HALOPERIDOL DECANOAT-RICHTER sol inj 5x1 ml/50 mg (amp.skl.hnedá)

Parkinsonova choroba a iné extrapyramídové ochorenia; akútna intoxikácia alkoholom, hypnoticko-analgetickými a/alebo psychotropnými liekmi; komatózny stav; lézia bazálnych ganglií; známa hypersenzitivita na haloperidol alebo pomocné látky.
Nesmie sa podávať deťom.

4.4. Špeciálne upozornenia
Odporúča sa, aby pacienti, ktorým sa bude podávať HALOPERIDOL DECANOAT, najprv užívali perorálny haloperidol, aby sa vylúčila možnosť neočakávanej nežiaducej citlivosti na haloperidol.
Nakoľko sa haloperidol metabolizuje v pečeni, odporúča sa opatrnosť u pacientov s ochorením pečene. Po začatí liečby HALOPERIDOL DECANOAT-om treba znovu upraviť dávku perorálnych antikoagulancií.
Pri súčasnom podaní s látkami tlmiacimi CNS HALOPERIDOL DECANOAT môže zosilniť ich účinok a vyvolať útlm dýchania, toto treba brať do úvahy pri stanovení dávok hlavne u starších pacientov.
Je dokázané, že HALOPERIDOL DECANOAT môže znižovať prah pre epileptické záchvaty. Preto sa odporúča opatrnosť u pacientov so známou epilepsiou alebo stavmi so sklonom k záchvatom (napr. po odobratí alkoholu a poškodení mozgu) v anamnéze.
Tyroxín môže podporovať toxicitu HALOPERIDOL DECANOAT-u. Preto ho možno použiť iba s veľkou opatrnosťou u pacientov s hypertyreózou. Antipsychotickú terapiu u týchto pacientov musí vždy sprevádzať adekvátna tyreostatická liečba.
Ako pri všetkých antipsychotických liekoch HALOPERIDOL DECANOAT by sa nemal užívať samotný tam, kde prevláda depresia. Možno ho kombinovať s antidepresívami pri liečbe stavov, pri ktorých sa súčasne vyskytujú depresia a psychóza.
Ak je nutná súčasná antiparkinsonická medikácia, musí sa v nej pokračovať najmenej niekoľko týždňov po poslednej injekcii HALOPERIDOL DECANOAT-u kvôli veľmi dlhému biologickému polčasu HALOPERIDOL DECANOAT-u.

4.5. Liekové a iné interakcie
Rovnako ako všetky neuroleptiká, HALOPERIDOL DECANOAT môže prehĺbiť útlm centrálneho nervového systému, ktorý vyvolali lieky tlmiace CNS, vrátane alkoholu, hypnotík, sedatív alebo silných analgetík.
Bol popísaný zosilnený účinok na CNS pri kombinácii s metyldopou.
HALOPERIDOL DECANOAT môže antagonizovať účinok adrenalínu a iných sympatomimetík (napr. epinefrínu) a zvrátiť účinky adrenergných blokujúcich látok (napr. guanetidínu) znižujúcich krvný tlak.
HALOPERIDOL DECANOAT môže oslabiť antiparkinsonické účinky levodopy.
HALOPERIDOL DECANOAT inhibuje metabolizáciu tricyklických antidepresív, čím zvyšuje plazmatické hladiny týchto liekov. Toto môže vyústiť do zvýšenia toxicity tricyklických antidepresív (anticholínergické účinky, kardiovaskulárna toxicita, zníženie prahu pre záchvaty).
Keď sa pridá dlhodobá liečba karbamazepínom k terapii HALOPERIDOL DECANOAT-om, výsledkom je signifikantná redukcia plazmatických hladín haloperidolu. Preto v prípade kombinovanej liečby, ak je to nutné, treba zvýšiť dávku HALOPERIDOL DECANOAT-u a po vynechaní karbamazepínu dávku treba redukovať.
V zriedkavých prípadoch bol hlásený syndróm podobný encefalopatii, keď sa kombinovala liečba HALOPERIDOL DECANOAT-u s lítiom. Zostáva kontroverzným, či tieto prípady reprezentujú odlišnú klinickú entitu, alebo či boli v skutočnosti prípadmi neuroleptického malígneho syndrómu a/alebo neurotoxicity lítia. Preto sa odporúča, aby sa u pacientov, ktorých súčasne liečia lítiom a HALOPERIDOL DECANOAT-om, okamžite zastavila liečba, ak sa objavia symptómy neurotoxicity.
HALOPERIDOL DECANOAT redukuje účinok perorálnych antikoagulancií.

