FRAXIPARINE 5 700 IU (ANTI XA)/0,6 ML sol inj 10x0,6 ml/5,7 KU (striek.inj.skl.napl.)

10 dní. Veľkosť dávky sa upravuje podľa telesnej hmotnosti pacienta (pozri nasledujúcu tabuľku) tak, aby bola cieľová dávka 86 anti-Xa IU/ kg telesnej hmotnosti.

Telesná hmotnosť (kg)	Dvakrát denne obyčajne počas 10 dní Objem injekcie (ml) Anti-Xa IU
50	0,4	3800
50-59	0,5	4750
60-69	0,6	5700
70-79	0,7	6650
80-89	0,8	7600
≥ 90	0,9	8550

PREVENCIA ZRÁŽANIA KRVI POČAS HEMODIALÝZY

Pri prevencii zrážania krvi počas hemodialýzy sa dávka nadroparínu musí stanoviť individuálne pre každého pacienta a podľa technických podmienok hemodialýzy.

Nadroparín sa obyčajne podáva v jednej dávke do arteriálnej linky na začiatku každého cyklu. U pacientov bez zvýšeného rizika krvácania sa odporúčajú nasledujúce úvodné dávky podľa telesnej hmotnosti, ktoré sú obyčajne dostatočné na 4-hodinový cyklus:

Telesná hmotnosť (kg)	Podáva sa do arteriálnej linky na začiatku dialýzy Objem injekcie (ml) Anti-Xa IU
<50	0,3	2850
50 – 69	0,4	3800
≥70	0,6	5700

U pacientov s vyšším rizikom krvácania sa dávky znížia o polovicu.

Pri cykloch trvajúcich viac ako 4 hodiny je možné počas dialýzy podať ešte ďalšiu menšiu dávku nadroparínu. Počas nasledujúcich cyklov sa dávky nadroparínu podľa potreby upravia na základe pozorovaného účinku.

Počas každého dialyzačného cyklu je potrebné pacientov pozorne sledovať z hľadiska prejavov krvácania alebo vzniku zrazenín v dialyzačnom okruhu.

LIEČBA NESTABILNEJ ANGÍNY PEKTORIS A NON-Q INFARKTU MYOKARDU

Nadroparín sa odporúča podávať subkutánne dvakrát denne (každých 12 hodín). Zvyčajná dĺžka liečby je 6 dní. V klinických štúdiách zahŕňajúcich pacientov s nestabilnou angínou pektoris a non-Q infarktom myokardu sa nadroparín podával v kombinácii s kyselinou acetylsalicylovou v dávke do
325 mg denne.

Úvodná dávka sa podáva formou bolusovej intravenóznej injekcie a následné dávky sa podávajú formou subkutánnej injekcie. Veľkosť dávky sa upravuje podľa telesnej hmotnosti pacienta (pozri nasledujúcu tabuľku) tak, aby bola cieľová dávka 86 anti-Xa IU/kg telesnej hmotnosti.

Telesná hmotnosť (kg)	Úvodná intravenózna bolusová dávka	Subkutánna injekcia (každých 12 hodín)	Anti-Xa IU
50 50-59 60-69 70-79 80-89 90-99 100	0,4 ml 0,5 ml 0,6 ml 0,7 ml 0,8 ml 0,9 ml 1,0 ml	0,4 ml 0,5 ml 0,6 ml 0,7 ml 0,8 ml 0,9 ml 1,0 ml	3 800 4 750 5 700 6 650 7 600 8 550 9 500

- Deti a dospievajúci

Nadroparín sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich vzhľadom na nedostatok údajov o jeho bezpečnosti a účinnosti u pacientov mladších ako 18 rokov.

- Starší pacienti

U starších pacientov nie je potrebná žiadna úprava dávkovania za predpokladu, že majú normálnu funkciu obličiek. Pred začiatkom liečby sa u týchto pacientov odporúča vyšetriť funkcie obličiek (pozri „Porucha funkcie obličiek“ nižšie a časť 5.2 „Farmakokinetické vlastnosti“).

