HALOPERIDOL-RICHTER 1,5 MG tbl 250x1,5 mg (blis.Al/PVC)

Liečbu treba začať s polovičnou dávkou určenou pre dospelých a upraviť ju v prípade potreby podľa výsledkov.

4.3. Kontraindikácie
Parkinsonova choroba a iné extrapyramídové ochorenia; akútna intoxikácia alkoholom, hypnotikami, analgetikami a/alebo psychoaktívnymi liekmi; komatózny stav; lézia bazálnych ganglií; známa hypersenzitivita na haloperidol alebo ktorúkoľvek zložku lieku.

4.4. Špeciálne upozornenia
Nakoľko sa haloperidol metabolizuje v pečeni, odporúča sa opatrnosť u pacientov s ochorením pečene.
Bolo hlásené, že u pacientov s epilepsiou v anamnéze môže haloperidol vyvolať epileptický záchvat. Zvýšená opatrnosť sa tiež odporúča u stavov s predispozíciou k epilepsii (napr. vylúčenie alkoholu a poškodenie mozgu) alebo k iným typom záchvatov.
Tyroxín môže zosilniť toxicitu haloperidolu. Preto ho možno použiť iba s veľkou opatrnosťou
u pacientov s hypertyreózou. Antipsychotickú terapiu u týchto pacientov musí vždy sprevádzať aj príslušná tyreostatická liečba.
U schizofrénie sa odpoveď na antipsychotickú liečbu môže oddialiť. Tiež po ukončení liečby návrat symptómov nemusí byť viditeľný až niekoľko týždňov alebo mesiacov. Akútne abstinenčné príznaky vrátane nevoľnosti, vracania a nespavosti sa veľmi zriedkavo popisovali po náhlom ukončení podávania vysokých dávok antipsychotických liekov. Môže sa vyskytnúť
relaps, preto sa odporúča postupné vynechanie lieku. Ako pri všetkých antipsychotikách, haloperidol by sa nemal užívať samotný tam, kde prevláda depresia. Možno ho kombinovať s antidepresívami pri liečbe stavov, u ktorých sa súčasne vyskytuje depresia a psychóza. Ak treba podávať súčasne antiparkinsonikum, v prípade že jeho vylučovanie prebieha rýchlejšie ako vylučovanie haloperidolu, môže byť potrebné zastaviť podávanie haloperidolu, aby sa predišlo rozvoju alebo zhoršeniu extrapyramídových symptómov. Lekár by mal myslieť aj na
možné zvýšenie intraokulárneho tlaku v prípade, keď sa súčasne s haloperidolom podávajú anticholínergné lieky, vrátane antiparkinsoník.
Boli hlásené zriedkavé prípady náhleho a neočakávaného úmrtia u psychiatrických pacientov,
ktorí dostávali antipsychotiká vrátane haloperidolu. Charakter prípadov však neumožňuje určiť, akou mierou liek prispel k tomuto stavu, ak vôbec prispel.

4.5. Liekové a iné interakcie
Rovnako ako všetky neuroleptiká, haloperidol môže prehĺbiť útlm centrálneho nervového systému, ktorý vyvolali lieky tlmiace CNS, vrátane alkoholu, hypnotík, sedatív alebo silných analgetík.
Bol popísaný zosilnený účinok na CNS pri kombinácii s metyldopou.
Haloperidol môže oslabiť antiparkinsonické účinky levodopy.
Haloperidol inhibuje metabolizáciu tricyklických antidepresív, čím zvyšuje plazmatické hladiny týchto liekov. Toto môže vyústiť do zvýšenia toxicity tricyklických antidepresív (anticholínergické účinky, kardiovaskulárna toxicita, zníženie prahu pre záchvaty).
Vo farmakokinetických štúdiách sa pozorovali slabo až mierne zvýšené hladiny haloperidolu
pri jeho súčasnom podávaní s nasledujúcimi liekmi: chinidín, buspirón, fluoxetín. Môže byť
potrebné znížiť dávku haloperidolu.
Keď sa pridá dlhodobá liečba enzým-indukujúcimi liekmi, ako sú karbamazepín, fenobarbital, rifampicín, k terapii haloperidolom, výsledkom je signifikantná redukcia plazmatických hladín haloperidolu. Preto v prípade kombinovanej liečby, ak je to nutné, treba upraviť dávku haloperidolu. Po vynechaní takýchto liekov môže byť potrebné dávku haloperidolu redukovať. V zriedkavých prípadoch, keď sa kombinovala liečba haloperidolu s lítiom, boli hlásené
nasledujúce príznaky: encefalopatia, extrapyramídové symptómy, tardívna dyskinézia, neuroleptický malígny syndróm, porucha mozgového kmeňa, akútny mozgový syndróm a kóma. Väčšina týchto príznakov bola reverzibilná. Zostáva nejasným, či tieto prípady reprezentujú odlišnú klinickú entitu, alebo či boli v skutočnosti prípadmi neuroleptického malígneho syndrómu a/alebo neurotoxicity lítia. Preto sa odporúča, aby sa u pacientov, ktorých súčasne liečia lítiom a haloperidolom, okamžite zastavila liečba, ak sa objavia takéto symptómy.

