujúceho faktora - PIF-dopamín - na úrovni adenohypofýzy).

5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Vrcholové plazmatické koncentrácie haloperidolu sa dosahujú o 2-6 hodín po perorálnom podaní a asi 20 minút po intramuskulárnej aplikácii. Po perorálnom podaní je biologická dostupnosť lieku 60-70%. Priemerný plazmatický polčas (terminálna eliminácia) je 24 (12-38) hodín po perorálnom podaní a 21 (13-36) hodín po intramuskulárnej aplikácii.
Haloperidol ľahko prestupuje cez hematoencefalickú bariéru. Väzba na plazmatické bielkoviny je 92%. Haloperidol sa vylučuje močom (40%) a stolicou (60%). Asi 1% dávky sa vylučuje'
nezmenené močom. Metabolity nevykazujú neuroleptickú aktivitu. Distribučný objem počas rovnovážneho stavu je veľký (7,9±2,5 l/kg).
Aby došlo k terapeutickej odpovedi, je potrebná plazmatická koncentrácia haloperidolu v
rozsahu od 4 μg/l až do 20-25 μg/l.
Existuje veľká inter-individuálna ale malá intra-individuálna variabilita v plazmatických koncentráciách haloperidolu a vo väčšine farmakokinetických parametrov. Ako pri mnohých
iných liekoch, ktoré sa metabolizujú v pečeni, túto variabilitu možno čiastočne vysvetliť aktivitou reverzibilnej oxidačno-redukčnej metabolickej dráhy v pečeni; redukovaný haloperidol je farmakologicky inaktívny. Iné metabolické cesty predstavuje oxidatívna N- dealkylácia a glukuronizácia. Metabolity nevykazujú neuroleptickú aktivitu.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Údaje v Tabuľke I. určujú široký rozsah bezpečnosti medzi hodnotami LD50 v štúdiách akútnej toxicity u zvierat a odporúčanými dávkami pre ľudí, napr. najnižšie (psi: 90 mg/kg) a najvyššie (potkany: 850 mg/kg) perorálne dávky sú 300-krát a 2833-krát väčšie ako odporúčaná maximálna denná dávka pre dospelého s priemernou hmotnosťou (0,3 mg/kg).

Tabuľka I.
Hodnoty LD50 (mg/kg) v štúdiách akútnej toxicity podľa spôsobu podávania
druhy
intravenózne
subkutánne
perorálne
myši
13
54
144
potkany
22
63
850
morčatá
bez údajov
bez údajov
405
králiky
8
bez údajov
bez údajov
psy
18
>80
90

Počas 18-mesačného hodnotenia bezpečnosti u potkanov sa haloperidol miešal s normálnou
dennou stravou zvierat a potkany ho konzumovali v množstvách v priemere 33,0; 14,5; 6,5 a 3,5 mg/kg/deň. Žiadna z týchto dávok haloperidolu nespôsobila abnormality, čo sa dokladovalo opakovaným rozborom moču, hematologickými vyšetreniami a chemickým rozborom krvi a makroskopickými a/alebo mikroskopickými vyšetreniami. Avšak na konci hodnotenia u zvierat s liečbou bola nižšia priemerná telesná hmotnosť a príjem potravy než u zvierat bez liečby (kontroly). Menší úbytok telesnej hmotnosti môže byť spôsobený zníženým príjmom potravy; pričom sa predpokladá, že znížený príjem potravy bol spôsobený trankvilizačným účinkom lieku.
U psov sa vykonali dve hodnotenia bezpečnosti haloperidolu. V jednom hodnotení 2 skupiny zvierat (6 zvierat v každej) dostávali 2,0 alebo 0,5 mg/kg/deň počas 6 mesiacov; tiež sa pozorovala neliečená (kontrolná) skupina 6 zvierat. V druhom hodnotení 3 skupiny zvierat (8 zvierat v každej) dostávali 12,0; 6,0 alebo 2,0 mg/kg/deň počas 12 mesiacov; tiež sa pozorovala neliečená (kontrolná) skupina 8 zvierat. Smrteľné prípady sa nevyskytli v žiadnom hodnotení a ani jeden zo psov v 6-mesačnom hodnotení nevykázal žiadne liekom podmienené toxické účinky (makroskopické alebo mikroskopické). V 12-mesačnom hodnotení nebolo

vidieť žiadne zmeny v telesnej hmotnosti alebo v hodnotách hlásených pre hematologické vyšetrenia a rozbor moču. Jedinou liekom podmienenou zmenou pozorovanou makroskopicky bol vznik prechodného preplnenia prsníkov a laktácia u 6 z 12 feniek. Tieto účinky sa vyskytli iba medzi tretím a ôsmym týždňom hodnotenia a neboli podmienené dávkou. Zvýšenie SGPT a mierne hepatocelulárne zmeny sa pozorovali najprv u zvierat, ktoré dostávali dennú dávku
12 mg/kg (približne 120-krát a 40-krát vyššiu ako priemerná a maximálna denná dávka odporúčaná pre dospelých priemernej hmotnosti).
Zmeny SGPT v štúdiách na zvieratách boli reverzibilné a vrátili sa k normálu už mesiac po
ukončení podávania dávok; vzorky pečene zo zvierat usmrtených v tomto čase tiež indikovali, že celulárne zmeny sa vrátili k normálu.
Keď sa haloperidol podával potkanom (0,6-3 mg/kg), králikom (1,0 a 6,0 mg/kg) a psom (1,0-4,0 mg/kg), potomstvo žiadneho z týchto druhov nevykázalo vyššiu incidenciu teratogénnych účinkov, ako sa pozorovalo v príslušných kontrolných skupinách. U potkanov, ktoré dostávali množstvá lieku (4,0 mg/kg) dosť veľké na to, aby vyvolali značný útlm CNS, sa zaznamenal oneskorený čas vrhu. Dostupné údaje u potkanov svedčia, že veľké
intravenózne dávky (3,0 mg/kg) u tohto druhu snáď môžu znížiť implantáciu.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok
acidum lacticum, aqua ad iniectabilia

6.2. Inkompatibility
Nie sú známe žiadne inkompatibility.

6.3. Čas použiteľnosti
5 rokov

6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Uchovávať vo vonkajšom obale pri teplote 15-25°C, chránené pred svetlom.

6.5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
Obal: 1 ml bezfarebná sklená OPC ampula s modro označeným bodom zlomu, papierová skladačka, písomná informácia pre používateľa.
Balenie: 5 ampúl

6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Gedeon Richter Plc., Budapešť, Maďarsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
68/0790/92-S


9. DÁTUM REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Predĺženie registrácie do:


10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
august 2008

Súvisiace články

Vybrané lieky
Nevybrali ste žiadny liek.
vyber
LiekInfo.sk používa súbory „cookie“ na zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním vyjadrujete svoj súhlas s používaním našich súborov „cookie“.