HALOPERIDOL-RICHTER gtt por 1x10 ml/20 mg (liek.skl.hnedá)

Starší pacienti
Liečbu treba začať s polovičnou dávkou určenou pre dospelých a upraviť ju v prípade potreby podľa výsledkov.

Deti
3-5 rokov: 2krát 2 kvapky denne (ráno a večer)
5-15 rokov: 2krát 5 kvapiek denne (ráno a večer)
Alternatívny výpočet dávky pre deti: 0,1 mg/3 kg telesnej hmotnosti perorálne 3krát denne;
možno upraviť podľa potreby.

4.3. Kontraindikácie
Komatózny stav; útlm CNS spôsobený alkoholom alebo inými utlmujúcimi liekmi; Parkinsonova choroba; známa hypersenzitivita na haloperidol alebo ktorúkoľvek zložku lieku; lézia bazálnych ganglií;.

4.4. Špeciálne upozornenia
Boli hlásené zriedkavé prípady náhleho úmrtia u psychiatrických pacientov, ktorí dostávali antipsychotiká vrátane haloperidolu. Nakoľko sa počas liečby haloperidolom pozorovalo predĺženie QT intervalu, odporúča sa opatrnosť u pacientov s predĺženým QT intervalom (QT syndróm, hypokáliémia, lieky, ktoré predlžujú QT).
Nakoľko sa haloperidol metabolizuje v pečeni, odporúča sa opatrnosť u pacientov s
ochorením pečene.
Bolo hlásené, že haloperidol môže vyvolať epileptický záchvat. Preto sa odporúča opatrnosť u pacientov so známou epilepsiou alebo stavmi so sklonom k záchvatom (napr. po odobratí alkoholu a poškodení mozgu). Tyroxín môže zosilniť toxicitu haloperidolu. Preto ho možno použiť iba s veľkou opatrnosťou u pacientov s hypertyreózou. Antipsychotickú terapiu u týchto pacientov musí vždy sprevádzať aj príslušná tyreostatická liečba.
U schizofrénie sa odpoveď na antipsychotickú liečbu môže oddialiť. Tiež po ukončení liečby návrat symptómov nemusí byť viditeľný až niekoľko týždňov alebo mesiacov. Akútne abstinenčné príznaky vrátane nevoľnosti, vracania a nespavosti sa veľmi zriedkavo popisovali po náhlom ukončení podávania vysokých dávok antipsychotických liekov. Môže sa vyskytnúť relaps, preto sa odporúča postupné vynechanie lieku. Ako pri všetkých antipsychotikách,
haloperidol by sa nemal užívať samotný tam, kde prevláda depresia. Možno ho kombinovať s antidepresívami pri liečbe stavov, u ktorých sa súčasne vyskytuje depresia a psychóza. Ak treba podávať súčasne antiparkinsonikum, v prípade že jeho vylučovanie prebieha rýchlejšie ako vylučovanie haloperidolu, môže byť potrebné zastaviť podávanie haloperidolu, aby sa predišlo rozvoju alebo zhoršeniu extrapyramídových symptómov. Lekár by mal myslieť aj na možné zvýšenie intraokulárneho tlaku v prípade, keď sa súčasne s haloperidolom podávajú
anticholínergné lieky, vrátane antiparkinsoník.
Boli hlásené zriedkavé prípady náhleho a neočakávaného úmrtia u psychiatrických pacientov, ktorí dostávali antipsychotiká vrátane haloperidolu. Charakter prípadov však neumožňuje určiť, akou mierou liek prispel k tomuto stavu, ak vôbec prispel.

4.5. Liekové a iné interakcie
Rovnako ako všetky neuroleptiká, haloperidol môže prehĺbiť útlm centrálneho nervového systému, ktorý vyvolali lieky tlmiace CNS, vrátane alkoholu, hypnotík, sedatív alebo silných analgetík.
Bol popísaný zosilnený účinok na CNS pri kombinácii s metyldopou. Haloperidol môže oslabiť antiparkinsonické účinky levodopy.
Haloperidol inhibuje metabolizáciu tricyklických antidepresív, čím zvyšuje plazmatické hladiny
týchto liekov. Toto môže vyústiť do zvýšenia toxicity tricyklických antidepresív
(anticholínergické účinky, kardiovaskulárna toxicita, zníženie prahu pre záchvaty).
Vo farmakokinetických štúdiách sa pozorovali slabo až mierne zvýšené hladiny haloperidolu pri jeho súčasnom podávaní s nasledujúcimi liekmi: chinidín, buspirón, fluoxetín. Môže byť potrebné znížiť dávku haloperidolu.
Keď sa pridá dlhodobá liečba enzým-indukujúcimi liekmi, ako sú karbamazepín, fenobarbital,
rifampicín, k terapii haloperidolom, výsledkom je signifikantná redukcia plazmatických hladín