4.6. Používanie v gravidite a počas laktácie
Hoci existujú izolované hlásenia prípadov pôrodných defektov po expozícii plodu haloperidolu v kombinácii s inými liekmi, príčinná súvislosť nebola stanovená. Preto treba zvážiť prospech podania v gravidite oproti možnému riziku. Haloperidol sa vylučuje do materského mlieka. Ak

sa použitie HALOPERIDOL DECANOAT-u stane nevyhnutným, treba zvážiť prospech dojčenia oproti možným rizikám.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje
Môže sa objaviť určitý stupeň sedácie alebo oslabenia bdelosti hlavne pri vyšších dávkach a na začiatku liečby a môže sa zosilňovať alkoholom. Pacientom treba odporučiť, aby počas liečby neviedli motorové vozidlá a neobsluhovali stroje, až kým nebude známa ich vnímavosť na liečivo.

4.8. Nežiaduce účinky
Všetky nežiaduce účinky po podaní HALOPERIDOL DECANOAT-u sú spôsobené haloperidolom. Ako pri všetkých injikovateľných liekoch aj u HALOPERIDOL DECANOAT-u boli hlásené lokálne reakcie tkaniva.
Extrapyramídové symptómy
Môžu sa vyskytnúť extrapyramídové symptómy, ako vo všeobecnosti pri všetkých neuroleptikách. Akútne dystonické reakcie sa môžu vyskytnúť v skorých štádiách liečby a môžu sa prejaviť v čase najvyššej plazmatickej koncentrácie, napr.: 3 - 9 dní po injekcii. Boli hlásené okulogyrické krízy a laryngeálne dystonické reakcie. Parkinsonická rigidita, akinézia, tremor a akatízia sa vyskytujú menej často. Anticholínergické lieky by sa nemali predpisovať rutinne, ale len keď sú potrebné, kvôli možnému riziku zníženia účinnosti HALOPERIDOL DECANOAT-u.
Tardívna dyskinézia
Tardívna dyskinézia sa môže vyskytnúť u niektorých dlhodobo liečených pacientov, alebo po prerušení užívania lieku. Riziko sa zvyšuje so stúpajúcim vekom a so zvyšujúcou sa dávkou hlavne u žien. Symptómy môžu pretrvávať a u niektorých pacientov môžu byť ireverzibilné. Syndróm je charakterizovaný hlavne rytmickými mimovoľnými pohybmi jazyka, tváre, úst a čeľuste. Bolo hlásené, že jemné točivé (červovité) pohyby jazyka môžu byť skorým príznakom tardívnej dyskinézie. Ak sa v tom čase zastaví podávanie medikácie, úplný syndróm sa nevyvinie. V prípade symptómov tardívnej dyskinézie treba ihneď prestať podávať liek a pacienta treba previesť na inú liečbu.
Neuroleptický malígny syndróm
Tak ako iné antipsychotiká aj HALOPERIDOL DECANOAT sa dostal do spojitosti so zriedkavými prípadmi neuroleptického malígneho syndrómu (NMS), idiosynkratickej reakcie, ktorá sa prejavuje hypertermiou, rigiditou svalstva, vegetatívnou instabilitou, poruchou vedomia, kómou a zvýšenými plazmatickými hladinami kreatínfosfokinázy. Príznaky vegetatívnej dysfunkcie, ako sú tachykardia, labilný arteriálny tlak a potenie, môžu predchádzať nástupu hypertermie, preto fungujú ako skoré varovné príznaky. Ihneď treba prestať podávať antipsychotickú liečbu a odporúča sa vhodná podporná terapia a starostlivé monitorovanie. Ukázalo sa, že dantrolen a bromokryptín sú účinné v liečbe NMS.