- Porucha funkcie obličiek

Prevencia tromboembolickej choroby

U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≥ 30 ml/min a 60 ml/min) nie je potrebné znížiť profylaktickú dávku nadroparínu (pozri časť 5.2
„Farmakokinetické vlastnosti“). U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens
kreatinínu 30 ml/min) je potrebné znížiť dávku nadroparínu o 25 % (pozri časť 4.4 „Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní“ a 5.2 „Farmakokinetické vlastnosti“).

Liečba tromboembolickej choroby, nestabilnej angíny pektoris a non-Q infarktu myokardu.

U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek dostávajúcich nadroparín v rámci liečby týchto stavov je potrebné znížiť dávku nadroparínu o 25 %. Nadroparín je kontraindikovaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.3
„Kontraindikácie“, 4.4 „Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní“ a 5.2 „Farmakokinetické vlastnosti“).

- Porucha funkcie pečene

U pacientov s poruchami funkcie pečene neboli uskutočnené žiadne štúdie.

4.3. Kontraindikácie

Nadroparín je kontraindikovaný v nasledujúcich situáciách:
známa precitlivenosť na nadroparín alebo na ľubovoľnú pomocnú látku v injekciách s obsahom nadroparínu
anamnéza trombocytopénie počas liečby nadroparínom (pozri časť 4.4 „Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní“)

aktívne krvácanie alebo vyššie riziko krvácania v súvislosti s koagulačnými poruchami s výnimkou diseminovanej intravaskulárnej koagulácie nevyvolanej heparínom
orgánová lézia s rizikom krvácania (napr. aktívny peptický vred)
hemoragická cievna mozgová príhoda akútna infekčná endokarditída
závažná porucha funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30 ml/min) u pacientov liečených nadroparínom kvôli tromboembolickej chorobe, nestabilnej angíne pektoris alebo non-Q infarktu myokardu
liekovky na viacnásobné použitie obsahujú benzylalkohol a preto sa nesmú použiť u detí do
3 rokov.

4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Trombocytopénia

Vzhľadom na možnosť vzniku trombocytopénie vyvolanej heparínom je počas trvania liečby nadroparínom potrebné sledovať počet trombocytov.

Opísali sa zriedkavé prípady trombocytopénie, ktoré boli ojedinele závažného charakteru, čo môže súvisieť s arteriálnou alebo venóznou trombózou. Možnosť tejto diagnózy je potrebné zvážiť v nasledujúcich situáciách:
trombocytopénia
každý významný pokles počtu trombocytov (30-50 % oproti východiskovej hodnote)
zhoršenie stupňa iniciálnej trombózy počas liečby
vznik trombózy počas liečby diseminovaná intravaskulárna koagulácia
V týchto prípadoch je potrebné ukončiť liečbu nadroparínom.

Tieto účinky sú pravdepodobne imunoalergického charakteru a pri prvej liečebnej kúre sa najčastejšie vyskytujú medzi 5. a 21. dňom liečby, avšak môžu sa vyskytnúť aj skôr, najmä u pacientov s anamnézou trombocytopénie v súvislosti s podávaním heparínu.

U pacientov s anamnézou trombocytopénie počas liečby heparínom (štandardným alebo nízkomolekulovým) ak je to potrebné, mala by sa liečba nadroparínom zvážiť. V tomto prípade je potrebné pacientov pozorne klinicky sledovať a vyšetrovať počet trombocytov aspoň každý deň. Ak sa objaví trombocytopénia, liečbu nadroparínom je potrebné okamžite ukončiť.

Keď počas liečby heparínom (štandardným alebo nízkomolekulovým) vznikne trombocytopénia, je nutné zvážiť použitie iného antitrombotika. V prípade jeho nedostupnosti je možné zvážiť použitie iného nízkomolekulového heparínu, ak je podanie heparínu nevyhnutné. V týchto prípadoch je nutné vyšetrovať počet trombocytov aspoň každý deň a liečbu je potrebné čím skôr ukončiť, pretože sa opísali prípady pretrvávania úvodnej trombocytopénie aj po zmene nízkomolekulového heparínu (pozri časť 4.3 „Kontraindikácie“).