haloperidolu. Preto v prípade kombinovanej liečby, ak je to nutné, treba upraviť dávku haloperidolu. Po vynechaní takýchto liekov môže byť potrebné dávku haloperidolu redukovať. V zriedkavých prípadoch, keď sa kombinovala liečba haloperidolu s lítiom, boli hlásené nasledujúce príznaky: encefalopatia, extrapyramídové symptómy, tardívna dyskinézia, neuroleptický malígny syndróm, porucha mozgového kmeňa, akútny mozgový syndróm a kóma. Väčšina týchto príznakov bola reverzibilná. Zostáva nejasným, či tieto prípady reprezentujú odlišnú klinickú entitu, alebo či boli v skutočnosti prípadmi neuroleptického malígneho syndrómu a/alebo neurotoxicity lítia. Preto sa odporúča, aby sa u pacientov, ktorých súčasne liečia lítiom a haloperidolom, okamžite zastavila liečba, ak sa objavia takéto symptómy.
Bol hlásený antagonizmus účinku antikoagulancia fenindiónu.
Haloperidol môže antagonizovať účinok adrenalínu a iných sympatomimetík a zvrátiť účinky adrenergných blokujúcich látok, ako je guanetidín, ktoré znižujú krvný tlak.

4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Vo veľkej populácii haloperidol nevykazuje žiadne signifikantné zvýšenie počtu fetálnych anomálií. Existujú izolované hlásenia prípadov pôrodných defektov po expozícii plodu haloperidolom, väčšinou v kombinácii s inými liekmi. Haloperidol možno použiť počas gravidity, iba ak predpokladaný prospech prevýši možné riziko pre plod. Haloperidol sa vylučuje do materského mlieka. Ak sa použitie haloperidolu stane nevyhnutným, treba zvážiť prospech dojčenia oproti možným rizikám. U dojčených detí matiek, ktoré užívali haloperidol, sa pozorovali extrapyramídové symptómy.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Môže sa objaviť určitý stupeň sedácie alebo oslabenia bdelosti hlavne pri vyšších dávkach a na začiatku liečby. Môže sa zosilňovať alkoholom. Pacientom treba odporučiť, aby počas liečby neviedli motorové vozidlá a neobsluhovali stroje, až kým nebude známa ich vnímavosť
na liečivo.

4.8. Nežiaduce účinky
Pri nízkych dávkach (1 až 2 mg denne) sú nežiaduce účinky lieku HALOPERIDOL-RICHTER
zriedkavé, mierne a prechodného charakteru. U pacientov, ktorí dostávajú vyššie dávky, sa objavujú niektoré nežiaduce účinky častejšie.
Najčastejšie sa vyskytujú neurologické príznaky.

Extrapyramídové symptómy
Ako vo všeobecnosti pri všetkých neuroleptikách, môžu sa vyskytnúť extrapyramídové symptómy, napr. tremor, rigidita, hypersalivácia, bradykinézia, akatízia, akútna dystónia.
Antiparkinsoniká anticholínergického typu by sa nemali predpisovať rutinne ako prevencia, ale len keď sú potrebné.
Tardívna dyskinézia
Ako pri všetkých antipsychotických liekoch, tardívna dyskinézia sa môže vyskytnúť u niektorých dlhodobo liečených pacientov, alebo po prerušení užívania lieku. Syndróm je charakterizovaný hlavne rytmickými mimovoľnými pohybmi jazyka, tváre, úst a čeľuste. U
niektorých pacientov môžu byť tieto prejavy trvalého charakteru. Syndróm môže byť maskovaný pri znovu zavedení liečby, keď sa zvýši dávkovanie alebo pri prechode na iný antipsychotický liek. Liečbu treba čo najskôr prerušiť.
Neuroleptický malígny syndróm
Tak ako iné antipsychotiká aj haloperidol sa dostal do spojitosti s neuroleptickým malígnym syndrómom (NMS): zriedkavá idiosynkratická reakcia, ktorá sa prejavuje hypertermiou,
generalizovanou rigiditou svalstva, vegetatívnou instabilitou, poruchou vedomia. Hypertermia je často skorým príznakom tohto syndrómu.
Ihneď treba prestať podávať antipsychotickú liečbu a odporúča sa vhodná podporná terapia
a starostlivé monitorovanie. Iné účinky na CNS

