ť zvýšením nasledujúcej dávky. Tablety sa majú prehltnúť celé a zapiť.
Ak má pacient hypoglykemickú reakciu na 1 mg glimepiridu denne, znamená to, že v tomto prípade postačuje regulácia iba pomocou diéty.
V prípade liečby, kedy je zlepšená regulácia diabetu spojená s vyššou citlivosťou na inzulín, môže zoslabnúť potreba glimepiridu. S cieľom vyhnúť sa hypoglykémii je potrebné uvažovať o včasnom znížení dávky, alebo o prerušení liečby. Zmena dávky môže byť tiež potrebná v prípade zmeny hmotnosti, alebo životného štýlu pacienta, alebo v prípade iných skutočnosti, ktoré zvyšujú riziko hypo alebo hyperglykémie.
Prechod z iných perorálnych hypoglykemických liekov na glimepirid
Vo všeobecnosti je možný prechod z iných perorálnych hypoglykemických liekov na glymepirid. Pri prechode na glimepirid je potrebné vziať do úvahy silu a polčas metabolizmu predchádzajúceho lieku. V niektorých prípadoch, zvlášť v prípade antidiabetík s dlhým polčasom metabolizmu (napr. chlorpropamid), sa odporúča niekoľkodňové čistiace obdobie s cieľom minimalizovať riziko hypoglykemických reakcii v dôsledku aditívneho účinku. Odporúčaná úvodná dávka glimepiridu je 1 mg denne.
Na základe odpovede je možné dávku glimepiridu postupne zvýšiť, ako už bolo popísané.
Prechod z inzulínu na GLIBEZID
Vo výnimočných prípadoch, kedy sú pacienti s diabetom 2. typu regulovaní pomocou inzulínu, možno indikovať prechod na glimepirid.
Prechod by mal byť uskutočnený pod prísnym lekárskym dohľadom.
Použitie pri renálnom, alebo hepatálnom poškodení.
Pozri časť 4.3.
4.3 Kontraindikácie
Glymepirid je kontraindikovaný u pacientov s nasledujúcimi stavmi:
· hypersenzivita na glimepirid, iné deriváty sulfonylmočoviny alebo sulfónamidy alebo na niektorú z pomocných látok,
· diabetes závislý od inzulínu,
· diabetická kóma,
· ketoacidóza,
· vážne poruchy renálnych a hepatálnych funkcií. V prípade závažných porúch renálnych alebo hepatálnych funkcií je potrebný prechod na inzulín.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Tablety GLIBEZIDU sa musia užívať krátko pred jedlom alebo počas jedla.
Ak sa jedlá prijímajú nepravidelne, alebo celkom vynechávajú, liečba glimepiridom môže viesť k hypoglykémii. Možné príznaky hypoglykémie zahŕňajú: bolesť hlavy, nenásytný hlad, nevoľnosť, vracanie, únavu, ospalosť, ťažkosti so spánkom, nepokoj, agresivitu, zhoršenie schopnosti sústredenia, pozornosti a spomalenie reakcií, depresiu, zmätenosť, ťažkosti s rečou a videním, stratu reči, chvenie resp. trasenie, čiastočnú obrnu, poruchy zmyslov, závraty, bezradnosť, stratu sebaovládania, delírium, myšlienkový nepokoj, ospalosť a stratu vedomia až po a vrátane kómy, plytké dýchanie a bradykardiu.
Navyše môžu byť prítomné známky adrenergickej kontraregulácie ako potenie, lepkavá pokožka, úzkosť, tachykardia, hypertenzia, búšenie srdca, angína pectoris a srdcová arytmia. Klinický obraz ťažkého záchvatu hypoglykémie môže pripomínať infarkt.
Symptómy možno vždy včas zvládnuť okamžitým prísunom uhľovodíkov (cukru). Umelé sladidla nemajú účinok.
Zo skúseností s inými derivátmi sulfonylmočoviny je známe, že napriek včasným a úspešným protiopatreniam sa hypoglykémia môže vrátiť.