Vyšetrenia agregácie trombocytov in vitro majú len obmedzený význam v diagnostike trombocytopénie vyvolanej heparínom.

V nasledujúcich situáciách je pri podávaní nadroparínu potrebná opatrnosť, pretože môžu byť sprevádzané vyšším rizikom krvácania:

zlyhanie pečene
porucha funkcie obličiek (pozri časť 4.2 „Dávkovanie a spôsob podávania“,
4.3 „Kontraindikácie“ a 5.2 „Farmakokinetické vlastnosti“)

závažná arteriálna hypertenzia
anamnéza vredovej choroby alebo iných orgánových lézií, ktoré majú sklon ku krvácaniu
chorioretinálne cievne poruchy
v období po operáciách mozgu, miechy alebo oka.

Starší pacienti

Pred začatím liečby sa odporúča vyšetriť funkcie obličiek (pozri časť 4.3 „Kontraindikácie“).

Hyperkaliémia

Heparín môže potlačiť tvorbu aldosterónu v kôre nadobličiek, čo môže viesť k hyperkaliémii, najmä u pacientov s vyššími hladinami draslíka alebo so sklonom k vyšším hladinám draslíka,ako sú napr. pacienti s diabetes mellitus, chronickým zlyhaním obličiek, preexistujúcou metabolickou acidózou, resp. pacienti užívajúci lieky, ktoré môžu vyvolať hyperkaliémiu (napr. ACE inhibítory, nesteroidné antiflogistiká).

Zdá sa, že riziko hyperkaliémie sa zvyšuje s dĺžkou liečby, avšak hyperkaliémia je obyčajne reverzibilná.

U rizikových pacientov je potrebné sledovať hladiny draslíka.

Spinálna/epidurálna anestézia/ spinálna punkcia a súčasne užívané lieky

Riziko vzniku spinálnych alebo epidurálnych hematómov sa zvyšuje pri použití epidurálnych katétrov alebo pri súčasnom užívaní liekov, ktoré môžu ovplyvniť hemostázu, ako sú nesteroidné antiflogistiká, antiagregačné látky alebo iné antikoagulanciá. Zdá sa, že vyššie riziko existuje pri úrazoch miechy alebo pri opakovaných epidurálnych alebo spinálnych punkciách.

Z toho dôvodu je potrebné rozhodnúť o súčasnej neuraxiálnej blokáde a antikoagulačnej liečbe na základe starostlivého a individuálneho posúdenia pomeru medzi rizikom a prínosom v nasledujúcich situáciách:
u pacientov liečených antikoagulanciami je potrebné starostlivo zvážiť pomer medzi rizikom a prínosom neuraxiálnej blokády.
u pacientov, ktorí sa majú podrobiť elektívnemu operačnému zákroku s použitím neuraxiálnej blokády je potrebné starostlivo zvážiť pomer medzi rizikom a prínosom antikoagulačnej liečby.

U pacientov po lumbálnej punkcii, spinálnej anestézii alebo epidurálnej anestézii je potrebné zachovať dostatočný časový interval medzi injekciou nadroparínu a zavedením alebo vybratím spinálneho alebo epidurálneho katétra, resp. ihly.

Pacientov je potrebné často vyšetrovať z hľadiska príznakov a známok neurologického poškodenia. Po zistení neurologického poškodenia je potrebná neodkladná liečba.

Salicyláty, nesteroidné antiflogistiká a antiagreganciá

Pri profylaxii alebo liečbe venóznej tromboembolickej choroby a pri prevencii zrážania krvi počas dialýzy sa neodporúča súčasné podávanie kyseliny acetylsalicylovej, iných salicylátov, nesteroidných antiflogistík a antiagregancií, pretože môže byť spojené s vyšším rizikom krvácania. Ak nie je možné sa vyhnúť uvedeným kombináciám, pacientov je potrebné pozorne sledovať a robiť príslušné laboratórne vyšetrenia.

V klinických štúdiách zahŕňajúcich pacientov s nestabilnou angínou pektoris a non-Q infarktom myokardu sa nadroparín podával v kombinácii s kyselinou acetylsalicylovou v dávke max. 325mg denne (pozri časť 4.2 „Dávkovanie a spôsob podávania“).