Tieto účinky sú hlásené príležitostne a zahŕňajú: depresiu, sedáciu, agitáciu, ospalosť, nespavosť, bolesti hlavy, zmätenosť, závraty, záchvaty grand mal a zrejmú exacerbáciu psychotických symptómov.

Gastro-intestinálne symptómy
Boli hlásené : nauzea, vracanie, strata chuti do jedla a dyspepsia. Môžu sa vyskytnúť zmeny hmotnosti.

Endokrinné účinky
Hormonálne účinky antipsychotických neuroleptík zahŕňajú hyperprolaktinémiu, ktorá môže spôsobiť galaktoreu, gynekomastiu a oligo-alebo amenoreu. Boli hlásené veľmi zriedkavé prípady hypoglykémie a syndrómu neprimeranej sekrécie ADH.

Kardiovaskulárne účinky
Príležitostne boli hlásené tachykardia a hypotenzia. Veľmi zriedkavo bolo hlásené predĺženie
QT-intervalu a/alebo ventrikulárna arytmia, a to hlavne počas parenterálneho podávania haloperidolu. Kardiovaskulárne nežiaduce účinky sa môžu vyskytnúť častejšie pri vysokých dávkach a u predisponovaných pacientov.

Rôzne
Príležitostne bolo hlásené mierne a zvyčajne prechodné zníženie počtu krviniek. Iba zriedkavo bola hlásená agranulocytóza a trombocytopénia, aj to v spojitosti s inou medikáciou. Boli
hlásené izolované prípady porúch funkcie pečene alebo hepatitída, najčastejšie cholestatická. Reakcie precitlivenosti také ako kožná vyrážka, urtikária a anafylaxia sú výnimočné. Iné príležitostne hlásené nežiaduce účinky sú: zápcha, nejasné videnie, suchosť v ústach, retencia moču, priapizmus, erektilná dysfunkcia, periférny opuch, výrazné potenie alebo slinenie, pyróza, disregulácia telesnej teploty.

4.9. Predávkovanie
Manifestáciou sú až prehnané príznaky známych farmakologických účinkov a nežiaducich reakcií haloperidolu. Najvýraznejšie symptómy sú: ťažké extrapyramídové reakcie, hypotenzia, sedácia. Extrapyramídové symptómy sa prejavujú rigiditou svalstva, celkovým
alebo lokálnym tremorom. Môže sa objaviť hypertenzia. Vo výnimočných prípadoch sa môže vyvinúť komatózny stav a útlm dýchania sprevádzaný hypotenziou, vedúci k stavu podobnému šoku. Tiež môže vzniknúť komorová arytmia, ktorá môže byť spojená s predĺžením QT intervalu.
Liečba predávkovania: nakoľko neexistuje špecifické antidotum, liečba je primárne podporná,
odporúča sa gastrická laváž alebo vyvolanie zvracania (pokiaľ pacient nie je otupený, komatózny alebo nemá kŕče), po ktorom nasleduje podanie aktívneho uhlia. U pacientov v kóme treba udržiavať dýchacie cesty v činnosti použitím orofaryngeálneho dýchania alebo endotracheálnou intubáciou. Útlm dýchania si môže vyžiadať umelé dýchanie. Treba monitorovať EKG a vitálne funkcie a v monitoringu treba pokračovať, až kým EKG nie je normálne. Ťažké arytmie treba liečiť vhodnými antiarytmikami. Pri hypotenzii a cirkulačnom kolapse možno podať intravenózne roztoky, plazmu alebo koncentrovaný albumín a vazopresorické lieky, ako sú dopamín alebo noradrenalín. Adrenalín by sa nemal používať, nakoľko v prítomnosti haloperidolu môže vyvolať výraznú hypotenziu.
V prípade ťažkých extrapyramídových reakcií by sa mala parenterálne podať
antiparkinsonická medikácia (napr. benztropín mesylát 1-2 mg i.m. alebo i.v.).