Závažná hypoglykémia, alebo predĺžená hypoglykémia, iba dočasne zvládnutá pomocou zvyčajných dávok cukru, si vyžaduje okamžité lekárske ošetrenie a niekedy hospitalizáciu.
Faktory napomáhajúce hypoglykémii sú:
- neochota, alebo (častejšie u starších pacientov) nedostatočná schopnosť pacienta spolupracovať,
- podvýživa, nepravidelné stravovanie, alebo vynechávanie jedla, alebo obdobia hladovania,
- nevyváženosť medzi fyzickou námahou a prísunom uhľovodíkov,
- zmeny v stravovaní,
- konzumácia alkoholu, zvlášť v kombinácii s vynechaním jedla,
- zhoršené obličkové funkcie,
- závažná pečeňová dysfunkcia,
- predávkovanie glimepiridom,
- určité kompenzačné poruchy endokrinného systému zahŕňajúce metabolizmus uhľovodíkov, alebo kontrareguláciu hypoglykémie (napr. ako sú určité poruchy tyroidálnej funkcie a pri nedostatočnosti predného laloku hypofýzy, alebo adrenokortikoidnej nedostatočnosti),
- súbežné podávanie určitých iných liekov (pozri časť 4,5).
Pri liečbe glimepiridom je potrebné pravidelné kontrolovanie hladín glukózy v krvi a v moči. Navyše sa odporúča stanovenie glykovaného hemoglobínu.
Počas liečby glimepiridom je potrebné pravidelné hematologické monitorovanie (zvlášť leukocyty a trombocyty) a monitorovanie pečene.
V stresových situáciách (napr. úrazy, akútne operácie, horúčky infekčného pôvodu, atď.) môže byť indikovaný dočasný prechod na inzulín.
Neboli získané žiadne skúsenosti s užívaním glimepiridu u pacientov so závažným poškodením hepatálnych funkcií alebo u dialyzovaných pacientov. U pacientov so závažným renálnym poškodením a funkčnými zmenami pečene je indikovaný prechod na inzulín.
Tento liek obsahuje monohydrát laktózy.
Liečba pacientov s nedostatkom enzýmu glukóza-6-fosfát-dehydrogenáza derivátmi sulfonylmočoviny môže viesť k hemolytickej anémii. Keďže glimepiridy patria do triedy derivátov sulfonylmočoviny, má byť zvýšená opatrnosť pri použití u pacientov s nedostatkom enzýmu glukóza-6-fosfát-dehydrogenáza a má sa zvážiť alternatívna liečba bez použitia derivátov sulfonylmočoviny.
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie galaktózy, deficiencie Lapp laktázy, alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú tento liek užívať.
4.5 Liekové a iné interakcie
Ak sa glimepirid podáva súbežne s určitými inými liekmi, môže sa vyskytnúť nežiaduce zvýšenie alebo zníženie hypoglykemického účinku glimepiridu. Z tohto dôvodu sa môžu iné lieky užívať len s vedomím (alebo na predpis) lekára.
Glimepirid je metabolizovaný cytochrómom P450 2C9 (CYP2C9). Je známe, že tento metabolizmus je ovplyvnený súbežným podávaním CYP2C9 induktorov (napr. rifampicín) alebo inhibítorov (napr. flukonazol).
Výsledky interakčnej štúdie in-vivo uvádzané v literatúre ukazujú, že oblasť AUC glimepiridu je približne dvojnásobne zväčšená vplyvom flukonazolu, jedného z najsilnejších inhibitorov CYP2C9.