Iné účinky na CNS
Tieto účinky sú hlásené príležitostne a zahŕňajú: depresiu, sedáciu, agitáciu, ospalosť, nespavosť, bolesti hlavy, zmätenosť, závraty, záchvaty grand mal u epileptických pacientov, zrejmú exacerbáciu psychotických symptómov vrátane halucinácií.

Gastro-intestinálne symptómy
Boli hlásené : nauzea, vracanie, strata chuti do jedla a zmeny hmotnosti.

Endokrinné účinky
Ako antagonista dopamínu HALOPERIDOL DECANOAT môže vyvolať reverzibilnú hyperprolaktinémiu, ktorá môže vyústiť do prechodnej galaktorey, gynekomastie a oligo- amenorey. Boli hlásené veľmi zriedkavé prípady hypoglykémie a syndrómu neprimeranej sekrécie ADH.

Kardiovaskulárne účinky

Príležitostne boli hlásené tachykardia a hypotenzia. Veľmi zriedkavo bola hlásená ventrikulárna arytmia. Kardiovaskulárne nežiaduce účinky sa môžu vyskytnúť častejšie pri vysokých dávkach a u predisponovaných pacientov.

Rôzne
Príležitostne bolo hlásené mierne a zvyčajne prechodné zníženie počtu krviniek. Iba zriedkavo bola hlásená agranulocytóza a trombocytopénia, aj to v spojitosti s inou medikáciou. Boli hlásené izolované prípady porúch funkcie pečene a cholestatickej hepatitídy. Reakcie precitlivenosti také ako kožná vyrážka, urtikária a anafylaxia sú výnimočné. Iné príležitostne hlásené nežiaduce účinky sú: zápcha, nejasné videnie, suchosť v ústach, retencia moču, výrazné potenie alebo slinenie.
Boli hlásené zriedkavé prípady náhleho a neočakávaného úmrtia u psychiatrických pacientov, ktorí dostávali antipsychotiká vrátane haloperidolu. Charakter prípadov však neumožňuje určiť, akou mierou liek prispel k tomuto stavu, ak vôbec prispel.

4.9. Predávkovanie
Manifestáciou sú až prehnané príznaky známych farmakologických účinkov a nežiaducich reakcií haloperidolu. Najvýraznejšie symptómy sú: ťažké extrapyramídové reakcie, hypotenzia, sedácia. Extrapyramídové symptómy sa prejavujú rigiditou svalstva, celkovým alebo lokálnym tremorom. Môže sa objaviť hypertenzia. Vo výnimočných prípadoch sa môže vyvinúť komatózny stav a útlm dýchania sprevádzaný hypotenziou, vedúci k stavu podobnému šoku. Tiež môže vzniknúť komorová arytmia, ktorá môže byť spojená s predĺžením QT intervalu.
Liečba predávkovania: nakoľko neexistuje špecifické antidotum, liečba je primárne podporná. U pacientov v kóme treba udržiavať dýchacie cesty v činnosti použitím orofaryngeálneho dýchania alebo endotracheálnou intubáciou. Útlm dýchania si môže vyžiadať umelé dýchanie. Proti hypotenzii a cirkulačnému kolapsu možno pôsobiť použitím intravenóznych roztokov, plazmy alebo koncentrovaného albumínu a vazopresorickými liekmi, ako sú dopamín alebo noradrenalín. Adrenalín by sa nemal používať. V prípade ťažkých extrapyramídových reakcií by sa mala podať antiparkinsonická medikácia anticholínergického typu a malo by sa v nej pokračovať niekoľko týždňov. S ukončením podávania tejto medikácie treba postupovať veľmi opatrne, lebo sa môžu znovu objaviť extrapyramídové symptómy. Treba monitorovať EKG a vitálne funkcie a v monitoringu treba pokračovať, až kým EKG nie je normálne. Ťažké arytmie treba liečiť vhodnými antiarytmikami.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti Farmakoterapeutická skupina: Neuroleptikum ATC skupina: N05AD01
HALOPERIDOL DECANOAT je ester haloperidolu a kyseliny dekanoovej a predstavuje depotné neuroleptikum patriace do skupiny butyrofenónov. Pri intramuskulárnej injekcii sa postupne uvoľňuje zo svalového tkaniva a kontinuálne sa hydrolyzuje na voľný haloperidol vstupujúci do systémovej cirkulácie. Haloperidol je mohutným antagonistom dopamínu, a preto aj veľmi incizívnym neuroleptikom.
V mozgu haloperidol výrazne ovplyvňuje preludy a halucinácie (pravdepodobne cez interakciu s dopamínovými receptormi v mezokortikálnom a limbickom tkanive) a má inhibičný účinok sprostredkovaný pravdepodobne cestou ovplyvnenia bazálnych ganglií (nigrostriálne zväzky). Toto súčasne vyvoláva nežiaduce extrapyramídové motorické účinky (hlavne dystóniu, akatíziu a parkinsonizmus). Haloperidol navodzuje účinnú psychomotorickú sedáciu, ktorá vysvetľuje súčasne priaznivý vplyv na mánie a ďalšie agitačné syndrómy. U emocionálne labilných osôb možno pozorovať resocializačný vplyv. Periférnejšie antidopamínergné účinky vysvetľujú účinnosť proti nevoľnosti a vracaniu (ovplyvnením chemoreceptorovej spúšťacej zóny), relaxáciu gastrointestinálnych sfinkterov a zvýšené uvoľňovanie prolaktínu (prostredníctvom inhibície aktivity prolaktín-inhibujúceho faktora - PIF-dopamín - na úrovni adenohypofýzy).