4.5. Liekové a iné interakcie

Nadroparín sa musí opatrne podávať pacientom užívajúcim perorálne antikoagulanciá, systémové (gluko-) kortikosteroidy a dextrany. Keď sa u pacientov užívajúcich nadroparín začína liečba perorálnymi antikoagulanciami, v liečbe nadroparínom je potrebné pokračovať dovtedy, kým sa nedosiahne cieľová hodnota INR.

4.6. Gravidita a laktácia

Fertilita
V klinických štúdiách sa neskúmal účinok nadroparínu na plodnosť.

Gravidita
V štúdiách na zvieratách sa nezistili žiadne teratogénne ani fetotoxické účinky. Avšak k dispozícii sú len obmedzené klinické údaje týkajúce sa prestupu nadroparínu cez placentu u gravidných žien. Z toho
dôvodu sa použitie nadroparínu počas gravidity odporúča len vtedy, ak prínos liečby je vyšší ako
možné riziká liečby.

Laktácia
K dispozícii sú len obmedzené informácie o vylučovaní nadroparínu do materského mlieka. Z toho dôvodu sa použitie nadroparínu počas dojčenia neodporúča.

4.7. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

V súčasnosti nie sú k dispozícii údaje o účinkoch nadroparínu na schopnosť vedenia motorových vozidiel alebo obsluhovania strojov.

4.8. Nežiaduce účinky

V ďalšom texte sa uvádzajú nežiaduce účinky podľa postihnutia jednotlivých systémov a podľa výskytu.

Výskyt nežiaducich účinkov sa uvádza nasledovne: veľmi časté ≥1/10, časté ≥1/100 a <1/10, menej časté ≥1/1000 a <1/100, zriedkavé ≥1/10000 a <1/1000, veľmi zriedkavé <1/10000.

Poruchy krvi a lymfatického systému
Veľmi časté: Prejavy krvácania na rôznych miestach, častejšie u pacientov s prítomnosťou iných rizikových faktorov (pozri časť 4.3
„Kontraindikácie“ a 4.5 „Liekové a iné interakcie“).
Zriedkavé: Trombocytopénia, niekedy trombogénna (pozri časť 4.4 „Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní“), trombocytóza.
Veľmi zriedkavé: Eozinofília, reverzibilná po ukončení liečby.
Poruchy imunitného systému
Veľmi zriedkavé: Reakcie z precitlivenosti (vrátane angioedému a kožných reakcií), anafylaktoidná reakcia.
Poruchy metabolizmu a výživy
Veľmi zriedkavé: Reverzibilná hyperkaliémia v dôsledku útlmu tvorby aldosterónu indukovaná heparínom najmä u rizikových pacientov (pozri časť'
4.4 „Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní“).
Poruchy pečene a žlčových ciest

Časté: Zvýšenie transamináz, obyčajne prechodné.
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Veľmi zriedkavé: Priapizmus
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Veľmi časté: Malý hematóm v mieste vpichu.
V niektorých prípadoch sa môžu objaviť tuhé uzlíky, ktoré nie sú prejavom tvorby cýst okolo heparínu. Tieto uzlíky obyčajne vymiznú po niekoľkých dňoch.
Časté: Reakcia v mieste vpichu.
Zriedkavé: Kalcinóza v mieste vpichu.
Kalcinóza je častejšia u pacientov, u ktorých je abnormálna produkcia fosforečnanu vápenatého, ako napríklad v niektorých prípadoch chronického zlyhania obličiek.
Veľmi zriedkavé: Nekróza kože, obyčajne v mieste vpichu.
Pred nekrózou kože sa obyčajne objaví purpura alebo zapálené, erytematózne škvrny
s celkovými prejavmi alebo bez nich. V týchto prípadoch je potrebné okamžite ukončiť podávanie heparínu.