Bol hlásený antagonizmus účinku antikoagulancia fenindiónu.
Haloperidol môže antagonizovať účinok adrenalínu a iných sympatomimetík a zvrátiť účinky adrenergných blokujúcich látok, ako je guanetidín, ktoré znižujú krvný tlak.

4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Vo veľkej populácii haloperidol nevykazuje žiadne signifikantné zvýšenie počtu fetálnych anomálií. Existujú izolované hlásenia prípadov pôrodných defektov po expozícii plodu haloperidolom, väčšinou v kombinácii s inými liekmi. Haloperidol možno použiť počas gravidity, iba ak predpokladaný prospech prevýši možné riziko pre plod. Haloperidol sa
vylučuje do materského mlieka. Ak sa použitie haloperidolu stane nevyhnutným, treba zvážiť prospech dojčenia oproti možným rizikám. U dojčených detí matiek, ktoré užívali haloperidol, sa pozorovali extrapyramídové symptómy.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Môže sa objaviť určitý stupeň sedácie alebo oslabenia bdelosti hlavne pri vyšších dávkach a na začiatku liečby. Môže sa zosilňovať alkoholom. Pacientom treba odporučiť, aby počas
liečby neviedli motorové vozidlá a neobsluhovali stroje, až kým nebude známa ich vnímavosť
na liečivo.

4.8. Nežiaduce účinky
Pri nízkych dávkach (1 až 2 mg denne) sú nežiaduce účinky lieku HALOPERIDOL-RICHTER
zriedkavé, mierne a prechodného charakteru. U pacientov, ktorí dostávajú vyššie dávky, sa objavujú niektoré nežiaduce účinky častejšie.
Najčastejšie sa vyskytujú neurologické príznaky.

Extrapyramídové symptómy
Môžu sa vyskytnúť extrapyramídové symptómy, ako vo všeobecnosti pri všetkých neuroleptikách. Akútne dystonické reakcie sa môžu vyskytnúť v skorých štádiách liečby a
môžu sa prejaviť v čase najvyššej plazmatickej koncentrácie. Boli hlásené okulogyrické krízy a laryngeálne dystonické reakcie. Parkinsonická rigidita, akinézia, tremor a akatízia sa vyskytujú menej často. Anticholínergické lieky by sa nemali predpisovať rutinne ako prevencia, ale len keď sú potrebné, kvôli možnému riziku zníženia účinnosti haloperidolu.
Tardívna dyskinézia
Tardívna dyskinézia sa môže vyskytnúť u niektorých dlhodobo liečených pacientov, alebo po prerušení užívania lieku. Riziko sa zvyšuje so stúpajúcim vekom a so zvyšujúcou sa dávkou hlavne u žien. Symptómy môžu pretrvávať a u niektorých pacientov môžu byť ireverzibilné. Syndróm je charakterizovaný hlavne rytmickými mimovoľnými pohybmi jazyka, tváre, úst a čeľuste. Bolo hlásené, že jemné točivé (červovité) pohyby jazyka môžu byť skorým príznakom
tardívnej dyskinézie. Ak sa v tom čase zastaví podávanie medikácie, úplný syndróm sa nevyvinie. V prípade symptómov tardívnej dyskinézie treba ihneď prestať podávať liek a pacienta treba previesť na inú liečbu.
Neuroleptický malígny syndróm
Tak ako iné antipsychotiká aj haloperidol sa dostal do spojitosti so zriedkavými prípadmi neuroleptického malígneho syndrómu (NMS), idiosynkratickej reakcie, ktorá sa prejavuje
hypertermiou, rigiditou svalstva, vegetatívnou instabilitou, poruchou vedomia, kómou a zvýšenými plazmatickými hladinami kreatínfosfokinázy. Príznaky vegetatívnej dysfunkcie, ako sú tachykardia, labilný arteriálny tlak a potenie, môžu predchádzať nástupu hypertermie, preto fungujú ako skoré varovné príznaky. Ihneď treba prestať podávať antipsychotickú liečbu a odporúča sa vhodná podporná terapia a starostlivé monitorovanie. Ukázalo sa, že dantrolen a bromokryptín sú účinné v liečbe NMS.
Iné účinky na CNS
Tieto účinky sú hlásené príležitostne a zahŕňajú: depresiu, sedáciu, agitáciu, ospalosť, nespavosť, bolesti hlavy, zmätenosť, závraty, záchvaty grand mal u epileptických pacientov, zrejmú exacerbáciu psychotických symptómov vrátane halucinácií.