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti Farmakoterapeutická skupina: Neuroleptikum ATC skupina: N05AD01
Haloperidol je neuroleptikum patriace do skupiny butyrofenónov. Haloperidol je mohutným
antagonistom dopamínu, a preto sa zaraďuje medzi incizívne neuroleptiká. Haloperidol nevykazuje žiadnu antihistamínergnú alebo anticholínergnú aktivitu.

V mozgu haloperidol výrazne ovplyvňuje preludy a halucinácie (pravdepodobne cez interakciu s dopamínovými receptormi v mezokortikálnom a limbickom tkanive) a má inhibičný účinok sprostredkovaný pravdepodobne cestou ovplyvnenia bazálnych ganglií (nigrostriálne zväzky). Toto súčasne vyvoláva nežiaduce extrapyramídové motorické účinky (hlavne dystóniu, akatíziu a parkinsonizmus). Haloperidol navodzuje účinnú psychomotorickú sedáciu, ktorá vysvetľuje súčasne priaznivý vplyv na mánie a ďalšie agitačné syndrómy. Periférnejšie antidopamínergné účinky vysvetľujú účinnosť proti nevoľnosti a vracaniu (ovplyvnením chemoreceptorovej spúšťacej zóny), relaxáciu gastrointestinálnych sfinkterov a zvýšené uvoľňovanie prolaktínu (prostredníctvom inhibície aktivity prolaktín-inhibujúceho faktora - PIF-dopamín - na úrovni adenohypofýzy).

5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Vrcholové plazmatické koncentrácie haloperidolu sa dosahujú o 2-6 hodín po perorálnom podaní a asi 20 minút po intramuskulárnej aplikácii. Po perorálnom podaní je biologická dostupnosť lieku 60-70%. Priemerný plazmatický polčas (terminálna eliminácia) je 24 (12-38)
hodín po perorálnom podaní a 21 (13-36) hodín po intramuskulárnej aplikácii.
Haloperidol ľahko prestupuje cez hematoencefalickú bariéru. Väzba na plazmatické bielkoviny je 92%. Haloperidol sa metabolizuje v pečeni a vylučuje sa močom (40%) a stolicou (60%). Asi 1% dávky sa vylučuje nezmenené močom. Metabolity nevykazujú neuroleptickú aktivitu. Distribučný objem počas rovnovážneho stavu je veľký (7,9±2,5 l/kg).'
Aby došlo k terapeutickej odpovedi, je potrebná plazmatická koncentrácia haloperidolu v
rozsahu od 4 μg/l až do 20-25 μg/l.
Existuje veľká inter-individuálna ale malá intra-individuálna variabilita v plazmatických koncentráciách haloperidolu a vo väčšine farmakokinetických parametrov. Ako pri mnohých iných liekoch, ktoré sa metabolizujú v pečeni, túto variabilitu možno čiastočne vysvetliť aktivitou reverzibilnej oxidačno-redukčnej metabolickej dráhy v pečeni; redukovaný haloperidol je farmakologicky inaktívny. Iné metabolické cesty predstavuje oxidatívna N-
dealkylácia a glukuronizácia.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Údaje v Tabuľke I. určujú široký rozsah bezpečnosti medzi hodnotami LD50 v štúdiách akútnej toxicity u zvierat a odporúčanými dávkami pre ľudí, napr. najnižšie (psi: 90 mg/kg) a najvyššie (potkany: 850 mg/kg) orálne dávky sú 300-krát a 2833-krát väčšie ako odporúčaná maximálna denná dávka pre dospelého s priemernou hmotnosťou (0,3 mg/kg).

Tabuľka I.