4.9. Predávkovanie

Príznaky a známky
Hlavným klinickým prejavom podania nadmernej subkutánnej alebo intravenóznej dávky je krvácanie. V tomto prípade je potrebné vyšetriť počet trombocytov a iné koagulačné parametre. Menšie
krvácanie si len zriedka vyžaduje špecifickú liečbu a obyčajne stačí znížiť alebo odložiť nasledujúcu
dávku nadroparínu.

Liečba
Len v závažných prípadoch je potrebné zvážiť použitie protamín sulfátu. Protamín z väčšej miery zruší antikoagulačný účinok nadroparínu, hoci určitá anti-Xa aktivita bude aj naďalej pretrvávať.
Protamín sulfát v dávke 0,6 ml neutralizuje približne 950 IU anti-Xa nadroparínu. Pri určovaní dávky
protamín sulfátu je potrebné zvážiť čas od podania heparínu, pričom môže byť vhodné znížiť dávku protamínu.



5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1. Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antikoagulans, antitrombotikum. ATC kód: B01AB06.

Mechanizmus účinku

Nadroparín je heparín s nízkou molekulovou hmotnosťou, ktorý sa získava depolymerizáciou štandardného heparínu. Je to glykosaminoglykán s priemernou molekulovou hmotnosťou približne
4300 daltonov.
Nadroparín sa s vysokou afinitou viaže na plazmatickú bielkovinu, anti-trombín III (ATIII). Po jeho naviazaní dochádza k urýchleniu inhibície faktora Xa, čo prispieva k vysokej antitrombotickej
účinnosti nadroparínu.
Medzi ďalšie mechanizmy, ktoré prispievajú k antitrombotickej aktivite nadroparínu, patrí stimulácia inhibítora vnútornej dráhy TFP1, aktivácia fibrinolýzy prostredníctvom priameho uvoľnenia aktivátora tkanivového plazminogénu z endotelových buniek a zmena reologických parametrov krvi (zníženie viskozity krvi a zlepšenie tekutosti membrán granulocytov a trombocytov).

Farmakodynamické účinky

Nadroparín má vysoký pomer aktivity anti-Xa voči aktivite anti-IIa. Má okamžitý aj dlhodobý antitrombotický účinok.
V porovnaní so štandardným heparínom, nadroparín má menší vplyv na funkciu a agregáciu trombocytov a len minimálne ovplyvňuje primárnu hemostázu.

5.2. Farmakokinetické vlastnosti

Farmakokinetické vlastnosti nadroparínu sa hodnotia na základe biologickej aktivity, t.j. meranie aktivity anti-Xa.

Absorpcia
Maximálna aktivita anti-Xa (Cmax) sa dosiahne približne o 3-5 hodín (Tmax) po subkutánnom podaní.
Biologická dostupnosť je takmer úplná (približne 88 %).
Po intravenóznej injekcii sa dosiahne maximálna plazmatická hladina anti-Xa v priebehu 10 minút, pričom hodnota polčasu je približne 2 hodiny.

Distribúcia
Žiadne údaje.

Metabolizmus
Žiadne údaje.

Eliminácia
Polčas eliminácie po subkutánnom podaní je približne 3,5 hodiny. Avšak aktivita anti-Xa pretrváva najmenej 18 hodín po injekčnom podaní nadroparínu v dávke 1900 anti-Xa IU.

Osobitné populácie pacientov

Starší pacienti
Funkcia obličiek sa obyčajne zhoršuje s vekom, a preto je eliminácia pomalšia u starších pacientov (pozri časť 5.2 „Farmakokinetické vlastnosti: Porucha funkcie obličiek“). V tejto vekovej skupine je potrebné zvážiť možnosť poruchy funkcie obličiek a podľa toho je nutné upraviť dávkovanie nadroparínu (pozri časť 4.4 „Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní“).