Gastro-intestinálne symptómy
Boli hlásené : nauzea, vracanie, strata chuti do jedla a zmeny hmotnosti.

Endokrinné účinky
Ako antagonista dopamínu haloperidol môže vyvolať reverzibilnú hyperprolaktinémiu, ktorá môže vyústiť do prechodnej galaktorey, gynekomastie a oligo-amenorey. Boli hlásené veľmi zriedkavé prípady hypoglykémie a syndrómu neprimeranej sekrécie ADH.

Kardiovaskulárne účinky
Príležitostne boli hlásené tachykardia a hypotenzia. Veľmi zriedkavo bola hlásená ventrikulárna arytmia. Kardiovaskulárne nežiaduce účinky sa môžu vyskytnúť častejšie pri
vysokých dávkach a u predisponovaných pacientov.
Vysoké dávky sa preto majú podávať iba pri slabej klinickej odpovedi.

Rôzne
Príležitostne bolo hlásené mierne a zvyčajne prechodné zníženie počtu krviniek. Iba zriedkavo bola hlásená agranulocytóza a trombocytopénia, aj to v spojitosti s inou medikáciou. Boli
hlásené izolované prípady porúch funkcie pečene a cholestatickej hepatitídy. Reakcie precitlivenosti také ako kožná vyrážka, urtikária a anafylaxia sú výnimočné. Iné príležitostne hlásené nežiaduce účinky sú: zápcha, nejasné videnie, suchosť v ústach, retencia moču, výrazné potenie alebo slinenie, pyróza.

4.9. Predávkovanie
Manifestáciou sú až prehnané príznaky známych farmakologických účinkov a nežiaducich reakcií haloperidolu. Najvýraznejšie symptómy sú: ťažké extrapyramídové reakcie, hypotenzia, sedácia. Extrapyramídové symptómy sa prejavujú rigiditou svalstva, celkovým alebo lokálnym tremorom. Môže sa objaviť hypertenzia. Vo výnimočných prípadoch sa môže vyvinúť komatózny stav a útlm dýchania sprevádzaný hypotenziou, vedúci k stavu
podobnému šoku. Tiež môže vzniknúť komorová arytmia, ktorá môže byť spojená s predĺžením QT intervalu.
Liečba predávkovania: nakoľko neexistuje špecifické antidotum, liečba je primárne podporná.
U pacientov v kóme treba udržiavať dýchacie cesty v činnosti použitím orofaryngeálneho dýchania alebo endotracheálnou intubáciou. Útlm dýchania si môže vyžiadať umelé dýchanie. Pri hypotenzii a cirkulačnom kolapse možno podať intravenózne roztoky, plazmu alebo koncentrovaný albumín a vazopresorické lieky, ako sú dopamín alebo noradrenalín. Adrenalín a epinefrín by sa nemali používať. V prípade ťažkých extrapyramídových reakcií by sa mala podať antiparkinsonická medikácia anticholínergického typu a malo by sa v nej pokračovať niekoľko týždňov. S ukončením podávania tejto medikácie treba postupovať veľmi opatrne, lebo sa môžu znovu objaviť extrapyramídové symptómy. Treba monitorovať EKG a vitálne funkcie a v monitoringu treba pokračovať, až kým EKG nie je normálne. Ťažké arytmie treba liečiť vhodnými antiarytmikami.