Hodnoty LD50 (mg/kg) v štúdiách akútnej toxicity podľa spôsobu podávania
druhy	intravenózne	subkutánne	perorálne
myši	13	54	144
potkany	22	63	850
morčatá	bez údajov	bez údajov	405
králiky	8	bez údajov	bez údajov
psy	18	>80	90

Počas 18-mesačného hodnotenia bezpečnosti u potkanov sa haloperidol miešal s normálnou
dennou stravou zvierat a potkany ho konzumovali v množstvách v priemere 33,0; 14,5; 6,5 a 3,5 mg/kg/deň. Žiadna z týchto dávok haloperidolu nespôsobila abnormality, čo sa dokladovalo opakovaným rozborom moču, hematologickými vyšetreniami a chemickým rozborom krvi a makroskopickými a/alebo mikroskopickými vyšetreniami. Avšak na konci hodnotenia u zvierat s liečbou bola nižšia priemerná telesná hmotnosť a príjem potravy než u zvierat bez liečby (kontroly). Menší úbytok telesnej hmotnosti môže byť spôsobený zníženým príjmom potravy; pričom sa predpokladá, že znížený príjem potravy bol spôsobený trankvilizačným účinkom lieku.
U psov sa vykonali dve hodnotenia bezpečnosti haloperidolu. V jednom hodnotení 2 skupiny zvierat (6 zvierat v každej) dostávali 2,0 alebo 0,5 mg/kg/deň počas 6 mesiacov; tiež sa pozorovala neliečená (kontrolná) skupina 6 zvierat. V druhom hodnotení 3 skupiny zvierat (8
zvierat v každej) dostávali 12,0; 6,0 alebo 2,0 mg/kg/deň počas 12 mesiacov; tiež sa

pozorovala neliečená (kontrolná) skupina 8 zvierat. Smrteľné prípady sa nevyskytli v žiadnom hodnotení a ani jeden zo psov v 6-mesačnom hodnotení nevykázal žiadne liekom podmienené toxické účinky (makroskopické alebo mikroskopické). V 12-mesačnom hodnotení nebolo vidieť žiadne zmeny v telesnej hmotnosti alebo v hodnotách hlásených pre hematologické vyšetrenia a rozbor moču. Jedinou liekom podmienenou zmenou pozorovanou makroskopicky bol vznik prechodného preplnenia prsníkov a laktácia u 6 z 12 feniek. Tieto účinky sa vyskytli iba medzi tretím a ôsmym týždňom hodnotenia a neboli podmienené dávkou. Zvýšenie SGPT a mierne hepatocelulárne zmeny sa pozorovali najprv u zvierat, ktoré dostávali dennú dávku
12 mg/kg (približne 120-krát a 40-krát vyššiu ako priemerná a maximálna denná dávka odporúčaná pre dospelých priemernej hmotnosti).
Zmeny SGPT v štúdiách na zvieratách boli reverzibilné a vrátili sa k normálu už mesiac po ukončení podávania dávok; vzorky pečene zo zvierat usmrtených v tomto čase tiež indikovali, že celulárne zmeny sa vrátili k normálu.
Keď sa haloperidol podával potkanom (0,6-3 mg/kg), králikom (1,0 a 6,0 mg/kg) a psom
(1,0-4,0 mg/kg), potomstvo žiadneho z týchto druhov nevykázalo vyššiu incidenciu teratogénnych účinkov, ako sa pozorovalo v príslušných kontrolných skupinách. U potkanov, ktoré dostávali množstvá lieku (4,0 mg/kg) dosť veľké na to, aby vyvolali značný útlm CNS, sa zaznamenal oneskorený čas vrhu. Dostupné údaje u potkanov svedčia, že veľké intravenózne dávky (3,0 mg/kg) u tohto druhu snáď môžu znížiť implantáciu.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok
propylparabenum, methylparabenum, acidum lacticum, aqua pro iniectione

6.2. Inkompatibility
Nie sú známe.

6.3. Čas použiteľnosti
5 rokov

6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Uchovávajte v originálnom obale.
Uchovávajte pri teplote 15-25°C, chránené pred svetlom.

6.5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
Obal: 10 ml liekovka z hnedého skla s uzáverom s kvapkadlom, papierová skladačka, písomná informácia pre používateľa.
Balenie: 1 x 10 ml

6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Gedeon Richter Plc., Budapešť, Maďarsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
68/0093/71-S

9. DÁTUM REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
07.12.1971
Predĺženie registrácie do:

10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
august 2008