Na základe skúseností s glimepiridom a s inými derivátmi sulfonylmočoviny sa musia spomenúť nasledujúce interakcie:
Posilnenie účinku znižujúceho hladiny glukózy v krvi a následne, v niektorých prípadoch, riziko hypoglykémie pri užívaní jedného z nasledujúcich liekov, napr.:
- fenylbutazón, azapropazón a oxyfenbutazón, sulfinpyrazón
- inzulín a perorálne antidiabetické lieky, niektoré dlhodobo pôsobiace sulfónamidy
- metformín
- tetracyklíny
- salicyláty a kyselina p-aminosalicylová
- MAO inhibítory
- anabolické steroidy a mužské pohlavné hormóny
- chinolónové antibiotiká
- chloramfenikol
- probenecid
- kumarínové antikoagulanciá
- mikonazol
- fenfluramín
- pentoxifylín (vysoká parenterálna dávka)
- fibráty
- tritokvalín
- ACE inhibítory
- fluoxetín
- alopurinol
- sympatolytiká
- cyklofosfamid, trofosfamid a ifosfamid
- flukonazol
Zoslabenie účinku znižujúceho hladiny glukózy v krvi a následne možné zvýšenie hladín glukózy v krvi sa môže vyskytnúť pri užívaní niektorého z nasledujúcich liekov, napr.:
- estrogény a progestagény
- saluretiká, tiazidové diuretika
- tyroidálne stimulačné činidla, glukokortikoidy
- deriváty fenotiazinu, chlorpromazín
- adrenalín a sympatomimetiká
- kyselina nikotínová (vysoké dávky) a deriváty kyseliny nikotínovej
- laxatíva (dlhodobé použitie)
- fenytoín, diazoxid
- glukagón, barbituráty a rifampicín
- acetazolamid
Antagonisty H2 receptorov, betablokátory, klonidín a rezerpín môžu spôsobiť zosilnenie, ako aj zoslabenie účinku zníženia hladiny glukózy v krvi.
Pod vplyvom sympatolytických liekov ako sú betablokátory, klonidín, guanetidín a rezerpín, sa môžu zmierniť, alebo vymiznúť príznaky adrenergnej kontraregulácie až hypoglykémie.
Konzumácia alkoholu môže zosilniť alebo zoslabiť hypoglykemický účinok glimepiridu nepredvídateľným spôsobom.
Glimepirid môže buď posilniť alebo zoslabiť účinky derivátov kumarínu.
4.6 Gravidita a laktácia
Gravidita
Riziko súvisiace s diabetom
Abnormálne hladiny glukózy v krvi počas gravidity sú spojené s vyšším výskytom kongenitálnych abnormalít a perinatálnou mortalitou. Vzhľadom na to musia byť hladiny glukózy v krvi počas gravidity prísne monitorované, aby sa predišlo teratogénnemu riziku. Za takýchto okolností sa vyžaduje použitie inzulínu. Pacientky uvažujúce o gravidite musia informovať svojho lekára.
Riziko súvisiace s glimepiridom
súvislosti s užívaním glimepiridu u tehotných žien neexistujú zodpovedajúce údaje. Štúdie
na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu, ktorá pravdepodobne súvisí s farmakologickým
účinkom (hypoglykémia) glimepiridu (pozri časť 5.3).
V dôsledku toho sa glimepirid nesmie užívať počas celej gravidity.
V prípade liečby glimepiridom, ak pacientka plánuje otehotnieť, alebo, ak sa zistí gravidita, podľa možnosti by sa malo čo najskôr prejsť na liečbu inzulínom.
Laktácia
Vylučovanie do materského mlieka u ľudí nie je známe. Glimepirid sa vylučuje do mlieka u potkana. Vzhľadom na to, že iné deriváty sulfonylmočoviny sú vylučované do materského mlieka u ľudí a vzhľadom na riziko hypoglykémie u dojčiat, počas liečby glimepiridom sa dojčenie neodporúča.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Neuskutočnili sa žiadne štúdie, o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
V dôsledku hypoglykémie, alebo hyperglykémie, alebo napríklad ako následok zhoršeného videnia, sa môže zhoršiť schopnosť pacienta sústrediť sa a reagovať. Táto skutočnosť môže byť príčinou rizika v situáciách, kde sú tieto schopnosti dôležité (napríklad vedenie motorového vozidla, alebo obsluha strojov).