5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti Farmakoterapeutická skupina: Neuroleptikum ATC skupina: N05AD01
Haloperidol je neuroleptikum patriace do skupiny butyrofenónov. Haloperidol je mohutným
antagonistom dopamínu, a preto sa zaraďuje medzi incizívne neuroleptiká. Haloperidol nevykazuje žiadnu antihistamínergnú alebo anticholínergnú aktivitu.
V mozgu haloperidol výrazne ovplyvňuje preludy a halucinácie (pravdepodobne cez interakciu s dopamínovými receptormi v mezokortikálnom a limbickom tkanive) a má inhibičný účinok sprostredkovaný pravdepodobne cestou ovplyvnenia bazálnych ganglií (nigrostriálne zväzky). Toto súčasne vyvoláva nežiaduce extrapyramídové motorické účinky (hlavne dystóniu, akatíziu a parkinsonizmus). Haloperidol navodzuje účinnú psychomotorickú sedáciu, ktorá vysvetľuje súčasne priaznivý vplyv na mánie a ďalšie agitačné syndrómy. Periférnejšie antidopamínergné účinky vysvetľujú účinnosť proti nevoľnosti a vracaniu (ovplyvnením

chemoreceptorovej spúšťacej zóny), relaxáciu gastrointestinálnych sfinkterov a zvýšené uvoľňovanie prolaktínu (prostredníctvom inhibície aktivity prolaktín-inhibujúceho faktora - PIF-dopamín - na úrovni adenohypofýzy).

5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Vrcholové plazmatické koncentrácie haloperidolu sa dosahujú o 2-6 hodín po perorálnom podaní a asi 20 minút po intramuskulárnej aplikácii. Po perorálnom podaní je biologická dostupnosť lieku 60-70%. Priemerný plazmatický polčas (terminálna eliminácia) je 24 (12-38) hodín po perorálnom podaní a 21 (13-36) hodín po intramuskulárnej aplikácii.
Haloperidol ľahko prestupuje cez hematoencefalickú bariéru. Väzba na plazmatické bielkoviny je 92%. Haloperidol sa metabolizuje v pečeni a vylučuje sa močom (40%) a stolicou (60%). Asi 1% dávky sa vylučuje nezmenené močom. Metabolity nevykazujú neuroleptickú aktivitu. Distribučný objem počas rovnovážneho stavu je veľký (7,9±2,5 l/kg).'
Aby došlo k terapeutickej odpovedi, je potrebná plazmatická koncentrácia haloperidolu v
rozsahu od 4 μg/l až do 20-25 μg/l.
Existuje veľká inter-individuálna ale malá intra-individuálna variabilita v plazmatických koncentráciách haloperidolu a vo väčšine farmakokinetických parametrov. Ako pri mnohých iných liekoch, ktoré sa metabolizujú v pečeni, túto variabilitu možno čiastočne vysvetliť aktivitou reverzibilnej oxidačno-redukčnej metabolickej dráhy v pečeni; redukovaný haloperidol je farmakologicky inaktívny. Iné metabolické cesty predstavuje oxidatívna N- dealkylácia a glukuronizácia.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Údaje v Tabuľke I. určujú široký rozsah bezpečnosti medzi hodnotami LD50 v štúdiách akútnej toxicity u zvierat a odporúčanými dávkami pre ľudí, napr. najnižšie (psi: 90 mg/kg) a najvyššie (potkany: 850 mg/kg) perorálne dávky sú 300-krát a 2833-krát väčšie ako odporúčaná maximálna denná dávka pre dospelého s priemernou hmotnosťou (0,3 mg/kg).

Tabuľka I.