5.2. Farmakokinetické vlastnosti
Podanie HALOPERIDOL DECANOAT-u vo forme depotnej intramuskulárnej injekcie vyúsťuje do pomalého a trvalého uvoľňovania voľného haloperidolu. Koncentrácia v plazme stúpa postupne, zvyčajne dosahuje maximum v priebehu 3 - 9 dní po injekcii a potom klesá s biologickým polčasom okolo 3 týždňov. Rovnovážny stav hladín liečiva v plazme sa dosiahne v priebehu 2 - 4 mesiacov u pacientov, ktorí dostávajú injekcie pravidelne každý mesiac. Farmakokinetika HALOPERIDOL DECANOAT-u po intramuskulárnej injekcii je podmienená dávkou. Vzťah medzi dávkou a plazmatickou hladinou haloperidolu je zhruba lineárny pre dávky do 450 mg, haloperidol ľahko prestupuje cez hematoencefalickú bariéru. Väzba na plazmatické bielkoviny je 92%. Haloperidol sa metabolizuje v pečeni a vylučuje sa močom (40%) a stolicou (60%). Asi 1% dávky sa vylučuje nezmenené močom. Metabolity nevykazujú neuroleptickú aktivitu.'

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti
Údaje v Tabuľke I. určujú široký rozsah bezpečnosti medzi hodnotami LD50 v štúdiách akútnej toxicity u zvierat a odporúčanými dávkami pre ľudí, napr. najnižšie (psy: 90 mg/kg) a najvyššie (potkany: 850 mg/kg) perorálne dávky sú 300-krát a 2833-krát väčšie ako odporúčaná maximálna denná dávka pre dospelého s priemernou hmotnosťou (0,3 mg/kg).

Tabuľka I.

Hodnoty LD50 (mg/kg) v štúdiách akútnej toxicity podľa spôsobu podávania
druhy	intravenózne	subkutánne	perorálne
myši	13	54	144
potkany	22	63	850
morčatá	bez údajov	bez údajov	405
králiky	8	bez údajov	bez údajov
psy	18	>80	90