Pacienti musia byť poučení, aby urobili všetky opatrenia s cieľom predísť hypoglykémii počas vedenia motorového vozidla. Toto je dôležité zvlášť u tých pacientov, ktorí majú zníženú, alebo chýbajúcu schopnosť spozorovať varovné signály hypoglykémie, alebo u ktorých sú prípady hypoglykémie časté. Malo by sa zvážiť, či je za takýchto okolností vhodné viesť motorové vozidlá alebo obsluhovať stroje.
4.8 Nežiaduce účinky
Na základe skúseností s glimepiridom a inými derivátmi sulfonylmočoviny sa musia spomenúť nasledujúce nežiaduce účinky.
Na klasifikáciu nežiaducich účinkov sa používa nasledovná konvencia:
Veľmi časté: >1/10
Časté: >1/100 a <1/10
Menej časté: >1/1000 a <1/100
Zriedkavé: >1/10 000 a <1/1000
Veľmi zriedkavé: <1/10 000 zahŕňajúci jednotlivé hlásenia
|
Veľmi časté
|
Časté
|
Menej časté
|
Zriedkavé
|
Veľmi zriedkavé
|
Poruchy krvi a lymfatického systému
|
|
|
|
Hemolytické zmeny 1)
(zmeny v krvi)
|
|
Poruchy imunitného systému
|
|
|
|
|
Mierne reakcie z precitlivenosti 2) , alergický zápal ciev, skrížená alergická reakcia so sulfonylmočovinou, sulfonamidmi alebo podobnými látkami
|
Poruchy metabolizmu a výživy
|
|
|
|
Nízka hladina cukru v krvi (hypoglykémia) 3)
|
|
Ochorenia oka
|
|
|
Poruchy videnia 4)
|
|
|
Gastrointestinálne poruchy
|
|
|
|
|
Nevoľnosť, vracanie, hnačka, zväčšenie brucha, zažívacie ťažkosti a bolesti brucha 5)
|
Poruchy pečene a žlčových ciest
|
|
|
|
Zvýšená hladina pečeňových enzýmov
|
Zlá funkcia pečene (napr. problémy s odtekaním žlče a žltačkou),
hepatitída a zlyhanie pečene
|
Poruchy kože a podkožného tkaniva
|
|
|
|
|
Kožné reakcie z precitlivenosti ako svrbenie, vyrážky a žihľavka,
precitlivenosť na svetlo
|
Vyšetrenia
|
|
|
|
|
Znížená koncentrácia sodíka v krvi
|
1) Môže sa vyskytnúť mierna až ťažká trombocytopénia, leukopénia, erytrocytopénia, granulocytopénia, agranulocytóza, hemolytická anémia a pancytopénia. Vo všeobecnosti sú tieto po prerušení liečby reverzibilné.
2) Mierne hypersenzitívne reakcie sa môžu rozvinúť do závažných spolu s dyspnoe, poklesom tlaku krvi a niekedy so šokovou reakciou.
3) Tieto hypoglykemické reakcie sa prevažne vyskytnú okamžite, môžu byť závažné a nie vždy sa dajú ľahko zvládnuť. Výskyt takýchto reakcií závisí, ako v prípade iných typov hypoglykemickej liečby, od individuálnych faktorov ako sú stravovacie návyky a dávka (pozri časť 4.4.).
4) Najmä na začiatku liečby sa môžu v dôsledku zmien hladín krvného cukru vyskytnúť prechodné poruchy zrakového vnímania.
5) Gastrointestinálne ťažkosti len zriedka vedú k prerušeniu liečby.
4.9 PredávkovaniePo predávkovaní sa môže vyskytnúť hypoglykémia trvajúca 12 až 72 hodín a po počiatočnom zvládnutí stavu sa môže vrátiť Do 24 hodín po užití lieku sa príznaky nemusia prejaviť. Vo všeobecnosti sa odporúča pozorovanie v nemocnici. Môže sa vyskytnúť nevoľnosť, vracanie a bolesť v epigastriu. Hypoglykémia môže byť vo všeobecnosti sprevádzaná neurologickými symptómami ako nepokoj, triaška, poruchy videnia, problémy s koordináciou, ťažkosti so spánkom, kóma a kŕče.