Porucha funkcie obličiek
V klinickej štúdii skúmajúcej farmakokinetiku nadroparínu podávaného intravenózne u pacientov s rozličným stupňom poruchy funkcie obličiek sa zistila súvislosť medzi klírensom nadroparínu a klírensom kreatinínu. V porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi sa zistilo zvýšenie priemernej hodnoty AUC a polčasu eliminácie o 52-87 % a zníženie priemernej hodnoty plazmatického klírensu na 47-64
% normálnej hodnoty. V štúdii bola pozorovaná významná interindividuálna variabilita. U osôb so závažnou poruchou funkcie obličiek dostávajúcich nadroparín formou subkutánnej injekcie sa zistilo predĺženie polčasu eliminácie na približne 6 hodín.
Výsledky naznačujú možnosť miernej akumulácie nadroparínu u pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≥ 30 ml/min a < 60 ml/min), a preto sa musí
dávka nadroparínu znížiť o 25 % u pacientov liečených kvôli tromboembolickej chorobe, nestabilnej
angíne pektoris a non-Q infarktu myokardu (pozri časť 4.2 „Dávkovanie a spôsob podávania“; 4.4
„Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní“). Nadroparín je kontraindikovaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) liečených kvôli vyššie
uvedeným stavom (pozri časť 4.3 „Kontraindikácie“).
U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek dostávajúcich nadroparín v rámci profylaxie tromboembolickej choroby sa nepredpokladá, že by celková expozícia prekročila hodnoty pozorované u pacientov s normálnou poruchou funkcie obličiek dostávajúcich liečebné dávky nadroparínu. Z toho dôvodu nie je v tejto skupine pacientov potrebná žiadna úprava dávkovania.

U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek dostávajúcich profylaktické dávky nadroparínu vedie 25 % zníženie dávok k rovnakej expozícii ako u pacientov s normálnou funkciou obličiek (pozri časť 4.2 „Dávkovanie a spôsob podávania“; 4.4 „Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní“).

KLINICKÉ ŠTÚDIE
Žiadne údaje.

5.3. Predklinické údaje o bezpečnosti

Údaje získané v predklinických štúdiách (konvenčné štúdie bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, genotoxicity, mutagenicity a reprodukčnej toxicity) nenaznačujú žiadne osobitné riziká pre ľudí.



6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1. Zoznam pomocných látok

Acidum hydrochloricum dilutum (zriedená kyselina chlorovodíková) alebo calcii hydroxidum solutio
(roztok hydroxidu vápenatého)k úprave pH (5-7,5), aqua pro iniectione (voda pre injekciu).

6.2. Inkompatibility

Nemiešajte s inými látkami.



6.3. Čas použiteľnosti

3 roky

6.4. Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Neuchovávajte v mrazničke. Neuchovávajte v chladničke, pretože studené injekcie môžu byť bolestivé.
Uchovávajte pri teplote do +30 C.

6.5. Druh obalu a obsah balenia

1 ml injekčný roztok v naplnenej sklenenej injekčnej striekačke s bezpečnostným systémom:
priehľadný plastický kryt.
Balenie s obsahom dvoch alebo desiatich naplnených striekačiek:

Objem striekačiek	Typ striekačky	Nadroparinum Calcicum (IU anti-Xa)	Počet v balení
0,2 ml 0,3 ml 0,4 ml 0,6 ml 0,8 ml 1,0 ml	bez stupnice bez stupnice bez stupnice so stupnicou so stupnicou so stupnicou	1 900 2 850 3 800 5 700 7 600 9 500	2, 10 2, 10 2, 10 2, 10 2, 10 2, 10

6.6. Pokyny na použitie a zaobchádzanie s liekom

Pozri časť 4.2 „ Dávkovanie a spôsob podania“.

Pred použitím sa injekčný roztok s obsahom nadroparínu musí zrakom skontrolovať, či neobsahuje
žiadne mechanické nečistoty, resp. či nedošlo k zmene jeho sfarbenia. Pri spozorovaní zmeny sa injekčný roztok nesmie podať a musí sa zlikvidovať.
Striekačky sú určené len na jednorazové použitie, pričom nepoužitý roztok v striekačke sa musí zlikvidovať. Roztoky sa nesmú miešať s inými prípravkami, ani sa nesmú podávať opakovane.



7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Glaxo Group Limited
Greenford
Veľká Británia



8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

16/0281/90-C/S



9. DÁTUM REGISTRÁCIE / DÁTUM PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

18.12.1990 /



10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Apríl 2007