Hodnoty LD50 (mg/kg) v štúdiách akútnej toxicity podľa spôsobu podávania
druhy	intravenózne	subkutánne	perorálne
myši	13	54	144
potkany	22	63	850
morčatá	bez údajov	bez údajov	405
králiky	8	bez údajov	bez údajov
psy	18	>80	90

Počas 18-mesačného hodnotenia bezpečnosti u potkanov sa haloperidol miešal s normálnou
dennou stravou zvierat a potkany ho konzumovali v množstvách v priemere 33,0; 14,5; 6,5 a 3,5 mg/kg/deň. Žiadna z týchto dávok haloperidolu nespôsobila abnormality, čo sa dokladovalo opakovaným rozborom moču, hematologickými vyšetreniami a chemickým rozborom krvi a makroskopickými a/alebo mikroskopickými vyšetreniami. Avšak na konci hodnotenia u zvierat s liečbou bola nižšia priemerná telesná hmotnosť a príjem potravy než u zvierat bez liečby (kontroly). Menší úbytok telesnej hmotnosti môže byť spôsobený zníženým príjmom potravy; pričom sa predpokladá, že znížený príjem potravy bol spôsobený trankvilizačným účinkom lieku.
U psov sa vykonali dve hodnotenia bezpečnosti haloperidolu. V jednom hodnotení 2 skupiny zvierat (6 zvierat v každej) dostávali 2,0 alebo 0,5 mg/kg/deň počas 6 mesiacov; tiež sa pozorovala neliečená (kontrolná) skupina 6 zvierat. V druhom hodnotení 3 skupiny zvierat (8 zvierat v každej) dostávali 12,0; 6,0 alebo 2,0 mg/kg/deň počas 12 mesiacov; tiež sa
pozorovala neliečená (kontrolná) skupina 8 zvierat. Smrteľné prípady sa nevyskytli v žiadnom hodnotení a ani jeden zo psov v 6-mesačnom hodnotení nevykázal žiadne liekom podmienené toxické účinky (makroskopické alebo mikroskopické). V 12-mesačnom hodnotení nebolo vidieť žiadne zmeny v telesnej hmotnosti alebo v hodnotách hlásených pre hematologické vyšetrenia a rozbor moču. Jedinou liekom podmienenou zmenou pozorovanou makroskopicky bol vznik prechodného preplnenia prsníkov a laktácia u 6 z 12 feniek. Tieto účinky sa vyskytli
iba medzi tretím a ôsmym týždňom hodnotenia a neboli podmienené dávkou. Zvýšenie SGPT

a mierne hepatocelulárne zmeny sa pozorovali najprv u zvierat, ktoré dostávali dennú dávku
12 mg/kg (približne 120-krát a 40-krát vyššiu ako priemerná a maximálna denná dávka odporúčaná pre dospelých priemernej hmotnosti).
Zmeny SGPT v štúdiách na zvieratách boli reverzibilné a vrátili sa k normálu už mesiac po ukončení podávania dávok; vzorky pečene zo zvierat usmrtených v tomto čase tiež indikovali, že celulárne zmeny sa vrátili k normálu.
Keď sa haloperidol podával potkanom (0,6-3 mg/kg), králikom (1,0 a 6,0 mg/kg) a psom (1,0-4,0 mg/kg), potomstvo žiadneho z týchto druhov nevykázalo vyššiu incidenciu teratogénnych účinkov, ako sa pozorovalo v príslušných kontrolných skupinách. U potkanov,
ktoré dostávali množstvá lieku (4,0 mg/kg) dosť veľké na to, aby vyvolali značný útlm CNS, sa zaznamenal oneskorený čas vrhu. Dostupné údaje u potkanov svedčia, že veľké intravenózne dávky (3,0 mg/kg) u tohto druhu snáď môžu znížiť implantáciu.


6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok
silica colloidalis anhydrica, gelatina, magnesii stearas, talcum, amylum maydis, lactosum monohydricum

6.2. Inkompatibility
Nerelevantné

6.3. Čas použiteľnosti
5 rokov

6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Žiadne zvláštne podmienky pre skladovanie.

6.5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
Obal: Al/PVC blister, papierová skladačka, písomná informácia pre používateľa. Balenie: 50, 250 tabliet

6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
Žiadne zvláštne požiadavky.


7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Gedeon Richter Plc., Budapešť, Maďarsko


8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
68/0095/71-S


9. DÁTUM REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
07.12.1971
Predĺženie registrácie do:


10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU
august 2008