Liečba v prvom rade pozostáva z prevencie absorpcie podávaním aktívneho uhlia (adsorbent) a sulfátu sodného (laxatívum). Ak boli užité veľké množstvá, indikovaný je výplach žalúdka, po ktorom nasleduje aktívne uhlie a síran sodný. V prípade (závažného) predávkovania je indikovaná hospitalizácia na jednotke intenzívnej starostlivosti. Čo najskôr začnite s podávaním glukózy, ak je to potrebné, formou bolusovej intravenóznej injekcie 50 ml 50% roztoku, po ktorom nasleduje infúzia 10% roztoku za prísneho monitorovania hladiny glukózy v krvi. Ďalšia liečba má byť symptomatická.
Zvlášť pri liečbe hypoglykémie spôsobenej náhodným užitím tabliet glimepiridu dojčatami a malými deťmi, musí byť podávaná dávka glukózy opatrne kontrolovaná, aby sa zabránilo možnosti vzniku nebezpečnej hyperglykémie. Hladiny glukózy v krvi by mali byť prísne monitorované.'
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI 5.1 Farmakodynamické vlastnostiFarmakoterapeutická skupina: Perorálne lieky znižujúce hladinu glukózy v krvi: Sulfónamidy, deriváty močoviny, ATC kód: A10BB12
Glimepirid je perorálna aktívna hypoglykemická substancia patriaca do skupiny derivátov sulfonylmočoviny. Môže byť použitá u diabetes mellitus nezávislého od inzulínu.
Glimepirid účinkuje prevažne stimuláciou uvoľňovania inzulínu z pankreatických beta buniek. Ako v prípade iných derivátov sulfonylmočoviny, je tento účinok založený na zvýšení citlivosti pankreatických beta buniek na stimuly fyziologickej glukózy. Navyše sa zdá, že glimepirid má zreteľné extrapankreatické účinky, ktoré boli prisúdené aj ostatným derivátom sulfonylmočoviny.
Uvoľňovanie inzulínuDeriváty sulfonylmočoviny regulujú sekréciu inzulínu uzatvorením ATP-senzitívneho draslíkového kanála v membráne beta buniek. Uzatvorenie draslíkového kanála indukuje depolarizáciu beta bunky a výsledkom je - vplyvom otvorenia kalciových kanálov - zvýšený vstup kalcia do bunky.
Toto vedie k zvýšenému uvoľňovaniu inzulínu prostredníctvom exocytózy.
Glimepirid sa viaže vysokou výmennou rýchlosťou na proteín membrán beta buniek, ktorý je asociovaný s ATP- senzitívnym draslíkovým kanálom, ale ktorý sa líši od zvyčajného väzobného miesta sulfonylmočoviny.
Extrapankreatická aktivitaK extrapankreatickým účinkom patria napríklad zlepšená citlivosť periférnych tkanív na inzulín a znížený príjem inzulínu pečeňou.
Príjem glukózy z krvi periférnymi svalmi a tukovým tkanivom sa deje prostredníctvom špeciálnych transportných proteínov lokalizovaných v bunkových membránach. Transport glukózy v týchto tkanivách je limitujúcim krokom určujúcim rýchlosť spotrebovania glukózy. Glimepirid zvyšuje veľmi rýchlo počet aktívnych molekúl transportujúcich glukózu v plazmatických membránach svalových a tukových buniek, výsledkom čoho je stimuláciu príjmu glukózy.
Glimepirid zvyšuje aktivitu glykozylfosfatidylinozitol-špecifickej fosfolipázy C, ktorá môže byť vo vzájomnom vzťahu s liekom indukovanou lipogenézou a glykogenézou v izolovaných tukových a svalových bunkách,
Glimepirid inhibuje produkciu glukózy v pečeni prostredníctvom zvýšenia intracelulárnej koncentrácie fruktózo-2,6-bisfosfátu, čo na druhej strane inhibuje glukoneogenézu.