Počas 18-mesačného hodnotenia bezpečnosti u potkanov sa haloperidol miešal s normálnou
dennou stravou zvierat a potkany ho konzumovali v množstvách v priemere 33,0; 14,5; 6,5 a 3,5 mg/kg/deň. Žiadna z týchto dávok haloperidolu nespôsobila abnormality, čo sa dokladovalo opakovaným rozborom moču, hematologickými vyšetreniami, chemickým rozborom krvi a makroskopickými a/alebo mikroskopickými vyšetreniami. Avšak na konci hodnotenia u zvierat s liečbou bola nižšia priemerná telesná hmotnosť a príjem potravy než u zvierat bez liečby (kontroly). Menší úbytok telesnej hmotnosti môže byť spôsobený zníženým príjmom potravy; pričom sa predpokladá, že znížený príjem potravy bol spôsobený trankvilizačným účinkom lieku.
U psov sa vykonali dve hodnotenia bezpečnosti haloperidolu. V jednom hodnotení 2 skupiny zvierat (6 zvierat v každej) dostávali 2,0 alebo 0,5 mg/kg/deň počas 6 mesiacov; tiež sa pozorovala neliečená (kontrolná) skupina 6 zvierat. V druhom hodnotení 3 skupiny zvierat (8 zvierat v každej) dostávali 12,0; 6,0 alebo 2,0 mg/kg/deň počas 12 mesiacov; tiež sa pozorovala neliečená (kontrolná) skupina 8 zvierat. Smrteľné prípady sa nevyskytli v žiadnom hodnotení a ani jeden zo psov v 6-mesačnom hodnotení nevykázal žiadne liekom podmienené toxické účinky (makroskopické alebo mikroskopické). V 12-mesačnom hodnotení nebolo vidieť žiadne zmeny v telesnej hmotnosti alebo v hodnotách hlásených pre hematologické vyšetrenia a rozbor moču. Jedinou liekom podmienenou zmenou pozorovanou makroskopicky bol vznik prechodného preplnenia prsníkov a laktácia u 6 z 12 feniek. Tieto účinky sa vyskytli iba medzi tretím a ôsmym týždňom hodnotenia a neboli podmienené dávkou. Zvýšenie SGPT a mierne hepatocelulárne zmeny sa pozorovali najprv u zvierat, ktoré dostávali dennú dávku
12 mg/kg (približne 120-krát a 40-krát vyššiu ako priemerná a maximálna denná dávka odporúčaná pre dospelých priemernej hmotnosti).
Zmeny SGPT v štúdiách na zvieratách boli reverzibilné a vrátili sa k normálu už mesiac po ukončení podávania dávok; vzorky pečene zo zvierat usmrtených v tomto čase tiež indikovali, že celulárne zmeny sa vrátili k normálu.
Keď sa haloperidol podával potkanom (0,6-3 mg/kg), králikom (1,0 a 6,0 mg/kg) a psom (1,0-4,0 mg/kg), potomstvo žiadneho z týchto druhov nevykázalo vyššiu incidenciu teratogénnych účinkov, ako sa pozorovalo v príslušných kontrolných skupinách. U potkanov,

ktoré dostávali množstvá lieku (4,0 mg/kg) dosť veľké na to, aby vyvolali značný útlm CNS, sa zaznamenal oneskorený čas vrhu. Dostupné údaje u potkanov svedčia, že veľké intravenózne dávky (3,0 mg/kg) u tohto druhu snáď môžu znížiť implantáciu.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok
alcohol benzylicus, sesami oleum

6.2. Inkompatibility
Nie sú známe.

6.3. Čas použiteľnosti
5 rokov

6.4. Upozornenia na podmienky a spôsob skladovania
Uchovávajte pri teplote 15-25°C, chráňte pred svetlom.

6.5. Vlastnosti a zloženie obalu, veľkosť balenia
Obal:
hnedé sklenené OPC (one point cut – jednobodový zlom) ampulky s obsahom 1 ml (s bielo označeným bodom zlomu), papierová skladačka.
Balenie:
5 ampuliek (5 x 1 ml)

6.6. Upozornenia na spôsob zaobchádzania s liekom
Pri nízkej teplote môže liečivo v roztoku precipitovať. Precipitát možno rozpustiť zahriatím ampuliek v rukách. Možno použiť len číry roztok.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
Gedeon Richter Ltd., Budapešť, Maďarsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
68/0054/88-S

9. DÁTUM REGISTRÁCIE/DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
29.11.1988

10. DÁTUM POSLEDNEJ REVÍZIE TEXTU