VšeobecneU zdravých osôb je minimálna účinná perorálna dávka približne 0.6 mg. Účinok glimepiridu závisí od dávky a je reprodukovateľný. Fyziologická odpoveď na intenzívne fyzické cvičenie, zníženú sekréciu inzulínu je stále prítomná aj pri užívaní glimepiridu.
Nezaznamenal sa významný rozdiel v účinnosti v závislosti od toho, či sa liek užil 30 minút pred alebo bezprostredne pred jedlom. V prípade diabetických pacientov možno pomocou jednej dennej dávky dosiahnuť dobrú metabolickú reguláciu počas 24 hodín.
Hoci hydroxy metabolit glimepiridu spôsobil malé, ale signifikantné zníženie hladiny glukózy v sére u zdravých osôb, táto skutočnosť sa považuje len za nepatrný podiel z celkového účinku lieku.
Kombinovaná liečba s metformínomJedna zo štúdií poukázala na zlepšenú metabolickú reguláciu pri súčasnej liečbe glimepiridom v porovnaní s liečbou so samotným metformínom u pacientov, ktorí neboli zodpovedajúco regulovaní s maximálnou dennou dávkou metformínu.
Kombinovaná liečba s inzulínomÚdaje o kombinovanej liečbe s inzulínom sú obmedzené. U pacientov, ktorí nie sú zodpovedajúco regulovaní pomocou maximálnej dávky glimepiridu, možno iniciovať súčasne liečbu inzulínom. V dvoch štúdiách bola dosiahnutá lepšia metabolická regulácia kombinovanou liečbou v porovnaní so samotným inzulínom; avšak pri kombinovanej liečbe bola potrebná nižšia priemerná dávka inzulínu.
5.2 Farmakoktnetické vlastnostiAbsorpciaBiologická dostupnosť glimepiridu po perorálnom podaní je úplná. Príjem jedla nemá zásadný vplyv na absorpciu, iba rýchlosť absorpcie je mierne znížená. Maximálne koncentrácie v sére (Cmax) sú dosiahnuté približne 2,5 hodiny po perorálnom užití (priemer 0,3 μg/ml počas viacnásobného dávkovania 4 mg denne) a medzi dávkou a Cmax ako aj AUC (plocha pod krivkou zobrazujúcou závislosť čas/koncentrácia) je lineárny vzájomný vzťah.
DistribúciaGlimepirid má veľmi malý distribučný objem (približne 8,8 litrov), čo približne zodpovedá distribučnému priestoru albumínu, silnej väzbe na proteíny (>99%) a nízkemu klírensu (približne 48 ml/min).
U zvierat sa glimepirid vylučuje do mlieka. Glimepirid prechádza do placenty. Prestup krvi hematoencefalickou bariérou je malý.
Biotransformácia a elimináciaPriemerný prevládajúci sérový polčas, ktorý je platný pre sérové koncentrácie za podmienok viacnásobného dávkovania, je okolo 5 až 8 hodín. Po vysokých dávkach boli zaznamenané mierne dlhšie polčasy.
Po jednej jedinej dávke rádioaktívne značeného glimepiridu sa 58% rádioaktivity zistilo v moči a 35% v stolici. V moči nebola detegovaná nezmenená substancia. V moči, ako aj v stolici, boli identifikované dva metabolity - najpravdepodobnejšie výsledok pečeňového metabolizmu (hlavný enzým je CYP2C9): hydroxyderivát a karboxyderivát. Po perorálnom podaní glimepiridu predstavovali konečné polčasy 3 až 6 hodín a 5 až 6 hodín, v tomto poradí.
Porovnanie jednorazového a opakovaného dávkovania raz denne neodhalilo významné rozdiely vo farmakokinetike a intraindividuálna variabilita bola veľmi nízka. Nezaznamenala sa žiadna významná akumulácia.
Farmakokinetika bola podobná u mužov, aj žien, rovnako ako aj u mladých a starších (viac ako 65 rokov) pacientov. U pacientov s nízkym klírensom kreatinínu sa zaznamenala tendencia zvýšenia klírensu glimepiridu a zníženie priemerných sérových koncentrácií, najpravdepodobnejšie výsledkom rýchlejšej eliminácie v dôsledku nižšej viazanosti na proteíny. Bola zhoršená renálna eliminácia týchto dvoch metabolitov. Všeobecne sa nepredpokladá prídavné riziko akumulácie u týchto pacientov.
Farmakokinetika u piatich nediabetických pacientov po operácii žlčovodov bola podobná tej u zdravých osôb.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnostiPozorované predklinické účinky, ktoré sa vyskytli pri expozícii, ktorá bola dostatočne vyššia ako maximálna humánna expozícia, indikujú nízku relevanciu vo vzťahu ku klinickému použitiu, alebo boli spôsobené farmakodynamickým účinkom (hypoglykémia) zlúčeniny. Toto zistenie je založené na základe obvyklých štúdii farmakologickej bezpečnosti, toxicity po opakovanom podaní, genotoxicity, karcinogénneho potenciálu a reprodukčnej toxicity. V neskorších štúdiách (zaoberajúcich sa embryotoxicitou, teratogenicitou a vývojovou toxicitou) pozorované nepriaznivé účinky boli považované za sekundárne ku hypoglykemickým účinkom indukovaným liečivom u samíc a mláďat.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE6.1 Zoznam pomocných látokmonohydrát laktózy
kukuričný škrob
sodná soľ karboxymetylškrobu (typ A)
povidón K30
polysorbát 80
mastenec
magnéziumstearát
žltý oxid železitý (E172)
6.2 InkompabilityNeaplikovateľné
6.3. Čas použiteľnosti4 mg tablety: PVC/PVDC/AI blister: 2 roky
4 mg tablety: HDPE fľaša: 2 roky
6 mg tablety; PVC/PVDC/AI blister: 2 roky
6 mg tablety: HDPE fľaša: 2 roky
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie4 mg tablety: PVC/PVDC/AI blistre: Uchovávajte v pôvodnom obale. Uchovávajte pri teplote do 30°C.
4 mg tablety: HDPE fľaša: Uchovávajte v pôvodnom obale. Uchovávať pri teplote do 30°C.
6 mg tablety: PVC/PVDC/AI blistre: Uchovávajte v pôvodnom obale. Uchovávať pri teplote do 30°C.
6 mg tablety: HDPE fľaša: Uchovávajte v pôvodnom obale. Uchovávať pri teplote do 30°C.
6.5 Druh obalu a obsah baleniaPVC/PVDC/AI blister, alebo HDPE fľaša s PP uzáverom.
4mg tablety
Blister:
10, 20, 28, 30, 50, 60, 90, 100 a 120 tabliet; 500 tabliet (klinické balenie)
10x1, 20x1, 30x1, 50x1, 60x1, 90x1, 100x1, 120x1 tabliet
HDPE fľaša: 100 tabliet
6mg tablety
Blister:
10, 20, 28, 30, 50, 60, 90, 100 a 120 tabliet; 500 tabliet (klinické balenie)
10x1, 20x1, 30x1, 50x1, 60x1, 90x1, 100x1, 120x1 tabliet
HDPE fľaša: 100 tabliet
Nie všetky veľkosti balenia musia byť uvedené do obehu.
6.6 Špeciálne upozornenia pre likvidáciuŽiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCIIPHARMACEUTICAL COMPANY JELFA SA ul. Wincentego Pola 21
58-500 Jelenia Góra
Poľsko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLOGLIBEZID4: 18/0421/06-S
GLIBEZID6: 18/0422/06-S
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE18.10.200610. DÁTUM REVÍZIE TEXTUSeptember 2008